Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 22, 2015

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 9P/276/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7513215923
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Dudíková

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2015:7513215923.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie samosudkyňou JUDr. Janou Dudíkovou vo veci starostlivosti súdu o

maloletú L. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. pri U., P. 3, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, dieťa rodičov T. W., nar. X.X.XXXX, bytom Q. pri U., P. 3, právne
zastúpenej D.. S. A., advokátom so sídlom v P., H. XX, a M. W., nar. XX.X.XXXX, bytom R. P., R. XX,
v konaní o zmenu vo výchove a zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Zveruje maloletú L. W., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti otca.

II. Matka je povinná prispievať na výživu maloletej Emílie mesačne sumou rovnajúcou sa 30% životného

minima na nezaopatrené dieťa, určenou zákonom č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v platnom znení,
vždy do 15 - eho dňa v mesiaci vopred do rúk otca, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Matka je oprávnená stretávať sa s maloletou Emíliou :

- 2 - 9P/276/2013

- počas letných prázdnin každý párny rok v mesiaci júl od 1.7. do 31.7. a každý nepárny rok v mesiaci
august od 1.8. do 31.8.,
- počas vianočných sviatkov v párnom roku od 23.12. do 27.12 a v nepárnom roku od 27.12. do 2.1.,
- počas jarných prázdnin v párnom roku od soboty od 12.00 hod. do nedele ďalšieho týždňa do 14.00
hod.,

s tým, že otec sa zaväzuje doviezť maloletú Emíliu matke počas letných prázdnin dňa 1.7. v párnom roku
a dňa 1.8. v nepárnom roku o 12.00 hod. do obce M. na parkovisko pred Tesco, a zároveň si maloletú
vyzdvihnúť dňa 31.7. v párnom roku a 31.8. v nepárnom roku o 14.00 hod. na tom istom mieste.

Otec sa zaväzuje počas vianočných sviatkov v párnom roku dňa 23.12. o 12.00 hod. doviezť maloletú
do obce M. na parkovisko pred Tesco a vyzdvihnúť maloletú na tom istom mieste dňa 27.12. o 14.00
hod. a v každom nepárnom roku doviezť maloletú dňa 27.12. o 12.00 hod. a vyzdvihnúť ju 2.1. o 14.00

hod. na tom istom mieste.

IV. Rodičia sa dohodli, že nad rámec súdom upraveného styku bude styk matky s maloletým dieťaťom
prebiehať na základe dohody rodičov a podľa vôle maloletého dieťaťa a otec je povinný matku písomne
informovať každé dva mesiace o prospechu a zdravotnom stave maloletej Emílie.

V. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu vo R. P. č.k. 4C 19/05 zo dňa 29.11.2005 v časti o úprave

výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.VI. Návrh matky na zvýšenie výživného zamieta.

VII. O trovách štátu bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Otec podal dňa 19.9.2013 návrh na zmenu vo výchove maloletej L., nar. XX.XX.XXXX, ktorým žiadal
zveriť maloletú do svojej osobnej starostlivosti a matku zaviazať prispievať na jej výživu sumou 30 %
životného minima mesačne. Návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie č.k.
7P/148/2008 zo dňa 25.11.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 8CoP/80/2010
zo dňa 28.7.2010 bol návrh otca na zmenu vo výchove zamietnutý a výživné na maloletú bolo zvýšené

na sumu 85 eur mesačne. Hlavným dôvodom, prečo súd ponechal maloletú v starostlivosti matky, bol
názor znalca PhDr. Igora A., ktorý v tom čase (v roku 2009) neodporučil zmenu vo výchovnom prostredí,
nakoľko vtedajšie želanie maloletej vyhodnotil ako zúfalú snahu dieťaťa vyhovieť všetkým, najmä
viac otcovi, a takýmto spôsobom si potvrdzovať jeho lásku a náklonnosť. Od posledného rozhodnutia
súdu uplynuli už vyše štyri roky. S odstupom času možno povedať, že závery neboli správne, nakoľko

aj v súčasnosti je snaha maloletej Emílie ostať v starostlivosti otca vo Veľkom P.. Aj napriek veľkej
vzdialenosti sa otec s dcérou pravidelne stýka, počas prázdnin a sviatkov sa maloletá zdržiava u neho.
Maloletá prejavuje svoje želanie ostať u otca natrvalo, nakoľko rodinné prostredie u matky, ktorá žije so
svojím druhom, nie je podľa nej kľudné a žije tam v neustálom napätí. Ak by boli závery znalca spred
štyroch rokov správne v tom, že by dieťa malo snahu vyhovieť otcovi, táto snaha by musela časom

zaniknúť.

Matka v písomnom vyjadrení zo dňa 17.10.2013 so zmenou vo výchove nesúhlasila. Poukázala na to, že
podľajejinformáciíasprávaniamaloletejEmíliesiotecmaloletúdoslova„kupuje“,vytváraunejnezdravé
výchovné návyky, maloletá neustále mobilom oznamuje otcovi všetko, čo sa povie alebo deje u matky a

toto matka pozoruje už dlhší čas. Podľa názoru matky nejde o prianie maloletej Emílie, ale prianie otca,
ktoré je motivované jednoznačne snahou zbaviť sa povinnosti platiť výživné. S poukazom na zmenené
pomery na strane maloletej matka žiadala zvýšiť výživné zo strany otca na sumu 200 eur mesačne.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom maloletej Emílie, výsluchom rodičov maloletého dieťaťa, správami

o prešetrení pomerov ako aj ďalšími pripojenými listinnými dôkazmi, oboznámením sa so spisom
Okresného súdu Košice - okolie č.k. 7P/148/2008 a zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu vo R.o dňa 29.11.2005 bolo manželstvo rodičov rozvedené, na čas po
rozvode bola maloletá Emília zverená do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na

jej výživu sumou 39,83 eura mesačne.

Rozsudkom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši č.k. 6P/111/2006-30 zo dňa 1.8.2006 bol upravený styk
otca s maloletou Emíliou každý druhý týždeň v mesiacoch máj až august od soboty od 8.00 hod. do
nedele do 18.00 hod. a v mesiacoch september až apríl od soboty od 8.00 hod. do nedele do 17.00

hod., tiež počas letných prázdnin a vianočných sviatkov.

Otec sa už v minulosti domáhal zmeny vo výchove maloletej Emílie, a to návrhom doručeným
Okresnému súdu R. P. dňa 6.3.2008, ktorým žiadal zveriť maloletú do svojej osobnej starostlivosti a
zaviazať matku prispievať na jej výživu sumou 30 % životného

- 4 - 9P/276/2013

minima mesačne. Po prenesení príslušnosti bolo toto konanie vedené na Okresnom súde Košice - okolie

pod č.k. 7P/148/2008.

Rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie č.k. 7P/148/2008 zo dňa 25.11.2009 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach č.k. 8CoP/80/2010 zo dňa 28.7.2010 bol návrh otca na zmenu vo výchove
zamietnutý a výživné na maloletú bolo zvýšené na sumu 85 eur mesačne. Krajský súd v odôvodnení

rozsudku poukázal na záver znaleckého posudku vypracovaného znalcom z odboru psychológie,odvetvia klinickej psychológie detí a dospelých PhDr. O. A. č. 5/2009 zo dňa 21.7.2009, v ktorom
znalec uviedol, že vzťah maloletej Emílie k matke a otcovi je vo svojej základnej podobe neustále
pozitívny a maloletá oboch rodičov vníma ako súčasť svojej bazálnej rodiny. Výchovné prostredie

otca preferuje, pretože je atraktívnejšie a nachádza sa v ňom zriedkavejšie a tiež preto, že ju otec
cielene ovplyvňuje proti matke. Ani správanie matky nezodpovedá celkom požiadavkám na detskú
psychohygienu, pretože táto opakovane vyjadruje v prítomnosti maloletej, že otec má zákaz vstupu
do jej súčasného bydliska a neverbálne vyjadruje averziu voči nemu. Napriek tomu, že otec má
rovnako predpoklady na zabezpečenie starostlivosti o maloletú, v súčasnosti za psychologicky lepšie a

vyrovnanejšie výchovné prostredie označil výchovné prostredie matky.

Maloletá Emília vo svojej výpovedi uviedla, že chce byť zverená otcovi, s ktorým má lepší vzťah ako s
matkou. S matkou sa často hádajú, hádky sa týkajú aj toho, že maloletá chce bývať s otcom, pretože
matka ju tam nechce pustiť. Matka síce uviedla, že nechce trhať súrodencov, maloletá však poukázala
na to, že starší brat má sedemnásť rokov, nájde si prácu a odíde zo spoločnej domácnosti. S otcom

sa vedia porozprávať, nikdy na ňu nekričal, nikdy nebol na ňu nervózny. Mama ju v minulosti aj bila,
otec nikdy. Pohádajú sa aj na maličkostiach, napr. že neumyla riad. Keď je matka v práci, maloletá musí
ísť po malého brata, musí upratať, povysávať. Aj keď bola chorá, musela ísť po brata ako aj upratať
domácnosť. Uvedomuje si, že treba pomôcť, ale v určitej miere. Keď je matka nahnevaná a nervózna,
tak si vybíja zlosť na deťoch. Maloletá sa narodila vo R. P., kde má rodinu, a aj keby súd nerozhodol o

tom, že má ísť k otcovi, tak sa tam určite vráti. Pozná otcovu priateľku, vzťah medzi nimi je veľmi dobrý.
Uvedomuje si, že keď bude zverená do osobnej starostlivosti otca, tak sa preruší jej kontakt s bratmi,
povedala si však, že toto riziko prijme.

Otec vo svojej výpovedi zotrval na podanom návrhu v celom rozsahu. O zverenie dieťaťa do svojej

starostlivosti mal záujem už v minulosti, predchádzajúci návrh mu písal právnik, ktorý mu povedal, aby
počkal do dvanásteho roku dieťaťa. Snažil sa chodievať za maloletou hlavne cez sviatky, prázdniny
a predĺžené víkendy a udržiaval s ňou pravidelný telefonický kontakt, hlavne cez skype. Poukázal na
to, že v prípade, ak mu bude dieťa zverené, matke nebude brániť v styku s maloletou, matka ju môže
prísť kedykoľvek navštíviť a taktiež jej telefonovať. Má priateľku, zatiaľ nežijú v spoločnej domácnosti.

Na elektrinu vynakladá 150 eur mesačne, pôžičku na auto 100 eur mesačne, stavebné sporenie 33
eur mesačne. Do októbra 2014 bol zamestnaný vo Vojenskom útvare Lešť - S. s príjmom cca XXX eur
mesačne ako fyzická ochrana objektov. Pracovný pomer skončil XX.XX.XXXX z organizačných dôvodov
- zrušenia muničného skladu. Od X.XX.XXXX je nezamestnaný. Do konca januára bol práceneschopný,
od X.X.XXXX je evidovaný na N. R. P..

- 5 - 9P/276/2013

Poberá podporu v nezamestnanosti vo výške 390 eur mesačne. Má prisľúbené, že mal by robiť tú istú

prácu ako doposiaľ, keďže vojenský útvar zrušili, ale mali by ho znova otvoriť.

Matka vo svojej výpovedi potvrdila, že dcéra chce ísť bývať k otcovi, dokonca sa jej vyhráža, hlavne
keď príde z návštevy u otca, že ujde z domu. Stáva sa, že v balíkoch, ktoré jej otec posiela minimálne
dvakrát do mesiaca a to hlavne vtedy, keď si dcéra čokoľvek zažiada, už boli skryté peniaze pre dcéru.

Poukázala na to, že napriek tomu, že styk je upravený rozsudkom, dcéra chodí k otcovi počas všetkých
sviatkov, prázdnin a predĺžených víkendov. Matka so zverením maloletej otcovi nesúhlasila, podľa nej
jej ide len o materiálne veci, vidí tam vypočítavosť, je vedená k materiálnym veciam, ale nie k citom.
Podľa nej sa maloletá snaží vyhovieť len otcovi. Matka uviedla, že v prípade, ak by dcéra bola zverená
otcovi, na 90 % sa potom vráti do Veľkého P. a znova ju čakajú komplikácie, z podnájmu do podnájmu,

rozdeliť deti. Matka poberá čiastočný invalidný dôchodok vo výške 173 eur mesačne, prídavky na tri
maloleté deti vo výške 70,56 eura mesačne, náhradné výživné na najstaršieho syna E. vo výške 99,50
eura mesačne a príjem zo zamestnania má vo výške 93 eur mesačne. Pracuje na dohodu, dokladá
tovar v Q.. D. priateľ - otec maloletého E. R., nar. X.X.XXXX, je zamestnaný v spoločnosti U. s.r.o. a
zarába okolo 420 eur. Matka spolu s priateľom a tromi maloletými deťmi bývajú v rodinnom dome, ktorý

vlastní jej priateľ a jeho súrodenci. Matka platí za elektrinu 105 eur mesačne, ďalej platia domovú daň,
za odpad 87 eur ročne, vodu 42 eur polročne, cestovné najstaršiemu synovi 50 eur mesačne, 10 eur
MHD, najmladšiemu synovi stravu v škôlke do 30 eur mesačne, školské poplatky, a to 10 eur obecnémuúradu, 10 eur materskej škôlke a 10 eur na hračky a hygienické potreby. Na benzín vynakladá 50 eur
mesačne, keďže má osteoporózu, musí cestovať autom. Sumu 50 eur mesačne dáva za lieky.

Zo správy kolízneho opatrovníka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice o prešetrení pomerov
v rodine maloletého dieťaťa zo dňa 6.11.2013 vyplýva, že dňa 23.10.2013 bol vykonaný pohovor s
maloletou Emíliou, kde maloletá kolíznemu opatrovníkovi uviedla, že na 100% by chcela bývať u otca,
pretože sa tam cíti lepšie. Vedela by si predstaviť, že zmení školu a kamarátov.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny R. bolo zistené, že otec býva vo Veľkom P. v rodinnom
dome, ktorý vlastní jeho matka. Dom pozostáva zo siedmich obytných miestností, bytové podmienky
sú vhodné pre pobyt maloletého dieťaťa. Stará matka poberá starobný dôchodok vo výške 370 eur
mesačne, výdavky na domácnosť pozostávajú zo sumy 150 eur mesačne na elektrinu, 10 eur mesačne
na mobilný telefón. Otec sa vyjadril, že maloletá sa často zmieňuje o tom, že chce bývať s ním a
starou matkou v spoločnej domácnosti. Prázdniny a dlhšie voľná trávi vždy vo Veľkom P., otec s dcérou

komunikuje takmer každý deň telefonicky alebo cez skype.

Na posúdenie skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, súd ustanovil po vypočutí účastníkov znalca.
Zo znaleckého posudku znalca z odboru psychológie, odvetvia klinickej psychológie detí a dospelých E..
T. T. č. 13/2014 zo dňa 24.7.2014 vyplýva, že v prežívaní maloletú situačne zúzkostňujú nespracované,

prevažne vytesnené zážitky z konfliktných situácií medzi rodičmi, z konfliktov medzi ňou a matkou, ktoré
majú psychotraumatický potenciál a ktoré ju dlhodobo zaťažujú, čím dochádza u nej k poklesom
- 6 - 9P/276/2013

nálad, k poklesu sebavedomia, k prežívaniu pocitov nepochopenia, k emočnému strádaniu, k

zintenzívneniu intrapsychickej tenzie, k prežívaniu neistoty, k jej vyčerpaniu, únave a k zintenzívňovaniu
nenaplnenej potreby stability a pokoja. Dlhodobo prežíva neuspokojivú rodinnú a životnú situáciu,
z ktorej vidí východisko v presťahovaní sa k otcovi. Dieťa má potrebu stálosti, jasnej štruktúry a
perspektívy, ktorú spája s bývaním u otca - túto svoju túžbu sa snažila presadiť jednoznačnými
verbálnymi vyjadreniami pred otcom i matkou, avšak bez výsledného efektu. V situáciách vyčerpania,

prežívania nepochopenia a konfliktov s matkou uvažovala nad nátlakovejšou formou presadenia svojej
požiadavky - nad demonštratívnym sebapoškodením, útekom z domácnosti matky k otcovi, údajne sa
aj povrchovo porezala. Vo vzťahovej rovine znalec u maloletej zisťuje jednoznačnú preferenciu otca,
s matkou by chcela udržiavať vzťah, má s ňou udržiavanú primárnu citovú väzbu. U maloletej nezistil
symptómy systematického popudzovania jedného rodiča proti druhému ani symptómy „zavrhnutia

jedného rodiča“. Matka v podstate sama dlhodobo zabezpečuje starostlivosť o tri maloleté deti, s
premenlivým napĺňaním materiálnych potrieb z dôvodu nedostatočnej finančnej saturácie, so striedaním
bydlísk, partnerov (každé dieťa má iného otca). Situačne u nej pod vplyvom nahromadených emócií,
ktoré dlhodobo potláča, dochádza k vyplaveniu silnejších afektov aj v podobe nepriamej, prípadne
priamej agresie. Na tieto konfliktné situácie citlivo reaguje maloletá Emília, ktorá prichádza do obdobia

puberty, kedy si vyžaduje viac jemnosti, trpezlivosti zo strany rodičov, a nie nátlakovú komunikáciu.
Z tohto uhla pohľadu je u maloletej prirodzené priklonenie sa k osobe otca, ktorý jej pozornosť,
náklonnosť, záujem a svoj čas venuje viacej, a to nielen preto, že je s ňou len sporadicky. Znalec u
obidvoch rodičov uvádza porovnateľné osobnostné predpoklady pre rodičovstvo, avšak vzhľadom k
rodinným podmienkam u matky, dlhodobejšiemu konfliktnému vzťahu medzi matkou a dcérou, vzhľadom

k jednoznačnej preferencii osoby otca zo strany maloletej a pre možnosť rozvoja porúch správania
(napr. sebapoškodzovanie), prípadne neurotickej symptomatiky u maloletej v súvislosti s dlhodobou
potrebou zmeny rodinného prostredia konštatuje vhodnejšie podmienky pre zverenie maloletej do
osobnej starostlivosti otca. V prípade zverenia dieťaťa otcovi bude pre optimalizáciu jej osobnostného
vývinu dôležitá reparácia vzťahu s matkou a dôležité bude stretávanie sa matky s dcérou.

Matka prostredníctvom právneho zástupcu podala dňa 9.2.2015 námietky k znaleckému posudku, kde
uviedla, že znalec sa nevysporiadal s otázkou, či je na prospech maloletej pretrhať súrodenecké putá
a aký by to na ňu malo vplyv, neskúmal vzťah partnerky otca k maloletej Emílii, pričom sa podrobne
nezaoberal ani skutočnosťou, že maloletá sa mala vyhrážať matke sebapoškodzovaním a útekmi z

domu. Zároveň vzniesla námietku zaujatosti znalca, ktorý si pri znaleckom šetrení najprv zavolal a
vypočul otca, potom dieťa spolu s otcom a až nakoniec matku, kde otec s maloletou odišli a u znalca
ostala iba matka. Matka namietala, že u znalca bola pod tlakom a znalec bol voči nej negatívnenastavený. Navrhla, aby súd, vzhľadom na vyššie popísané a odstup času, nariadil vo veci kontrolné
znalecké dokazovanie a ustanovil nového znalca, a to ženu, nie muža.

Znalec vo vyjadrení k námietkam poukázal na str. 7 posudku, kde sa zaoberal vzťahom maloletej a jej
súrodencov, pričom v projektívnych technikách prezentovala maloletá súrodencov ako pre ňu menej
vzťahovo dôležité osoby. Maloletá svoj vzťah s otcovou priateľkou hodnotila ako dobrý, bez uvedenia
nejakých problémov, preto nepovažoval za významné v konaní vyšetrovať priateľku otca. Ohľadom
postupnosti samotného vyšetrovania uviedol, že vždy predvoláva ako prvého toho rodiča, u ktorého nie

je dieťa aktuálne v starostlivosti, pretože znalecké vyšetrenie začína o 7.00 hod. a pre matku by
- 7 - 9P/276/2013

bolo obtiažne dostaviť sa na vyšetrenie tak skoro, keďže zabezpečuje starostlivosť o tri deti. Po skončení
vyšetrovania prvého rodiča vyšetruje prvého rodiča v spoločnosti maloletého dieťaťa, neskôr vyšetruje

maloleté dieťa samo, následne s druhým rodičom a nakoniec druhého rodiča samého. Nie je si vedomý
zvýhodňovania osoby otca ani zaujatosti voči matke. Poukázal na to, že zo samotnej situácie znaleckého
vyšetrenia vyplýva pre posudzovaných záťaž, ktorá môže u nich vyvolať zvýšenie intrapsychickej tenzie.
Skutočnosť, že sa maloletá vyhrážala matke sebapoškodením a útekmi z domu, uvádza na viacerých
miestach posudku, napr. na str. 4 a 16.

Na podnet súdu boli na Referáte poradensko - psychologických služieb ÚPSVaR Košice uskutočnené
individuálne a rodinné konzultácie s matkou a maloletou Emíliou. Zo správy psychologičky referátu zo
dňa 13.4.2015 súd zistil, že maloletá Emília sa vyjadrila v rozhovore, ako aj prostredníctvom použitej
orientačnej psychodiagnostiky, že už niekoľko rokov má prianie byť zverená do osobnej starostlivosti

otca. Chcela by s ním tráviť viac času ako doteraz, s otcom si veľmi dobre rozumie, prostredie je
jej známe, trávi tam takmer celé prázdniny a strávila tam skoré detstvo pred tým, ako sa matka
sťahovala po niekoľkých podnájmoch. Chcela by mať stabilné prostredie, pocit domova. Vzťah s matkou
označuje ako problémový, mama sa s ňou háda, kričí, ľahko sa nahnevá, za nič ju nepochváli. Otec je
kľudnejší, zaujíma sa o všetko, čo robí. V prípade presťahovania sa do Veľkého P. by od začiatku šk.

roka 2015/2016 mohla nastúpiť do 8. ročníka základnej školy. Má obavy, že matka bude robiť všetko
preto, aby Emília zostala pri nej. Najviac by jej chýbal najmladší brat, ale predstavuje si, že ho bude
navštevovať. So starším bratom si až tak dobre nerozumie. V psychodiagnostických testoch je matka
vnímaná dcérou ako výchovne minimálne pozitívna, skôr hostilná, výchovne nedôsledná, nedávajúca
jej autonómiu primeranú veku. Otec je vnímaný ako podstatne výraznejšia vychovávateľská osobnosť.

Maloletá je k osobe matky dosť kritická, prekáža jej, že sa o ňu dostatočne nezaujíma a hanbí sa, že jej
matka mala rôznych partnerov. Psychologička ďalej uviedla, že matka maloletej neakceptovala výsledky
psychologického vyšetrenia, argumentovala tým, že „dcéra je ovplyvnená, všetko jej otec kúpi a preto
chce k nemu ísť, bývalý ju chce týmto krokom zničiť a pod.“ Na otázku, ako bude v prípade zverenia
otcovi vyzerať jej kontakt s dcérou, reagovala odmietavo, že nebude žiadny. Dlhodobé narastanie

konfliktu medzi dcérou a matkou môže v konečnom dôsledku škodiť dieťaťu a pôsobiť neurotizujúco.
Psychologička odporúčala kolíznemu opatrovníkovi podporiť zverenie dieťaťa do starostlivosti otca.

Právny zástupca matky s obsahom správy psychologičky nesúhlasil, podľa neho len odzrkadľuje, že
dieťa je dlhodobo ovplyvňované otcom. Navrhoval vyžiadať správu od psychologičky PhDr. Vranovskej,

ktorú maloletá v minulosti päť rokov navštevovala. Trval na námietkach k znaleckému posudku
doručených súdu 9.2.2015 a na tom, že znalec sa nezaoberal skutočnosťou, že maloletá sa mala
vyhrážať matke sebapoškodzovaním a útekmi z domu, pričom je toho názoru, že toto už nie je otázka pre
psychológa, ale pre psychiatra. Navrhol vykonať dôsledné psychologické vyšetrenie maloletej, pretože
z toho, čo maloletá uviedla, má za to, že ide o nejakú poruchu osobnosti alebo vývinu. Z odpovedí

maloletej vyplýva, že dieťa má manipulačné schopnosti, manipuluje oboch rodičov. Vôbec nevníma, že
je zverená matke. Úplne neguje autoritu matky.

Kolízny opatrovník sa stotožnil so záverom znaleckého posudku a navrhol zveriť maloletú Emíliu do
osobnej starostlivosti otca.

- 8 - 9P/276/2013

Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú
vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré

sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má
maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť
zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

Na základe vykonaného dokazovania, a to predovšetkým výpoveďami účastníkov konania, znaleckým

posudkom č. 13/2014, správou psychologičky Referátu poradenskopsychologických služieb a zisteného
skutkového stavu, dospel súd k záveru, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby bolo zverené do osobnej
starostlivosti otca. Znaleckým posudkom bolo preukázané, že aj napriek tomu, že obidvaja rodičia
majú porovnateľné osobnostné predpoklady pre rodičovstvo, vzhľadom k dlhodobejšiemu konfliktnému
vzťahu medzi matkou a dcérou, jednoznačnej preferencii osoby otca zo strany maloletej a pre možnosť
rozvoja porúch správania, prípadne neurotickej symptomatiky u maloletej v súvislosti s dlhodobou

potrebou zmeny rodinného prostredia, sú vhodnejšie podmienky pre zverenie maloletej do osobnej
starostlivosti u otca.

Súd v súlade s § 43 ods. 1 Zákona o rodine musel prihliadať aj na názor maloletej Emílie, ktorá
jednoznačne vyjadrila, že chce žiť s otcom vo Veľkom P., pričom je ochotná prijať aj riziko prerušenia

jej kontaktu s bratmi. Súd má za to, že od rozsudku Okresného súdu Košice - okolie 7P/148/2008 zo
dňa 25.11.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach 8CoP/80/2010 zo dňa 28.7.2010,
ktorým bol návrh otca na zmenu vo výchove zamietnutý, uplynulo už päť rokov, maloletá má toho času
takmer štrnásť rokov a je dostatočne rozumovo vyspelá na to, aby súd jej názor považoval za podstatný
dôkaz v konaní. Úroveň intelektovej kapacity maloletej zistil znalec v pásme vyššieho priemeru, v škole

dosahuje veľmi dobré študijné výsledky. Nezistil u nej poruchu osobnosti ani psychotické ochorenie,
nezistil jednoznačné symptómy emočnej deprivácie ani regres v osobnostnom vývine.

Súd preto nevyhovel návrhu právneho zástupcu matky na nariadenie kontrolného znaleckého
dokazovania, resp. doplnenie znaleckého dokazovania, pretože má za to, že znalecký posudok znalca

Mgr. Boda je relevantným odborným záverom pre rozhodnutie vo veci. Znalec sa dôsledne vysporiadal
so všetkými námietkami právneho zástupcu matky a súd nevidel dôvod na ďalšie dokazovanie, ktoré
považoval za nadbytočné a nehospodárne. Z rovnakého dôvodu súd taktiež nevykonal dôkaz výsluchom
znalca a vyžiadaním správy od psychologičky PhDr. Vranovskej.
Podľa § 14 ods. 3 O.s.p. dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu

v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach.
Podľa § 15a ods. 5 O.s.p. ak sa námietka zaujatosti týka len okolností ustanovených v § 14 ods. 3, súd
na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.
- 9 - 9P/276/2013
Podľa § 17 ods. 1 O.s.p. o tom, či je vylúčený zapisovateľ alebo iný pracovník súdu, ako aj znalec alebo

tlmočník, platia tieto ustanovenia primerane; rozhoduje o tom predseda senátu alebo samosudca.
Pokiaľ právny zástupca matky vzniesol námietku zaujatosti znalca, z dôvodu, že táto námietka sa týkala
len okolností ustanovených v § 14 ods. 3 O.s.p., súd na ňu neprihliadol.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom trvá do času, kým

deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.Pri určení výšky výživného súd vychádzal zo schopností, možností a majetkových pomerov oboch
rodičov, pričom prihliadol k odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa. Aj keď potreby maloletej by

odôvodňovali určenie vyššieho výživného, u matky maloletého dieťaťa nebolo preukázané, že by jej
pomery odôvodňovali určiť výživné vo väčšom rozsahu ako vo výške 30 % životného minima na jedno
nezaopatrené neplnoleté dieťa, otec navyše s takýmto výživným súhlasil, preto súd určil výživné v
zákonom stanovenej vyššie uvedenej minimálnej sume.

Súd poznamenáva, že podľa § 5 z. č. 601/2003 Z.z. o životnom minime, sumy životného minima sa novo
upravia vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka, pričom od 1.7.2014 do 30.6.2015 30 % životného
minima na nezaopatrené dieťa predstavuje sumu 27,13 eura. Výživným v takej výške je matka povinná
prispievať mesačne na výživu maloletého dieťaťa. Pokiaľ nebude matke určené výživné v inej výške ako
je 30 % životného minima na jedno nezaopatrené dieťa, bude povinná prispievať na výživu maloletej
minimálnym výživným od 1.7.2015 v sume určenej opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a

rodiny SR podľa údajov zistených Štatistickým úradom Slovenskej republiky.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o rodine, ktorého ustanovenie sa podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine použije
primerane aj na úpravu styku v ďalších prípadoch, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým
dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s

maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
- 10 - 9P/276/2013

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

Súd upravil styk matky s dieťaťom tak, aby bol vzhľadom na vzdialenosť bydlísk účastníkov konania

zachovaný kontakt dieťaťa s matkou. Keďže matka so zmenou vo výchove maloletej nesúhlasila,
odmietla predložiť súdu konkrétny návrh na úpravu styku s maloletou. Otec bol ochotný s poukazom
na finančnú situáciu matky spolupodieľať sa na úhrade cestovného a preto súd upravil styk matky s
dieťaťom v súlade s jeho návrhom. Rodičia sa dohodli, že nad rámec súdom upraveného styku bude styk
prebiehať na základe dohody rodičov a podľa vôle maloletého dieťaťa a otec je povinný matku písomne

informovať každé dva mesiace o prospechu a zdravotnom stave maloletej Emílie.

Keďže súd zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti otca, otcov príjem sa od posledného
rozhodnutia súdu o výživnom nemenil, t.j. počas celého obdobia bol vo výške cca 470 eur mesačne,
dokonca je otec v súčasnosti nezamestnaný, neboli splnené podmienky pre zvýšenie výživného a preto

súd návrh matky na zvýšenie výživného musel zamietnuť.

O trovách štátu, ktoré vznikli v súvislosti so znaleckým dokazovaním, bude rozhodnuté samostatným
uznesením.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie, zistený skutkový stav a právny stav súd rozhodol tak, ako je to
uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Košice -
okolie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá
vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia podľa O.s. p. alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa z č. 233 / 1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e)doteraz zistený

skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

- 11 - 9P/276/2013

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci.