Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV
Judgement was issued by JUDr. Gabriela Donnerová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 15C/76/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213241622
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Donnerová
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2014:1213241622.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave rozhodol samosudkyňou JUDr. Gabrielou Donnerovou v právnej
veci žalobcu Z.. Y. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. M. č. X, U., proti žalovanému Slovenská komora
audítorov, IČO: XXXXXXXX, so sídlom ul. M. č.XX, U., zastúpenému JUDr. Jozefom Mericom,
advokátom, so sídlom ul. Priemyselná č.6, Bratislava, o 240,50 € s príslušenstvom
r o z h o d o l :
Súd konanie v časti žaloby o zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 240,50 € vo výške 7,81% od
18.11.2013 do 21.11.2013 a vo výške 2,56% od 22.11.2013 do zaplatenia, z a s t a v u j e.
Súd žalobu vo zvyšku o zaplatenie 240,50 € s 5,25% úrokom z omeškania ročne od 22.11.2013 do
zaplatenia z a m i e t a.
Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu iných trov konania 16,50 € a náhradu trov právneho
zastúpenia 123,13 €, na účet advokáta JUDr. Jozefa Mericu, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa žalobou zo dňa 06.12.2013, podanou na súd dňa 09.12.2013, upravenou v časti úrokov
z omeškania s plnením peňažného dlhu podaním zo dňa 13.02.2014, domáhal proti žalovanému
zaplatenia 240,50 € so 7,81% úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 18.11.2013 až do zaplatenia
a náhrady trov konania, titulom vydania bezdôvodného obohatenia.
Žalobca vzal späť žalobu pred súdom dňa 23.5.2014 v časti o zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy
240,50 € vo výške 7,81% od 18.11.2013 do 21.11.2013 a vo výške 2,56% od 22.11.2013 do zaplatenia,
preto súd v súlade s § 96 ods. 1, 3 0. s. p. konanie v tejto časti žaloby zastavil.
Po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom v časti príslušenstva pohľadávky žalobca trval na písomnej
žalobe zo 6.12.2013 a navrhol, aby súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi 240,50 eur
s 5,25% úrokom z omeškania ročne od 22.11.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania.
Žalobca žalobu odôvodnil tým, že je ako riadny člen Slovenskej komory audítorov (ďalej len SKAU)
držiteľom licencie nezávislého audítora č. XXX. Žalovaný si neoprávnene, teda nezákonne pod hrozbou
disciplinárneho konania vynucuje poplatky za vzdelávanie t.j. tematické prednášky v rámci komory,
na ktoré nemá od Ministerstva školstva SR vydanú príslušnú platnú akreditáciu ani nemá žiadne
živnostenské oprávnenie podnikať vo vzdelávaní. Na základe listu žalovaného zo dňa 02.9.2013 ide
v jeho prípade o čiastku 240,50 €, ktorú uhradil ako poplatky za účasť na nelegálnom prednáškovom
vzdelávaní žalovanému v rokoch 2011 a 2012. Žalovaný mu nezákonne vymámené finančné prostriedky
na vzdelávanie v sume 240,50 € neuhradil ani na výzvu - posledný pokus o zmier zo dňa 18.11.2011
(správne má byť 2013).Žalovaný v podanom odpore zo dňa 07. 3. 2014, proti platobnému rozkazu vydanému súdom vo veci
dňa 18. 02. 2014 pod č. k. XXRo/XXXX/XXXX-XX, navrhol žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť a
zaviazaťžalobcupovinnosťouuhradiťžalovanémutrovykonania,vrátanetrovprávnehozastúpenia.Ako
dôvod uviedol, že jednou z jeho úloh je podľa zákona č. 540/2007 Z.z. tiež zabezpečovať a kontrolovať
sústavné vzdelávanie audítorov a asistentov audítora (§ 35 písm. i) cit. zákona). Zabezpečovanie
(organizovanie) a poskytovanie tejto činnosti pre audítorov je dôležitou náplňou práce komory audítorov
a službou pre audítorov, keďže títo majú na strane druhej povinnosť sa sústavne vzdelávať v zmysle
a za podmienok ustanovených v § 29 cit. zákona. Audítori však majú možnosť sa vzdelávať tiež v
iných vzdelávacích inštitúciách, ktoré poskytujú obsahovú a kvalitatívnu porovnateľnosť s programom
sústavného vzdelávania komory audítorov (§ 29 ods. 2 cit. zákona). Podľa § 25 ods. 2 zákona č.
540/2007Z.z.súpovinnívšetciaudítori(tedaajžalobca)dodržiavaťvnútornépredpisykomoryaudítorov,
t.j. aj Zásady sústavného vzdelávania audítorov, ktoré upravujú podmienky a podrobnosti o vzdelávaní
audítorov a povinnosti komory audítorov pri zabezpečovaní sústavného vzdelávania audítorov.
Pôsobnosť komory audítorov pri zabezpečovaní sústavného vzdelávania audítorov je daná zákonom (§
29 ods. 2 zákona č. 540/2007z.z.), de jure zo strany komory audítorov ide teda o plnenie si zákonnej
povinnosti, na plnenie ktorej nepotrebuje od Ministerstva školstva SR žiadnu akreditáciu. Nejde tu o
vykonávanieakreditovanýchvzdelávacíchaktivítvzmyslezákonač.386/1997Z.z.oďalšomvzdelávaní,
ale o výkon pôsobnosti danej komore audítorov zákonom č. 540/2007 Z.z.
Podľa ust. § 45 ods. 1 zák. č. 540/2007 Z.z. sú príjmami komory audítorov peňažné úhrady, príjmy
za služby, ktoré komora audítorov poskytuje, (t.j. aj príjmy za zabezpečovanie sústavného vzdelávania
pre audítorov) a iné príjmy. Ide teda o zákonné zdroje príjmu komory audítorov, z ktorých nadväzne
zabezpečuje svoju činnosť a rozvoj auditu. Komora audítorov dotuje - prispieva na vzdelávanie audítorov
formou poskytovania príspevkov a audítori zaplatia iba časť nákladov na vzdelávací seminár, ktorý
organizuje (v závislosti od jeho náročnosti a nákladovosti), resp. niektoré semináre (najmä problematika
auditu a účtovníctva) organizuje bezplatne na svoje náklady a to v súlade so svojim zákonným poslaním.
Komora audítorov tak robí v súlade so svojimi finančnými možnosťami a žiaden audítor a ani asistent
audítora nemá právny nárok na úhradu nákladov na jeho vzdelávanie zo strany komory audítorov. Aj
štatút komory audítorov ustanovuje pre člena komory povinnosť finančne prispievať na činnosť komory
spôsobom stanoveným komorou (či. 7 bod 1 písm. d)) a pokiaľ ide o zdroje príjmov komory audítorov,
tak sú nimi najmä finančné príspevky, peňažné úhrady, úhrady za služby poskytované komorou a pod.
(čl. 18 Štatútu komory audítorov).
Vykonaným dokazovaním výpoveďou žalobcu, štatutárneho zástupcu žalovaného Z.. K. U. ako
účastníkov konania a oznámením obsahu listinných dôkazov predložených účastníkmi konania, zistil
súd tento skutkový stav veci:
Podľa licencie ev. číslo: 820, vydanej žalovaným žalobcovi dňa 16.6.2003, je žalobca oprávnenou
osobou na poskytovanie audítorských služieb a je členom žalobcu.
Na základe žiadosti žalobcu zo dňa 17.8.2013, žalovaný listom zo dňa 02.9.2013 zn. Y.-XXX/XXXX
oznámil žalobcovi, že za jeho účasť na 11 vzdelávacích cykloch na školeniach organizovaných
žalovaným v rokoch 2009 až 2012, uhradil žalobca žalovanému spolu 240,50 € (úhrady boli za školenia
v rokoch 2011 a 2012).
Poplatok za seminár, ktorý sa žiada od audítora alebo asistenta audítora za účasť na vzdelávacom
seminári sa vypočíta z nákladov na seminár a to: za prenájom miestnosti, za písomný materiál
pre účastníka, za občerstvenie, cestovné a odmeny, resp. honorár pre lektora. Od sumy nákladov
sa odpočíta príspevok žalovaného na vzdelávanie. Z takto predpokladanej ceny seminára sa určí
poplatok pre audítora a asistenta audítora a to na základe predpokladanej účasti audítorov a asistentov
audítora. Vyhodnotenia jednotlivých seminárov je vykonané po každom ukončenom seminári na základe
skutočných príjmov a nákladov.
Pri stanovení honorára pre prednášateľa sa zohľadňuje, či ide o celodňový seminár alebo len
poobedňajší seminár. Zároveň sa zohľadňuje nosnosť témy aj požiadavky prednášateľa na honorár.
Prezídium žalovaného odsúhlasilo maximálnu brutto sumu za celodňový seminár 800,- €. Priemerná
odmena prednášajúcich na bratislavských seminároch je okolo 700,- €. Príjem peňazí za školenia,
výnosy zo školení a náklady na školenia sú zaúčtované v účtovníctve žalovaného a na základe zákonnej
požiadavky je účtovná závierka auditovaná a predkladaná Zhromaždeniu žalovaného na schválenie.
Každému audítorovi je zaslaná výročná správa žalovaného, ktorej súčasťou je aj účtovná závierka.Ministerstvo školstva SR listom zo dňa 23.01.2013 č. XX/XXXX-R., ktorý ako listinný dôkaz predložil
žalobca, oznámilo žiadateľke Z.. P. Š., konateľke DEBUT s.r.o., Šamorín, že žalovaný nie je držiteľom
akreditácie pre oblasť telesnej kultúry podľa zákona č. 288/1997 Z.z., nemá akreditovaný žiadny študijný
program v žiadnom študijnom odbore podľa zákona 131/2002 Z.z. a taktiež nemá vydanú akreditáciu
vzdelávacieho programu v oblasti ďalšieho vzdelávania.
Žalobca vo svojej výpovedi účastníka konania zotrval na skutkových tvrdeniach uvedených v žalobe
a v písomnom vyjadrení zo dňa 14.4.2014 k odporu, podanému proti platobnému rozkazu žalovaným.
Svoje tvrdenie, že žalovaný môže vykonávať zabezpečovanie sústavného vzdelávania audítorov a
asistentov audítora iba na základe vydanej akreditácie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu
SR,preukazujelistMinisterstvaškolstvaSRzodňa23.01.2013č.XX/XXXX-R..Podľažalobcu,žalovaný
na toto vzdelávanie nemá odborné kapacity a preto nemá ani akreditáciu na vzdelávanie dospelých od
Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR. Žalovaný robí vzdelávanie za peniaze, čiže vyvíja
podnikateľskú činnosť a na podnikateľskú činnosť žalovaný nemá žiadne živnostenské oprávnenie, čiže
svojim podnikaním vo forme vzdelávania sa žalovaný bezdôvodne obohacuje a toto obohatenie by mal
vydať.
Štatutárny zástupca žalovaného Z.. K. U., prezident žalovaného ako účastník konania vypovedal, že
problematika financovania sústavného vzdelávania v pôsobnosti žalovaného je riešená zákonom a
vnútornými predpismi. Zo zákona a ani z vnútorných predpisov nevyplýva nárok na to, aby sústavné
vzdelávanie zabezpečoval žalovaný bezodplatne. Je teda vecou žalovaného, akým spôsobom a v
akom rozsahu bude požadovať od účastníkov sústavného vzdelávania čiastkovú úhradu nákladov
na zabezpečenie sústavného vzdelávania pre svojich členov. Žalovaný, keďže zabezpečuje na
jednej strane záujmy svojich členov - audítorov, zo svojho rozpočtu prispieva na každé školenie
audítorov. Každoročne je vzdelávanie pre žalovaného stratové, čo preukazuje uznesenie Zhromaždenia
žalovaného konané 11.11.2010 na strane 2 písmeno c). Z uvedeného vyplýva, že vzdelávanie
audítorov je výsostne plánovanou a skutočnou stratou, takže nemôže tu dochádzať k bezdôvodnému
obohateniu. Čo sa týka prispievania audítorov na sústavné vzdelávanie zabezpečované žalovaným,
toto pre audítorov vyplýva zo schváleného rozpočtu výnosov a nákladov na činnosť vzdelávania
zhromaždením žalovaného ako najvyššieho orgánu. Konkrétny výkon tohto rozhodnutia zabezpečuje
prezídium žalovaného a komisia pre vzdelávanie, ktorá stanovuje konkrétnu výšku nákladov na
jednotlivé vzdelávacie akcie, čo je závislé od finančných možností žalovaného dotovať tieto aktivity.
Žalovaným sú zabezpečené školenia, na ktoré audítori neprispievajú. Sú to školenia, kde povinnosť
vykonať audit vyplýva audítorovi zo zákona, potom sú vzdelávacie akcie, kde je príspevok žalovaného
väčší vzhľadom na to, že ide o špecializované školenia, ktoré iné organizácie nezabezpečujú, potom je
najnižší príspevok na také vzdelávacie aktivity, ktorých je možné sa zúčastniť aj na bežnom ponúkanom
trhu so vzdelávaním. Žalovaný nezabezpečuje sústavné vzdelávanie na komerčnej báze, teda pre
iné osoby ako stanovuje zákon č. 540/2007 Z.z., to znamená pre audítorov a asistentov audítorov.
Žalovaný nepotrebuje na zabezpečovanie sústavného vzdelávania audítorov akreditáciu, tak ako tomu
je aj u iných samosprávnych organizácií. Pokiaľ žalobca poukazuje vo svojom vyjadrení k odporu na
list Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR z 23.01.2013, a to na informáciu, že žalovaný
nemá vydanú akreditáciu vzdelávacieho programu v oblasti ďalšieho vzdelávania, túto žalovaný nemá
vydanú preto, lebo nemá dôvod požadovať o vydanie takejto akreditácie. Akreditované ustanovizne
zabezpečujú obdobné školenia za komerčne odlišných podmienok, a to cca 3-krát až 4-krát sú drahšie.
Práve preto žalovaný túto činnosť v prospech audítorov zabezpečuje a dotuje, aby zmiernil finančný
dopad na audítorov vyplývajúci zo zákonnej podmienky sústavne sa vzdelávať. Žalovaný zabezpečuje
sústavné vzdelávanie audítorov lektormi, s ktorými uzatvára dohodu o vykonaní práce alebo autorskú
zmluvu podľa autorského práva a odmena za túto činnosť lektorov je dojednaná dohodou.
Pri zabezpečovaní školenia audítorov a asistentov audítorov žalovaný postupuje tak, že na webovej
stránke žalovaného je zverejnený zoznam vzdelávacích akcií zabezpečovaných komorou, navyše všetci
audítori a asistenti audítorov podľa príslušnej sekcie dostanú príslušné oznámenie o uskutočnení
jednotlivých vzdelávacích podujatí buď elektronickou formou alebo poštou. Súčasťou tohto oznámenia,
okrem iných náležitostí (téma, lektor, čas a miesto) je aj informácia o tom, aká úhrada na konkrétnu
aktivitu sa od účastníka požaduje a spôsob, akým je možné požadovaný príspevok uhradiť. Na základe
rozhodnutia audítora, tento sa buď prihlási na danú akciu prihláškou alebo sa neprihlási. Ak sa prihlási,
prihláškou akceptuje podmienky účasti na aktivite. Príspevok na aktivitu účastník, ktorý sa prihlási,
spravidla hradí vopred.Podľa § 451 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej len OZ), kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa§451ods.2OZ,bezdôvodnýmobohatenímjemajetkovýprospechzískanýplnenímbezprávneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 488 OZ, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie
(pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z
bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 25 ods. 2 zák. č. 540/2007 Z.z v znení účinnom v rozhodnej dobe od 01.6.2010 do 31.12.2013,
audítor a audítorská spoločnosť sú povinní dodržiavať medzinárodné audítorské štandardy, vnútorné
predpisy vydané úradom, komorou audítorov a Etický kódex audítora.
Podľa § 29 ods.1 cit. zák., sústavné vzdelávanie je priebežné získavanie, obnovovanie, udržiavanie a
prehlbovanie teoretických vedomostí a odborných schopností v súlade s rozvojom audítorskej profesie,
po celý čas jej vykonávania.
Audítor a asistent audítora sú povinní zúčastniť sa sústavného vzdelávania, ktoré zabezpečuje komora
audítorov. Do určeného rozsahu sústavného vzdelávania sa môže so súhlasom komory audítorov
uznať i účasť audítora a asistenta audítora na iných formách vzdelávania za predpokladu ich odbornej,
obsahovej a kvalitatívnej porovnateľnosti s programom sústavného vzdelávania zabezpečovaného
komorou audítorov, najmä na prednáškach a seminároch organizovaných vzdelávacími inštitúciami,
odborne spriaznenými stavovskými organizáciami, audítorskými spoločnosťami alebo vysokými školami
(§ 29 ods. 2 cit. zák.).
Kritériá a spôsob hodnotenia sústavného vzdelávania audítora a asistenta audítora určí komora
audítorov. Kontrolu plnenia podmienok sústavného vzdelávania vykonáva komora audítorov (§ 29 ods.
4 cit. zák.).
Audítor je povinný absolvovať počas trojročného cyklu minimálne 120 hodín vzdelávacích aktivít, pričom
každý rok je povinný absolvovať najmenej 20 hodín. Asistent audítora je povinný absolvovať počas
trojročného cyklu minimálne 200 hodín vzdelávacích aktivít, pričom každý rok je povinný absolvovať
najmenej 35 hodín (§ 29 ods. 5 cit. zák.).
Ak sa audítor alebo asistent audítora na sústavnom vzdelávaní nezúčastňuje, komisia pre sústavné
vzdelávanie komory audítorov zašle podnet disciplinárnej komisii komory audítorov na disciplinárne
konanie (§29 ods. 7 cit. zák.).
Podľa § 34 ods. 1, 2 cit. zák., komora audítorov je nezávislá samosprávna stavovská organizácia, ktorá
združuje audítorov a audítorské spoločnosti zapísané v príslušnom zozname.
Komora audítorov je právnickou osobou so sídlom v Bratislave, ktorá vykonáva svoju pôsobnosť na
celom území Slovenskej republiky.
Podľa § 35 písm. i) cit. zák., komora audítorov zabezpečuje a kontroluje sústavné vzdelávanie audítorov
a asistentov audítora.
Podľa § 37 ods. 2 cit. zák., audítor a audítorská spoločnosť sú povinní
a) oboznamovať sa s vnútornými predpismi komory audítorov a dodržiavať ich,
b) plniť úlohy vyplývajúce z členstva v komore audítorov,
c) plniť uznesenia orgánov komory audítorov.
Audítor, audítorská spoločnosť a asistent audítora sú povinní platiť komore audítorov príspevky a iné
peňažné úhrady určené vnútornými predpismi komory audítorov (§ 37 ods. 4 cit. zák.)
Podľa§38ods.8cit.zák.,komoraaudítorovvsúladestýmtozákonomvydávavnútornépredpisykomory
audítorov. Súčasťou vnútorných predpisov komory audítorov sú aj podrobnosti o zriadení komisie pre
sústavné vzdelávanie, komisie pre zabezpečenie kvality auditu a ďalších komisií, ktoré môže komora
audítorov zriadiť na zabezpečenie svojej činnosti.Podľa § 45 ods. 1, 2 cit. zák., komora audítorov hospodári so svojím majetkom. Príjmami komory
audítorov sú zápisné, členské príspevky, poplatky za vstupné testy, peňažné úhrady, príjmy za služby,
ktoré komora audítorov poskytuje, dary, výnosy z pokút a iné príjmy.
Komora audítorov uhrádza zo svojich príjmov výdavky na zabezpečenie svojej činnosti a na
zabezpečenie rozvoja auditu.
Podľa čl. 7 bod 1. písm. d) Štatútu žalovaného, účinného dňom 11.11.2010, člen komory je v súlade s
ustanoveniami zákona povinný najmä finančne prispievať na činnosť komory spôsobom ustanoveným
komorou (audítori a audítorské spoločnosti).
Podľa čl. 18 bod 1. písm. e) Štatútu žalovaného, komora hospodári so svojím majetkom podľa zásad
hospodárenia, ktorého zdrojmi sú úhrady za služby poskytované komorou.
Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že
žalobe žalobcu, podanej proti žalovanému, nie je možné vyhovieť.
Medziúčastníkmikonanianebolosporné,žežalobcaječlenomžalovaného,ktorýjeakoprávnickáosoba
(§ 18 ods. 2 písm. d) OZ) nezávislou samosprávnou stavovskou organizáciou združujúcou audítorov a
audítorské spoločnosti zapísané v príslušnom zozname. Rovnako nebolo medzi účastníkmi sporné, že
žalobca uhradil žalovanému za jeho účasť na 11 vzdelávacích cykloch na školeniach organizovaných
žalovaným v rokoch 2011 a 2012, spolu 240,50 €.
Spornémedziúčastníkmibolo,čižalovanýbolaleboneboloprávnenýnaprijatietohtoplnenia(plnení)od
žalobcu,tedačiprijatímtohtoplnenia(plnení)bolanaplnenájednazoskutkovýchpodstátbezdôvodného
obohatenia uvedená v ust. § 451 ods. 2 OZ a to majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu .
Predpokladom vzniku právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia je neoprávnené získanie
majetkových hodnôt jedným subjektom, a to na úkor iného subjektu, v majetkových pomeroch ktorého sa
táto zmena negatívne prejavila. K získaniu bezdôvodného obohatenia sa nevyžaduje protiprávny úkon,
ale ide o objektívne vzniknutý stav, kedy bez právom uznaného dôvodu došlo k presunu majetkových
hodnôt od jedného subjektu k druhému.
Pre posúdenie dôvodnosti nároku žalobcu uplatneného žalobou bolo podstatné zistenie, či žalovaný
zabezpečoval sústavné vzdelávanie audítorov na základe právneho dôvodu a či mal žalovaný právo na
príspevok za školenia (vzdelávacie aktivity), ktorých sa zúčastnil žalobca a za ktoré žalobca žalovanému
príspevok zaplatil.
Komora audítorov (žalovaný) má oprávnenie a súčasne aj povinnosť zabezpečovať sústavné
vzdelávanie audítorov zo zákona (§ 29 ods. 2 zákona č. 540/2007 Z.z.). List Ministerstvo školstva
SR zo dňa 23.01.2013 č. XX/XXXX-R., ktorý ako listinný dôkaz predložil žalobca, nepreukazuje, že
žalovaný môže vyššie uvedenú činnosť vykonávať len ako držiteľ akreditácie podľa zák. č. 288/1997
Z.z. a (alebo) zák. č. 131/2002 Z.z., ale iba deklaruje skutočnosť, že žalovaný nie je držiteľom licencie
podľa uvedených zákonov, ktorú skutočnosť potvrdil aj sám žalovaný s tým, že o ňu nežiadal, pretože
nevykonáva akreditované vzdelávacie aktivity, ale zabezpečuje sústavné vzdelávanie audítorov na
základe zákonného oprávnenia. V konaní nebolo žalobcom tvrdené ani preukazované, že by žalovaný
zabezpečoval sústavné vzdelávanie na komerčnej báze pre iné osoby ako stanovuje zák. č. 540/2007
Z.z., to znamená pre audítorov a asistentov audítorov. Z vyššie uvedeného má súd za to, že žalovaný
zabezpečoval sústavné vzdelávanie audítorov, vrátene žalobcu, na základe právneho dôvodu, teda
oprávnene.
Vzťah žalobcu ako audítora a člena žalovaného so žalovaným je upravený zákonom (zák. č. 540/2007
Z.z.). Zákon neupravuje, či má žalovaný zabezpečovať svoju povinnosť sústavne vzdelávať audítorov
bezodplatne alebo odplatne (úplne, resp. čiastočne). V takom prípade má žalovaný právo túto
problematiku riešiť prijatými a vydanými vnútroorganizačnými predpismi a rozhodnutiami príslušných
orgánov, s ktorými má každý audítor zákonnú povinnosť sa oboznamovať a dodržiavať ich. To, či
vzdelávacia aktivita zabezpečovaná žalovaným je plne finančne dotovaná žalovaným alebo bude
zabezpečenásfinančnýmpríspevkomaudítoravyplývazoschválenéhorozpočtuvýnosovanákladovna
činnosť vzdelávania zhromaždením žalovaného ako najvyššieho orgánu s tým, že konkrétny výkon tohto
rozhodnutia zabezpečuje prezídium žalovaného a komisia pre vzdelávanie, ktorá stanovuje konkrétnuvýšku nákladov na jednotlivé vzdelávacie činnosti v závislosti od finančných možností žalovaného
dotovať toto sústavné vzdelávanie zabezpečované žalovaným. S rozhodnutím žalovaného, či ním
zabezpečené konkrétne školenie pre audítorov bude bez finančného príspevku alebo s finančným
príspevkom audítora a v akej sume, sa má audítor možnosť oboznámiť zo zverejneného zoznamu
vzdelávacích akcií zabezpečovaných komorou na webovej stránke žalovaného ako aj z oznámenia o
uskutočnení jednotlivých vzdelávacích podujatí zaslaného žalovaným buď elektronickou formou alebo
poštou, čo nebolo medzi účastníkmi sporné.
Z vyššie uvedeného má súd za to, že žalovaný zabezpečoval sústavné vzdelávanie audítorov, vrátene
žalobcu, na základe zákona a v súlade vnútornými predpismi žalovaného. Žalobca v konaní nepreukázal
zákonné predpoklady vzniku vzťahu z bezdôvodného obohatenia, keď súd pri právnej kvalifikácii nároku
žalobcu vychádzal zo skutkových tvrdení, ktorými svoj nárok odôvodňoval.
Súd preto žalobu žalobcu vo zvyšku o zaplatenie 240,50 € s 5,25% úrokom z omeškania ročne od
22.11.2013 do zaplatenia ako nedôvodnú zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods.1, § 149 ods.1 a § 151 ods. 1 O.s.p. Žalobca
procesne zavinil, že sa konanie v časti žaloby o zaplatenie časti úrokov z omeškania s plnením
peňažného dlhu muselo zastaviť (§ 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.), čo je možné považovať za jeho
neúspechvtejtočastižalobyavozvyškužalobymalžalovanýplnýúspech,pretosúdpriznalžalovanému
náhradu trov konania proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Trovy konania žalovaného 123,13 € sú žalovaným zaplatený súdny poplatok za podaný odpor proti
platobnému rozkazu 16,50 € ako iné trovy konania (§ 151 ods. 8 O.s.p.) a trovy právneho zastúpenia
žalovaného advokátom 106,63 € priznané podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších
predpisov.
Podľa § 10 ods. 1 cit. vyhlášky je základná sadzba tarifnej odmeny z tarifnej hodnoty veci 240,50 € v
sume 21,58 € za jeden úkon právnej služby. Podľa § 13a ods. 1 písm. a), c), d), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3
cit. vyhlášky súd priznal žalobcovi náhradu tarifnej odmeny jeho advokáta 64,74 € za tri úkony právnej
služby po 21,58 € za 1 úkon (1. prevzatie a príprava zastúpenia dňa 04. 3.2014, 2. písomné podanie
odporu zo dňa 7.3.2014 na súd, 3. účasť na pojednávaní dňa 23.5.20149), režijný paušál 24,12 € (3x
8,04 €) a 20% DPH z odmeny a náhrady spolu 88,86 €, čo je 17,72 €.
Súd nepriznal žalovanému náhradu trov konania za úkon právnej služby advokáta a to ďalšia porada s
klientom dňa 15.5.2014, pretože advokát nepreukázal, že takýto úkon vo veci vykonal (napr. zápisnicou
z rokovania) a rovnako nepreukázal, vzhľadom k predmetu sporu, jeho účelnosť a hospodárnosť.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,
písomne v dvoch vyhotoveniach.
Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1,
2 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.