Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, August 6, 2014

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 2T/53/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2514010157
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Javorková

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2014:2514010157.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Beátou Javorkovou, v trestnej veci obžalovaného K. G., U..

XX.XX.XXXX H. D., stíhaného pre dvojnásobný prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1,
odsek 3 písmeno b) Trestného zákona s poukazom, na § 138 písmeno b) Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 06.08.2014 rozhodol

r o z h o d o l :

Obžalovaný
K. G. nar. XX.XX.XXXX H. D., trvale bytom T.,
G. U.. Č..D.. XX/X, Č., prechodne bytom D.,
R. Č.. XXXX/XX,

j e v i n n ý, ž e:

1/ v období od mesiaca marec 2007 do 06.08.2014 v Piešťanoch a ani na inom mieste Slovenskej

republiky, si ako otec maloletého syna K. L.A., U.. XX.XX.XXXX, bytom Č. A., T., U. F. XXX/XX, riadne
neplnil vyživovaciu povinnosť napriek tomu, že mu vyplýva zo Zákona o rodine a ktorej rozsah mu bol
určený rozsudkom Okresného súdu v Hodoníne, č. k. P 18/2004 zo dňa 22.04.2004, právoplatným dňom
12.05.2004 vo výške 70,05 Eur (1.800,- CZK) mesačne vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám matky
C. L., bytom Č. A., T., U. F.N. XXX/XX, hoci vedel o existencii vyživovacej povinnosti a túto povinnosť si
riadne neplnil, ani sa o syna žiadnym iným spôsobom nezaujímal, pričom v období od mesiaca marec
2007 do 28.02.2013 prevádzkoval živnosť pod obchodným menom K. G., B.:XXXXXXXX, s miestom
podnikania Česká republika, Hodonín, D. XXXX/X, mal teda možnosť si zabezpečiť dostatočný príjem

na úhradu výživného na svoje dieťa a od 01.03.2013 doposiaľ bol zamestnaný a poberal príjem, ktorý
mu umožňoval úhradu výživného na svoje dieťa, čím za uvedené obdobie dlhuje C. L. na výživnom
sumu vo výške 5.455,30 Eur,

2/ v období od mesiaca marec 2008 do 06.08.2014 v Piešťanoch a ani na inom mieste Slovenskej
republiky, si ako otec dcéry K. G., U.. XX.XX.XXXX, bytom Č. A., M., H. Č.. XXX/XX, riadne neplnil
vyživovaciu povinnosť napriek tomu, že mu vyplýva zo Zákona o rodine a ktorej rozsah mu bol určený

rozsudkom Okresného súdu v Hodoníne, č. k. 8Nc 169/2001 zo dňa 31.5.2011, právoplatným dňom
29.6.2001 vo výške 66,16 Eur (1.700,- CZK) mesačne vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám matky
N. G., bytom Č. A., M., H. Č.. XXX/XX, T. vedel o existencii vyživovacej povinnosti a túto povinnosť si
riadne neplnil, ani sa o dcéru žiadnym iným spôsobom nezaujímal, pričom v období od mesiaca marec
2008 do 28.02.2013 prevádzkoval živnosť pod obchodným menom K. G.Č., B.:XXXXXXXX, s miestom
podnikania Česká republika, Hodonín, D. XXXX/X, mal teda možnosť si zabezpečiť dostatočný príjem
na úhradu výživného na svoje dieťa a od 01.03.2013 doposiaľ bol zamestnaný a poberal príjem, ktorý

mu umožňoval úhradu výživného na svoje dieťa, čím za uvedené obdobie dlhuje na výživnom sumu
vo výške 4.867,75 Eur,t e d a

v bodoch 1 - 2

- najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, a
taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

tým spáchal:

- v bode 1 - 2

-dvojnásobný prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona,

za to sa odsudzuje:

Podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona, § 36 písmeno l), § 37 písmeno h), § 38 odsek 2 Trestného

zákona, § 41 odsek 1 Trestného zákona, na ú h r n n ý trest odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť)
mesiacov.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje sa mu skúšobná doba v trvaní 3 (tri) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby podanej Okresnou prokuratúrou Piešťany dňa 13.05.2014 na Okresný súd
Piešťany vykonal súd na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného K. G., svedkyne

N. G., oboznámením listinných dôkazov, prečítaných svedeckých výpovedí svedkov, ako aj ďalšieho
obsahu spisu.

Z vykonaného dokazovania bol zistený a preukázaný skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Obžalovaný K. G. na hlavnom pojednávaní uviedol, že podnikal v Čechách, prestalo sa mu dariť, dostal
sa do platobnej neschopnosti. Nič iné mu nezostávalo, ako zamestnať sa na čierno. E. L. sa rozišiel v
roku 2004, odvtedy syna videl iba raz. Dlžné výživné uvedené v obžalobe nenamieta, snaží sa platiť
viacero vecí. Mal aj exekúcie, výživné platí nepravidelne. Jeho mesačný príjem bol 15-20 tisíc českých

korún. O zníženie výživného nepožiadal. S dcérou sa stretáva, bola tu aj na Topfeste, bola s ním aj
vo Francúzsku, niečo nepravidelne zaplatí. Myslí si, že ani nebolo také obdobie, že by nepracoval. Je
si vedomý toho, že vyživovacia povinnosť je jeho prvoradá povinnosť, aj následkov, ktoré ho čakajú v
prípade, že si túto povinnosť nesplní. Zhruba pol roka nepracuje v kamiónovej doprave, pracuje bez
zmluvy na stavbe. Žije z toho, čo zarobí brigádnicky. Jeho mesačné vydaje sú 150,- Eur, ktoré platí

matke na stravu, 15,- Eur má telefón, internet a auto nemá. Nemá iný hnuteľný a nehnuteľný majetok.
Fajčí 1 krabičku cigariet denne.

Svedkyňa N. G. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný od marca 2008 nezaplatil výživné vo
výške 4.669,27 Eur. Nemá zaplatené ani výživné za mesiace máj, jún a júl roku 2014, ktoré treba k

tejto sume pripočítať. Na sume 4867,65 Eur, ktorá je dodnes neuhradená, zotrváva. Iným spôsobomsa obžalovaný na výchove jej dcéry nepodieľa, keď je v Hodoníne, tak ju pozve na kávu, inak
sa nestretávajú vôbec. Jej dcéra navštevuje 4. ročník strednej školy, a maturovať bude na jeseň.
Obžalovaný podnikal, toto podnikanie mu nedopadlo dobre. Zrejme preto neplatí výživné, že nemá

peniaze. Žije s priateľom, ktorý jej finančne pomáha.

Z prečítanej výpovedi svedkyne C. L. vyplynulo, že obžalovaný neplní vyživovaciu povinnosť na
maloletého syna, ktorá mu bola určená súdom v Hodoníne. Okrem platieb v roku 2007 (august) - 5.000,-
Kč, marec 2008 - 5.000,- Kč, apríl 2008 - 5.000,- Kč a september 2008 - 5.000,- Kč neuhradil dlžné

výživné. Dlžná suma je spolu 131.200,- Kč. Syn navštevuje základnú školu, obžalovaný sa o neho
nezaujíma, ani iným spôsobom neprispieva na jeho výživu. Svedkyňa je zamestnaná, pomohli jej rodičia.

Trestnú činnosť obžalovaného preukazujú najmä v spise sa nachádzajúce listinné dôkazy a to rozsudok
Okresného súdu v Hodoníne, sp.zn. P18/2004 z ktorého vyplynulo, že obžalovaný je povinný uhrádzať

výživné na K. L. H. H. X.XXX,- L. a na K. G. H. H. X.XXX,- L.. Z rodných listov K. L.Á. K. K. G. vyplynulo,
že ich otcom je K. G.. Z potvrdení o návšteve školy vyplynulo, že obe deti navštevujú školu.

Zo správ na obžalovaného vyplynulo, že nie je poberateľom dávok v hmotnej núdzi, a tak isto nie je
v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Zo správ od zamestnávateľov vyplynulo, že dosahoval príjem

dostatočný na zaplatenie výživného.

Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že obžalovaný od
marca roku 2007 si ako otec maloletého syna K. L.Š., a od marca roku 2008 ako otec dcéry K.
G., až do vyhlásenia rozhodnutia vo veci úmyselne neplnil svoju vyživovaciu povinnosť, čím naplnil

všetky zákonné znaky dvojnásobného prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1,
odsek 3 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona, a to
tak po stránke subjektívnej, ako aj objektívnej, pretože vyvolal stav, kedy oprávnené osoby nedostali
všetko, čo je obsahom vyživovacej povinnosti. Ako rodič, ktorému rozsah vyživovacej povinnosti bol
určený súdom, bol povinný nielen poskytovať peňažné plnenie v rozsahu určenom súdnym rozhodnutím,

ale aj vyživovať oprávnené osoby v naturálnej forme, teda fakticky sa starať o dieťa, jeho stravu,
oblečenie, zdravie a pohodu. Na toto bol povinný vyvinúť maximálne úsilia a pokiaľ mu jeho zárobok
toto neumožňoval, mal riešiť svoju situáciu hľadaním si iného zamestnania, resp. brigády. Bola to jeho
prvoradá povinnosť, vyplývajúca mu aj zo zákona o rodine.

Z takéhoto konania je obžalovaný usvedčovaný jednoznačne výpoveďou N. G., ktorá potvrdila, že od
marca 2008 až do 06.08.2014 nemá výživné od obžalovaného uhradené, teda nesplnil svoju zákonnú
povinnosť, ktorá má prednosť pred všetkými inými jeho povinnosťami. Toto vyplynulo aj z prečítanej
výpovede svedkyne C. L. ktorá uviedla, že od obžalovaného od marca 2007 nemá výživné uhradené
vo výške 131.200,- Kč. Ani iným spôsobom sa nepodieľal na výchove maloletého syna. Navyše k dlžnej

sume súd pripočítal výživné za obdobie máj, jún a júl roku 2014, o ktorom sám obžalovaný uviedol, že
ho neuhradil.

Obranu obžalovaného spočívajúcu v tom, že sa dostal do platobnej neschopnosti, alebo že robil
len brigádnicky mal súd za účelovú. Vyživovacia povinnosť má prednosť pred všetkými záväzkami

obžalovaného, a preto mal nepriaznivú situáciu v podnikaní riešiť ihneď po jej vzniku a iným spôsobom.

Obžalovaný mal ako otec robiť všetko preto, aby si našiel prácu a zaplatil svoju prvoradú povinnosť, a
tou je povinnosť vyživovať iného. Keďže táto však nespočíva iba v plnení súdom určenej vyživovacej
povinnosti, ale aj prispievaním na výživu vyživovaných osôb iným spôsobom, nemôže súd zohľadniť

výlet s dcérou, resp. zaplatenie vstupného na festival ako plnenie výživného zo strany obžalovaného.

Obžalovaný je zdravý, nemal žiadne zdravotné problémy po celý čase, čo neplnil výživné, teda nič mu
nebránilovtom,abypracovalasvojepovinnostisiriadneplnil. Nijakovšakneobmedzil sámsebaasvoje
potreby, keď fajčí krabičku cigariet denne, čo mesačne vychádza suma, ktorá je minimálne výživným

na jedno dieťa.Pri výmere trestu postupoval súd podľa § 34 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona, pričom zobral do
úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pre trestný čin podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona je možné uložiť trest odňatia slobody v trvaní
jeden rok až päť rokov.

Podľa § 36 Trestného zákona súd zistil u obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť uvedenú pod

písmenom l), teda že priznal trestnú činnosť a túto úprimne oľutoval.

Z priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Trestného zákona súd zistil jednu, a to uvedenú pod
písmenom h) tohto paragrafu, teda že spáchal viac trestných činov.

Podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na

pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov,
uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich
najprísnejšie trestný

Trest je právnym následkom trestných činov, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu
( zásada proporcionality trestu ). Je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona.
Tým je určená aj jeho funkcia v tom, ako má pôsobiť zákon jednak na ochranu spoločnosti, jednak
pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie ( zabránenie v páchaní

trestnej činnosti ) a prvok individuálnej prevencie ( výchova k riadnemu životu )ako aj voči ďalším
občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie. Trest ale
musí obsahovať aj morálne odsúdenie páchateľa.

S poukazom na uvedené súd pri výmere trestu vychádzal zo základnej trestnej uvedenej v § 207

odsek 3 Trestného zákona, a v tejto vymeral obžalovanému prevýchovný trest odňatia slobody v trvaní
18 mesiacov s tým, že mu tento za splnenia podmienok uvedených v § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného
zákonapodmienečneodložilnaskúšobnúdobuvtrvaní3roky,nakoľkotútosúdpovažovalzadostatočnú
na to, aby obžalovaný preukázal schopnosť viesť riadny život, a samozrejme plniť si svoju vyživovaciu
povinnosť.

Takýto trest podľa názoru súdu zodpovedá úplne zásadám tak generálnej aj individuálnej prevencie,
navyše zohľadňuje aj charakter trestnej činnosti, osobu obžalovaného a jeho postoj k nej.

Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, do 15

( pätnásť ) dní odo dňa oznámenia rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým
výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť
odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku
alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.