Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, January 12, 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/306/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113238359
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5113238359.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci navrhovateľa:

Telovýchovná jednota Slovan Povina, IČO: 30 226 244, právne zastúpený JUDr. Stanislav Záhumenský,
advokát so sídlom F. Kráľa 1504, Čadca, proti odporcovi: C. Y., nar. X.X.XXXX, bytom C. 65, občan
SR, právne zastúpený JUDr. Marián Ďurana, PhD., advokát so sídlom Sládkovičova 6, Žilina, o vydanie
bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy vo výške 1.274,47 eur a tieto zaplatiť na účet
právneho zástupcu odporcu vedený v Tatra banka, a.s., č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, a to všetko do
troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným dňa 13.11.2013 domáhal zaplatenia sumy 14.808 eur z titulu
bezdôvodného obohatenia na tom skutkovom základe, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom
nehnuteľností pozemku parc. CKN 81/5 zastavané plochy a nádvoria o výmere 1677 m2 a KNC parc.
81/10 zastavané plochy a nádvoria o výmere 174 m2 vedených na liste vlastníctva č. XXX pre kat.
úz. C.. Uplatnený nárok titulom vydania bezdôvodného obohatenia navrhovateľ vymedzil za obdobie
od 13.11.2010 do 13.11.2013 a to v štvorročnej lehote odo dňa podania návrhu a ceny za prenájom
pozemku vo výške 2 eurá za m2/ rok ako ceny obvyklej. Uviedol, že odporca užíva predmetné pozemky
od 1.6.2004 až do súčasnosti, ktorých výlučným vlastníkom je navrhovateľ bez právneho dôvodu,

neuzatvoril s nim nájomnú zmluvu.

Odporca žiadal návrh zamietnuť. Namietal existenciu vlastníckeho práva navrhovateľa k vyššie
uvedeným nehnuteľnostiam a neexistenciou vlastníckeho práva nie je daná ani aktívna vecná
legitimácia navrhovateľa domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia. Tiež uviedol, že navrhovateľ
Telovýchovná jednota Slovan Povina je pritom občianske združenie založené podľa zák. č. 81/1990 Zb.
a samotná zhoda názvu nezakladá titul nadobudnutia vlastníckeho práva navrhovateľom k uvedeným
nehnuteľnostiam, a to ani vydržaním, ktoré v skutočnosti boli predmetom dokazovania v konaní 16C

357/2007. Rovnako poukazoval na ustanovenie § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka a navrhovateľ
uplatňuje svoj nárok za dlhšie časové obdobie a aplikácia ustanovení o štvorročnej premlčacej dobe v
danom prípade neprichádza do úvahy.

Súd vo veci vytýčil pojednávanie na 12.1.2015. Na vytýčené pojednávanie sa právny zástupca
navrhovateľa a navrhovateľ nedostavili. Doručenie predvolania na pojednávanie mali riadne vykázané,právny zástupca navrhovateľa predvolanie na pojednávanie prevzal dňa 28.10.2014, lehota na prípravu
pojednávania v zmysle ustanovenia § 115 ods. 2 O.s.p. bola zachovaná, svoju neprítomnosť písomne
neospravedlnil ani z dôležitého dôvodu nepožiadal o odročenie pojednávania. Je právom a zároveň

povinnosťou účastníka zúčastniť sa nariadeného pojednávania; navrhovateľ a jeho právny zástupca sa
pojednávania nezúčastnili z vlastného rozhodnutia.

Súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal v neprítomnosti navrhovateľa a vykonal dokazovanie
výsluchom odporcu, oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami k veci sa vzťahujúcimi a
dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

Odporca zotrval na svojom písomnom vyjadrení. Namietal aktívnu legitimáciu navrhovateľa na podaní

návrhu, a to existenciu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. 185, kedy v súčasnosti
sú nehnuteľnosti zapísané na Československý štát TJ Slovan Povina, ktorá právnická osoba je odlišná
od právnickej osoby samotného navrhovateľa. Zotrval na vznesenej námietke premlčania, kedy právo
na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčuje v subjektívnej premlčacej lehote dvoch rokov.

V konaní bolo nesporné, že k nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľnosti zapísaných na LV č. 185 pre kat.

úz. Povina právny vzťah bol zapísaný na navrhovateľa - Telovýchovná jednotu Slovan Povina v 1/1, titul
nadobudnutia rozhodnutie č. X 177/10-228/12.

Z rozhodnutia Okresného úradu Žilina, odbor právnych prostriedkov, referát katastra nehnuteľností,
zn. UPo 5/2014-Ha zo dňa 20.6.2014 (č.l. 67) súd zistil, že na základe protestu prokurátora príslušný
správny orgán právoplatné rozhodnutie Správy katastra Kysucké Nové Mesto č. X 177/2010 zo dňa

25.5.2012 o oprave chyby v katastrálnom operáte zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie
konanie a rozhodnutím Úrad geodézie, kartografie a katastra SR č. UPo-5448/2014-Si zo dňa 27.8.2014
rozhodnutie č. UPo 5/2014-Ha zo dňa 20.6.2014 potvrdil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
22.9.2014.

Z výpisu listu vlastníctva č. 185 pre kat. úz. Povina zo dňa 7.1.2015 súd zistil, že k nehnuteľnostiam

okrem iných aj KNC parc. č. 81/5 a 81/10 právny vzťah je zapísaný na vlastníka - Československý štát
Telovýchovná jednota Slovan Povina 1/1, rozhodnutie č. UPo 5/2014Ha-227/2014.

Predmetom prejednávanej veci bol uplatnený nárok navrhovateľa na zaplatenie peňažnej sumy titulom
bezdôvodného obohatenia tvrdiac, že odporca nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa bez
právneho dôvodu užíva, a to v období od 1.6.2004 až do súčasnosti. V danej veci navrhovateľ tvrdil,

že ide o prípad plnenia bez právneho dôvodu založenom na tom, že medzi zúčastnenými osobami
- účastníkmi konania od počiatku chýba právny vzťah zakladajúci nárok na plnenie. Je potrebné
poznamenať, že základ plnenia musí spočívať v občianskoprávnych vzťahoch a navrhovanie dôkazov
má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p.). Dôkaznú povinnosť
môže účastník plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov

v rámci prípravy pojednávania. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu,
v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie.
Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového
základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník,
ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.

Vustanovení§451ods.1až3Občianskehozákonníkajevyjadrenávšeobecnázásada,žeten,ktosana
úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. Zodpovednostným subjektom na vydanie
bezdôvodného obohatenia je ten, kto sa bezdôvodne obohatil. Oprávneným subjektom, t.j. v prospech
ktorého sa vydanie takéhoto obohatenia má uskutočniť je ten, na úkor koho bezdôvodné obohatenie
vzniklo. Aktívna legitimácia pre uplatnenie práva zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie vyplýva zustanovenia§456vetaprváObčianskehozákonníka(predmetbezdôvodnéhoobohateniasamusívydať
tomu, na úkor koho sa získal), ktoré určuje subjekt, ktorý je v rámci právneho vzťahu zo zodpovednosti
za bezdôvodné obohatenie oprávneným veriteľom. Je ním ten, v ktorého majetkovej sfére došlo k strate

majetkových hodnôt vyjadriteľných v peniazoch.

Jedným z predpokladov úspechu navrhovateľa v sporovom konaní je preukázanie, že navrhovateľ je
nositeľom práva, ktoré uplatňuje v návrhu na začatie konania (aktívna vecná legitimácia) a odporca
je nositeľom tomuto právu zodpovedajúcej povinnosti (pasívna vecná legitimácia). V každom súdnom
sporovomkonaníexistujeokruhotázok,ktorésúdskúmaibeznávrhu.Medzitakétootázkypatríiaktívna

vecná legitimácia navrhovateľa a pasívna vecná legitimácia odporcu. V danom prípade navrhovateľ
sa domáha bezdôvodného obohatenia voči odporcovi za užívanie nehnuteľnosti vo vlastníctve iného
subjektu a v tomto prípade je štát ako subjekt občiansko-právnych vzťahov (§ 21 Občianskeho
zákonníka), ktorý nemožno zamieňať s navrhovateľom, ktorý má vlastnú subjektivitu a vystupuje v
právnych vzťahoch vo svojom mene. Štát ako právnická osoba môže vlastniť majetok a nakladá s ním
prostredníctvom správcov majetku štátu v súlade so zákonom o správe majetku štátu. Správa majetku

štátu je právnou formou výkonu štátneho vlastníctva, právnou formou výkonu základných oprávnení
(držať vec, užívať ju a nakladať s ňou), ktoré tvoria obsah vlastníckeho práva štátu. Z hľadiska označenia
navrhovateľa v návrhu neboli pochybnosti o tom, že ide o iný subjekt ako vlastníka predmetných
nehnuteľností a podľa názoru súdu navrhovateľ nie je aktívne vecne legitimovaným subjektom a
subjektom, na úkor koho bezdôvodné obohatenie ak vzniklo sa má v prospech neho uskutočniť.

Navrhovateľ k predmetným nehnuteľnostiam nepreukázal žiaden právny vzťah a súd je toho názoru, že
otázka vecnej legitimácie účastníkov konania, ktorá má hmotnoprávny charakter vylučuje poučovaciu
povinnosťsúdu(§5O.s.p.)aprocesnýpostupodstraňovaniavádpodania.Riadneoznačenieúčastníkov
konania ako nositeľov práv a povinností predmetu konania je hmotnoprávnou podmienkou podaného
návrhu o splnenie povinnosti, pričom uplatnenie práva je úzko spojené s procesným postupom, ktorý

si účastník konania (navrhovateľ) zvolil a za ktorý nesie sám zodpovednosť prejavujúcu sa napokon v
zamietnutí jeho návrhu.

S poukazom na nesplnenie uvedenej hmotnoprávnej podmienky aktívnej vecnej legitimácie
navrhovateľa k uplatnenému nároku súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol a v tejto súvislosti
nepovažoval za potrebné, aby súčasne takýto návrh preskúmaval po vecnej stránke a vyjadroval sa

ku ďalším skutočnostiam prednesenými účastníkom na pojednávaní (odporcom vznesená námietka
premlčania).

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého zákonného ustanovenia
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal v spojení s ust. § 151 ods. 1 veta

prvá O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

V prejednávanej veci odporca mal voči navrhovateľovi plný úspech, a teda má právo na náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Právny zástupca odporcu podaním zo dňa
12.1.2015 (č.l. 94) špecifikoval a vyčíslil trovy konania spolu vo výške 1.274,47 eur za 4 úkony právnej

služby (príprava a prevzatie zastúpenia, vyjadrenie zo dňa 13.5.2014, pojednávanie dňa 14.5.2014 a
pojednávanie dňa 12.1.2015), hodnota úkonu 303,74 eur + 8,04 eur režijný paušál za rok 2014 a 8,39
eur za rok 2015. Súd preskúmal vyčíslenie trov konania a tieto boli vyčíslené v súlade s ustanovením
§ 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a), c), d), § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. (ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný ju zaplatiť advokátovi) súd zaviazal
navrhovateľa nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 1.274,47 eur na účet právneho zástupcu
odporcu tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy.Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).