Rozsudok Judgement was issued on Thursday, April 29, 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 9Cb/60/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111208452
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Smolko

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2111208452.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrnavavkonanípredsudcomJUDr.MartinomSmolkomvprávnejvecižalobcu:DinersClub

CS, s.r.o., so sídlom Námestie slobody 11, Bratislava, IČO: 35 757 086, zastúpeného JUDr. Júliusom
Brichtom, advokátom, so sídlom Grösslingova 6-8, 811 09 Bratislava proti žalovanému v 1. rade: MERIT
MARK, spol. s r.o., so sídlom Saratovská 2, Bratislava, IČO: 34 139 826, v 2. rade: G. o zaplatenie
8.603,41 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný v 1. je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.485,63 eur a zmluvnú pokutu vo výške 16% ročne zo
sumy 6.374,96 eur od 15.11.2010 do dňa vydania rozhodnutia a to všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku, s tým, že splnením jedného zo žalovaných zanikne v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého

žalovaného.

Žalovanýv2.radejepovinnýzaplatiťžalobcovisumu8.603,41eurspolusúrokomzomeškaniavovýške
8 % ročne od 15.11.2010 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 16% ročne zo sumy 6.374,96 eur
od 15.11.2010 do dňa vydania rozhodnutia do troch dní od právoplatnosti rozsudku, s tým, že splnením
jedného zo žalovaných zanikne v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného.

Žalovaní v 1 a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 727 eur za zaplatený
súdny poplatok a vo výške 2.962,83 eur za trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu
žalobcu IBAN: E. 1111 XXXX XXXX XXXX XXXX, SWIFT/BIC: UNCRSKBX, VS: XXXXXXXXXX do
troch dní od právoplatnosti rozsudku, s tým, že splnením jedného zo žalovaných zanikne v rozsahu tohto

plnenia povinnosť druhého žalovaného.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 15.4.2011 domáhal vydania rozhodnutia ktorým by súd uložil
žalovaným zaplatiť mu sumu 8.603,41 eur spolu s 8 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy
6.374,96 eur od 15.11.2010 do zaplatenia a zmluvnou pokutou vo výške 16% ročne zo sumy 6.374,96
eur od 15.11.2010 do dňa vydania rozhodnutia vo veci samej tým, že plnením jedného z odporcov
zanikne v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého odporcu. Uplatnená pohľadávka vznikla zo zmluvy
uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným 1.rade na základe žiadosti o vydanie kreditnej karty zo dňa

2.7.2008, keď žalovaný v 2.rade dňa 10.7.2007 podpísal ručiteľské vyhlásenie, ktorým sa zaviazal,
uspokojiť pohľadávky žalobcu voči žalovanému v 1.rade, v prípade, že tento nesplní akékoľvek záväzky
voči žalobcovi, ktoré mu vznikli alebo vzniknú z právneho vzťahu založeného žiadosťami o vydanie
kreditných kariet alebo v súvislosti s nimi.Súd rozsudkom č.k.: 9Cb/60/2011-186 zo dňa 21.6.2013 rozhodol tak, že uložil žalovanému v 1. rade
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7.117,78 eur spolu s 8 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy
6.374,96 eur od 15.11.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania. Vo vzťahu k žalovanému v 1. rade

vo zvyšnej časti žalobu zamietol a vo vzťahu k žalovanému v 2. rade ju zamietol v celom rozsahu. Vo
svojom odôvodený okrem iného uviedol, že pokiaľ ide o uplatnenú istinu pohľadávky vo výške 6.374,96
eur predstavujúcu neuhradené transakcie vykonávané prostredníctvom kreditnej karty, v tejto časti súd
považoval žalobu za dôvodnú. Zvyšnú časť istiny pohľadávky predstavujúcu vyčíslenú zmluvnú pokutu
ku dňu 30.10.2010 vo výške 1.485,63 eur ako aj uplatnenú zmluvnú pokutu do rozhodnutia vo veci

pri percentuálnom uplatnení z dlžnej sumy (16%) ako nedôvodnú zamietol z dôvodu neurčitosti tohto
dohodnutého nároku. Rovnako tak zamietol žalobu vo vzťahu k žalovanému v 2. rade v celom rozsahu
z dôvodu neplatnosti ručiteľského záväzku pre jeho neurčitosť.

Predmetný rozsudok napadol žalobca v zamietajúcej časti odvolaním, o ktorom odvolací súd svojim
uznesením č.k. 21Cob/230/2013-256 zo dňa 27.6.2014 rozhodol tak, že rozsudok súdu I. stupňa v
napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd

uviedol a vyjadril právny názor, že súd I. stupňa označil vo svojom rozsudku ručiteľské prehlásenie
vykonané žalovaným v 2. rade za neplatný právny úkon z dôvodu jeho neurčitosti podľa § 37 ods. 1 OZ
s ktorým právnym názorom sa odvolací súd nestotožňuje. Žalovaný v 2. rade ktorý podpísal ručiteľské
vyhlásenie podľa § 303 Obch. zák. je podľa výpisu z Obchodného registra SR jediným spoločníkom a
jediným konateľom žalovaného v 1. rade. Ako konateľ tejto spoločnosti vykonával úkony prislúchajúce

štatutárnemu zástupcovi spoločnosti s ručeným obmedzeným, z čoho vyplýva, že ručiteľské vyhlásenie
bolo vykonané tou istou fyzickou osobou označenou dátumom narodenia i bydliskom, ktorá v mene
žalovaného v 1. rade ako konateľ podpísala žiadosť o vydanie kreditnej karty a ktorá s ňou disponovala
a vykonávala oprávnenia, ktoré jej z kreditnej karty vyplývali. Predmetné skutočnosti preto nemožno
vyhodnotiť ako neurčitý prejav vôle s neurčitým a neistým obsahom práve vzhľadom na to, že sa

jednalo o tú istú osobu, preto nemožno mať za to, že by nebolo ručiteľovi zrejmé aký záväzok ručením
zabezpečuje a aký záväzok a v akom rozsahu sa zaväzuje ho uspokojiť. Z uvedeného dôvodu odvolací
súd rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorým bol návrh zamietnutý voči žalovanému v 2. rade zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie v ktorom prvostupňový súd musí vziať do úvahy vyššie uvedené
skutočnosti, ručiteľské vyhlásenie nemôže považovať za neurčitý záväzok a nemôže z uvedeného

dôvodu ručiteľské vyhlásenie kvalifikovať ako neplatný právny úkon. V súvislosti so zamietnutou časťou
nároku na zmluvnú pokutu, ktorá podľa názoru prvostupňového súdu nie je dohodnutá platne, pretože
je vo všeobecných obchodných podmienkach podradená pod označenie poplatok z omeškania, ktorý
je v danom prípade nenárokovateľný, preto ani dohoda o zmluvnej pokute nemôže byť platná, odvolací
súd uviedol, že tento záver súdu I. stupňa nepovažuje za správny, pretože zmluvná pokuta dohodnutá

vo výške 16 % ročne je podradená pod časť „režijné poplatky“ vymenované v časti zoznamu poplatkov,
na ktoré odkazuje i článok 4.6. VOP pre používanie kariet Diners Club platný od 1.1.2009. Samotná
skutočnosť, že zmluvná pokuta je uvedená ako časť poplatku z omeškania nezakladá jej neurčitosť, z
toho dôvodu takéto právne posúdenie neobstojí. Z vyššie uvedeného má odvolací súd za to, že zmluvná
pokuta nemôže byť iba z dôvodu jej označenia ako súčasť poplatku z omeškania vyhodnotená ako

neplatná.

Žalovaný v 2. rade vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 9.4.2015 (č.l. 297 spisu) uviedol, že 2.7.2008
vo funkcii konateľa žalovaného v 1. rade požiadal o vydanie firemnej kreditnej karty a ako konateľ
žalovaného v 1. rade akceptoval všeobecné obchodné podmienky žalobcu. Taktiež potvrdil, že ako
fyzická osoba následne podpísal ručiteľské vyhlásenie, ktoré podpísal iba z toho dôvodu, že bol zároveň

štatutárnym orgánom žalovaného v 1. rade a žalobca trval na tom, aby v tejto pozícii prevzal za právnickú
osobu ručenie, v opačnom prípade by ručenie neakceptoval. S prihliadnutím na skutočnosť, že suma
vyjadruje pohľadávku vyplývajúcu z neuhradených transakcií z obdobia 15.3.2009 do 15.10.2010 ju
považuje za neplatnú. Koncom predmetného obdobia nebol konateľom ani spoločníkom žalovaného
v 1. rade, nemohol preto pri podpise ručiteľského vyhlásenia mať vôľu ručiť za konkrétny záväzok

spoločnosti, nad ktorou v dobe vzniku pohľadávok nemal žiadnu moc. Jazykovým výkladom § 303 a
304 Obchodného zákonníka má za to, že prívlastkom „určitý“ sa má za to, že konkrétny záväzok, ktorý
ale nebol v dobe podpisu ručiteľského vyhlásenia známy. Ak neskôr zo žalovanej spoločnosti vystúpil,
nebol jej spoločníkom ani za ňu nekonal, nebolo jeho vôľou ďalej ručiť za záväzky tejto spoločnosti. Z
vyššie uvedených dôvodov je presvedčený o tom, že právny úkon vykonaný v súvislosti s ručiteľským

vyhlásením je neplatný podľa § 37 ods. 1 OZ a je treba takýto úkon vykladať hlavne podľa vôle toho, ktoprávny úkon vykonal. V prípade ak by žalobca aj naďalej trval na platnosti ručiteľského vyhlásenia tak
podľa jeho názoru je neplatná aj podľa ustanovenia § 49a OZ. Vzhľadom na vyššie uvedené neuznáva
platnosť svojho ručenia ako akcesorického vzťahu a nebude sa preto vyjadrovať k výške zmluvnej

pokuty.

Súd v predmetnej veci, po splnení zákonných podmienok, konal v zmysle § 101 ods.2 O.s.p. v
neprítomnosti žalovaných, keď predvolanie na pojednávanie v deň 29.4.2015 im bolo riadne doručené
(žalovanému v 1. rade v zmysle § 48 ods. 2 OSP a žalovanému v 2. rade osobne). Súd upustil od
osobného výsluchu zástupcu žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rada, ktorých výpoveď by nezvrátila

už súdom zistený skutkový stav a bola by nadbytočná.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu, oboznámením sa s listinnými
dôkazmi a to predovšetkým so Žiadosťou o vydanie kreditnej karty, všeobecnými obchodnými
podmienkami pre používanie kariet Diners Club, ručiteľským vyhlásením, preberacím protokolom,
výpismi transakcii, zoznamom a sadzobníkom poplatkov i s celým obsahom spisového materiálu a zistil
nasledujúci skutkový a právny stav:

Právny zástupca žalobcu v konaní uviedol, že žalobca na podanej žalobe trvá v zmysle jeho písomného
vyhotovenia. Na základe žiadosti o vydanie kreditnej karty zo dňa 2.7.2008 žalovaným v 1. rade
vznikol medzi účastníkmi zmluvný vzťah, v rámci ktorého žalobca vychádzajúc z obsahu tejto žiadosti,
ktorú prijal a všeobecných obchodných podmienok, na ktorú sa odkazovalo mu poskytol služby
dojednaného rozsahu, teda žalovanému v prvom rade bola vydaná kreditná karta, ktorej prevzatie

potvrdil a prostredníctvom nej žalobca zaplatil transakcie žalovaného v 1.rade prostredníctvom tejto
karty s tým, že všetky transakcie využívané žalovaným v 1.rade u predajcov, u ktorých sa kartou dalo
platiť žalobca zaňho zaplatil a podľa zmluvy ich mal žalovaný žalobcovi dohodnutým spôsobom vrátiť,
čo však v rozhodnom období popísanom v žalobe a aj vo vyjadrení zo dňa 14.6.2013 žalovaný v 1.rade
nevykonal. Žalovaný v 1. rade je preto povinný zaplatiť sumu 6.374,96 eur ako plnenie za poskytnuté

služby a nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením platieb, žalobca si uplatnil aj úrok z
omeškania vo výške 8 % ročne a zmluvnú pokutu vo výške 16 % ročne, ktorá dohoda o týchto nárokoch
vyplýva zo všeobecných obchodných podmienok, kde sú označené ako poplatok z omeškania, neskôr to
bolo uvedené ako sankčný poplatok s tým, že ako aj vyplýva z písomného vyjadrenia, žalobca odkazuje
na bod 4.6. všeobecných obchodných podmienok, kde vyplýva povinnosť zaplatiť poplatok z omeškania

pozostávajúci z úroku z omeškania a zmluvnej pokuty vo výšky uvedenej v zozname poplatkov a to od
dátumu splatnosti. Výška poplatku z omeškania bola 24 % ročne z toho výška úroku z omeškania 8 %
ročne a zmluvná pokuta vo výške 16 % ročne. Ku dňu 30.10.2010 žalobca tak vyčíslil úrok z omeškania
vo výške 742,82 eur a zmluvnú pokutu vo výške 1.485,63 eur, ktoré sumy sú súčasťou istiny a ďalej
žalobca žiadal priznať úrok z omeškania vo výške 8 % ročne aj percentuálne z nezaplatených platieb v

sume 6.374,96 eur od 15.11.2010 do zaplatenia a rovnako z uvedenej sumy od 15.11.2010 priznať aj 16
%-nú ročnú zmluvnú pokutu, ktorý nárok ohraničuje do dňa vydania rozhodnutia v tejto veci. Pokiaľ ide
o žalovaného v 2.rade, tento ako osoba oprávnená konať za žalovaného v 1.rade, vyhlásením zo dňa
10.7.2008 prevzal ručiteľský záväzok za žalovaného v 1.rade, preto ho žalobca žiada zaviazať zaplatiť
uplatnenú pohľadávku spolu so žalovaným v 1.rade v postavení ručiteľa. Ďalej v konaní poukázal na

uznesenie odvolacieho súdu a v ňom vyslovený právny názor, že zmluvná pokuta bola dojednaná platne
ako aj ručiteľské vyhlásenie. Právnu obranu žalovaného v 2. rade tak považuje za irelevantnú. Záväzok
ku ktorému sa subsionárne viaže ručiteľské vyhlásenie je určitý, špecifikovaný dostatočne a konkrétne.
Nie je možné určiť do budúcna presnú sumu vzniknutého dlhu, za ktorý bude ručiteľ v budúcnosti ručiť. K
tvrdeniam žalovaného v 2. rade že neskôr nemal vplyv na vedenie spoločnosti, z ktorej vystúpil pokladá

taktiež za irelevantné. V rozhodnom období za ktoré sa domáha a uplatňuje si svoj nárok žalobca t.j. do
dňa 15.11.2010 nepopierateľne bol žalovaný v 2. rade ako spoločníkom tak aj konateľom žalovaného v
1. rade keď z výpisu z Obchodného registra SR vyplýva že k zmene došlo až po 29.4.2011. Ani to by
však nezbavovalo žalovaného v 2. rade jeho zodpovednosti a povinnosti zaplatiť dlh. V závere dodala k
výške zmluvnej pokuty, že pri odkaze vo všeobecných obchodných podmienkach článku 4.6 na jej výšku

a výšku úroku z omeškania, ktorá sa viaže na Zoznam poplatkov, tak tento je súčasťou spisu ako listinný
dôkaz na č.l. 51, kde je uvedená výška úroku z omeškania 8 % ročne a zmluvná pokuta 16 % ročne čo
predstavuje aj vyššie vyčíslené nároky.Z predloženej žiadosti o vydanie kreditnej karty zo dňa 2.7.2008 (č.l. 13 spisu), ktorá odkazovala aj na
všeobecné obchodné podmienky žalobcu, oboznámenie sa s ktorými žalovaný 1.rade potvrdil, vyplýva
žiadosť žalovaného v 1.rade o vydanie kreditnej karty.

Z článku 1.1 všeobecných obchodných podmienok žalobcu, že predmetom jeho činnosti je vydávanie a
správa nebankových platobných kariet, vykonávanie obchodných transakcií z použitia kreditných kariet.

Podľa článku 2 všeobecných obchodných podmienok vyplýva, že držiteľ karty je oprávnený po
predložení karty uskutočňovať prostredníctvom nej platby kdekoľvek na svete za tovary zakúpené, resp.
za služby poskytnuté zmluvným partnerom a to do výšky limitu, ako aj prostredníctvom karty vybrať
hotovosť z bankomatov, od oprávnených osôb do výšky hotovostného limitu.

Podľa článku 4.1 všeobecných obchodných podmienok vyplýva, že spoločnosť Diners Club Slovakia,
s.r.o. uhradí zmluvným partnerom všetky pohľadávky, ktoré vzniknú v súvislosti s realizovaním transakcií
prostredníctvom karty v príslušnom zúčtovacom období.

Podľa článku 4.2 všeobecných obchodných podmienok vyplýva, že žiadateľ je povinný dlžnú sumu
vyplývajúcu z výpisu transakcií, prípadne zo súhrnného vyúčtovania uhradiť do dátumu splatnosti,

najneskôr však do piatich dní od dátumu splatnosti.

Podľačlánku4.6všeobecnýchobchodnýchpodmienokvyplýva,žeaksažiadateľdostanedoomeškania
so zaplatením dlžnej sumy z výpisu transakcií, je povinný uhradiť spoločnosti Diners Club Slovakia, s.r.o.
najmä poplatok z omeškania pozostávajúci z úroku z omeškania a zmluvnej pokuty vo výške uvedenej
v zozname poplatkov od dátumu splatnosti, iné poplatky podľa zoznamu poplatkov, napr. poplatky za

vystavenie upomienok, všetky náklady, ktoré spoločnosti vznikli v súvislosti s vymáhaním dlžnej sumy,
napr. súdne a notárske poplatky a náklady právneho zástupcu.

Z ručiteľského vyhlásenia zo dňa 10.7.2008 (č.l. 15 spisu) vyplýva písomné vyhlásenie a záväzok
žalovaného v 2.rade, že uspokojí pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi, ak dlžník - žalovaný v 1.rade
nesplní akékoľvek záväzky voči veriteľovi, ktorému vznikli alebo vzniknú z právneho vzťahu založeného

žiadosťami o vydanie kreditných kariet Diners Club Slovakia, s.r.o. alebo v súvislosti s nimi.

Z preberacieho protokolu (č.l. 17 spisu) vyplýva, že žalovaný v 2.rade prevzal dňa 11.7.2008 kartu č.
XXXXXXXXXXXXXX.

Z výpisu z obchodného registra žalovaného v 1.rade vyplýva, že žalovaný v 2.rade bol v období od
1.5.2008 do 29.4.2011 spoločníkom a konateľom žalovaného v 1.rade.

Podľa ustanovenia § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá
nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva
nie je uzavretá.

Podľa ustanovenia § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch
1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom

zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a
týmto zákonom.

Podľa ustanovenia § 1 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov,
obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené
v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto

ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchtopredpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento
zákon.

Podľa ustanovenia § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia

zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný túto pokutu
zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu
možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej
určenia.

Podľa ustanovenia § 303 Obchodného zákonníka, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak
dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

Podľaustanovenia§304Obchodnéhozákonníka,ručenímmožnozabezpečiťlenplatnýzáväzokdlžníka
alebo jeho časť. Vzniku ručenia však nebráni, ak záväzok dlžníka je neplatný len pre nedostatok
spôsobilosti dlžníka brať na seba záväzky, o ktorom ručiteľ v čase svojho vyhlásenia o ručení vedel.
Ručením možno zabezpečiť aj záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti alebo ktorého vznik závisí od
splnenia podmienky.

Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka (v znení v čase uzatvorenia zmluvného vzťahu
účastníkov), ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný
platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná
úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho
polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v

prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas celého tohto polroka.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným v 1.rade vznikol obchodno-právny
záväzkový vzťah, na základe ktorého žalobca poskytol žalovanému v 1.rade kreditnú kartu, ktorú
tento riadne prevzal a prostredníctvom ktorej vykonával vo svoj prospech transakcie popísané vo
všeobecných obchodných podmienkach, s ktorými bol oboznámený, pričom sa zaviazal k povinnosti

dlžnú sumu vyplývajúcu z výpisu transakcií, prípadne zo súhrnného vyúčtovania uhradiť žalobcovi, čo
však v danom prípade v rozhodnom období preukázateľne neurobil. Pohľadávka, ktorá je predmetom
konania vyplýva z popísaného zmluvného vzťahu účastníkov a predstavuje nezaplatenú istinu
pozostávajúcu zo sumy 6.374,96 eur ako neuhradené položky - transakcie vykonané prostredníctvom
kreditnej karty za obdobie od 15.3.2009 do 15.10.2009, zo sumy 742,82 eur ako vyčísleného

dohodnutého 8 %-ného ročného úroku z omeškania z dlžnej sumy ku dňu 30.10.2010, zo sumy 1.485,63
eur ako vyčíslenej a dohodnutej zmluvnej pokuty (16 % ročne z dlžnej sumy ku dňu 30.10.2010). Ďalej
pohľadávka predstavuje aj percentuálne uplatnenú zmluvnú pokutu vo výške 16 % ročne od 15.11.2010
do rozhodnutia vo veci. Žalovaný v 2.rade podpísal ručiteľské vyhlásenie. Nakoľko žalovaný v 1.rade
vyúčtované čiastky riadne a včas nezaplatil a žalovaný v 2.rade ako ručiteľ bol vyzvaný na ich zaplatenie

za hlavného dlžníka, ktorý rovnako neplnil, žalobca žiada uplatnenú pohľadávku zaplatiť od oboch
žalovaných.

Pokiaľ ide o uplatnenú istinu pohľadávky v rozsahu sumy 6.374,96 eur predstavujúcu neuhradené
transakcie vykonávané prostredníctvom kreditnej karty, v tejto časti súd považoval žalobu za dôvodnú
a rozhodol právoplatne o jej priznaní už rozsudkom č.k.: 9Cb/60/2011-186 zo dňa 21.6.2013 ako aj o

časti istiny v sume 742,82 eur predstavujúcej vyčíslený dohodnutý úrok z omeškania. Po rozhodnutí
odvolacieho súdu zostal sporným už len nárok voči žalovanému v 1. rade na úhradu zvyšku istiny
- vyčíslenej zmluvnej pokuty, zmluvnej pokuty uplatnenej percentuálne a celý nárok uplatnený voči
žalovanému v 2. rade. Súd pridržiavajúc sa vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu,
ktorým je viazaný a v konečnom dôsledku sa s nim stotožňujúc dospel k záveru, že aj vo zvyšku je

nárok žalobcu dôvodný. Pri predbežnom skúmaní platnosti zmluvného vzťahu žalobcu a žalovaného
v 1. rade, tak aj ručiteľského vyhlásenia súd dospel k záveru o ich platnosti a nezistil žiaden dôvod
(a to ani namietaný zo strany žalovaného v 2. rade ich neplatnosti. Súd má za to, že dojednanie
zmluvnej pokuty medzi účastníkmi v čl. 4.6 VOP je dojedaním určitým a podriadenie tohto právnehoinštitútu vo všeobecných zmluvných podmienkach pod označenie „poplatok z omeškania“ nezakladá
jeho neurčitosť. Rovnako je tomu aj pri posúdení určitosti a tým aj platnosti ručiteľského vyhlásenia podľa
§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovanému v 2. rade ako ručiteľovi bolo vzhľadom k tomu, že

bol zároveň konateľom a spoločníkom žalovaného v 1. rade jednoznačne zrejmé aký záväzok ručením
zabezpečuje a aký záväzok a v akom rozsahu sa zaväzuje uspokojiť. Je tak jednoznačné, ktorý presne
špecifikovaný záväzok dlžníka ručiteľ zabezpečuje. V ďalšom súd poukazuje na právnu argumentáciu
žalobcusktorousavplnomrozsahustotožňujeavpodrobnostiachnaňuodkazuje.Nakoľkosažalovaný
v 1. rade dostal do omeškania so zaplatením platieb, žalobca si uplatnil oprávnene aj úrok z omeškania

vo výške 8 % ročne ako aj zmluvnú pokutu vo výške 16 % ročne. Dohoda o týchto nárokoch vyplýva
zo všeobecných obchodných podmienok a to konkrétne čl. 4.6 ako aj povinnosť žalovaného v 1. rade
na úhradu týchto nárokov. Výška poplatku z omeškania bola zmluvnými stranami dohodnutá spolu vo
výške 24 % ročne z toho výška úroku z omeškania 8 % ročne a zmluvná pokuta vo výške 16 % ročne.
Ku dňu 30.10.2010 žalobca tak vyčíslil správne úrok z omeškania vo výške 742,82 eur a zmluvnú
pokutu vo výške 1.485,63 eur, ktoré sumy sú súčasťou istiny a ďalej aj percentuálne uplatnený úrok z

omeškania vo výške 8 % ročne z nezaplatených platieb od 15.11.2010 do zaplatenia a ako percentuálne
uplatnenú zmluvnú pokutu vo výške 16 % ročne z nezaplatených platieb od 15.11.2010 do dňa vydania
rozhodnutia v tejto veci. Žalovaný v 2. rade písomným vyhlásením zo dňa 10.7.2008 prevzal ručiteľský
záväzok za žalovaného v 1.rade, preto je povinný zaplatiť uplatnenú pohľadávku spolu so žalovaným v
1.rade v postavení ručiteľa. Právna obrana žalovaného v 2. rade je irelevantná. Záväzok ku ktorému sa

subsidiárne viaže ručiteľské vyhlásenie je určitý, špecifikovaný dostatočne a konkrétne. Nie je možné
určiť do budúcna presnú sumu vzniknutého dlhu, za ktorý bude ručiteľ v budúcnosti ručiť. K tvrdeniam
žalovaného v 2. rade že neskôr nemal vplyv na vedenie spoločnosti, z ktorej vystúpil pokladá súd
taktiež za irelevantné. V rozhodnom období, za ktoré sa domáha žalobca svojho nároku t.j. do dňa
15.11.2010 nepopierateľne žalovaný v 2. rade bol nielen spoločníkom ale konateľom žalovaného v

1. rade, ktorá skutočnosť bez tak na právne posúdenie dôvodnosti nároku nemá vplyv. Rovnako z
uvedeného dôvodu súdu nie je celkom zrejmá právna obrana žalovaného v 2. rade s odkazom na § 35
ods. 2 Občianskeho zákonníka s tým, že daný právny úkon - ručiteľské vyhlásenie je nutné vykladať
podľa vôle toho kto právny úkon urobil, v tomto prípade žalovaný v 2. rade. Z ručiteľského vyhlásenia
je vôľa žalovaného v 2. rade ručiť za záväzky žalovaného v 1. rade jednoznačne vyjadrená a to jeho

konkrétnym vyhlásením a záväzkom, že uspokojí pohľadávky žalobcu voči žalovanému v 1. rade z ich
zmluvnéhovzťahuzaloženéhoŽiadosťamiovydaniekreditnýchkariet.Súdmázato,ževôľažalovaného
v 2. rade je bezpochyby vyjadrená a je totožná s obsahom právneho úkonu v ktorom je vyjadrená a
preto niet pochybnosti o výklade predmetného úkonu nie len podľa jeho vyjadrenia slovami ale aj podľa
vôle žalovaného v 2. rade vyjadrenej týmito slovami. Súd tak má za to, že právna obrana žalovaného,

tak ako ju uviedol vo svojom písomnom vyjadrení nie je dôvodná, neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho
zaťažovalo a nevyvrátil, nepreukázal opak tvrdení žalobcu o jeho nároku.

Nazákladevyššieuvedenéhosúddospelkzáveru,žežalobabolapodanádôvodneavyholjejspôsobom
uvedeným vo výroku rozsudku s tým že vzhľadom na ručiteľský záväzok žalovaného v 2. rade rozhodol
tak, že splnením dlhu jedným zo žalovaných zanikne v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého

žalovaného.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 10 ods.1 Vyhlášky MS
SR č. 655/2004 Z.z. tak, že procesne plne úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania vo
výške 727 eur za zaplatené súdne poplatky (577 eur poplatok za žalobu, 150 eur poplatok za odvolania)
a vo výške 2.962,83 eur za trovy právneho zastúpenia (za 7 hlavných úkonov pr. služby po á 253,94

eur /4.3.2011 prevzatie a príprava, 8.4.2011 podanie žaloby, 7.7.2011 podanie vyjadrenia, 14.6.2013
podanie vyjadrenia, 6.8.2013 podanie odvolania, účasť na pojednávaní v deň 21.6.2013 a 29.4.2015/,
za 3 úkony po á 63,49 eur /1/4 odmeny za účasť na pojednávaní v deň 8.7.2011, 14.12.2012, 5.4.2013,
odročeného bez prejednania veci/, náhrada hotových výdavkov (§ 15 a nasl. vyhlášky): 5 x náhrada
cestovného Bratislava - Trnava a späť, 110 km, 160,47 eur, 4 x režijný paušál (§ 16 vyhlášky) po á 7,41

eur, 1 x po á 7,63 eur, 4 x po á 7,81 eur, 1 x po á 8,39 eur, náhrada za stratu času (§ 17 ods. 1 vyhlášky) :
5 x BA-TT a späť, spolu 260,24 eur, odmena a náhrady zvýšené podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daň z
pridanej hodnoty) proti procesne neúspešným žalovaný s tým, že v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. priznanú
náhradu trov konania uložil zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./ (z podania musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

- neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

- konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené /§ 205a O.s.p./,

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

- súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods. 3 O.s.p., časť prvej vety za bodkočiarkou.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže

podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona /zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok/.