Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, January 13, 2012

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 21C/62/1998

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1298898776
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Buchalová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2012:1298898776.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II sudcom JUDr. Dagmar Buchalovou v právnej veci navrhovateľky: Q.. M.. K. R.,

S. S., M. XX, zastúpenej JUDr. Drahomírom Tomčom, advokátom, AK Koceľova 9, proti odporcom: 1/ Y..
B. S., S. S., V. X, zastúpeného JUDr. Borisom Sobolovským, advokátom, AK Záhradnícka 41, Bratislava,
2/ PEREX, a.s., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, zastúpená LEGAL PROFESSIONALS, s.r.o., so
sídlom Tehelná 25, Bratislava, o ochranu osobnosti, rozhodol dňa 13. 01. 2012

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Odporcovi v 1. rade súd náhradu trov konania nepriznáva.

Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi v 2. rade náhradu trov právneho zastúpenia 2.593,58 Eur
do 15 dní po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 30.3. 1998 a jeho zmenou zo dňa 24.2. 2000, ktorú súd pripustil
uznesením zo dňa 27.6. 2000 domáhala ochrany osobnosti. Svoj návrh odôvodnila tým, že odporca v 1.
rade v periodiku Nové Slovo, ktorého vydavateľom je odporca v 2. rade, číslo XX/XX, uviedol v článku "
M. O. S.C. Y. J. U. H. ? " a v tom istom periodiku číslo 6, ročník 1998, v článku " T. N. O. R. " nepravdivé
tvrdenia, ktorými zasiahol do práv na ochranu osobnosti navrhovateľky.

Nazákladeuvedenéhožiadalanavrhovateľka,abysúduložilodporcoviv1.radezaslaťvlehote15dnípo
právoplatnosti rozsudku na adresu jej bydliska písomné ospravedlnenie a odporcovi v 2. rade uverejniť v

lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku v denníku Pravda text ospravedlnenia. Navrhovateľka súčasne
žiadala, aby boli odporcovia zaviazaní zaplatiť jej nemajetkovú ujmu po 50.000,-Sk.

Odporcovia vo svojich písomných vyjadreniach žiadali návrh ako nedôvodný zamietnuť. Odporca v 1.
rade uviedol, že tvrdenia v článkoch nie sú takej povahy, aby ohrozili česť, pracovné a spoločenské
postavenie navrhovateľky. Z jeho strany išlo o kritiku pomerov na Ministerstve kultúry SR a pomerov v
ÚĽUV-e, ktoré dôverne pozná z predchádzajúceho pracovného pôsobenia. Odporca v 2. rade uviedol,

že informácie v článkoch boli uverejnené v súlade s príslušnými ustanoveniami Zák. č. 81/1966 Z. o
periodickej tlači ..., ako aj § 11 a nasl. Obč. zákonníka na základe údajov poskytnutých odporcom v
1. rade formou rozhovoru. Navrhovateľka nepredložila žiadne dôkazy, preukazujúce neopodstatnenosť
tvrdení odporcu v 1. rade.Súd vykonal vo veci dokazovanie výpoveďou navrhovateľky, odporcu, prednesom právnych zástupcov
účastníkov, výpoveďami svedkov X. T., B.. Y. N., Y.. B. S., X. M., Ľ. X., Y.. X. S., oboznámením sa s

obsahom listín - obsahom predmetných článkov, rozbormi činnosti a hospodárenia ÚĽUV-u za roky 1996
a 1997 a oboznámením sa s obsahom ostatných listinných dôkazov založených v spise.

Súd zistil, že v periodiku Nové Slovo bez rešpektu č. XX/XXXX bol uverejnený článok autorky X. T.
s názvom M. O. S.C. ". Y. -J." remesiel zatvorené. Obsahom článku je rozhovor autorky s odporcom v

1. rade, v tom čase podpredsedom Sekcie kultúry Rady sekcií praktickej politiky SDĽ pre ekonomické
otázky, týkajúci sa činnosti ÚĽUV-u a jeho hospodárenia v období rokov 1996-1997, keď funkciu
riaditeľky ÚĽUV-u vykonávala navrhovateľka. V tom istom periodiku Nové Slovo zo dňa XX.X. XXXX,
číslo X je uverejnený článok odporcu v 1. rade s názvom Len hra s faktami?, ktorý je reakciou na
článok s názvom Vážený pán šéfredaktor, v ktorom podľa tvrdenia odporcu v 1. rade navrhovateľka
spochybňuje jeho tvrdenia uverejnené v rozhovore v článku Prečo sú brány Informačno-vzdelávacieho

centra zatvorené.

Svedkyňa X. T. uviedla, že odporcu v 1. rade oslovila po skončení tlačovej besedy, ktorá sa konala v
sídle SDĽ na V. P. v Bratislave, ktorá sa konala k problematike v kultúre a na ktorej vystúpil odporca

v 1. rade. Zaoberal sa problematikou v kultúre v širšom kontexte, najmä s nakladaním s finančnými
prostriedkami, čo prezentoval na konkrétnych prípadoch aj pokiaľ išlo o hospodárenie v ÚĽUV-e. Išlo jej
najmä o verifikáciu takto získaných údajov a tiež o vyvolanie diskusie na túto tému. Svedkyňa uviedla, že
na tejto tlačovej besede išlo o kritiku hospodárenia v ÚĽUV-e ako aj kritiku celkovej hospodárskej politiky
Ministerstva kultúry SR. Podľa jej názoru nešlo o kritiku osoby navrhovateľky, pričom si nepamätá, že

by bolo meno navrhovateľky spomenuté.

Svedkovia N., S., M., X. X. S. sa vyjadrovali k otázkam hospodárenia ÚĽUV-u, resp. k jeho kontrole.

Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia rozhodol súd o vyššie uvedenej právnej veci

Rozsudkom č. k. XXC/XX/XXXX - XXX tak, že návrh na začatie konania zamietol a navrhovateľke uložil
povinnosť nahradiť odporcom trovy konania.

Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa XX.XX. XXXX, Č.. I.. X J. XX/XX - XXX bol rozsudok
tunajšieho súdu, ktorý napadla odvolaním navrhovateľka ako vecne správne potvrdený. Rozsudkom

Najvyššieho súdu SR zo dňa XX.X. XXXX, Č.. I.. X B. J. XX/XXXX - XXX boli oba vyššie citované
rozsudkyzrušenéavecvrátenátunajšiemusúdunaďalšiekonanie.VodôvodneníNSSRvyslovilprávny
názor, podľa ktorého nepovažuje rozhodnutia nižších stupňov pri posudzovaní otázky oprávnenosti
kritiky za súčasného stavu veci za správne. Súdy k svojmu záveru, keď tvrdenia odporcu v 1/ rade v
článku " Len hra s faktami" považovali za výkon práva kritiky a kritiku hodnotili ako primeranú, dospeli bez

náležitého zistenia a zodpovedania otázky, či obsah predmetného článku je pravdivý a v tomto smere
nevykonali navrhovateľkou navrhnuté dokazovanie, ktorým mala byť preukázaná jeho nepravdivosť a
tým aj neoprávnenosť zásahu. Preto je záver súdov v tomto smere predčasný.

Okresný súd Bratislava II riadiac sa právnym názorom NS SR doplnil dokazovanie v zmysle návrhu

navrhovateľky nariadením znaleckého dokazovania znalcom Ing. Jurajom Peleškom, znalcom z odboru
Ekonómia a manažment, odvetvie Účtovníctvo a daňovníctvo a Kontroling. Rozsudkom č. k. XXC/XX/
XXXX - XXX zo dňa XX. XX. XXXX súd návrh zamietol a rozhodol o povinnosti navrhovateľky uhradiť
odporcom trovy konania.

Zo znaleckého posudku Ing. Juraja Pelešku, znalca z odboru Ekonomika a manažment, odvetvie
účtovníctvoadaňovníctvoakontrolingvyplýva,žeúčtovníctvobolovedenépravdepodobnezodpovedne
a primerane tej dobe a prostriedkom. Posúdenie výrokov "prehajdákali" bude obzvlášť zložité a praktickynemožné,nakoľkohocizisteniaMinisterstvakultúrySRkonštatovalizávažnéporušeniazákonaospráve
majetku štátu, vždy sa tak dialo s jeho súhlasom. V rozhodnom období došlo k výraznému nárastu
prevádzkových dotácií a tento nárast neprispel v žiadnom prípade k nárastu exportu, ani k nárastu iných

tržieb. Celý prírastok v podstate pokrýval predovšetkým prírastok osobných nákladov (mzdy, odvody
z miezd) a náklady na dodávateľské služby. Vedenie ÚĽUV podľa zistení odboru kontroly Ministerstva
kultúry SR v období rokov 1996 až 1998 uzatváralo skutočne nevýhodné zmluvy (predovšetkým
nájomné) zjavne so spriaznenými osobami, ktoré mohli pri použití trhových cien priniesť, resp. ušetriť
rádovo aj niekoľko miliónov.

Krajský súd v Bratislave Uznesením č. k. X J. XXX/XXXX - XXX rozsudok prvostupňového súdu zo dňa
27. 01. 2010 zrušil, keď uviedol, že prvostupňový súd odňal navrhovateľke možnosť konať pred súdom,
keď jej právnemu zástupcovi neumožnil predniesť záverečné vyjadrenie.

Súd riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je viazaný, nariadil vo vyššie uvedenej

právnej veci pojednávanie.

Právny zástupca navrhovateľky uviedol, že trvá na tom, aby súd doplnil dokazovanie nariadením
kontrolného znaleckého dokazovania a nového znalca upozornil, že má skúmať iba to, čom mu súd
uložil skúmať.

Odporca v 1. rade s kontrolným znaleckým dokazovaním nesúhlasil, nakoľko má za to, že nemôže mať
zásadný vplyv na podstatu tohto konania.

Odporca v 2. rade s nariadením kontrolného znaleckého dokazovania taktiež nesúhlasil. Uviedol, že

skutočnosť, že znalecký posudok neobsahuje tie závery, ktoré si predstavuje navrhovateľka nemôže
byť dôvodom na to, aby súd nariadil ďalšie znalecké dokazovanie. Navyše možno s absolútnou istotou
predpokladať, že príslušné účtovné doklady už nebudú k dispozícii, nakoľko organizácia ako UĽUV má
povinnosť archivácie účtovných dokladov len 10 rokov.

Na pojednávaní zo dňa 13. 01. 2012 právny zástupcovia účastníkov konania predniesli záverečné reči.

Podľa ustanovenia § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na
ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia,
svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo
odneoprávnenýchzásahovdoprávanaochranujejosobnosti,abysaodstránilinásledkytýchtozásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa

odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka (OZ) výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím
na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Pri posudzovaní návrhu navrhovateľky s ohľadom na celé vykonané dokazovanie, vrátane jeho
doplnenia zadovážením znaleckého posudku znalca Ing. Juraja Pelešku, zotrval súd na tvrdení, že
odporca v 1/ rade v súlade s existujúcimi právnymi predpismi realizoval svoje právo na kritiku a
všeobecnenasloboduprejavu,pričomišlookritikuprimeranúakoformou,takiobsahomavychádzajúcu

z reálne existujúcej skutočnosti.

Občiansky zákonník v citovaných ustanoveniach § 11 a nasl. poskytuje ochranu osobnosti subjektom,
proti ktorým smeroval zásah znižujúci ich vážnosť, dôstojnosť a česť a ohrozujúci ich postaveniea uplatnenie v spoločnosti. Podmienkou pre úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti je
preukázanie, že došlo k neoprávnenému zásahu a že tento zásah bol objektívne spôsobilý porušiť alebo
aspoň ohroziť fyzickú alebo mravnú integritu osobnosti oprávneného. Obe tieto podmienky musia byť

splnené, aby vznikol právny vzťah, ktorého obsahom je právo dotknutej osoby domáhať sa ochrany a
povinnosť subjektu zásahu znášať sankcie. O neoprávnenom zásahu však nemožno hovoriť tam, kde
k zásahu došlo v rámci výkonu subjektívneho práva, hoci inak sa zásah týka osobnosti fyzickej osoby.
Za neoprávnený zásah nemožno považovať kritiku. Ústava Slovenskej republiky okrem práv spätých
s ochranou osobnosti /čl. 19/ zaručuje aj iné základné práva a slobody, napr. právo na súdnu a inú

ochranu /čl. 46-50/ a slobodu prejavu /čl. 26/. Ich uplatňovanie a právna

ochrana musia byť proporcionálne a vzájomne vyvážené tak, aby sa nadmernou ochranou jedného
práva nepotlačila ochrana iného práva. Za neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby nemožno
považovať zásah, ku ktorému došlo v rámci výkonu práva za predpokladu, že zásah predstavuje
kritiku právom prípustnú, teda oprávnenú. Takáto kritika predpokladá, že vychádza z pravdivých
východiskových podkladov, že pri nej nie sú prekročené medze vecnej a konkrétnej kritiky, že je

primeraná čo do obsahu aj formy, že nevybočuje z medzí nutných na dosiahnutie sledovaného a zároveň
aj spoločensky uznávaného účelu.

Všetky okolnosti nasvedčujú tomu, že konanie odporcu v 1. rade bolo motivované snahou poukázať
na konkrétnom prípade v ÚĽUV-e na nedostatky pri nakladaní s verejnými financiami, pričom forma,

ktorú na to použil, je primeraná. Tvrdenia odporcu v 1/ rade, publikované prostredníctvom odporcu v
2/ rade týkajúce sa hospodárenia organizácie ÚĽUV, hodnotí súd aj po doplnení dokazovania v smere
navrhnutom navrhovateľkou, ako hodnotiace úsudky a ako vyjadrenie určitého subjektívneho názoru
odporcu 1/. Hodnotenie situácie v oblasti, v ktorej odporca 1/ profesionálne pôsobil na vrcholovom poste
a teda možno dôvodne predpokladať, že sa v konkrétnej problematike vyzná aspoň pokiaľ ide o znalosť

ekonomického fungovania organizácie, považuje súd za logické a odôvodnené. Posúdiť, či hodnotiaci
úsudok konkrétnej osoby je pravdivý, nie je podľa názoru súdu možné, nakoľko by išlo tiež len o
hodnotiaci úsudok. Hodnotiť možno len to, za akých okolností k vyjadreniu došlo a či bol urobený formou
primeranou okolnostiam. Z hľadiska týchto kritérií a na základe zisteného skutkového stavu potom súd
zotrváva na pôvodnom rozhodnutí, a síce, že konaním odporcov nedošlo k zásahu do osobnostných

práv navrhovateľky.

K samotnému znaleckému posudku ako dôkazu v konaní súd uvádza, že je nepochybné, že neexistuje
znalec, ktorý by mohol hodnotiť také pojmy ako " plytvanie, neefektívne vynakladanie finančných
prostriedkovapod."zhľadiskaichpravdivosti.Znalecposudzujeotázkyodborné,pričomvtomtoprípade

ide o otázky morálky, konkrétnych ekonomických cieľov, rebríčka hodnôt, vzťahu k celospoločenským
prostriedkom a ich použitiu, ktoré sú u každého riadiaceho pracovníka v štátnej, resp, príspevkovej
organizácií na rozdiel od súkromnej firmy iné. Ako to však vyplýva zo znaleckého posudku, znalec v
jeho závere uviedol, že zistenia Ministerstva kultúry SR konštatovali závažné porušenia zákona o správe
majetku štátu. Vedenie ÚĽUV podľa zistení odboru kontroly Ministerstva kultúry SR v období rokov 1996

až 1998
uzatváralo nevýhodné zmluvy (predovšetkým nájomné) zjavne so spriaznenými osobami, ktoré mohli
pri použití trhových cien priniesť, resp.

ušetriť rádovo aj niekoľko miliónov. S poukazom na uvedené možno prijať záver o tom, že hodnotiace
úsudky vyjadrené v sporných článkoch vychádzali z pravdivých podkladov.

K samotnému súdnemu konaniu, resp. procesným otázkam súd uvádza, že pokiaľ ide o návrh
navrhovateľky na doplnenie dokazovania zadovážením kontrolného znaleckého posudku, súd tento z
vyššie uvedených dôvodov zamietol. Kontrolné znalecké dokazovanie nemôže z hľadiska skutkového
ani právneho priniesť nič podstatné.S poukazom na uvedené a zistený skutkový stav dospel súd k záveru, že konaním odporcu, nedošlo k
neoprávnenému zásahu do osobnostných práv navrhovateľky, preto návrh ako nedôvodný zamietol

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku.

Nakoľko si v konaní úspešný odporca v 1. rade náhradu trov konania nevyčíslil, súd mu náhradu trov

konania v zmysle § 151 ods. 2 O.s.p nepriznal.

Úspešnému odporcovi v 2. rade súd priznal plnú náhradu trov konania, a to trovy právneho zastúpenia
právneho zástupcu odporcu v 2. rade, ktoré podľa Vyhlášky MS SR č.163/2002 Zb. a č. 655/2004 Z. z.
účinnej ku dňu vykonania úkonu právnej služby pozostávajú zo:

1/ Tri úkony právnej služby pri hodnote úkonu 214,46 Eur (6.461,- Sk) /bez DPH/ (podľa § 13 ods. 6 a
§ 13 ods. 1 vyhlášky č. 163/2002 Zb.):
- prevzatie a príprava zastúpenia 9/2003 (§ 16 ods. 1 písm. a) vyhlášky),
- účasť na pojednávaní zo dňa 16. 09. 2003 (§ 16 ods. 1 písm. d) vyhlášky)
- účasť na pojednávaní zo dňa 03. 12. 2003 (§ 16 ods. 1 písm. d) vyhlášky)

2/ Dva úkony právnej služby pri hodnote úkonu 216,09 Eur (6.510,- Sk) /bez DPH/ (podľa § 13 ods. 6
a § 13 ods. 1 vyhlášky č. 163/2002 Zb.):
- písomné podanie na súd - vyjadrenie k odvolaniu 11. 03. 2004 (§ 16 ods. 1 písm. c) vyhlášky)
- písomné podanie na súd - vyjadrenie k mimoriadnemu dovolaniu13. 07. 2004 (§ 16 ods. 1 písm. c)

vyhlášky)

3/ Dva úkony právnej služby pri hodnote úkonu 216,45 Eur (6.521,- Sk) /bez DPH/ (podľa § 11 ods. 1
a § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z z.):

- účasť na pojednávaní zo dňa 04. 04. 2007 (§ 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky)
- účasť na pojednávaní zo dňa05. 10. 2007 (§ 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky)

4/ Jeden úkon právnej služby pri hodnote úkonu 224,46 Eur /bez DPH/ (podľa § 11 ods. 1 a § 10 ods.
1 vyhlášky č. 655/2004 Z z.):
-písomnépodanienasúd-vyjadreniekznaleckémuposudku20.05.2009(§14ods.1písm.c)vyhlášky)

5/ Dva úkony právnej služby pri hodnote úkonu 91,29 Eur /bez DPH/ (podľa § 10 ods. 8 vyhlášky č.

655/2004 Z z.):
- účasť na pojednávaní zo dňa 27. 01. 2010 (§ 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky),
- písomné podanie na súd - vyjadrenie k odvolaniu 30. 03. 2010 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky)

6/ Jednej úkon právnej služby pri hodnote úkonu 91,29 Eur /bez DPH/ (podľa § 10 ods. 8 vyhlášky č.

655/2004 Z z.):
- účasť na pojednávaní zo dňa 14. 10. 2011 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky)

7/ Jednej úkon právnej služby pri hodnote úkonu 91,29 Eur /bez DPH/ (podľa § 10 ods. 8 vyhlášky č.
655/2004 Z z.):

- účasť na pojednávaní zo dňa 13. 01. 2012 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky)

8/ Režijný paušál
- 3 x 4,25 Eur = 12,75 Eur
- 2 x 4,51 Eur = 9,02 Eur

- 2 x 5,91 Eur = 11,82 Eur
- 1 x 6,95 Eur = 6,95 Eur
- 2 x 7,21 Eur = 14,42 Eur + 20 % DPH = 17,30 Eur
- 1 x 7,41 Eur = 7,41 + 20 % DPH = 8,89 Eur- 1 x 7,63 Eur = 7,63 Eur + 20 % DPH = 9,16 Eur

Spolu 75,89 Eur /vrátane DPH/

Trovy právneho zastúpenia, úkony právnej služby 2.098,08 Eur + 20 % DPH, t. j. 2.517,70 Eur + režijný
paušál 75,89 Eur, t. j. spolu 2.593,58 Eur /vrátane DPH/.

Súd odporcovi v 2. rade priznal náhradu trov právneho zastúpenia podľa ich vyčíslenia jeho právnym
zástupcom zo dňa 13. 01. 2012. Súd však trovy upravil, že k režijným paušálom, na ktoré vznikol

právnemu zástupcovi odporcu v 2. rade nárok pred 01. 06. 2009 nepriznal DPH, nakoľko DPH k režijným
paušálom možno pripočítať až od tohto dňa. Vo zvyšku súd priznal odporcovi v 2. rade náhradu trov
právneho zastúpenia tak ako bola jeho právnym zástupcom vyčíslená, nakoľko bola uplatnená v súlade
s citovanou vyhláškou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava II, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania

Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže
oprávnený podať návrh na exekúciu.