Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 29, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20CoPr/6/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8212209483
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8212209483.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr.

Petra Straku a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci žalobcu U. W., nar. XX.X.XXXX, bytom O., A.
W. XXXX/XX, proti žalovanému EU - Scheelit s.r.o., so sídlom Slovenská 18, Bardejov, IČO: 35 912
421, o zaplatenie 351,57 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Bardejov č. k. 5C 185/2012-146 zo dňa 30. 9. 2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania.

II. Náhrada trov odvolacieho konania sa účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 317 Eur
s úrokom z omeškania 8,5% ročne zo sumy 317 Eur od 1.4.2008 do zaplatenia do troch dní po

právoplatnosti rozsudku. Konanie v časti o zaplatenie 34,57 Eur s úrokom z omeškania 8,5% ročne
zo sumy 34,57 Eur od 1.4.2008 do zaplatenia zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania súd prvého stupňa dospel k záveru,
že žalovaný nepreukázal, že vyplatil žalovanému náhradu stravného v celom rozsahu tak, ako na to
žalobcovi vznikol nárok podľa zákona č. 283/2002 Z. z. a to vo výške stanovenej ministerstvom financií,
v tom čase 600,- Kč na deň. Žalovaný preukázal, že ako zálohu vyplatil žalovaného celkovo iba sumu
11.300,- Kč.

Nepreukázal, že ním tvrdená suma ďalšia suma 10.308,- Kč bola vyplatená ako cestovné náhrady,

ako doplatok cestovných náhrad, pretože ide o platbu realizovanú 17.3.2008, pričom v námietkach proti
protokolu Inšpektorátu práce, ktorý je zo dňa 20.6.2008 a voči ktorému podával námietky žalovaný
11.6.2008, sa vôbec nezmieňuje o tom, že by takáto náhrada titulom doplatenia nárokov z titulu
cestovných náhrad bola žalovanému vyplatená, teda, že suma 10.308,- Sk, že to bol doplatok na
cestovných náhradách. Práve naopak, uvádza, že poskytli zálohu v cudzej mene, a to v českej mene
podľa predpokladaného času trvania podmienok pracovnej cesty a že v prípade žalobcu, po skončení
pracovnej cesty, keď sa nevykonalo žalobcom v zmysle zákona o cestovných náhradách vyúčtovanie

pracovnej cesty, a preto mu nevedeli poskytnúť doplatok. Teraz žalovaný tvrdí, že suma vyplatená
17.3.2008 mala byť doplatok cestovných náhrad a že bola vyplatená zo súkromného účtu z dôvodu, že
žalobcanepredložilžalovanémuvyúčtovaniepracovnejcesty. Totojehotvrdeniejevrozporesobsahom
jeho písomného vyjadrenia z 11.6.2008 a súd ho považuje za účelové tvrdenie, že išlo o doplatok titulomcestovných náhrad. Ak by to tak bolo, bol by to žalovaný už tvrdil a predložil o tom dôkaz dňa 11.6.2008
Inšpektorátu práce, pretože mal k dispozícii výpis z účtu, keďže platba bola uskutočnená 17.3.2008.

Na základe vyššie uvedeného súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal, aby okrem

sumy záloh na stravné, pri pracovnej ceste v zahraničí, celkovo vo výške 11.300,- Kč poskytol žalobcovi
alebo vyplatil žalobcovi titulom cestovných náhrad a to na stravné ďalšiu sumu, suma 1.020,- Sk
bola vyplatená titulom vreckového a po vykonaní inšpekcie Inšpektorátom práce v Prešove zaslal ako
vyrovnanie cestovných náhrad sumu 1.504,- Sk, ako vyplýva z ústrižku poštovej poukážky zo dňa
17.9.2008.

Žalovaný, teda preukázal, že celkom poskytol žalobcovi titulom cestovných náhrad sumu 11.300,- Kč

ako zálohy a sumu 1.504,- Sk /po prepočte na menu česká koruna kurzom v čase zaplatenia tejto
sumy dňa 17.9.2008 1Sk/1,259 Kč zodpovedá sume vo výške 1 194,60 Kč/ ako doplatok stravného
dňa 17.9.2008, ktorú sumu zaslal poštovou poukážkou, celkom tak boli vyplatené cestovné náhrady
žalobcovi vo výške vo výške 11 494,60 Kč. Žalobcovi vznikol celkom nárok na zaplatenie cestovných
náhrad za 34 dní pracovnej cesty a časť dňa 14.2.2008 a časť dňa 20.3.2008 v zahraničí vrátane náhrad,

celkom vo výške 20.850,- Kč. Bolo mu vyplatených 12 494,60 Kč. Pretože mu mala byť vyplatená suma
20 850,--Kč, vznikol žalovanému nedoplatok na cestovných náhradách voči žalobcovi vo výške 8 355,40
Kč, čo po prepočte na menu euro ku dňu podania žaloby 20.11.2008 /25,635 Kč/ 1 euro/, zodpovedá
sume 326,27 eur.

Žalobca po čiastočných späťvzatiach žaloby, pokiaľ ide o istinu najprv o sumu 227,12- eur a neskôr ešte

o sumu 34,57 eur, sa domáhal zaplatenia sumy 317,-- eur, čo je menej ako 326,27 eur/, a preto súd jeho
žalobe v časti o zaplatenie istiny 317,-- eur vyhovel.

Keďže je žalovaný v omeškaní so zaplatením vyššie uvedenej sumy, je povinný žalobcovi uhradiť aj
úrokyzomeškaniavsadzbedvojnásobkuzákladnejsadzbyurčenejNárodnoubankouSlovenskaplatnej
k prvému dňu omeškania, čo v danom prípade činí 8,5 % / 2 x 4,25% /, a preto súd prvého stupňa

žalobe aj v tejto časti vyhovel.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol, aby
odvolací súd rozsudok zrušil v plnom rozsahu. V odvolaní uviedol, že žalobcovi bola jeho spoločnosťou
v zmysle uzatvorenej pracovnej zmluvy vyplatená celá mzda a boli aj vyplatené cestovné náhrady

za obdobie, kedy žalobca vykonával služobnú cestu v ČR. Súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

Odvolacísúdpreskúmalrozsudok,akoajkonaniemupredchádzajúce,vzmyslezásadupravenýchvust.
§ 212 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a vo veci správne rozhodol,
pričom ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutočnostiach nič nezmenilo.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením prvostupňového rozsudku a konštatuje
správnosť dôvodov (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Za situácie, keď žalovaný nepreukázal vyplatenie cestovných náhrad vo výške, na ktoré žalobcovi

vzniklo právo, tak bolo dôvodné napadnutý rozsudok ako vecne správny postupom podľa § 219 O.s.p.
potvrdiť vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania. Rozhodnutie o trovách konania má svojuoporu v ust. § 224 ods. 1 O.s.p. s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a keďže úspešnému žalobcovi
nevznikli trovy odvolacieho konania, tak náhrada trov odvolacieho konania sa účastníkom nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.