Rozsudok Judgement was issued on Monday, April 20, 2015

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 19C/188/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113215774
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Halajová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2015:4113215774.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Adrianou Halajovou v právnej veci navrhovateľov: 1. Z. J., bytom I. U.,

L. E. č.XXX, 2. G. J., bytom I. U., L. E. č.XXX za účasti vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľov:
Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa OFS, Petzwalova 12, Nitra, proti odporcovi Cetelem
Slovensko a.s., so sídlom v Bratislave, Panenská 7, právne zastúpený: Advokátskou kanceláriou
Nagyová Tenkač, s.r.o. so sídlom Bratislave, Ružinovská 42 v konaní o zrušenie rozhodcovského
rozsudku takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok vydaný Rozhodcovským súdom v Bratislave, sp.zn.5324/12
zo dňa 27.3.2013.

Súd o d k l a d á vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku vydaného Rozhodcovským súdom v
Bratislave, sp.zn.5324/12 zo dňa 27.3.2013.

O trovách konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa návrhom podaným dňa 10.5.2013 domáhali, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok
vydaný Rozhodcovským súdom v Bratislave, sp.zn. 5324/12 zo dňa 27.3.20113, aby súd odložil
vykonateľnosť tohto rozsudku a by súd zaviazal odporcu k náhrade trov konania.

Navrhovateľka v 1.rade na pojednávaní uviedla, že na odporcu sa nakontaktovali cez internet, lebo
potrebovali požičať peniaze. Poštou im bola zaslaná zmluva, túto s nikým nekonzultovali, poriadne jej
nerozumeli, o rozhodcovskej doložke prvý krát počula až po tom, čo im bol doručený rozhodcovský
rozsudok. Na rozhodcovskom súde s nimi rovnako nikto nejednal, neboli ani prizvaní, ani požiadaní o
vyjadrenie sa. Požičali si 7000 eur, splácať ju mali v 84 mesačných splátkach po 151,88 eur, pričom
zo zmluvy vyplýva, že celkové náklady mali byť vo výške 5757,92 eur, teda celkovo mali vrátiť cca

12000 eur. Úver splácali, neskôr sa dostali do finančných potiaží, lebo navrhovateľ v 2. rade prišiel o
prácu, snažila sa s pracovníčkou odporcu dohodnúť, snažila sa vyjednať odklad splátok. Následne jej
bol doručený rozhodcovský rozsudok avšak exekučné konanie na základe tohto rozsudku už prebieha,
pod sp. zn. 14er/1291/2013 a žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá. Trvajú na podanom návrhu,
aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok a aby odložil jeho vykonateľnosť, lebo nevedia, čo bude v tejto
veci ďalej. Poslednú splátku uhradila 2.5.2011, celkovo zaplatili asi 4000 eur, koľko ešte dlhujú odporcovi
nevie. Nemá prehľad o tom, z čoho pozostáva dlžná suma, z akých pokút, poplatkov a pod. Sú si vedomí

svojho dlhu voči odporcovi, nechcú sa vyhnúť povinnosti tento dlh splatiť, ale chceli by sa dohodnúť na
nejakých rozumných podmienkach, na nejakom splátkovom kalendári. Odporca si však stále uplatňuje
nejaké pokuty a dlžná suma sa im zdá strašne navýšená.Navrhovateľ v 2.rade na pojednávaní uviedol, že zmluva bola písaná strašne drobným písmom,
písmenká sa mazali pred očami. Keďže úver potrebovali, boli v sťaženej situácii, zmluvu podpísali, bola
to aj ich chyba, o rozhodcovskom súde nemali vedomosť, nikto im o tom nepovedal, nemali to odkiaľ

vedieť, že vôbec existuje nejaký rozhodcovský súd. Zo zmluvy sa to vyčítať nedalo a nemali ani možnosť
dojednať si iné podmienky.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní uviedol, že zmluva je podľa nich0 dostatočne čitateľná.

Z výpovedí navrhovateľov vyplýva, že im bola zaslaná poštou, obsahuje všetky náležitosti, ktoré
vyžaduje OZ. Ak si navrhovatelia neprepočítali sumu, ktorú mali vrátiť je to ich chyba, tvrdenia, že o
rozhodcovskom konaní nemali vedomosť, nie sú pravdivé, nakoľko navrhovateľovi v 2. rade bol dňa
25.2.2013 doručený návrh a v lehote do 20 dní nezaslal žalobnú odpoveď. Navrhovatelia majú stále
voči odporcovi dlh, vo výške 6532,11 eur, ktorý pozostáva z istiny 5983,20 eur, z úrokov 501 eur,
zo zmluvnej pokuty 39,90 eur, z poplatkov za odklad splátok 8,01 eur a zo zákonného 9% úroku z

omeškania ročne k 20.2.2012, ktorý teraz vyčíslený nemajú. Rozhodcovská doložka bola uzatvorená
platne, neplatnosti rozhodcovského rozsudku sa domáhajú podľa §40 písm c, g a j, a pokiaľ by súd ich
návrhu vyhovel, žiadajú, aby zaviazal navrhovateľov zaplatiť odporcovi dlžnú sumu. Navrhovateľovi v
2. rade bola doručená žaloba a výzva dňa 25.2.2013, v rozhodcovskom konaní sa nevyjadril a rovnako
mu bol doručený aj rozsudok- navrhovateľke v 1. rade 12.4.2013 a navrhovateľovi v 2. rade 16.4.2013.

Ani k rozhodcovskému rozsudku vyjadrenie nepodali. Odporca je ochotný uvažovať o tom, že odpustí
úroky a zaplatili by len istinu, ktorú dlhujú. Za poistenie navrhovatelia platili mesačne 7,21 eur v rámci
splátky, pričom poistenie je upravené v bode D zmluvy o úvere. Bolo potrebné poisťovni U. N., a.s.,
oznámiť a zdokladovať platobnú neschopnosť zo strany navrhovateľov, nakoľko v zmysle zmluvy bodu
B prijali štandardné poistenie vo výške 4,99%, teda pre prípad PN, plnej a trvalej invalidity, smrti a

poistenie spoludlžníka. Takto mohli urobiť až do času odstúpenia od zmluvy. Odporca im chce odpustiť
úroky, ktoré boli dojednané po zosplatnení úveru a rovnako úroky z omeškania, pričom dlžná suma
predstavuje 6532,11 eur a odporca by akceptoval, keby mu ju navrhovatelia splácali takou splátkou, ako
bola dojednaná v úverovej zmluve, teda vo výške 151,88 eur. Potom by navrhovatelia zaplatili odporcovi
o 2229,25 eur menej, než mali platiť v zmysle úverovej zmluvy. Navrhovatelia sú ochotní zaplatiť sumu

5983,20 eur, ktorá suma pozostáva z istiny vypočítanej po odstúpení od zmluvy bez úrokov a bez
poplatkov. Zo splátok, ktoré navrhovatelia poukázali, časť započítali aj na úroky. Splátky boli zo strany
navrhovateľov splácané v zmysle uzatvorenej zmluvy a počas jej trvania, preto mal na úroky odporca
zákonný nárok. Pokiaľ by súd zrušil rozhodcovský rozsudok, súd by pokračoval v konaní o zaplatenie
sumy a v tomto konaní by navrhli uzatvorenie súdneho zmieru, na základe ktorého by sa navrhovatelia

zaviazali spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 5983,20 eur vo forme mesačných splátok
vo výške 100 eur vždy k 1.dňu kalendárneho mesiaca, pod stratou výhody plátok. Navrhovateľom by
odpustili úroky z omeškania ako aj trovy konania a súhlasili by aj s nižšou výškou splátky, ako bola
dojednaná. Pre prípad, že by navrhovatelia vzali návrh späť, súd by mohol konanie zastaviť. Kým však
nemajú s navrhovateľmi uzatvorenú dohodu, so späťvzatím by nesúhlasili.

Vedľajší účastník na pojednávaní uviedol, že sa stotožňuje s návrhom navrhovateľov, rozhodcovská
doložka bola dojednaná dopredu, bola v podmienkach zmluvy uvedená malým písmom, navrhovatelia
s ňou neboli dopredu oboznámení. Namietajú tiež vzdialenosť rozhodcovského súdu, ktorý bol v BA a
keď odporca začal rozhodcovské konanie, navrhovatelia sa mu museli podrobiť a nemali inú možnosť.

Rovnako nemali možnosť vyjadriť sa k samotnému návrhu. Navrhovatelia ako bežní spotrebitelia nemali
vedomosť o nejakých nekalých podmienkach zmluvy, pokiaľ by boli predvolaní na ústne pojednávanie
vedeli by sa brániť ako v tomto konaní. Písomne nevedeli, že sa môžu vyjadriť, preto súd by mal tomuto
návrhu vyhovieť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, ako aj oboznámením sa s listinnými
dôkazmi : s návrhom, s rozhodcovským rozsudkom, so zmluvou o úvere, so stanovami VÚ, s výpisom
z reg. organizácii a potvrdenie o pridelení IČO, s vyjadrením PZO, s odpoveďou na výzvu súdu, s ftc.
rozhodcovského spisu, s odpoveďou, s ftc. doručeniek, so žalobou, s úverovou zmluvou, s odstúpením
od úverovej zmluvy, s výpismi z účtu, s vypovedaním plnomocenstva, so špecifikáciou splácania úveru,

s odpoveďou z rozhodcovského súdu, s výpisom organizácií, s informáciami o poskytovaných úveroch
a priemernou hodnotou RPMN a z takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny
stav:Účastníci konania uzatvorili dňa 29.1.2009 Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe
ktorej odporca poskytol navrhovateľke v 1.rade za účasti partnera jej manžela - navrhovateľa v 2.rade
úvervovýške7000eur,ktorýsazaviazalasplácaťvmesačnýchsplátkachvovýške151,88eursplatných

do15.tehodňavmesiaci,pričomprvásplátkamalabyťvmesiacinasledujúcompoposkytnutíúveru,úrok
bol dojednaný vo výške 16,99%, RPMN vo výške 20,92%, priemerná RPMN vo výške 12,81, mesačný
poplatok za správu úveru bol vo výške 1,66 eur a celkové náklady mali byť vo výške 5757,92 eur. V Čl.V.
bod 13 VP bolo dojednané, že zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory vzniknuté z tejto zmluvy sa
budú rozhodovať v rozhodcovskom konaní pred jediným rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu pri

Komerčnej rozhodcovskej spoločnosti a.s. so sídlom v Čadci, Nábrežná 1293, alebo Rozhodcovského
súdu v Bratislave, so sídlom v Bratislave, Ventúrska 14.

Odporca sa ako navrhovateľ obrátil na Rozhodcovský súd v Bratislave žalobou zo dňa 16.5.2012,
navrhovateľke v 1.rade žaloba a výzva doručené neboli, neprevzala ich v odbernej lehote a navrhovateľ
v 2.rade prevzal žalobu a výzvu dňa 25.2.2013, odpoveď na rozhodcovský súd nezaslal a dňa 27.3.2013

bolo vo veci rozhodnuté rozhodcovským rozsudkom sp.zn. 5324/12, ktorý bol navrhovateľke v 1.rade
doručený dňa 12.4.2013 a navrhovateľovi v 2.rade dňa 16.4.2013 a dňa 10.5.2013 sa obrátili na
súd s návrhom na zrušenie rozhodcovského rozsudku, teda v zákonnej lehote. Domáhali sa zrušenia
rozhodcovského rozsudku, ako aj odloženia jeho vykonateľnosti.

Podľa § 3 ods. 1 Zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva je dohoda medzi
zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v
určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 4 ods. 1 Zák.č. 244/2002 Z.z. rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo

formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 Zák.č. 244/2002 Z.z. rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom
zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou

iných telekomunikačných zariadení, 4) ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a
označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa § 40 ods. 1 Zák.č. 244/2002 Z.z. (1) Účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou
na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak

a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),

b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,

c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,

d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,

e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,

f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,

g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),

h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) aleboi) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený.

Podľa § 40 ods. 2 Zák.č. 244/2002 Zb. ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom
súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na
návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 41 ods. 1 Zák.č. 244/2002 Z.z. žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v

lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý
podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o
opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave
rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 52 ods. 1 OZ platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľská zmluva je každá

zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 a 2 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Rozhodcovské konanie je osobitný druh civilného konania, ktoré sa môže uskutočniť v prípade
súkromnoprávnych sporov, pre ktoré zákon pripúšťa uzavretie rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej
doložky). Rozhodcovská zmluva má procesnú povahu. K subjektívnym predpokladom rozhodcovskej

zmluvy patrí spôsobilosť zmluvných strán k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, ktorej zodpovedá
spôsobilosť byť účastníkom konania. Okrem subjektívnych predpokladov musia byť splnené tiež
objektívne predpoklady rozhodcovskej zmluvy. Predmetom rozhodcovskej zmluvy môže byť len
prejednanie a rozhodnutie už existujúceho alebo budúceho právneho sporu, prípadne všetkých sporov,
ktoré by v budúcnosti vznikli z určitého právneho vzťahu, pričom sa môže vzťahovať iba na spory

majetkové, vznikajúce v oblasti súkromného práva, v ktorých nie je obmedzená dispozičná voľnosť strán
a strany by o predmete sporu mohli zavrieť súdny zmier. Zákon vyžaduje k uzavretiu rozhodcovskej
zmluvy písomnú formu, pričom nedodržanie tejto objektívnej podmienky má za následok neplatnosť
rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky). K obsahu rozhodcovskej zmluvy zákon vyžaduje
presné označenie zmluvných strán a sporného prípadu, respektíve právneho vzťahu, z ktorého môžu

budúce spory vzniknúť. Vecným účinkom rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky) je oprávnenie
rozhodcu rozhodnúť vymedzené spory. Z hľadiska osobných účinkov sa rozhodcovská zmluva vzťahuje
na obidve zmluvné strany, prípadne na ich univerzálnych a singulárnych nástupcov, pokiaľ to strany v
zmluve výslovne nevylúčili. Účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom
súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku z dôvodov, uvedených v § 40 ods. 1

zákona o rozhodcovskom konaní.

V danom prípade bola uzavretá medzi účastníkmi zmluva s vopred pripraveným obsahom zo strany
veriteľa, tzv. typová, formulárová zmluva, keď navrhovateľka ako klient a jej manžel označený ako
partner, nemohli individuálne ovplyvniť obsah pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Zmluva o

úvere je zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 Občianskeho zákonníka, nakoľko navrhovateľka v
1.rade ktorá túto zmluvu uzavrela, ju uzavrela ako fyzická osoba, nie podnikateľ a odporca, ktorý je
podnikateľským subjektom má v predmete podnikania i poskytovanie finančných prostriedkov, teda
zmluvu uzavrel v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného dôvodu bolo preto potrebnéposudzovať zmluvu o úvere aj podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa § 53
ods. 4 za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia,
ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom

riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Z citovaných ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní je
zrejmé, že na platnú existenciu rozhodcovskej doložky je potrebné splniť okrem iných, i podmienku
písomnej formy. Písomná forma rozhodcovskej doložky v zmluve o úvere však splnená nie je. V zmysle
ustanovenia § 4 zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej
zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu,

inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente
podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne výmenných listoch, ktoré umožňujú zachytenie
obsahu rozhodcovskej zmluvy. Základná podmienka pre konštatovanie existencie rozhodcovskej zmluvy
vo forme rozhodcovskej doložky k zmluve je písomná forma. Písomná forma je zachovaná, ak je
obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami. Na základe úverových podmienok bolo
potrebné ustáliť, či možno považovať uvedené úverové podmienky za rozhodcovskú doložku k zmluve.

Úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní o úprave formy rozhodcovskej zmluvy v § 4 je
striktná bez možnosti extenzívneho výkladu a formálna podmienka písomnej formy v danom prípade
dodržaná nebola. Ako vyplýva z obsahu zmluvy o úvere a z pripojených úverových podmienok, nie je
zrejmé, že by spĺňali náležitosti, ktoré vyžaduje zákon, teda že by došlo k podpisu uvedených úverových
podmienok spoločnosti obidvoma sporovými stranami, čím by založili rozhodcovskú doložku. Z uvedenej

zmluvy a úverových podmienok nemožno vyvodiť, že obsahujú nepochybný prejav vôle účastníkov
zmluvy o úvere, že sú s ňou oboznámení a súhlasia s úverovými podmienkami. Z tohto dôvodu
súd rozhodcovskú doložku uvedenú iba v úverových podmienkach žalovaného nepovažoval za platne
uzavretú a preto právomoc rozhodcu na rozhodnutie sporu medzi účastníkmi konania nebola daná.
V danom prípade je nesporné, že išlo o tzv. formulárovú zmluvu, ktorá bola vopred na predtlačenom

formulári pripravená, úverové podmienky boli vopred odporcom určené, dlžník nemal vôbec žiadnu
možnosť podmienky zmluvy, a ani podmienky uvedené v úverových podmienkach odporcu a v ich rámci
rozhodcovskú doložku, namietať a už vôbec nie zmeniť.

Z týchto dôvodov súd považoval rozhodcovskú doložku uvedenú vo VP za neprijateľnú, spôsobujúcu

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach. Neprijateľnosť tejto podmienky má podľa § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka za následok neplatnosť tejto podmienky, t.j. rozhodcovskej doložky. Keďže táto
dohodnutá podmienka je neplatná, nemal rozhodca právomoc vo veci rozhodovať a preto bolo potrebné
rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom (bližšie špecifikovaný vo výroku tohto rozsudku) zrušiť v
zmysle vykonaného dokazovania a s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia. Súd zároveň

rozhodol o odložení vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 2 Zák.č. 244/2002 Z.z.

O trovách konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho

súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.