Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, May 18, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/75/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8711204908
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8711204908.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr.DanielyBabinovejaMgr.MilošaKolekaprávnejvecižalobcuIng.I.H.,nar.XX.XX.XXXX,bytomN.
XXXX/XX,C.-D.,zastúpenéhoJUDr.MargitouBudzíkovou,advokátkou,sosídlomvPoprade,Námestie
sv. Egídia 95 proti žalovaným 1. N. D., rod. R., nar. XX.X.XXXX, bytom C. - D., T. XX, 2. G. R., nar.
X.X.XXXX, trvale bytom C., B. XX, 3. N. R., nar. XX.X.XXXX, bytom K. - Q., Q. XX/XX, 4. Z. Y., rod. R.,
nar. XX.X.XXXX, bytom C. - D., B. XXXX/XXA, D., o určenie že záložné právo trvá s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 17.1.2014, č. k. 17C/65/2011-124
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť právnej
predchodkyni žalovaných trovy konania vo výške 456,38 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na
účet JUDr. Jany Murárovej, advokátky, so sídlom v Poprade.

V dôvodoch rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že žalobca má naliehavý právny záujem na podaní
predmetnej určovacej žaloby, a teda o určenie, že záložné právo vzniknuté na základe záložnej zmluvy
zo dňa 1.6.1995 naďalej trvá. V tejto súvislosti súd prvého stupňa zdôraznil, že ako záložný veriteľ
na príslušnom liste vlastníctva nemá zapísané v časti - ťarchy, existujúce záložné právo. Súd prvého

stupňa zdôraznil, že v konaní nebol sporný vznik záložného práva zmluvou o zriadení záložného práva
z 1.6.1995, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom a N. D. a N. D. na zabezpečenie pôžičky 1.000.000,-
Sk. Žalobca v konaní tvrdil, že záložné právo zákonným spôsobom nezaniklo a že doposiaľ trvá.
Právna predchodkyňa žalovaných tvrdila, že záložné právo zaniklo zánikom zabezpečenej pohľadávky.
Hodnotiac vykonané dôkazy vo vzájomnej súvislosti aj jednotlivo, dospel súd prvého stupňa k záveru,
že záložné právo zaniklo zánikom zabezpečenej pohľadávky. Nebolo sporné, že 4.6.1996 žalobca prijal
plnenie od neb. U. R. prostredníctvom N. D. vo výške 1.000.000,- Sk. Z vystavených zmeniek i vyjadrení

účastníkov konania v iných konaniach Okresného súdu Poprad bola preukázaná existencia ďalších
zmlúv o pôžičke uzavretých medzi žalobcom a neb. U. R., a to dňa 20.2.1996 na sumu 310.000,-
Sk splatnej 21.3.1996, dňa 14.8.1995 na sumu 200.000,- Sk splatnej 18.8.1995 a pôžička na sumu
1.000.000,-Skbolasplatnádo31.7.1995,splatnosťktorejbolapredĺženádo30.10.1996.Sprihliadnutím
na všetky okolnosti bol súd prvého stupňa toho názoru, že dlžník platbou 1.000.000,- Sk 4.6.1996 plnil
žalobcovi v číselnom vyjadrení presne sumu, ktorá bola predmetom prvej pôžičky. Aj keď neb. U. R.
pri tejto platbe si výslovne nevymienil, že ide o úhradu pôžičky poskytnutej v máji 1995, logicky možnopredpokladať záujem dlžníka splniť predovšetkým tento dlh, ktorý bol aj zabezpečený nehnuteľnosťami
jeho príbuzných. Ďalšie zmluvy o pôžičke neboli zabezpečené záložným právom zriadeným zmluvou
z 31.5.1995. Žalobu preto ako nedôvodnú zamietol a o trovách konania účastníkov rozhodol podľa §

142 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok
zmeniť tak, aby žalobe bolo vyhovené. Nesúhlasí so závermi súdu prvého stupňa pokiaľ ide o
vyhodnotenie skutočnosti, ktorý dlh bol zo strany U. R. splnený. Z hľadiska práva je logické to, že žalobcu
zaujíma posledná doba splatnosti pôžičky a nie tá prvá. Súdy vo svojich úvahách odvodzovali závery

na prospech dlžníka. Vyhodnotenie dôkazu - zaplatenie sumy 1.000.000,- Sk je takto postavené na
domnienke, ako asi uvažoval dlžník. Práva veriteľa jeho logické úvahy pri započítaní zaplatenej sumy na
jednotlivé pôžičky ostali zo strany súdu nepovšimnuté. Ignoruje sa tá skutočnosť, že v dobe zaplatenia
sumy 1.000.000,- Sk táto pôžička ešte nebola splatná, ale pracuje sa s prvým termínom jej splatnosti.
V aktuálnom čase platby však boli splatné ostatné pôžičky v celkovej sume 510.000,- Sk. Je treba
použiť uvažovanie a prospešnosť, ktoré vyplýva pre žalobcu zo spôsobu, ktorým započítanie platby

urobil. Ak súd vyhodnocuje dôkazy na základe vlastnej úvahy a logických záverov či domnienok, nech
tak urobí aj na prospech veriteľa a nielen na prospech dlžníka. Rovnako si môže vyhodnotiť okolnosti
v tom smere, prečo asi dlžník po zapožičaní vysokej čiastky v krátkej dobe opäť prišiel pre pôžičky
k veriteľovi a tieto sa zaviazal vo veľmi krátkej dobe zaplatiť. Veriteľ mu uveril, ale nič z toho dlžník
nezaplatil. Krátkodobé pôžičky mali pomôcť dlžníkovi v podnikaní tak, aby získal a dosiahol cieľ svojho

obchodného zámeru. Teda predĺženie splatnosti väčšej pôžičky a zároveň požičanie menších súm na
krátkodobú splatnosť malo tiež svoj dôvod a malo pomôcť dlžníkovi. Zdôrazňuje, že právne vedomie
občanov v roku 1996 a domnieva, že ani dnes nie je také vyspelé ako vo väčšine prípadov, že by
rozlišovalialebosivymieňovali,ktorýdlhmusísplniťnajskôr.Žalobcajepresvedčený,žetomutaknebolo
ani v prípade dlžníka, lebo zákonné následky mu neboli známe. Nasvedčuje to aj písomné vyhlásenie

N. D.. Samotný dlžník sa ocitol v takej situácii, že nikto nevedel kde sa nachádza a predpokladalo sa,
že sa musel skrývať. Na druhej strane veriteľ má tiež svoje zákonné právo, aby zaplatený dlh započítal
tak, aby sa zabezpečili jeho práva a toto právo mu priznáva zákon a v širšom merítku aj morálka.
V konečnom dôsledku odpísanie skôr splatného dlhu je aj na prospech dlžníka, nakoľko mu vzniknú
nižšie úroky z omeškania. V osobe veriteľa aj dlžníka išlo o podnikateľov, aj keď je vec prejednávaná

v občianskom konaní, postup zvolený žalobcom pri započítaní platby, ktorá bez konkrétnej identifikácie
došla na jeho účet je všeobecne uznávanou normou v obchodnom aj civilnom práve. Podľa žalobcu
tak pôžička 1.000.000,- Sk v čase platenia treťou osobou nebola splatná, veriteľ má zákonné právo a
toto právo svedčí aj v prospech dlžníka, započítať platbu, ktorej účel platenia dlžník nevymienil na skôr
splatné a nezabezpečené pohľadávky. V zmysle týchto dôvodov navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.

K odvolaniu sa vyjadrila právna predchodkyňa žalovaných, ktorá navrhla rozsudok ako vecne správny
potvrdiť. Tak ako v priebehu celého konania uvádzala, že záložcovia N. D. a manželka N. nemali
vedomosti o iných dlhoch dlžníka U. R. vo vzťahu k žalobcovi ako veriteľovi, ktoré by mali byť splatné
skôr ako pôžička, ktorá bola zabezpečená záložným právom. Z predložených dôkazov je zrejmé, že tieto
pôžičky mali byť uzavreté až po uzavretí zmluvy o pôžičke, ktorá bola zabezpečená aj záložným právom.

Aj keď záložcovia žiadali o predĺženie splatnosti pôžičky zabezpečenej záložným právom (svedecká
výpoveď N. D.), k predĺženiu jej splatnosti sa žalobca nikdy výslovne nevyjadril, a preto nemohla platiť
nová lehota splatnosti záväzku. Dlh bol splatený pripísaním na bankový účet žalobcu, a to dňa 4.6.1996.
Naviac záložcovia zaplatili žalobcovi ako veriteľovi viac ako mali. V deň poskytnutia poskytnutia pôžičky
si veriteľ zobral sumu 50.000,- Sk, skutočne fyzicky bola prevzatá suma 950.000,- Sk. Pri stretnutí so

záložcom N.V. prijal 100.000,- Sk na existujúci dlh a následne 35.000,-Sk. Pritom podľa zmluvy o pôžičke
z mája 1995, zmluvné strany si nedohodli úrok z pôžičky. Vzhľadom k tomu, že žalobca sa relevantne k
navrhovanej zmene splatnosti záväzku nevyjadril, nemohla byť zmena splatnosti dlhu účinná. Žalobca
tak nemal žiadne právo vykonať zápočet na ďalšie splatné záväzky zo zmeniek, lebo pred nimi bol
splatný dlh zabezpečený záložným právom, pričom tento dlh sa začal splácať už v deň poskytnutia

pôžičky,keďsizdohodnutejsumypôžičkyveriteľzobral50.000,-Sk.Záložnouzmluvoubolzabezpečený
presne vymedzený dlh a tento sa v celom rozsahu kryl s prijatou platbou. Záložné právo tak zaniklo
zaplatením pohľadávky, a teda dňom 4.6.1996.V priebehu odvolacieho konania, a to dňa 19.9.2014, žalovaná Z. R., rod. C., zomrela, čoho dôkazom
je predložený úmrtný list vystavený mestom Poprad dňa XX.X.XXXX (č. l.138). Dedičské konanie
menovanej bolo začaté na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 11D/272/2014 a z oznámenia súdneho

komisára JUDr. Z. Podhorskej (č. l. 142) vyplýva okruh dedičov po poručiteľke Z. R., rod. C., ktorými sú
N. D., rod. R., G. R., N. R. a Z. Y., rod. R..

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v ust. § 212 ods. 1, 2 O. s. p.
spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214
ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu opodstatnené nie je.

Ako vyplýva z obsahu spisu, dňa 31.5.1995 bola medzi žalobcom a U. R. uzatvorená zmluva o

pôžičke podľa § 657 a nasl., ktorou žalobca požičal menovanému U. R. (synovi právnej predchodkyne
žalovaných) sumu 1.000.000,- Sk. Vychádzajúc z obsahu tejto zmluvy, účastníci si nedohodli úrok z
poskytnutej pôžičky a dlžník sa zaviazal vrátiť takto požičanú sumu najneskôr do 31.7.1995.

V súvislosti s uzatvorenou zmluvou o pôžičke žalobca dňa 31.5.1995 za účelom zabezpečenia svojej
pohľadávky uzatvoril s N. D. a jeho manželkou N. D., rod. R. (sestra U. R.) zmluvu o zriadení

záložného práva, ktorou záložcovia zriadili v prospech žalobcu záložné právo k nehnuteľnostiam v ich
bezpodielovomspoluvlastníctve,atokrodinnémudomusúp.č.XXXXapozemkuKNC1718-zastavaná
plochavovýmere436m2,zapísanýmnaLVč.XXX,kat.úz.D..Hodnotazaloženýchnehnuteľnostípodľa
uzatvorenej zmluvy zodpovedala výške poskytnutej pôžičky a trvanie záložného práva podľa uvádzanej
zmluvy podmienil žalobca ako záložný veriteľ, až do splatenia poskytnutých finančných prostriedkov.

Ihneď dňa 31.5.1995 žalobca a záložcovia, manželia D., uzatvorili aj kúpnu zmluvu, ktorou žalobcovi
odpredali nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, kat. úz. D., tvoriaci tiež predmet záložnej zmluvy, avšak
tento právny úkon bol v konaní Okresného súdu Poprad sp. zn. 8C/452/00 určený za neplatný.

Podľa § 151a ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom k 31.5.1995, záložné právo slúži na
zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že v prípade ich riadneho a včasného nesplnenia je

záložný veriteľ oprávnený domáhať sa uspokojenia zo založenej veci; záložné právo sa vzťahuje na
záloh, jeho príslušenstvo a prírastky, ale z plodov len na tie, ktoré nie sú oddelené.

Podľa§151bods.1,2citovanéhozákona,záložnéprávovznikánazákladepísomnejzmluvy,schválenej
dedičskej dohody alebo zo zákona.

Záložné právo vzniká, ak ide o nehnuteľnosť, vkladom do katastra nehnuteľností.

Podľa § 151d ods. 2 citovaného zákona, ak niekto prevezme zmluvne vec, na ktorej viazne záložné
právo, pôsobí záložné právo voči nadobúdateľovi, ak pri uzavretí zmluvy nadobúdateľ o záložnom práve
vedel alebo musel vedieť; nadobúdateľ zodpovedá takto do výšky ceny nadobudnutej veci.

Podľa § 151g citovaného zákona, záložné právo zanikne, ak zanikne zabezpečená pohľadávka alebo
záloh, alebo ak záložca zloží záložnému veriteľovi cenu založenej veci; záložné právo tiež zanikne, ak sa

záložný veriteľ vzdá záložného práva alebo uplynutím času, na ktorý bolo záložné právo v zmluve o jeho
zriadení obmedzené. Vzdanie sa záložného práva veriteľom sa musí stať formou notárskej zápisnice.

Záložné právo v zmysle citovaných zákonných ustanovení je vedľajším záväzkovo-právnym vzťahom,
ktorý existuje popri hlavnom vzťahu medzi dlžníkom a veriteľom a toto záložné právo má zabezpečiť
vymoženie pohľadávky, ktorá je hlavným obsahom právneho vzťahu medzi účastníkmi daného

vzťahu. Záložné právo má tak funkciu zabezpečovaciu a uhradzovaciu. Zánik záložného práva akopráva akcesorického je spojený predovšetkým so zánikom zabezpečenej pohľadávky (§ 559 a nasl.
Občianskeho zákonníka).

Právna predchodkyňa žalovaných nadobudla nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, kat. úz. D. od N.

D. a N. D., rod. R., darovacou zmluvou zo dňa 4.5.2001, na základe ktorej bol vklad vlastníckeho práva
Okresným úradom v Poprade povolený dňa 25.5.2001. S ohľadom na uzatvorenie kúpnej zmluvy z
31.5.1995 medzi žalobcom a manželmi D. ohľadom odpredaja nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX,
kat. úz. D., záložné právo zabezpečujúce tieto nehnuteľnosti na základe záložnej zmluvy z 31.5.1995 už
v príslušnom katastri nehnuteľností zapísané nebolo, v dôsledku čoho sa žalobca práve v tomto konaní

domáha určenia, že jeho záložné právo vzniknuté na základe spomínanej záložnej zmluvy naďalej trvá.

Okrem v poradí prvej zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi žalobcom a U. R. dňa 31.5.1995 (1.000.000,-
Sk), menovaní uzatvorili aj ďalšie dve zmluvy o pôžičke, a to dňa 14.8.1995, ktorou žalobca poskytol
dlžníkovi sumu 200.000,- (lehota splatnosti do 18.8.1995) a dňa 20.2.1996 došlo k požičaniu sumy
310.000,- Sk s lehotou splatnosti do 21.3.1996. Je nepochybné, že tieto pôžičky predtým zriadeným
záložným právom zabezpečené neboli.

Splatnosť v poradí prvej zmluvy o pôžičke v sume 1.000.000,- Sk bola neskôr žalobcom predĺžená do
30.10.1996, čím sa táto pôžička stala najneskôr splatnou oproti pôžičkám zo dňa 14.8.1995 a 20.2.1996.

Je nepochybné, že dňa 4.6.1996 bola na účet žalobcu poukázaná suma 1.000.000,- Sk, a to
prostredníctvom tretej osoby N. D. s tým, že podľa jeho vedomostí išlo o vrátenie časti z pôžičiek
U. R.. Dlžník U. R. zomrel dňa XX.X.XXXX a pobyt N. D. prostredníctvom, ktorého bola poukázaná

spomínanásuma1.000.000,-Skdlhodoboniejeznámy,vspisesanachádzaibajehočestnéprehlásenie
z 25.2.2004.

V konaní vykonané dokazovanie potvrdzuje, že dlžník U. R. svoj záväzok zo zmluvy o pôžičke sumy
1.000.000,- Sk zo dňa 31.5.1995 splnil, poukázaním tejto finančnej čiastky prostredníctvom tretej osoby
na účet žalobcu vedený v peňažnom ústave dňa 4.6.1996. V tejto súvislosti je potrebné poukázať

predovšetkým na skutkové zistenia súdu prvého stupňa v nadväznosti na prezentované výpovede
účastníkov konania a vykonané dokazovanie, keď je zrejmé, že pôžička sumy 1.000.000,- Sk bola
dlžníkovi U. R. poskytnutá v poradí prvou zmluvou a jej zabezpečenie bolo realizované zálohom
nehnuteľností vlastnícky patriacich nie dlžníkovi, ale jeho sestre a jej vtedajšiemu manželovi. Táto
pôžička bola najskôr splatná, až následne po uzavretí ďalších dvoch zmlúv o pôžičkách žalobca predĺžil

jej splatnosť, dlžník U. R. dňa 4.6.1996 splnil žalobcovi v číselnom vyjadrení presne tú sumu, ktorá bola
predmetom prvej pôžičky (je potrebné zdôrazniť, že bezúročnej) a v tejto súvislosti možno opodstatnene
predpokladať záujem dlžníka splniť predovšetkým ten dlh, ktorý bol zabezpečený nehnuteľnosťami
jeho blízkych príbuzných. Nebolo nepochybne preukázané to, aby o existencii ďalších záväzkov U. R.
žalovaná, ako aj predchádzajúci záložcovia mali vedomosť a predovšetkým ako bolo vyššie uvádzané,

tieto ďalšie záväzky záložným právom zriadeným zmluvou zo dňa 31.5.1995 ani zabezpečené neboli. K
odvolacím námietkam žalobcu sa žiada dodať, že zákon neupravuje, akým spôsobom má dlžník určiť,
ako sa má započítať jeho plnenie v prípade existencie viacerých záväzkov. Vyžaduje sa, aby išlo v
tejto súvislosti o úkon urobený určite a zrozumiteľne. Pokiaľ dlžník zaplatil svoj dlh vo výške presne
zodpovedajúcej a vymedzenej zmluvou o pôžičke zo dňa 31.5.1995, jednoznačne tým prejavil vôľu, aby

ním poskytnuté plnenie veriteľ započítal na túto konkrétnu istinu, a to bez toho, aby osobitne určoval
ako treba plnenie započítať.

Za tejto situácie je správny záver súdu prvého stupňa o splnení dlhu zo zmluvy o pôžičke z 31.5.1995 a
zároveň, pokiaľ zánikom zabezpečenej pohľadávky záložné právo zaniklo, žaloba uplatnená zo strany
žalobcu opodstatnená nie je. S poukazom na všetky uvádzané dôvody tak odvolací súd rozsudok ako

vecne správny potvrdil postupom podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p..Otrováchodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľa §224ods.1O.s.p.vspojenís§142ods.1O.s.p..
Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a ostatní účastníci si
trovy tohto štádia konania neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.