Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, November 21, 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 8T/83/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114011143
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Manduch

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3114011143.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v konaní pred samosudcom JUDr. Mariánom Manduchom na hlavnom pojednávaní

v Trenčíne dňa 21.11.2014 takto

r o z h o d o l :

Súd podľa § 285 písmeno a) Trestného poriadku

o s l o b o d z u j e

obžalovaného

N. Y., nar. XX.XX.XXXX v U., trvale bytom G. Č.. XX,

spod skutku právne posúdeného obžalobou Okresnej prokuratúry Trenčín sp. zn. 2Pv 751/2013 ako
zločin týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, ktorého
sa mal dopustiť tak, že od roku 2008 do mesiaca august 2013 týral svoju družku H. X. tým spôsobom,
že počas ich spoločného spolužitia v rodinnom dome v G. číslo XX po požití alkoholických nápojov jej
spôsoboval fyzické, ale hlavne psychické utrpenie, spočívajúce vo vyvolávaní hádok, v rámci ktorých

ju bezdôvodne fyzicky napádal, bil, fackoval, udieral päsťami rúk, vykrúcal ruky, kopal do celého tela,
sácal, vyhrážal sa jej zabití seba, jej i detí a rozbíjaním nábytku a ničením majetku, násilným držaním
a jazdením v aute veľkou rýchlosťou, pričom jej hovoril, že nech sa zabijú obidvaja, ďalej vulgárnym
správaním, nadávaním, ponižovaním, vyvolávaním strachu a stresu, ktoré sa vystupňovalo počas roka
2012 až januára 2013, kedy bola H. X. nútená odísť s deťmi k otcovi a po odsťahovaní sa aj odopieraním
detí, ktoré majú v striedavej starostlivosti, čo nepriaznivo vplývalo na jej psychický stav, nemohla spávať,
mala triašky, bolievala ju hlava, nedokázala jesť, v dôsledku čoho bola i viackrát hospitalizovaná na
psychiatrii.

Súd obžalovaného oslobodil spod obžaloby, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je
obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátora, ktorou bolo obžalovanému kladené za vinu spáchanie vyššie
uvedeného skutku vykonal súd na hlavnom pojednávaní dokazovanie na návrh prokurátorky výsluchom
obžalovaného, svedkyne poškodenej H. X., svedka Z. X., svedkyne R. C., svedkyne Z. Y., prečítaním
zápisníc o výpovediach svedkov Ľ. K., I.. G. G. a Z. W. z prípravného konania a napokon oboznámením

listinných dôkazov. Na návrh obhajcu obžalovaného bolo vykonané dokazovania výsluchom svedka
N. G., svedkyne V. N., svedka C. Y., svedkyne J. Y.J., výsluchom svedkyne I.. I. G. a oboznámením
listinných dôkazov. Výsluchy svedkov H. Y., I. W. a znalca PhDr. Petra Vaňka vykonal súd bez návrhu
procesných strán.Obžalovaný N. Y. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 01.10.2014 urobil vyhlásenie podľa § 257 ods.
1 Tr. poriadku, že je nevinný. K veci uviedol, že je pravdou, že v roku 2008 dal poškodenej facku, ale to

bolo tak, že už keď prišiel domov z hôr tak mu nadávala, sprchoval sa, jedol - stále mu nadávala. Išiel
si ľahnúť do postele, no aj tam mu nadávala, že on tam spať nebude, zhodila ho z postele. Tak si išiel
ľahnúť na kanapu, do kuchyne - prišla za ním - zhodila ho aj odtiaľ, zostal teda ležať na zemi, začala ho
kopať do rebier a to už nevydržal a dal jej facku. Ohľadom modrín na rukách o ktorých poškodená tvrdí,
že jej ich spôsobil on, uviedol, že to bolo tak, že držala malého S. (syna) na rukách a chcela ísť s ním

v noci preč. Snažil sa jej v tom zabrániť, nech „nevláči po nociach malého S., ak chce nech ide sama,
alebo nech ide ráno“. Chytil ju za ruky a oprel ju o posteľ nech si ľahne a nech sa ukľudní. Vtedy zavolala
jeho otca, aby si prišiel so synom „robiť poriadky“, jeho otec aj prišiel a videl ako ho zhadzuje z postele a
štípe. Nakoniec aj tak išla s malým v noci preč. Následne bývali určitú dobu - približne tri týždne od seba,
on u jeho rodičov a ona v podnájme. Potom ako sa zmierili, ju prišiel pozrieť jej otec, ktorý keď zistil, že
sú spolu jej mal povedať, že už ju nechce vidieť, že spolu skončili. Asi sa jej to dotklo, lebo o dva - tri dni

ju musel odviezť na psychiatriu. Jedla „pirule“ potom prestala a povedala mu, aby jej povedal, keď opäť
bude taký stav, že bude zrejmé, že ich má opäť začať jesť. Keď jej to povedal, že „nie je to čo bola“, tak
mu nadávala, že nech sa ide on liečiť. Potom zostala tehotná, po pôrode išla na psychiatriu, tam bola dva
krát. Potom sa v roku 2013 zobrala, nedala mu vedieť, otec mu volal, že čo sa robí, zbalila sa, on vtedy
doma nebol, keď prišiel tak skutočne doma nebola, ale nevedel, čo sa deje, lebo celý deň nebol doma a

ani ráno sa nepohádali. Vie, že tak o tri dni čo odišla, bola opäť na psychiatrii, ona sama mu povedala,
že to bolo tak, že ju otec tam dal naschvál, lebo niekde išiel a aby ju mal pod kontrolou. Potom bola ešte
niekoľko krát na psychiatrii, ale prečo a koľko krát, to on už neriešil. Keď chcel ísť W. (mladší syn) k nej,
nemal s tým problém, dokonca aj keď ho mal mať on a malý chcel ísť k nej, nemal problém ho odniesť,
ani vtedy ani inokedy hoci aj o polnoci. Problém je jedine so starším S., ktorý k poškodenej nechce

chodiť. On sám ho prehovára, nech ide skúsiť k tej mame aspoň na týždeň, že keď tam ide mladší brat,
nech ide s ním, ale on nechce ísť. V spoločnej domácnosti boli od roku 2004, dovtedy to bolo celkom
fajn, až do času, kým sa nevrátila zo psychiatrie, odvtedy sa to zhoršovalo, obviňovala ho, že pije, pričom
on riadne chodil do roboty. To, že sa hádali, je pravda, samozrejme, že sa občas pohádali, ale to, že by
sa k nej správal tak, ako je uvedené v obžalobe, to vôbec nie je pravda. Ona utekala z domu, chodil ju

hľadať, dva krát ju našiel na cintoríne, dva krát v lese a problém nastal vždy, keď ju chcel zobrať domov.
Keď ušla prvý krát, tak sa jeho rodičia rozprávali s jej otcom a on im povedal, že to robí odmalička. Jej
otec si sám priznal, že s ňou mali ešte keď bola malá za niekým ísť. Či aj pred tým ako spolu začali žiť
mala problémy vie len čo mu povedala ona sama, že ju otec bíjaval, zavieral ju do chlieva, nadával jej.
Keď bola v 7 mesiaci tehotenstva, prišli k jej otcovi, on doma popíjal, nevedel, že sú tam a keď to zistil,

tak sa nahneval a od hnevu ju aj napriek tomu, že bola tehotná, fyzicky napadol - prehodil ju cez posteľ.
Vo vzťahu k rýchlej jazde uviedol, že určite nechodil rýchlo, poškodená sa vždy jazdy autom bála. Vie
odhadnúť, kedy môže obiehať, kedy nie. Už len keď vyhodil smerovku, už na neho kričala, či sa chce
zabiť. Do konfliktu s otcom poškodenej sa dostal preto, lebo otec poškodenej jeho synovi rozprával, že
ho mali zobrať policajti, tak išiel za ním ho konfrontovať, že prečo o ňom takto hovorí jeho synovi, na čo

ho jej otec hneď začal fyzicky napádať. Vtedy obžalovaný aj zaplatil pokutu - za nadávanie. Chodí do
roboty každý deň, v týždni nepije, lebo je za volantom každý deň. Nikdy nemal problém, že by nafúkal,
výpoveď „z kamióna“ dal kvôli nej, lebo vtedy sa učievala s S. a keď utekala z domu, nemal s ním kto
byť. Tak išiel robiť na poľnohospodárske družstvo, aby bol doma. Ten incident v roku 2008 sa neodohral
na adrese G. XX - ten sa odohral v podnájme u pána G.. Nič z toho, čo sa mu kladie za vinu v obžalobe,

nie je pravda, určite sa takýmto spôsobom k nej nesprával. Možno keď utekala z domu, tak ju držal za
ruky, ale to je všetko. Nemohol ju dostať do domu, takže ju ťahal, ale že by jej ich vykrúcal, to pravdou
nie je. Podal taktiež návrh na súd o zverenie detí do jeho starostlivosti. V januári 2013 začala chodiť na
zábavy a o dva týždne sa zobrala a išla preč. Prišla aj so G., o ktorom počul, že sa k sebe majú blízko.
Pani Y. bola u nich pár krát, keď sa narodil W.. Pani W. u nich nebola ani raz, ale pozná ju z dediny. Ani

jedna z nich nebola ani raz pri ich manželských nezhodách. Alkoholické nápoje v období od 2008-2013
požíval raz alebo dva krát do týždňa. Po požití alkoholických nápojov nie je agresívny.

Svedkyňa poškodená H. X. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 01.10.2014 vypovedala, že v roku
2008 bola zbitá a bola hospitalizovaná na psychiatrii, čím sa jej stav zhoršil. Nezhody v domácnosti

bývali často, mali aj pekné obdobie, ale aj obdobie kedy sa stávalo, že obžalovaný pravidelne chodil pod
vplyvom alkoholu, preto boli u nich hádky, prenášalo sa to aj na deti. Po práci chodil do krčmy a domov
chodil večer opitý. Ona ho zvykla hľadať v krčme, kde ho aj vždy našla, najmä v rokoch 2011-2012, keď
zostal nezamestnaný, vtedy to bolo najčastejšie. Domov však s ňou nešiel. Vždy sa pohádali len keďbol pod vplyvom alkoholu. Od roku 2008 nevyhľadala lekársku pomoc. Príčina hádok bol jeho neskorý
príchod domov a to že bol pod vplyvom alkoholu. Vzťah detí k obžalovanému je dobrý. Vo vzťahu k
rýchlej jazde uviedla, že to bolo približne v roku 2010, keď pre neho išla do krčmy, nechcel nechať auto

pred krčmou a tak ju nasadil do auta, v aute sa pohádali a počas jazdy sa jej vyhrážal, že ich zabije.
V tejto súvislosti po otázke obžalovaného uviedla svedkyňa poškodená, že sa však stalo aj to, že auto
spred krčmy zobrala večer ona, pričom mala v aute maloletého syna a nemá vodičský preukaz. Od roku
2008 bývali v podnájme - tam ju prvý krát zbil. Nezničil nič, žiadny nábytok, iba sa vyhrážal, že zničí
nábytok na chate. Obžalovaný sa začal agresívne správať od roku 2011. Pani Y. je jej krstná mama,

jeden krát bola svedkom ich konfliktu, bolo to v roku 2010 keď bola na materskej, vtedy prišla do krčmy
a ona dobehla tiež s ňou do krčmy. Vedela o ich problémoch. Pani W. je jej sestra, vie o ich problémoch,
keď ju v roku 2008 zbil, tak ušla k nej, on tam prišiel za ňou, potom prišli a riešili to aj policajti. Pred
rokom 2008 nebola liečená na psychiatrii, ani nemala zdravotné problémy. To, že v roku 2008 mala otras
mozgu, síce nevyplýva z lekárskej správy, ale jej lekár povedal, že mala slabý otras mozgu. To, čo
predchádzalo tomu, že jej v tom roku 2008 dal facku bolo to, že sa vzájomne naťahovali (sácali sa) je

pravdou, že aj ona ho verbálne atakovala, určite aj ona mu nadávala, používali obidvaja vulgarizmy. Tie
facky, ktoré padali, boli vzájomné. U lekára bola len v roku 2008, od vtedy nie. Počas celého obdobia
nepodala trestné oznámenie, až 29.7.2013, pol roka po tom, ako opustila spoločnú domácnosť. Ako
dôvod tohto časového odstupu uviedla, že obžalovaný jej stále posielal sms-ky ohľadom detí, že aká
je matka, že sa nevie o deti postarať a tak. Dôvod, prečo sa rozhodla ísť na políciu a podať trestné

oznámenie je ten, že jej prestal dávať deti. V januári 2013 odišla zo spoločnej domácnosti, pri tom,
keď si brala veci boli traja jej kamaráti, bol tam aj svedok G., s ktorým mala vzťah od apríla 2013 do
januára 2014. Deti boli zverené do striedavej starostlivosti v septembri 2013, pred tým mali ústnu dohodu
o striedavej starostlivosti. Starší syn sa s ňou nechce stýkať, ale mladší syn sa s ňou stretáva, nie
je mu v tom bránené obžalovaným. Ohľadom detí boli aj na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny u

psychologičky. Nevyhrážal sa jej zabitím. Jedine vtedy, keď ho prišla zobrať z krčmy a on tam nechcel
nechať auto, tak cestou domov sa pohádali a vtedy sa jej vyhrážal, že obidvoch zabije. Ponižoval ju tým,
keď jej hovoril, že čo je to za matku. Ona voči nemu používala nadávky, aj vulgárne, bila aj ona jeho
päsťami. V roku 2008 nebola jej hospitalizácia na psychiatrii z dôvodu ich konfliktu, ktorý sa mal skončiť
fackou. Vzťah s otcom nebol vždy dobrý, je pravdou že keď bola tehotná, tak ju prehodil cez posteľ.

Na psychiatrii bola liečená v roku 2008 a potom roku 2010 po narodení syna - z dôvodu problémov
súvisiacich s tehotenstvom. Po januári 2013 bola asi dvakrát hospitalizovaná a to vo februári a novembri
2013 - táto jej hospitalizácia nesúvisela so vzťahovými problémami či už s otcom alebo s obžalovaným.
Ohľadom rozdielov z výpovede z prípravného konania zo dňa 12.9.2013 (čl. 28), uviedla, že to v aute keď
sa jej vyhrážal je pravda, a ešte raz sa jej vyhrážal prostredníctvom jej už tohto času bývalého priateľa,

keď obžalovaný povedal, že zastrelí seba, S. a potom ich s W.. Odkedy opustila spoločnú domácnosť-
január 2013 sa k nej už spôsobom, ktorý je popísaný v skutku, nesprával. V januári opustila spoločnú
domácnosť, vo februári išla do nemocnice, deti boli od februára u obžalovaného, po jej prepustení z
nemocnice sa dohodli, že týždeň ich bude mať ona (poškodená), a týždeň on (obžalovaný). Dodržiavali
dohodu do júla, cez prázdniny ich nemala - obidve deti nechceli ísť k nej, od septembra si ich brávala

na víkendy, ale už starší syn nechcel chodievať, aktuálne sú v kontakte každý druhý týždeň s mladším.
Nevie, čo sa stalo, ale po prázdninách starší už nechce ísť k nej, povedal, že sa s ním nehráva, že sa
u nej nudí.

Znalec PhDr. Peter Vaňko na hlavnom pojednávaní konanom dňa 01.10.2014 uviedol, že trvá na svojich

záveroch v podanom posudku, t. j. na záveroch vo vzťahu k vierohodnosti svedkyne a vo vzťahu k
možnosti týrania. Vo vzťahu k jej vierohodnosti uviedol, že v prípade remisie jej duševného stavu, teda
úpravy jej psychického stavu môže byť jej vierohodnosť ešte dostatočne spoľahlivá, no v jednotlivých
fázach ochorenia je táto vierohodnosť výrazne znížená. Čo sa týka týrania, nezistil preukazné znaky,
ktoré by poukazovali na možné týranie, nemohol ho síce s istotou vylúčiť, no taktiež ho nemohol ani s

istotou konštatovať, t. j. nemohol s istotou potvrdiť syndróm týranej ženy. V čase vyšetrenia boli v popredí
doznievajúce znaky súvisiace s jej duševným ochorením. Bola jej opakovane diagnostikovaná tzv.
bipolárna afektívna porucha (v minulosti sa používal názov mániodepresívna psychóza). Ide o chorobné
nálady,ktorésastriedajú-buďaktívnealebodepresívnestavy,pričomsavrôznychčasovýchintervaloch
môžu meniť. Jednoznačne však ide o duševné ochorenie, ktoré nie je zapríčinené vonkajšími vplyvmi.

Vonkajšie vplyvy môžu ovplyvňovať jeho priebeh, ale určite nie ho vyvolávať. Jej duševná choroba
sa pravdepodobne začala prejavovať už pred hospitalizáciou v roku 2008. Nedajú sa vylúčiť prejavy
aj predtým, hoci nemuseli byť tak nápadné. Fyzické útoky spomínala počas vyšetrenia len okrajovo.
Napadnutie v roku 2008 určite nevyvolalo jej duševné ochorenie. Mohol, ale nemusel to spustiť tenprvý prípad v roku 2008, no určite nezapríčinilo ochorenie samotné. Predpokladateľne u týchto ochorení
bývajú niektoré osobnostné zmeny, náznaky sa prejavujú už v puberte, tieto náznaky tu boli, ale nakoľko
toto nebolo jeho úlohou, nerozoberal to. To, čo hovorila u neho, bolo menej dôrazné čo sa týka útokov

oproti tomu, ako to popisovala na hlavnom pojednávaní. Keď sa jej pýtal, prečo to až tak neskoro začala
riešiť podaním trestného oznámenia, povedala že tam boli komplikácie aj s deťmi, preto sa rozhodla to
riešiť. Uvedená choroba, ktorou poškodená trpí, sa v partnerskom vzťahu prejavuje napríklad zmenou
nálad, správanie býva nevypočítateľné a nečitateľné pre okolie, ľudia, ktorí nevedia, že majú práve s
takýmto ochorením česť, môžu tie prejavy logicky vzťahovať na seba s tým, že nechápu, ako oni do toho

zapadajú, býva to pre nich nepochopiteľné a samozrejme následne to býva zdrojom konfliktov.

Svedok Z. X. na hlavnom pojednávaní dňa 01.10.2014 vypovedal, že v roku 2008 bol svedkom, keď
prišla o 23.30 k jeho dcére zbitá aj s malým S., obžalovaný ju ubil skoro na smrť, ťahal ju za vlasy, on síce
nebol pri tom, ale volal aj hliadku, lebo tej druhej dcére obžalovaný skoro rozbil okná a dvere. Bola aj u
lekára - u lekára s ňou nebol, lekárske správy nečítal (podľa neho lekári tam neuviedli zranenia v takom

rozsahu, ako boli). Bola liečená na psychiatrii, čo má určite z toho, že ju zbil, lebo dovtedy nemá žiadny
záznam v karte, že by sa bola liečila. Keď videl, ako bola zbitá, chcel to riešiť, ale obžalovaný ju ovplyvnil
a už sa to neriešilo, lebo opäť boli spolu. Vtedy bola úplne fyzicky a psychicky zničená, dva - tri týždne
bola u neho, potom išla za obžalovaným. Potom sa opäť vrátila domov, tiež mala modriny, ale potom
jej zase vyvolával, začali sa opäť stretávať. Potom zostala tehotná. Obžalovaný jej aj vnukom bránil

chodiť k nemu. Potom v roku 2013 v januári opäť k nemu prišla, hladná, psychicky a fyzicky zničená.
Svedkom očitým nikdy nebol. V roku 2008 bola samá modrina. Vzťah medzi ním a ňou bol narušený,
lebo jej hovoril, aby s ním nebola. V čase, keď nebol obžalovaný zamestnaný, vídaval ho často v krčme,
aj jeho auto od rána až do záverečnej. Do roku 2008 nemala žiadne psychické problémy, až po tej bitke.
Poškodená sa mu sťažovala, že on je v krčme a minulý rok sa jej mal vyhrážať, že zabije seba, S. a

potom aj ju s W.. Ešte pred rokom 2008 prišla s monoklami a už vtedy jej zakazoval sa s ním stretávať.
To, že jej tieto modriny mal spôsobiť obžalovaný, mu povedala poškodená. Od roku 2008 videl modriny
len raz. V januári prišla psychicky zničená, ale modriny na nej už nevidel. V januári 2013 on pre ňu a
chlapcov prišiel k tej druhej dcére. O jej vzťahu so G. sa dozvedel až vo februári, marci, keby to vedel
skôr, riešil by to inak - „zatrhol“ by jej to. Na otázku súdu však uviedol, že svoju dcéru (poškodenú)

považuje za svojprávnu osobu, ktorá sa vie rozhodovať sama. So G. sa rozišli, dcéra ho nechala, lebo
on nebol na vzťah pripravený. Nie je pravdou, že by ju prehodil cez posteľ, keď bola tehotná. Nikdy nebol
očitým svedkom násilia, ktorého sa mal obžalovaný na nej dopúšťať.

Svedkyňa R. C. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 01.10.2014 uviedla, že sama nikdy nebola

svedkom fyzických útokov obžalovaného. Jedine, keď prvý krát nenastúpila do práce bola u sestry
poškodenej (keďže je to cez ulicu od školy) sa spýtať, čo sa deje a povedali jej, že N. ju zbil a vtedy
videla, že má modriny. Čo sa týka detí, tie chodili aj chodia do školy pripravené. Poškodenú pozná od
času, čo mal malý S. dva roky. Ona osobne s poškodenou súkromné veci nepreberala. Jedine v roku
2013, keď sa spýtala maloletého S.D., prečo nechce ísť k matke (poškodenej) tak povedal, že preto,

lebo sa bojí, lebo ho mama zbila.

Svedok N. G. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 01.10.2014 uviedol, že on nikdy nevidel ani raz,
že by obžalovaný poškodenú bil. Čo sa týka slovných urážok, tých bol svedkom ale to bolo z obidvoch
strán,tedaajzostranypoškodenej.Otecpoškodenejmusámrazpovedal,žemánapísať„tomudebilovi“

- obžalovanému, že ak mu nedá deti, tak naňho podá trestné oznámenie za ublíženie na zdraví. Dňa
25.1.2013 stretol prvý krát poškodenú, išli spolu na zábavu a dali sa dokopy. Jej otec bol proti nemu.
Keď bola poškodená s ním, tak sa o deti vôbec nezaujímala. Raz mu volal obžalovaný, že mu volala
poškodená,žesiniečospraví,takhoobžalovanýpožiadal,nechideradšejzaňou,nechsiniečoneurobí.
On išiel, našiel ju na zástavke, prosil ju tam, nech ide domov. Potom bolo zase dobre. Bol pri tom, keď sa

odsťahovala, pobalila si veci a deti a išla preč. Všetko sa to medzi nimi pokazilo, keď mali s obžalovaným
súd, kedy na druhý deň bola taká zvláštna, že ju radšej odviezol do nemocnice. Keď sa spolu rozprávali,
tak poškodená skôr útočila na svojho otca, dokonca mu mala povedať, že keby ju N. (obžalovaný) nebol
odtiaľ odviedol, tak ju jej otec dostane do postele. Nikdy mu nepovedala, že by ju obžalovaný bil. Práve
obžalovaný mu volával, nech jej dohovorí, že nech sa stará o deti a že nech sa dohodnú ako ľudia. Jemu

poškodená opakovane hovorila, že ona bude radšej s ním, než s deťmi, keby sa dali obnoviť staré sms
správy, tak v nich sa to určite nájde. Ukazovala mu všetky sms správy, ktoré ona písala obžalovaného a
opačne. Tie, ktoré si pamätá od obžalovaného boli v tom zmysle, že nech to riešia oni dvaja, nie jej otec.
Mal ju rád, ale len do času, kým mu nezačala podrážať nohy, kamaráti mu hovorili, že ju videli na rôznychmiestach, pričom v tom čase mala byť niekde úplne inde. Najviac ho sklamala, keď predala zlatý prsteň,
ktorý jej dal. V súčasnosti sa dozvedá rôzne klamstvá, čo o ňom rozpráva, až by sa vôbec nečudoval,
keby bol za chvíľu na súde prejednávaný aj on. Celé toto je podľa jeho názoru z hlavy pána X.. Ona sama

sa s ním rozišla lebo ju už nebavilo sa stále skrývať pred otcom, sama mu mala v nemocnici povedať, že
pre jej otca nie je žiadny jej partner dobrý. Počul, ako obžalovaný povedal, že keď sa do toho neprestane
montovať, tak ich vystrieľa všetkých, bolo to v roku, keď s poškodenou chodil a obžalovaný to povedal
pri tej bitke, čo mal s pánom X., ktorá aj bola prejednávaná.

Svedkyňa V. N. (sestra obžalovaného) na hlavnom pojednávaní konanom dňa 01.10.2014 vypovedala,
že ich vzťah s poškodenou ani nezačal dobre, lebo keď prišla k rodičom, tak bola akurát svedkom, ako jej
mamaradilapoškodenejniečoohľadommaléhoS.,načojejpoškodenáodpovedala,ženechsanestará,
že ju do toho nič nie je. Keď sa jej to ona snažila slušne vysvetliť, že takto by sa s ňou nemala rozprávať,
vybehla z domu, tam stretla brata a ani nevie čo mu povedala. Ona poškodenú nevyhľadávala, snažila sa
ju kvôli bratovi akceptovať. Brat ráno vstal, išiel na rožky, urobil raňajky, prichystal deti do školy a škôlky

a keď od poškodenej chcel aby mu urobila desiatu do roboty, ona na neho vyletela, bola uštipačná, že
nech jej dá pokoj a nech si spraví sám. Je z poškodenej unavená, ona týrala celú ich rodinu. Mama sa
jej sťažovala, že jej poškodená nedovolila variť na Vianoce, že jej nedovolila pozerať televízor. Nepáčilo
sa jej to. Nikdy nebola svedkom akéhokoľvek zlého zaobchádzania zo strany obžalovaného. Poškodená
jej o otcovi povedala, že ju bíjaval keď bola malá, že ju zatváral do chlieva, že bíjaval aj jej matku, keď

bola na smrteľnej posteli a že napriek tomu, že jej matka mala rakovinu, ju jej otec znásilňoval na posteli.
Keď poškodená bývala u nich, tak hovorila, že za všetko môže jej otec, že ju dokonca niekoľkokrát chcel
zraziť traktorom a že keby ju N. nebol odtiaľ zobral, tak skončí u otca v posteli. Preto sa jej všetci snažili
pomáhať, veľa krát si radšej zahryzla do jazyka, aj keď sa jej niečo nepáčilo, aby jej nebodaj niečo zlé
nepovedala a ona zase utiekla, aby ju brat nemusel zase chodiť hľadať po horách. Vzťah s ňou je strašne

zložitý, namáhavý, komplikovaný a vyčerpávajúci. Jej reakcie boli neprimerané. Poškodená k nej v noci
prišla bosá v snehu, neoblečená, že sa pohádali, že ju zbil, pričom potom priznala, že to nie je pravda,
že by ju zbil, ale že facku jej dal. Mama jej v noci volala, že aké mlieko má dať malému S., lebo ten sa
v noci zobudil a poškodená nebola doma, lebo ušla a obžalovaný tiež nebol doma, lebo ju išiel hľadať,
nemohol ju nájsť. Veľmi veľa si už ich rodina kvôli nej vytrpela. To, že poškodená utekala z domu, toho

bola svedkom. Obžalovaného ako agresívneho nepozná a to ani ako triezveho ani ako opitého.

Svedok C. Y. (otec obžalovaného) na hlavnom pojednávaní dňa 01.10.2014 uviedol, že poškodená bola
skôr tá, ktorá sa zaháňala päsťami a hrešila. Raz mu volala keď boli odsťahovaní, že nech si príde pre
syna, si s ním spraviť poriadky. Prišiel, syn ležal na posteli, ona ho štípala, no keď videla, že to s ním

nič nerobí, tak ho stiahla z postele a kopala, to videl na vlastné oči. Obžalovaný by jej určite neublížil.
Ako sa vrátili z podnájmu, tak žili u nich stále až do januára 2013. On jediný bol doma, keď sa prišla a
odsťahovala, zobrala si veci a deti a išla preč. No keď jej otec išiel na dovolenku, tak ju dal na psychiatriu
a deti boli potom opäť u nich. Syn jej nikdy nebránil v kontakte s deťmi, ešte ich prehováral, keď nechceli,
aj ich (otca spolu s matkou) žiadal o pomoc, nech im dohovoria, keď nechceli ísť za poškodenou. Ona

bola niekedy v pohode a niekedy sa s ňou žiadnym spôsobom nedalo, on aj s manželkou okolo nej
chodili po špičkách, keby jej niečo povedali, tak by zase ušla a N. by ju musel hľadať.

Svedkyňa J. Y. (matka obžalovaného) na hlavnom pojednávaní dňa 01.10.2014 vypovedala, že keď syn
prišiel neskôr, poškodená ho už čakávala v chodbe, prechádzala sa, oni ani nemohli spať. Keď syn

prišiel, zobrala ho tam do spálne a tam s ním „robila krik“, aj pred tým malým synom, nechcela im toho
syna ani dať. Hocikedy syna vyhnala preč, aby išiel preč, a keď chcel ísť preč, tak mu zase zavrela dvere.
Ona ho bíjavala po hlave. On sa jej určite nikdy nedotkol. Ona sa im zdôverila, že jej otec znásilňoval jej
matku, že sa snažil ju zraziť traktorom. Syn nikdy nebránil deťom ísť za matkou. Ona mu furt nadávala
do debilov, vyháňala ho z domu, potom vybehla a držala dvere, aby neodišiel. Syn jej nikdy nenadával

a takisto ani oni nie, to by nebolo možné, lebo ona by hneď ušla z domu. Keď boli za jej otcom, tak on
im povedal, že ona to od malička robila. Ona bola schopná nechať dieťa samé a ujsť.

Svedkyňa H. Y. na hlavnom pojednávaní dňa 01.10.2014 uviedla, že bola pri tom, keď sa jej vyhrážal
a aj pri tom, keď sa doťahovali. Poškodená chodila aj k nej spávať, keď obžalovaný nebol doma, aj ho

spolu chodili brávať z krčmy, ale nechcel ísť domov. Nadával jej. On keď si vypije, tak chce každého len
naťahovať. Ona to všetko vie, lebo ona chodí na zábavy a krčmu má hneď pri dome. Obžalovaný chodí
aj s deťmi do krčmy. Bola svedkom incidentu, keď sa naťahovali, on jej nadával. Osobne nikdy nevidela,
že by ju bil, ale poškodená sa jej zdôverovala. Keď išiel do krčmy, tak ona bola nahnevaná a ostala u nejspať. Niekedy sama a niekedy s deťmi. Ona sama však nikdy nevidela stopy po bitke, žiadne modriny
ani škrabance. Ona s ňou najčastejšie prichádzala do kontaktu.

Svedkyňa I. W. na hlavnom pojednávaní dňa 01.10.2014 uviedla, že prvý krát (2008) nebola pri tom,
ako ju udrel, prišla za ňou, bola zbitá, od vtedy sa to ťahalo stále, väčšinou chodila za ňou. Druhý krát
prišla za ňou, on prišiel pre ňu, ale ona nechcela ísť, tak jej tam doniesol všetky veci. Bola pri tom, keď
sa hádali na zábavách. Obžalovaný je osoba, ktorá požíva alkoholické nápoje a vtedy vyrýva. S inými
problémami sa jej nezdôverovala. Vzťah s jej otcom, od kedy začali spolu chodiť, nebol dobrý. Sestra

tiež používala aj vulgarizmy pri hádkach. Keď nejedla tabletky, tak sa jej choroba prejavovala.

Za súhlasu procesných strán bola na hlavnom pojednávaní dňa 01.10.2014 čítaná zápisnica o výpovedi
svedkov z prípravného konania Ľ. K., I.. G. G. a Z. W..

Svedkyňa Ľ. K. v prípravnom konaní okrem iného uviedla, že poškodená je jej neter. V roku 2008 osobne

videla na jej tele modriny, nepovedala však, že ich má od N., ale oni si to domysleli. Až teraz, keď od
neho odišla, začína hovoriť, že ju bil N.. Osobne nikdy nebola svedkom, keď sa jej vyhrážal, ponižoval
ju, či by ju bil. Väčšinu z toho počuli od poškodenej. To, že by jej nedával deti, pri tom osobne nebola,
ale počula to od poškodenej.

Svedok I.. G. G. v prípravnom konaní okrem iného uviedol, že z pohľadu starostu môže len povedať, že
oficiálny podnet na obci zo strany občanov voči obžalovanému alebo poškodenej nebol. Teda oficiálne
nevie, či medzi nimi dochádzalo k nezhodám alebo bitkám. Vo vzťahu k deťom uviedol, že im bola
nariadená striedavá starostlivosť. Vie o tom, že tam boli viackrát policajti kvôli tomu, že jej nechce N.
deti dať. Ona za ním raz prišla, aby išiel s ňou, že N. jej nechce dať deti. Tak s ňou išiel, atmosféra u

nich bola zlá, deti nechceli ísť vtedy k nej, lebo to prostredie bolo pre ne vyslovene stresové. Oni po
sebe vykrikovali, vrieskali, čo samozrejme zle vplývalo na deti. Ona ich chcela zobrať nasilu, deti ušli,
tak jej nakoniec povedal, aby to nechala tak. Nepočul, že by N. prehováral deti, aby s ňou nešli, no ani
nepočul, že by jej ich vyslovene dával. Nevie posúdiť, čo sa tam deje, či sú deti zmanipulované, či sa
im bráni sa s ňou stretávať.

Svedok Z. W. v prípravnom konaní okrem iného uviedol, že k vzťahu obžalovaného s poškodenou sa
nebude vyjadrovať, nakoľko s nimi nežil. Uviedol len jeden príklad, ktorý sa stal minulý rok v lete. Jeho
deti sa hrali s S. a W., keď niektoré z detí povedalo, že ide mama. Ako to počuli S. a W., tak ušli do domu.
Obžalovaný išiel pre W. do domu, držal ho na rukách a odovzdával poškodenej, ale ten sa ho nechcel

pustiť. Tak sa začali naťahovať. Pritom ako poškodená W. naťahovala, možno aj udrela obžalovaného
rukami, no on zobral svoje deti preč dozadu, aby pri tom neboli. Vie, že prišli policajti a poškodená potom
odišla s nimi preč. Bez detí. Nikdy nevidel, že by sa medzi sebou bili.

Svedkyňa I.. I. G. na hlavnom pojednávaní dňa 21.11.2014 vypovedala, že poškodená a obžalovaný

boli účastníkmi poradensko - psychologického procesu. Jej úlohou bolo pracovať s rodičmi, ale zároveň
vykonať aj pohovor s maloletými deťmi z dôvodu rozhodovania ohľadom striedavej starostlivosti. Obaja
rodičia prišli, boli nápomocní. Matka sa sťažovala, že v čase. keď spolu žili, malo dochádzať z jeho
strany k fyzickým atakom. Negatívny vzťah syna S. môže vyplývať aj z toho, že mu nebolo vysvetlené,
že matka je chorá, ani dôvod rozchodu a jej dočasná zlá mentálna kondícia, čo mohlo vyústiť do toho,

že matka je považovaná za tú horšiu. S. celou osobnosťou chráni tak otca ako aj matku.

Svedkyňa Z. C. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21.11.2014 uviedla, že je vedúca školskej
jedálne, teda je nadriadená poškodenej, ktorá pracuje ako pomocná kuchárka, predtým pracovala ako
hlavná kuchárka. Poškodená psychicky vôbec nebola v poriadku, no nezdôverovala sa jej. Aj keď by

sa jej pýtali, tak ona by nepovedala. Prestala užívať lieky, nevenovala sa práci tak, ako mala a oni ako
kolektív to pripísali psychickým problémom. Vychádzali z toho, že poškodená sa zdôverila upratovačke,
ktorá tam pracuje. Totožné psychické problémy, ktoré mala v období roku 2011, mala aj v období
septembra 2013. Nikdy sa nesťažovala na fyzické ataky, nikdy nepovedala, že ju obžalovaný bije. Mala
modriny na rukách, ale povedala, že sa udrela. Keď nastúpi po liečení, tak všetko je v poriadku, postupne

sa to zhoršuje.

Na hlavnom pojednávaní boli napokon oboznámené listinné dôkazy a to: správy ÚPVSaR Trenčín z
čl. 78-80, rozhodnutie OÚ Trenčín z čl. 81-82, uznesenie OS Trenčín z čl. 83-84, lekárske správy z čl.85-90, výpis z ev. priestupkov z čl. 92, správa Obce G. z čl. 93, odpis z RT, z pripojeného spisu sp. zn.
30P123/2013: správy ÚPSVaR Trenčín z čl. 24-25, 40-41, 48-49, 55, 95-97, lekárska správa z čl. 42,
správy ZŠ z čl. 43-44, 91-92, lekárska správa z čl. 57.

Zo správy Úradu práce, sociálnych veci a rodiny zo dňa 07.10.2013 ohľadom rodinných pomerov
obžalovaného a poškodenej vyplýva, že rodinu evidujú od marca 2009 z dôvodu podania návrhu na
úpravu práv a povinností k mal. S. matkou p. X.. Svojim návrhom sa domáhala zverenia mal. S.D.V.Z. do
svojej starostlivosti a určenia výživného zo strany otca N.O. Y., nakoľko otec dieťaťa odišiel zo spoločnej
domácnosti pre partnerské nezhody. Následne rodičia dieťaťa obnovili spolužitie, preto vzala matka

dieťaťa svoj návrh späť. Z tohto vzťahu sa dňa X.X.XXXX narodilo ďalšie dieťa mal. W.. Dňa 5.8.2013
bola úradu doručená žiadosť Okresného súdu Trenčín o prešetrenie pomerov u rodičov detí v súvislosti
s návrhom matky na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by mali byť mal. deti Y. odovzdané do
starostlivosti matky.
S poukazom na uvedenú žiadosť boli prešetrené pomery u oboch rodičov a podaná písomná správa
Okresnému súdu v Trenčíne. Na základe vykonaného dokazovania súd vydal uznesenie, ktorým boli

mal. deti S.Z. a W. zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. V predmetnom zázname
z prešetrenia pomerov, ktorý tvoril prílohu správy sa uvádza, že dňa 9.8.2013 boli prešetrené pomery
u matky detí p. H. X.D.N.,
bytom G. Č.. XXX. Matka na svojom návrhu na vydanie predbežného opatrenia trvala a žiadala zveriť
deti do svojej starostlivosti. S otcom detí nežijú v spoločnej domácnosti od januára 2013. Až do júna 2013

nemalisotcomdetíohľadnevýchovydetíproblémyadohodlisa,ževstarostlivostiodetisabudústriedať
v týždňových intervaloch. Od júla otec bráni matke v styku s deťmi. Mal. S. mala matka u seba v polovici
júla na jeden týždeň a údajne sa mal maloletý vyjadriť pred matkou, že nechce ísť k otcovi. Uviedla, že
v júli 2013 bola za deťmi 3x, ale rodičia otca detí ju vyhodili. Už v r. 2007, v období, keď rodičia žili spolu
v nájme, otec detí ju fyzicky napadol, kedy zasahovala aj polícia a matka bola ošetrená vo Fakultnej

nemocnici v U., o čom má aj lekársku správu. Vyjadrila sa, že v dôsledku agresívneho správania sa otca,
má od uvedenej doby zdravotné problémy, lieči sa na psychiatrii. Chodí na pravidelné kontroly a užíva
lieky. P. X.R.B.W.Í. podala dňa 29.7.2013 na Obvodnom oddelení PZ v Trenčíne na otca detí trestné
oznámenie za ublíženie na zdraví s trvalými následkami. Pri rozhovore ďalej poukazovala na požívanie
alkoholických nápojov zo strany otca detí. Následne bol vykonaný sociálny prieskum u otca detí p. N.Z.N.

Y.Č.M., bytom G.J.W. Č.. XX. Otec detí nesúhlasil s návrhom matky na zverenie detí do jej starostlivosti.
Uviedol, že on nebráni matke stretávať sa s deťmi, ale podľa neho deti za matkou nechcú ísť. Keď matka
prišla za deťmi, oni sa pred ňou schovávali, na čo matka reagovala krikom, vulgárne sa vyjadrovala
a kopala do dverí. Otec detí zavolal políciu, matka si sadla pred dom a čakala na príchod polície. Po
ich príchode sa otec detí spýtal, či chcú ísť za mamou, pričom deti odmietli ísť s ňou. Z uvedeného

dôvodu polícia nezasahovala. Otec potvrdil to, že mal. S. bol týždeň u matky, ale ušiel od nej, čo sa stalo
viackrátajvminulosti.Mal.W.vtomčasekmatkenechcelísť.Otecpoprel,žepožívaalkoholickénápoje,
vypije si iba príležitostne. Odmieta aj tvrdenie, že matka má depresie z jeho správania. Depresiami a
psychickými problémami údajne trpí už dlhodobo. Rodičia zhodne uviedli, že počas školského roku,
kedy si preberali deti v škole a v škôlke, nemali problém s výkonom rodičovských práv a povinností k

maloletýmdeťom.Prešetrenímpomerovnastranerodičovbolozistené,žeobajarodičiamajúpodmienky
pre riadne zabezpečovanie starostlivosti o mal. deti. S poukazom na tú skutočnosť, že starostlivosť o
deti od januára 2013 (odkedy nežijú v spoločnej domácnosti) až do konca júna 2013 zabezpečovali
obaja rodičia spôsobom striedavej osobnej starostlivosti s týždňovým intervalom striedania, mali za to,
že takáto starostlivosť bude v súlade so záujmami maloletých detí.

Z rozhodnutia Obvodného úradu Trenčín zo dňa 14.08.2013 vyplýva, že obžalovaný bol uznaný
vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. l, písm. d) zákona
o priestupkoch č. 372/90 Zb. v platnom znení formou iného hrubého správania z dôvodu, že dňa
23.06.2013 v čase o 02:00 na tanečnej zábave v obci G. slovne napadol Z. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom
G. XXX, tým spôsobom, že mu vulgárne nadával. Obžalovaný v danej veci vypovedal, že šiel za X.,

nakoľko sa ho chcel spýtať, prečo rozpráva jeho deťom, ktoré má s jeho
dcérou, že ho zobrali policajti a že je zlý človek. Keď k nemu pristúpil a spýtal sa ho, prečo
to povedal, X. ho sotil tak, že začal padať, pričom sa zachytil o jeho tričko, čo bola
podvedomá reakcia a ako sa za toto tričko držal, tak sa roztrhlo na zadnej strane. Správny orgán
vyhodnotil všetky sústredené dôkazy z ústneho pojednávania, dôkazy zo spisového materiálu, najmä

však z výpovede obvineného, kde sa k spáchaniu priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa §
49 ods. 1, písm. d) zákona o priestupkoch č. 372/1990 Zb. v platnom znení spontánne priznal a oľutoval
svoje konanie. Opieral sa najmä o tú časť jeho výpovede, kde obžalovaný uviedol, že "Je pravdou, že
došlo z jeho strany k nadávkamna základe toho, že ho zhodil na zem, ale tiež zdôraznil skutočnosť, že aj zo strany Z.
X. padali na jeho osobu vulgárne nadávky." V priestupkovej veci proti majetku podľa § 50 ods. l, zákona
o priestupkoch, v znení neskorších predpisov bolo konanie proti obžalovanému pre skutok, ktorého sa

mal dopustiť tým, že Z. X. roztrhol tričko, čím mu spôsobil škodu vo výške 10 € zastavené, z dôvodu, že
spáchanie skutku, o ktorom sa konalo, nebolo obvinenému preukázané. U majetkových priestupkov sa
vyžaduje úmyselné konanie, čo v tomto prípade chýba, nakoľko obžalovaný takýto úmysel nemal, išlo
u neho o podvedomú reakciu, že pri páde sa zachytil o tričko X..
Z uznesenia Okresného súdu Trenčín sp. zn. 30P/123/2013 zo dňa 16.08.2013 vyplýva, že návrh

matky (poškodenej) na nariadenie predbežného opatrenia bol zamietnutý a obidve deti boli zverené do
striedavej starostlivosti oboch rodičov (tak poškodenej ako aj obžalovaného).
Z lekárskej správy MUDr. Drába vyplýva, že poškodená bola 19.04.2008 o 16,22 ošetrená na LSPP
Trenčín so záverom pomliaždenie ľavej strany tváre s hematómom a hematóm ľavého ramena. Dňa
21.04.2008ošetrenáuobvodnéholekáraMUDr.IgorGodál,prerovnakúdiagnózu,kdeajbolavystavená
práceneschopnosť od 21.4.2008. V lekárskej správe zo dňa 27.4.2008 je uvedený výsledok vyšetrenia:

stručná anamnéza, obj. nález, dg., terapia: pacientka vyšetrená obvodným lekárom. Dnes ošetrená RZP
pre hyperventilačný sy, aplikovaný Diazema l0 mg. T. č. sa cíti dobre. Má doporučené psychiatrické
vyšetrenie. V lekárskej správe od MUDr. Ireny Šiškovej - psychiatričky sa okrem iného uvádza aj „pac.
ako 15 ročnej zomrela matka pre Ca...zvládala to dobre, ale máva stavy, keď ju niečo rozčúli nevie sa
ovládať...podľa priateľky má vtedy hysterické správanie, kričí, musí byť pri nej ten, koho si žiada...teraz

sa už cíti dobre, trocha je nervózna, teší sa na sestru, bude rodiť... k liekom má negatívny postoj.. preto
dop. psychoterapiu.“
Zo správy Úradu práce, sociálnych veci a rodiny zo dňa 14.11.2013 (ktorá tvorí súčasť spisu sp. zn.
30P/123/2013) vyplýva, že Okresný súd v Trenčíne vydal uznesenie č. 30P/123/2013 zo dňa 16.8.2013,
právoplatné dňa 11.9.2013, ktorým nariadil predbežné opatrenie tak, že mal. deti S. a W. zveril do

striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždenných intervaloch striedania. Matka detí požiadala
dňa 16.10.2013 o pomoc oddelenie SPOD a sociálnej kurately o spoluprácu pri nadviazaní kontaktu s
mal. deťmi, nakoľko podľa jej vyjadrenia sú deti ovplyvnené otcom a nechcú ísť k nej. Obaja rodičia boli
predvolaní na RPPS a v súčasnosti prebiehajú konzultácie psychologičky s rodičmi aj s mal. deťmi.
Zo správy Úradu práce, sociálnych veci a rodiny zo dňa 23.01.2014 (ktorá tvorí súčasť spisu sp. zn.

30P/123/2013) vyplýva, že „potrebovali vykonať viac stretnutí, ktorých realizácia by priniesla validnú
odpoveď na otázky súdu, spolupráca s rodinou bola dva krát náhle prerušená hospitalizáciou matky.“
Okrem iného sa v správe uvádza, že realizovali „individuálnu konzultáciu s pánom Y., v priebehu
konzultácie otec vyjadril osobný postoj ku styku matky s deťmi. Pán Y. popieral akýkoľvek zlý úmysel
a rodinnú situáciu vysvetlil tak, že on deťom nebráni v styku s ich matkou, deti k matke nechcú ísť.

Tiež by sa rád s nami poradil, čo má robiť, aby chceli ísť k matke. "Edukovali sme otca o tom, že
vzájomná úcta k rodičovskej role otca je podmienkou pre úspešné realizovanie formy striedavej osobnej
starostlivosti o deti. Obaja rodičia majú povinnosť maloleté deti pripraviť na starostlivosť u druhého
rodiča. Ak takýto postoj v živote rodiny nepresadzuje, tak sú nielen poškodzované záujmy detí, ktoré
vyrastajú v disharmonických vzťahoch a napätí, ale taktiež forma striedavej osobnej starostlivosti neplní

svoju výchovnú funkciu. Z doposiaľ zrealizovaných psychologických konzultácií môžeme jednoznačne
potvrdiť, že deti sa matky neboja, práve naopak k matke prejavujú potrebu blízkosti, avšak sú smutné,
neisté. V správaní detí je strach, avšak nie z osoby matky, ale obava, či sa môžu "uvoľniť" či môžu
dôverovať situácii, v ktorej sa nachádzajú. Taktiež potvrdzujeme, že výrok pána Y. "deti nechcú ísť k
matke," nie je pravdivý. Maloleté deti S. a W. Y. sú pod tlakom im nezrozumiteľných inštrukcií (myslíme

tým,ževovýchovnomprostredíotcasúmaloletédetimanipulovateľné,obrazmatkyjespochybňovaný).“
Zo správy Úradu práce, sociálnych veci a rodiny zo dňa 25.08.2014 (ktorá tvorí súčasť spisu sp. zn.
30P/123/2013) okrem iného vyplýva, že otec detí sa zaujímal, čo má robiť, aby deti k matke chceli ísť.
„Poskytli sme otcovi odborné poradenstvo ako riešiť situáciu, ak deti nechcú ísť k matke, a to: priebežne
viesť s deťmi rozhovory o tom, čo sa v rodine stalo a o tom, že matka bola chorá a prečo, priebežne

objasňovať deťom príčiny prerušenia vzťahov matky a detí z dôvodu hospitalizácie ...“
Z evidencie priestupkov od roku 2000 vyplýva, že obžalovaný bol uznaný vinným z priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. l písm. d) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov. V rozkaznom konaní bola uložená sankcia: pokuta vo výške 16,60 €,
právoplatnosť dňa 23.07.2008. Skutok sa stal dňa 19.04.2008. Jedná sa o priestupok, ktorý bol už

popísaný vyššie. Druhý priestupok bol spáchaný dňa 23.06.2013, kedy bol uznaný vinným z priestupku
proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. l písm. d) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov. Rozhodnutím mu bola uložená sankcia: pokarhanie. Z odpisu registra
trestov vyplýva, že doteraz nebol súdne trestaný. Z miesta bydliska (obec G.) nebol bližšie hodnotený.Súd na základe zabezpečených dôkazov, potrebných pre náležité objasnenie predmetného skutkového
stavu trestnej veci, ich vykonaním a vyhodnotením jednotlivo i v ich súhrne nemal bez akýchkoľvek

relevantných pochybností jednoznačne preukázané, že sa skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, stal.

Obžalovaný je z predmetného skutku usvedčovaný jedine výpoveďou svedkyne poškodenej, pričom tá
už niektoré skutočnosti uvádzané v skutkovej vete na hlavnom pojednávaní konanom dňa 1.10.2014
poprela - napríklad uviedla, že sa jej nevyhrážal zabitím (okrem prípadu, keď ho prišla zobrať z krčmy

a on tam nechcel nechať auto, tak cestou domov sa pohádali a vtedy sa jej vyhrážal, že obidvoch
zabije). Ako ponižovanie pociťovala to, že jej hovoril, že čo je to za matku. V skutkovej vete sa ako
žalované obdobie uvádza obdobie do augusta 2013, pričom svedkyňa poškodená sa už v januári 2013
zo spoločnej domácnosti odsťahovala. V tejto súvislosti na hlavnom pojednávaní uviedla, že od kedy
opustila spoločnú domácnosť (v januári 2013) sa k nej obžalovaný už spôsobom, ktorý je popísaný
v skutku nesprával. Poškodená bola aj po januári 2013 dvakrát hospitalizovaná a to vo februári a

novembri 2013. Obžalovaný nemal možnosť zapríčiniť jej opakovanú hospitalizáciu v uvedenom roku
2013. Jedná sa totiž o obdobie, keď v spoločnej domácnosti nežili skoro rok. Zarážajúca je taktiež
výpoveď svedkyne poškodenej, ktorá na hlavnom pojednávaní uviedla ako dôvod podania trestného
oznámenia s takým časovým odstupom to, že obžalovaný jej stále posielal sms-ky ohľadom detí, že aká
je matka, že sa nevie o deti postarať a preto, že jej prestal dávať deti, sa rozhodla podať predmetné

trestné oznámenie. Uvedené skutočne korešponduje aj s ďalšími tvrdeniami, napríklad tým, že po jej
návrate z nemocnice vo februári sa dohodli na striedavej starostlivosti, ktorá fungovala až do prázdnin.
Svedkyňa poškodená podala trestné oznámenie v júli, teda v uvedenom období prázdnin, kedy už k
nej deti nechodili. Uvedené vo svojej výpovedi nepriamo potvrdil aj znalec, ktorému na vyšetrení mala
povedať, že tam boli komplikácie aj s deťmi, preto sa rozhodla to takto riešiť. Samotná poškodená na

hlavnom pojednávaní uviedla, že aj ona obžalovaného bila a taktiež, že aj z jej strany padali na osobu
obžalovaného vulgarizmy.

Výpoveď svedka Z. X. nepovažuje súd za hodnovernú, skutočnosti opisované svedkom - poškodená
sa mala po incidente v roku 2008 nachádzať na pokraji smrti (z lekárskej správy vyplýva, že mala

pomliaždenie na ľavej strane tváre s hematómom a tiež na ramene), prípadne jeho tvrdenia o
„výhražných“ sms správach, ktoré mu mal obžalovaný písať (po otázkach obhajcu, ktoré výhražné
sms správy má na mysli, keď v prípravnom konaní sám vyšetrovateľ na margo „výhražných sms
správ“ povedal, že ich za výhražné nepovažuje, svedok neodpovedal) považuje súd za zavádzajúce
a úmyselne zveličujúce skutočnosti, ktoré sa reálne odohrali. Uvedený svedok ďalej poprel, že by mal

tehotnú poškodenú prehodiť počas hádky cez posteľ. Na uvedenej udalosti sa však jednoznačne zhodli
poškodená s obžalovaným. Záverom výpovede uviedol, že nikdy nebol očitým svedkom útokov, násilia,
ktorého sa mal obžalovaný na poškodenej dopúšťať. Z výpovede svedkyne R. C. vyplýva, že nikdy
nebola očitým svedkom toho, že by sa k poškodenej obžalovaný správal spôsobmi popisovanými v
skutku. Naopak výpoveď svedka N. G. vyznieva pri opise viacerých udalostí v prospech obžalovaného.

Správanie sa obžalovaného nebolo taktiež preukázané ani výpoveďou svedkyne V. N., C. Z. J.Í. Y.,
napriek tomu, že sa jedná o osoby spolužijúce v dome na adrese G. XX, kde sa mali odohrávať
jednotlivé formy psychického a fyzického týrania. Nie je zrejmé prečo poškodená v prípade, že jej bolo
spôsobované v skutkovej vete opísané psychické a fyzické násilie, zotrvávala tak dlho u obžalovaného.
Keď sa v januári 2013 rozhodla odísť, pobalila si veci a odišla, z dokazovania nevyplynulo, že by jej

v tom bolo akýmkoľvek spôsobom bránené. Z výpovede svedkyne H. Y.Á. vyplýva, že napriek tomu,
že s ňou najčastejšie prichádzala do kontaktu, žiadne stopy po bitke si na poškodenej nevšimla. Z
výpovede svedkyne Z. C. vyplýva, že totožné psychické problémy, ktoré mala poškodená v období
roku 2011, mala aj v období septembra 2013. Ak malo byť dôvodom hospitalizácie poškodenej v roku
2011 správanie obžalovaného, nemala byť prečo poškodená hospitalizovaná aj v roku 2013, kedy sa

obžalovaný aj podľa vyjadrenia samotnej poškodenej nesprával k nej spôsobom, ktorý sa mu kladie za
vinu. Z výpovedi G. G. a taktiež ani z výpovede Z. W. nemal súd za preukázané, že by obžalovaný bránil
v styku matky s maloletými deťmi. Z výpovede znalca vyplýva, že nezistil preukazné znaky, ktoré by
poukazovali na možné týranie, nemohol ho síce s istotou vylúčiť, no taktiež ho nemohol ani s istotou
konštatovať, t. j. nemohol s istotou potvrdiť syndróm týranej ženy. Nebolo preukázané, že potreba

liečenia na psychiatrii bola vyvolaná - spustená práve tým, čo sa odohralo v roku 2008. Ako uviedol
znalec, uvedená duševná porucha nie je určite spôsobená uvedeným skutkom, no uvedený skutok môže
túto poruchu „spustiť“. Uvedené však nebolo žiadnym spôsobom preukázané. „Napadnutie v roku 2008
určitenevyvolalojejduševnéochorenie.Mohlo,alenemuselotospustiť,nourčitenezapríčiniloochoreniesamotné.“ Taktiež týmto „spúšťačom“ mohol byť aj konflikt s otcom v zmysle výpovede obžalovaného
(mohol a tiež nemusel).

Týraním sa v zmysle Trestného zákona rozumie také úmyselné zlé zaobchádzanie s blízkou osobou,
ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti, bezcitnosti a bezohľadnosti s určitým trvaním, ktoré táto
osoba pre jeho hrubosť, bezohľadnosť a bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie. Pod pojmom fyzické
alebo psychické utrpenie treba rozumieť taký stav, ktorý sa vyznačuje telesnými alebo duševnými
bolesťami, ktoré ovplyvňujú obvyklý spôsob života týranej osoby a netrvajú celkom krátky, prechodný

čas.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané že poškodená nebola v určitých obdobiach v dobrej
psychickej kondícii, no zo žiadneho navrhnutého a následne vykonaného dôkazu nebolo preukázané,
že to bolo v dôsledku fyzického a psychického týrania obžalovaným, tak ako nebolo preukázané
ani samotné fyzické či psychické týranie obžalovaným. Z vyššie uvedených dôvodov nebolo bez

akýchkoľvek relevantných pochybností preukázané spáchanie skutku obžalovaným v rozsahu kladenom
mu za vinu.

Podľa § 2 odsek 10 Tr. poriadku, orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy

obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 odsek 4 Tr. poriadku, každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného,
kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.

Podľa § 2 odsek 12 Tr. poriadku, orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení

všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 285a Tr. poriadku, súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak nebolo dokázané, že sa stal
skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Náležité zistenie skutkového stavu veci v zmysle § 2 ods. 10 Tr. poriadku vyžaduje, aby každá okolnosť
dôležitá pre rozhodnutie bola spoľahlivo preukázaná v súlade so skutočnosťou tak, aby nemohla
vzbudzovať akúkoľvek pochybnosť. Vyhodnotenie dôkazu súd nemôže ukončiť záverom, podľa ktorého
sa určitá okolnosť, ktorá vyplynula z dokazovania, zdá alebo nezdá pravdepodobná, o to viac, že má

možnosť vykonaním dôkazu vlastnú pochybnosť odstrániť a vytvoriť si podmienky k jednoznačnému
záveru. Zo zásady prezumpcie neviny vyplýva pravidlo „v pochybnostiach v prospech obvineného“ (in
dubio pro reo). Použitie tohto pravidla, ktoré je upravené v ustanovení § 2 ods. 4 Tr. poriadku, prichádza
do úvahy vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po
vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu

skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonom zodpovedajúce
spravodlivé rozhodnutie. Treba tiež zdôrazniť, že náležité zistenie skutkového stavu veci znamená, že
orgán činný v trestnom konaní sám určuje mieru dokazovania, ktoré musí v konaní vykonať, aby bola
táto požiadavka splnená. Aj postup prokurátora podľa § 234 ods. 1 Tr. poriadku (podanie obžaloby)
predpokladá dostatočné objasnenie veci minimálne v takom rozsahu, aby bolo zrejmé, že: skutok sa

stal, skutok vykazuje všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu, existuje spoľahlivý
záver, že žalovaný skutok spáchal obvinený a nie sú dané okolnosti vylučujúce trestnú zodpovednosť.

Prokurátor nemôže vyvodzovať náležité zistenie skutkového stavu veci v zmysle § 2 ods. 10 Tr.
poriadku len z domnienok a hypotéz, pretože takýto stav vyvoláva vážne pochybnosti o náležitom zistení

skutkového stavu veci a v žiadnom prípade neumožňuje úvahy prokurátora o tom, že obvinený by mal
byťdôvodnepostavenýpredsúd.Záverprokurátoraonáležitomzistenískutkovéhostavuveci,vyjadrený
aj podaním obžaloby, musí mať oporu v zhromaždených dôkazoch.K dôvodu oslobodenia podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku súd tiež poznamenáva, že v takomto prípade
sa nevyžaduje, aby bolo bez pochybností preukázané, že sa skutok nestal, stačí len pochybnosť o tom,
či sa stal.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že jediným priamym dôkazom o vine obžalovaného je výpoveď
svedkyne poškodenej. Obžaloba bola opretá hlavne o tento dôkaz. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje,
že na to, aby tento dôkaz bol spôsobilý na preukázanie viny obžalovaného, musia s ním aj ďalšie
priame, či nepriame dôkazy tvoriť logickú a ničím nenarušovanú sústavu vzájomne sa doplňujúcich

a podmieňujúcich dôkazov, ktoré vo svojom celku spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti žalovaného
skutku a presvedčivo svedčia o vine obžalovaného zároveň vylučujú možnosť úvahy o inom závere.
Súhrn dôkazov musí podávať ucelený obraz o trestnom konaní obžalovaného tak, aby žiadny z
jednotlivých dôkazov nepripúšťal iný, ani pravdepodobný výklad. Z vyššie uvedenej dôkaznej situácie
je zrejmé, že obžalovaný sa dopustil určitého protispoločenského konania, spočívajúceho vo verbálnom
hrubom správaní sa k poškodenej s jediným preukázaným excesom obžalovaného vyústenom v roku

2008 do fyzického ataku. Nie je však preukázané, že toto jeho konanie dosiahlo takú intenzitu, aby mohlo
byť posúdené ako stíhaný trestný čin, najmä so zohľadnením znalcom uvedených prejavov duševnej
choroby poškodenej (podľa znalca sa duševná choroba poškodenej prejavuje v partnerskom vzťahu
napríklad zmenou nálad, správanie býva nevypočítateľné a nečitateľné pre okolie, ľudia, ktorí nevedia,
že majú práve s takýmto ochorením česť, môžu tie prejavy logicky vzťahovať na seba s tým, že nechápu

ako oni do toho zapadajú, býva to pre nich nepochopiteľné a samozrejme následne to býva zdrojom
konfliktov).

V súvislosti s existujúcou dôkaznou situáciou súd dospel k záveru, že dôkazy v súdenom prípade
nevyznievajú jednoznačne a netvoria ucelenú reťaz, z ktorej možno vyvodiť bezpečný záver o tom, že sa

skutok stal. Ani po vykonanom dokazovaní nebolo možné uvedenú pochybnosť odstrániť a tak vytvoriť
podmienky k jednoznačnému záveru o spáchaní skutku. V danom prípade dôkazná situácia neposkytuje
dostatočný podklad na rozhodnutie o vine obžalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom

Okresného súdu Trenčín na krajský súd. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva
už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.