Decision was made at the court Okresný súd Prievidza
Judgement was issued by Mgr. Marianna Hašková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 13C/142/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813207100
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marianna Hašková
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2014:3813207100.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza, sudkyňou Mgr. Mariannou Haškovou, v právnej veci navrhovateľa: KRUK Česká
a Slovenská republika, s.r.o., IČO: 24 785 199, Lomníckého č. 7/1705, Praha 4, Česká republika, právne
zastúpeného KUBINEC & PARTNERS advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36 851 574, Nám. SNP č. 17,
Banská Bystrica, proti odporcovi: G. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., Y. č. XX, t. č. ÚVTOS a ÚVV Ilava,
Mierové námestie č. 1, Ilava, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778, so sídlom v Prešove, Nám. legionárov č. 5, zastúpené
JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom v Lučenci, J. Kráľa č. 5/A, o zaplatenie 6020,82 eura s
príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.
Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n a v a.
Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume
805,65 eura na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ sa návrhom podaným na Okresný súd Prievidza dňa 15.04.2013 domáhal, aby súd zaviazal
odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 6020,82 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z
istiny 6020,82 eura od 18.09.2010 do zaplatenia. Zároveň si navrhovateľ voči odporcovi uplatnil nárok
na náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa (Santander
Consumer Finance, a.s.) uzatvoril s odporcom dňa 05.09.2008 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na
základe ktorej právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi úver vo výške 6320,13 eura na
kúpu motorového vozidla. Odporca sa zaviazal poskytnutý úver splatiť 60 mesačnými splátkami vo
výške 198,93 eura vždy do 5. dňa toho ktorého mesiaca. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na
deň 20.02.2007. Konečná výška úveru predstavovala sumu 11935,80 eura. Odporca svoj záväzok
vyplývajúci zo Zmluvy o úvere nesplnil a splatil len 21 splátok. Vzhľadom na skutočnosť, že si odporca
neplnil riadne a včas svoje povinnosti, využil právny predchodca v súlade s čl. 6.3.1 VZP svoje právo
a odstúpil od zmluvy, pričom odstúpenie od zmluvy sa stalo účinným dňa 17.09.2010. Predmetná
pohľadávka bola na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 29.11.2011 postúpená právnym
predchodcom navrhovateľa (Santander Consumer Finance, a.s.) na navrhovateľa (KRUK Česká a
Slovenská republika, s.r.o.). Do dňa podania návrhu odporca neuhradil navrhovateľovi žiadnu sumu.
Oznámením zo dňa 17.05.2013 do konania vstúpil vedľajší účastník na strane odporcu Združenie
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. legionárov č. 5, Prešov, IČO: 42 176 778.Vo veci sa vyjadril písomným podaním zo dňa 24.06.2013, v ktorom vzniesol námietku premlčania ,
nakoľko právny predchodca navrhovateľa od zmluvy odstúpil dňa 05.09.2010, pričom odstúpenie sa
stalo účinným dňa 17.09.2010. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, pričom ak je
zmluva zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal, keďže ide o
vydanie bezdôvodného obohatenia. Vydanie bezdôvodného obohatenia sa však premlčuje v dvojročnej
premlčacej dobe. Navrhovateľ podal návrh na začatie konania na súd až dňa 15.04.2013, a preto
vzniesol vedľajší účastník námietku premlčania.
Odporca sa k návrhu navrhovateľa vyjadril písomným podaním zo dňa 20.09.2014, v ktorom v celom
rozsahu súhlasil s vyjadrením vedľajšieho účastníka zo dňa 24.06.2013 a súhlasil, aby súd konal a
rozhodol v jeho neprítomnosti.
Právny zástupca vedľajšieho účastníka na pojednávaní dňa 08.10.2014 vzniesol vo veci námietku
premlčania s ohľadom na odstúpenie od zmluvy o úvere zo strany právneho predchodcu navrhovateľa.
Poukázal na to, že predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľským úverom a ako spotrebiteľská zmluva
sa spravuje režimom Občianskeho zákonníka. Uviedol, že pri odstúpení od zmluvy podľa Občianskeho
zákonníka sa zmluva zrušuje od počiatku a účastníci sú si povinní vydať bezdôvodné obohatenie v
zmysle § 451 OZ. Vzhľadom na uvedené, sa navrhovateľ mohol voči odporcovi domáhať vydania
bezdôvodného obohatenia v dvojročnej premlčacej lehote. Ak k odstúpeniu od predmetnej zmluvy zo
strany právneho predchodcu navrhovateľa došlo s účinnosťou dňa 17.09.2010 a návrh bol podaný na
súd dňa 15.05.2013, považoval celý uplatnený návrh navrhovateľa za premlčaný. Vzhľadom na uvedené
trval na vznesenej námietke premlčania, žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť a priznať im náhradu trov
konania.
Navrhovateľ sa k vznesenej námietke premlčania nevyjadril napriek tomu, že vyjadrenie vedľajšieho
účastníka odporcu mu bolo doručené dňa 16.09.2014.
Súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 08.10.2014 konanom v neprítomnosti navrhovateľa, jeho
právneho zástupcu, odporcu a vedľajšieho účastníka podľa § 101 ods. 2 OSP. Navrhovateľ a jeho právny
zástupcasvojuneúčasťneospravedlnili,odročiťpojednávanienežiadali.Odporcasúhlasil,abysúdkonal
a rozhodol bez jeho prítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie v predmetnej veci oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to najmä návrhom,
úverovou zmluvou č. XXXXXXXXX zo dňa 05.09.2008, preberacím protokolom zo dňa 05.09.2008,
prehľadom poistení k úverovej zmluve č. XXXXXXXXX, všeobecnými zmluvnými podmienkami
Santander Consumer Finance, a.s., odstúpením zo zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 05.09.2010,
doručenkou, oznámením o postúpení pohľadávky z úverovej zmluvy zo dňa 06.12.2011, zmluvou o
postúpení s prílohou, oznámením vedľajšieho účastníka o vstupe do konania zo dňa 17.05.2013,
plnomocenstvom, vyjadrením PZ VÚ zo dňa 24.06.2013, doplnením návrhu, plnomocenstvom, výpisom
navrhovateľazORČR,lustráciouodporcuvRegistriobyvateľov,vyjadrenímodporcuzodňa29.09.2013,
výpis odporcu zo ZVJS, vyjadrením odporcu zo dňa 20.09.2014. Na základe takto vykonaného
dokazovania zistil tento skutkový a právny stav veci:
Právny predchodca navrhovateľa a odporca uzavreli dňa 05.09.2008 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXX,
na základe ktorej právny predchodca navrhovateľa (Santander Consumer Finance, a.s.) poskytol
odporcovi úver v sume XXXXXX,- Sk (6320,13 eura), pričom sa odporca zaviazal úver splatiť v 60
mesačných splátkach vo výške 198,93 eura. RPMN bola dohodnutá vo výške 32,65% pri dohodnutej
pevnej úrokovej sadzbe vo výške 24,50% ročne a poplatku za spracovanie úveru splatný v mesačných
splátkach vo výške 460,13 Sk (15,27 eura).
Odporca predmetný úver čerpal a právnemu predchodcovi navrhovateľa z konečnej výšky úveru splatil
21 splátok. Vzhľadom na skutočnosť, že si odporca neplnil riadne a včas svoje povinnosti, využil právnypredchodca v súlade s čl. 6.3.1 VZP svoje právo a odstúpil od zmluvy, pričom odstúpenie od zmluvy sa
stalo účinným dňa 17.09.2010.
Predmetná pohľadávka bola na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 29.11.2011 postúpená
právnym predchodcom navrhovateľa (Santander Consumer Finance, a.s.) na navrhovateľa (KRUK
Česká a Slovenská republika, s.r.o.). Postúpenie pohľadávky bolo odporcovi oznámené listom
„Oznámenie o postúpení pohľadávky z úverovej zmluvy“ zo dňa 06.12.2011.
Navrhovateľ podal návrh na začatie konania proti odporcovi v predmetnej veci na Okresný súd Prievidza
dňa 15.04.2013.
Odporca po doručení výzvy na zaplatenie predmetného dlhu a odstúpenia právneho predchodcu
navrhovateľa od predmetnej úverovej zmluvy zo dňa 05.09.2011 neuhradil žiadnu sumu.
Podľa§ 2písm.a),b)zákonač. 258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch(ďalejlen„zákonč..258/2001
z. z.„), spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, zmluvou o
spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.
Podľa § 5 zákona č. 258/2001 Z. z., ak bol spotrebiteľský úver poskytnutý na zakúpenie tovaru alebo
poskytnutieslužby,veriteľjeoprávnenýodzmluvyodstúpiť,9)akjespotrebiteľvomeškaníjednejsplátky
za časové obdobie dlhšie ako tri mesiace alebo dvoch splátok.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v stave účinnom do 30.04.2014), ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (v stave účinnom do 30.04.2014), zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý
je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo
v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak
nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa§457Občianskehozákonníka,akjezmluvaneplatnáaleboakbolazrušená,jekaždýzúčastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.
Súd s poukazom na citované ustanovenia právny vzťah medzi účastníkmi konania založený Úverovou
zmluvou č. XXXXXXXXX zo dňa 05.09.2008 považoval jednoznačne za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle
§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a zároveň konštatoval, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere
v zmysle § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Je nepochybné, že
právny predchodca navrhovateľa bol v čase uzavretia zmluvy veriteľom a odporca bol v čase uzavretia
zmluvy spotrebiteľom. Vzhľadom na uvedené tiež platí, že zákon o spotrebiteľských úveroch patrí do
oblasti predpisov občianskeho práva a je vo vzťahu k Občianskeho zákonníku lex specialis. Uvedené
znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 258/2001 Z. z. použijú sa na ich
riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch.
Aj v zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa
nemôžu odchýliť od ustanovení Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa. Tomuto právnemu
názoru zodpovedá aj nová právna úprava § 52 ods. 2 posledná veta Občianskeho zákonníka účinná od
01.04.2015, podľa ktorej na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Listom zo dňa 05.09.2010 navrhovateľ odstúpil od úverovej zmluvy podľa čl. 6.3.1. Všeobecných
zmluvných podmienok právneho predchodcu navrhovateľa z dôvodu porušenia povinností riadneho a
včasného splácania úveru zo strany odporcu. List bol daný na poštovú prepravu a vrátil sa právnemu
predchodcovi navrhovateľa dňa 13.09.2010 s poznámkou adresát neznámi. Odstúpenie od úverovej
zmluvy sa stalo účinným dňa 17.09.2010.
Ak právny predchodca navrhovateľa ako veriteľ odstúpil dňa 05.09.2010 s účinnosťou od 17.09.2010
v zmysle ustanovenia 6.3.1. Všeobecných zmluvných podmienok právneho predchodcu navrhovateľa,
pričom účinnosťou odstúpenia došlo k zániku predmetnej Úverovej zmluvy zo dňa 05.09.2008 dňom
17.09.2010.
Avšak na základe vykonaného dokazovania a v zmysle § 5 zákona č. 258/2001 Z. z. a § 48 ods.
1 a 2, § 54 ods. 1 a § 457 Občianskeho zákonníka dospel súd k záveru, že ak navrhovateľ dňa
05.09.2010 odstúpil od predmetnej úverovej zmluvy došlo k jej zrušeniu od začiatku a účastníci
predmetnej zmluvy sú si povinný v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka vrátiť všetko, čo podľa
nej dostali. V zmysle §§ 39, 54 ods. 1, 48 a 457 OZ je nutné konštatovať, že zmluva sa zrušuje s
účinkami od začiatku ex tunc (§ 48 ods. 2) a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom
odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada
škody), účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia podľa § 457 OZ.
V tomto prípade vzniká právo navrhovateľa domáhať sa od odporcu vrátenia poskytnutého úveru,
nie však úrokov za úver zo zmluvy zrušenej s účinkami od jej vzniku. Ustanovenia spotrebiteľskejzmluvy (čl. 6.3.4. Všeobecných zmluvných podmienok právneho predchodcu navrhovateľa), ktoré na
rozdiel od ustanovenia Občianskeho zákonníka zaväzujú spotrebiteľa nad rámec povinností vzniknutých
podľa Občianskeho zákonníka evidentne zhoršujú jeho postavenie. Akékoľvek rozšírenie záväzkov
spotrebiteľa o vrátenie plnenia úrokov napriek ich zrušeniu popri vzájomnej reštitučnej povinnosti
po zániku zmluvy s účinkami ex tunc, postavenie spotrebiteľa zhoršuje, inými slovami povedané
dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmluvy dohodnutej medzi účastníkmi konania sú nevýhodnejšie
ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy Občianskeho zákonníku. Nemožno tiež prehliadnuť, že je to
navrhovateľ ako dodávateľ, ktorý sa dobrovoľne rozhodol využiť ustanovenia zmluvy o odstúpení aj
keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami od momentu
jej uzavretia. Ustanovenie článku Všeobecných zmluvných podmienok, podľa ktorého má spotrebiteľ
plniť zmluvné povinnosti aj napriek odstúpeniu od zmluvy je upravené pre odporcu nevýhodnejšie oproti
úprave v § 48 v spojení s § 457 OZ. Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je v súlade s právom Európskej
únie, ktoré umožňuje členským štátom prijať na ochranu spotrebiteľa aj prísnejšie ustanovenia, než aké
odporúča Smernica rady 93/13/PHS. Súdom prináleží súdna kontrola zmluvných podmienok a dokonca
aj abstraktná kontrola zmlúv (§ 153 ods. 3, 4 OSP) s cieľom vylúčiť zo života bežných ľudí neprimerané
podmienky, ktoré zhoršujú kvalitu života.
Vzhľadom na uvedené majú v prejednávanej veci prednosť osobitné ustanovenia právneho poriadku,
ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy spotrebiteľského práva, vrátane ustanovení §§ 52 až 54
OZ. O tom, že ide o spotrebiteľskú zmluvu neboli žiadne pochybnosti a v konečnom dôsledku tomu
zodpovedá aj definícia spotrebiteľskej zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ak ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Pokiaľ teda navrhovateľ v predmetnej veci presadzuje
obchodno-právnu úpravu odstúpenia od zmluvy aj s poukazom na ustanovenie § 5 zákona č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch, súd poukazuje na to, že toto ustanovenie presne odkazuje v súvislosti
s odstúpením zmluvy nie na Obchodný zákonník, ale na § 48 Občianskeho zákonníka.
Ak teda navrhovateľ poskytol odporcovi spotrebiteľský úver na základe úverovej zmluvy v sume
6320,13 eura, od ktorej navrhovateľ dňa 05.09.2010 odstúpil s tým, že odstúpenie bolo účinné odo dňa
17.09.2010, bol by odporca povinný vrátiť navrhovateľovi len rozdiel medzi sumou poskytnutého úveru
6320,13 eura a sumou, ktorú odporca doteraz navrhovateľovi zaplatil. Keďže zmluva o spotrebiteľskom
úveresaodstúpenímzrušilasúčinkamiextuncaúčastnícitejtozrušenejzmluvysúsipovinnívrátiťto,čo
nazákladetakejtozrušenejzmluvydostali.Bezakýkoľvekúrokovdohodnutýchvzrušenejzmluve.Avšak
vedľajší účastník na strane odporcu vzniesol vo veci námietku premlčania, s ktoru sa odporca stotožnil.
Poukázal na to, že odstúpením navrhovateľa od predmetnej zmluvy sa zmluva zrušila od začiatku v
zmysle § 48 OZ a každý z účastníkov je povinný vrátiť druhému všetko, čo na základe predmetnej
zrušenej zmluvy dostal (§ 457 OZ) titulom bezdôvodného obohatenia. Vydať bezdôvodné obohatenie
je povinný každý účastník v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe (§ 107 ods. 1 OZ), ktorá začína
plynúť odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil. V danom prípade je to deň, kedy nastali účinky odstúpenia od zmluvy a to deň 17.09.2010.
Ak navrhovateľ uplatnil svoj nárok z predmetnej zmluvy na súde dňa 15.04.2013 urobil tak po márnom
uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Vzhľadom na uvedené súd návrh navrhovateľa ako
nedôvodný zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 OSP tak, že v celom rozsahu
úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, lebo si žiadne neuplatnil. Zároveň súd priznal
náhradu trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu v sume 805,65 eura,
ktorú je navrhovateľ povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na účet právneho zástupcu vedľajšieho
účastníka do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách vedľajšieho účastníka na strane odporcu
rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP. Právny zástupca vedľajšieho účastníka v konaní riadne hájil
práva odporcu, keď vo veci vzniesol dôvodne námietku premlčania. Súd navrhovateľovi uložil nahradiť
vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastúpenia podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 a § 15 písm. a), b)vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov, a to vo výške eura pričom vychádzal z
hodnoty sporu v sume 6020,82 eura a priznal trovy právneho zastúpenia za tieto úkony právnej služby:
1. prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 01.03.2013
odmena 210,81 eura + režijný paušál 7,81 eura,
2. písomné podanie na súd zo dňa 24.06.2013
odmena 210,81 eura + režijný paušál 7,81 eura,
3. účasť na pojednávaní dňa 08.10.2014
odmena 210,81 eura + režijný paušál 8,04 + 1 náhrady za stratu času za 8 polhodín po 13,40 eura v
sume 53,60 eura + 1 cestovné v sume 34,56 eura (240 km x (7 l / 100 km x 1,50 eura/ l + 0,183 eura/
km)= 240 km x 0,288 eura/ km= 69,12 eura),
t. j. odmenu 632,43 eura + režijný paušál 23,66 eura + náhradu za stratu času 53,60 eura + cestovné
34,56 eura, spolu v sume 744,25 eura.
Keďže je právny zástupca vedľajšieho účastníka platcom DPH až od 16.04.2014 priznal súd právnemu
zástupcovi 20% DPH len zo sumy 307,01 eura (za úkon právnej služby účasť na pojednávaní dňa
08.10.2014) v sume 61,40 eura.
Celkom priznal súd trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka v sume 805,65 eura.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch
vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Prievidza na Krajský súd v Trenčíne.
V zmysle § 205 ods. 1 a 2 OSP, sa v odvolaní má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok), ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.