Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 15, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/658/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113235332
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3113235332.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr.
Márie Vrtochovej a Mgr. Ivana Kubinyho v právnej veci navrhovateľa D. V. E., s.r.o., so sídlom R., D.
č. XX, B.: XX S. 752, v konaní zastúpeného K. kanceláriou C.. K. V., s.r.o., so sídlom R., L. č. XX proti
odporkyni G.. E. E., bytom N. nad H., V. II XX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne
H. O. D. E., občianskeho združenia, v konaní zastúpeného C.. R. C., advokátom, so sídlom R., N. XX,

o zaplatenie 887,66 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Trenčín č.k. 16C/23/2014-25 zo dňa 19. mája 2014, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporkyni a vedľajšiemu účastníkov na jej strane sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa na začatie konania, ktorým sa

domáhal od odporkyne zaplatenia sumy 887,66 eur spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania z tejto
sumy od 14.2.2013 do zaplatenia.

V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ v podanom návrhu uviedol, že s odporkyňou uzatvoril dňa
11.4.2006 zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej jej poskytol úver vo výške 1 659,83 eur
a tento úver sa odporkyňa podľa zmluvy zaviazala splatiť v 36 mesačných splátkach po 92,21 eur v
dojednaných termínoch splatnosti. V súlade s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom
úvere poskytol navrhovateľ odporkyni dňa 11.3.2008 ďalší úver 2 213,04 eur, ktorý sa odporkyňa

zaviazala splatiť v 24 mesačných splátkach po 92,21 eur v dojednaných termínoch splatnosti. Ďalší úver
na základe predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere poskytol navrhovateľ odporkyni dňa 26.4.2010
vo výške 2 213,04 eur, ktorý sa odporkyňa zaviazala splatiť v 24 mesačných splátkach po 92,21
eur v dojednaných termínoch splatnosti. Odporkyňa sa dostala do omeškania s úhradou splátok
úveru už pri dojednanej splátke č. 4 a keďže bola v omeškaní so 78. splátkou viac ako tri mesiace,

navrhovateľ uplatnil právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka a vyhlásil okamžitú splatnosť
úveru. Do okamžitej splatnosti úveru zaplatila len sumu 6 847,98 eur a jej dlh je 897,66 eur.

Následne súd prvého stupňa vyzval navrhovateľa (uznesenie č.k. 16C/23/2014-16 zo dňa 12. februára
2014), aby doplnil svoj návrh na začatie konania okrem iného tak, že uvedie: akým spôsobom vypočítal
žalovanú sumu 887,66 eur, čo z nej tvorí istinu úveru, čo úrok a úrok z omeškania, poplatky, pokuty a
položkovo špecifikuje sumu istiny úveru; ozrejmil rozpor medzi predloženými listinnými dôkazmi (podľa
žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru zo dňa 7.4.2006 i oznámenia veriteľa o schválení úveru

dlžníkovi zo dňa 11.4.2006 je schválená výška úveru 100 008,- Sk) a tvrdeniami návrhu na začatie
konania (v návrhu je uvedená výška schváleného revolvingového úveru 50.000,04 Sk). Na túto výzvu
súdu navrhovateľ nereagoval.Ďalej súd uviedol, že navrhovateľ a odporkyňa uzavreli dňa 11.4.2006 formulárovú, navrhovateľom
predpripravenú zmluvu o revolvingovom úvere č. 8000038075. Z obsahu zmluvy vyplýva, že navrhovateľ
schválil poskytnutie úveru odporkyni vo výške 100 008,- Sk, z ktorej sumy jej poskytol čiastku 50 004,-

Sk a odporkyňa sa zaviazala splatiť úver v 36 splátkach splatných vždy 17. dňa v mesiaci po 2 778,- Sk
a zaplatiť aj poplatok za uzatvorenie zmluvy 1 500,- Sk.

Z obsahu oznámenia navrhovateľa odporkyni zo dňa 11.4.2006 vyplynulo, že navrhovateľ oznámil
odporkyni schválenú výšku úveru 100 008,- Sk, so splatnosťou 36 mesiacov, mesačnou splátkou 2 778,-
Sk, schválenú výšku revolvingu 66 672,- Sk, mesačnú splátku revolvingu 2 778,- Sk, zmluvnú odmenu
za poskytnutie úveru 50 004,- Sk, zmluvnú odmenu za poskytnutie každého revolvingu 32 669,- Sk.

Podľakartyklienta,ktorúvyhotovilnavrhovateľkvyššieuvedenejzmluve orevolvingovomúvere,
odporkyni mal byť poskytnutý úver v celkovej nominálnej sume 7 745,86 eur, z čoho nominálna
výška úveru bola 3 319,66 eur a nominálna výška revolvingov 4 426,20 eur. Skutočne poskytnutá suma
úverov bola celkom 3 917,21 eur, z toho suma úveru 1 659,83 eur a zostávajúce bola suma revolvingov.
Na takto poskytnutý úver zaplatila odporkyňa celkom 6 857,98 eur.

Z oznámenia o zosplatnení zo dňa 2.1.2013 vyplynulo, že navrhovateľ týmto listom oznámil odporkyni,
že je v omeškaní so splatením splátok 78, 79 a 80 podľa zmluvy o revolvingovom úvere a v
prípade, že sa dostane do omeškania s úhradou ktoroukoľvek splátkou o viac ako 3 mesiace a uplynie
lehota 15 dní od doručenia tohto oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzky odporkyne zo zmluvy.

Na základe uvedených skutočností zistených vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že vzťah

medzi účastníkmi konania zo zmluvy o revolvingovom úvere je potrebné posúdiť ako vzťah zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
do 30.6.2006 /znenie zákona platné a účinné ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy účastníkmi/.

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním mal tak preukázané, že účastníci v zmysle
príslušných ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch uzatvorili zmluvu o úvere,

na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporkyni úver 50 004,- Sk, ktorý sa odporkyňa zaviazala splatiť
v 36 splátkach splatných vždy 17. dňa v mesiaci po 2 778,- Sk a zaplatiť aj poplatok za uzatvorenie
zmluvy1500,-Sk.Úrokztohtoúverubolmedziúčastníkmidojednanývovýške50004,-Sk.Právepokiaľ
ide o tento zmluvne dojednaný úrok z poskytnutého úveru, tak sa súd domnieval, že takto dojednaná
výška úroku je v rozpore s dobrými mravmi a toho dôsledkom je uzatvorená zmluva o revolvingovom

úvere podľa § 39 Občianskeho zákonníka v časti úroku z úveru neplatná. Dojednanie úrokov z úveru
pre občana - fyzickú osobu v miere 100 % za tri roky, t.j. 33,33 % ročne, ktorá miera predstavuje 2,3
násobok priemernej miery úrokov poskytovaných v danom období obchodnými bankami obyvateľstvu /
podľa poznatkov súdu známych z jeho rozhodovacej činnosti vo veciach spotrebiteľských úveroch bola
priemerná miera úrokov z obdobných úverov v danom čase 14,49 %/, porušuje podľa súdu uvedené

pravidlá morálneho charakteru, teda je v rozpore s dobrými mravmi. Z uvedeného dôvodu je tak zmluvné
dojednanie úrokov z úveru v predmetnej zmluve o revolvingovom úvere podľa § 39 Občianskeho
zákonníka neplatné, pričom neplatnosť tohto dojednania nečiní neplatnou celú zmluvu o revolvingovom
úvere, keď dojednania o úrokoch možno oddeliť od ostatného obsahu zmluvy /§ 41
Občianskeho zákonníka/.

Pretože podľa záverov súdu je dojednanie úrokov z úveru neplatné, mal navrhovateľ v zmysle
zostávajúceho obsahu zmluvy o revolvingovom úvere len nárok na vrátenie istiny úveru 50 004,-
Sk a poplatku za uzatvorenie zmluvy 1 500,- Sk. Ak potom podľa vykonaného dokazovania mala
odporkyňa celkovo podľa navrhovateľovej karty klienta zaplatiť na poskytnutý úver a dva revolvingové
úvery spolu sumu 7 745,86 eur /tzv. nominálna suma úverov/, je nutné od tejto sumy odpočítať sumu

úrokov z úveru 1 659,83 eur /suma 50 004,- Sk v prepočte konverzným kurzom/, na ktorej zaplatenie
podľa vyššie uvedeného názoru súdu navrhovateľovi právo nevzniklo. Celkovo tak mala odporkyňa na
úver navrhovateľa zaplatiť 6 086,03 eur. Keďže podľa karty klienta už odporkyňa zaplatila na úvernavrhovateľa celkovo 6 857,98 eur, je zrejmé, že si svoje záväzky voči navrhovateľovi z predmetnej
zmluvy o revolvingovom úvere už splnila a návrh navrhovateľa je celkom bezdôvodný.

Na základe uvedených záverov súd už bližšie nepreskúmaval revolvingové úvery, ktoré mal navrhovateľ

odporkyni poskytnúť. Tu postačuje len uviesť, že podľa vykonaného dokazovania tvorili úroky z týchto
revolvingových úverov takmer 50 % za dva roky /pri výške revolvingu 66 672,- Sk bola zmluvná
odmena za poskytnutie každého revolvingu 32 669,- Sk/, čo by súd opätovne viedlo k záveru o zjavnej
neprimeranosti s ohľadom na úroky z obdobných úverov v danom čase poskytovaných bankami, a
teda k záveru o neplatnosti takéhoto dojednania pre jeho rozpor s dobrými mravmi. Takémuto záveru

by ale predchádzal ešte iný právny záver, a to, že úroky z revolvingového úveru neboli medzi stranami
riadne dojednané. Neboli totiž výsledkom zmluvného dojednania medzi stranami zmluvy o
revolvingovom úvere, ale boli stanovené jednostranne veriteľom - navrhovateľom v oznámení
o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 11.4.2006.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Odporkyňa bola v konaní celkom
úspešná, a preto má právo na náhradu trov konania proti navrhovateľovi. Keďže si však odporkyňa

náhradu trov konania neuplatnila, súd jej náhradu trov konania, o ktorej sa rozhoduje na návrh /§
151 ods. 1 O.s.p./, nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, v ktorom žiadal, aby odvolací
súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a jeho návrhu na začatie konania v celom rozsahu vyhovel,
prípadne, aby odvolací súd tento rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie

a rozhodnutie. Namietal záver súdu o rozpore výšky úrokov s dobrými mravmi a porovnávanie
úrokových sadzieb bánk a nebankových subjektov. Súd nesprávne uvádza, že poskytol odporcovi úver
vo výške 50.004,-Sk, výška úveru bola 100.008,-Sk. Za poskytnutie tejto sumy sa odporca zaviazal
uhradiť zmluvnú odmenu vo výške 50.004,-Sk, ktorá bola splatná ku dňu poskytnutia úveru. Zmluvná
odmena vo výške 50.004 Sk bola odplatou za poskytnutie sumy 100.008,-Sk nie 50.004,-Sk. Zmluvná

odmena za celé obdobie poskytnutia peňažných prostriedkov (t.j. 36 mesiacov) bola podľa článku 5.2
zmluvných ustanovení zmluvy splatná ku dňu poskytnutia úveru, pričom z hľadiska
zjednodušenia procesu poskytnutia úveru a zaplatenia zmluvnej odmeny boli dve finančné operácie (l.
vyplatenie úveru, 2. zaplatenie zmluvnej odmeny a poplatku za uzavretie zmluvy) nahradené jednou -
započítaním. Započítaním síce zanikla pohľadávka navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej odmeny, nárok

na vrátenie istiny úveru (100.008,-Sk) však zostal zachovaný (čomu zodpovedal aj splátkový kalendár).
Výška celkového záväzku odporcu zo zmluvy (istina úveru, zmluvná odmena) zostáva rovnaká bez
ohľadu na spôsob splnenia záväzku (či už započítaním alebo jeho splnením bez započítania). Súd pri
hodnotení výšky úrokov nevzal do úvahy ani všeobecne používané kritérium, ktorým je výška ročnej
percentuálnej miery nákladov (ďalej ako ,,RPMN") ako údaj bežne používaný v rámci odplatného

požičiavania peňazí práve pri posudzovaní prijateľnosti jej výšky odplaty. V prílohe priložil súdu
prehľad maximálnej výšky odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru stanovenú v zmysle nariadenia
vlády č. 238/2008 Z.z., ktorým sa ustanovuje výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie
úveru. Z predloženého prehľadu vyplýva, aká mohla byť výška odplaty vyjadrenej cez hodnotu ročnej
percentuálnej miery nákladov stanovená ku dňu najbližšom ku dňu uzavretia zmluvy, hoci v čase

uzavretia zmluvy obmedzenie RPMN nebolo. Pre úver poskytnutý na základe zmluvy bola stanovená
RPMN vo výške 70,72%. Ďalej poukázal na ust. § 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
VýškacelkovýchnákladovjetedazákladomprevýpočetRPMN.Akprávnaúpravapripúšťalamaximálnu
výšku RPMN vo výške 70,72 % pre spotrebiteľské zmluvy ako je zmluva o revolvingovom úvere č.
8100007786 (pričom v danom prípade podľa zmluvy je RPMN podstatne nižšia) t.j. 26,62 %, potom

nemožno hovoriť že výška úrokov (zahrnutá a vyjadrená v RPMN) je plnením v rozpore s dobrými
mravmi. Súd žiadnym spôsobom neodôvodnil svoj záver o rozpore odplaty za poskytnutie revolvingu
s dobrými mravmi. Aj v tomto prípade navrhovateľ poukazuje na výšku RPMN za poskytnutie
každého revolvingu a to 40,03 %, ktorá neodporuje neskôr zavedenej zákonnej regulácie maximálnej
výšky odplaty, preto je rozsudok v tejto časti nepreskúmateľný. Ďalej poukázal aj na neopodstatnenosť

postupu súdu aj po právnej stránke. V prvom rade nie je z napadnutého rozsudku zrejmé, prečo súd
porovnáva úrokovú sadzbu dohodnutú medzi účastníkmi s priemernou úrokovou sadzbou
bánk. V konaní nebolo preukázané, že by akákoľvek banka poskytla odporcovi úver za takú sadzbu,
ktorá zodpovedá priemernej úrokovej sadzbe. Ani v bankovom sektore sa automaticky neposkytujeúver za priemernú úrokovú sadzbu. Konkrétna odplata v úrokoch je stanovená vždy podľa konkrétneho
klienta a pre ten-ktorý úverový obchod, jej stanoveniu však predchádza posúdenie schopnosti žiadateľa
splatiť požadovaný úver a posúdenie úverovej bonity. Súd nemal preukázané, že by akákoľvek banka

poskytla odporcovi úver a to za takú sadzbu, ktorú súd použil na svoje porovnanie. Z tohto pohľadu je
postup súdu nepreskúmateľným aj do tej miery, kedy súd neuvádza žiadne zákonné ustanovenie ktoré
by ho oprávňovalo na porovnávanie úrokových sadzieb. Súčasne je pochybným postup súdu prvého
stupňa aj z toho hľadiska, kedy celú odplatu vyhlásil za neplatnú. Atribút neprimeranosti by vždy spĺňala
len časť odplaty, nie však celá. Je preto nesprávnym ten postup, aby sa celé dojednanie o úrokoch

považovalo za neplatné. Nesprávnosť záverov súdu pritom spočíva v dvoch základných rovinách.
V prvom rade preto, že v určitej časti rozpor s dobrými mravmi nejestvuje (čiže nie je daný dôvod
neplatnosti uvádzaný súdom) a postup súdu je však nesprávnym aj z dôvodu rozporu s ustanovením
§ 497 a § 502 Obchodného zákonníka.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila.

Do konania, v štádiu odvolacieho konania, vstúpil na stranu odporkyne vedľajší účastník - občianske

združenie založené za účelom ochrany práv spotrebiteľov. Tento sa k odvolaniu navrhovateľa
písomne nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je
potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdiť. Pričom v nadväznosti na ust. §

219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne odôvodnenie rozhodnutia
súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

Právne posúdenie, ako aj postup prvostupňového súdu, po preskúmaní odvolací súd považoval za
správny. Súd prvého stupňa rozhodol správne, keď návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

V prejednávanej veci mal aj odvolací súd za preukázané, že účastníci konania v zmysle

príslušných ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch uzatvorili zmluvu o úvere,
na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporkyni úver 50 004,- Sk, ktorý sa odporkyňa zaviazala splatiť
v 36 splátkach splatných vždy 17. dňa v mesiaci po 2 778,- Sk a zaplatiť aj poplatok za uzatvorenie
zmluvy 1 500,- Sk. Úrok z tohto úveru bol medzi účastníkmi dojednaný vo výške 50 004,- Sk.

Čo sa týka námietky navrhovateľa uvádzanej v odvolaní, že súd prvého stupňa nesprávne v odôvodnení

uviedol, že poskytol odporcovi úver vo výške 50.004,-Sk, nakoľko výška úveru bola 100.008,-Sk a
za poskytnutie tejto sumy sa odporca zaviazal uhradiť zmluvnú odmenu vo výške 50.004,-Sk, ktorá
bola splatná ku dňu poskytnutia úveru, teda zmluvná odmena vo výške 50.004 Sk bola odplatou za
poskytnutiesumy100.008,-Sknie50.004,-Sk,odvolacísúduvádza,žesúdprvéhostupňahouznesením
č.k. 16C/23/2014-16 zo dňa 12. februára 2014 vyzval, aby doplnil svoj návrh na začatie konania okrem

iného tak, že uvedie: akým spôsobom vypočítal žalovanú sumu 887,66 eur, čo z nej tvorí istinu úveru,
čo úrok a úrok z omeškania, poplatky, pokuty a položkovo špecifikuje sumu istiny úveru; ozrejmil
rozpor medzi predloženými listinnými dôkazmi (podľa žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru zo
dňa 7.4.2006 i oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 11.4.2006 je schválená výška
úveru 100 008,- Sk) a tvrdeniami návrhu na začatie konania (v návrhu je uvedená výška schváleného

revolvingového úveru 50.000,04 Sk), pričom na túto výzvu súdu nereagoval, teda v tejto časti neuniesol
dôkazné bremeno a preto záver súdu prvého stupňa, že poskytol odporkyni úver 50 004,- Sk a úrok z
tohto úveru bol medzi účastníkmi dojednaný vo výške 50 004,- Sk, bol správny a s ktorým záverom sa
stotožňuje aj odvolací súd.

Ďalej odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa, čo sa týka práve tohto zmluvne dojednaného úroku

z poskytnutého úveru, dospel k záveru, že takto dojednaná výška úroku je v rozpore s dobrými mravmia toho dôsledkom je uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere podľa § 39 Občianskeho zákonníka v
časti úroku z úveru neplatná.

Súd prvého stupňa teda v prejednávanej veci správne svoj záver o nedôvodnosti návrhu navrhovateľa

na začatie konania založil na posúdení zisteného skutkového stavu podľa § 39 Občianskeho zákonníka,
keď dospel k záveru, že účastníkmi dojednaný úrok z úveru je v rozpore s dobrými mravmi a preto je toto
dojednanie neplatné. V tomto smere mu potom nemožno nič vytknúť. Zmluvné úroky za poskytovanie
peňažných prostriedkov, a to bez ohľadu na to, či sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere alebo
inú spotrebiteľskú zmluvu, podliehajú súdnej kontrole vo svetle imperatívu dobrých mravov (§ 39

Občianskeho zákonníka). Pokiaľ ide o to, že prvostupňový súd pri posudzovaní súladnosti dojednaných
úrokov z úveru s dobrými mravmi postupoval tak, že tieto porovnal s úrokmi, ktoré v danom čase
požadovali banky na území Slovenskej republiky za obdobné úvery, odvolací súd nemá proti takémuto
postupu žiadny výhrady a schvaľuje ho. Posudzovanie súladnosti, resp. rozporu nejakého konania s
dobrými mravmi nie je a nemôže byť otázkou nejakých exaktných postupov, ktoré sú definované v
zákonných ustanoveniach. Občiansky zákonník ani iný právny predpis neobsahuje legálnu definíciu

pojmu dobré mravy. Právne teória a ustálená súdny prax pod pojmom dobré mravy rozumie pravidlá
morálneho charakteru všeobecne platné v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje
vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie, pričom tieto pravidlá ako súhrn určitých
etických a kultúrnych noriem v spoločnosti sú všeobecne uznávané a je daný všeobecný záujem na
ich rešpektovaní. Dobré mravy netvoria pevný a uzatvorený normatívny systém ale sú skôr merítkom

etického hodnotenia konkrétnej situácie a jej súladu so všeobecne uznávanými pravidlami slušnosti a
poctivého konania /rozsudok Nejvyššího soudu ČR sp. zn. 32 Odo 1022/2004 zo dňa 15. novembra
2005/. V tomto zmysle sa odvolaciemu súdu javí namieste dojednanie o úrokoch z konkrétneho úveru /
s ohľadom na jeho výšku, splatnosť ale aj iné okolnosti, ktoré by sa mohli byť podstatné/ porovnať
s úrokmi z iných obdobných úverov, ktoré v danom mieste a čase boli poskytované inými veriteľmi.

Výsledok takéhoto porovnania potom môže byť podkladom pre posúdenie, či dojednanie úrokov z úveru
v danej konkrétnej situácii nie je v takom rozpore s pravidlami slušnosti a poctivého konania, že musí
byť vyhodnotené ako rozporné s dobrými mravmi.

V predmetnej veci právnej veci súd prvého stupňa zistil, že účastníkmi dohodnutý úrok zo
spotrebiteľského úveru presahoval úroky, za ktoré v tom čase poskytovali peňažné ústavy obdobné

úvery takmer trojnásobne. Aj keď v prípade tzv. nebankových subjektov možno pripustiť isté navýšenie
úrokovej miery úveru oproti bankám, a to najmä z dôvodu tvrdeného navrhovateľom, že úvery poskytujú
aj menej bonitných klientov a musia počítať s vyššou mierou nesplácaných úverov, tak trojnásobné
navýšenie úrokov je mimo rozumnej miery a súd takémuto dojednaniu nemôže poskytnúť ochranu.
Záver súdu prvého stupňa, že zmluvné úroky za poskytnutý spotrebiteľský úver dojednané v zmluve o

spotrebiteľskom úvere sú neprimerané a v rozpore s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka) a
odporca tak nemá povinnosť tieto navrhovateľovi zaplatiť, je preto správny.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 a
2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods.

1 O.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnej odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi na jej strane túto
náhradu trov konania nepriznal, nakoľko títo nepodali návrh na priznanie náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .