Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 30, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/1037/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113239463
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5113239463.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jána Burika, v právnej veci
navrhovateľa: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Karadžičova 17, IČO: 31 383 408,
zastúpeného Mgr. Miroslavom Vilímom, advokátom so sídlom K., M. X proti odporcovi: E. I., nar. XX.
X. XXXX, bytom P. XXX, zastúpenému JUDr. Sabínou Hodoňovou, advokátkou so sídlom J., M. G. XX,
o zaplatenie 663,92 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Žilina, č.k. 17C/125/2014-67 zo dňa 22. 9. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Odporcovi súd p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v sume 62,49 eur, ktoré j e p o v i n n ý
zaplatiť navrhovateľ na účet advokátky JUDr. Sabíny Hodoňovej, so sídlom J., M. G. XX, v lehote 3 dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina zamietol návrh, ktorým sa domáhal navrhovateľ voči
odporcovi zaplatenia sumy 663,92 eur spolu s príslušenstvom z dôvodu, že navrhovateľ v konaní
nepreukázal poistno-právny vzťah, na základe ktorého uplatňoval zaplatenie pohľadávky. Prvostupňový
súd dospel k záveru, že poistná zmluva zo dňa 29. 9. 2008 zanikla najneskôr k 30. 10. 2009, a teda
požadovať zaplatenie poistného za obdobie od 1. 1. 2012 do 1. 9. 2012 nie je dôvodné. Právne vec
posúdil podľa ust. § 803 ods. 1 OZ.
O trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľa zaviazal k povinnosti zaplatiť odporcovi trovy vo výške
237,96 eur, a to s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p., keď odporca bol úspešným účastníkom v konaní.

Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podal prostredníctvom zástupcu odvolanie
navrhovateľ. Dôvodil tým, že rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a súd svojím postupom odňal navrhovateľovi možnosť konať pred súdom, resp. konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa jeho názoru navrhovateľ
jednoznačne preukázal, že odporca uhradil poistné až do konca roku 2011, a to výpisom z účtu k
poistnej zmluve. Pripustil, že odporca hradil poistné nepravidelne a viackrát mu bola zasielaná výzva na
zaplatenie dohodnutého poistného, ktoré však vždy dodatočne v jednomesačnej lehote uhradil. Tvrdenia
odporcu o tom, že v roku 2009 po výzve nezaplatil poistné, sú nepravdivé a v rozpore s listinnými
dôkazmi založenými v súdnom spise. Poukazoval na to, že súd pokiaľ vychádzal len z výpovede odporcu
a nedal možnosť navrhovateľovi reagovať na jeho tvrdenia (navrhovateľ mohol súdu predložiť listinné
dôkazy), odňal tak navrhovateľovi možnosť konať pred súdom. Podľa navrhovateľa poistná zmluva
zanikla až dňom 1. 9. 2012. Odvolateľ tiež namietal správnosť vyčíslenia priznaných trov právneho
zastúpenia, keď podľa neho nebol preukázaný úkon zo dňa 19. 9. 2014, kedy mala byť uskutočnená

porada klienta s advokátom. Takýto úkon nemožno považovať za účelne vynaložený na bránenie jeho
práva. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a návrhu vyhovel a
zároveň, aby mu boli priznané trovy celého konania.

K podanému odvolaniu sa prostredníctvom zástupcu vyjadril odporca. Uviedol, že navrhovateľ k návrhu
na vydanie platobného rozkazu sám predložil výzvu na zaplatenie dlžného poistného v sume 331,92 eur
zo dňa 3. 9. 2009. Obsahom tejto výzvy bolo upozornenie o tom, že v prípade nezaplatenia poistného
zanikne poistenie uplynutím jednomesačnej lehoty. Odporca list navrhovateľa z 3. 9. 2009 nikdy
nerozporoval a v stanovenej lehote navrhovateľovi poistné v sume 331,92 eur nezaplatil. Opak nevyplýva
ani z výpisu z účtu k poistnej zmluve. Odporca síce navrhovateľovi naďalej posielal sumy poistného,
tieto však neboli zaplatené v zmysle lehoty podľa § 801 ods. 2 OZ. Boli zasielané navrhovateľovi až po
zániku poistnej zmluvy. Odporca neuviedol žiadne nové skutočnosti, iba poukázal na tie listinné dôkazy,
ktoré sám založil do súdneho spisu spolu s návrhom na začatie konania. Ďalšie výzvy, ktoré zasielal
odporcovi na zaplatenie dlžného poistného, nemajú relevanciu, nakoľko v čase ich vyhodnotenia došlo
už k zániku poistnej zmluvy. Odporca žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať
mu náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a prípisom
zo dňa 12. 3. 2015 vyzval navrhovateľa, aby súdu predložil listinné dôkazy, a to výpis z účtu, z ktorého
by bolo zrejmé, z akého účtu, resp. kto platil poistné na poistnú zmluvu č. 292492/1 na meno E. I. v
mesiacoch august, september, október 2009. Výzva bola doručená navrhovateľovi 16. 3. 2015, aj jeho
právnemu zástupcovi 17. 3. 2015. Požadované listinné dôkazy žiadal súd predložiť v lehote 10 dní.
Pretože na výzvu navrhovateľ, ani jeho zástupca nereagoval, krajský súd postupom bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok prvostupňového súdu podľa ust. § 219 O.s.p. ako
vecne správny potvrdil.

Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, príslušného obsahu spisového materiálu, ako aj
vyhodnotením obsahu odvolania, dospel k záveru, že prvostupňový súd vo veci samej v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade
s ust. § 132 O.s.p. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu
stotožnil a na ktoré v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. poukazuje. Prvostupňový súd v odôvodnení svojho
rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol zistený skutkový stav, ktorý posudzoval, primeraným spôsobom
opísal stanoviská procesných strán, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré
aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Tieto zároveň primeraným a
dostatočným spôsobom zdôvodnil.

Aj odvolací súd má za to, že v predmetnej veci bolo preukázané medzi účastníkmi uzatvorenie poistnej
zmluvy č. 292492/1 zo dňa 30. 9. 2008. Dňa 3. 9. 2009 vydal navrhovateľ výzvu na zaplatenie
dohodnutého minimálneho poistného, ktorú doručoval odporcovi a v ktorej uviedol, že poistné je
uhradené do 31. 5. 2009. Za obdobie od 1. 6. 2009 do 30. 9. 2009 poistné uhradené nebolo a vznikol
nedoplatok vo výške 331,92 eur. Zároveň navrhovateľ oznamoval, že ak poistné najneskôr v lehote
jedného mesiaca, ktorá plynie od 5. dňa od prevzatia tejto výzvy, nebude zaplatené, poistenie zanikne.
Ako potvrdenie o platbách doložil do spisu kópie zobrazenia počítačovej zostavy. Do spisu je doložené aj
oznámenie o zániku poistenia zo dňa 28. 9. 2012, kedy navrhovateľ oznamuje odporcovi zánik poistnej
zmluvy dňa 21. 9. 2012. Odporca pred prvostupňovým súdom uviedol, že po výzve z roku 2009 v
jednomesačnej lehote požadovanú sumu neuhradil a má teda za to, že došlo k zániku poistenia.

V zmysle § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné
obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie,
ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že
poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.

Z predložených listinných dôkazov mal aj odvolací súd preukázané, že listom zo dňa 3. 9. 2009 vyzval
navrhovateľ odporcu na zaplatenie nedoplatku vo výške 331,92 eur s upozornením, že ak v stanovenej
lehote uvedená suma zaplatená nebude, zanikne poistenie z poistnej zmluvy č. 292492. V konaní tak
ostalo sporné, či táto požadovaná suma bola v stanovenej lehote odporcom uhradená (a či teda poistenie
trvalo naďalej a skončilo až neplatením poistného v roku 2012). V tomto smere dôkazná povinnosť
bola na navrhovateľovi, ktorý tvrdil, že odporca zameškané poistné doplatil riadne a včas. Aj v priebehu

odvolacieho konania bol navrhovateľovi daný priestor na preukázanie ním tvrdených skutočností, keď
odvolací súd požadoval predložiť výpis z účtu ako písomný dôkaz o tom, že odporca platby poistného
v celej výške a v lehote splatnosti uhradil. Tieto skutočnosti totiž nevyplynuli ani z počítačovej zostavy,
ktorá v kópii bola predložená už aj prvostupňovému súdu. Podľa oznámenia navrhovateľa zo dňa 3. 9.
2009 poistné naposledy odporca uhradil do 31. 5. 2009. Vyzvaný bol na zaplatenie poistného za jún,
júl, august, september 2009 (do 30. 9. 2009). Podľa predloženej počítačovej zostavy dňa 11. 9. 2009
bola zaúčtovaná platba 82,98 eur. Odporca však aj túto platbu spochybňoval a navrhovateľ výpisom z
účtu, čo je možné považovať za preukázané tvrdenie o platbe, nezdokladoval. Odvolaciemu súdu potom
neostalo iné, než rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť, nakoľko ani v odvolacom
konaní navrhovateľ neuviedol žiadne iné skutočnosti, s ktorými by sa nevysporiadal prvostupňový súd,
resp. ktoré by umožnili odvolaciemu súdu iným spôsobom prehodnotiť skutkový alebo právny stav.
Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj výrok o trovách prvostupňového konania, pretože
prvostupňový súd priznané trovy konania a ich výšku riadnym spôsobom zdôvodnil v súlade s vyhláškou
č. 655/2004 Z.z.. K namietanému úkonu zo dňa 19. 9. 2014 bol doložený záznam zo stretnutia s klientom,
ktorý je založený v spise (č.l. 66). Z obsahu záznamu vyplynulo, čo bolo predmetom porady.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142
ods. 1 O.s.p. a odporcovi, ktorý bol úspešný v odvolacom konaní, priznal náhradu trov v sume 62,49 eur,
čo predstavuje náhradu trov právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z., pozostávajúce
z jedného úkonu - vyjadrenia k odvolaniu vo výške 54,45 eur a priznaného režijného paušálu 8,04 eur.
Ďalší úkon, ktorý odporca žiadal priznať ako vykonanú poradu s klientom, odvolací súd nepovažoval za
účelný, nakoľko ako to konštatoval aj sám zástupca navrhovateľa, vyjadrenie k odvolaniu neobsahovalo
žiadne nové skutočnosti, ku ktorým by sa mal odporca, resp. jeho zástupca vyjadriť (oproti vyjadreniam
pred prvostupňovým súdom). Pri stanovení výšky trov právneho zastúpenia vychádzal súd z ust. § 10
ods. 1 vyhlášky, keď hodnota sporu v odvolacom konaní predstavovala sumu 663,92 eur, taktiež z §
16 ods. 3 vyhlášky pri stanovení režijného paušálu. Navrhovateľovi, ktorý nebol úspešný v odvolacom
konaní, súd náhradu trov nepriznal.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.