Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 15, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/753/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113204528
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5113204528.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej,

sudcov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci navrhovateľky: H. Z., nar.
XX.X.XXXX, bytom J. XXX/X, K. V., zastúpená advokátkou Mgr. Zuzanou Karkóovou, so sídlom G.
G. XX, B., proti odporcom: 1/ H. P., nar. X.X.XXXX, bytom R. XXX, 2/ R. P., bytom X. F. XXX,
R., obaja zastúpení advokátom Mgr. Štefanom Buchom, so sídlom X. M. R. Y. 1, B., o zaplatenie
920,- Eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní odporcov proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k.
18C/108/2013-229 zo dňa 6. júna 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 18C/108/2013-229 zo dňa 6. júna 2014 potvrdzuje.

Odporcovia v rade 1/ a 2/ sú povinní nahradiť spoločne a nerozdielne navrhovateľke trovy odvolacieho

konania vo výške 71,42 Eur titulom trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu navrhovateľky,
a to v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V nenapadnutom výroku, ktorým súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol, ostáva rozsudok okresného súdu
nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil odporkyni 1/ povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu vo
výške 644,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 644,- Eur od 29.3.2013 do
zaplatenia, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Odporkyni 1/ a odporcovi 2/ bola
ďalej uložená povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu 184,- Eur s úrokom z omeškania vo výške

8,75%ročnezosumy184,-Eurod27.9.2013aždozaplatenia,atovlehotedotrochdníodprávoplatnosti
tohto rozsudku. Odporkyňu 1/ okresný súd tiež zaviazal na zaplatenie úrokov z omeškania so sumy 184,-
Eur vo výške 8,75% ročne od 28.3.2013 do 26.9.2013, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobný návrh zamietol. Odporkyni 1/ súd prvého stupňa uložil povinnosť
nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 444,38 Eur titulom trov právneho zastúpenia a vo výške
42,90 Eur titulom súdneho poplatku za návrh, na účet právneho zástupcu navrhovateľky, a to v lehote do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Napokon okresný súd rozhodol, že navrhovateľka je povinná

nahradiť trovy konania odporcovi 2/ vo výške 142,55 Eur na účet právneho zástupcu odporcu 2/, a to v
lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V dôvodoch svojho rozhodnutia okresný súd poukázal na obsah podrobného dokazovania, z ktorého
vyplynulo, že navrhovateľka mesačnými splátkami v sume 92,- Eur splácala za odporcov úver.
Pokiaľ odporcovia prezentovali v konaní obranu na základe svedeckých výpovedí, tieto boli rozporné
a navyše vzhľadom na narušené rodinné vzťahy k bývalej neveste (navrhovateľke) neobjektívne.Na strane odporcov došlo k bezdôvodnému obohateniu (§ 451 a nasl. Občianskeho zákonníka),
pretože navrhovateľka splácala úver, ktorý bol použitý na financovanie rekonštrukcie nehnuteľnosti
vo vlastníctve odporcov. Návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia bol premlčaný voči obom

odporcom v časti sumy 92,- (splátka realizovaná 11.2.2011). Keďže pristúpenie odporcu 2/ do konania
bolo právoplatne pripustené až 26.9.2013, právo voči tomuto účastníkovi sa premlčalo za splátky
realizované 11.2.2011-12.9.2011, preto bola odporcovi 2/ (spoločne a nerozdielne s odporkyňou 1/)
uložená povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie len ohľadom splátok úveru zo dňa 12.10.2011 a
11.11.2011. Ohľadom zvyšných nepremlčaných splátok okresný súd zaviazal na ich zaplatenie len

odporkyňu 1/. Pri rozhodovaní o úrokoch z omeškania vychádzal okresný súd z ustanovenia § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 a 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Odporkyňa 1/ sa dostala
do omeškania dňom nasledujúcim po doručení žaloby, t. j. 29.3.2013 a odporca 2/ dňom nasledujúcim
po právoplatnosti uznesenia o pripustení jeho vstupu do konania, t. j. 27.9.2013. Rozdielne momenty
začiatku omeškania boli vyjadrené jednotlivými výrokmi rozsudku. Rozhodnutie o náhrade trov konania
sa opiera o ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p. a ustanovenia vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb. Okresný súd zohľadnil čiastočný úspech navrhovateľky
voči odporkyni 1/ a čiastočný úspech odporcu 2/ voči navrhovateľke.

Proti rozsudku okresného súdu podali v zákonnej lehote odvolanie odporcovia, ktorí sa domáhali jeho
zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Uviedli, že navrhovateľka nie je aktívne legitimovaná,
pretože žalobu mal podať aj jej bývalý manžel H. P.; ich manželstvo bolo rozvedené, v dôsledku čoho

došlo k zániku bezpodielového spoluvlastníctva, ktoré však nebolo doposiaľ vyporiadané. Nesúhlasil
s tvrdeniami navrhovateľky, ktorá na odôvodnenie svojej aktívnej legitimácie poukazovala na českú
judikatúru (3Cz/61/1988, R 10/1990). Uvedené rozhodnutie sa na danú vec nevzťahuje, pretože podľa
neho dochádza k ochrane proti zásahu tretích osôb do nehnuteľného majetku navrhovateľky, pričom
po rozhodnutí súdu o vyprataní predmetnej nehnuteľnosti nedochádza k zániku BSM, ani k jeho zmene

a je to v záujme oboch bývalých manželov. Avšak v tomto prípade pohľadávka vo výške 920,- Eur,
ktorá bola predmetom BSM sa stala rozhodnutím súdu iba oprávneným nárokom a exekučným titulom
pre navrhovateľku, a to bez jej bývalého manžela H. P., čo nie je v jeho záujme, anuluje to ich BSM,
a preto takéto rozhodnutie súdu je nezákonné. V dôsledku napadnutého rozhodnutia nemá bývalý
manžel H. P. nárok na žiadnu časť sumy 920,- Eur. Ak by obdobnú žalobu ako navrhovateľka podal

aj H. P., muselo by mu byť vyhovené, keďže by sa nejednalo o res judicata. Ďalej odvolateľ uviedol,
že odporca 2/ nebol do 26.9.2013 (právoplatnosti uznesenia zo dňa 4.9.2013 sp. zn. 18C/108/2013)
pasívne legitimovaný, pretože do 26.9.2013 bola žalovaná iba odporkyňa 1/ bez manžela i napriek
tomu, že navrhovateľka za nich oboch splácala predmetný úver, ktorý si zobrali obaja odporcovia, a to
počas ich BSM. Z uvedeného dôvodu vzniesla odporkyňa 1/ námietku premlčania ohľadom zaplatenia

splátok navrhovateľkou za február až september 2011, pretože správna (opravená) žaloba bola fakticky
podaná až 26.9.2013. Za včas uplatnené nároky tak považoval tie, ktoré boli splatné od 26.9.2013
spätne dva roky. Odvolateľ vyjadril nepochopenie so závermi okresného súdu, ktorý uznal námietku
premlčania uplatnenú odporcom 2/, avšak takúto námietku uplatnenú odporkyňou 1/ neakceptoval.
Okresný súd nesprávne zaviazal odporkyňu 1/ zaplatiť 644,- Eur za splátky 3/2011 až 9/2011, pretože

navrhovateľka ich odporkyni 1/ platila do BSM, resp. predmetný úver si odporcovia zobrali ako manželia
a ten patrí do ich BSM. Odporcovia ďalej uviedli, že pri bezpodielovom spoluvlastníctve patrí každému
zo spoluvlastníkov právo k celej veci, ktorá je obmedzená len rovnakým právom druhého spoluvlastníka
(rozhodnutie 3Cz/61/1988, R 10/1990). Z uvedeného vyplýva, že ak má spoluvlastník BSM právo, tak
musí mať povinnosť k celej veci obmedzenú povinnosťou druhého spoluvlastníka, t. j. v danom prípade

manžela. Ak je povinnosť odporcu 2/ premlčaná a uznaná súdom, potom je nepochopiteľné, prečo súd
zaviazal odporkyňu 1/ zaplatiť navrhovateľke 644,- Eur. Tým, že okresný súd zaviazal odporkyňu 1/
zaplatiť navrhovateľke 644,- Eur, prejudikoval ich BSM tak, ako keby bolo zrušené a odporkyňa 1/
prevzala predmetnú pohľadávku v sume 644,- Eur. Ďalej odvolatelia uviedli, že na strane odporcov
nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka, pretože uvedené

platby za odporcov platila navrhovateľka zo svojho účtu, kde jej chodili výplaty jej bývalého manžela H.
P.. Platby za žalované obdobie platila navrhovateľka namiesto inkasa a energií, čo potvrdili svedkovia H.
P., H. P. a Bc. R. R.. Aj napriek uvedenému okresný súd uveril navrhovateľke, hoci táto viackrát klamala.
Odporcovia ďalej v podrobnostiach poukazovali na rozpory vo výpovediach navrhovateľky.

Navrhovateľka vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne

potvrdiť. Uviedla, že jej aktívna legitimácia v danom konaní je založená na skutočnosti, že každémuz bezpodielových spoluvlastníkov patrí právo k celej pohľadávke, obmedzené iba rovnakým právom
druhého spoluvlastníka. Každý z bezpodielových spoluvlastníkov je oprávnený domáhať sa ochrany,
a to bez potreby súhlasu druhého spoluvlastníka, nakoľko tým bráni spoločný majetok. Toto právo

patrí bezpodielovým spoluvlastníkom aj po zániku BSM až do okamihu jeho vyporiadania ktorýmkoľvek
zo zákonom určených spôsobov. Pokiaľ ide o námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, k
tomu navrhovateľka uviedla, že v zmysle § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka z právnych úkonov
týkajúcich sa spoločnej veci bez ohľadu na to, či sa jedná o bežnú alebo „ostatnú“ - nie bežnú
vec sú obidvaja manželia voči tretím osobám oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne, t. j.

solidárne. Môže ísť o aktívnu alebo pasívnu solidaritu vyplývajúcu zo zákona. Peňažný dlh vyplývajúci
z nakladania so spoločnou vecou je každý z manželov povinný zaplatiť v celej výške a veriteľ
je oprávnený celý dlh vymáhať od ktoréhokoľvek z manželov oddelene alebo spoločne. Z dôvodu
opatrnosti a zachovania procesných práv odporcu 2/ navrhovateľka podala návrh na vstup odporcu 2/
do konania, ktorému súd vyhovel. Pokiaľ ide o námietku premlčania, aj tu treba aplikovať ustanovenie
§ 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva zákonná solidarita odporcov. Aj keď postup

súdu nezodpovedal názoru navrhovateľky, odvolanie nepodala a akceptuje napadnutý rozsudok.
Ďalej navrhovateľka uviedla, že napriek rozsiahlemu dokazovaniu odporcovia nepreukázali existenciu
dohody medzi nimi, navrhovateľkou a jej bývalým manželom. Svedecké výpovede boli neobjektívne a
vykonštruované s cieľom poškodiť navrhovateľku.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu

vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. tento rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. vo vyhovujúcich výrokoch
a v závislých výrokoch o trovách konania ako vecne správny potvrdil. V nenapadnutom výroku, ktorým
súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol, ostal rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom

rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje
rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie rozhodnutia okresného
súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov
sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Treba zdôrazniť, že navrhovanie dôkazov v občianskom súdnom konaní má priamu spojitosť s
povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p.). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže
účastník plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci
prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky

tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení odporcu. Poslednou procesnou možnosťou splnenia
dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 120 ods. 4 O.s.p.).
Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom
dôkaznébremenospočívanaúčastníkovikonania,bezohľadunajehoprocesnépostavenie.Nesplnenie
dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu

zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý
nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.

Je predovšetkým na osobe tvrdiacej, že jej prislúcha nárok, tento riadne uplatniť a predložiť potrebné
dôkazy o jeho existencii. Skutočnosti a dôkazy, ktoré účastník neuplatnil v konaní pred súdom prvého
stupňa nemožno v zásade pred odvolacím súdom uplatniť (výnimky formuluje ustanovenie § 205a ods.

1 O.s.p.). V civilnom procese sa uplatňuje tzv. neúplný apelačný systém, kedy súd je viazaný rozsahom
a dôvodmi podaného odvolania a účastník môže v odvolacom konaní vzniesť námietky proti postupu
prvostupňového súdu len v prípade, ak dané námietky boli už predmetom posudzovania zo strany tohto
súdu. Súd druhej inštancie vystupuje len ako opravný súd, jeho úlohou nie je vykonávať nové dôkazy,
či zaoberať sa novými skutočnosťami, ktoré v prvostupňovom konaní neboli produkované.V zmysle § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má
tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od

ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne. Citované ustanovenie
formuluje základnú definíciu solidárneho záväzku, v ktorom vystupuje viac dlžníkov zaviazaných na
jedno plnenie. Každý zo solidárne zaviazaných dlžníkov má samostatnú právnu pozíciu, čo znamená, že
splatnosť záväzkov jednotlivých dlžníkov nemusí byť totožná, záväzok každého z nich sa zároveň zvlášť
premlčuje, môže tu dôjsť k dohode o urovnaní len vo vzťahu k jednému z dlžníkov, či k jednotlivému

odpusteniu dlhu a pod. Uvedené však neneguje záver, že vždy sú dlžníci zaviazaní len na jeden dlh,
ktorého splnenie spôsobuje zánik záväzkov ostatných dlžníkov. Samostatný status dlžníkov sa prejavuje
aj v tom, že každý zo solidárne zaviazaných dlžníkov môže byť žalovaný osobitne (uvedené vyplýva z
formulácie „je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich“) a v prípade, ak sú žalovaní
všetci títo dlžníci, vytvárajú v občianskom súdnom konaní samostatné procesné spoločenstvo.

Uvedenépotomznamená,žeajkebynavrhovateľkažalovalavkonaníjednéhozdlžníkov,bolobymožné

zaviazať tohto na celé plnenie. V prípade eventuálneho podania žaloby voči ďalšiemu zo solidárne
zaviazaných dlžníkov by pri ďalšom rozhodovaní neexistovala prekážka veci rozhodnutej. Uvedené by
však nebránilo vo veci rozhodnúť, zaviazať ďalšieho dlžníka na to isté plnenie, avšak s výslovným
vyjadrením solidárnej väzby k už skôr vydanému rozhodnutiu vo vzťahu k tomu istému dlhu.

V tomto zmysle neboli potom námietky odporcov k nedostatku ich pasívnej vecnej legitimácii dôvodné.

Ak totiž z titulu ich manželského zväzku figurovali ako solidárni dlžníci (§ 145 ods. 2 Občianskeho
zákonníka), bolo potom plne v súlade úpravou občianskeho práva hmotného podať žalobu aj len voči
jednému z nich (voči odporkyni 1/), neskoršie rozšírenie návrhu voči odporcovi 2/ z hľadiska úspechu
navrhovateľky nemohlo jej pozíciu ovplyvniť, iba ju posilnilo pri neskoršom vymáhaní dlhu, keď v
exekučnom konaní bude časť dlhu vymáhaná voči obom dlžníkom.

Rovnako argumentácia odvolateľov ohľadom nesprávne posúdenej námietky premlčania nebola
dôvodná. Súd prvého stupňa náležite posúdil, že vo vzťahu k odporcom došlo k premlčaniu pohľadávky
v rozdielnom čase (keďže voči odporcovi 2/ bol návrh podaný neskôr), čo náležite vyjadril aj vo výroku
napadnutého rozsudku.

Pokiaľ ide o námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie, treba uviesť že navrhovateľka a jej bývalý

manžel H. P. mali majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve, pričom sporná pohľadávka vznikla v
čase jeho trvania. Manželia boli, pokiaľ ide o ich pohľadávky, aktívne solidárni veritelia (§ 145 ods. 2
Občianskehozákonníka),tedakaždýznichmoholdlhvočitretímosobámuplatňovaťsamostatne.Pokiaľ
by podali spoločnú žalobu, z hľadiska vecného posúdenia uplatneného nároku by nemala táto okolnosť
žiadnu relevanciu. V prípade podania obdobnej žaloby zo strany H. P. po právoplatnom skončení

aktuálneho konania, táto by nemohla byť úspešná, čo vyplýva z výslovného znenia § 514 Občianskeho
zákonníka. Vyporiadanie získaných finančných prostriedkov od odporcov je otázkou vnútorného vzťahu
navrhovateľky a jej bývalého manžela; v aktuálnom konaní nebolo riešenie daného problému namieste.

Odvolatelia v podanom opravnom prostriedku tiež v podrobnostiach poukazovali na nesprávne zistený
skutkový stav ohľadom ustálenia, na čo boli finančné prostriedky platené navrhovateľkou použité. Tu

krajský súd upriamuje pozornosť na podrobné, vyčerpávajúce a logické odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia, v ktorom súd prvého stupňa správne akcentoval fakt, že navrhovateľka splácala za
odporcov úver, ktorý bol použitý na rekonštrukciu nehnuteľnosti v ich vlastníctve. Dôkazy vykonané na
podporutvrdeníodporcovsivmnohýchsmerochodporovali,kčomuvjednotlivostiachpoukazujekrajský
súd na odôvodnenie napadnutého rozsudku.

O trovách odvolacieho rozhodol krajský súd podľa § 142 ods. 1 (v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.),
podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na
účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V odvolacom
konaní bola úspešná navrhovateľka, ktorej krajský súd priznal náhradu trov druhostupňového konania
pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia v sume 71,42 Eur (vyjadrenie k odvolaniu 54,78 Eur podľa

§ 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z., režijný paušál 8,04 Eur podľa § 16 ods.3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., 20% DPH 12,56 Eur podľa § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., spolu
75,38 Eur; účastníčka si uplatnila len sumu 71,42 Eur).

Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.