Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 17, 2014

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 9C/28/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112233635
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gertrúda Rennerová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2014:4112233635.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Gertrúdou Rennerovou v právnej veci žalobcu :

POHOTOVOSŤ s. r. o so sídlom Pribinova 25 Bratislava, IČO: XX XXX XXX zast. Advokátskou
kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Gr?sslingova 4, Bratislava, proti žalovanému : Slovenská
republika v zast. Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13
Bratislava, o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a.
Žalovanému sa náhrada trov n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa v žalobe podanej 02.10.2012 na Okresný súd Nitra domáhal, aby súd zaviazal žalovaného
na zaplatenie 175 eur z titulu majetkovej škody a 276, 60 eur z titulu nemajetkovej ujmy, z dôvodu

nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v nedodržaní 30 dňovej lehoty na rozhodnutie o
návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Uviedol, že legitímne očakával, že mu súd na jeho činnosť
poskytne súdnu ochranu v zákonom predpokladanej kvalite a teda, že dôjde k reálnej zmene exekútora
rozhodnutím súdu v zákonom stanovenej lehote. Nesprávnym úradným postupom však súd vystavil
oprávnené záujmy žalobcu rizikám zániku povinného, zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s
povinným alebo riziku insolventnosti povinného. Márnym uplynutím času boli reálne ohrozené legitímne
očakávania žalobcu, že nastanú účinky predpokladané v § 44 ods. 8 Exekučného poriadku a správnym

postupomsúdudôjdekzámenesúdnehoexekútora,čobudeviesťkefektívnemuaúčinnémuvymoženiu
pohľadávky oprávneného. Postupom súdu mu však vznikla majetková škoda na správu pohľadávky
pracovnými výkonmi zamestnancov pomocou informačného systému 70 eur, na udržiavanie a správu
informačného systému 40 eur a na administráciu listín, komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom
50 eur. Za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania,
za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní nastania predpokladaných zmien v zákonom
stanovenom čase, stratu dôvery v právo a spravodlivé

riešenie veci, vyvolenie rizík ohrozujúcich vymoženie pohľadávky požaduje náhradu nemajetkovej ujmy
276, 60 eur.

Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril dňa 14.02.2014. Poukázal na vady žaloby a podanie žalobcu
považuje za zmätočné, pretože sú v ňom uvádzané nepresné a neúplné údaje o exekučnej veci
a navrhol postup podľa § 43 ods. 1 O. s. p. Namietol tiež, že žaloba bola podaná predčasne, pred
uplynutím 6 mesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku, keďže žalobca žiadosť o predbežné

prerokovanie podal 23.04.2012 a žaloba bola podaná skôr. Podľa žalobcu rozhodnutiu súdu o zmene
exekútora predchádzajú úkony, ktoré musí súd urobiť po podaní žiadosti na zmenu exekútora a preto
nerozhodnutie v zákonom stanovenej lehote nemožno považovať automaticky za zbytočné prieťahy a
teda za nesprávny úradný postup. Žalovaný tiež poukazuje na to, nie je jasný ani titul nároku na náhraduškody a tiež, že žalobca ani riadne nepreukázal, že mu škoda vznikla a tak nepreukázal ani nárok
na vznik nemajetkovej ujmy. K samotnému postupu súdu v exekučnej veci uvádzal, že z praktického
hľadiska je lehota na zmenu exekútora objektívne nedodržateľná vzhľadom na úkony súdu spojené s

týmto návrhom ako je doručenie návrhu pôvodnému exekútorovi, vyčíslenie trov pôvodného exekútora
či zaslanie originálu spisu. Počas prejednávania takéhoto návrhu nemôže prísť ku škode, keď pôvodný
exekútor je stále oprávnený vykonávať všetky úkony vo veci výkonu exekúcie. Žalobca vo vzťahu
k predpokladom posúdenia existencie zbytočných nákladov v zmysle citovaného ustanovenia svoje
tvrdenie nepreukázal. Žalovaný namietal vyčíslenie majetkovej škody s tým, že je potrebné preukázať

skutočnú škodu listinami, skutočnosťami, čo žalobca neurobil. K nemajetkovej ujme žalovaný mal za to,
že prieťahy v konaní môže posudzovať len Ústavný súd Slovenskej republiky, prípadne Európsky súd
pre ľudské práva, a prieťahy môžu byť konštatované v disciplinárnom konaní . Taktiež je potrebné brať do
úvahy, či ide o vznik nemajetkovej ujmy u fyzických, či právnických osôb, keď treba prihliadať aj na dobré
mravy u poškodenej osoby. V tomto prípade žalovaný poukazoval na nie vždy legitímne postupy žalobcu
vo vzťahu k spotrebiteľom. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal, že by v namietanom konaní, došlo

k nesprávnemu úradnému postupu, že by mu vznikla nemajetková ujma, či majetková škoda.
Krajský súd Nitra uznesením z 19.10.2012 č. k. 8NcC/121/2012 - 12 prikázal vec Okresnému súdu
Levice.
Súd konal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov, ktorí mali predvolanie na pojednávanie riadne
vykázané. Žalovaný svoju neúčasť riadne ospravedlnil s tým, že netrvá na odročení pojednávania a

súhlasí s prejednaním a rozhodnutím vo veci bez jeho prítomnosti. Žalobca sa ospravedlňoval už aj na
predchádzajúce pojednávanie so žiadosťou o jeho odročenie pre kolíziu pojednávaní. Súd tentokrát
neprijal ospravedlnenie žalobcu a neodročil pojednávanie z ním uvádzaných dôvodov, pretože neúplné
ospravedlnenie žalobca doručil súdu v deň pojednávania a žiadal ho odročiť pre kolíziu a nesúhlas
žalobcu so substitúciou. Súd tak rozhodol z dôvodu, že žalobca k ospravedlneniu nepripojil dôkaz

o kolízii, predvolanie na pojednávanie prevzal žalobca a aj jeho právny zástupca dňa 19.06.2014
do vlastných rúk, pritom neúčasť ospravedlnil až v deň pojednávania. Pokiaľ ide o nesúhlas žalobcu
so substitučným zastúpením, ani tento argument neobstojí, nakoľko v plnej moci udelenej žalobcom
svojmu právnemu zástupcovi dňa 13.09.2012 ( čl. 5 spisu ) žalobca súhlasí, aby si splnomocnená
spoločnosť stanovila za seba zástupcu a ak ich ustanoví viac, aby každý z nich konal samostatne ( viď

aj uznesenie NS SR 1Cdo 115/2011 ). Nepredložil plnú moc, v ktorej by rozsah právneho zastúpenia
žalobca modifikoval.
Súd sa oboznámil podrobne so spisom Okresného súdu Nitra sp. zn. 27Er/38/2003, z neho najmä
s návrhom oprávneného na zmenu exekútora z 22.11.2010, výzvou súdu adresovanou súdnemu
exekútorovi z 25.11.2010 a doručenkou od súdneho exekútora preukazujúcou prevzatie výzvy dňa

08.02.2011, so stanoviskom súdneho exekútora na zmenu exekútora spolu s vyčíslením jeho trov
exekúcie ktoré došlo k súdu 09.03.2011, uznesením z 18.04.2011 na čl. 12 a ďalšími úpravami v spise
a zistil tento skutkový stav :
Zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 27Er/38/2003 súd zistil, že oprávnený podal návrh na zmenu
súdneho exekútora na Okresný súd Nitra 21.11.2010. Exekučný súd zaslal návrh oprávneného súdnemu

exekútorovi a zároveň ho vyzval listom z 25.11aj .2010 na vyjadrenie s vyčíslením trov a aby pripojil
exekučný spis. Súdny exekútor zaslal dňa 09.03.2011 stanovisko k zmene exekútora, predložil svoj spis
sp. zn. EX 217/03 a vyčíslil svoje trovy exekúcie. Uznesením zo dňa 18.04.2011 č. k. 27Er/38/2003 -
12 súd vyhovel návrhu na zmenu exekútora, poveril navrhovaného exekútora a rozhodol aj o náhrade
trov exekúcie predchádzajúceho exekútora.

Žalobca v žalobe špecifikoval majetkovú škodu ako náklady v období medzi doručením návrhu na
zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom, pričom malo ísť o pracovné výkony zamestnancov pomocou
informačného systému v sume 70 eur, náklady na udržiavanie a správu informačného systému sumu
40 eur, administráciu listín a komunikáciu s pôvodným exekútorom v sume 50 eur. Zároveň sa

domáhal nemajetkovej ujmy, keď márnym uplynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania
navrhovateľa na vymoženie pohľadávky, keď mohlo dôjsť k zániku povinného, k strate kontaktu s
povinným, k insolventnosti povinného. Nemajetková ujma má predstavovať satisfakciu za konkrétne
porušenie zákona. Pri vyčíslení výšky nemajetkovej poukázal na niekoľko nálezov Ústavného súdu
Slovenskej republiky, ktorý za prieťahy v konaní priznáva priemerne 663, 88 eur ročne a žalobca sa

domáhal sumy 55, 32 eur za každý mesiac a upozornil súd na to, že exekučný súd bol v danej veci
nečinný viac ako105 dní.Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1. zák. č. 514/2003 Z. z. ( ďalej len „ Zákon „ ) o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody ( účinného v
čase rozhodnom ), ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo
v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za
nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa ods. 2 právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola
takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 15 ods. 1 Zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným

zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom
opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa § 16 ods. 1 Zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do

šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho
neuspokojenej časti na súde.
Podľa§17ods.1Zákona uhrádzasaskutočnáškodaaušlýzisk,akosobitnýpredpisneustanovujeinak.
Podľa § 17 ods. 2 Zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným

postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa§17ods.3Zákona výškanemajetkovejujmyvpeniazochpodľaodseku2saurčujesprihliadnutím
najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( ďalej len
„ Exekučný poriadok „ ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov exekučným titulom je vykonateľné

rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania
aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o
zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.
Podľa § 44 ods. 9 Exekučného poriadku súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň

vykonanímexekúciepoveríexekútora,ktoréhonavrhneoprávnený,avecmupostúpispolusexekučným
spisomsúdnehoexekútora,ktorýbolvykonanímexekúciepôvodnepoverený.Účinkypôvodnéhonávrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa
vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Nevyhnutnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: a/ protiprávny úkon resp. škodová
udalosť, b/ vznik škody, c/ príčinná súvislosť ( kauzálny nexus ) medzi protiprávnym úkonom ( škodovou
udalosťou) a vznikom škody , d/ zavinenie (len v prípade subjektívnej zodpovednosti , pri objektívnej
zodpovednosti nie je podstatné, či zodpovedný subjekt vznik škody zavinil alebo nie).

Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je zákonom č. 514/2003 Z. z. koncipovaná
ako zodpovednosť objektívna ( podľa § 3 ods. 2 zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť ) čo
znamená, že zo strany oprávneného subjektu ( poškodeného ) nie je potrebné preukazovať zavinenie
vo forme úmyslu resp. nedbanlivosti, ale stačípreukázať , že škoda ( ak vznikla ) je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu (tzv. zodpovednosť
za výsledok ) . Ústavným základom uvedenej zodpovednosti je čl. 46 ods. 3 ústavy „ Každý má právo na
náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu , iného štátneho orgánu či orgánu verejnej

správy alebo nesprávnym úradným postupom" .
Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a
následku , ktorý musí byť priamy , bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri
zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich
do úvahy ako ( priama ) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.

Nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z.
z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku navrhovateľa, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane
spôsobené práve (iba ) týmto postupom, ktorý by bol z hľadiska
zmenšenia majetku navrhovateľa rozhodujúcim t. j. ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu,
jeho majetok by sa nezmenšil.

Dokazovaním bolo preukázané, že oprávnený žalobca využijúc svoje právo podal návrh na zmenu
exekútora dňa 22.11.2010 a súd o jeho návrhu rozhodol 18.04.2011. Pred rozhodnutím však súd musel
urobiť nevyhnutné úkony smerujúce k tomu, aby rozhodol v zmysle príslušných ustanovení zákona.
Súčasne so zmenou exekútora súd rozhoduje aj o trovách pôvodného exekútora a za tým účelom

musel si zadovážiť vyúčtovanie trov. Na preskúmanie správnosti vyúčtovania bolo potrebné zadovážiť
od exekútora aj jeho exekučný spis. Ako vyplýva z exekučného spisu, exekučný súd obratom písomne
vyzvaldňa25.11.2010pôvodnéhoexekútoranavyjadreniesaknávrhunazmenuexekútora,predloženie
vyúčtovania a svojho spisu. Žiadané dokumenty exekútor predložil súdu 09.03.2011 a následne súd
18.04.2011 o návrhu oprávneného rozhodol. Možno konštatovať, že súd po zadovážení si potrebných

podkladov v primeranej lehote rozhodol.
Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti podľa §
9 ods. 2 Zákona urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti
pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov
vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného

rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil
disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Žalobca nepreukázal, že v danej právnej veci súd nesprávne úradne postupoval, čím mal zapríčiniť
žalobcovi škodu v žalovanej výške, a že existuje príčinná súvislosť medzi nesprávnym rozhodnutím a
vznikom škody. Naopak, bolo jednoznačne preukázané, že súd pri rozhodovaní o zmene exekútora

postupoval v zmysle zákona a vo veci rozhodol v primeranej lehote v zmysle zákona. Doposiaľ nie je
ani preukázané, že by žalobcovi skutočne vznikla nejaká škoda v súvislosti s rozhodovaním súdu o
zmene exekútora, i keď súd nerozhodol v 30 dňovej lehote od podania návrhu, čím však, ako už bolo
uvedené vyššie,
ani neporušil žiadne zákonné ustanovenie. Nebolo preukázané, akým nesprávnym úradným postupom

vznikla žalobcovi škoda, že nesprávnym úradným postupom súdu mu vznikla majetková škoda a
nemajetková ujma v žalovanej výške, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol. I keď je súd toho
právneho názoru, že v danom prípade neporušil pri rozhodovaní o návrhu na zmenu exekútora príslušné
zákonné ustanovenia, je treba poukázať aj na tú skutočnosť, že nedodržanie zákonnej lehoty nezakladá
automaticky nárok na náhradu škody, pretože je treba preukázať, že škoda vznikla, o akú škodu a

v akej výške ide, a že je daná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom
škody. Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a
následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený, a nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri
zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich
do úvahy ako ( priama ) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.

Nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zák. č. 514/2003 Z. z. len
vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku žalobcu, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené
práve a len, týmto postupom, čiže postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku žalobcu
rozhodujúcim, t. j. ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by sa nezmenšil.Žalobca nepreukázal, že by mu v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu vznikla
škoda a že vznik škody je v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom.

Podľa súdu bol žalobný návrh dostatočne špecifikovaný v zmysle § 43 O. s. p. a zákona č. 233/1995
Z. z. platného v čase podania návrhu. Žalobca v petite žaloby uviedol čoho sa domáha, voči komu a z
akého dôvodu. Nepredloženie dôkazov, nie je dôvod na zastavenie konania, ale na prípadné zamietnutie
návrhu. Súd mal k dispozícii ako dôkaz predmetný exekučný spis. Uplynula šesťmesačná lehota od
prijatia návrhu na zmenu exekútora a žalobca sa domáhal na súde náhrady škody za nesprávny úradný

postup z dôvodu, že k zmene exekútora nedošlo v zákonnej 30 dňovej lehote. Súd v tomto prípade
neskúmal či došlo k prieťahom v konaní, ale skúmal, či došlo k nedodržaniu zákonnej lehoty, z akého
dôvodu a či je to dôvod na náhradu škody, resp. či vôbec nejaká škoda vznikla. Nárok na náhradu škody
si žalobca uplatňoval podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z. z., keď podľa neho príslušný súd svojim postupom
porušil povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, resp. bez zbytočných prieťahov

v konaní. Od podania návrhu na zmenu exekútora do návrhu na predbežné prejednanie nároku žalobcu
neubehli tri roky a tak nárok nie je premlčaný.

Žalobcom uvádzaná majetková škoda nebola nijako preukázaná, žalobca nepreukázal žiadnym
spôsobom zníženie svojho majetku. Tvrdenia o tom, že ak by súd rozhodol včas, nemusel by
sa prostredníctvom svojich zamestnancov venovať urgenciám, sťažnostiam, evidencii prípadov, sú
nedostatočnýmargumentomazároveňnepreukazujúpríčinnúsúvislosťmedzirozhodnutímexekučného

súdu a podaným návrhom na zmenu exekútora, navyše žalobcom uvádzaná majetková škoda
nebola v konaní preukázaná, jej vyčíslenie paušalizáciou reálnych vecných nákladov spočívajúcich v
administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch spojených so stratou
času zamestnanca je podľa súdu nepreukázané, nezdôvodnené a žalobca neprodukoval žiadne dôkazy
preukazujúce ním uvádzanú škodu. Škodou sa pritom rozumie majetková ujma, ktorá vznikla fyzickej

alebo právnickej osobe, je vyjadriteľná v peniazoch a spočíva v zmenšení ( úbytku ) existujúceho
majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo treba vynaložiť na to, aby sa vec
uviedla do predošlého stavu, resp., aby sa v peniazoch
vyvážili dôsledky toho, že navrátenie do predošlého stavu nie je možné alebo účelné. Žalobca
nepreukázal, že doba ktorá uplynula od doručenia žiadosti na zmenu súdneho exekútora až do

samotného rozhodnutia exekučného súdu zasiahla žalobcu negatívne vyvolal v ňom neistotu ako
morálnu ujmu, ovplyvnila jeho plánovanie a rozhodovanie, viedlo k strate legitímnych očakávaní, že v
zákonom určenom čase nastane stav predpokladaný zákonom a vyvolalo riziko ohrozujúce konečné
vymoženie pohľadávky. Súd sa nestotožňuje ani s názorom žalobcu, že možno priamo porovnávať
nemajetkovú ujmu za nedodržanie zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia a nárokom

priznávaným Ústavným súdom SR za prieťahy v konaní. Úlohou súdu je spravodlivé rozhodnutie v celom
kontexte vzájomne sa odvíjajúcich skutočností. Ukladať súdu zákonodarcom zákonnú lehotu je riešenie,
ktoré nemôže dostatočne zohľadňovať okolnosti toho ktorého prípadu. Pre spravodlivé rozhodnutie
je akákoľvek lehota irelevantná. Správne a zákonné je, aby bolo vydané spravodlivé rozhodnutie
prípadne i po lehote, než nespravodlivé v zákonnej lehote, k čomu sa žalobca prikláňal. V danom

prípade k rozhodnutiu bolo potrebné zadovážiť od pôvodného exekútora jeho vyjadrenie, vyčíslenie
trov exekúcie aby mohol exekučný súd vo veci rozhodnúť. Vykonanie dôkazov pred rozhodnutím súdu,
resp. zabezpečenie potrebných podkladov k rozhodnutiu nemožno považovať za prieťahy v konaní
alebo nesprávny úradný postup. Objektívne tak nie je vždy možné rozhodnúť v zákonnej lehote. Treba
skúmaťajdôležitosťrozhodnutiapreďalšievzťahyúčastníkovkonaniaapriebehkonania.Rozhodovanie

u zmene exekútora nijako vzťah medzi účastníkmi nemení a vplyv na priebeh konania nebol preukázaný.
Z pohľadu súdnictva vzhľadom na dôležitosť rozhodnutia sa o dobe rozhodovania súdu dá hovoriť
ako o prijateľnom časovom intervale. V danej exekučnej veci súd o návrhu rozhodol od zadováženia
potrebných podkladov v primeranej lehote, ani nie mesiac od dôjdenia žiadaných podkladov.

Rozhodovaciu činnosť, ktorá je podstatou súdnictva nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný postup.
Súd nie je presvedčený, že by bol počas doby rozhodovania exekučného súdu žalobca v neistote a
hrozila by mu akákoľvek škoda. Nedodržanie zákonnej lehoty automaticky nezakladá nárok na náhradu
škody. Otázka je, či vôbec došlo k škode, žalobca ani nepreukázal. Ako už bolo konštatované majetkováujma nebola preukázaná a nemajetková ujma nezávisí automaticky len od konštatovania nedodržania
zákonnej lehoty,
ale aj od okolností, ktoré sú v tejto veci v odôvodnení konštatované, a na základe ktorých súd

nevidel dôvod pre finančnú satisfakciu vo forme nemajetkovej ujmy. Či išlo vo veci o prieťah nie je
všeobecný súd v tomto konaní oprávnený riešiť. Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným
postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku , ktorý musí byť priamy , bezprostredný, neprerušený,
nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti, treba v dôsledku toho skúmať, či
v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s

ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Teda nesprávny úradný postup môže mať za následok
vznik zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z. z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku
navrhovateľa, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve (iba) týmto postupom. Teda
postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku navrhovateľa rozhodujúcim t. j. ak by nedošlo k
nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by sa nezmenšil. V konaní nebola preukázaná priama
príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. V prvom rade mal súd za

to, že žiadna škoda nevznikla a v druhom rade žalobca nepreukázal, spojitosť s nedodržaním zákonnej
lehoty na zmenu exekútora a vznikom škody. Nemožno skúmať nedodržanie lehoty bez ohľadu na také
okolnosti veci ako sú oprávnenosť pôvodného exekútora na konanie, reálne
nepreukázanie škody, neexistencia konštatovania prieťahov v konaní, nezákonný exekučný titul,
či porušenia povinnosti, vykonávanie dokazovania ako podstata súdnictva, neaktívny prístup

oprávneného, rovnaký postup žalobcu ako ho vytýka súdu, chýbajúca príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody viedli samostatne i vo vzájomnom kontexte súd k
zamietnutiu návrhu.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci úspech,
nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne nešpecifikoval.