Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 30, 2015

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 16C/165/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214211794
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2214211794.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda samosudcom Michalom Novotným v právnej veci žalobcu: EOS KSI
Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., advokátska kancelária, Bratislava (zn. 2.209.105), proti žalovanému: S. T.Á., L.. X. I. XXXX, bytom
G.L. XXXX/XX, E. C., o 55,08 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 55,08 € z titulu splatenia úveru s vyčísleným úrokom z
omeškania 0,41 € a 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 55,08 € od 11. augusta 2014, a to všetko
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 55,08 € (v tom 38,58 € z trov
právneho zastúpenia a 16,50 € z iných trov konania), a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku do
rúk advokátskej kancelárie TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o.; náhrada trov prevyšujúcich 55,08 € sa žalobcovi
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou došlou súdu 4. júna 2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia súm uvedených
vo výroku. V žalobe predniesol, že jeho právny predchodca - Slovenská sporiteľňa, a.s., uzavrela
18. augusta 2005 so žalovaným zmluvu č. XXXXXXXXX, ktorou mu poskytla peňažné prostriedky.
Slovenská sporiteľňa, a.s., na žalobcu zmluvou z 15. decembra 2011 postúpila pohľadávku, ktorej výška
k danému dňu predstavovala 862,92 € z ktorých si žalobca uplatňuje časť 55,08 €, čo predstavujú splátky
úveru splatné od 10. júna do 10. augusta 2010.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení priznal existenciu dlhu, predniesol však, že ho riadne spláca v splátkach
dohodnutých so zástupcom žalobcu.

3. Súd na prerokovanie veci nariadil pojednávanie (§ 115 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), na
ktorom sa účastníci nezúčastnili. Žalobca sa ospravedlnil, no nepožiadal o jeho odročenie, žalovaný
sa dostavil len na úvod pojednávanie, opustil a netrval na svojej prítomnosti. Preto súd vykonal
pojednávania v neprítomnosti oboch účastníkov (§ 101 ods. 2 O. s. p.). Na ňom vykonal dokazovanie
listinnými dôkazmi, a to: zmluva o splátkovom úvere (č. l. 4 až 5), a v spojení so všeobecne známymi,
resp. nespornými skutočnosťami (§ 121, § 153 ods. 1 O. s. p.) zistil tento

skutkový stav:

4. a) Žalovaný ako dlžník a Slovenská sporiteľňa, a.s., ako veriteľ, ktorý je bankou podnikajúcou na
základe bankového povolenia, podpísali 18. augusta 2005 listinu označenú ako „zmluva o splátkovom
úvere č. XXXXXXXXXX“ (č. l. 4 až 5), v ktorej čl. II ods. 1 sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému
úver pripísaním na jeho účet. Podmienky úveru boli upravené v čl. I tejto listiny, vo výške 35.000 býv.
Sk. Úver mal byť poskytnutý v sume 20.000 býv. Sk, úročený pevnou sadzbou 17,3 % ročne, úroky mali
byť splatné mesačne, za jeho správu bol dohodnutý poplatok 60 Sk mesačne a dlžník ho mal splácať v
pravidelných mesačných splátkach po 553 Sk vždy do 20. dňa príslušného mesiaca až do 10. augusta
2010. V čl. II ods. 2 tejto zmluvy sa strany dohodli, že dlžník je povinný ho splatiť, je povinný platiť úroky,
a poplatky dohodnuté v zmluve alebo určené v sadzobníku. Podľa čl. III ods. 2 mal byť úver splácaný
formou inkasa z účtu dlžníka v termíne splátok. V čl. V ods. 2 bolo dohodnuté, že súčasťou zmluvy sa
stanú všeobecné obchodné podmienky účinné od 1. augusta 2002, ako aj sadzobník poplatkov.

b) Nebolo dokázané, že by Slovenská sporiteľňa, a.s., úver neposkytla.

c) Listom z 27. decembra 2011 (č. l. 10) Slovenská sporiteľňa, a.s., oznámila žalovanému, je pohľadávka
„41A - Spotrebný úver na Čokoľvek do 1699“ bola postúpená na žalobcu.

d) Žalobca a žalovaný 18. septembra 2012 podpísali listinu označenú ako „Dohoda o uznaní záväzku a
o úhrade pohľadávky v splátkach“ (č. l. 47), ktorá obsahuje okrem iného tieto ustanovenia:

„2. Uznanie záväzku

Osoby uvedené v bode 1.2 (dlžník, pozn.) ... tejto dohody uznávajú čo do právneho dôvodu a výšky
záväzok voči Veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy... číslo... XXXXXXXXX zo dňa 18.08.2005...
Dlžná suma pozostáva z istiny vo výške 687,20 EUR, ... z Úrokov z omeškania 9 % ročne zo sumy
687,20 EUR za dobu od 15.12.2011 do dňa splatnosti poslednej splátky podľa tejto dohody... Osoby
uvedené v bode 1.2... vyhlasujú, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.“

Súčasne žalovaný podpísal listinu označenú ako „Dotazník“, v ktorej okrem iného vyhlásil, že záväzky
v dohode o uznaní sú správne vypočítané, že si je vedomý, že uznanie má za následok bez novej
premlčacej doby a posilnenie vymáhateľnosti na súde a že ju chce uzavrieť.

e) Po podpise tejto dohody žalovaný od októbra 2012 mesačne uhrádzal žalobcovi 10 € (poukážky na
č. l. 33 až 36 a č. l. 41 a celkovo uhradil 260 €.

5. Takto zistený skutkový stav vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§
132 O. s. p.).

Skutkové zistenia v bode 4 sú v podstate len reprodukciou príslušných listinných dôkazov, resp. ich
častí, voči pravosti ktorých neboli vznesené žiadne námietky, ako aj z tvrdení žalobcu, ktoré žalovaný
nespochybnil.

Súd nepovažoval za potrebné vykonávať dokazovanie obsahom zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže
v zmysle § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka oznámenie veriteľa (postupcu) o postúpení bez ďalšieho
legitimizuje postupníka na uplatňovanie pohľadávky voči dlžníkovi, bez ohľadu na obsahu zmluvy medzi
postupcom a postupníkom. Ak v konaní bolo preukázané oznámenie postupcu, je dôkaz zmluvou o
postúpení nadbytočný.

Právne vec súd posúdil takto:

6. Žalobca sa domáha svojich nárokov z titulu poskytnutého úveru formou pripísania peňažných
prostriedkov na jeho bežný účet, ktoré žalovaný musel následne vrátiť. Takáto právna konštrukcia napĺňa
definíciu úveru v zmysle § 497 Obchodného zákonníka, keďže sa ňou veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi
peňažné prostriedky a tento sa zaviazal ich vrátiť. Táto zmluva sa považuje za tzv. absolútny obchodný

vzťah v zmysle § 261 ods. 3 písm. d), takže sa naň vzťahuje celá tretia časť Obchodného zákonníka.
Pretože žalobca ako veriteľ poskytoval tento úver v rámci svojho podnikania a žalovaný ho neprijímal na
takéto účely, spĺňajú definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebných úveroch v znení účinnom k 18. augustu 2005 a zmluva z 18. augusta 2005 č. 192376706 je
zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. b) cit. zákona a úver ňou poskytnutý je spotrebiteľským
úverom v právnej forme štandardného úveru [§ 2 písm. a) cit. zákona].

7. Zároveň však žalobca a žalovaný (po postúpení pohľadávky) podpísali dohodu z 18. septembra 2012,
ktorej obsahom je okrem iného prejav žalovaného, že záväzok vzniknutý zo zmluvy č. XXXXXXXXX
uznáva čo do dôvodu a výšky. Súd túto dohodu posúdil ako platné uznanie záväzku zo strany žalovaného
resp. § 323 Obchodného zákonníka, keďže je v ňom zreteľne obsiahnutý právny dôvod, z ktorého
mali záväzky žalovaného vzniknúť, ako aj výška (určitým spôsobom rozkľúčovaná), čo sú v zmysle
citovaného zákonného ustanovenia podstatné náležitosti uznania. Súd len pre poriadok pripomína, že
uznanie záväzku alebo dlhu nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods.
1 Obč. zák. v znení účinnom k 18. septembru 2012. V zmysle cit. ustanovenia sa totiž za neprijateľnú
zmluvnú podmienku môžu považovať len „ustanovenia spotrebiteľských zmlúv“, teda v zásade nie
zmluvy ako také. Okrem toho § 53 ods. 1 Obč. zák. in fine vylučuje z pojmu neprijateľnej zmluvnej
podmienky individuálne dohodnuté ustanovenia. Za konania nevyšlo najavo nič, čo by spochybňovalo
individuálne dojednanie dohody z 18. septembra 2012. Individuálnosť dohody nie je automaticky
vylúčená tým, že dohoda je pripravená jednou stranou, pretože aj v takom prípade možno vychádzať
vo vzťahu k hlavnému obsahu takej dohody (uznaniu dlhu) z predpokladu, že dlžník dohodu podpisuje
preto, že tento hlavný obsah a ním predpokladaný následok vyvolať chce. Už z textu § 53 ods. 1 Obč.
zák., ktorý hovorí o „ustanoveniach zmlúv“ možno vyvodiť, že zákon za neprijateľné nepovažuje samy
predformulované listiny ako také, ale len tie ustanovenia z nich, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v
právach spotrebiteľa a dodávateľa. Už preto je ale vylúčené považovať každú predformulovanú dohodu
za neprijateľnú.

8. Platným uznaním dlhu nastali následky predpokladané v § 323 Obchodného zákonníka, teda
domnienka existencie uznaného dlhu, pokiaľ v konaní nebol dokázaný (nevyšiel najavo) opak. V
citovanej veci tak súd musel predpokladať, že úver bol poskytnutý, boli splnené podmienky postúpenia
pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom k 15. decembra 2011.
V dôsledku uznania dlhu medzi žalobcom a žalovaným totiž žalovaného zaťažovalo dôkazné bremeno,
aby dokázala nesplnenie týchto podmienok. To však žalovaný neurobil.

9. Z ustanovenia čl. I zmluvy z 18. augusta 2005 vyplýva, že žalovaný mal splácať poskytnutý úver
v splátkach po 553 Sk (18,356 €) mesačne do 10. dňa kalendárneho mesiaca, pričom posledná
splátka bola splatná 10. augusta 2010. K 18. septembru 2012 pritom celková výška dlhu len na
istine predstavovala 687,20 €. Preto ak žalovaný v priebehu rokov 2012 až 2015 uhradil 260 €, stále
tým nie je dokázané, že došlo k úhrade celej istiny. Navyše, z použitého variabilného symbolu pri
jednotlivých úhradách je zrejmé, že žalovaný neurčil jednoznačne, na ktoré konkrétne splátky sa majú
ním poukazované zmluvy použiť. V konaní tak nebolo preukázané, že by žalovaný uhradil posledné tri
splátky (jún, júl a august 2010) po 18,356 €. Keďže žalobca nadobudol túto pohľadávku postúpením od
SLSP, a.s., súd jeho žalobe vyhovel (výrok II).

10. Nárok na úrok z omeškania spočíva na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nar. vlády
č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2013, keďže k omeškaniu došlo pred týmto dňom.

12. Len pre poriadok sa na záver podotýka, že účinkom uznania záväzku podľa § 407 ods. 1 Obchodného
zákonníka aj plynutie novej premlčacej doby. V dôsledku toho záväzok žalobcu nemožno považovať za
premlčaný.

13. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 a § 150 ods. 2 O. s. p. V zmysle § 150
ods. 2 O. s. p. považoval súd vyčíslené trovy v sume 135,20 € za neprimerané s prihliadnutím na výšku
uplatňovanej istiny 55,08 €, keďže ju prevyšujú takmer trikrát. Súd navyše prihliadol na to, že žalovaný

preukázal, že žalobcove nároky spláca, a za konania prejavil ochotu zaplatiť aj žalovanú pohľadávku.
Preto súd priznal žalobcovi len náhradu trov vo výške vlastnej istiny pohľadávky (výrok III). Z nich 16,50
€ pripadne na zaplatený súdny poplatok a zvyšok na trovy právneho zastúpenia. Náhradu trov musí
žalovaný zaplatiť do rúk právneho zástupcu žalobcu (§ 149 O. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu
písomne na podpísanom súde alebo ústne do zápisnice na ktoromkoľvek okresnom súde.

V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je adresované, dátume a podpise odvolateľa uviesť tiež,
v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, v čom sa tento rozsudok alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a
O. s. p.), alebo f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej
uspokojenia v exekúcii.