Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 23, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/124/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812211406
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3812211406.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice

Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľa: E. J. I., s.r.o. so sídlom D., N. 5, X.:
XX XXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou T. J., s.r.o. so sídlom D., N. 5, proti odporcovi
N. A., bytom R. N., K. XXX za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu
spotrebiteľa H., so sídlom N., R.. Q. 5, X.: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. O. P., advokátom so sídlom
v Q., J. J. X/A, o zaplatenie 6419,11 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza zo dňa 17. októbra 2013, č.k. 9C/27/2013-107 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania

- trov právneho zastúpenia vo výške 228,58 eur na účet JUDr. O. P., advokáta, č.ú.: XXXXXXXXXX/
XXXX, VS 8210012, do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa. O náhrade trov konania
rozhodol tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vo výške
1059,68 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vychádzal zo zistenia, že dňa 08.02.2007 bola
uzatvorená v R. N. medzi I. I. a.s. D. ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom zmluva o splátkovom
úvere. Jej predmetom je poskytnutie úveru vo výške 120.000,- Sk korún odporcovi , s úrokovou

sadzbou premenlivou 12 % p.a. v deň uzavretia zmluvy, s poplatkom za poskytnutie úveru 2400,- Sk
z prostriedkov úveru, s výškou splátky 1796,- Sk mesačne, s počtom splátok 119. Každá splátka bola
splatná mesačne k 20. dňu v mesiaci, konečná splatnosť úveru bola 20.01.2017. Ročná percentuálna
miera nákladov bola 14,42 %. Všetky ďalšie náležitosti zmluvy sa riadia úverovými podmienkami
a všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej len VOP). Odporca vyhlásil, že sa oboznámil so
Všeobecnými obchodnými podmienkami banky, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Dňa
24.03.2011 bola uzatvorená medzi postupcom Slovenskou sporiteľňou a.s. a postupníkom E. J. I., s.r.o.

zmluva o postúpení pohľadávok a jej predmetom sú pohľadávky uvedené špecifikované v prílohe č. 1 k
tejto zmluve zo dňa 24.03.2011. Z fotokópie Prílohy č. 1 k tejto zmluve súd zistil, že medzi postupovanými
pohľadávkami je pohľadávka voči odporcovi vo výške 6439,11 eur, z ktorej na istinu pripadá 5992,08 eur,
úroky celkom 447,03 eur. Počet dní omeškania je uvedený 1251. Z histórie účtu odporcu na čísle listu 91
až 95 súd zistil, že posledná bezhotovostná splátka úveru bola realizovaná 12.11.2007 vo výške 1485
Sk, okrem toho boli uskutočnené splátky 08.02.2007 vo výške 2400 Sk, 20.03.2007 vo výške 1796 Sk,
20.04.2007 vo výške 274,74 Sk a vo výške 1521,26 Sk, 20. mája 2007 vo výške 807,14 S, 15.06.2007988,86 Sk, 20.06.2007 vo výške 43,24 Sk ak 1752,76 Sk ,20.07.2007 7.1520,96 Sk, 17.08.2007 vo
výške 275,04 Sk, 25.09.2007 vo výške 1319,96 Sk a 05.11.2007 vo výške 1424,- Sk . V tomto prehľade
sú uvedené ďalšie položky ako zaúčtované pohľadávky za úrokmi z omeškania, zaúčtovanie riadnych

úrokov s kapitalizáciou, poplatok za vedenie účtu, poplatok za upomienku, zaúčtovaniu poplatku s
kapitalizáciou, evidenčná splátka anuity, zníženie anuity po splatnosti, odúčtovanie pohľadávky za
úrokmi z omeškania, z ktorých však nebolo možné ustáliť ako boli jednotlivé splátky započítané na
istinu a na úroky. Svoju aktívnu vecnú legitimáciu žalobca preukázal predložením predmetnej Zmluvy o
postúpení pohľadávok. Pokiaľ ide o samotný predmet konania, navrhovateľ sa domáhal proti odporcovi

zaplatenia istiny 6419,11 eur, o ktorej v návrhu zo dňa 29.06.2012 tvrdil, že ide o peňažné prostriedky
poskytnuté odporcovi bez toho, aby presne definoval právny titul celej čiastky, pokiaľ pozostáva i z
úroku z omeškania, ktorých splátok sa omeškanie týka a odkedy, ich výšku a splatnosť. Nevyhovenie
žiadosti navrhovateľa o odročenie pojednávania odôvodil súd prvého stupňa tým, že navrhovateľ
žiadal o odročenie pojednávania, aby mohol od právneho predchodcu vyžiadať potrebné listiny. Súd
prvého stupňa bol toho názoru, že o tieto mal oprieť svoj návrh a mal ich teda mať k dispozícii už

v čase podania návrhu. Preto túto skutočnosť nepovažoval súd za dôležitú skutočnosť na odročenie
pojednávania. Súd vyžiadal príslušnú správu od právneho predchodcu navrhovateľa, skutočnosti z nej
vyplývajúce boli však v rozpore s tvrdeniami navrhovateľa. V návrhu navrhovateľ tvrdil že odporca
neplnil splátky v dôsledku čoho postupca teda Slovenská sporiteľňa a.s. odstúpila od zmluvy a vyzvala
odporcu na úhradu dlžnej sumy. Tieto skutkové tvrdenia súd v rozpore so správou ktorú vo veci podala

I. sporiteľňa a.s., podľa ktorej k odstúpeniu od zmluvy nedošlo. Z prehľadu transakcií nebolo možné
ustáliť aká suma z jednotlivých splátok bola použitá na úhradu istiny a úroku z omeškania a teda
z akého právneho titulu je uplatňovaná celá žalovaná suma. Navrhovateľ tak ohľadom uplatneného
nároku neuniesol dôkazné bremeno. Všeobecne tvrdil, že odporca porušil povinnosť riadne a včas
poskytovať splátky dlhu; neuviedol však, kedy odporca svoju povinnosť porušil, kedy sa stal splatný celý

úver a v akej výške, kedy došlo k vzniku omeškania s jednotlivými splátkami. Prednes týchto tvrdení
má vplyv nielen na rozhodnutie o nároku, ale aj na posúdenie existencie procesnej prekážky konania
v podobe litispendencie, alebo prekážky veci právoplatne rozsúdenej. Pokiaľ ide o výšku žalovanej
sumy, žalobca aj po výzve súdu nepredložil žiaden z vyššie uvedených listinných dôkazov. Súd by
porušil základnú zásadu sporového konania, a to zásadu rovnosti účastníkov konania, keby suploval

navrhovateľa a skutkové tvrdenia „vyčitával“ z predložených listinných dôkazov. Žalobca nepredniesol
dostatočnéskutkovétvrdeniatýkajúcesazákladužalovanéhonároku,ajjehovýšky,čomalozanásledok
zamietnutie návrhu pretože bol uplatnený nárok vedľajším účastníkom zospornený tým, že vedľajší
účastník vzniesol námietku premlčania, navrhovateľ tvrdil že jeho právny predchodca odstúpil od zmluvy,
a Slovenská sporiteľňa a.s. uviedla že nebola vyhlásená predčasná splatnosť úveru. Návrhu nebolo

možné vyhovieť ani v časti úroku z omeškania, pretože navrhovateľ si uplatňuje úrok z omeškania
počnúc dňom nasledujúcim po dni doručenia oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Ani
v tejto časti, aj po výzve súdu, žalobca nesplnil povinnosť tvrdenia, takže nebolo možné ustáliť počiatok
omeškania žalovaného nároku, a tým pádom ani zákonnú výšku úroku z omeškania. Na pojednávaní
sa navrhovateľ ani jeho právny zástupca nezúčastnili, čím si zmarili možnosť splniť dôkaznú povinnosť

poskytnutím presných tvrdení týkajúcich sa podmienok poskytnutia úveru a kedy sa odporca dostal do
omeškania s plnením svojej povinnosti. Nebolo dôvodným, hospodárnym a v súlade so zásadou rovnosti
účastníkov konania odročovať pojednávanie. V zmysle platnej judikatúry zmyslom férového procesu (fair
trial) je poskytnúť účastníkovi možnosť uplatniť svoj nárok, predniesť tvrdenia a predložiť dôkazy nárok
preukazujúce, ako aj tvrdenia a dôkazy slúžiace na obranu účastníka (5Cdo/294/2009). Žalobca bol na

doplnenie skutkových tvrdení a predloženie listinných dôkazov vyzvaný, bol riadne a včas predvolaný
na pojednávanie, kde bol opäť aj v predvolaní vyzvaný na predloženie dôkazov preukazujúcich jeho
tvrdenia. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 101 ods. 1, § 120 ods. 1 O.s.p. O náhrade trov
konania súd rozhodol podľa § 142 ods. O.s.p.. V konaní bol úspešný odporca, a vedľajší účastník na
strane odporcu uplatnil trovy konania prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo výške 1059,68 eur.

Ide o trovy právneho zastúpenia z hodnoty sporu 6419,11 eur, odmena za jeden úkon právnej služby
podľa § 14 ods. 1 písm. a/ a § 13a ods.1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení od 01.07.2013
predstavuje 220,77 eur. Právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony - prevzatie a príprava
zastúpenia 220,77 eur + paušál vo výške 7,63 eur, zastupovanie na meritórnom pojednávaní 13.08.2013
220,77 eur + paušál vo výške 7,63 eur, celkom tieto trovy právneho zastúpenia JUDr. P. predstavujú

685,38 eur, ďalej náhradu cestovného a náhradu straty času vo výške 1/5 za cestu dňa 13.08.2013
Lučenec - N. 240 km, pretože sa zúčastnili v ten deň ďalších pojednávaní, základná náhrada za 1
km 0,183 eur, spotreba na 100 km 7 l, cena za liter paliva 1,51 eur, čo spolu predstavuje cestovné
69,29 eur a náhradu za stratu času za osem začatých polhodín 104,16 eur, tiež uplatnená 1/5, teda34,69 eur. Vedľajší účastník ďalej uplatnil trovy právneho zastúpenia advokáta - substitúta JUDr. K.
Q., ktorý zastupoval vedľajšieho účastníka na pojednávaní dňa 17.10.2013 tieto predstavujú odmenu
za zastupovanie na pojednávaní v sume 220,77 eur, režijný paušál 7,81 eur, spolu s DPH 274,30 eur,

ďalej náhradu cestovného za cestu Lučenec - Prievidza 240 km, základná náhrada za 1 km 0,183 eur,
spotreba na 100 km 6,5 l, cena za liter paliva 1,41 eur, ďalej súd priznal náhradu za stratu času v
zmysle § 17 citovanej vyhlášky za čas strávený účasťou na pojednávaní podľa uplatnenia za desať
polhodín vo výške 130,10 eur. Trovy právneho zastúpenia JUDr. K. Q. predstavujú potom spolu 339,61
eur. Spolu trovy vedľajšieho účastníka predstavujú spolu sumu 1059,68 eur. Podľa názoru súdu ide o

účelne vynaložené trovy, pretože právny zástupca vedľajšieho účastníka riadne zastupoval, zúčastňoval
sa pojednávaní, aktívne vystupoval v záujme odporcu, vzniesol námietku premlčania a len v dôsledku
nečinnosti navrhovateľa súd sa touto nezaoberal, pretože neboli v konaní navrhovateľom tvrdené a
preukázané základné skutočnosti o uplatnenom nároku.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Navrhol ho zmeniť tak, že
odvolací súd jeho návrhu vyhovie, resp. zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Namietal nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci. V odvolaní namietal,
že dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon
vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka, teda má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod
vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Zároveň odporca potvrdil
vedomosť o premlčaní dlhu a následkoch s tým spojených. V tejto súvislosti poukázal na čl. 3 bod

3.1 Dohody, v ktorej je jednoznačne zrozumiteľne a jasne uvedené: "Osoby uvedené v bode 1.2a
alebo 1.3 tejto Dohody vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch“. V danom
prípade došlo k nespochybniteľnému uznaniu dlhu, pričom na to, aby nastali právne účinky spojené s
uznaním práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka zákon nevyžaduje, aby dlžník
mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Nesúhlasil so zamietnutím žalobného návrhu z dôvodu

premlčania, nakoľko je zrejmé, že ak by aj odporca v čase uznania dlhu nevedel o jeho premlčaní, právny
účinok spojený s uznaním práva, ktorý predpokladá § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka,
t. j. prerušenie plynutia pôvodnej premlčacej doby a začiatok plynutia novej desaťročnej premlčacej
doby, v takomto prípade nastupuje. Mal za to, že takáto forma dohody medzi veriteľom a dlžníkom
nie je ničím neobvyklým a už vôbec ju nemožno hodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku zo strany

veriteľa. Uviedol, že takáto forma dohody medzi veriteľom a dlžníkom nie je ničím neobvyklým a už
vôbec ju nemožno hodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku zo strany veriteľa. Poukázal na to, že v čase
uzavretia predmetnej dohody sa mal možnosť domáhať zaplatenia pohľadávky na súde, čím by sa
pohľadávka odporcu značne navýšila o trovy konania a pohľadávku by odporca musel pravdepodobne
uhradiť naraz. Odporca sa však rozhodol Dohodu podpísať a uhrádzať pohľadávku v splátkach. Svoje

postavenie si teda v čase podpisu dohody nijako nezhoršil. Vyhodnotenie listinných dôkazov súdom
prvého stupňa preto považoval za bezbrehú a ničím neodôvodnenú ochranu odporcu ako spotrebiteľa
a porušenie zásady rovnosti účastníkov, ktoré vedie k tomu, že osoby, ktorým bol poskytnutý úver, tento
nakoniec nebudú musieť vrátiť. Namietal, že aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom
prípade ju nemožno chápať ako ochranu ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti spotrebiteľa. Zastával

názor, že súd vybočil z medzí a účelu ochrany spotrebiteľa upravenej v Občianskom zákonníku, keď
úplne negoval hmotnoprávne inštitúty upravené v Občianskom zákonníku, a to uznanie práva v zmysle
ust. § 110 ods. 1 Obč. zák., ako aj uznanie záväzku v zmysle § 558 Obč. zák., vychádzajúc pritom iba
z domienok, ktoré riadne neodôvodnil. Ďalej poukázal na to, že tvrdené skutočnosti podložil listinnými
dôkazmi, z ktorých vyplývali súdom spochybňované skutočnosti. Vytýkal súdu prvého stupňa, že vo

veci rozhodol napriek tomu, že požiadal o odročenie pojednávania, za účelom doplnenia dokladov,
ktoré bolo potrebné vyžiadať od pôvodného veriteľa - postupcu. Týmto postupom mu súd zabránil
v predkladaní ďalších dokladov preukazujúcich svoj nárok. Ďalej dôvodil, že námietka premlčania
vznesená zo strany vedľajšieho účastníka bola vznesená nedôvodne. Mal za to, že na podklade dôkazov
založených v spise mal súd jeho nárok posudzovať s poukazom na ust. § 103 Obč. zák., keďže zo

zmluvy je nesporné, že zmluvné strany sa dohodli na plnení v splátkach. Dohoda bola podpísaná dňa
27.09.2011 a konečná splatnosť splátkového úveru bola dohodnutá na deň 20.01.2017. Pri aplikácii ust.
§ 103 Obč. zák. mal mu súd priznať prinajmenšom splátky, ktoré v čase uznania a podpisu Dohody
premlčané neboli. Nesúhlasil so zamietnutím návrhu tak z dôvodu neunesenia dôkazného bremena,
ako aj premlčania. Ďalej poukázal na to, že predmetnou Dohodou dochádza k zmene v obsahu záväzku

zmluvných strán, ktorá spočíva v tom, že odporcovi je umožnené splácať záväzok v splátkach. Zdôraznil,
že Dohoda o zmene v obsahu záväzku je zmluvný vzťah, pričom navrhovateľ ako postupník tu nemápostavenie dodávateľa v zmysle spotrebiteľskej úpravy a preto sa na Dohodu nevzťahujú ustanovenia
o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Zastával názor, že odporca po tom, čo sa
oboznámil s obsahom Dohody, svojím podpisom svoj existujúci záväzok uznal. K podpisu Dohody nebol

odporca žiadnym spôsobom donútený. Ďalej nesúhlasil, aby bol zaviazaný na úhradu trov právneho
zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi. Zastával názor, že združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť sám
z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konania v spotrebiteľských
veciach. Združenia na ochranu spotrebiteľa podľa § 25 zákona č. 250/2007 Z. z. majú pritom možnosť
využívaťajurčenúpodporuministerstva.TietoprávnezáveryustálilajKrajskýsúdvBratislavevosvojom

rozhodnutísp.zn.5Co/26/2012,akoajvrozhodnutísp.zn.3Cob/259/2011,ktorývobdobnýchprípadoch
nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia. Ako vyplýva z dôvodovej správy
k zákonu č. 384/2008 Z. z., cieľom novelizácie Občianskeho súdneho poriadku bolo posilniť ochranu
spotrebiteľa v sporoch vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv a umožniť širšiu ochranu osobám,
na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby, najmä združenia na ochranu spotrebiteľov.
Navrhovateľ má za to, že úmyslom zákonodarcu bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa

priamo na ten účel zriadeným subjektom, ktoré budú spôsobilé poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú
pomoc, a ktoré budú v danej oblasti aj materiálne aj personálne vybavené a odborne kompetentné.
Navrhovateľ má z vlastných skúseností vedomosť, že združenie vstupuje do množstva konaní bez
ohľadu na stav konania a vôľu odporcu, a to oznámením o vstupe združenia do konania, ktoré obsahuje
žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na priznanie trov konania. Z uvedeného je zrejmé, že pred zaslaním

oznámenia o vstupe do konania združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade. Vedľajší
účastník viaceré procesné podania nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, významných skutočností
vzťahujúcichsanapredmetsporu. RovnakýprávnynázorvyjadrilajKrajskýsúdvKošiciachvrozhodnutí
sp. zn. 6Co/141/2012. Navrhovateľ zároveň poukázal na to, že uvedenú činnosť by malo byť schopné
účelne zabezpečiť aj samotné združenie. Paušálny vstup združenia zastúpeného advokátom do konaní,

v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania a navodzujem dojem, že
účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady
trov právneho zastúpenia. Obdobný právny názor vyslovil aj Krajský súd v Banskej Bystrici v rozhodnutí
sp. zn. 17Co/91/2012. V zmysle uvedeného navrhovateľ zastával názor, že trovy vedľajšieho účastníka
nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva, čo je dôvodom hodným

osobitného zreteľa podľa ust. § 150 O.s.p.. Súd by nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu
účastníkov neporušil právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov konaní podľa čl. 47 ods. 2,3 Ústavy
SR, čo vyvodil o.i. z nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 78/03. V súvislosti s poukazovaním
vedľajšieho účastníka na ust. § 137 O.s.p., na ustanovenia Charty základných práv EÚ ako aj na
rozhodnutia Súdneho dvora EÚ navrhovateľ uviedol, že združenie odporcu v konaní nezastupuje. V

dôsledku uvedeného nemožno pri zdôvodňovaní nároku na náhradu trov konania podľa navrhovateľa
argumentovať ust. § 137 O.s.p., keďže toto priznáva náhradu hotových výdavkov právnickej osoby, ktorá
je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, teda najmä Centrum právnej pomoci.
Obdobný právny názor vyjadril Krajský súd v Prešove v rozhodnutí, sp. zn. 13Co/40/2012. Z týchto
dôvodov navrhovateľ považoval právne zastúpenie vedľajšieho účastníka v predmetnom konaní za

nadbytočné, účelové a nehospodárne.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Vedľajší účastník v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania,
ktorú špecifikoval. Konštatoval, že spotrebiteľská právna úprava zahŕňa komplex právnych

noriem verejnoprávneho ako aj súkromnoprávneho charakteru. Na úrovni súkromnoprávnej
upravujú spotrebiteľské normy okruh všetkých súkromnoprávnych zmluvných vzťahov (vrátane
obchodnoprávnych, ktoré majú charakter absolútneho obchodu) uzatváraných medzi dodávateľmi a
spotrebiteľmi. Osobitný právny režim spotrebiteľských zmlúv, ktorý modifikuje klasickú zásadu zmluvnej
autonómievyplývazozvýšenéhozáujmuspoločnostiochraňovaťslabšiehoúčastníkazmluvnéhovzťahu

(spotrebiteľa), ktorý vstupuje do zmluvných vzťahov s predajcami a poskytovateľmi rôznych plnení a
služieb (dodávateľmi), ktorí stále častejšie na trhu vystupujú v monopolnom postavení resp. konajú
v rámci kartelových dohôd. V uvedenom rámci je podľa názoru vedľajšieho účastníka potrebné pri
správnej interpretácii a aplikácii ustanovení spotrebiteľských zmlúv smerujúcich k ochrane spotrebiteľa
vychádzať z teórie výhodnosti, ktorá v každom konkrétnom prípade vždy odôvodňuje preferenčné

použitie tých zákonných ustanovení, ktoré sú na prospech spotrebiteľa. V ďalšej časti vyjadreniaporovnával výhodnosť pre finančného spotrebiteľa cez Občiansky zákonník verzus Obchodný zákonník.
Ďalej uviedol, že navrhovateľom predložená Dohoda o uzavretí splátkového kalendára o uznaní
záväzku je formulár, ktorý vopred pripravil dodávateľ pre spotrebiteľa, pričom spotrebiteľ nemal žiadnym

spôsobom možnosť ovplyvniť jej obsah. Takto predformulovaná Dohoda obsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky a to predĺženie premlčacej doby formou uznania dlhu a rozhodcovskú doložku. Ich právny
význam a dôsledky sú pre väčšinu spotrebiteľov neznámymi kategóriami. Ako neprijateľné, sú obe
zmluvné podmienky obsiahnuté vo formulári Dohody absolútne neplatné. Uzatvorenie Dohody je v
rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa,

pretožepriuzatváraníDohodynebolidodržanéprincípydobromyseľnosti,čestnostianavrhovateľomboli
využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť predĺženie premlčacej doby. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky
predĺženia premlčacej doby formou uznania dlhu odôvodnili odporkyňa a vedľajší účastník tým, že
predĺženie premlčacej doby umožňuje navrhovateľovi účelové kapitalizovanie pohľadávky nárastom
príslušenstva v dôsledku plynutia času a následnú kvantifikáciu príslušenstva pohľadávky, ktorú už
vo svojej žalobe označuje navrhovateľ ako súčasť uplatnenej istiny, čo prináša možnosť podstatného

zvýšenia trov takéhoto súdneho konania. Spôsobuje, že drvivá väčšina priemerných spotrebiteľov už
v čase uplatnenia pohľadávky na súde nedisponuje prvotnými dokumentmi o uplatnenej pohľadávke
a stráca tak teoreticky možnosť brániť sa napr. preukázaním splnenia resp. čiastočného splnenia
dlhu, resp. poukazovaním na neprijateľné zmluvné podmienky a nekalé obchodné praktiky dodávateľa.
Predĺženie premlčacej doby navrhovateľ odvodzuje od ust. § 558 Občianskeho zákonníka, čím chce

získať výhodu právnej domnienky existencie dlhu v čase uznania a uľahčiť si tak pozíciu v súdnom spore
tým, že nemusí preukazovať vznik dlhu a jeho výšku v čase uznania. Navrhovateľ vo formulárových
dohodách teda necháva dlžným spotrebiteľom uznávať pohľadávky v rozsahu takej sumy, na ktorú
nemá v celom rozsahu platný právny titul t. j. suma dlhu (istiny) je vyššia ako skutočná pohľadávka
podložená platným právnym titulom. Uzatvorením Dohody chce navrhovateľ pre potreby súdneho

konania navodiť dojem perfektnosti pôvodných zmlúv a získať titul aj na vymáhanie súm, na ktoré
nemá právny nárok, ktorých zaplatenie právnemu predchodcovi navrhovateľa resp. navrhovateľovi
zakladá spotrebiteľovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Vyslovil názor, že pre spotrebiteľa
je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými sa spotrebiteľovi
neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované a vykonávané vo vlastnom záujme

dodávateľa. Návrh na uzatvorenie formulára Dohody o uzatvorení splátkového kalendára a uznaní
záväzku nikdy nevychádza od spotrebiteľa napriek tomu, že navrhovateľ sa snaží tvrdiť opak. Konanie
žalovaného spotrebiteľa je vždy iba reakciou na predchádzajúcu aktivitu zo strany inkasnej spoločnosti
navrhovateľa, ktorá pod zámienkou uzavretia splátkového kalendára so spotrebiteľom predkladá
spotrebiteľovi dohodu o uznaní a splácaní dlhu, ktorej významu a zamýšľaným právnym dôsledkom

oslovené osoby nerozumejú. Ochota prevažnej väčšiny dlžníkov podpisovať pracovníkom inkasných
spoločností prakticky akékoľvek predložené listiny, vyplýva primárne zo záujmu dlžníkov uhradiť si svoje
záväzky,častoajnapriekichobjektívnejneschopnosti.Dohodaouznanízáväzkuaoúhradepohľadávky
v splátkach je kombináciou jednostranných a dvojstranných právnych úkonov upravujúcich právne
vzťahy, ktoré vyplývajú zo spotrebiteľskej zmluvy. Navrhovateľ má tendenciu prezentovať formulárovú

Dohodu ako legitímny spôsob uznania dlhu a predĺženia premlčacej doby poukazujúc na inštitúty
klasickej civilistiky uznania práva dlžníkom podľa § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka
resp. poukazujúc na uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka. Predĺženie premlčacej doby
so spotrebiteľmi navrhovateľ nesporne dojednáva podľa ust. § 558 Občianskeho zákonníka, čo
zodpovedá obsahu dojednania podľa formulára „Dohody“. Uznanie práva podľa § 110 ods. 1 veta druhá

Občianskeho zákonníka a uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka sú však dva odlišné právne
inštitúty, ktoré sú síce navonok podobné avšak svojím obsahom nie sú totožné. Poukázal na to, že
navrhovateľ pri uzatváraní formulárovej dohody zjavne ignoruje a porušuje predpisy spotrebiteľského
práva a pokiaľ sa aj pokúša za každú cenu dať svojmu protiprávnemu konaniu pláštik vo forme uznania
práva resp. dohody o uznaní dlhu, je to iba snaha o zahmlievanie skutočnej podstaty, pretože pod týmto

pláštikom sa nachádzajú neprijateľné zmluvné podmienky a nekalé obchodné praktiky. Preukázateľná
kumulácia nekalých obchodných praktík zo strany navrhovateľa (§ 7 Zákona o ochrane spotrebiteľa,
§ 8 ods. 1, 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa, § 4 ods. 8 Zákona o ochrane spotrebiteľa, § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka), súčasne s neurčitosťou Dohody je podľa vedľajšieho účastníka dôvodom
na posúdenie uznania ako neplatného právneho úkonu (§ 39 Občianskeho zákonníka, § 37 ods. 1

Občianskeho zákonníka), v dôsledku čoho sa navrhovateľ v predmetnej veci nemôže dovolávať platnosti
predloženej formulárovej Dohody a teda ani právnych účinkov s tým spojených a to ani s poukazom na
princíp „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v
neprospech žalovaného spotrebiteľa, pretože vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahovrealite praktického života odporuje požiadavka na podrobnú znalosť právnych predpisov zo strany
spotrebiteľa. K argumentácii navrhovateľa týkajúcej sa dôvodnosti priznanej náhrady trov konania
vedľajšiemu účastníkovi uviedol, že súd pri priznaní náhrady trov vedľajšiemu účastníkovi postupoval v

súlade s legislatívou Európskej únie, judikatúrou Súdneho dvora EÚ, v súlade s vnútroštátnou právnou
úpravou, ustálenou súdnou praxou a slovenskou právnou teóriou. O dôvodnosti priznania náhrady
trov odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi svedčí aj novelizované znenie ust. § 137 OSP, ktoré bolo
s účinnosťou od 01. 01. 2012 doplnené zákonom č. 332/2011 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci
osobám v materiálnej núdzi. V zmysle citovanej novely § 137 OSP trovami konania sú najmä hotové

výdavky účastníkov a ich zástupcov vrátane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných
zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky,
náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu,
odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie ak je zástupcom
advokát. Podľa dôvodovej správy k zákonu č. 332/2011 Z. z. navrhovaná právna úprava má dopadať aj
na ďalšie právnické osoby, ktoré sú v súlade s právnymi aktmi Európskej únie aktívne legitimované na

kolektívnu ochranu zákonom chránených záujmov napr. vo sfére ochrany pred diskrimináciou, alebo vo
sfére kolektívnej ochrany práv spotrebiteľa. V týchto prípadoch budú osobitnými predpismi napr. zákon
č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou,
zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní. Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc možno vo všeobecnosti odvodiť z čl. 47

ods. 2 Ústavy SR. Ústavný rozmer práva účastníka na náhradu trov konania v úspešnom súdnom
spore vyplýva z nálezov Ústavného súdu SR II ÚS 31/04, II ÚS 56/05, IV. ÚS 147/08, II ÚS 122/09.
V súvislosti s trovami vedľajšieho účastníka poukázali na rozhodnutia Krajského súdu v Nitre, Žiline,
Banskej Bystrici, Košiciach a v Prešove, ktorými chceli podporiť svoj názor týkajúci sa trov odporkyne
a vedľajšieho účastníka.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
212 ods. 1, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa
nie je dôvodné.

Navrhovateľ ako odvolací dôvod namietal, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci
a nesprávne právne posúdenie.

Odvolací súd podrobne preskúmal rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní navrhovateľom vznesené
a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa vo veci samej. Z
daného titulu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia vo veci samej, v celom rozsahu na
ne poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku dodáva:

Z návrhu na začatie konania vyplýva, že navrhovateľ sa proti odporcovi domáhal zaplatenia sumy

6439,11 eur, z ktorej na istinu pripadá 5972,08 eur, úrok z omeškania vo výške 447,03 eur a úrok z
omeškania 9,25% zo sumy 5972,08 eur od 26.11.2011 do zaplatenia. Súd prvého stupňa vo veci vytýčil
pojednávanie na deň 13.08.2013, na ktoré sa nedostavil právny zástupca navrhovateľa aj napriek riadne
a včas doručenému predvolaniu. Uvedené pojednávanie bolo odročené na deň 10.09.2013 za účelom
doplnenia dokazovania s tým, že navrhovateľ bol vyzvaný na predloženie špecifikácie pohľadávky v

lehote 20 dní a zároveň bola žiadaná správa zo Slovenskej sporiteľne a.s. Bratislava, či zmluva o
splátkovom úvere č. 0372891756 bola do postúpenia pohľadávky dňa 24.03.2011 zosplatnená. Právny
zástupca navrhovateľa písomným podaním zo dňa 06.09.2013 žiadal o ospravedlnenie z uvedeného
pojednávania a vytýčenie ďalšieho termínu pojednávania z dôvodu, že sa mu nepodarilo od postupcu
(Slovenskej sporiteľne a.s.) zabezpečiť súdom požadované listinné dôkazy. Slovenská sporiteľňa a.s.

Bratislava písomným podaním zo dňa 02.09.2013 oznámila súdu, že z jej strany nedošlo k vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti úveru vzniknutého zo zmluvy o splátkovom úvere č. 372891756/0900 zo dňa
08.02.2007, uzatvorenej medzi Slovenskou sporiteľnou a.s. ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom.
V prílohe predložila súdu platobnú históriu k predmetnej pohľadávke. Pojednávanie nariadené na
deň 10.09.2013 bolo odročené na deň 17.10.2013 z dôvodu ospravedlnenia navrhovateľa s tým,

že právny zástupca navrhovateľa bude opätovne predvolaný s výzvou, aby najneskôr do termínu
pojednávania predložil súdu špecifikáciu pohľadávky a ďalších listinných dôkazov. Právny zástupcanavrhovateľa faxovým podaním zo dňa 16.10.2013 žiadal ospravedlniť jeho účasť na pojednávaní dňa
17.10.2013 a vytýčiť ďalší termín pojednávania opätovne z dôvodu, že sa mu nepodarilo zabezpečiť
súdom požadované listinné dôkazy. Za tejto situácie, keď súd prvého stupňa opakovane umožnil

navrhovateľovi zabezpečenie požadovaných listinných dôkazov, na základe ktorých by súd mohol
posúdiť nárok navrhovateľa, keď skutkové tvrdenia v návrhu boli v rozpore so správou, ktorú vo veci
podala Slovenská sporiteľňa a.s. Bratislava a z prehľadu transakcií, nebolo možné ustáliť, aká suma z
jednotlivých splátok bola použitá na úhradu istiny a úroku z omeškania, nemožno prisvedčiť námietke
odvolateľa, že týmto postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Súd prvého stupňa

preto správne postupoval, keď pojednávanie dňa 17.10.2013 z dôvodu ospravedlnenia navrhovateľa
neodročil, keď aj odvolací súd má za to, že neboli splnené zákonné podmienky v zmysle § 119 ods. 1,2
O.s.p. na odročenie pojednávania. Navrhovateľ v žalobnom návrhu, ani na opakované výzvy v priebehu
prvostupňového konania nešpecifikoval a nekonkretizoval žalovanú pohľadávku spôsobom, ktorý by
bolo možné považovať za spôsob jasný, zrozumiteľný a určitý. Odvolací súd v zhode s názorom súdu
prvého stupňa uvádza, že nebolo úlohou a povinnosť súdu prvého stupňa z predložených bankových

výpisov z účtu, prípadne k prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok vyvodzovať, z čoho pozostáva
žalovaná istina a ako sa navrhovateľ k predloženému vyčísleniu žalovanej pohľadávky dopracoval. Bolo
povinnosťou navrhovateľa predniesť skutočnosti, od preukázania ktorých záviselo uloženie povinnosti
odporcu zaplatiť navrhovateľovi žalovanú pohľadávku. V odvolacom konaní navrhovateľ poukazoval
najmä na platnosť dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu uzavretej medzi účastníkmi

dňa 27.09.2011 a jej právne účinky týkajúce sa premlčania. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvého
stupňa zamietol návrh navrhovateľa z dôvodu neunesenia dôkazného bremena, pričom platnosťou
uvedenej dohody a námietkou premlčania vznesenou vedľajším účastníkom sa nezaoberal. Odvolací
súd však v súvislosti s touto námietkou odvolateľa poukazuje na to, že k dohode o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku súdna prax už zaujala stanovisko, že pri uzatváraní týchto dohôd zo strany

navrhovateľa došlo k nekalej obchodnej praktike. Je nepochybné, že právny vzťah medzi účastníkmi
je vzťah so spotrebiteľskej zmluvy, a preto je potrebné aj na tento právny úkon aplikovať ustanovenia,
ktoré spravujú vzťahy spotrebiteľského charakteru. Súdna prax vychádza zo stanoviska, že dohoda
o splátkach je typicky formulárovým ošetrením vzniknutého stavu, kedy sa na podpis spotrebiteľovi
predkladá zdanlivo výhodný formulár o splátkach. Aj v danom prípade dohodu o uzavretí splátkového

kalendára a uznaní záväzku predloženú navrhovateľom, treba považovať za formulárový dokument,
ktorý má zdanlivo pôsobiť ako ústupok navrhovateľa vo forme povolenia splátok dlhu, avšak jeho
cieľom je dosiahnutie uznania záväzku a tým predĺženie premlčacej lehoty na uplatnenie nároku, ako
aj dosiahnutie súhlasu s rozhodcovskou doložkou. Z textu dohody je zrejmé, že ide o formulár, ktorý
navrhovateľ používa vo vzťahu k neurčitému počtu dlžníkov. Možno konštatovať, že ak dlžník podpisuje

takútodohodu,nerobítozdôvodu,abyuznalsvojzáväzok,aleabydosiaholsplátkysvojhodlhu.Uznanie
záväzku je cieľ sledovaný predovšetkým veriteľom a nie dlžníkom a keďže ide o predformulované tlačivo,
dlžník pri uzatváraní dohody o splátkach nemôže jeho obsah ovplyvniť. Dohodu o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní dlhu, v ktorej je uvedené, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch,
je považovaná za rozpornú s dobrými mravmi. Text dohody je podpísaný na dopredu navrhovateľom

pripravený formulár, vytlačený drobným písmom, ktorého obsah nemôže spotrebiteľ ovplyvniť. Zároveň
je vždy potrebné prihliadnuť aj na okolnosti, za ktorých takýto úkon vznikol. Dohoda týkajúca sa uznania
dlhu nebola iniciovaná odporcom, ako spotrebiteľom, ktorý jej uzavretím nič nezískal, ale naopak
zhoršil jeho postavenie. Vychádzajúc zo zásady ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany je
umiestnenie textu o vedomosti premlčaného dlhu do bodu 3 dohody obsahovo označené ako „forma

splatenia záväzku“ zavádzajúce, a preto napĺňa kritériá nekalej obchodnej praktiky. Súdnou ochranou
totižnemožnoposkytovaťprávu,ktoréjeuplatňovanépopoužitínekalejobchodnejpraktikyajevrozpore
s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ ide o námietky navrhovateľa týkajúce sa
trov vedľajšieho účastníka odvolací súd uvádza, že vedľajší účastník konania má v zmysle ust. § 93 ods.
4 OSP rovnaké práva a povinnosti ako hlavný účastník konania, čo znamená, že tak ako navrhovateľ má

právo zvoliť si právneho zástupcu na účely jeho zastupovania v konaní. Pokiaľ by súd nepriamo odoprel
vedľajšiemu účastníkovi toto právo tým, že by mu nepriznal právo na náhradu účelne vynaložených trov
konania, (ktoré boli v tomto prípade vynaložené účelne t.j. v priamej príčinnej súvislosti s výsledkom
sporu) postupoval by v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania vyjadrenou v ust. § 18 OSP. V
uvedenej súvislosti poukazuje odvolací súd na rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. II ÚS 2257/08

zo dňa 07. 07. 2009, kde Ústavný súd ČR uviedol, že vzhľadom k ústavnému rozmeru práva na právnu
pomoc nie je možné prostredníctvom pojmu neúčelný vymedzovať kategórie subjektov, ktoré by mali
z hľadiska právneho zastúpenia odlišné postavenie a tak im de facto právo na náhradu trov konania
upierať a z hľadiska ostatných subjektov ich diskriminovať.O náhrade trov odvolacieho konania vo vzťahu navrhovateľ - odporca rozhodol odvolací súd podľa §
224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému odporcovi túto náhradu trov konania
nepriznal, nakoľko si ju neuplatnil.

O náhrade trov odvolacieho konania vo vzťahu navrhovateľ - vedľajší účastník rozhodol odvolací súd
podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1,§ 151 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému vedľajšiemu účastníkovi priznal
náhradu trov odvolacieho konania vychádzajúc z hodnoty veci 6419,11 eur za 1 úkon právnej pomoci -
vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 17.12.2013 á 220,77 eur + 1x režijný paušál 7,81 eur = 228,58 eur (§13a
ods. 1 písm. c), § 10 ods. 1, § 16 od. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za

poskytovanie právnych služieb v platnom znení).

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .