Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 20, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/679/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212224626
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7212224626.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a sudcov

JUDr. Miroslava Sogu a JUDr. Dany Ferkovej, vo veci žalobkyne Slovenská kancelária poisťovateľov,
Bratislava, Trnavská cesta 82, IČO: 36 062 235, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., Bratislava, Pajštúnska
5, proti žalovanej O. B., O., E. XXXX/X, zast. JUDr. Ing. Petrom Grendelom, advokátom, advokátska
kancelária, Košice, Tr. SNP č. 42, o zaplatenie 507,96 eur s prísl., za účasti vedľajšieho účastníka
na strane žalobcu AXA Poisťovňa, a.s., Bratislava, Kolárska 6, IČO: 36 857 521, o odvolaní vedľajšej
účastníčky proti rozsudku 22C/319/2012-174 z 11.3.2014 Okresného súdu Košice II

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) žalobu zamietol rozsudku a vyslovil, že o trovách konania rozhodne

samostatným uznesením.

Vychádzajúc z § 3 ods. 3, § 6 ods. 1, § 8 ods. 1, 2, § 24 ods. 2 písm. b), § 24 ods. 7,8 zák. č.
381/2001 Z.z., § 788 ods. 2, § 791 ods. 1,2, § 800 ods. 1, § 52 ods. 1, § 43a ods. 1, § 35 ods.
1, 2, § 37 ods. 1,3 Obč. zák., § 5 ods. 1, § 4 ods. 6 zák. č. 250/2007, § 132 O.s.p. (ich znenie
citoval), v konaní mu bolo jednoznačne listinnými dôkazmi a výpoveďou žalobcu preukázané, že v
dôsledku škodovej udalosti (X.X.XXXX) žalobkyňa plnila poškodenému v súlade so zák. č. 381/2001
Z. z. § 24 ods. 2 písm. b) náhradu škody z garančného fondu a to 15.6.2011 vo výške 441,57 eur a
15.5.2012 vo výške 66,39 eur. V konaní bolo mu jednoznačne listinnými dôkazmi (likvidačnou správou,

oznámením o vzniku škody) a výpoveďou žalovanej preukázané, že dopravná nehoda bola spôsobená
motorovýmvozidlomžalovanej.Považovalzapreukázané,žemedzižalovanouavedľajšouúčastníčkou,
poisťovňou AXA bola uzatvorená zmluva poistná zmluva č. XXXXXXXXXX N. XX.X.XXXX. Spornou
mu bola skutočnosť tvrdená žalobkyňou, že plnila z dôvodu, lebo žalovaná v čase vzniku dopravnej
nehody nemala uzatvorenú poistnú zmluvu v súlade s povinnosťou, ktorá jej vyplynula z § 3 zák. č.
381/2001 Z. z., keďže postupovala podľa informácii, ktoré jej poskytla vedľajšia účastníčka. Žalovaná
v konaní tvrdila a dokazovala, že v čase vzniku škodovej udalosti mala uzatvorenú poistnú a, že plniť

nemala žalobkyňa, ale vedľajšia účastníčka. Poukázala pritom na zmluvu č. XXXXXXXXXX, bielu a
zelenú kartu. Tvrdila, že sporná zmluva bola uzatvorená na dobu technického roka (od XX.X.XXXX T.
XX.X.XXXX), na rozdiel od vedľajšej účastníčky, ktorá tvrdila, že tá bola uzatvorená do XX.XX.XXXX.
Zisťoval obsah právneho vzťahu, ktorý uzatvorením poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX vznikol medzi
žalovanou a vedľajšou účastníčkou. V napadnutej zmluve skúmal jej formu (§ 791 ods. 1 OZ) a zistil,
že tá bola uzatvorená písomne, že do predtlačeného tlačiva sú vpisované požadované údaje podľa §
6 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z., a § 791 ods. 1 Obč. zák., že 23.4.2009 bola aj obojstranne podpísaná.

Konštatoval, že z hľadiska jej členenia a štruktúry je prehľadná, obsahuje články označené samostatným
názvom, pred ktorým je prázdne okienko, ktoré v prípade použitia je potrebné označiť (zrejme krížikom),že takto sú označené a vyplnené články Poistník, Vozidlo, Pripoistenie asistencie, Poistná doba a
Doplňujúce údaje, že zmluva neobsahuje upútajúce prvky, zbytočne zvýraznené (podčiarknuté, tučné
písmo) a naproti tomu použité menej výrazne prvky, ktoré by mohli zakryť niektoré dôležité časti.

Písmo v celej zmluve je zreteľné a čitateľné, okrem prehlásenia, na ktoré je použitý menší typ písma,
ťažko čitateľný. Jednotlivé články z hľadiska ich obsahu a za predpokladu, že budú správne vyplnené,
sú jednoznačným spôsobom vyjadrené, nie sú mätúce, viaczmyselné, zastreté. Poukázal na to, že
problematickým, z hľadiska výkladu , môže byť článok týkajúci sa Poistného (pri uzatvorení zmluvy na
dobu neurčitú), v ktorom chýba údaj o začiatku poistenia. Zmluvné strany prejavili svoju vôľu uzatvoriť

zmluvu tým, že žalovaná podala návrh (podľa § 43a Obč. zák.). Z výpovede žalovanej a jej manžela,
ktorý bol prítomný pri uzatváraní zmluvy mu jednoznačne vyplynulo, že mali záujem (vôľu podľa § 35
ods. 1 Obč. zák. ) uzatvoriť zmluvu do XX.X.XXXX, teda na technický rok. Dodal, že svedkyňa N. A.,
ktorá zmluvu uzatvárala , uviedla, že jej žalovaná nepovedala nič, na žiadne špeciálne požiadavky
žalovanej si nespomínala, že bežne sa tieto uzatvárajú na dobu neurčitú s tým, že tieto zmluvy plynú
pokiaľ klient nedá výpoveď. Svedkyňa na otázku súdu, či v zmluve je vypočítané jednorazové poistné

svedkyňa uviedla, že „áno, lebo bolo vyplatené naraz a súčasne uviedla, že ide o ročné poistné, pretože
bolo vypočítané na daný rok.“ V súlade s touto výpoveďou mal za zrejmé, že žalovaná mala záujem
podpísať zmluvu, ktorá bola štandardná s poistným obdobím jedného roka (§ 8 ods. 2 z. č. 381/2001
Z.z.),keďžežalovanáosobitnépožiadavkynemala.Vkonanímunebolopreukázané,žežalovanáchcela
uzatvoriť zmluvu do XX.XX.XXXX, teda na kalendárny rok , resp. do konca kalendárneho roka. Podľa

otázky právneho zást. žalobkyne svedkyňa uviedla, že dátum XX.XX.XXXX sa do zmluvy dostal preto,
lebo bolo vypočítané poistné do XX.XX.XXXX, teda išlo o alikvotnú čiastku poistného. Z uvedeného
mal za zrejmé, že svedkyňa tam tento údaj o skončení poistenia neuviedla z dôvodu, že strany mali
vôľu k tomuto dátumu ukončiť poistný vzťah ale z dôvodu uvedenia do kedy je poistenie vypočítané. Na
základe uvedených skutočností bol toho názoru, že predtlačená zmluva, ktorá bola vyplnená maklérkou

vedľajšej účastníčky tak, ako bola vyplnená, obsahuje údaje, ktoré sú nepresné, nejasné a mätúce.
Urobil záver, že tým, že nie je vyplnený údaj o ročnom poistnom v kolónke poistné, celkom nie je zrejmé,
z akej sumy bolo vypočítané tvrdené alikvotné poistné a teda nie je zrejmé, že poistné je zaplatené
len do XX.XX.XXXX, kedy mala podľa tvrdenia vedľajšej účastníčky zaniknúť aj poistná zmluva. Tým,
že je vyplnené jednorazové poistné v článku poistná doba a súčasne ročné poistné v článku Poistné

(pri uzatvorení zmluvy na dobu neurčitú) a toto je totožné, je v tejto časti zmluva nejasná a neurčitá.
Túto časť zmluvy vyhodnotil v súlade s § 37 ods. 1 Obč. zák. v nadväznosti na § 41 Obč. zák. z
dôvodu jej neurčitosti a nezrozumiteľnosti , ako absolútne neplatný právny úkon. Zdôraznil, že vedľajšia
účastníčka rovnako nejasne postupovala pri vydávaní bielej a zelenej karty, z ktorej je evidentná doba
platnosti zmluvy s uvedeným obdobím od XX.X.XXXX T. XX.X.XXXX a vydaná poistka s dobou platnosti

do XX.XX.XXXX. Poukázal na to, že žalovaná je bežnou spotrebiteľkou, od ktorej nemožno požadovať,
aby vedela rozoznať, ktorý dokument vystavený poisťovňou je vyššej právnej sily, resp., ktoré údaje
sú pre ňu podstatnejšie a zakladajúce obsah právneho vzťahu. Konštatoval, že v súlade s ustálenou
súdnou praxou súd v spotrebiteľských zmluvách, prísnejšie posudzuje ich formuláciu, tak, aby tieto
boli jednoznačné, bez pochybností, na čom sa strany mienili dohodnúť a v súlade s vnútroštátnou

a komunitárnou judikatúrou preferuje princíp zvýšenej ochrany spotrebiteľa, že cieľom predpisov o
ochrane spotrebiteľa je ochrana slabšej zmluvnej strany (spotrebiteľa), ktorá je výrazným trendom
moderného súkromného práva. Dôvodil, že vedľajšia účastníčka na takto vyplnenú zmluvu nemala
vydať poistku, nejasnosti v zmluve pred vydaním poistky mala odstrániť a nie vykonať vlastný výklad
zmluvy, ktorý je pre ňu priaznivejší. Konanie žalovanej, keď bezprostredne po dopravnej nehode bola

túto nahlásiť na poisťovni mu svedčilo o tom, že mala vedomosť o trvaní poistného vzťahu a po splnení
požiadaviek zo strany poisťovne jej povedali, že „všetko je v poriadku“. Dodal, že vedľajšia účastníčka
ani pri nahlásení škodovej udalosti, jej neoznámila, že zmluva bola uplynutím doby ukončená a nekonala
tak ani vtedy, keď pred uplynutím doby platnosti poistnej zmluvy túto bola žalovaná predĺžiť. Na základe
uvedených skutočnosti považoval za preukázaný úmysel a vôľu žalovanej uzatvoriť zmluvu na technický

rok, do XX.X.XXXX. Urobil záver, že žalovaná v čase dopravnej nehody bola povinne zmluvne poistená
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, že na základe uvedeného zistenia poškodenému
nemala plniť žalobkyňa ale vedľajšia účastníčka. Nestotožnil sa názorom žalobkyne, aby žalovaná si
túto škodu vymáhala v samostatnom konaní od vedľajšej účastníčky, pretože aj keď žalobkyni svedčí
zákonný nárok vymáhať si škodu, ktorá jej plnením za iného vznikla, nemôže si túto škodu vymáhať od

žalovanej, ktorá za túto škodu nezodpovedná, keďže za ňu mala plniť vedľajšia účastníčka, ak by bola
zmluvu riadne uzatvorila. Na základe uvedených skutočností žalobu zamietol. O trovách konania súd
rozhodne samostatným uznesením v súlade s § 151 ods. 3 O.s.p..Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie vedľajšia účastníčka.

Uviedla, že rozsudok považuje za nesprávny, pretože je v rozpore s objektívnym právom. V odolaní
opakovala a tvrdila skutočnosti uvádzané už pred súdom prvého stupňa, citujúc znenie § 3 ods. 2

zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorovéhovozidla.Ďalejcitovala znenie§8ods.1Obč.zák.spoukazomnaspôsobilosťfyzickejosoby
vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a povinnosti. Poukazovala na to, že jedným z princípov
právneho štátu je právna istota, ktorá sa prejavuje aj pri realizácii práva prostredníctvom jeho aplikácie a
na princíp neprípustnosti retroaktivity, na § 2 ods. 2 Obč. zák., na zásadu rovnosti subjektov súkromného

práva, na § 43 Obč. zák., § 6 ods. 2 a 3 zák. ods. 4 , § 8 ods. 2 cit. zák, na § 796 ods. 1 ,2 Obč. zák.

Za podstatné považovala, aby bola suma dojednaného (jednorazového) poistného vypočítaná na celú
dobu poistenia uvedenej v poistnej zmluve, že jednorazové poistné bolo vypočítané a aj zaplatené
žalovanou na celú dobu poistenia , t.j., E. XX.X.XXXX T. XX.XX.XXXX, že v takom a v tomto prípade
preto nemožno uvažovať o tom, že by takáto úprava úhrady poistného bola v rozpore s dobrými mravmi,
resp., že umožnenie splátok v rámci dojednaného jednorazového poistného mení definovaný zmluvný

vzťah na bežné poistné, pri ktorom by zánik poistenia bolo možné posúdiť podľa § 800 ods. 1 Obč. zák.
Vytýkala súdu nesprávne právne posúdenie, ako je to uvedené v rozsudku na str. 12, s týmto výkladom
nesúhlasila aj vzhľadom na uvedené zák. ust., že z právneho hľadiska je poistné odplatou za poskytnutie
poistnejochranyzadobu,zaktorúbolopoistnézaplatené,žepoistnévčasedopravnejnehodyzaplatené
nebolo, keďže poistný vzťah netrval, ale zanikol XX.XX.XXXX. Zdôraznila, že pre povinné zmluvné

poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla platí uzavretá poistná
zmluva, ust. poistných podmienok, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy, ust. Obč. zák. a ust. zákona o
PZP. Poukázala na to, že žalovaná mala k dispozícii poistnú zmluvu a poistné podmienky, z ktorých
jej vyplývali určité práva a povinnosti záväzkovo-právneho vzťahu, že pri uzatváraní poistnej zmluvy
poistník svojim podpisom potvrdzuje a potvrdil, že sa oboznámil a súhlasí s poistnými podmienkami,

ktoré prevzal ako neoddeliteľnú súčasť poistnej zmluvy, (dôkaz: druhá strana poistnej zmluvy, kolónka
„Doplňujúce informácie a prehlásenia"). Poukázala aj na Poistné podmienky vedľajšej účastníčky, ktoré
ako listinné dôkazy sú súčasťou spisu (druhá strana rozsudku). Tvrdila, že žalovaná pri uzatváraní
poistnej zmluvy nevenovala dostatočnú pozornosť, keď si ju neprečítala a pritom ju podpísala. Uviedla,
že na dotaz súdu, či zmluvu, ktorú žalovaná uzatvárala, či si ju aj prečítala, žalovaná odpovedala, že nie

(dôkaz:zápisnicazpojednávania z8.10.2013,str.3),že zjavnebytakkonala,ajkebyuzatváralapoistný
vzťah s inou poisťovňou a je preto irelevantné, či žalovaná mala uzatvorenú poistnú zmluvu s vedľajšou
účastníčkou. Tvrdila, že nemožno preto zodpovednosť, za právny úkony žalovanej, ktorá konala
nezodpovedne, prenášať na vedľajšiu účastníčku, ktorá bola v dobrej viere, konala na základe zákona a
na základe slobodnej vôle žalovanej uzatvoriť poistnú zmluvu na dobu určitú. Považovala za dôležité dať

do pozornosti, konkrétne: z odporu podaného žalovanou, v odôvodnení ktorom uvádza, že „uzatvorila
povinné zmluvné poistenie prostredníctvom sprostredkovateľskej spoločnosti Maxima Brokers" (dôkaz:
odpor, strana prvá) a pracovníčka spoločnosti Maxima Brokers W. N. A. jej sprostredkovala povinné
zmluvné poistenie, (dôkaz: odpor, druhá strana) aj z výpovede sprostredkovateľky poistenia N. A. na
pojednávaní 25.2.2014 (dôkaz: zápisnica z pojednávania, str. 3,) je preukázané, že v čase uzatvorenie

poistnej zmluvy so žalovanou pracovala pre sprostredkovateľskú spoločnosť Maxima Brokers. Poistná
zmluva bola podpísaná pracovníčkou sprostredkovateľskej spoločnosti Maxima Brokers, ako zástupca
poisťovateľa. V čase uzavretia poistnej zmluvy v roku 2009, bola menovaná (v zmysle zákona č.
340/2005) registrovaná ako podriadený sprostredkovateľ poistenia u poisťovacieho agenta Maxima
Brokers, IČO: 36 206 288, t.j., menovaná N. A. nebola v pracovnom vzťahu s vedľajšou účastníčkou.

S predmetným poisťovacím agentom Maxima Brokers mala vedľajšia účastníčka uzavretú zmluvu o
sprostredkovaní poistenia, v zmysle ktorej bol agent oprávnený uzatvárať v mene poisťovateľa poistné
zmluvy, avšak iba a výlučne za podmienok, ktoré stanovila vedľajšia účastníčka. V súlade so zákonom,
inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, zmluvou o finančnom sprostredkovaní a internými
normami poisťovne, s ktorými poisťovňa agenta oboznámila bol poisťovací agent Maxima Brokers

povinný vykonávať obchodnú službu s odbornou starostlivosťou. Z uvedeného je zodpovednostným
subjektom sprostredkovateľská spoločnosť Maxima Brokers, ktorá bola v zmluvnom vzťahu so
sprostredkovateľkou poistenia p. A.. Zároveň považovala za potrebné upozorniť súd na to, že poistník
je pri uzavretí poistnej zmluvy povinný odpovedať pravdivo na všetky otázky poisťovateľa (§ 793 ods. 1
Obč. zák.). V prípade, ak poistník (žalovaná) uvedie do poistnej zmluvy nepravdivé údaje, zodpovedá

za porušenie svojej povinnosti on sám. Vedľajšia účastníčka považovala za dôležité upozorniť, že ak
súd je toho názoru, ako to uvádza v rozsudku (str. 12), že žalovaná bola v čase dopravnej nehodypovinne zmluvne poistná za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, je namieste upozorniť
na. § 9 ods. 4 Zák. o PZP kedy „poistenie zanikne tiež, ak poistné nebolo zaplatené do jedného
mesiaca od dátumu jeho splatnosti, ak pre takýto prípad nebola v poistnej zmluve dohodnutá dlhšia

lehota pre zánik poistenia zodpovednosti. Poistenie zodpovednosti zanikne uplynutím tejto lehoty". Ak
by v prípade výplaty poistného plnenia poškodenému zo strany vedľajšej účastníčky prišlo, dáva do
pozornosti § 12 ods. l písm. f) a písm. e) Zák. o PZP, podľa ktorého má regresný nárok na náhradu
poistného plnenia. Tvrdila, že pri právnom posúdení tohto sporu súd na tieto ust. pravdepodobne
pozabudol. Čo sa týka potvrdenia o poistení zodpovednosti, uviedla, že ide o jednostranný právny úkon

poisťovne, ktorým deklaruje uzatvorenie poistnej zmluvy vo vzťahu k tomu, kto s ňou uzatvoril poistnú
zmluvu, že poistka nemá žiadne konštitučné účinky. Nesprávne uvedenie údajov v bielej karte, ktoré
nekorešpondujú s poistnou zmluvou nemajú vplyv na obsah vzájomných práv a povinností. S aplikáciou
súdu použitím § 4 ods. 6 a § 5 ods. l zák. č. 250/2007 Z. z. v tomto konkrétnom prípade nesúhlasila,
nakoľko spotrebiteľ (žalovaná) mala možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy s obsahom zmluvy,
s poistnými podmienkami poisťovateľa, s ich ustanoveniami, čo aj svojim podpisom na poistnej zmluve

potvrdila v čl. Doplňujúce informácie a prehlásenie (čo je uvádzané aj vyššie). Mohla ovplyvniť obsah
poistnej zmluvy, v tomto konkrétnom prípade spornú poistnú dobu uzatvoriť na dobu neurčitú a nie na
dobu určitú. Zároveň nesúhlasila, že údaje uvedené v poistnej zmluve boli dvojzmyselné, odkazujúc na
§ 796 ods. 1,2 Občianskeho zák. a § 8 ods. 2 Zák. o PZP. Navrhla napadnutý rozsudok zmeniť podľa
§ 220 OSP a žalobe vyhovieť.

Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok potvrdiť z dôvodu, že odvolanie vedľajšej
účastníčky je nedôvodné. Tvrdenie vedľajšej účastníčky o tom, že pri podpise poistnej zmluvy na
dobu poistenia sa neinformovala, považovala za zavádzajúce a nepravdivé, nakoľko bola utvrdená
poistnou sprostredkovateľkou, že zmluvu uzatvára na technicky a nie kalendárny rok a, že toto jej
presvedčenie bolo utvrdené bielou a zelenou kartou, ktorú jej poisťovňa zaslala. Mala za to, že nemôže

byť na škodu spotrebiteľa skutočnosť, že zmluva, ktorú vyplnila poistná sprostredkovateľka ako zástupca
poisťovateľa, prečítala si ju, uistila spotrebiteľku, že zmluva je uzatvorená na technický rok, následne
po podpise poistnej zmluvy zamestnanec poisťovateľa zadal v zmluve uvedené údaje do informačného
systému, a to presne tak, ako ich chápali poistná sprostredkovatelia a ona, teda s dobou poistenia na
technický rok, vzhľadom na to, že zelená a biela karta, ako výstup z informačného systému uvádzali

dobu poistenia technický rok. Poukázala na to, že keď došlo k poistnej udalosti, zmluvu si prečítal iný
zamestnanec poisťovateľa a rozhodol sa, že nejasnosť zmluvy využije v jej neprospech spotrebiteľky.
Zdôraznila, že podľa zásad súkromného práva a práva na ochranu spotrebiteľov, ako lex specialis, sú
to práve hore uvedené úkony na strane poisťovateľa tým, čo nemôže byť na jej škodu ako spotrebiteľky.
K vyjadreniu vedľajšej účastníčky, že nemala žiadne právo jej slobodnú vôľu zmeniť, konkrétne zmeniť

platnosť z doby určitej na neurčitú, uviedla, že jej vôľa bola uzavrieť zmluvu na dobu jedného roku v
dĺžke trvania 365 dní, čo je aj doba, na ktorú poistnú zmluvu uzatvárala poistná sprostredkovateľka
ako zástupca poisťovateľa, že poistná sprostredkovateľka uviedla, že dátum XX.XX.XXXX sa v zmluve
nemal objaviť a do zmluvy sa dostal len jej omylom. Poisťovateľ teda nemusel meniť jej vôľu, pretože
tá bola od počiatku jasná - uzatvoriť poistnú zmluvu na technický rok, a zároveň zhodná s vôľou

zástupcu poisťovateľa - poistnej sprostredkovateľky. K vyjadreniu vedľajšej účastníčky, že zmluva bola
uzavretá na dobu určitú do XX.XX.XXXX, uviedla, že vzhľadom na nejasné znenie zmluvy je tvrdenie
vedľajšej účastníčky v rozpore s §52 ods. 2 Obč. zák. K odkazu vedľajšej účastníčky na §8 ods. 2
Zák. o PZP: „Zákon uvádza, že poistné obdobie poistenia zodpovednosti, za ktoré sa platí poistné, je
spravidla kalendárny rok (od 1.1. 2002 do 31. 12. 2002), ak v poistnej zmluve nebolo dojednané iné,

spravidla kratšie poistné obdobie. Slovo „spravidla" uvedené v tomto ustanovení možno vyložiť tak, že
zákonodarca má v ust. § 8 ods. 2 Zák. o PZP na mysli technické poistné obdobie, resp. technický poistný
rok (napr. od 1. 3. 2007 do 1. 3. 2008)."

K vyjadreniu vedľajšej účastníčky, že nebolo zaplatené poistné v čase dopravnej nehody, pretože
poistný vzťah netrval, uviedla, že v nadväznosti na uvedené a jej vyjadrenia v priebehu prvostupňového

konania, má za to, že poistný vzťah v dobe dopravnej nehody trval, keďže poistná zmluva bola
uzatvorená na technický rok a za toto poistné obdobie poistné riadne a včas uhradila. K vyjadreniu, že
konala nezodpovedne, keď si zmluvu neprečítala, uviedla, že dôverovala poistnej sprostredkovateľke,
ako zástupcovi poisťovateľa, že zmluva je uzatváraná na technický rok, ako požadovala, o čom ju
poistná sprostredkovateľka ako zástupca sprostredkovateľa opakovane uisťovala. Ďalej dôverovala

dokumentom vydaným poisťovateľom - biela a zelená karta - ktoré deklarovali poistnú dobu na technickýrok, v súlade s poistnou dobou, akú požadovala pri zjednávaní poistnej zmluvy. Položila otázku,
či je nezodpovedným dôverovať vedľajšej účastníčke a jej zástupcom. Uistenie spotrebiteľa o jeho
presvedčení, že uzatvoril zmluvu na technický rok dvoma vyššie uvedenými spôsobmi, a následne

tvrdenie, že bolo nezodpovedné si zmluvu neprečítať (a teda dôverovať poisťovateľovi), považovala
za to, že je v hrubom rozpore s dobrými mravmi a arogantným výsmechom spotrebiteľovi a právu na
ochranu spotrebiteľov. Odvolávanie sa na nezodpovednosť spotrebiteľky, že si zmluvu neprečítala, keď
práve poisťovateľ zastúpený poistnou sprostredkovateľkou bol ten, kto vyplnil poistnú zmluvu a rovnako
poisťovateľ bol ten, kto vydal bielu a zelenú kartu potvrdzujúcu poistnú dobu na technický rok, že je

prinajmenšom neetické.

K vyjadreniu odkazujúceho na vzťah medzi poisťovateľom a sprostredkovateľskou spoločnosťou,
uviedla, že nakoľko je nesporné, že zmluva bola uzatváraná v mene poisťovateľa subjektom k tomu
oprávneným na základe sprostredkovateľskej zmluvy, je konanie sprostredkovateľa voči 'spotrebiteľovi
konaním poisťovateľa a za takéto konanie je poisťovateľ voči spotrebiteľovi plne zodpovedný (§ 22 ods.
1 Obč. zák., §13 ods. 1 zák. č. Obch. zák.) K tvrdeniu, že uhradila poistné len do XX.XX.XXXX, a že

teda bola v omeškaní s platbou za zostávajúce obdobie do konca technického roku, teda za obdobie
od X.X.XXXX T. XX.X.XXXX, uviedla, že uhradila poistné vo výške 113,92 eur za celý technický rok
naraz XX.X.XXXX, keďže iná čiastka zo zmluvy ani nevyplývala. V zmluve bola čiastka 113,92 uvedená
ako ročné poistné a preto má za to, že takáto čiastka bola dohodnutá ako ročné a konečné poistné. Z
údajov v zmluve uvedených nevyplýva, že poistné je vypočítané len do XX.XX.XXXX. Takýto postup by

bol neobvyklým, nakoľko sa poistné platí buď jednorázovo alebo v pravidelných splátkach. K tvrdeniu,
že porušila povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu uviedla, že toto tvrdenie je v odvolaní neprípustné
podľa § 205a ods. 1 písm. d) O.s.p., že vedľajšia účastníčka túto skutočnosť v prvostupňovom konaní
netvrdila. Zároveň dodala, že takéto tvrdenie je neopodstatnené, nakoľko si oznamovaciu povinnosť
splnila bezprostredne a to opakovane, osobne na pobočke poisťovateľa a tiež telefonicky. K vyjadreniu,

že biela a zelená karta nemajú konštitučné účinky, uviedla, že nikto netvrdil, že poistnú dobu zakladajú
tieto dva dokumenty, avšak tieto dva dokumenty sú jedným z dôkazov, ktoré potvrdzujú, že vôľou
poisťovateľa bolo uzavrieť poistnú zmluvu s poistnou dobou na technický rok, že tieto dva dokumenty
ju opätovne utvrdili v tom, že uzatvorila zmluvu na technický rok.

Odvolacísúdbeznariadeniapojednávania(§214ods.2O.s.p.-vostatnýchprípadoch,t.j.neuvedených

v § 214 ods. 1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v
rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1,3 O.s.p. a rozsudok potvrdil podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p., lebo je
vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ho právne posúdil, odôvodnenie má podklad
v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože
dôvody rozsudku sú správne, výstižné a presvedčivé, na čom nič nemení ani odvolanie, lebo sa v ňom

opakujú skutočnosti, ktoré boli uvádzané už v konaní na súde prvého stupňa a na ktoré vzal súd zreteľ,
s ktorými sa v rozsudku riadne vysporiadal.

Aj keď vedľajšia účastníčka v odvolaní výslovne neuvádza konkrétny odvolací dôvod, skutočnosti v ňom
uvedené sa dajú podľa ich obsahu podradiť pod odvolací dôvod uvedený v § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.,
t.j., že súd vec nesprávne právne posúdil.

Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd
prvého stupňa použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny

predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia
skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach účastníkov
konania).

Súdpoužilsprávnyprávnypredpis,správnehoajvyložilanadanýskutkovýstavhoisprávneaplikoval,t.
zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach

účastníkov konania.Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že vôľa žalovanej od počiatku bola uzavrieť poistnú
zmluvu na dobu jedného roka v trvaní 365 dní, čo je aj poistná doba, na ktorú poistnú zmluvu uzatvárala
prostredníctvom sprostredkovateľky poistenia, zástupkyne poisťovateľa, ktorá pred súdom potvrdila, že

dátum XX.XX.XXXX sa v poistnej zmluve nemal objaviť a , že do zmluvy sa dostal len jej omylom.
Z uvedeného dôvodu nebolo potrebné meniť vôľu žalovanej, pretože tá bola od počiatku jasná a
to uzatvoriť poistnú zmluvu na technický rok a zároveň zhodná s vôľou zástupkyne poisťovateľky
poistnej sprostredkovateľky. K tvrdeniu vedľajšej účastníčky, že zmluva bola uzavretá na dobu určitú
do XX.X.XXXX je potrebné uviesť, že znenie § 8 ods. 2 zák. o povinnom zmluvnom poistení uvádza,

že poistné obdobie poistenia zodpovednosti, za ktoré sa platí poistné je spravidla kalendárny rok (od
1.1.2002 do 31.12.2002), ak v poistnej zmluve nebolo dojednané iné, spravidla kratšie poistné obdobie.
Výraz spravidla uvedený v citovanom ustanovení možno vyložiť, že zákonodarca mal na mysli poistný
rok. K tvrdeniu vedľajšej účastníčky, že v čase dopravnej nehody žalovaná nemala uhradené poistné,
pretože poistný vzťah netrval je potrebné uviesť, že vychádzajúc z vôle žalovanej ako aj zástupkyne
vedľajšieho účastníka sprostredkovateľky, ktorá uzatvárala so žalovanou poistný vzťah - zmluvu, bola

zmluva uzatvorená na dobu jedného roka, t.j. 12 mesiacov a, že za uvedené obdobie žalovaná aj riadne
a včas poistné uhradila. O tejto skutočnosti, že poistný vzťah bol uzatvorený na dobu jedného roka bola
žalovaná aj ubezpečená konaním žalobkyne, keď jej bola vydaná poisťovateľom - vedľajšou účastníčkou
biela a zelená karta, ktoré deklarovali poistnú dobu na technický rok, t.j. v súlade s poistnou dobou, akú
požadovala žalovaná pri dojednávaní poistnej zmluvy.

Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozsudok ako vecne správny a zákonný potvrdiť.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko rozhodnutie o trovách si súd prvého
stupňa vyhradil osobitným samostatným uznesením v súlade s § 151 ods. 3 O.s.p..

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.