Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 24, 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/65/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8012898931
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8012898931.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Šebeňa a sudcov JUDr. Ireny

Dobňákovej a JUDr. Milana Majerníka v právnej veci žalobkyne: W. C., nar. XX. X. XXXX, bytom Z.,
Z. XXX/XX, štátna občianska SR, proti žalovanej: Y. I., nar. X. X. XXXX, bytom Z., Y. XXXX/XX, štátna
občianka SR, právne zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Magdalénou Hamaliarovou, bytom
Poprad, Šoltésova 3474/11, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy alebo o určenie vlastníckeho práva,
o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 19C/722/2002 - 435 zo dňa 24. 5.
2012, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí

žaloby na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, ako aj vo výroku o náhrade trov.

N e p r i z n á v aúčastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že
kúpna zmluva uzavretá dňa 3. 12. 1999 formou notárskej zápisnice č. N 44/00, Nz 44/00, ktorou zmluvou
predala žalobkyňa žalovanej za kúpnu cenu 1.507.668,- Sk tam uvedené nehnuteľnosti, je neplatná,
eventuálne, aby súd určil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou rodinného domu súp. číslo XXXX s tam
uvedeným príslušenstvom.

Po vykonanom dokazovaní vzal za preukázané, že dňa 3. 12. 1999 bola medzi účastníkmi uzavretá
kúpna zmluva formou notárskej zápisnice zhodným prejavom vôle. Táto

zmluva obsahovala všetky podstatné náležitosti pre platnosť kúpnej zmluvy: predmet, kúpna cena

stanovená v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Predmetom kúpnej

zmluvy, ktorého výlučnou vlastníčkou bola žalobkyňa, bol rodinný dom s príslušenstvom tvoriacim
ploty (oplotenie predzáhradky, oplotenie záhradky), vonkajšie úpravy (vodovodná prípojka, kanalizačná
prípojka, spevnené plochy, vodomerná šachta, vonkajšie schody) s priľahlými zastavanými plochami.
Tieto domové nehnuteľnosti sa mali nachádzať na LV č. XXX, parc. č. 794/1 - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 520 m2, parc. 794/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 186 m2, rodinný dom
súp. č. XXXX na parc. č. 794/2. Žalobkyňa odpredala nehnuteľnosti v celku. V bode II. zmluvy sa

zmluvné strany dohodli na kúpnej cene 50.045,41 eur (1.507.668,- Sk), ktorá bola v čase podpisu sčasti
vyplatená žalovanou 30.129,06 eur (907.668,- Sk) pred podpisom zmluvy a zostávajúca časť 19.916,35
eur (600.000,- Sk) bola vyplatená v dvoch splátkach po 9.958,18 eur (300.000,- Sk) po podpise zmluvy.
V bode III. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že predmet kúpy je bližšie špecifikovaný v znaleckomposudku č. 178/99 zo dňa 30. 9. 1999 Ing. U. M. , ktorá určila administratívnu cenu predmetu kúpy na
sumu 50.045,41 eur (1.507.668,- Sk). V bode V. zmluvy predávajúca a kupujúca vyhlásili, že nemajú
žiadne výhrady voči znaleckému posudku špecifikovanému v bode III. notárskej zápisnice, ktorou bola

spísaná kúpna zmluva. Notárska zápisnica bola prečítaná a vysvetlená pred prítomnými, schválená a
vlastnoručne podpísaná. Dňa 7. 3. 2000 bola notárska zápisnica zmenená Dodatkom č. 1 v tom smere,
že v prípade nevyplatenia niektorej splátky kupujúcou má právo žalobkyňa odstúpiť od kúpnej zmluvy.
Dňa 19. 10. 2002 žalobkyňa od kúpnej zmluvy písomne odstúpila z dôvodu, že táto bola uzavretá v
tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Týmto právnym úkonom namietala v 3-ročnej premlčacej

dobe od uzavretia kúpnej zmluvy relatívnu neplatnosť kúpnej zmluvy. Svoju tieseň odôvodnila tak, že
v čase podpisu kúpnej zmluvy sa nachádzala v stave finančnej tiesne, ktorá bola vyvolaná narastaním
dlhu voči peňažnému ústavu, hroziacou exekúciou a táto skutočnosť bola žalovanej známa. V prípade
neexistencie tiesnivej situácie by o predaji rodinného domu neuvažovala. Nápadná nevýhodnosť sa
mala odraziť v kúpnej cene a táto mala vychádzať z nepravdivého znaleckého posudku, ktorý bol
podhodnotený o 33.193,92 eur (1.000.000,- Sk). Túto skutočnosť žalobkyňa odvodila zo znaleckého

posudku, ktorý bol vypracovaný za účelom poskytnutia úveru Slovenskou sporiteľňou a.s. jej synovi na
podnikanie. Žalobkyňa bola v tomto vzťahu ručiteľkou a rodinný dom predmetom zálohu. Vzhľadom na
žalobou uplatňovaný nárok a na právne posúdenie súd sa musel zaoberať a vziať do úvahy § 48 ods.
1, 2 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje vysporiadanie plnenia, ktoré bolo poskytnuté na základe
zmluvy pred jej odstúpením. Každá zmluvná strana je povinná vrátiť plnenie, ktoré pred odstúpením

prijala. Právo jednej zmluvnej strany na vydanie poskytnutého plnenia je podmienené jej povinnosťou
vrátiť druhej zmluvnej strane to, čo podľa zmluvy od nej prijala. Splnenia záväzku sa môže domáhať len
ten, kto sám už svoj záväzok splnil, prípadne je pripravený ho voči druhému splniť. Vzájomnú viazanosť
plnenia je potrebné rešpektovať i pri formulácii žalobného návrhu vo výroku rozhodnutia. Pokiaľ žalobný
petit povinnosť žalovaného plniť oproti splneniu povinnosti žalobcu voči nemu nevyjadruje, nemožno

žalobe vyhovieť. V tejto právnej veci chýba práve vyjadrenie synalagmatickej povahy záväzku oboch
zmluvných strán. Súd nie je oprávnený poskytovať účastníkom konania hmotnoprávne poučenie, teda
ani poučenie o tom, ako má znieť žalobný petit. Naviac, ak si to vyžaduje ustanovenie hmotnoprávneho
predpisu na úspešné uplatnenie práva, aby žalobný návrh obsahoval

povinnosť vzájomného plnenia (synallagma), nie je vadou konania, ak súd žalobcu nepoučil, že žaloba

bude neúspešná, ak ju v tomto smere nedoplní. K účinnému odstúpeniu od kúpnej zmluvy z dôvodu
uzavretia zmluvy v tiesni na strane žalobkyne nemohlo dôjsť. Konanie v tiesni za nápadne
nevýhodných podmienok a tiež konanie v omyle nemá samo o sebe za následok neplatnosť právneho
úkonu. Žalobkyňa v čase uzavretia zmluvy nebola v tiesni. Do stavu ňou prezentovaného ako tieseň sa
dostala sama ako ručiteľka poskytnutého úveru pre syna. Ako ručiteľka musela vedieť, aké povinnosti

a riziká sú s tým spojené. Ako záloh poskytla vlastný rodinný dom. Pre nesplácanie úveru jej synom a
ňou ako ručiteľkou si Slovenská sporiteľňa a.s. uplatnila právo zálohu. Ručenie žalobkyňou s následným
zaťažením rodinného domu a jej konaním týkajúceho sa predaja domu nemožno považovať za tieseň.
V dnešnej spoločnosti, kde skoro každý druhý obyvateľ je zaťažený úverom, musí každý z nich znášať
isté riziko s tým spojené. Žalobkyňa dobrovoľne prijala režim ručenia a súvisiaceho zabezpečeného

záväzku. Čo sa týka namietaného omylu, súd tento argument nevzal do úvahy, keďže žalobkyňa
predala dom z vlastnej iniciatívy. Tento predávala ako celok a ako spôsobilá na právne úkony.
Vedela odhadnúť približnú cenu, za ktorú chcela predať dom. Navyše po tom, čo bola v roku 1996
uzrozumená so znaleckým posudkom Ing. S. a vedela o potencionálnej hodnote rodinného domu
47.132,02 eur (1.419.899,13 Sk) a hodnote nehnuteľnosti celkom 71.450,67 eur (2.152.523,- Sk),

pristúpila na celkovú kúpnu cenu 50.045,41 eur (1.507.668,- Sk). Žalobkyňa mohla odmietnuť cenovú
ponuku žalovanej a nepodpísať kúpnu zmluvu pred notárom. Žalobkyňa bola pri takej závažnej udalosti,
akou je predaj domu, nedôsledná a nesprávala sa zodpovedne, čo nemôže byť na príťaž žalobkyne
(zrejme žalovanej), jej rodiny, ktorá v ňom roky býva v neistote a navyše už dom zrekonštruovala za
cca 66.387,84 eur (2.000.000,- Sk). V konaní žalobkyňa potvrdila, že znalecký posudok bol k dispozícii

pri podpisovaní kúpnej zmluvy dňa 3. 12. 1999. Mala možnosť si tento prečítať v domácom prostredí a
posunúť termín uzavretia zmluvy o deň neskôr. Preto neobstojí účelové tvrdenie, že žalovaná žalobkyňu
úmyselne uviedla do omylu, čo v konaní nebolo preukázané a v tomto smere žalobkyňa neuniesla
dôkazné bremeno. Ako predávajúca nemala žiadne výhrady pred notárom voči znaleckému posudku
špecifikovanému v bode III. notárskej zápisnice a mala možnosť argumentovať cenou zo skoršieho

znaleckého posudku. Žalobkyňa potvrdila, že predpokladala cenu za nehnuteľnosť približne rovnakú
ako v znaleckom posudku Ing. S.. Napriek tomu súhlasila s dohodnutou cenou, ktorá bola uvedená v
kúpnej zmluve. Žalobkyňa účelovo opomenula, že žalovaná s manželom jej poskytli pomoc v kritickomobdobí, v ktorom mohol byť predaný ich rodinný dom na dražbe. Manžel žalovanej riskoval návratnosť
vyplatenej sumy 24.895,44 eur (750.000,- Sk) za syna žalobkyne a poskytol tieto peniaze na dobré
slovo. Žalovaná s manželom predali žalobkyni byt, ktorý mal cenu cca 33.193,92 eur (1.000.000,-

Sk) a znášali navyše všetky náklady. Správanie žalobkyne súd vyhodnotil ako vysoko špekulatívne
vzhľadom na to, že žalovaná jej poskytla peňažnú satisfakciu za opomenuté podkrovie, ktorú však
neprijala. V konaní bolo zistené, že kúpna zmluva netrpí vadami vôle, že bola urobená slobodne, vážne
a zrozumiteľne, a preto tento právny úkon je perfektný. Právo na bývanie u žalobkyne nebolo porušené,
pretože tejto bol adekvátne prerobený a predaný 4-izbový byt. Svoj nárok na dodatočné plnenie v časti

sumy nevyplateného podkrovia si žalobkyňa mohla uplatniť od žalovanej žalobou na plnenie. Preto súd
nevidel dôvod vyhovieť žalobe ani jednému z obidvoch formulovaných petitov aj z dôvodu nedostatku
naliehavého právneho záujmu.

Ďalším výrokom rozsudku bola žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť žalovanej trovy konania
pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku v sume 16,50 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Tento výrok súd zdôvodnil citáciou § 142 ods. 1 O.s.p. a neúspechom žalobkyne.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Navrhla napadnutý rozsudok
zmeniť, a to tak, že určovacím rozsudkom vysloví neplatnosť Kúpnej zmluvy uzavretej dňa 3. 12. 1999
formounotárskejzápisniceč.N267/99,Nz267/99vnotárskejkancelárienotáraJUDr.ŠtefanaSiskoviča
v znení jej zmien vykonaných Dodatkom č. 1 ku kúpnej zmluve, ktorou zmluvou predala žalobkyňa

žalovanej za kúpnu cenu 1.507.668,- Sk rodinný dom súp. č. XXXX s príslušenstvom, pozemok parc.
č. 794/1 o výmere 520 m2 - zastavaná plocha (v súčasnosti rozdelená na pozemok parc. č. 794/1 o
výmere 444 m2 - zastavané plochy a na pozemok parc. č. 794/3 o výmere 76 m2 zastavané plochy) a
pozemok parc. č. 794/2 o výmere 186 m2 - zastavané plochy, a to všetko v k.ú. K.. Ako dôvod uviedla,
že predmetom petitu a žaloby nebolo vysporiadanie vzájomných plnení z neplatnej, či zrušenej zmluvy,

ale určenie neplatnosti zmluvy, eventuálne určenie vlastníckeho práva. Toto určenie malo tvoriť právny
základ pre neskoršie vysporiadanie vzájomných nárokov zmluvných strán, ktoré nároky predstavujú
širší rámec ako bol predmet tohto sporu. Napríklad ide aj o úplné vysporiadanie všetkých právnych
vzťahov ku garáži súp. č. XXXX. Určovacím rozsudkom (teda nie na základe rozsudku na plnenie)
došlo k vysporiadaniu niektorých nárokov ku tejto garáži, a to v samostatnom konaní vedenom pod sp.

zn. 12C/26/2009. Obdobne bolo rozhodnuté vo veci 19C/229/03, kde súd žalobe s určovacím petitom
vyhovel a neviazal úspech žaloby na vzájomné vysporiadanie nárokov, čo potvrdil aj krajský súd pod sp.
zn. 1Co/253/05. Zo súčasného znenia zákona č. 162/1995 Z.z. iný spôsob vyporiadania vlastníckych
vzťahovmedziúčastníkmi,akopodanieurčovacejžaloby,aninevyplýva.Priamo§34ods.2predpokladá
podanie určovacej žaloby o neplatnosti právneho úkonu a § 36a vyzýva k podaniu žaloby o určenie práva

k nehnuteľnosti. Nemôže sa preto stotožniť s názorom, že naliehavý právny záujem na podaní určovacej
žaloby nie je daný. Bez rozhodnutia o tom, či predmetná kúpna zmluva je platná, resp. kto je vlastníkom
sporných nehnuteľností, zostáva právne postavenie žalobkyne naďalej neisté. Súd sa nevyporiadal s
rozpormi medzi kúpnou cenou uvedenou v kúpnej zmluve a vyjadrením žalovanej na pojednávaní dňa
20. 3. 2003 a 17. 6. 2010. Na pojednávaní dňa 20. 3. 2003 žalovaná zdôvodnila vyplatenie kúpnej ceny v

hotovosti aj prevodom bytu žalovanej do vlastníctva žalobkyne, pričom tento byt si žalovaná ohodnotila
trhovou cenou 1.000.000,- Sk. Na pojednávaní dňa 17. 6. 2010 žalovaná uviedla kúpnu cenu odlišnú.
Rovnako v záverečnom prednese zástupkyňa žalovanej uvádza v súčte inú sumu, aká je uvedená kúpna
cena v notárskej zápisnici JUDr. Siskoviča. Podľa notárskej zápisnice bola kúpna cena určená vo výške
1.507.068,- Sk. Podľa tvrdenia žalovanej a jej zástupkyne 2.378.932,- Sk. Na č.l. 354 - 358 spisu sa

nachádzajú potvrdenia o splátkach kúpnej ceny (spolu v sume 600.000,- Sk) a o zaplatení dlhu syna
žalobkyne (spolu v sume 778.931,80 Sk). Žalobkyňa súhlasila s úhradou časti kúpnej ceny tak, že na
kúpnu cenu sa započíta úhrada dlhu jej syna. Čo sa týka celkovej kúpnej ceny za dom, žalobkyňa
predpokladala, že sa môže odvíjať od znaleckého posudku. Ten jej bol doručený až pol roka po spísaní
kúpnejzmluvynadom.Všetkyúkonysúvisiacesobjednanímznalcaavyhotovenímznaleckéhoposudku

zabezpečovala žalovaná. V čase ohliadky nehnuteľnosti žalobkyňa už dom neužívala, ale užívala
ho žalovanás rodinou, a to ešte pred uzavretím kúpnej zmluvy. V konaní sp. zn. 12C/26/2009 svedok Z. I. uviedol, že
donehnuteľnostisapresťahovalinajeseň,tedaeštepredpodpísanímkúpnejzmluvy,ktorábolauzavretá
dňa 3. 12. 1999. Napriek tomu, že v čl. VIII. kúpnej zmluvy sa žalovaná zaviazala zaplatiť daň z prevodu

nehnuteľnosti, túto povinnosť si nesplnila v zákonnej lehote, v dôsledku čoho žalobkyni prišla výzva z
daňového úradu na zaplatenie penále. Až v súvislosti s výzvou daňového úradu bol žalobkyni zo strany
žalovanej doručený znalecký posudok Ing. M. č. 178/99, v ktorom chýbalo ocenenie celého tretieho
nadzemného podlažia o výmere 93,11 m2 a časti príslušenstva. Tak žalobkyňa zistila, že tento znalecký
posudok nezodpovedá skutočnosti. Žalobkyňa žalovanej dôverovala, že predmetné nehnuteľnosti

riadne a čestne majetkovoprávne vysporiadajú. Daním domu do užívania žalovanej niekoľko mesiacov
pred uzavretím samotnej kúpnej zmluvy nemala pochybnosti o čestnosti a férovosti následného
majetkovoprávneho dovysporiadania domu zmluvou. Preto žalobkyni nemožno vyčítať špekulatívny
zámer pri podaní žaloby, ako to necitlivo urobil prvostupňový súd. Súd sa mal zaoberať rozporom medzi
kúpnou cenou uvádzanou opakovane žalovanou a jej zástupkyňou. Ohľadom dohodnutej kúpnej ceny
je rozpor medzi samotnou kúpnou zmluvou a prejavom vôle kupujúcej - žalovanej, keď žalovaná svojimi

výpoveďami popiera, že údaj o kúpnej cene v kúpnej zmluve je pravdivý. Pri uzatváraní kúpnej zmluvy
údaj o kúpnej cene uvedený v notárskej zápisnici nezodpovedá skutočnému úmyslu a vôli žalovanej a
jej vôľa v čase kúpnej ceny nebola v zmluve prejavená vážne. Uvedená skutočnosť má za následok
absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy. Aj keď táto okolnosť nebola v žalobe namietaná, na pojednávaní
dňa 17. 6. 2010 žalobkyňa uviedla, že kúpnu zmluvu považuje za zastretý právny úkon. Súd nie je

viazaný právnou kvalifikáciou žaloby, a ku absolútnej neplatnosti právneho úkonu prihliada ex offo v
ktoromkoľvek štádiu konania. Poukázala v tejto súvislosti na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
1Cz/129/74. Súd sa dôsledne nezaoberal okolnosťami predchádzajúcimi uzavretiu zmluvy a nevysvetlil,
prečo považuje kúpnu cenu 1.507.688,- Sk za platnú, ak táto vychádza zo znaleckého posudku, ktorý
neoceňuje jedno celé podlažie o výmere 93,11 m2, neoceňuje trvalé porasty a v ktorom údaje o

oploteníakanalizáciinevychádzalizpravdivýchskutočností.Pokiaľbyzmluvanetrpelavadouabsolútnej
neplatnosti právneho úkonu, bolo by možné dovolať sa účinne jej relatívnej neplatnosti pre omyl podľa §
49a Občianskeho zákonníka. Omyl je v danom prípade zrejmý, pretože kúpna cena uvedená v notárskej
zápisnici neúplne zodpovedá kúpnej cene v znaleckom posudku, ktorý je nielenže neúplný, ale pre svoju
neúplnosť aj nepravdivý. Žalobkyňa sa na zadávaní, ani na vyhotovení znaleckého posudku nepodieľala

a nemala vplyv na jeho obsah. Preto musela byť do omylu uvedená niekým iným. Osobou, ktorá mohla
mať záujem na stanovení nižšej hodnoty nehnuteľnosti bola žalovaná, a to nielen z dôvodu dojednania
nižšej kúpnej ceny, ale aj z dôvodu, že sa zaviazala platiť daň z prevodu nehnuteľnosti. Žalovaná si
na úhradu splátky kúpnej ceny za dom započítala kúpnu cenu za byt, nie však v sume 259.409,- Sk
uvedenej v kúpnej zmluve zo dňa 3. 12. 1999 spísanej u notára JUDr. Siskoviča N 267/99, Nz 267/99,

ale v sume takmer 4-krát vyššej. Sumu 1.000.000,- Sk považuje žalovaná za cenu trhovú a adekvátnu,
pričom žalobkyni odopiera právo na vyplatenie čo aj len kúpnej ceny stanovenej pravdivým znaleckým
posudkom trhovou cenou, ale ani dovysporiadaním kúpnej ceny podľa stanoviska znalca Ing. K., ktorý
stanovil technickú, teda nie trhovú, hodnotu podkrovia v cenovej úrovni roku 1999 na sumu 14.098,29
eur. V auguste 2009 (zrejme 1999), keď sa žalobkyňa vysťahovala z domu, podkrovie bolo užívané tak,

že sa tam nachádzali tri manzardy, chodba, kuchynský kút, WC s kúpeľnou a miestnosť slúžiaca ako
tmavá komora a výtvarný ateliér. Správanie

žalobkynenemôžebyťvysokošpekulatívne,akouvádzasúd,keďžesanedomáhalanárokovnadoplatok
kúpnej ceny určenej trhovým spôsobom, ale jedná sa o technickú hodnotu podkrovia. Nepravdivé
je tvrdenie uvedené v čl. VII. notárskej zápisnice N 267/99, Nz 267/99, kde zúčastnená osoba -

manžel žalovanej Z. I. prehlásil, že na vyplatenie kúpnej ceny neboli použité finančné prostriedky v
bezpodielovom vlastníctve manželov. Samotná žalovaná pritom uviedla, že na kúpu domu sa započítala
aj kúpna cena za byt a tento bol predmetom BSM manželov I..

Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

Pretože odvolací súd sa oboznámil s preskúmavanou vecou len prečítaním dôkazov vykonaných súdom

prvého stupňa, v dôsledku čoho je viazaný skutkovým stavom zisteným týmto súdom, nie je takéto
oboznámenie sa so spisom možné považovať za zopakovanie, či doplňovanie dokazovania v zmysle
§ 213 ods. 3, 4, 5 O.s.p., ktoré je podmienkou pre zmenu preskúmavaného rozsudku. Z uvedeného
dôvodu odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.). Podaným odvolaním nebol napadnutý výrok rozsudku, ktorým bola zamietnutá žaloba včasti o určenie, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou rodinného domu súp. č. XXXX s príslušenstvom
a pozemkami parc. č. 794/1, 794/3 a 794/2 v k.ú. K.. V tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť a
tak ho nebolo možné v rámci odvolacieho konania preskúmavať (§ 159 ods. 1, 3 a § 206 ods. 2 O.s.p.).

Pri preskúmavaní napadnutej časti rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do
tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne
uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.).

Pred rozhodnutím vo veci samej má v tejto súvislosti zásadný význam opakované poučenie účastníkov

v súlade s § 120 ods. 4 O.s.p. o tom, že všetky dôkazy musia predložiť alebo označiť aj všetky tvrdené
skutočnosti najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a
skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Takéto dôkazy a skutočnosti uplatnené
neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a O.s.p., ktoré v preskúmavanej
veci splnené nie sú. V dôsledku toho odvolací súd nemohol prihliadať na novo tvrdené skutočnosti,
podľa ktorých kúpna cena uvedená v písomnom vyhotovení kúpnej zmluvy je odchýlna od kúpnej ceny

skutočne dojednanej.

V preskúmavanej veci uzatvorili účastníci medzi sebou v tom istom čase jednak kúpno-predajnú zmluvu
týkajúcu sa (v skratke) rodinného domu súp. č. XXXX, jednak kúpno-predajnú zmluvu týkajúcu sa 4-
izbového bytu a jednak zmluvu o obstaraní veci (zmluvu o rekonštrukcii bytu na náklady žalovanej,
zmluvu o zabezpečení znaleckého posudku na náklady žalovanej, zmluvu o zaplatení dlhov žalobkyne

a jej syna žalovanou). Výsledkom započítania kúpnych cien, zaplatených dlhov a hradených nákladov
bola dohoda o cene rodinného domu súp. č. XXXX s tam uvedenými pozemkami a príslušenstvom v
sume uvedenej v znaleckom posudku Ing. U. M. zo dňa 30. 9. 1999 č. 178/99. V tejto súvislosti je treba
zdôrazniť tie tvrdenia žalobkyne, v ktorých uznala, že sa skutočne so žalovanou dohodli na kúpnej cene
uvedenej v kúpnej zmluve zo dňa 3. 12. 1999, t.j. 1.507.668,- Sk. Žalobkyňa pritom opakovane tvrdila,

že až následne, po obdŕžaní znaleckého posudku Ing. M., t.j.

s odstupom cca pol roka, resp. podľa iného tvrdenia žalobkyne až po doručení daňovej exekučnej výzvy
zo dňa 24. 7. 2001, t.j. po roku a pol od uzavretia zmluvy, zistila svoj omyl pri dojednávaní kúpnej ceny
a začala sa domáhať doplatenia kúpnej ceny vo výške zodpovedajúcej trhovej hodnote predávaného
rodinného domu.

Je treba zdôrazniť, že aj pri záverečnom hodnotení a konečnom návrhu pred súdom prvého stupňa sa
žalobkyňa domáhala len relatívnej neplatnosti zmluvy podľa § 40a a § 49a Občianskeho zákonníka v
súvislosti s jej podaniami zo dňa 27. 2. 2002 o dovolaní sa

relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy, zo dňa 24. 10. 2002 o dovolaní sa relatívnej neplatnosti Dodatku
č. 1 k zmluve a v súvislosti s podaním zo dňa 29. 10. 2002 o odstúpení od kúpnej zmluvy. Vzhľadom

k rozsahu podaného odvolania sú pre rozhodnutie odvolacieho súdu právne významné len podania zo
dňa 27.2.2002 a 24.10.2003, ktorými sa dovolala relatívnej neplatnosti zmluvy a jej dodatku.

Prvostupňový súd zamietol podanú žalobu jednak z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu
na vyhlásenie určovacieho rozsudku a jednak z dôvodu, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno
a nepreukázala právne relevantný omyl pri dojednávaní kúpnej ceny, ani uzavretie zmluvy v tiesni za

nápadne nevýhodných podmienok.

Odvolací súd sa nestotožňuje s odôvodnením prvého zo skôr uvedených dôvodov uvedených
prvostupňovým súdom v preskúmavanom rozsudku.

Podľa ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p. žalobou možno uplatniť, aby bolo rozhodnuté o určení, či tu
právny vzťah alebo právo je alebo nie je, len ak je na to naliehavý právny záujem.Predpokladom úspešnosti takejto žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je
(určovaciežaloby),jeokremvecnejlegitimácieúčastníkovajnaliehavýprávnyzáujem.Vecnúlegitimáciu
v konaní o určenie má ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide.

Naliehavý právny záujem na požadovanom určení potom vyjadruje spôsob právnej ochrany, ktorej sa
má dostať súdnym rozhodnutím tomu, kto má v konaní o určovacej žalobe vecnú legitimáciu. Pokiaľ súd
zamieta určovaciu žalobu pre nedostatok právneho záujmu na požadovanom určení nie je potrebné,
aby sa súčasne zaoberal taktiež vecou samou.

Naliehavý právny záujem na určenie je daný predovšetkým tam, kde by bez takéhoto určenia bolo

ohrozené právo žalobcu, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Žaloba
domáhajúca sa určenia podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p. nemôže byť spravidla opodstatnená tam, kde je
možná žaloba na splnenie povinnosti podľa ust. § 80 písm. b) O.s.p. (R-17/1972).

Určovaciažalobamápreventívnupovahuamázaúčelposkytnúťochranuprávnemupostaveniužalobcu
skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva. Nie je preto opodstatnená tam, kde právny
vzťah alebo právo už boli porušené a kde je preto právnym prostriedkom ochrany žaloba na plnenie.

V prípade, keď už možno žalovať o splnenie povinnosti, môže však byť naliehavý právny záujem na
určení daný vtedy, ak sa určovacou žalobou vytvorí pevný právny základ pre právne vzťahy účastníkov
sporu a predíde sa tak

prípadným ďalším žalobám o plnenie, alebo ak žaloba o plnenie nerieši a ani nemôže riešiť celý obsah
a dosah sporného právneho vzťahu alebo práva (Soudní judikatúra č. 21/1997).

Pokiaľ je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľnosti ako výlučný vlastník, má žalobca naliehavý právny
záujem na určení svojho vlastníckeho práva, lebo takéto rozhodnutie môže

byť aj podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľnosti (Soudní rozhledy č. 2/1995, str.
25).

Ak právna otázka (platnosť zmluvy), o ktorej má byť rozhodnuté, má povahu predbežnej otázky vo

vzťahu k existencii práva alebo právneho vzťahu (vlastníctvo), nie je daný právny záujem na určení tejto
predbežnej otázky, ak možno žalovať priamo na určenie existencie práva alebo právneho vzťahu (§ 80
písm. c) O.s.p.) (Soudní rozhledy č. 5/1996, str. 113).

V prípade zrušenia kúpnej zmluvy, ktorou bola prevedená nehnuteľnosť, odstúpením prevodcu od tejto
zmluvy, s ktorou nadobúdateľ nesúhlasí, je žaloba prevodcu na určenie vlastníctva nehnuteľnosti v

zmysle § 80 písm. c) O.s.p. na mieste (Právni rozhledy č. 12/1999, str. 656).

Vpreskúmavanejvecisavšakžalobkyňavpodanomodvolaníužnedomáhaurčeniasvojhovlastníckeho
práva k spornej nehnuteľnosti. V tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým bola táto žaloba
zamietnutá, nadobudol právoplatnosť. V dôsledku toho nie sú už použiteľné skôr uvedené rozhodnutia
najvyšších súdov. Tým sa právne postavenie žalobkyne výrazne oslabilo.

Predmetom konania zostalo len určenie neplatnosti zmluvy.

V spore o určenie neplatnosti právneho úkonu nejde len o to, či konkrétny subjekt, mohol mať podľa
hmotného práva vplyv na vznik napadnutého právneho úkonu, resp. či sa ho dotkol právny úkon pri
svojom vzniku, ale tiež o to, ako sa následne určenie, či úkon bol urobený neplatne, premietne do jeho
právnych pomerov. Ak možno žalovať o určenie práva alebo právneho vzťahu, nie je daný naliehavý

právny záujem na určení neplatnosti zmluvy, ktorý sa tohto práva alebo právneho vzťahu týka (Zbierky
súdnych rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu ČSFR č. 68/2001).Žalobkyňa podaniami zo dňa 27. 2. 2002 a 24. 10. 2002 sa dovolávala relatívnej neplatnosti Kúpnej
zmluvy zo dňa 3. 12. 1999 z tvrdeného omylu čo do kúpnej ceny.

Podľa § 49a Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle

vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorý je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny
úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je tak isto neplatný, ak omyl
táto osoba vyvolala úmyselne.

Ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa skôr uvedeného ustanovenia, považuje sa právny
úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takýmto úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá.
Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám

spôsobil.Akjeprávnyúkonvrozporesovšeobecnezáväznýmprávnympredpisomocenách,jeneplatný
iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takýmto úkonom dotknutý, neplatnosti
dovolá (§ 40a Občianskeho zákonníka).

Omyl vo vôli je právne významným, t.j. má za následok neplatnosť právneho úkonu len vtedy, ak právny
úkon urobila konajúca osoba v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorý bol pre urobený právny úkon

podstatný a bez ktorého by k právnemu úkonu, ako bol uzavretý, nedošlo, a osoba, ktorej bol urobený
právny úkon určený, tento omyl buť vyvolala, alebo hoci ho síce nevyvolala, avšak o omyle v čase
vykonania právneho úkonu vedela, či vedieť musela a napriek tomu druhú stranu na omyl neupozornila.

Súdna prax vychádza z toho, že úspech určitej osoby dovolať sa v konkrétnom prípade neplatnosti
právneho úkonu pre podstatný omyl predpokladá, že táto osoba predtým využila možnosť overiť si sama

skutočnosti rozhodné pre uskutočnenie právneho úkonu, resp. že využije možnosť sa omylu tohto druhu
vyhnúť.

Právne dôsledky dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa stávajú perfektnými ex tunc
dôjdením tohto podania druhému účastníkovi zmluvy. Pokiaľ tento druhý účastník dôvod relatívnej
neplatnosti popiera, musí sa subjekt, ktorý vzniesol námietku relatívnej neplatnosti, domáhať ochrany

na súde. Relatívna neplatnosť právneho úkonu býva v súdnom konaní riešená spravidla ako predbežná
otázka v spore o vydanie plnenia z takéhoto právneho úkonu. Žalovať o určenie neplatnosti takéhoto
úkonu môže dotknutá osoba za podmienky preukázania naliehavého právneho záujmu.

V tejto súvislosti možno konštatovať, že právoplatný rozsudok súdu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy
je podkladom pre vykonanie zápisu v katastri nehnuteľnosti záznamom podľa § 34 ods. 1 zák. č.

162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/50/2000). Za tohto právneho stavu mala žalobkyňa naliehavý právny
záujem na určení neplatnosti Kúpnej zmluvy zo dňa 3. 12. 1999. Tento naliehavý právny záujem na
určení neplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľnosti by nebol daný v prípade, ak by sa týchto práv k
nehnuteľnosti dotkla ďalšia právna zmena v zmysle § 34 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z. z., k čomu v

preskúmavanej veci nedošlo.

Žalobkyni ako objednávateľke znaleckého posudku vypracovaného dňa 3. 1. 1996 bola veľmi dobre
známa všeobecná hodnota prevádzaných nehnuteľností (2.152.523,- Sk včítane garáže). Napriek tomu
výslovne a jednoznačne prejavila vôľu predať tieto nehnuteľnosti (bez garáže) za cenu 1.507.668,- Sk.
Podpísaniu tejto kúpnej zmluvy predchádzalo vypracovanie znaleckého posudku Ing. U. M. č. 178/99,

čo výslovne vyplýva z notárskej zápisnice.

Podľa vtedy platného práva, znalecký posudok v čase uzatvárania kúpnej zmluvy bol potrebný len pre
zisťovanie základu pre výpočet dane z prevodu nehnuteľnosti. Inak slúžil len ako orientácia pre zmluvné
strany pri dojednávaní ceny veci. Zmluvné strany si teda mohli platne dojednať aj cenu vyššiu, aj cenunižšiu ako bola uvedená v znaleckom posudku. Vada znaleckého posudku spočívajúca v nepresne
stanovenej hodnote hodnotených vecí preto by

sama o sebe nemala mať vplyv na platnosť dohodnutej kúpnej ceny, a to aj prípade, že je totožná s

cenou uvedenou v znaleckom posudku.

Všeobecná cena stanovená znalcom by mohla byť právne relevantnou len v prípade, keď by sa zmluvné
strany výslovne dohodli na tom, že takto určená cena bude totožná s kúpnou cenou. Vzhľadom ku skôr
konštatovanému balíku zmlúv, ktoré uzatvárali účastníci v tejto súvislosti a v tom istom čase, spojených
so zápočtami jednotlivých záväzkov a pohľadávok, vedie k záveru, že kúpna cena predávaných
nehnuteľností bola na základe zhodnej a slobodnej vôle oboch zmluvných strán výsledkom započítania a

zohľadnenia ďalších plnení poskytnutých žalobkyni žalovanou a že na tejto cene sa účastníci v podstate
dohodli ešte pred vypracovaním posudku.

Je možné súhlasiť so záverom prvostupňového rozsudku, že žalobkyňa mala reálnu možnosť sa
oboznámiť s obsahom znaleckého posudku Ing. U. M. č. 178/99 a pokiaľ by vytýkané vady považovala
už v tom čase za právne významné, domáhať sa zmeny výšky kúpnej ceny. Nevyužitie tejto reálnej

možnosti nemôže ísť na ťarchu žalovanej, hoci aj ona takúto reálnu možnosť mala, aj keď o vade
posudku nemusela vedieť. Z týchto dôvodov dovolávanie relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa
3. 12. 1999 nie je opodstatnené.

Svedčí o tom aj skutočnosť, že žalobkyňa v podstate súčasne s podaním námietky relatívnej neplatnosti
kúpnej zmluvy odstúpila od tejto zmluvy dňa 29. 10. 2002 z dôvodu, že zmluva bola uzavretá v tiesni za

nápadne nevýhodných podmienok. Odstúpiť však možno len od platne uzavretej zmluvy. Je vylúčené
preto súčasne dôvodne tvrdiť, že zmluva je neplatná, aj keď len relatívne, a súčasne sa domáhať
odstúpenia od nej, ako by šlo o zmluvu platnú. O uvedomení sa neopodstatnenosti tvrdení žalobkyne o
tom, že bola uvedená do omylu, svedčí aj zmena skutkových tvrdení a právneho dôvodu neplatnosti, ku
ktorej došlo v podanom odvolaní, keď žalobkyňa začala tvrdiť absolútnu neplatnosť celej zmluvy.

Uzavretie zmluvy v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok nie je dôvodom relatívnej neplatnosti
takejto zmluvy, ale dôvodom pre odstúpenie od zmluvy (§ 49 Občianskeho zákonníka). Právnym
dôsledkom účinného odstúpenia od zmluvy je zrušenie zmluvy od začiatku (ex tunc) a vznik povinnosti
obom zmluvným stranám vydať všetko, čo na základe takejto zmluvy dostali (§ 457 Občianskeho
zákonníka!.Predmetompreskúmavanejvecitakétonárokynebolianiesú.Pretotietotvrdeniažalobkyne

sú bez právneho významu pre rozhodnutie vo veci.

Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v
jeho napadnutej časti týkajúcej sa zamietnutia žaloby o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy.

Potvrdený bol aj výrok o náhrade trov prvostupňového konania. Dôvody podaného odvolania sa tohto
výroku nedotýkajú. Vzhľadom k viazanosti odvolacieho súdu dôvodmi podaného odvolania, musel byť

preto bez ďalšieho tento výrok rozsudku potvrdený.

Úspech v odvolacom konaní mala žalovaná. Tejto v jeho priebehu žiadne trovy nevznikli. Neúspešná
žalobkyňa nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Z týchto

dôvodov odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania žiadnemu z účastníkov (§ 142 ods.
1 a § 224 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal odvolací senátu Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák.
č. 757/2004 Z.z. o súdoch).Poučenie:

Proti tomu rozsudku nie je odvolanie prípustné.