Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 2, 2014

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 13P/92/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613204736
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šťastná

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7613204736.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Katarína Šťastná, v právnej veci Q.. U. O., K..

XX.X.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová
Ves, dieťa rodičov: matka: Ľ. O., K.. X.X.XXXX, O. J. X, W. K. B., právne zastúpená Mgr. Mária Baranová,
advokátka, Spišská Nová Ves, Zimná 58 a otec : Q. W., K.. XX.X.XXXX, O. G. Z. XXX/X, W. K. B.,
právne zastúpený JUDr. Martin Čeman, advokát, Spišská Nová Ves, Letná 45, o úpravu styku a zníženie
výživného takto

r o z h o d o l :

Súd upravuje styk otca s mal. U. tak, že otec je oprávnený stretávať sa so synom každú prvú nedeľu v
mesiaci od 9:00 hod do 12:00 hod. za prítomnosti matky.

Matka je povinná mal. U. na styk s otcom riadne pripraviť.

Súd návrh matky na zákaz styku otca s mal. U. zamieta.

Súd konanie o návrhu otca na zníženie výživného zastavuje.

Súd zaväzuje rodičov nahradiť trovy štátu v celkovej výške 599,52 € každého v jednej polovici, t.j. matka
je povinná nahradiť trovy štátu vo výške 299,76 € a otec vo výške 299,76 € do 30 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku, na účet tunajšieho súdu.

o d ô v o d n e n i e :

Otec doručil tunajšiemu súdu dňa 15.03.2013 návrh na úpravu styku s maloletým synom U. ktorým
žiadal, aby bol oprávnený stretávať sa so synom každú párnu sobotu od 10.00 hod. do 19.00 hod.
tak, že si syna prevezme a odovzdá ho pred bytom matky. Svoj návrh odôvodnil tým, že rozsudkom
tunajšieho súdu sp. zn. 15P/108/2011 bol mal. U. zverený do starostlivosti matky a zároveň mu bola
určená vyživovacia povinnosť vo výške 70,- € mesačne, avšak styk otca s U. upravený nebol. Uviedol,

že so synom má dobrý vzťah a po rozchode s matkou maloletého sa so synom pravidelne stretával
vždy, keď mu to umožňovali pracovné povinnosti. Ďalej uviedol, že v minulosti mal problémy s drogovou
závislosťou, ale v priebehu minulého roka dokončil liečenie svojej drogovej závislosti a v súčasnosti
je vylúčené, aby užíval akékoľvek omamné a psychotropné látky, nakoľko sa pravidelne zúčastňuje
podporných sedení viac ako šesť mesiacov, kde sú mu pred každým sedením odoberané vzorky moču
a kontrolovaná prítomnosť všetkých známych omamných a psychotropných látok. Poukázal, že jeho
vzťahy s matkou maloletého sú veľmi narušené. Matka ho obvinila zo sexuálneho zneužívania syna

a od leta 2012 mu bezdôvodne bráni v styku so synom. Jediný styk, ktorý mu matka umožní, je
styk v jej domácnosti a za jej prítomnosti. On si ako rodič riadne plní svoju vyživovaciu povinnosť a
chce aj osobne vplývať na formovanie osobnosti syna, čím sa chce aktívne podieľať na jeho výchove.
So synom absolvoval aj vyšetrenie u klinickej psychologičky PhDr. Štiffelovej, ktorá konštatovala, ženezaznamenala žiadne pocity strachu, napätia alebo úzkosti mal. U. voči otcovi, maloletý sa správal k
otcovi priateľsky a nemal problém ostať s ním sám. Zo strany psychologičky im bol doporučený kontakt
každú druhu sobotu, s čím matka súhlasila. Bránenie matky v styku so synom z dôvodu sexuálneho

zneužívania považuje za účelové, pričom obvinenia sú bezdôvodné a ničím nepodložené. Sám podal v
polovici roku 2012 podnet na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny z dôvodu nedostatočnej starostlivosti
maloletého, konanie bolo nakoniec zastavené, ale má za to, že matka sa mu chce takýmto spôsobom
pomstiť.

Podaním zo dňa 22.8.2013 otec rozšíril svoj návrh o návrh na zníženie výživného pre mal. U. so sumy
70,- € mesačne na sumu 27,13 € mesačne, pričom podaním zo dňa 30.7.2014 zobral svoj návrh v časti
zníženia výživného späť a žiadal pokračovať v konaní len vo veci určenia styku.

Po vykonanom dokazovaní na záver pojednávania otec trval na podanom návrhu a styk so synom
navrhol upraviť v zmysle záverov znaleckého posudku tak, že bude so synom každú párnu nedeľu

od 9:00 do 12:00 hod., avšak bez prítomnosti matky vzhľadom na jej negatívny postoj k otcovi, ktorým
ovplyvňuje vzťah U. k otcovi a ktorým by vytvárala negatívne prostredie, preto jej prítomnosť by pôsobila
kontraproduktívne. Poukázal, že negatívne vzťahy medzi ním a synom neboli preukázané, syn ho
vníma pozitívne, on je schopný postarať sa o syna a vytvoriť mu program. Tvrdenia matky považoval
za vysoko subjektívne, nakoľko ani sexuálne zneužitie, ani neschopnosť postarať sa o syna neboli

objektívne preukázané a má za to, že pokiaľ sa matka vo svojich subjektívnych tvrdeniach snaží vykresliť
akoveľmistarostlivá,takužpriprvompomyslenínatakézávažnéskutočnostiakosexuálnezneužívanie,
by podľa jeho názoru mala podať trestné oznámenie, preto jej tvrdenia namietal a považoval ich za
fabuláciu. Styk každú párnu nedeľu v mesiaci dokáže realizovať aj keď je dlhodobo v zahraničí, pretože
v súčasnosti je vo Veľkej Británii na pracovnom pobyte, mal by sa vrátiť koncom novembra 2014 a späť

do zahraničia sa nechystá odísť. Trovy konania si neuplatnil, navrhol, aby si ich znášal každý sám a
trovy štátu aby znášal štát alebo matka, pretože aj kvôli jej vzájomného návrhu na zákaz styku bolo
nariadené znalecké dokazovanie.

Matka s návrhom otca nesúhlasila, žiadala aby súd návrh zamietol v celom rozsahu a aby zakázal otcovi

styk s maloletým synom. Vo svojom vyjadrení poukázala na to, že otec je drogovo závislý, niekoľkokrát
sa neúspešne liečil a v dôsledku tejto závislosti sa u neho vyvinula epilepsia. Okrem toho je závislý aj na
požívaní alkoholu. Otec ju kontaktoval, aby sa mohol s U. stretávať a ona nebola proti, nakoľko je jeho
otcom, hoci otcovstvo uznal až po deviatich mesiacoch od jeho narodenia. Poukázala, že U. bol milé a
živé dieťa, jeho vývin bol v norme a neboli s ním žiadne problémy, avšak jeho správanie sa zmenilo od

kedy si ho otec brával na noc a chcel byť s ním čo najviac. U. sa akoby vrátil vo vývine späť, začal byť
agresívny, kládol nezmyselné otázky, aj odpovedal úplne nezmyselne. Opakoval tie isté slová dokola a
postupne začal koktať a šušlať. Toto správanie syna si nevedela vysvetliť a postupne sa začalo stávať,
že U., keď bol u otca, po príchode od neho bol agresívny na ňu i na starú matku, plakal, zlostil sa a
začal rozprávať veci, ktoré vzbudili obavu, že bol otcom sexuálne zneužívaný. Tvrdil, že mal v "zadku

gumičku ", keď ho chcela odfotiť tak sa pýtal, či mu bude fotiť " dupku a pimplík tak ako ocko ". Správa
sa nelogicky, z ničoho nič sa smeje a odrazu sa rozplače, pričom keď je spolu s ňou a nejde k otcovi,
tak je všetko v poriadku, jeho správanie je v norme. Starej matke maloletý rozprával, že priateľka otca
ho zbila a s otcom sa hrali "s pimplíkmi ", pýtal sa, či jej môže dať "prst do dupky, prejsť s pimplíkom
okolo pusy, písať pimplíkom na zadoček ". Stará matka má s U. aj rôzne iné zážitky, ktoré nasvedčujú,

že dieťa by mohlo byť sexuálne zneužívané otcom, pretože U. ju chytil za prsia, olizuje ju, pýtal sa, či
mu bude fotiť "dupku", či mu tam dá ruku a podobne. Lascívne správanie má syn aj voči matke. Matka
má za to, že to, čo U. rozpráva, nie je normálne správanie, a že dieťa nie je schopné vymyslieť si takéto
veci, pričom na otázku odkiaľ tieto zážitky má, kde to videl, odpovedá stále rovnako - u otca. Po návrate
od otca maloletý kričí, bojí sa a nechce, aby sa ho dotýkali. Samotná matka má z otca strach, že jej

ublíži, snažila sa s ním dohodnúť, aby si syna brával iba za jej prítomnosti, toto však otec odmieta. So
synom bola na vyšetrení u psychológa, ktorý nevyvrátil jej podozrenie o sexuálnom zneužívaní a má za
to, že stretávanie sa syna s otcom maloletému neprospieva.

Na záver pojednávania po vykonanom dokazovaní matka trvala na zákaze styku otca so synom

eventuálne, pokiaľ by súd dospel k názoru, že styk je nevyhnutný, navrhovala upraviť ho v rozsahu
jednej hodiny prvú sobotu v mesiaci za prítomnosti matky. Mala za to, že styk obmedziť alebo až zakázať
je v záujme U., pretože si prešiel ťažkým obdobím, rozpráva hrozné veci o sexuálnych praktikách a
treba mu dať šancu zaradiť sa do normálneho života, čo sa už začalo pomaly diať, pretože od kedy sanestretáva s otcom, tak mnohé problémy v správaní ustúpili. Nie je jej záujmom brániť otcovi v realizácii
jeho práv, ale má za to, že na prvom mieste je dieťa a treba chrániť jeho záujmy, čomu podriadi všetko.
Poukázala, že U. nebol s otcom dlhodobo v kontakte, netelefonujú si a otec nekontaktuje ani matku,

preto je nevyhnutná adaptačná doba pre U., aby si zvykol a je otázne, či vôbec bude akceptovať otca.
Svoju prítomnosť pri styku považovala za nevyhnutnú, nakoľko prvoradý je záujem U., vzájomný vzťah
rodičov je v tomto prípade druhoradý. Zdôraznila, že aj znalkyňa doporučila prítomnosť matky pri styku.
Svoju prítomnosť pri styku považuje za nevyhnutnú aj vzhľadom na otcove recidivujúce problémy s
drogami. Čo sa týka trov konania navrhla, aby si trovy právneho zastúpenia znášali účastníci sami a

trovy znaleckého dokazovania aby znášal otec, pretože matka nemala inú možnosť ako sa brániť.

Kolízny opatrovník doporučil upraviť styk otca s mal. U. za prítomnosti matky v zmysle záverov
znaleckého posudku. Poukázal, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že vo výchove
maloletého je otec dôležitý, a aj keď U. nemá s otcom blízky vzťah, toleruje ho dobre. Zdôraznil, že
pri styku otca so synom je nevyhnutné, aby rodičia v záujme svojho dieťaťa, ktoré majú radi, vyvinuli

všestranné úsilie na to, aby styk prebiehal v príjemnom prostredí a správali sa k sebe úctivo.

Súd vykonal dokazovania výsluchom účastníkov konania a svedkov, listinnými dôkazmi ako aj obsahom
spisu tunajšieho súdu sp. zn. 15P/108/2011, na základe čoho zistil skutkový stav:

Mal. U. pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti a rozsudkom
tunajšieho súdu sp. zn. 15P/108/2011, právoplatným dňa 30.8.2011, súd schválil rodičovskú dohodu,
podľa ktorej bol mal. U. zverený do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na jeho
výživu sumou 70,- € mesačne. Styk otca so synom určený nebol. V čase tejto úpravy žila matka spolu
s maloletým v spoločnej domácnosti u starej matky. Maloletý navštevoval materskú školu a matka

pracovala na dvojtýždňových turnusoch ako opatrovateľka v Rakúsku. Otec sa so synom stretával
sporadicky, matka nemala výhrady k spoločným stretnutiam, pracoval v Holandsku a na výživu dieťaťa
pravidelne prispieval.

Otec vo svojej výpovedi zotrval na podanom návrhu a jeho dôvodoch v celom rozsahu. Nesúhlasil s

tvrdeniami matky o jeho závislosti, pretože aj keď je závislý dlhodobo, v súčasnosti je " čistý " . Prvýkrát
bol liečený v roku 2003, liečenie neukončil. Druhýkrát v roku 2007, kedy liečenie ukončil a dlhodobo
abstinoval až do roku 2011, kedy sa spustila recidíva. Vzťahy s matkou mal. U. mali dobré až do roku
2011, stretával sa so synom aj niekoľkokrát v týždni podľa toho, koľko mal času a pracovných povinností.
V roku 2011 odišiel za prácou do Holandska a s U. a jeho matkou bol pravidelne v telefonickom kontakte.

Pri telefonických rozhovoroch často počul, aké má U. problémy v škôlke, aké sú učiteľky a riaditeľka
zlé, ako sú všetci proti U.. Znelo to, ako keby bol U. šikanovaný, preto v snahe riešiť situáciu sa rozhodol
pre návrat na Slovensko. Po návrate na Slovensko chodil pravidelne do škôlky a chcel, aby urobili spolu
s matkou aj učiteľkami spoločné stretnutie, čomu sa matka vyhýbala, avšak jedno spoločné stretnutie
bolo. Pri komunikácii so škôlkou nadobudol pocit, že chyba nie je v učiteľkách alebo v riaditeľke škôlky, aj

keď U. má problémy v správaní, kvôli ktorým mu škôlka zabezpečila asistenta, a vyslovil názor, že chyba
bude asi v domácom prostredí U.. Nepáčilo sa mu, že matka odchádza od U. do zahraničia, pričom
s odchodmi začala, keď mal asi tri roky a od tej doby sa začali aj problémy. Myslí si, že ak by matka
pracovala tu, bol by U. niekde inde. Tento názor zdôrazňoval matke aj spolu so svojimi rodičmi a odkedy
to začali robiť, tak začali aj problémy. Situácia vyvrcholila v polovici mája 2012, mali vtedy doma rodinnú

oslavu, na ktorú bola pozvaná aj jeho kamarátka, ktorej chcel U. ukázať. Stará matka si po návrate z
Rakúska chcela U. vyzdvihnúť napriek neskorému večeru. Po počiatočnom nesúhlase nakoniec súhlasil
aby U. odišiel. Následne ho matka aj stará matka začali obviňovať zo sexuálneho zneužívania syna
a rôznych iných vecí, čo zásadne popiera, všetko je vymyslené a krivými obvineniami matky aj starej
matky sa cíti poškodený. Od mája 2012 mu nebol umožnený kontakt so synom, sám chcel ísť po týchto

obvineniach na vyšetrenie aj políciu, ale matka ani stará matka v tom nepodnikli žiadne kroky. Na synovi
mu záleží a chce s ním byť v pravidelnom kontakte, nerobí mu problém vymyslieť synovi nejaký program,
či už výlet do prírody, alebo plaváreň. S prítomnosťou matky pri styku nesúhlasil. Nevedel sa vyjadriť,
prečo sa U. vyjadruje o rôznych sexuálnych praktikách a odkiaľ to môže mať.

Matka vo svojej výpovedi v celom rozsahu trvala na svojom písomnom vyjadrení k návrhu a na doplnenie
uviedla, že U. prvýkrát vyslovil slová o sexuálnych praktikách dňa 19.05.2012, pričom ona so svojou
matkou otca nijako nekonfrontovali, bola v obrovskom šoku a nevedela zareagovať. Stále verí tomu,
že sa to vyvráti, avšak odvtedy U. reaguje na otca hystericky. Kopal do otcov iných detí v škôlke apodozrenie, že to súvisí s otcom a že ním bol sexuálne zneužívaný má preto, lebo o týchto sexuálnych
praktikách hovorí vždy v súvislosti s otcom. Snažila sa to riešiť s pomocou rôznych psychológov a jej
hlavným cieľom je, aby sa U. ukľudnil. S cieľom nestresovať viac syna jej psychológ doporučil, aby

nechali čas rozplynúť tieto myšlienky U., aby zabudol na to čo sa stalo, keďže je vo veku, keď to ešte
možné je. Má za to, že už sa asi nepríde na to, čo sa skutočne stalo, ale U. nechce viac trápiť, chce,
aby bol kľudný, aby mohol chodiť riadne do školy. V kontakte s otcom U. nikdy nebránila, nemala s
tým nikdy žiaden problém a ani nečakala, že takýto problém bude. V škôlke boli s U. problémy, pretože
bol hyperaktívny. To, že na turnusy pracuje v zahraničí ako problém nevníma, vidí v tom len výhody,

pretože sa strieda so svojou mamou a vždy je doma viac ako mama. Doma je súvisle tri týždne, kedy
sa môže plne venovať synovi, ktorý si kvôli hyperaktivite vyžaduje plnú pozornosť. Poukázala, že sa cíti
zodpovedná za seba aj syna, preto pracuje, má na to právo a živí ich to, pretože výchova je aj finančne
náročná. Napriek tomu, že otec dieťaťa vo väčšej miere nesúhlasí s jej výchovnými metódami, cíti sa
byť dobrou a starostlivou matkou. S U. bola na materskej dovolenke tri roky, potom začala pracovať v
zahraničí, pričom ADHD syndróm nevznikol u U. z dôvodu, že odišla pracovať do zahraničia, nakoľko

on bol stále hyperaktívny, už aj v čase, keď s ním bola na materskej dovolenke. O otcovom probléme
so závislosťou vedela od začiatku a v minulosti, ešte dávno pred otehotnením s U., užívala drogy aj
ona, ale nebolo to nič vážne a nebola závislá, pričom v súčasnosti užíva len bio potraviny a maximálne
sa stará o zdravie svoje aj svojho syna. Keď sa mal otec stretnúť so synom zisťovala, či je "čistý ",
informovala sa aj u jeho rodičov, ktorí jej zatajovali, že má recidívu, pričom od iných ľudí sa dozvedela,

že zase pije. Rodičia otca jej prisahali, že ich syn je "čistý" a že by U. nevystavili nebezpečenstvu, ak
by bol v recidíve, pričom v čase, keď to u nich zisťovala , už bol závislý a následne podstúpil liečenie.
Otec dieťaťa si nepriznal recidívy až kým sa úplne nezrútil a prestal mať všetko pod kontrolou. Až do
uvedených udalostí mala s rodičmi otca pekný vzťah, tak ako otca, aj jeho rodičov pozývala na všetky
rodinné sviatky. Napriek podozreniu zo sexuálneho zneužívania trestné oznámenie na otca nepodala,

pretože nechcela, aby bolo U. ešte viac ublížené. Chcela vedieť, kde je pravda, a nie ísť hneď obžalovať
otca na políciu a tiež si myslí, že jej povinnosťou bolo zabrániť takémuto konaniu, čo aj urobila.

Z výpovede svedkyne X. W. súd zistil, že je matkou otca a zároveň starou matkou mal. U.. Potvrdila, že
do polovice mája 2012 sa s U. bežne stretávala, mali dobré vzťahy a aj s U. mala pekný kamarátsky

vzťah aj napriek tomu, že vnuk má niekedy stavy, ktoré veľmi vyčerpávajú. O vnukových problémoch v
správaní si naštudovala literatúru, radila som sa psychologičkou a vedela vnuka zvládať, taktiež jej syn
ho vedel zvládať s tým, že si niekedy od nej pýtal radu, ako má postupovať. Nezaznamenala žiadne
negatívne reakcie a správanie medzi otcom a U., obaja prejavovali radosť zo vzájomných stretnutí. Od
polovice mája 2012 sa nemá možnosť stretávať s vnukom a pravý dôvod nevie, ale myslí si, že je

to určitá pomsta za to, že vyjadrila svoj názor a taktiež jedno veľké nedorozumenie a zdeformované
zhodnotenie situácie. Predchádzala tomu oslava v dome bývalého manžela, kde bol aj U.. Pred oslavou
bol U. v jej domácnosti, bol pokojný, otec si ho vyzdvihol a videla, že sa na neho tešil a chcel byť s
otcom. Osobne na uvedenej oslave nebola, ale predpokladá, že tam bolo asi rušno a veselo, a keďže
U. je dieťa s ADHD syndrómom, nemuselo to byť pre neho prospešné a mohol byť z toho nervózny.

Vie, že U. bola vydvihnúť neskoro večer druhá stará mama, ktorá jej na druhý deň krajne znepokojená
telefonovala čo sa stalo, konala ako keby v afekte, že si s U. nevie rady, že stále hovorí niečo o "dupke ".
Nevie, čo konkrétne sa na oslave stalo a čo mohlo U. tak rozrušiť, ale je možné, že aj druhá stará matka
reagovala z únavy precitlivelo. U. však keď bol už u nej, mal oblečené spodné prádlo s priveľmi voľnou
gumičkou, ktoré si stále naprával a možno práve tento diskonfort, ktorý pociťoval, vyjadril do svojich slov

s "dupkou", pretože U. so svojim syndrómom vyjadruje realitu inak. Mala záujem celú situáciu ukľudniť
a hlavne nechcela, aby sa riešila pred U., pretože na neho veľmi zle vplýva, ak ich vidí nervóznych,
avšak vydiskutovať, ani ukludniť situáciu nebolo možné. Od uvedeného dňa jej napriek jej snahe nebol
umožnený kontakt s vnukom, jedine za podmienok, ktoré boli pre ňu nedôstojné. Spolu s bývalým
manželom sa stretli aj s matkou U., avšak nedošli k žiadnemu záveru. Od matky dieťaťa vie, že U. k

otcovi nechce ísť a že už nechce ísť ani k nej, pričom má za to, že to nie je názor U. , ale jeho druhej
starej matky. Naposledy bola s U. na Vianoce 2012, kedy ho po dohode s matkou navštívili v domácnosti
matky spolu s bývalým manželom aj synom, otcom U.. U. ich prijal úplne normálne, nezaznamenala
ochladené city a tešil sa z darčekov, ktoré mu doniesli. Odvtedy už U. nevidela. To, že jej syn bral drogy
a mal vtedy aj U. nevedela, vyšlo to najavo až neskôr a následne sa šiel syn liečiť.

Z výpovede svedka R. W. súd zisil, že je otec otca a zároveň starý otec U.. Vyjadril ľútosť nad celou
situáciou, ktorú sa snažili urovnať inak ako na súde, avšak nebolo to možné, preto bol syn nútený podať
tento návrh na súd. Podľa jeho názoru je vzťah otca so synom veľmi dobrý až na to, že syn bol často vzahraničí. U. bol so svojim otcom rád, bývajú spolu v jednej domácnosti, tak ich spolu videl a v ich vzťahu
nezaznamenal žiaden problém. Doposiaľ nevie pravú príčinu, prečo matka bráni otcovi v stretávaní sa s
U.. Má za to, že obvinenia jeho syna zo sexuálneho obťažovania sú výmysly a matka so svojou matkou

tak konajú účelovo asi preto, že otca k dieťaťu nepotrebujú. Zásadná zmena vo vzťahoch nastala po
rodinnej oslave v máji 2012, ktorá sa konala v jeho dome a kedy syn oslavoval narodeniny. Na oslave
bolo veľa ľudí, vrátane U. a jeho otca. U. sa tam cítil dobre, hral sa, bol tam jediné dieťa a každý sa mu
venoval. Na oslave sa nepilo a nič zvláštne sa tam neudialo, nikto nebol agresívny, nikto tam nevyvádzal,
U. nemohol byť ničoho takého svedkom. Neskoro večer ho prišla vyzdvihnúť stará matka pani O., ktorá

sa vrátila rovno z Rakúska. Následne mu syn povedal, že matka mu U. nechce dávať. Spolu s bývalou
manželkou sa za účelom riešenia situácie stretli s matkou U., avšak k žiadnej dohode nedošlo. Následne
sa ešte stretol s pani O., s ktorou dovtedy dobre spolu vychádzali, pričom pri stretnutí mu povedala,
že ona dcéru vychovávala sama, dcéra ani nevie kto je jej otec a myslí si, že je to tak dobre, z čoho
usúdil, že zrejme nepotrebujú ani otca k U.. Vie, že syn užíva drogy, ale nevie o tom, že by mal Alexa
a bol pri tom pod vplyvom drog.

Z výpovede svedkyne Y. O. súd zistil, že matka U. je jej dcéra a U. je jej vnuk, žijú spolu v jednej
domácnosti a striedajú sa v starostlivosti o U. podľa toho, ktorá z nich je ako opatrovateľka z pracovných
dôvodov v Rakúsku. S U. otcom mala výborné vzťahy až do doby, kým ho nezačala podozrievať, že
sexuálne zneužíva U. a z tohto dôvodu od mája 2012 nesúhlasia spolu s dcérou, aby sa otec s U.

stretávali.Kprvémupodozreniu došloužkoncomjanuáraazačiatkomfebruára2012,keďbolotecdoma
na dovolenke z Holandska. Riaditeľka škôlky ich zavolala , ukázala U. fotku zahrabaného v hračkách
s poukazom, že takéto správanie nie je v poriadku. Doma sa tiež takto zahrabával do hračiek, preto si
vyhľadala, čo by takéto správanie mohlo znamenať a dočítala sa, že by mohlo ísť o príznak sexuálneho
zneužitia. Následne si s dcérou dávali jednotlivé udalosti do súvislosti a zistili, že tieto náznaky boli už

aj skôr. U. mal problémy so začervenaním pohlavných orgánov aj konečníka, reagoval extrémne pri
priblížení sa ku konečníku alebo pohlavným orgánom, jeho správanie bolo zlé, bol agresívny, pričom
v škôlke hádzali vinu na ňu a na jeho matku. Žiadne trestné oznámenie nepodávali, pretože sa báli,
nakoľko od dcéry vie, že ju otec zastrašoval a taktiež vie, že pri sebe nosil stále nože a že má záľubu v
sadistických videách a obrázkoch, natočil si do mobilu aj vraždu, čo normálny človek podľa nej neurobí.

Keďže mali s dcérou podozrenie o sexuálnom zneužívaní, potrebovali to z U. dostať nejako von a keďže
je to dieťa s ADHD syndrómom a s príznakom autizmu, hľadali pomoc u psychológov. Správanie U. sa
len veľmi pomaly zlepšovalo, až postupne sa ukľudňoval a začal sám rozprávať o tom, čo mu robil otec,
pričom si na to spomenie medzi hraním tak, že položí otázku "a prečo mi to robil ocko s pimplíkom" a
opíše rôzne sexuálne praktiky. Naďalej mal strach z dotykov. Od kedy je U. od otca odlúčený, tak sa

ukľudnil. Nestretáva sa ani so starou matkou zo strany otca pretože sa bojí, že ak bude s ňou, bude
musieť byť aj s otcom. Na otca si U. spomenie, len keď mu to pripomenie nejaká situácia, ona s dcérou
mu otca nespomínajú. Uviedla, že U. napríklad opisoval, že ho otec "zväzoval k zubatej tete a tam
potom robil zlé, že mu dal sáčok na hlavu, zalepoval ústa a nohy a ukázal mu, kde a ako ho držal ". Podľa
názoru svedkyne otec pod vplyvom drog robil so synom orgie, v noci ho zobudil a U. to komentoval tak,

že keď ho otec zobudil, tak " bol zlý a mal utrpený spánok ".

Z výpovede svedka B. O. súd zistil, že je brat matky, študuje v Bratislave, domov chodieva málo, avšak
so svojou rodinou je v kontakte. Uviedol, že podľa jeho názoru otec nenavštevoval U. často, zo strany
ich rodiny bol volaný na rôzne rodinné slávnosti a keď videl U. s otcom, tak ho podľa jeho názoru, otec

nezvládal. U. je hyperaktívne dieťa a myslí si, že jeho otcovi to šlo na nervy. Mal pocit, že keď otec
prišiel k nim domov na návštevu, tak s nimi bol viac, aj sa s nimi viac rozprával ako so synom. Vie, že
U. sa nechce s otcom stretávať, sám počul ako uviedol, že ho nechce vidieť. Odkedy sa U. s otcom
nestretáva, jeho správanie sa veľmi zlepšilo, ukľudnil sa. On má s U. veľmi dobrý vzťah, má ho rád,
dobre spolu vychádzajú. Počul ako U. v kuchyni rozprával o "gumičkách v zadku" a myslí si, že si to

nemohol vymyslieť.

ZopsychologickýchnálezovPhDr.KarinŠtiffelovejsúdzistil,ževambulanciijemal.U.evidovanýodjúna
2012 z dôvodu psychologického vyšetrenia osobnosti dieťaťa. Z nálezu zo dňa 17.09.2012 zistené, že u
maloletého ide o syndróm ADHD s poruchami správania, sexuálne zneužívanie dieťaťa zo strany otca

potvrdené nebolo, avšak nebolo ani vyvrátené. Bolo doporučené kontrolné psychologické vyšetrenie,
podporné vedenie oboch rodičov a vzhľadom k závažným obvineniam, bol doporučený kontakt s otcom
časovo obmedzene a v prítomnosti matky. Otec dňa 10.01.2013 požiadal PhDr. Štiffelovú o podporné
vedenie oboch rodičov, pričom z psychologického nálezu zo dňa 6.2.2013 súd zistil, že otec sa dostavildo ambulancie dňa 10.1.2013 a skôr prísť nemohol, pretože bol niekoľko mesiacov hospitalizovaný
v zariadeniach pre liečbu drogových závislostí. Zároveň poprel všetky tvrdenia o údajnom sexuálnom
zneužívaní syna. Dňa 28.1.2013 sa do ambulancie dostavili obaja rodičia na spoločné sedenie. Matka

bola voči otcovi zaplavená negatívnymi emóciami a svoj hnev výrazne prezentovala. Jej správanie
psychologička popísala ako expanzívne, afektívne labilné so značne zníženou sebakontrolou. Otec
sa správal skôr submisívne, napomínal matku aby mu dala tiež priestor na vyjadrenie, jeho reakcie
boli neemočné. Matka vyjadrovala obavy zo stretnutia syna s otcom, uvádzala, že syn otca odmieta
a že syn stále opisuje neobvyklé sexuálne praktiky - zážitky. Posledné stretnutie otca so synom bolo

počas vianočných sviatkov za prítomnosti matky po cca. polročnej prestávke a výsledkom bola dohoda
o spoločnom sedení otca so synom, ktorého mala do ambulancie priniesť matka, aby psychologička
mohla pozorovať vzťah syna a otca. Dňa 6.2.2013 sa uskutočnili posledné stretnutie oboch rodičov a
mal. U.. Maloletý sa už v čakárni k otcovi správal priateľsky, bol s otcom sám v ambulancii, sedel pri ňom
v kresle, rozprával sa s ním, ukazoval mu hračky, zjavne nemal problém mať kontakt s otcom. Správal
sa spontánne, pri odchode z ambulancie ho volal zo sebou a objal ho. Zo strany psychologičky neboli

zaznamenané žiadne pocity úzkosti, strachu alebo napätia U. voči otcovi, preto obom rodičom navrhla
kontakt otca so synom každé dva týždne počas dňa, s čím matka súhlasila a otec trval aj na svojom
sexuologickom vyšetrení, aby vyvrátil podozrenie o sexuálnom zneužívaní syna. Zároveň otec matku
obvinil, že o syna sa nedostatočne stará a vyjadril sa, že vec postúpi úradom.

Zo správy Odborného liečebného ústavu psychiatrického, n.o., Predná Hora zo dňa 21.5.2013 súd zistil,
že otec bol do ústavu prijatý dňa 11.7.2012 a prepustený dňa 11.10.2012 s tým, že absolvoval komplexnú
trojmesačnúústavnúprotitoxikomanickúliečbu.Vterapeutickomprocesedynamizoval,skupinovédianie
aktívne participoval, plánoval následné doliečovacie aktivity vo forme E-klubovej činnosti v mieste
bydliska ako aj na Prednej Hore a počas hospitalizácie sa zúčastnil aj rodinnej terapie. Predikcia

abstinencie pri prepustení pacienta sa javila ako pozitívna, závislosť je však celoživotné ochorenie s
potrebou pravidelného terciárneho doliečovania či už formou návštev ambulantného psychiatra alebo
klubovej činnosti.

Z lekárskej správy klinického psychológa Detskej fakultnej nemocnice Košice zo dňa 17.4.2013

súd zistil, že maloletý bol klinicko-psychologický vyšetrený za účelom vyjadrenia sa k psychickému
stavu a prežívania chlapca, pričom anamnestické údaje i pozorovanie maloletého svedčia pre
autistický syndróm, ktorý si vyžaduje zvýšenú starostlivosť a špeciálny výchovný prístup a chlapcove
verbálne produkcie so sexualizovaným obsahom sú pravdepodobne prejavom nevhodného prístupu
otca, respektíve podozrenie aj so sexuálneho zneužívania maloletého. Zo strany psychologičky

PhDr. Kataríny Fujeríkovej bola doporučená pedopsychiatricka dispenzarizácia, vedenie špeciálnym
pedagógom a zváženie vhodnosti kontaktu syna s otcom.

ZosprávypedopsychiatrickejambulancieMUDr.TerézieRosenbergerovej súdzistil,žeumaloletéhoide
o pervazívnu vývinovú poruchu nediferencovanú, hyperkinetický syndróm a susp. sexuálne zneužívanie

in anamnesim. Zo strany detskej psychiatričky bolo doporučené, aby sa otec s dieťaťom až do vyriešenia
situácie nestretával, dieťa vyžaduje pokoj, istotu, stabilné prostredie a nemennosť situácii a perspektívne
stretnutia s otcom len krátkodobo za prítomnosti matky.

Zo správy o prešetrení pomerov podanej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves

súd zistil, že mal. U. žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou a starou matkou, kde má vytvorené
vhodné podmienky pre svoj zdravý rast a vývoj. Matka so starou matkou vykonávajú opatrovateľskú
činnosť v Rakúsku, v turnusoch sa navzájom striedajú, preto sa medzi sebou dokážu dohodnúť na
intervaloch a dĺžke pobytu mimo domu. Príjem matky je okolo 600,- € po odpočítaní odvodov a
cestovného. Mal. U. navštevoval materskú školu, kde mal upravený program, chodieval na skrátený

pobyt a má asistenta vzhľadom na jeho problémy, hlavne syndróm ADHD. So synom sa otec stretol
v máji 2012, kedy spoločne strávili dlhší čas, následne bol otec so synom aj so starými rodičmi počas
Vianoc 2012, stretnutie trvalo asi 30 minút a uskutočnilo sa v domácnosti matky a nakoniec vo februári
2013 na vyšetrení u PhDr. Štiffelovej. Matka sa vyjadrila, že otec sa stretnutí so synom nedomáhal
a ona nemá záujem kontaktovať otca, keďže na základe negatívnych spomienok syna na stretnutia s

otcom rieši túto situáciu za pomoci odborníkov z oblasti pedopsychológie. Otec pri pohovore trval na
tom, že v predchádzajúcom období mal so synom pekný vzťah, dokonca trávili spoločnej aj niekoľko
dní nepretržite a veľmi rád by tento vzťah naďalej prehlboval. So synom sa nestretáva od polovice mája
2012 z dôvodu, že matka aj stará matka ho obvinili zo sexuálneho zneužitia syna. Opakovane sa snažils matkou dohodnúť, avšak táto aj keď niečo prisľúbila, následne pred stretnutím to zrušila. Nerealizujú
sa ani odporúčania psychológa. Mal za to, že vzťahy medzi matkou, starou matkou a jeho rodinou boli v
predchádzajúcom období dobré, avšak narušili sa potom, čo bol opakovane z ich strany upovedomený,

že v škôlke sa správajú k U. nevhodne, načo následne kontaktoval škôlku a dospel k záveru, že chyba
nie je v učiteľkách a ich postoji k U., ktorí sa práve naopak snažili prispôsobiť režim zariadenia synovi a
jeho možnostiam, ale problém je skôr v tom, aký režim a spôsob života je v domácnosti syna. Uviedol, že
aj keď bol v máji v roku 2012 v recidíve, jeho posledné stretnutie so synom bolo dobré, bez akýchkoľvek
problémov, bola tam aj širšia rodina a známi a práve v čase stretnutia nepopíjal. Následne ho na druhý

deň po stretnutí kontaktovala stará matka a uviedla, že má výhrady voči nemu, načo reagoval, že je
ochotný ísť s ňou aj so synom k lekárovi, prípadne to riešiť aj cestou polície, avšak žiadne oficiálne
kroky na riešení obvinení matka ani stará matka nepodnikli. Mal. U. pri pohovore uviedol, že chodí do
škôlky, má tam kamarátov ale nemá rád všetkých. Opakovane pri pohovore poznamenal, že nechce aby
šiel "tato s nim na výlet ani Jozef, iba on a babka, zároveň nechce, aby na výlet šli babka Jana a dedo
Ondrej, nemá ich rád, lebo ho bijú ".

Zo správy ORPZ v Spišskej Novej Vsi, odbor kriminálnej polície zo dňa 16.5.2013 súd zistil, že voči
otcovi nebolo vedené žiadne trestné stíhanie.

Zo správy Materskej školy Spišská Nová Ves súd zistil, že u mal. U. boli pozorované nežiadané

zmeny v správaní v období apríl až jún 2012, na čo upozorňovali matku a starú matku, ktoré U. do
škôlky doprevádzali a v tom čase začal so škôlkou spolupracovať aj otec. Keďže správanie dieťaťa sa
zhoršovalo, dochádzalo aj k fyzickým útokom, požiadali o stretnutie všetky strany, ktoré participovali
na výchove a vzdelávaní maloletého, pričom maloletý bol pozorovaný aj v prítomnosti psychológa,
na základe čoho bola navrhnutá zmena výchovy a vzdelávania z celodennej na poldennú, pričom

zákonní zástupcovia podpisom potvrdili individuálny vzdelávací program. Mal. U. bol posudzovaný za
dieťa so špeciálno-výchovnými vzdelávacími potrebami a jeho správanie bolo do konca školského roka
2011/2012 problémové, preto škôlka požiadala o asistenta. V prvom polroku školského roka 2012/2013
s nástupom asistentky sa u U. eliminovalo negativistické útočné správanie voči deťom a dieťa bolo
pokojnejšie, s asistentkou spolupracoval. V druhom polroku došlo k zmene asistentky, ktorá bola v

škôlke v rámci absolventskej praxe. Mal. U. si ju obľúbil, ale vzhľadom k tomu, že nemala pedagogické
vzdelanie, nevedela primerane reagovať na jeho správanie, zneužil jej nevedomosť v prospech seba,
nerešpektoval ju, často musela zasahovať a organizovať činnosť učiteľka. U. bol často roztopašný,
provokoval iné deti, občas konal intuitívne, prudko reagoval bezdôvodne. Jeho správanie sa zhoršovalo,
bol agresívny, fyzický útok zameral najprv na kamaráta, ktorého rodičia sa sťažovali. Po dohovore

útok zameriaval na kamarátku, ktorej silným chmatom zanechal stopy na jej tele, jeho reakcie boli
nepredvídateľné a často aj za prítomnosti iných rodičov. Slovne a nemiestne zaútočil aj na herca
divadelného predstavenia reagujúc na dej, ktorý sa odohrával " zviažem ťa a zakopem pod čiernu
zem", nadával aj deťom a používal nevhodné slová ako "glupy, zabijem ťa ". Vo výchovno-vzdelávacej
činnosti bol potrebný neustály zásah učiteľky, odmietal sa zúčastňovať na aktivitách. Emočné lability

boli sledované aj v súvislosti so striedajúcou sa starostlivosťou matky a starej matky, otca maloletý v
škôlke nespomínal. Záujem otca o dieťa bol v rovine telefonickej, v mesiaci apríl požiadal o stretnutie,
zaujímal sa o výsledky, o jeho zlepšení v grafomotorike a prejavil záujem o fotky dieťaťa. Bol informovaný
o nežiaducom a útočnom správaní k deťom a dospelým.

Zo správy Psychosociálneho centra, s.r.o. zo dňa 2.8.2013 súd zistil, že mal. U. je evidovaný v
ambulancii PhDr. Čižeka od 29.5.2013, kedy došiel na psychologické vyšetrenie spoločne so svojou
matkou a starou matkou z dôvodu, že chcú riešiť problém stretávania sa s otcom maloletého. Po
vyšetrení bola doporučená terapia, pričom s terapiami bolo začaté dňa 13.6.2013, celkovo absolvoval
3 sedenia, posledné 4.7.2013 a od uvedenej doby pracovisko napriek objednaniu nenavštívil. Otec

navštívil ambulanciu z dôvodu rozhovoru o probléme stretávania sa so synom a tiež získania informácie,
v akom štádiu je jeho liečba, uvedené informácie mu boli podané jednorázovo. Z dôvodu, že matka
prestala so synom ambulanciu navštevovať, nebolo potrebné ani naďalej pokračovať v terapiách s jeho
otcom.

Zo správy Centra špeciálno-pedagogického poradenstva zo dňa 8.8.2013 súd zistil, že maloletý je dieťa
so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, zdravotným znevýhodnením, prejavmi širšej škály
problémového správania a pozornosti v rámci prejavov ADHD- hyperaktivita, impulzívnosť, narušený
emocionálny vývin dieťaťa, v dôsledku problémov vo výchovnom prostredí rodiny, s črtami pervazívnejporuchy resp. pridruženou psychiatrickou symptómatológiou. Dieťa v aktuálnom školskom roku môže
byťzaškolenévzákladnejškolespotrebouzaradiťhodostarostlivostiškolskéhošpeciálnehopedagóga.

Za účelom posúdenia vzájomných vzťahov rodičov a maloletého, posúdenia ich osobnosti, schopnosti
maloletého vymýšľať si a klamať, zistenia pohlavného zneužívania maloletého a posúdenia vplyvu styku
otcasosynom,súdvovecinariadilznaleckédokazovaniezodborupsychológie. Zoznaleckéhoposudku
PhDr. Márie Homolovej súd zistil, že aktuálny intelektuálny výkon vo verbálnej aj v non - verbálnej oblasti
u mal. U. je v pásme priemeru, úroveň je vyrovnaná, maloletý má primerané vedomosti aj sociálny

úsudok. Jeho psychomotorické tempo je primerané, mierne znížený je počtový úsudok a schopnosť
priestorovej organizácie a výrazne je oslabená pozornosť a schopnosť auditívnej krátkodobej pamäte ,
dieťa taktiež zlyháva v praktickom úsudku a vyvodzovaní vzťahových súvislostí. U dieťaťa nebola
vyšetrením preukázaná porucha vnímania okolností, ale jeho porucha koncentrácie a zlyhávania v
praktickom úsudku, ako aj vyvodzovaní vzťahových súvislosti, vedie k podávaniu skreslených informácii
o prežitých udalostiach, časové vnímanie je nepresné, čo je spôsobené nezrelosťou v časovej orientácii

a súvisí s vekovým aspektom a taktiež s autistickým terénom. O vedomé skresľovanie prežitých
skúseností, cielené vymýšľanie a klamstvo u maloletého nejde. Cielené ovplyvňovanie a nahovárania
zo strany okolia nebolo u maloletého počas vyšetrenia zachytené. V projektívnom rozhovore však dieťa
jasnesignalizovalo,ževie,žepozitívnevnímanieotcadieťaťomniejeakceptovanématkou.Dlhéčasové
obdobie, v ktorom nebol kontakt medzi otcom a dieťaťom, oslabil ich vzájomný vzťah a negatívny postoj

maloletého nevyplýva z negatívnej skúsenosti kontaktu dieťaťa s otcom alebo z toho, že je cielene
ovplyvňovaný inými, ale z toho, že dieťa preberá názory najbližších vzťahových osôb - mamy, starej
mamy. Maloletý má hypekinetické správanie, výraznú poruchu pozornosti a aktivity, prítomné sú aj znaky
autistického terénu a v súčasnej dobe nie je možné preukázať pohlavné zneužívanie maloletého otcom.
Je možné predpokladať, že dieťa bolo svedkom videných alebo zažitých sexuálnych praktík, ale nie je

možné identifikovať osobu a čas týchto udalostí.
Vzájomné vzťahy rodičov maloletého sú výrazne narušené, obaja zotrvávajú na svojich negatívnych a
kritických postojoch voči sebe navzájom a keďže maloletý je nepokojný, úzkostný a napätý, nezhody
najbližších osôb ho nepriaznivo zasahujú a narušujú jeho emočný stav. Maloletý umiestňuje matke
takmer vyvážený počet kladných a záporných odpovedí a zdrojom týchto pozitívnych a negatívnych

väzieb u dieťaťa je matkou vyvolaný vzťah. Otcovi dieťa adresuje jedinú kladnú väzbu, záporné vzťahy
nie sú prítomné. Sám k sebe maloletý adresuje miernu povahu negatívnych väzieb, čo znamená, že
dieťa si je vedomé toho, že je predmetom kritiky a že je hodnotený ako zlý, neposlušný, agresívny.
Napriek tomu, že vie, že je označovaný ako zdroj konfliktov, túži byť preferovanou osobou, ktorá je v
rodine v strede záujmu iných a túto potrebu dieťa nemá naplnenú.

Otec prezentuje záujem o dieťa, jeho vzťah k synovi bol však pestovaný neskoro po narodení dieťaťa
a vzťah nebol intenzívne vyhľadávaný, navyše dlhodobo tento vzťah v súčasnosti absentuje. Otec
deklaruje záujem o dieťa, jeho praktické podmienky však aj v súčasnosti vylučujú intenzívny kontakt
s dieťaťom (pobyt mimo SR). Otec vzhľadom na jeho vlastnosti a osobnostné črty má pre kontakt s
dieťaťom menej schopností a zručností zvládať problémové správanie dieťaťa. Znaleckým vyšetrením

bolo preukázané, že dieťa sa otca nebojí a dobre toleruje kontakt s ním.
Matka je nestabilnou v osobnostnej štruktúre a zároveň bola nestabilným výchovným prvkom v živote
dieťaťa(turnusovýpracovnýpobytmimoSR),separáciadieťaťaodmatkyvútlomvekuznížilasebaistotu
dieťaťa a zároveň oslabila vzťahy dieťaťa k matke. Matka môže viazať na dieťa pozitívne vzťahy, ale tieto
sú dieťaťom menej akceptované a zvnútorňované, z tohto dôvodu je vzájomný vzťah matky a dieťaťa

oslabený.
Z hľadiska osobnosti je otec jedinec s vysokým zastúpením napätia a úzkosti, introspekcia je sťažená
a brzdená zníženou sebakontrolou, mechanizmy kontroly správania sú výrazne oslabené. Prítomný je
výskyt klasických fóbií, ale i ťažkostí v interpersonálnych kontaktoch, sociálna adaptabilita je primeraná.
Má výraznú tendenciu vyhnúť sa kontrole a nebyť viazaný pravidlami a obmedzeniami. Záväzky a

konvenčnosť vníma ako obmedzenie a prekážku pri uskutočňovaní jeho osobných možností, a preto
odmieta poriadok a režim. Chce sa vymaniť zo všednosti a priemeru a chce sa venovať novým a
výnimočným možnostiam prežívania. Chcel by prežívať niečo nezvyčajné, originálne a pri zmyslových
slastiach pociťuje pocit blaha, dokáže ho dlhodobo vychutnávať, jeho spokojnosť súvisí práve s týmto
pocitom blaha a pôžitku. Ide o aktívny typ, ktorý sa nedá zastaviť pri sledovaní svojich záujmov a cieľov,

konvenčnosť vníma ako obmedzenie. Celkovo sú u otca pozorované rysy nezrelosti, má problémy v
správaní keď je konfrontovaný zo zložitými emočnými situáciami. V interpersonálnych vzťahoch zastáva
pasívnejšiu, hoci nie submisívnu rolu, obvykle sa vyhýba zodpovednosti za rozhodovanie a má sklon
nehľadať nové riešenia problémov, alebo iniciovať nové vzorce správania, najmä keď je možnosť, ženutné zodpovednosti preberú iný. Agresivitu vníma ako prirodzenú manifestáciu v interpersonálnych
vzťahoch a častejšie volí agresívnejšie správanie. Toto správanie niekedy predstavuje obrannú
taktiku s cieľom prekonať pocit neistoty v interpersonálnych situáciách, ale často to odráža naučený

spôsob interagovania. Schopnosť postihovať realitu je hlboko narušená a testovanie reality výrazne
poškodené. Situácie rieši nekonvenčným spôsobom, čo môže signalizovať vážnu patológiu a vedie k
pravdepodobnosti atypickejšieho alebo neprimeraného správania. V správaní sa uplatňuje váhavý štýl
riešenia situácie.
Osobnosť matky je výrazne extravertovaný typ s potrebou kontaktov, aktivity, využívania možností.

Prítomné je zvýšené intrapsychické napätie, zlyháva kontrola a schopnosť tlmiť svoje reakcie. Nepraje
si obmedzenia a prekážky, pri uskutočňovaní svojich cieľov odmieta konvenčnosť, poriadok a záväzky a
hľadá naplnenie v prežívaní zmyslových slastí, ktoré by mali byť nevšedné, neobyčajné. V súčasnosti je
neuspokojená, súčasná situácia jej nevyhovuje, má nepokojný postoj aj k budúcnosti, odmieta súčasne
postavenie a praje si zmenu. Kontakt s realitou je aktuálne zachovaný, v záťažových situáciách sa
môže manifestovať úzkostné ladenie. Jej osobnostná organizácia je nezrelá, má ťažkosti vo zvládaní

každodenných nárokov, najmä v interpersonálnej sfére. Je viac zaujatá sebou než druhými, v psychológii
osoby sú silne zapustené narcistické rysy a osoba si udržuje priaznivé súdy o sebe vo vzťahu k
druhým. Nadmerná zaujatosť sebou môže signalizovať aj pocit osobnej nespokojnosti, pozoruhodná je
aj nadmerná zaujatosť telom, čo predikuje vyhľadávanie zmyslových zážitkov, konzumnosť, prípadne
tendenciu k požívaniu psychoaktivných látok. V štýle rozhodovania je nezrelá a pri riešení problémov je

nekonzistentná, má tendenciu zjednodušene vnímať aj zložitú situáciu. Vtedy emócie menej moduluje
a správa sa menej účinne alebo maladaptívne. Je disponovaná k negativizmu a opozičníctvu voči
prostrediu viac než iný ľudia. Situáciu vníma a vyhodnocuje impulzívne a nahodilo, často prehliada
kritickékľúčepodnetovéhopoľa,čomôževytváraťpotenciálprechybnépretlmočenieprítomnýchkľúčov,
čo vedie k menej efektívnym vzorcom chovania.

Vzhľadom k tomu, že nie je možné vyjadriť sa k podozreniam zo sexuálneho zneužívania a vzhľadom
na psychické ťažkosti dieťaťa a otca, je potrebné zabezpečiť, aby kontakt dieťaťa s otcom bol pre
dieťa bezpečný a obohacujúci. Do úvahy treba zobrať aj to, že kontakt otca s dieťaťom bol neskoro
budovaný a v súčasnosti je dlhodobo prerušený. Vzhľadom k tomu, že dieťa otca dobre tolerovalo, aj
keď neprechováva k nemu blízky vzťah, je pre dieťa dôležité, aby bol vo výchove zastúpený aj prvok

mužskej otcovskej postavy. Zo strany znalkyne a jej konzultantky bol doporučený styk otca s dieťaťom
v rozsahu jedenkrát za dva týždne v trvaní dvoch až troch hodín za prítomnosti matky. Podmienkou
takéhoto kontaktu je, aby rodičia voči sebe vystupovali úctivo a udržiavali spolupracujúcu komunikáciu
počasspoločnýchstretnutí.Vprípade,žesatentominimálnykontaktbudepravidelnepestovať,jemožné
predpokladať, že vzťahy medzi otcom a dieťaťom sa upevnia a v budúcnosti je možné tento vzťah

rozšíriť. Problémom je, že otec na jednej strane chce budovať kontakt so synom a na strane druhej
jeho dlhodobý pobyt mimo Slovenska nevytvára podmienky pre tento kontakt v súčasnosti a prehlbuje
ochladnutie vzťahu medzi otcom a dieťaťom.

Matka zaslala k znaleckému posudku vyjadrenie kde uviedla, že s mnohými odpovediami znalkyne

súhlasí, avšak niektoré závery a konštatácie znalca by chcela uviesť na pravú mieru. V prvom rade
zdôraznila, že keď synovi povedala, že sa stretne s otcom, začal mať hysterické prejavy už doma, opäť
sa u neho prejavili echolálie, ktoré už nemal a boli už na ústupe, plakal a neustále sa nechal matkou
a starou matkou uisťovať, že s otcom nebude musieť ostať a že potom pôjdu spolu domov, preto mu
matka sľúbila, že hneď po vyšetrení u znalca pôjdu kúpiť lego, avšak nesmie plakať a musí byť dobrý.

Keď maloletý otca uvidel, začal plakať a brániť sa, ale po pripomenutí mu, že pôjdu kúpiť hračky, nechal
sa vyšetriť a spolupracoval. Trvala na tom, že syn si nedokáže vymyslieť a opísať také sexuálne praktiky
aké opisoval, čo odzrkadlila aj odpoveď znalkyne, a aj keď sa s odstupom času nedá preukázať, že bol
zneužívaný, má za to, že obdobie, ktoré strávil syn bez kontaktu s otcom, mu bolo na prospech, nakoľko
v správaní sa stabilizoval, s deťmi komunikuje primerane, v škole má priateľov, dobré sa učí, aj keď

má stále problémy pri sústredení. Od stretnutia U. s otcom pri znaleckom vyšetrení sa jeho správanie
zmenilo, bojí sa a necháva sa uisťovať, že nebude musieť ísť k otcovi, je oveľa viac roztržitý, zvýšila
sa i jeho hyperaktivita. Matka má veľké obavy, že ak by sa musel U. s otcom stretávať hoci aj za jej
prítomnosti, tak by mohol upadnúť do autizmu, keďže sú u neho takéto dispozície a už by nebolo návratu
späť. Nesúhlasila s tým, že kvôli jej práci v zahraničí je oslabený jej vzťah so synom a uviedla, že majú

spolu krásny vzťah a syn jej neustále opakuje ako ju má rád. Z jej strany išlo o vytúžené a očakávané
dieťa, ktoré si ubránila aj pred jeho otcom, ktorý keď sa dozvedel o jej tehotenstve, posielal ju na potrat
a zúril tak, že sa ho bála. Ona sama má z otca strach, nakoľko sa jej niekoľkokrát vyhrážal, že o U. prídea ohrozoval ju nožom. Nevie si predstaviť, ako budú spolu tráviť čas počas stretnutí so synom, keď U.
otca odmieta, plače a oni dvaja nevedia komunikovať.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa

odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

Vykonaným dokazovaním a zisteným skutkovým stavom mal súd preukázané, že rodičia U. nežijú v
spoločnej domácnosti a nedokážu sa dohodnúť na úprave styku otca so synom, pričom na túto úpravu

majú zásadne rozdielne názory. Otec sa so synom nestretáva od mája 2012, nakoľko matka trvala
na kontakte otca so synom len za jej prítomnosti z dôvodu jej podozrenia zo sexuálneho zneužívania
otca synom, čo otec v celom rozsahu popiera a nesúhlasí s tým, aby sa so synom stretával v
prítomnosti matky. Uvedená situácia výrazne narušila vzťahy nielen medzi rodičmi, ale v celej rodine
maloletého a dovtedy bezproblémová komunikácia sa zmenila na neschopnosť komunikovať nielen

medzi rodičmi navzájom , ale aj medzi starými rodičmi . Rozdielnosť týchto postojov potvrdili aj vypočutí
svedkovia, ktorí sú blízki príbuzní oboch rodičov a ktorí svojimi výpoveďami len podporili ich tvrdenia.
Hodnovernosť subjektívnych tvrdení rodičov a svedkov súd posudzoval a verifikoval s ostatnými
listinnými dôkazmi, pričom vykonaným znaleckým dokazovaním súd nemal preukázané, že by otec
maloletého sexuálne zneužíval, je ale možné predpokladať, že maloletý bol svedkom videných alebo

zažitých sexuálnych praktík, avšak bez možnosti identifikácie osoby a času týchto udalostí. Znaleckým
posudkom, psychologickými a lekárskymi nálezmi, správou z materskej školy aj špeciálneho pedagóga
mal súd preukázané, že mal. U. je dieťaťom so špeciálnymi výchovno- vzdelávacími potrebami na jednej
strane a na strane druhej bolo lekárskou správou preukázané, že otec maloletého trpí závislosťou, a
aj keď sa lieči a abstinuje, tak závislosť je celoživotné ochorenie s neustálou potrebou pravidelného

doliečovania. Vzhľadom na osobnostné črty otca a jeho vlastnosti uvádzané v znaleckom posudku,
má otec menej schopností a zručností zvládať problémové správanie U.. Napriek tvrdeniu matky a jej
príbuzných, že U. sa otca bojí, znaleckým dokazovaním mal súd preukázané, že U. sa otca nebojí,
kontakt s ním toleruje dobre a negatívne názory na otca preberá od svojich najbližších osôb, teda matky
a starej matky. Aj keď U. otca dobre toleruje, neprechováva k nemu blízky vzťah a ich vzťah je oslabený

jednak udalosťami ústiacimi do tohto súdneho konania ako aj minulosťou, kedy si otec začal budovať
vzťah k synovi až niekoľko mesiacov po jeho narodení a aktívne ho nerozvíjal pre dlhodobé pobyty v
zahraničí, kde je aj v súčasnosti. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody mal súd za to, že v súčasnosti
a v tomto štádiu vzťahu medzi otcom a synom, nie je možné vyhovieť návrhu otca a upraviť jeho styk
so synom bez prítomnosti matky, nakoľko je nevyhnuté, aby si po prerušení kontaktov U. s otcom začali

nanovo budovať ich oslabený vzťah postupne, s prihliadnutím na psychické problémy maloletého aj otca
a za prítomnosti matky, ktorá je schopná zvládať problémové správanie maloletého. Súd zároveň uložil
matke povinnosť riadne U. na styk s otcom pripraviť práve z dôvodov, že pozná a zvláda jeho správanie,
a tak ako dokázala pripraviť U. na spoluprácu so psychológom pri znaleckom vyšetrení, tak je nutné, aby
pripravovala maloletého aj na vzájomné stretnutia s otcom, aby prebehli v pokojnej atmosfére. Súd obom

rodičomdôraznepripomína,ževzáujmeichspoločnéhodieťaťakuktorémuobajadeklarujú,žeimzáleží
na jeho zdravom vývine, je nevyhnutné, aby prehodnotili svoje súčasné postoje a začali spolupracovať
korektne a slušne ako rodičia, nakoľko ich vzájomné negatívne vzťahy sa už teraz nepriaznivo prejavujú
na ich synovi a pokračovaním v tomto konflikte sa bude tento nepriaznivý vplyv len prehlbovať, čo je
hlboko v rozpore so záujmami dieťaťa. Čo sa týka frekvencie styku otca so synom, súd nevyhovel návrhu

otca a neupravil styk dvakrát do mesiaca, pretože vzhľadom na otcove dlhodobé a opakované pobyty v
zahraničí , kde je aj v súčasnosti, sa javí ako veľmi málo pravdepodobné, že bude za synom cestovať
tak často, preto z uvedeného dôvodu a taktiež s cieľom eliminovať možný negatívny vplyv nenaplnených
očakávaní maloletého z neuskutočneného stretnutia, upravil súd styk otca so synom na prvú nedeľu vmesiaci, čo považuje za reálne uskutočniteľné aj pri pobytoch otca v zahraničí. Súd nevyhovel návrhu
matky na zákaz styku z dôvodov už vyššie uvedených, a teda že nemal preukázané, že by na strane otca
boli tak závažné okolnosti, ktoré by odôvodňovali styk zakázať a z uvedeného dôvodu ani neobmedzil

stykotcasosynomnajednuhodinumesačneakomatkaalternatívnenavrhovala,nakoľkoprebudovanie
vzťahu je uvedené časové rozpätie veľmi krátke.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie a to z časti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť z časti súd

konanie v tejto časti zastaví.

Vzhľadom na to, že otec ako navrhovateľ zobral svoj návrh v časti zníženia výživného späť , súd
v tejto časti konanie zastavil a z uvedených dôvodov ani nevykonal dokazovanie týkajúce sa zmeny
majetkových a príjmových pomerov rodičov.

Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,
náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal

O trovách štátu, ktoré vznikli titulom priznania znalečného, rozhodol súd podľa citovaného ustanovenia §

148Os.p. a oboch rodičov zaviazal v rovnakej miere nahradiť tieto trovy, nakoľko znalecké dokazovanie
bolo nariadené v záujme ich spoločného dieťaťa a v záujme zistenia skutočností, týkajúcich sa všetkých
účastníkov, pričom obaja rodičia pracujú a ani u jedného z nich súd nevzhliadol predpoklad na
oslobodenie od súdnych poplatkov.

O trovách účastníkov súd nerozhodoval, pretože ich náhradu si žiaden z nich neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd Košice.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch a
exekučnomporiadku;akideorozhodnutieovýchovemaloletýchdetí,návrhnasúdnyvýkonrozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatkovápovinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.