Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, April 27, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/303/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111227967
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8111227967.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu: S. R., IČO: 43039685, so sídlom
A. W. XXX, proti žalovanej: Mgr. A. D., nar. XX. X. XXXX, bytom S. XX, právne zastúpenej JUDr. Petrom
Rakom, advokátom so sídlom v Prešove, Masarykova 13, o zaplatenie 5.990,70 Eur s prísl., o odvolaní
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 28. 5. 2014 č. k. 17C 295/2011-419 v spojení
s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 21. 7. 2014, uzneseniu zo dňa 21. 7. 2014 č. k. 17C 295/2011-427,
uzneseniu zo dňa 18. 8. 2014 č. k. 17C 295/2011-435 a uzneseniu zo dňa 14. 10. 2014 č. k. 17C
295/2011-453 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi
istinu 5 388,70 Eur s 9,5 % úrokom z omeškania od 28.8.2011 do zaplatenia, všetko do 15 dní dňa
od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že toto plnenie uhradí na účet žalobcu vedený v R. a. s.
XXXXXXXXXX/XXXX.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 772,06 Eur do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaná je p o v i n n á nahradiť štátu na účet Okresného súdu Prešov 320,80 Eur do 15 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Z r u š u j e uznesenie zo dňa 21.06.2014 č.k. 17C/295/2011 - 427.

Z r u š u j e uznesenie zo dňa 18.08.2014 č.k. 17C/295/2011 - 435.

P o t v r d z u j e uznesenie zo dňa 14.10.2014 č.k. 17C/295/2011 - 453.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomvspojenísdopĺňacímrozsudkomsúdprvéhostupňa uložilžalovanejpovinnosť
zaplatiť žalobcovi istinu 5.355,84 Eur s 9,5% úrokom z omeškania od 28. 8. 2011 do zaplatenia, všetko
do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že toto plnenie uhradí na účet žalobcu vedený v R.
a.s. XX XXX XXX XX/XXXX.

Vo zvyšku súd návrh zamietol.Žalovanej uložil povinnosť nahradiť štátu na účet Okresného súdu v Prešove 320,80 Eur a tieto uhradiť
do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

O trovách konania rozhodol tak, že žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi náhradu za súdny poplatok
322,32 Eur, preddavky znaleckého dokazovania a náklady cestovných náhrad vo výške 98,78 Eur a
náhradu za preddavok na znalecké dokazovanie 350 Eur, spolu 772,06 Eur s tým, že tieto trovy uhradí
do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku spolu s priznaným plnením.

Opravným uznesením zo dňa 21. 7. 2014 opravil prvý výrok rozsudku v prvej vete vyhlásený 28. 5. 2014,
ktorý správne znie: „Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu 5.388,70 Eur...“

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca dňa 10. 10. 2011 doručil návrh, ktorým si uplatnil
pohľadávku voči žalovanej vo výške 5.990,70 Eur, ktorá predstavuje neuhradenú časť vyfakturovanej
sumy podľa faktúry č. 12/2011 zo dňa 17. 8. 2011 za dodané stavebné práce a rekonštrukčné práce

na rodinnom dome žalovanej v obci S., ktoré žalobca vykonal ku dňu 17. 8. 2011. Žalovaná z celkovo
vyfakturovaných prác vo výške 7.990,70 Eur uhradila 2.000 Eur a zvyšnú časť odmietla zaplatiť.

Z tvrdení žalobcu súd zistil, že na základe ústnej dohody, ktorú uzavrel so žalovanou vykonal stavebné
a rekonštrukčné práce na jej rodinnom dome v hodnote, ktorú si dal prepočítať podľa rozpočtu 10.634,-

Eur. Žalovaná mu vyplatila 2.000,- Eur. Z tohto dôvodu požaduje uhradiť žalovanú sumu. Žalovanej
predložil dodací list a faktúru, ktoré mala k dispozícii, osobne jej to doručil. Žalovaná mu dávala aj
peniaze na nákup materiálu, ktorý skutočne nakúpil, doviezol, vyúčtoval jej a zvyšok jej vrátil. Na základe
ústnej dohody žalovanej urobil dve kúpeľne, dve toalety a ďalšie búracie, rekonštrukčné a kanalizačné
práce. Všetky práce vopred prejednal so žalovanou a len s jej súhlasom ich vykonával. Odmietol tvrdenie

žalovanej, že sa dohodli na odmene 2.500,- Eur. Toto tvrdenie je nepravdivé, účelové, za takúto sumu
by takýto rozsah prác nevykonal a vôbec by ani nepristúpil k vykonávaniu týchto prác. Predmetné práce
vykonal v požadovanej kvalite. Žalovaná za celú dobu nevzniesla žiadnu reklamáciu. So žalovanou
jednal korektne, vždy jej odborne poradil, aby sa vyhla zbytočným nákladom do budúcna. Ceny, ktoré
účtoval, sú bežnými cenami u živnostníkov, pričom každú jednu cenu so žalovanou vopred odsúhlasil,

ukázal jej konkrétne, ktoré práce naviac sa musia vykonať, z akého dôvodu a povedal jej aj približnú
cenu. Len na základe jej súhlasu vykonával tieto práce. Pokiaľ ide o cenu materiálu, nie je pravdou, že by
jej mohli stačiť peniaze 3.000,- Eur na nákup materiálu, pretože len vaňa, obkladačky, lepiaci materiál do
jednej kúpeľne stoja 2.500,- Eur. Sám nakúpil ďalšie veci v hodnote 280,- Eur za vlastné peniaze, bločky
odovzdal žalovanej a teraz ona tvrdí, že to boli jej nákupy. Na tomto diele pracoval 3 mesiace. Peniaze

za dielo nedostal, sám nemal z čoho žiť, musel si vziať pôžičku na prežitie. Pokiaľ ide o ubytovanie, je
pravdou, že asi 6-krát u nej prespal, ale bolo to z dôvodu, že robil u žalovanej dlho do noci, neoplatilo sa
mu ísť domov, lebo hneď ráno znova začínal pracovať a naviac išlo o ubytovanie v 50-ročnej posteli a v
zaprášenej izbe kde bol poskladaný stavebný materiál, teda v izbe bez komfortu. Je tiež pravdou, že mu
žalovaná poskytla stravu, za čo jej dal zľavu 500,- Eur z vykonaných prác. Žiadne práce nerobil načierno,

mal živnostenské oprávnenie a všetky práce priznal. Naopak, cigáni, ktorých najala žalovaná a ktorým
platila 30,- Eur na deň robili načierno, hoci sú evidovaní na úrade práce ako nezamestnaní. Nejednalo sa
orekonštrukciukúpeľneakotvrdížalovaná,aleopostavenienovýchdvochkúpeľníspolusvodovodným,
kanalizačným potrubím, elektroinštalačným vedením a taktiež nie je pravdivé tvrdenie žalovanej, že kvôli
vlastnej chybe prerábal výšku WC a škárovanie, pretože sa to nestalo z týchto dôvodov, ale preto, že

žalovaná trvala na svojej požiadavke, aj keď ju upozornil na jej nesprávny postoj, čo sa po dokončení
prác skutočne preukázalo a na základe novej požiadavky tieto práce vykonal znova. Žalovaná nemala
pripravený žiaden projekt, ani žiaden plán týchto prác. Pôvodne bol rozsah prác dohodnutý v menšej
miere, ale tento rozsah sa zvýšil trojnásobne z dôvodu neočakávaných prác. S ich výkonom však
žalovaná súhlasila, bola spokojná. Pri týchto prácach bolo potrebné dodržiavať bezpečnostné predpisy

aj stavebné predpisy a v súlade s nimi postupovať pri výstavbe spodnej kúpeľne. Podľa predstavy
žalovanej sa nedalo postupovať, keďže tam bolo potrebné spevniť strop, nastriekať ho, urobiť steny,
pretože týmto priestorom prechádzali potrubia kúrenia, vody a kanalizácie. Spôsob, ktorý navrhol bol
prácnejší, ušetril však materiál, žalovaná s týmto súhlasila a s výsledkom bola nadmieru spokojná.
Taktiež navrhol riešenie týkajúce sa priečky, ktoré bolo taktiež menej finančne náročné na materiál, ale

prácnejšie na výkon prác, aj s týmto postupom súhlasila. Všetky práce so žalovanou vopred dohodol.
Žalovaná bola stále prítomná, keď vykonávali práce, každá práca s ňou bola odsúhlasená, teda všetko
aj pokiaľ sa týkalo rozmerov, kde napríklad bolo potrebné umiestniť práčku bola pritom, toto odsúhlasila,
bez nej sa nič nedialo. V kúpeľni bolo potrebné založiť zárubňu s dverami, pričom jedna stena bola kriváso starými mnohonásobnými nátermi, čo bolo neestetické, bolo potrebné tieto omietky dať dole, celú
stenu vystierkovať, vyrovnať, takže tu dochádzalo k mnohým neočakávaným prácam. S výkonom týchto
prác však žalovaná súhlasila. Tiež napríklad v hornej kúpeľni sa nachádzal základ starého komína,

ktorého základ neslúžil svojmu účelu ako dymovod, ani na napájanie vzduchu vetrania, ale žalovaná
chcela, aby ho obložil keramikou, drobnými dlaždičkami 2 x 2 cm, čo bolo nesmierne prácne, pretože
sa vyjadrila, že sa jej to možno niekedy zíde. Keď tieto práce začali robiť, potom namietala, že ich
nemali robiť, že sa to robí pomaly. Išlo však o veľmi prácnu robotu, ktorá sa nedala urobiť ani za dva
dni. Sám ju upozornil, že to bude podstatne viac stáť, pretože bolo potrebné rezať listely a mozaiku

pod 45-stupňovým uhlom. Išlo o opravu, ktorá vyšla na 500,- Eur. Žalovaná sa vtedy vyjadrila, že jej
to nevadí. Takto obložili tento starý komín, ale namiesto 2 hodín pracovali 3 dni. Múry komína museli
vyškárovať, zarovnať, prichystať na obkladanie, čo si zase vyžadovalo niekoľko dní práce. Naviac keď
založili v kúpeľni dlažbu, bez jeho vedomia za jeho neprítomnosti, ju sama žalovaná vyškárovala, keďže
jej to nešlo, nechala celú škárovaciu zmes zaschnúť, čo potom bolo prácne pri čistení a bolo potrebné
2 dni toto čistiť. Aj túto prácu vykonal len na základe pokynu žalovanej. Teraz však tvrdí niečo iné.

Pokiaľ ide o dolné WC, ktoré sa nachádza v dolnej kúpeľni, bol tam komplikovaný priestor, steny boli z
kameňa, nerovná podlaha. Žalovaná tam chcela vytvoriť toaletný kútik. Pôvodne tento priestor slúžil ako
pivnica. Tento toaletný kútik chcela mať obložený, preto bolo potrebné všetko naplánovať, znova sa to
odohralo za súhlasu žalovanej. Dôležitým bol aj výber materiálov. Pri založení WC misy žalovaná trvala
na tom, že to musí byť ukotvené vyššie a keďže trvala na svojej požiadavke, tak to urobili podľa toho ako

chcela. Keď bola práca hotová, zistila, že misa je vysoko postavená a vtedy žiadala, aby to dali do výšky,
ako to jej pôvodne navrhoval. Z toho dôvodu bolo prerobené WC, bolo to znova komplikovanejšie, aby
sa nepoškodili hotové podklady, resp. tieto sa aj poškodili, bolo potrebné ich dookola celé obiť, znova
nastaviť výšku, znova obložiť, pretože celá konštrukcia išla pod stenu. Na začiatku ústneho dojednania
žalovanej povedal, že tieto práce budú v rozsahu 5-6.000,- Eur, s čím ona súhlasila. Takisto ju potom

upozornil, že sa môžu navýšiť o 2-3.000,- Eur, pretože nebolo známe, čo je za omietkami na podlahách,
aj s týmto žalovaná súhlasila. Každú prácu vykonal podľa želania žalovanej riadne a kvalitne, precízne
a za ceny aké sú obvyklé.

Z výpovede žalovanej súd zistil, že si ústne dojednala so žalobcom odmenu za vykonanie prác

2.500,- Eur vrátane dovozu materiálu s tým, že náklady na zakúpenie všetkého potrebného materiálu
bude uhrádzať ako objednávateľ sama a vyplatí aj v prípade potreby pomocných robotníkov, ktorých
zabezpečí sama alebo žalobca. Doba na vykonanie diela bola stanovená do konca mája od začatia a
tieto rekonštrukčné práce začal žalobca 09.04.2011. Žalobcovi s pomocnými a búracími prácami ako
otĺkanie omietok, búranie stien, obíjanie starých kachličiek, vybíjanie podlahy, poteru, vynášanie odpadu,

obíjanie stropu, rozrábanie vápna pomáhali Rómovia z B., ktorých sama zabezpečila a ktorých hneď po
vykonaní tejto práce vyplatila. Čo sa týka vyplácania peňazí samotnému žalobcovi, tomuto priebežne
vyplácala sumy podľa jeho požiadavky, a to vo výške 200,- , 300,- , 1.000,- a 500,- Eur, ktoré vyberala
zo svojho účtu. Medzi nimi nebol pri vyplácaní peňazí vyhotovený žiaden pokladničný doklad a tento
pokladničný doklad vystavil sám žalobca až dňa 22.08.2011 na sumu 2.000,- Eur, pričom na sumu

500,- Eur, ktoré mu v ten istý deň vyplatila, doklad nevystavil. Už počas vykonávania rekonštrukčných
prác zistila, že žalobca jednotlivé stavebné práce nevykonáva s požadovanou zručnosťou, pracuje
pomaly, nekoordinovane, o čom svedčil aj fakt, že práce ukončil až v mesiaci august 2011, teda až po
4 mesiacoch. Takéto zdĺhavé vykonávanie prác bolo zo strany žalobcu uskutočnené i napriek tomu,
že mu bola v rodinnom dome vyčlenená izba, kde prespával viac ako 60 nocí, aby nemusel z miesta

svojho bydliska. Počas celej doby mu poskytovala celodennú stravu, občerstvenie, cigarety. Je pravdou,
že žalobca odovzdal vykonané práce podľa dodacieho listu zo 17.08.2011 za tieto vystavil faktúru
č. 12/2011 s dobou splatnosti 27.08.2011 na celkovú sumu 7.990,70 Eur. Všetok potrebný stavebný
materiál zakupovala výlučne sama. V prípade väčšieho množstva jej na stavbu priviezol tento materiál.
Uplatnenú výšku za vykonané dielo 7.990,70 Eur neuznáva, lebo nezodpovedá skutočne vykonanému

rozsahu prác a je v rozpore s dohodnutou cenou pred začatím diela. Takúto cenu diela by nikdy
neprijala a za takúto cenu diela by ani neumožnila žalobcovi vykonávať práce. V dodacom liste je
uvedený rozpis prác, ktorý vôbec neuznáva. Ide o položky búracie práce, vypustenie vody z kúrenia,
vynášanie vody vo vedrách, demontáž starej vane, búranie steny v kúpeľni, špajzy, otĺkanie omietok,
odbíjanie starých kachličiek, vybíjanie podlahy, poterov, vypratávanie stavebného materiálu, vynášanie

odpadu, pretože tieto práce vykonávali Rómovia, ktorým za to zaplatila. V dolnej kúpeľni neuznáva
demontáž starých rozvodov kúrenia, lebo tam neboli žiadne rúry kúrenia, vybíjanie starého poteru,
obíjanie omietok, odbíjanie stropu, vynášanie stavebného odpadu, lebo tieto práce tiež robili Rómovia.
Ďalej neuznáva vyfakturované práce pokiaľ ide o hornú kúpeľňu: nahodenie omietok na nerovné steny,preosievanie piesku, neuznáva položku čistenie zlého škárovania po majiteľke, lebo o to nežiadala,
sama si urobila škárovanie, montáž parapetnej dosky vonkajšej, obmurovanie okna z oboch strán a
opravu dlažby na chodbe, ďalej neuznáva montáž vodovodných a kanalizačných rozvodov za 940,-

Eur, čo považuje za neprimeranú cenu, obdobne montáž elektroinštalácie za 620,- Eur, neuznáva celú
položku prerobenia WC dole do normálnej výšky, vynášanie rôznych vecí, mrazničky, police, lebo si
to robila sama, vypratávanie špajze si robila takisto sama. Pokiaľ ide o rozrábku vápna, išlo len o
rozrobenie 5 vriec vápna v dvoch bočkách, neuznáva položku vyrovnávanie terénu a zasypanie v časti
položky napojenie kanalizačných rúr, lebo toto robili Rómovia, ktorým za to zaplatila a taktiež neuznáva

položku dovoz materiálu - položku nakladanie, lebo tovar bol nakladaný pracovníkmi obchodu. Išlo len
o nakladanie sadrokartónu a profilov. Neuznáva správnosť výpočtu nákladov za dovoz materiálu autom.
Je potrebné, aby žalobca aj pri týchto cenníkových prácach zdôvodnil rozsah týchto prác, normohodín,
pretože 112 hodín za búracie práce považuje za neprimerané a takisto sú neprimerané položky, ktoré
vyššie označila. Trvá na tom, že cena diela bola dohodnutá a preto neuznáva žiadne cenníkové ceny.

Ďalej súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na výpoveď svedkov O. H., W. A.,
Y. J. a W. U..

Svedok O. H. vypovedal, že pomáhal žalobcovi s pomocnými stavebnými prácami na jeho požiadavku.
Keď prišiel na stavbu, už niektoré práce boli rozrobené, robil na nivelizovaní podláh, stien, stavebných

úprav. Možno tam robil 10-krát. Stalo sa, že v jeden deň nič nerobili, lebo žalobca so žalovanou
plánovali ďalšie práce, resp. keď robili v noci, bolo potrebné, aby preschli steny a mohli pokračovať
v ďalšej práci. Je pravdou, že prespali u žalovanej, aby ráno hneď pokračovali. Priestor kde spali im
ponúkla sama žalovaná. Bola to jedna izba, ktorá bola zaprataná stavebným materiálom. Polovica
domu bola rozbitá alebo založená stavebným materiálom a aj tá miestnosť, kde prespali nebola v

štandardnom stave. Bol tam prach, poukladaný stavebný materiál, ako vaňa, umývadlo a podobne. Za
práce, ktoré vykonával na stavbe mu žalovaná nič nezaplatila. Bol tam ako subdodávateľ žalobcu, ale
okrem drobného občerstvenia od žalovanej nič nedostal, ani náhradu cestovných nákladov. V dolnej
kúpeľni na požiadavku žalovanej obkladali múry komína, ktoré museli najprv zarovnať, vyškárovať,
prichystať na obkladanie, čo si vyžadovalo nie jeden deň, ale niekoľko dní práce naviac. Taktiež v tej

istej kúpeľni keď založili dlažbu, bez ich vedomia počas neprítomnosti cez víkend ju žalovaná sama
škárovala.Keďžejejtonešlo,nechalacelúškárovaciuzmeszaschnúť,čopotomnarobiloveľképroblémy
pri odstránení tejto škárovacej pasty a vyčistení dlažby. Pokiaľ ide o dolné WC, ktoré sa nachádzalo
v dolnej kúpeľni, žalovaná tam chcela vytvoriť toaletný kútik, tento priestor predtým slúžil ako pivnica.
Kútik chcela mať obložený. Bolo potrebné všetko starostlivo naplánovať. Všetko bolo odsúhlasené so

žalovanou, nič mimo nej sa nemohlo robiť. Navrhli jej, že najprv urobia podlahy, potom kútik a keď sa
mala založiť misa na steny, pokiaľ ide o stanovenie jej výšky, navrhli jej túto výšku, s čím ale žalovaná
nesúhlasila, trvala na svojom, že to musí byť ukotvené vyššie, tak to urobili podľa jej požiadavky. Potom,
keď práca bola hotová, po odskúšaní zistila, že je misa vysoko postavená a vtedy chcela žalovaná,
aby ju dali do výšky ako jej to pôvodne navrhovali. Z tohto dôvodu bolo WC prerobené. Bolo to znovu

komplikovanejšie, aby sa nepoškodili hotové obklady. Žalovaná nemala žiaden projekt na tieto práce,
sama sa s nimi chcela radiť a má od nej priamo informácie, že všetky práce, aj pomocné, žalobca so
žalovanou odkonzultoval. Je mu známe, že medzi nimi bola ústna dohoda. Keď prišiel vypomáhať, bolo
už 50 % prác urobených a zúčastňoval sa len na takých prácach, ktoré nemohol jeden človek zvládnuť.

Svedok W. A. vypovedal, že ako starostovi obce mu žalovaná ohlásila stavebné úpravy v zmysle
stavebného zákona, bolo jej vydané stavebné rozhodnutie, ktorým boli schválené tieto stavebné úpravy
s určením podmienok, ktoré bola povinná dodržať. K rozsahu prác sa vyjadriť nevedel, len k tomu,
že žalovaná začala s výkonom týchto prác v apríli, hneď po vydaní stavebného povolenia. Termín
ukončenia stavebných prác bol uvedený na stavebnom povolení. Videl Rómov ako vynášajú sutinu,

dával im pokyny, kde ju majú vysypať. Žalobcu tiež videl pracovať u žalovanej.

Svedok Y. J. vypovedal, že viackrát videl žalobcu, pretože tiež on sám vykonával určité búračské práce
na požiadanie žalovanej, keď búrali okno, robili aj kanalizačné práce spolu s Rómami. Tiež vie, že
žalobca prespával v dome žalovanej, nevie však koľkokrát, lebo u nej pracoval len dva dni.

Svedok W. U. vypovedal, že žalobca robil murárske práce, žalovaná mu podávala maltu. Ona tiež
robila nejaké čistiace práce a pomocné, vyčistila nástroje žalobcovi. Od žalovanej počul sťažnosti na
žalobcu, že jeden deň priložil tri obkladačky, viac nič neurobil. Taktiež videl, že obklady, ktoré robil vpriebehu dňa, potom dával dole, lebo boli zle urobené. Tiež trikrát vymenil poličku, dal dole dlažbu, ktorú
robil. Žalovaná potom musela dokúpiť novú dlažbu. Búracie práce robil bratranec žalovanej s Rómami.
Žalobca prespával u žalovanej a dostával od nej stravu. Niekedy si dali so žalobcom cigaretu, sám ho

nabádal, aby už robil, ale on stále odpovedal, že premýšľa a premeriava. Pokiaľ ide o dĺžku týchto prác,
po dedine sa hovorilo, že je to stavba storočia.

Ďalej súd prvého stupňa poukázal na to, že znalkyňa Ing. B. B. vypracovala znalecký posudok č.
2/2013 na stanovenie všeobecnej hodnoty stavebných prác, stanovenie potrebného času na vykonanie

stavebných prác a rekonštrukčných prác, stanovenie réžie a zisku, uvedenie vád stavby. Znalkyňa
urobila výpočet obvyklej ceny za vykonaní stavebné práce za podobných podmienok, t.j. pri ich realizácii
neplatcom DPH so zohľadnením, že materiál potrebný k realizácii bol zabezpečovaný investorom a
podľa týchto výpočtov išlo celkove o cenu prác bez DPH vo výške 8.082,36 Eur, zaokrúhlene 8.080,- Eur.
Výpočet, ktorý vyúčtoval dodávateľ je vo výške 7.990,70 Eur. K námietkam žalovanej voči znaleckému
posudku znalkyňa vo svojom písomnom stanovisku z 03.05.2013 uviedla, že medzi účastníkmi je

sporné, či došlo k dohode o cene, keďže každý tvrdí niečo iné, ale ak by bola k dispozícii projektová
dokumentácia, na základe ktorej by bolo možné zadefinovať rozsah, na ktorú by sa odvolávala dohoda,
potom by sa dalo hovoriť o rozsahu predpokladanej dodávky. Keďže pri rekonštrukciách sa mnohé veci
nedajú predvídať, skúsený zhotoviteľ by ani na takom podklade nezadefinoval cenu ako pevnú. Čo sa
týka búracích prác, žalobca si účtoval len za činnosti, ktoré sám vykonával, vývoz sutín z dvora na miesto

určené obcou nie je súčasťou nákladov žalobcu, keďže toto vykonávali brigádnici, ktorých zabezpečila
žalovaná. Taktiež zemné práce týkajúce sa vonkajšej kanalizácie a dažďovej kanalizácie vykonávali
Rómovia podľa vyjadrenia oboch účastníkov, preto nie sú súčasťou výkonov žalobcu. Jednalo sa výkopy
a spätné zásypy, ktoré sa realizovali ručne, viedli tesne popri objekte, teda práce, ktoré zabezpečovala
žalobkyňa nie sú obsiahnuté ani v jej výpočtoch. Obvyklá cena stavebných prác vykonávaných pri

rekonštrukcii v rozsahu podľa zistení na stavbe je pre neplatcu DPH na úrovni zistených v znaleckom
posudku a pre platcu DPH vyššia o 20 %. Vystavenie faktúry sa jedná o výkon, ktorý podlieha dani z
príjmu a ostatných odvodových povinností, takže sa nejedná o čiernu prácu. K množstvu času, ktorý
žalobca v dodacom liste zo dňa 17.08.2011 uviedol, odpovedala v znaleckom posudku. Prestavuje to
710 Nh, z čoho búracie práce 145 Nh. Normohodiny sú výsledkom za použitie a oceňovacích nástrojov

používaných v stavebníctve, ak tieto práce vykonával žalobca sám. Pri osemhodinovom pracovnom
čase by to predstavovalo 710 Nh 88,75 pracovných dní, čiže 89 pracovných dní, čo predstavuje zhruba 4
mesiace. Vzhľadom k vykonávaniu rekonštrukčných prác a prác o malých výmerách je prácnosť vyššia
cca 10 - 20 %. Znalkyňa ďalej následne na dvoch stranách pod bodom 6 sa vyjadrovala k jednotlivým
namietaným položkám v znaleckom posudku na strane 26, 27, 29, 35, 40, 43, 49, 52, 53, 55, 58, 59,

71. Doba vyhotovenia diela súvisela hlavne s tým, že ju vykonával žalobca sám, nanajvýš pri práci,
keď potreboval asistenciu si zabezpečil pomocníka, ktorého asistencia bola súčasťou jeho výdavkov.
Aj časový rozbor svedčí o tom, že to zodpovedá časovým nárokom na realizáciu. Vyhotovenie diela
hodnotí ako vysoko kvalitné. K znaleckému posudku č. 6/2013 vyhotoveného Ing. B. K., vypracovaného
na základe súkromnej požiadavky žalovanej znalkyňa podala svoje stanovisko 20.11.2013, v ktorom

sa vyjadrila k jednotlivým rozdielom medzi svojim posudkom a predloženým posudkom č. 6/2013,
keď rozdiel 1.187,76 Eur vznikol tým, že znalkyňa Ing. K. niektoré položky ceny opomenula, alebo
podcenila, pokiaľ ide o normospotrebu a cenu práce, lebo niektoré ceny nemusia byť len rozdielom
ceny za jednotku množstva a odpočtu ceny materiálov. Ďalej pokiaľ ide o búracie práce, ktoré ak by
mala ohodnocovať podľa ceny za menšie výmery ako je to v znaleckom posudku Ing. K., cena za tieto

práce by bola ešte o 15 % nižšia oproti jej výpočtu. V znaleckom posudku Ing. K. nezapočítala do
dopravných nákladov sumu 134,40 Eur za presun autom. Ide o mimo staveniskovú dopravu, pričom
firmy účtujú 0,60 Eur za 1 km. Sama pri výpočte použila 0,30 Eur za 1 km. Pokiaľ ide o kúpeľňu, Ing.
K. nezapočítala sekanie dlažby, kabeláž, kde vznikol iba tu rozdiel 51,53 Eur, pri kúpeľni 107,94 Eur.
Ďalej je tu rozdiel pokiaľ ide o hodnotu montáže kanalizačných rozvodov, kde Ing. K. nezohľadňuje

množstvo kolienok, odbočiek, krátkosť trás, montáž zápachových uzávierok, tu vnikol rozdiel 36,71 Eur,
pri vodovodných rozvodoch nezohľadňuje montáž ventilov, batérie adekvátnym ocenením, čím vznikol
rozdiel13,95Eur.Prioceneníobkladovadlažbyvkúpeľnihoresútietoprácetoutoznalkyňoupodcenené
práce, pri pokládke obkladov s dekórom a pásikom pri obložení vani v oblúku, čo robí rozdiel 46,17
Eur, vyhotovenie výmurovky vane v oblúku, kde je rozdiel 23,27 Eur, kde bola posudzovaná cena taká

aká je na trhu práce. To isté sa týka dobetónovania a prekladu, dobednenia a betonáže, kde rozdiel je
31,78 Eur. Ďalej sú to povrchové úpravy stien, kde vznikol rozdiel medzi ocenením 30,09 Eur, tesnenie
silikónovým akrylátovým tmelom, kde vznikol rozdiel 27,22 Eur, pričom tu nie je zohľadnené ani to, že
žalovaná zničila neodbornými zásahmi prácu žalobcu. Montáž geberitu s nastavením úspornej armatúryje rozdiel 16,58 Eur, čo je rozdiel medzi cenníkovou a obvyklou cenou na trhu. Celkove boli v znaleckom
posudku Ing. K. podcenené procesy prác montáže, pomocných trámov na nosnú konštrukciu, montáž
plastových okien a maľby, kde vznikli rozdiely 14,45 Eur, 12,- Eur, 4,10 Eur. Súčet týchto rozdielov len

na kúpeľni hore je 227,91 Eur. Pokiaľ ide o steny v kúpeľni dole, nebola ohodnotená finálna stierka,
čo pri 34 m2 predstavuje rozdiel 120,197 Eur. V znaleckom posudku Ing. K. sa nenachádza položenie
keramických dlažieb, úpravy po vybúraní dverí, čo je rozdiel 18,20 Eur, rozdiel na povrchových úpravách
stien a maľbe 13,32 Eur + 8,- Eur, spolu 39,52 Eur. Pokiaľ ide o vonkajšiu kanalizáciu, nevie posúdiť
ako Ing. K. dospela k údaju 14,83 m2, čo je úprava vzájomnej steny domu, keď sama zistila, že dom

je dlhý 18,5 m, čomu svedčia aj fotografické prílohy a pri rozdiele jednotkovej ceny potom tu vznikol
rozdiel 208,31 Eur. Ďalej je tu rozdiel za položenie potrubia v dôsledku cenníkového rozdielu a ceny
obvyklej 22,64 Eur. Ďalej v posudku Ing. K. nie je ocenenie osadenia revíznej šachty, čo predstavuje 46,-
Eur. Rozdiel je v ocenení drenážnej fólie danej okolo domu pri plote, čo predstavuje 52,70 Eur, rozdiel
celkovej vonkajšej kanalizácie je takmer 330,- Eur. Celkový rozdiel v ocenení je 1.187,76 Eur, toto sú
zásadnérozdielyacelkovýrozdieljecca1.400,-Eur,200,-Eurtvoriarozdielyvdrobnýchdetailoch.Ceny

u drobných živnostníkov sa nestanovujú normohodinami, ale výkonom prác podľa m2, alebo objemu
prác. Zásadný rozdiel cenový medzi prácami, ktoré vykonáva firma a živnostník nie je, ale referencie
hrajú veľkú úlohu, teda tak ako firma, tak aj živnostník si môžu žiadať vyššiu sumu za výkon prác, v
prípade, že je veľký dopyt, aj firmy, aj živnostníci idú s cenou dole. Tiež cena závisí aj od ročného obdobia
z hľadiska vyťaženosti a momentálnej ponuky na trhu. Nie je obvyklé dohadovať si hodinovú sadzbu,

alebo dennú za jednotlivé činnosti.

Súd vec právne posúdil podľa ust. § 631 Občianskeho zákonníka, § 633 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka, § 634 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 635 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, § 636
ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka a § 637 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a dospel k nasledovným

záverom.

Medzi účastníkmi je sporná výška ceny diela, ktoré bolo žalobcom vykonané so začatím prác 09.04.2011
ajehoukončenímvpoloviciaugusta2011.Žalobcatútocenuurčilvovýške7.999,70Eurastaktourčenej
ceny diela odpočítal čiastku 2.000,- Eur, ktorú mu vyplatila žalovaná v priebehu vykonávania diela.

Pokiaľideocenudiela,medziúčastníkmijerozpor,čitátobolaurčená,dojednanápevnousumou2.500,-
Eur, ako to tvrdí žalovaná, resp. nebola dojednaná pevnou cenou, ani odhadom, ale po vyhotovení diela
ako to tvrdí žalobca. Medzi účastníkmi bola uzatvorená ústna dohoda o dielo a pokiaľ ide o dojednanú
cenu diela, žalovaná okrem svojho tvrdenia nepredložila žiaden dôkaz, ktorým by vyvrátila tvrdenia

žalobcu, že k dojednaniu ceny nedošlo vopred, ale bola stanovená až po vyhotovení diela, tak ako
postupovalžalobca.Zvykonanéhodokazovaniavšakvyplynulo,atojednakzprednesovúčastníkov,ako
aj svedeckých výpovedí svedka O. H., ktorý pracoval spoločne so žalobcom na tomto diele, že k dohode
o cene diela vopred nedošlo, čomu svedčí aj tá skutočnosť, že rozsah prác oproti pôvodnej dohode sa
strojnásobil v priebehu vykonávaní diela pre neočakávané závady, ako napríklad krivé steny so starými,

niekoľkonásobnými nátermi, s potrebou steny vyrovnať, vystierkovať, vyčistiť, úpravy starého komína na
mozaikovú stenu, vyrovnávanie podláh, odstránenie škárovacej pasty po zásahu žalovanej, spevnenie
stropu, úpravy stien v priestore kde prechádzalo potrubie kúrenia, vody a kanalizácie, elektroinštalačné,
kanalizačné a vodoinštalačné práce naviac. Ďalej svedčí tomu aj skutočnosť, že žalovaná nemala
vyhotovený rozpočet na vykonanie tohto diela a ani ho neodsúhlasovala pred začatím týchto prác so

žalobcom a postup prác nasledoval podľa jej požiadaviek s tým, že žalobcom bola upozornená na ďalšie
náklady týchto prác, resp. zvýšenú finančnú náročnosť za prácnejšie práce, resp. nevhodnosť alebo
nemožnosť vykonania postupov podľa jej pokynov. Z tohto dôvodu súd neuveril tvrdeniam žalobkyne,
že so žalobcom si dohodla cenu vykonaných prác vopred vo výške 2.500,- Eur a z toho dôvodu odmieta
uhradiť ďalšiu zvýšenú cenu diela. Ako sám žalobca uviedol, pôvodne rozsah prác bol dohodnutý v

menšej miere a tento sa v priebehu výkonu prác zvýšil o trojnásobok, v dôsledku čoho sa aj zvýšili
náklady ceny diela, pričom žalovanú výslovne upozornil na tieto zvýšené náklady. Predmetom diela bola
rekonštrukcia a postavenie dvoch kúpeľní na prízemí a prvom poschodí a ďalšie rekonštrukčné práce,
súvisiace s týmto dielom. Ako súd vyššie uviedol, k platnosti zmluvy o dielo sa nevyžaduje dohoda
o výške ceny, zmluvné strany sa môžu dohodnúť na postupe, na základe ktorého sa určí cena diela,

resp. cenu môžu dojednať dodatočne aj po vykonaní diela. Podľa § 634 ods. 1 ak výška ceny nie je
dojednaná zmluvou alebo ustanovená osobitnými predpismi, treba poskytnúť primeranú cenu. Za týmto
účelom súd nariadil znalecké dokazovanie, v rámci ktorého znalkyňa Ing. B. B. vyčíslila primeranú cenu
diela vo výške 8.080,- Eur, t.j. o 90,- Eur vyššiu ako si vyúčtoval žalobca ako cenu obvyklú, platnú vdobe uzatvárania zmluvy sa porovnateľné dielo. Znalkyňa sa aj vyjadrila k znaleckému posudku, ktorý
si dala vyhotoviť samotná žalovaná Ing. B. K. a zdôvodnila rozdiely, ktoré vznikli medzi jej znaleckým
posudkom a porovnávaným posudkom v dôsledku vyhodnotenia ceny za menšie výmery (v posudku

Ing. K. pri búracích prácach došlo k nezapočítaniu niektorých vykonávaných prác tak ako je to vyššie
uvedené, resp. z rozdielov ceny za ktoré sa obvykle realizujú takéto práce oproti cenníkovej ceny, s
ktorou pracovala Ing. K.). Súd pri posudzovaní uplatneného nároku vychádza zo znaleckého posudku
Ing. B. B., ktorou bola určená obvyklá, primeraná cena za vykonanie diela, platná v čase uzatvorenia
zmluvy za porovnateľné dielo, keď tu neboli zistené ani vážnejšie pochybnosti o nesprávnosti určenia

ceny diela v znaleckom posudku Ing. B.. Po odpočítaní preddavku 2.000,- Eur, ktorý vyplatila žalovaná,
ostávapretožalobcovivyplatiťpožadovanúsumu5.990,70Eurtak,akositouplatnilžalobcapredmetnou
žalobou.

Pokiaľ ide obranu žalovanej, keď si voči žalobcovi uplatňuje 4.865,- Eur za poskytnuté náklady za
raňajky, obed, večeru žalobcovi v sume 15,- Eur za 100 dní 1.500,- Eur, za nákup cigariet 125,-

Eur a za poskytnuté ubytovanie 3.248,- Eur za 81 nocí po 40,- Eur, súd v tejto časti jej návrhu len
čiastočne vyhovel, lebo žalovaná nepreukázala základ vzniku tohto nároku v takejto výške. Medzi
účastníkmi v rámci dohodnutej zmluvy o dielo bola dohoda, že síce žalobcovi poskytne stravu,
ale jej rozsah, ani náklady neboli predmetom jednania zmluvy o poskytnutí stravovacích služieb a
dodanie ubytovacích služieb. Žalovaná poskytovala žalobcovi dobrovoľne stravu a občerstvenie. Medzi

účastníkmi teda nedošlo k uzavretiu ani ústnej dohody o nájme miestnosti na prenocovanie, naviac
ako to bolo preukázané z výsluchu žalobcu i svedka O.P. išlo o miestnosť, ktorá slúžila len na
provizórne prenocovanie v počte 6 nocí v čase, keď pracovali dlho do neskorých hodín, aby mohli
hneď ráno pokračovať v práci, ktorá nemá štandard ubytovacej miestnosti, bola zaprataná stavebným
materiálom,zaprášená,nevybavenážiadnymštandardom.Išloskôrovyriešenienutnejpotrebyvzáujme

plynulého pokračovania vo vykonávaní dohodnutých stavebných prác žalobcom. Obdobne sa to týkalo
aj poskytnutia občerstvenia a stravy zo strany žalovanej, ktorú žalovaná poskytovala len niekedy, a to v
tých situáciách, keď žalobca pracoval dlho do večera a prenocoval u nej. Pokiaľ ide o cigarety, žalobca
tvrdil, že si ich kupoval sám tým spôsobom, že dával žalovanej peniaze na ich nákup. Táto skutočnosť
nebola vyvrátená iným tvrdením žalovanej. Z tohto dôvodu v tejto časti nárok žalovanej súd považuje

len čiastočne za dôvodný. Sám žalobca uznal sumu 500 Eur za poskytnutie stravy a prenocovanie.
Tvrdenie žalovanej, že poskytla ubytovanie v počte 81 nocí, nebolo preukázané a súd musel vychádzať
zo skutkových zistení, pričom žalovaná neposkytla okrem svojich tvrdení žiaden dôkaz. Taktiež pokiaľ
ide o výšku náhrady za prenocovanie 40 Eur, toto súd považuje za neprimerane vysokú výšku, vzhľadom
na to, že nešlo o ubytovanie v štandardnej kvalite, ale len o núdzové prenocovanie v neupravenom

priestore, založenom stavebným materiálom a podľa úvahy súdu výška 5 Eur za nocľah je primeranou
výškou. Taktiež žalovaná nepreukázala, pokiaľ ide o náklady poskytnutého stravovania, skladbu jedla
a vynaložené náklady, počet jedál a pod. Z toho dôvodu výšku nároku za jedlo mohol súd stanoviť len
voľnou úvahou podľa § 136 O.s.p.. Pri 81 pracovných dňoch je v reštauračných zariadeniach nižšieho
štandardu bežná cena za raňajky 2 €, obed 3 €, večera 2 €, t. j. spolu za jeden deň 7 €. Po odpočítaní

položky za nocľah 30 € a 567 € za stravu, t.j. spolu 597 € ostáva rozdiel 5393,70 €, ktorý súd žalobcovi
priznal. Po odpočítaní vyplatenej zálohy 2000 € a náhrad za stravu 567 € a ubytovanie 30 € a čiastky 5
€ uznanej žalobcom ako neoprávnene žiadanej za montáž parapetnej dosky ostáva vyplatiť žalovanej
5 388,70 € a vo zvyšku súd návrh žalobcu zamietol.

Pokiaľžalovanánamietala,žežalobcavočinejakospotrebiteľovipostupovalvrozporesozákonom,lebo
jej zamlčal, že nemá živnosť a túto získal až v priebehu vykonávania prác, čím sa dopustil klamlivého
konania a toto nemôže byť na škodu spotrebiteľa, ak si žalobca ako podnikateľ nesplnil svoje zákonné
povinnosti a ďalej ju dostal do omylu, pokiaľ ide o cenu diela, spôsobu jej určenia a postupoval v rozpore
so zákonom, keď ako podnikateľ mal poznať svoje práva a povinnosti a je jeho podnikateľským rizikom,

ak k plneniu svojej povinnosti pristúpil laxne, súd v tomto smere poukazuje na výpoveď žalobcu, ktorý
uviedol, že v čase začatia prác si už požiadal o živnostenské oprávnenie, ktoré dostal v priebehu prác
a riadne ohlásil túto činnosť, odviedol daň a všetky odvody. S touto skutočnosťou oboznámil žalovanú.
Teda nebolo preukázané, že by žalobca podnikal na čierno, ale na druhej strane z postupu žalovanej
vyplýva,žesamasinesplnilaprihlasovaciupovinnosťzamestnávateľa,keďzamestnávalaRómov,platila

im peniaze v hotovosti bez daňového dokladu a nesplnila si žiadne odvodové povinnosti voči štátu. Súd
poznamenáva, že pokiaľ ide o dohodnutý rozsah prác, tieto boli vykonávané žalobcom výslovne na
základe požiadavky žalovanej a v rozsahu po jej odsúhlasení a poučení o časovej a finančnej náročnosti
vykonaných prác, teda na základe individuálne dojednaných zmluvných náležitostí, teda nejedná sa otakú situáciu, že sa nemala žalovaná možnosť oboznámiť s cenou, alebo rozsahom vykonaných prác
vopredanemohlatentorozsahacenuovplyvniť.Pokiaľžalovanánamietala,žejejžalobcaakozhotoviteľ
nepredložil písomné potvrdenie o prevzatí objednávky v zmysle § 632 Občianskeho zákonníka, sama

ho mohla žalovať a uplatniť si toto právo na súde, avšak nevydanie potvrdenia nepodmieňuje platnosť
zmluvy o dielo, teda zmluva je aj bez neho platná. Žalovaná ako objednávateľ mala právo odstúpiť od
zmluvy, ak dielo nebolo vykonané v dohodnutom čase, pričom túto možnosť nevyužila. Súd nezistil na
strane žalobcu ako dodávateľa, že by porušil povinnosti a dopustil sa nekalej praktiky v zmysle § 7
zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, konal v rozpore s dobrými mravmi, resp. využil jej omyl,

lesť, vyhrážku a výraznú nerovnováhu zmluvných strán a porušil zmluvnú slobodu. Súd zdôrazňuje, že
cena, ktorá patrí žalobcovi za vykonané dielo, pretože nebola dohodnutá zmluvnými stranami vopred,
zodpovedá primeranej cene hodnoty diela, ktorá platila v čase vykonania diela a keďže výška ceny diela
podľa znaleckého posudku bola stanovená v sume 8.080,- Eur. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobe
vyhovel a pokiaľ ide o uplatnené nároky žalovanej na započítanie jej nároku, v tejto časti žalobe mohol
vyhovieť len čiastočne.

Podľa § 517/2 OZ súd priznal žalobcovi tento nárok ako majetkovú sankciu za omeškanie žalovanej s
úhradou ceny za vyhotovené dielo, a to dňom 28.8.2011, keďže bola vyzvaná k úhrade dňa 27.8.2011
a dňom 28.8.2011 sa dostala do omeškania. Výška úroku je daná podľa § 17/1 zák. č. 659/0/2007 Z.z.
podľa výšky úrokovej sadzby ECB v 8%, platnej v čase omeškania, t.j. ku dňu 28.8.2011 bola 1,5% +

8%, spolu 9,5% . Priznané plnenie a úrok z omeškania uhradí žalovaná do 15 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p., t.j. podľa zásady procesnej úspešnosti v
konaní. Žalobca si ako trovy konania uplatnil náklady cestových náhrad a to v súvislosti s účasťou na

pojednávaní 06.05.2012 S. - M. a M. - S. 07.05.2012 v výške nákladov za zakúpené pohonné hmoty 2
x 60,- Eur. Ďalej v súvislosti s účasťou na pojednávaní 11.10.2012 N. - S. a späť, 17.04.2013 N. - M. a
späť vo výške nákladov pohonných hmôt 2 x 50,01 Eur. Ďalej za cestu A. W. - M. a späť 23.09.2013,
09.10.2013, 04.12.2013, 28.05.2014, 23.05.2012 vo výške po 40,- Eur. Súd v rámci takto uplatnenej
náhrady priznáva účelne vynaložené náklady, potrebné na uplatnenie práva, ktoré prestavujú náklady

pri použití hromadného dopravného prostriedku - IC vlaku, na ceste S. - M. a späť vo výške 2x 24,94 € a
pokiaľ ide o náklady za cestu A. W. - M. a späť 5 x vo výške pri použití hromadnej autobusovej dopravy
3,10 x 10 a obdobne za cestu N. - S. a späť za cestu 17.04.2013 vo výške 8,95 x 2, spolu 98,78 €.
Pokiaľ ide náklady N. - S. a späť 11.10.2012, táto cesta nesúvisela s účasťou na ústnom pojednávaní a
žalobca neuviedol účel cesty, z tohto dôvodu tento náklad súd nepriznal. Ďalej žalobcovi patrí náhrada

za súdny poplatok 323,32 € (6% z priznaného plnenia) a náhrada za zložený preddavok na znalecké
dokazovanie 350 Eur, t. j. spolu 772,06 Eur. Priznané náhrady trov konania uhradí žalovaná žalobcovi
do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 21. 7. 2014 č. k. 17C 295/2011-425 súd prvého stupňa doplnil rozsudok

vyhlásený dňa 28. 5. 2014 tak, že žalovaná je povinná nahradiť štátu na účet Okresného súdu v Prešove
320,80 Eur a tieto uhradiť do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súd dňa 28. 5. 2014 vyhlásil vo veci rozsudok, v ktorom
opomenul rozhodnúť o trovách štátu.

Vec právne posúdil podľa ust. § 166 ods. 1 a ods. 2 O.s.p., ust. § 148 ods. 1 O.s.p. a vydal dopĺňací
rozsudok, ktorým rozhodol o náhrade trov štátu spočívajúcich vo vyplatenej znaleckej odmene znalkyni
Ing. B. B., a to 10,03 Eur, 121,32 Eur a 189,52 Eur (uznesením zo dňa 6. 3. 2013, uznesením z 19. 9.
2013 a uznesením z 21. 5. 2014) spolu 320,87 Eur. Vzhľadom na to, že žalovaná nie je oslobodená od

súdnych poplatkov, predmetný znalecký posudok bol vykonaný v záujme jej tvrdení, sú splnené všetky
predpoklady, aby nahradila štátu trovy, ktoré boli vyplatené preddavkovane zo štátnych prostriedkov.

Opravným uznesením zo dňa 21. 7. 2014 č. k. 17C 295/2011-427 súd prvého stupňa opravil prvý výrok
rozsudku v prvej vete vyhlásený 28. 5. 2014, ktorým žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu

5.388,70 Eur.V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že zistil, že urobil sčítaciu chybu pri počítaní priznaných
nárokov, keď správna suma, ktorá je predmetom priznania, je 5.388,70 Eur, nie 5.355,84 Eur, ako bol
vyhlásený rozsudok. Svoj postup odôvodnil ust. § 164 O.s.p.

Žalovaná v podanom odvolaní navrhla, aby odvolací súd rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom a
opravným uznesením zmenil tak, že návrh žalobcu zamietne.

V odvolaní poukázala na to, že žalovaná so žalobcom uzatvorila ústnu zmluvu o dielo začiatkom apríla

2011 a dohodla sa s ním na rekonštrukcii dvoch kúpeľní v rodinnom dome, ktorý vlastní spolu so svojou
matkou A. D.. Ďalej sa dohodli, že odmena za všetky ním vykonané práce nepresiahne sumu 2.500 Eur
a že cenu materiálu, prípadne prácu pomocných robotníkov bude vyplácať žalovaná. Po tom, čo žalobca
dokončil práce, žiadal od žalovanej zaplatiť sumu takmer 8.000 Eur. Napriek dohode na odmene v sume
2.500 Eur žalobca sa žalobou domáha zaplatenia sumy takmer 8.000 Eur.

Žalovaná v podanom odvolaní ďalej uviedla, že žalobca nepreukázal opak jej tvrdení dôkazom, len
svojím tvrdením, že k dojednaniu ceny nedošlo vopred. Dôkazné bremeno má žalobca a on musí
dokázať ním tvrdené skutočnosti. Žalobca je podnikateľom a žalovaná je len spotrebiteľom jeho služieb,
pričomžalobcasinesplnilsvojezákladnépovinnosti.Vpochybnostiachoobsahuspotrebiteľskýchzmlúv
platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Zhotoviteľ nemá právo na zvýšenú odplatu v prípade,

že objednávateľovi oznámi zvýšenú cenu diela až pri dokončení diela a túto zvýšenú cenu spotrebiteľovi
neoznámil vopred a nevyčkal na jeho súhlas.

Žalobca porušil právo žalovanej ako spotrebiteľa, by jej dielo, ktoré pre ňu vykonal v cene, na ktorej sa
dohodli, a to tým, že následne po ukončení diela od nej ako spotrebiteľa neoprávnene žiada zaplatiť

odplatu, ktorá nebola dohodnutá.

Žalobca žalovanú dopredu neupozornil, že vykonáva nejaké práce naviac, a že sa cena diela môže
navýšiť, ani jej nedal nijaký doklad, resp. cenové navýšenie. Odvolateľka má navyše za to, že súd prvého
stupňa svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil a náležite sa nevyrovnal s jej argumentmi.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom a
opravným uznesením ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom a opravným uznesením,

akoajkonanie,ktorémupredchádzalovzmyslezásaduvedenýchvust.§212O.s.p.azistil,žeodvolanie
žalovanej nie je dôvodné.

Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Poukazuje na
správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia.

K odvolacím námietkam žalovanej sa žiada uviesť nasledovné.

V tomto konaní nie je sporné, že medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo. Účastníci tohto
konania, ako vyplýva z vykonaného dokazovania, sa ústne dohodli o podstatných náležitostiach tejto
zmluvy, ktorými sú vykonanie diela za odplatu a dohoda o diele.

V priebehu konania žalovaná prišla s tvrdením, že so žalobcom dohodla výšku ceny diela pri uzatvorení

zmluvy v sume 2.500 Eur a na dôkaz pravdivosti tohto tvrdenia jej svedčí dôkazné bremeno.

Odvolacia námietka, že žalobca nepreukázal opak tvrdení žalovanej, je nenáležitá, lebo žalobca nemá
vyvracať tvrdenia tam, kde má dôkaznú povinnosť žalovaná.Ak súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalovaná dôkazné bremeno neuniesla (neuveril tvrdeniam
žalovanej, že so žalobcom si dohodla cenu vykonaných prác vopred vo výške 2.500 Eur) nemožno

tomuto záveru súdu prvého stupňa nič vyčítať.

Za tohto stavu postup súdu prvého stupňa, ktorý na danú vec aplikoval ust. § 634 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, sa javí ako správny. Primeranú cenu diela, z ktorej vychádzal súd prvého stupňa vo svojom
rozhodnutí, vyčíslila znalkyňa Ing. B. B., pričom postup, akým k stanoveniu tejto primeranej ceny

znalkyňa dospela, v podanom odvolaní spochybnený nebol.

S ďalšími námietkami týkajúcimi sa výkonu prác naviac oproti pôvodnej dohode, či započítania ceny
nocľahov a stravy, sa súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia náležitým spôsobom
vyporiadal.

Rozhodujúci v tomto smere je aktívny prístup žalovanej k rekonštrukcii, čo konštatuje súd prvého stupňa
v odôvodnení svojho rozhodnutia slovami svedka O. H. „... nič mimo nej sa nemohlo robiť“.

Opravné uznesenie zo dňa 21. 7. 2014 č. k. 17C 295/2011-427 bolo potrebné v súlade s ust. § 221 ods.
1 písm. i) zrušiť, keďže dôvody na vydanie takéhoto opravného uznesenia neexistovali.

Súd postupom podľa § 164 O.s.p. totiž nemôže meniť obsah inak bezchybného rozsudku len preto, že si
uvedomil nesprávnosť svojho rozhodnutia (v danom prípade nesprávne vyčíslenie sumy, ktorú žalobcovi
priznal).

Odvolací súd uvedený nedostatok napravil postupom podľa ust. § 220 O.s.p. a zmenou rozsudku
žalobcovi priznal v odôvodnení rozhodnutia správne vyčíslenú sumu 5.388,70 Eur.

O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. § 224 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 3
O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p. Žalobca náhradu trov odvolacieho konania nežiadal priznať, a preto odvolací

súd priznal trovy konania vo výške v napadnutom rozsudku vyčíslenej súdom prvého stupňa, spolu
772,06 Eur. V celom rozsahu poukazuje aj na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa týkajúcej
sa výpočtu náhrady trov konania.

Uznesením zo dňa 18. 8. 2014 č. k. 17C 295/2011-435 súd prvého stupňa uložil žalovanej, aby v lehote

3 dní od právoplatnosti uznesenia zaplatila súdny poplatok za odvolanie, ktorý je 359 Eur (položka č. 1
písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov).

Žalovaná v podanom odvolaní navrhla napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť. Poukázala ďalej
na to, že v zmysle § 4 ods. 2 písm. ch) a i) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch je oslobodená

od platenia súdnych poplatkov, nakoľko predmetom tohto konania je ochrana spotrebiteľa.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v zmysle zásad
uvedených v ust. § 212 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalovanej je dôvodné.

Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších právnych predpisov od poplatku je oslobodený spotrebiteľ domáhajúci sa
ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu.

Procesný úkon - odvolanie proti rozsudku prvostupňového súdu, ktoré podala žalovaná ako spotrebiteľ,

je možné považovať podľa názoru odvolacieho súdu za úkon, ktorým sa domáha ochrany svojho práva
spotrebiteľa zo zmluvy o dielo, a preto sa na neho vzťahuje osobné oslobodenie od súdneho poplatku
podľa ust. § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb.

Odvolací súd preto v súlade s ust. § 221 ods. 1 písm. i) O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa

zrušil.

Uznesením zo dňa 14. 10. 2014 č. k. 17C 295/2011-453 súd prvého stupňa žalovanej nepriznal
oslobodenie od súdnych poplatkov.V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v predmetnom konaní žalovaná požiadala súd o priznanie
oslobodenia od súdnych poplatkov, pričom v zmysle § 138 O.s.p. súd pri rozhodovaní o tejto jeho

žiadostiskúma,čisúsplnenédvepodmienky.Činastranežiadateľaooslobodenieodsúdnychpoplatkov
sa nejedná o svojvoľné alebo zrejmé bezúspešne uplatňovanie alebo bránenie práva, a či priznanie
oslobodenia od súdnych poplatkov odôvodňujú pomery žiadateľa. Z podanej žaloby pritom nevyplýva,
že by sa jednalo o svojvoľné alebo zrejmé bezúspešné uplatňovanie práva.

Druhou podmienkou na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov sú podľa citovaného ustanovenia
pomery účastníka. Rozhodnutie o oslobodení od platenia súdnych poplatkov musí vychádzať z
uvážených potrieb žiadateľa s ohľadom na jeho osobné, rodinné, majetkové pomery a povahu
uplatňovaného nároku. Pomery účastníka predstavujú spoločensko-ekonomické podmienky, v ktorých
žije, jeho majetkové, zárobkové možnosti, počet osôb, ktoré je povinný podľa zákona vyživovať, jeho
oprávnené potreby (bývanie, strava, uspokojenie bežných kultúrnych a iných hmotných potrieb). Pokiaľ

účastníkpožiadaooslobodenieodplateniasúdnychpoplatkov,nesieohľadompreukázaniamajetkových
pomerov dôkazné bremeno. Pri skúmaní podmienok pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov
súdposudzujetvrdeniaúčastníkaahodnotínímpredloženédôkazy(natentoúčel)podľazásadyvoľného
hodnotenia dôkazov (vyjadrenej v § 132 O.s.p.).

Súd po preskúmaní žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov, tlačiva pre dokladovanie pomerov
účastníkov konania zistil, že žiadosť žalovanej o oslobodenie od súdnych poplatkov nie je dôvodná.

Súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie oslobodenie od súdnych poplatkov okrem iného posudzuje,
či výška súdneho poplatku vzhľadom na pomery žiadateľa, by mohla ohroziť uspokojovanie jeho

základných životných potrieb, resp. či nepriznanie oslobodenia od súdnych poplatok by bolo prekážkou
realizácie jeho práva na prístup k súdu a na súdnu ochranu. V tomto konaní vznikla žalovanej
poplatková povinnosť za odvolanie a to vo výške 359,00 Eur (podľa položky 1, písm. a) Sadzobníka
súdnych poplatkov). Súd posudzuje podmienky na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov
komplexne zohľadniac celkové majetkové pomery žiadateľa a to z dlhodobejšieho časového horizontu,

nielen príjmové pomery za jeden mesiac, pričom otázka zaplatenia súdneho poplatku nie je otázkou
krátkodobého časového intervalu, ale spravidla dlhšieho časového úseku v rámci prípravy na súdne
konanie.

Po preskúmaní žiadosti žalovanej o oslobodenia od súdnych poplatkov má súd za to. že vzhľadom na

výšku jej príjmu, výšku poplatku a o skutočnosť, že sa v danom prípade nejedná zrejme o svojvoľné
a bezúspešne obraňovanie práva, nie sú splnené podmienky na priznanie oslobodenia od súdnych
poplatkov podľa § 138 O.s.p.. Splnenie poplatkovej povinnosti u žalovanej vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti neohrozí uspokojovanie jeho základných životných potrieb a nepredstavuje prekážku
realizácie jeho ústavného práva na súdnu ochranu. Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako

je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Pod pojmom pomery zákon chápe majetkové pomery žiadateľa (v prípade fyzickej osoby tiež rodinné,
sociálne a zdravotné pomery), majúce základ v okolnostiach, ktoré nie sú len dočasnej či prechodnej
povahy a odôvodňujú záver, že poplatník celkom, či z časti (v prípade žiadosti o čiastočné oslobodenie

od súdnych poplatkov) nemôže splniť poplatkovú povinnosť alebo, že jej splnenie od neho nemožno
spravodlivo žiadať.

Určitým ukazovateľom pre úvahu o približných medziach, v ktorých by sa mal príjem žiadateľa
pohybovať, aby bol úspešný pri žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov je právna úprava životného

minima; v danej právnej veci príjem žiadateľa spolu s príjmom jeho manželky prevyšuje sumu aktuálnej
úpravy životného minima (podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej
republiky č. 252/2009 Z.z. je to suma 198,09 € mesačne a 138,19 € mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne
posudzovanú plnoletú fyzickú osobu).

Nakoľko jednak pomery žalovanej neodôvodňujú priznať oslobodenie od súdnych poplatkov a jednak
nejedná sa v danom prípade o svojvoľné alebo zrejme bezúspešne uplatňovanie alebo bránenie práva
zo strany žalovanej, rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a nepriznal
žalobkyni oslobodenie od súdnych poplatkov.Žalovaná v podanom odvolaní navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zmenil a
oslobodil žalovanú od platenia súdneho poplatku.

Poukázala na to, že od jej predošlého vyjadrenia vo veci nedošlo k žiadnej zmene pomerov a naďalej
nedisponuje finančnými prostriedkami na zaplatenie súdneho poplatku, na zaplatenie ktorého ju súd
vyzval.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v zmysle zásad
uvedených v ust. § 212 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

Odvolací súd poukazuje na správny záver súdu prvého stupňa uvedený v odôvodnení napadnutého
uznesenia, že určitým ukazovateľom pre úvahu o približných medziach, v ktorých by sa mal príjem
žiadateľa pohybovať, aby bol úspešný pri žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov, je právna úprava

životného minima. V danej právnej veci príjem žiadateľky výrazne prevyšuje sumu aktuálnej úpravy
životného minima.

Keďže v súvislosti s aplikáciou ust. § 138 ods. 1 O.s.p. v tejto veci už nie je dôvodné prihliadať na právne
významnú okolnosť, ktorou je výška súdneho poplatku za podané odvolanie, odvolací súd napadnuté

uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.