Rozhodnutie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, January 30, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/242/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112206238
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3112206238.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa BL T. debt, s.r.o., so sídlom D., C. XX, IČO XX
XXX XXX, zastúpeného I. - C., s.r.o., advokátskou kanceláriou, so sídlom D., C. XX proti odporcovi K.
D., bytom T., C. XXXX/X, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu V., zastúpeného JUDr. Q.,
o zaplatenie 259,03 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa a vedľajšieho účastníka na strane
odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 30. októbra 2013, č.k. 12C/469/2012-25, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku III. z m e ň u j
e tak, že navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania - trov
právneho zastúpenia vo výške 58,42 Eur, k rukám JUDr. Q. K., advokáta, do 3 dní.

Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku IV. z r u š u j e .

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania - trov
právneho zastúpenia vo výške 16,11 Eur, k rukám JUDr. Q. K., advokáta, do 3 dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vo výroku I. návrh zamietol, vo výroku II. odporcovi nepriznal
náhradu trov konania a vo výroku III. nepriznal náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi. Vo výroku
IV. uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť na účet tamojšieho súdu súdny poplatok za odpor vo výške
16,50 Eur, do 10 dní po právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ
sa domáhal proti odporcovi zaplatenia istiny 259,03 Eur s 9,25 % ročným úrokom z omeškania od
11.04.2009 do zaplatenia. V prejednávanej veci súd prvého stupňa z úradnej povinnosti

skúmal zmluvu o pripojení z hľadiska ochrany spotrebiteľa a zistil, že navrhovateľ sa
domáhal od odporcu iba zaplatenia zmluvnej pokuty, o ktorej ako o neprijateľnej zmluvnej podmienke
už bolo právoplatne tamojším súdom rozhodnuté. V konaní tamojšieho súdu, sp. zn. 19C/76/2011 bola
táto podmienka určená za neplatnú. Ďalším dôvodom zamietnutia žaloby bolo neunesenie dôkazného
bremena navrhovateľom, ktorý žiadnym dôkazom nepreukázal porušenie zmluvnej povinnosti odporcom
(napr. predloženie nezaplatených faktúr „hovorného“, súdny spor o zaplatenie „hovorného“, atď.), ktorá

mala byť zabezpečená zmluvnou pokutou. Zo zmluvy o pripojení s dodatkom vyplýva, že zmluva bola
uzavretá na dobu určitú v zmysle § 43 ods. 2 vety druhej zákona č. 610/2003 Z. z., a to
na dobu uvedenú v zmluve ako „dobu viazanosti“. Pokiaľ došlo zo strany navrhovateľa k „ukončeniu“
zmluvného vzťahu z dôvodov uvedených v zmluve, išlo o výkon práva navrhovateľa, resp. jeho
právneho predchodcu, ktoré nie je možné sankcionovať zmluvnou pokutou. Sankcionovať zmluvnou
pokutou by bolo možné iba nesplnenie si dohodnutých povinností odporcom ako napr. neplatenie

ceny za poskytnuté služby riadne a včas. Avšak i bez preukázania
výšky nedoplatkov za „hovorné“ súd prvého stupňa považoval zmluvnú pokutu za neuhradenie faktúr
za „hovorné“ vo výške 331,94 Eur za neprimerane vysokú. Jej moderácia (zmena) v zmysle § 545a
Občianskeho zákonníka nie je možná, pretože ju vylučuje výklad článku 6 smernice Rady 93/13/EHSzo dňa 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a ustálená judikatúra
Súdneho dvora ES (rozhodnutie Súdneho dvora ES zo dňa 14.06.2012 vo veci C-618/10 Banco Espaňol
de Crédito SA proti Joaqín Calderón Camino). O náhrade trov konania rozhodol súd prvého stupňa

podľa § 150 ods. 1 O.s.p., keď nepriznal vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov
právneho zastúpenia z dôvodu, že nešlo o účelne vynaložené trovy, pretože vedľajší účastník konania je
právnickou osobou, založenou za účelom ochrany spotrebiteľa. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení noviel bol neúspešný navrhovateľ
zaviazaný zaplatiť súdny poplatok za odpor (vedľajší účastník je zo zákona oslobodený) podľa položky

1a) sadzobníka súdnych poplatkov.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie vedľajší účastník a navrhovateľ.

Vedľajší účastník podal odvolanie proti výroku III. napadnutého rozsudku, ktorým vedľajšiemu
účastníkovi nebola priznaná náhrada trov konania. Namietal, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie
založil na nesprávnom právnom posúdení. Pokiaľ platí, že vedľajší účastník má rovnaké práva ako
hlavný účastník, potom aj vedľajší účastník, konajúci v zastúpení advokátom, má nárok na náhradu

trov právneho zastúpenia. Je účelné a v súlade so zásadami ochrany spotrebiteľa, aby spotrebiteľské
združenia vstupovali do konaní, kde na strane odporcu vystupuje spotrebiteľ
a napomáhali uplatneniu jeho práv aj prostredníctvom kvalifikovaných advokátskych služieb. Trovy
vedľajšieho účastníka boli jednoznačne účelne vynaložené. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu
Banská Bystrica zo dňa 08.08.2012, č.k. 13Co/200/2012-159, na nález Ústavného súdu Slovenskej

republiky, sp.zn. II. ÚS 78/03, a na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.
7Cdo/93/2012 zo dňa 19.07.2012. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý
výrok tak, že zaviaže navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy prvostupňového konania
vo výške 58,42 Eur. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 18,60 Eur.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka uviedol, že podstatnou

podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka do konania je súhlas hlavného účastníka, na strane ktorého
vedľajší účastník chce vystupovať. Potreba súhlasu vyplýva zo samotnej podstaty a účelu
vedľajšieho účastníctva. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. 3Cdo/188/2012 zo dňa 05.02.2013. Uviedol, že trovy právneho zastúpenia
vedľajšieho účastníka sú neúčelne uplatnené. Vedľajší účastník je v tomto prípade združenie založené

za účelom ochrany spotrebiteľov. Tým, že vedľajší účastník žiada priznať trovy právneho zastúpenia,
priznáva, že žalovanému neposkytol pomoc pri ochrane jeho práv ako spotrebiteľa, čo je jeho základným
poslaním. Vyjadrenia právneho zástupcu vedľajšieho účastníka podľa názoru navrhovateľa nie sú
potrebné pre rozhodnutie súdu v jednotlivých konaniach a na ochranu spotrebiteľa a nie sú žiadnou
pridanou hodnotou pre spotrebiteľa, nakoľko súd má povinnosť na tieto skutočnosti prihliadať ex offo,

čo v praxi aj súdy robia. Jednotlivé úkony vedľajšieho účastníka preto nie sú potrebné na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p.

Odporca sa k podanému odvolaniu vedľajšieho účastníka písomne nevyjadril.

NavrhovateľpodalodvolanieprotivýrokuIV.napadnutéhorozsudku,ktorýmbolanavrhovateľoviuložená
povinnosť zaplatiť na účet tamojšieho súdu súdny poplatok za odpor. Namietal, že rozhodnutie súdu

prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podaný odpor vedľajšieho účastníka
považoval za neopodstatnený. Poukázal na viaceré rozhodnutia okresných súdov a uviedol, že v
prípade, ak hlavný účastník nevyužije svoje právo podať opravný prostriedok, vedľajší účastník bez jeho
prejavu vôle takto konať nemôže. Namietal, že podstatnou podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka do
konania (na ktorého sa vzťahujú ustanovenia § 93 ods. 1 a 2 O.s.p.) je súhlas hlavného účastníka,

na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať. Potreba súhlasu vyplýva zo samotnej podstaty a
účelu vedľajšieho účastníctva. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. 3Cdo 188/2012 zo dňa 05.02.2013. Podľa názoru navrhovateľa odpor vedľajšieho
účastníka nebol potrebný na rozhodnutie súdu o neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Vedľajší účastník
podal odpor aj napriek skutočnosti, že sám odporca odpor nepodal, a teda mal navrhovateľ za to, že nie

je povinný zaplatiť na účet súdu súdny poplatok za podaný odpor vedľajším účastníkom.Odporca, ani vedľajší účastník, sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrili.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania v
napadnutej časti (vo výroku III. o nepriznaní náhrady trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi a

vo výroku IV., ktorým bola navrhovateľovi uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odpor) podľa §
212ods.1,§214ods.2O.s.p.adospelkzáveru,žeodvolanievedľajšiehoúčastníka,akoinavrhovateľa,
je dôvodné.

Predmetom preskúmania odvolacím súdom bol výrok III. o nepriznaní náhrady trov konania vo vzťahu
k vedľajšiemu účastníkovi a výrok IV., ktorým bola navrhovateľovi uložená povinnosť zaplatiť súdny
poplatok za odpor. Rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej a vo výroku II., ktorým nebola priznaná

náhrada trov konania odporcovi, nebol napadnutý odvolaním. V tejto časti rozsudok súdu prvého
stupňa nadobudol právoplatnosť, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti
nepreskúmaval (§ 206 O.s.p.).

V občianskom súdnom konaní sa o náhrade trov konania rozhoduje podľa zásady zodpovednosti za
výsledok alebo zodpovednosti za zavinenie alebo za náhodu.

Ust. § 142 O.s.p. upravuje rozhodovanie o náhrade trov konania podľa miery úspechu účastníka v
konaní. Je založené na zásade zodpovednosti za výsledok alebo na zásade úspechu ako základnom
princípe určujúcom, ktorý z účastníkov v konečnom dôsledku ponesie ťarchu všetkých súdnych trov.
Predpokladom, splnením ktorého vznikne nárok na náhradu trov konania, je v prvom rade plný
úspech vo veci, ktorý sa zisťuje porovnaním petitu návrhu a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Z napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa v danej veci vyplýva, že navrhovateľom podaná žaloba
bola súdom prvého stupňa zamietnutá, a nakoľko odporca bol v konaní úspešný, patrí mu podľa §
142 ods. 1 O.s.p. náhrada trov konania. V dôsledku toho je povinný znášať náhradu trov konania

navrhovateľ, ktoré vznikli odporcovi, tak aj vedľajšiemu účastníkovi, pretože sa jednalo o konanie, do
ktorého vstúpil v záujme ochrany spotrebiteľa (odporcu), čím mu v prípade úspechu nemožno uprieť
právo na náhradu trov konania. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že
vedľajší účastník do konania riadne vstúpil a vo veci podal vyjadrenie (dňa 27.07.2012, č.l. 17). V konaní
na strane vedľajšieho účastníka odvolací súd nevzhliadol ani dôvod na aplikáciu ust. § 150 O.s.p.

V predmetnej veci sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy 259,03
Eur s príslušenstvom. Navrhovateľ bol neúspešný v celom rozsahu, keď jeho návrh bol zamietnutý. Za
danej procesnej situácie potom súd prvého stupňa mal podľa § 142 ods. 1 O.s.p. zaviazať navrhovateľa
na zaplatenie náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu vo výške 58,42 Eur. V
predmetnej veci je tarifnou hodnotou veci suma 259,03 Eur, následne základná sadzba tarifnej odmeny

za jeden úkon právnej služby je 21,58 Eur. Vedľajšiemu účastníkovi vznikli trovy konania za dva úkony
právnej pomoci - prevzatie a príprava právneho zastúpenia, podané vyjadrenie k žalobe, t.
j. 2 x 21,58 Eur, k tomu 2 x režijný paušál 7,63 Eur, t. j. celkovo 58,42 Eur (§ 10 ods. 1, §
14 ods. 1 písm. b), § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov v znení
platom do 30.06.2013).

Vedľajší účastník tak, ako ktorákoľvek fyzická alebo právnická osoba, má právo zvoliť si advokáta, ktorý
ho zastupuje v konaní, v dôsledku čoho aj odvolací súd vedľajším účastníkom uplatnené trovy právneho
zastúpenia považuje za účelne vynaložené. Samotná skutočnosť, či sa vedľajší účastník dá v konaní
zastúpiť, je na voľbe samotného vedľajšieho účastníka. Na základe vyššie uvedených skutočností súd
prvého stupňa nepostupoval správne, keď vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu nepriznal nárok

na náhradu trov konania.Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku III. o
nepriznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, že vedľajšiemu
účastníkovi priznal náhradu trov konania - trov právneho zastúpenia vo výške 58,42 Eur.

Predmetom preskúmania odvolacím súdom ďalej bol IV. výrok napadnutého rozsudku, ktorým súd
prvého stupňa uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť na účet súdu prvého stupňa súdny poplatok za
odpor vo výške 16,50 Eur.

Podľa § 1 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, súdne poplatky
(ďalej len „poplatky“) sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú za návrh a
zaúkonyorgánovštátnejsprávysúdovaprokuratúry(ďalejlen„poplatkovýúkon“)uvedenévsadzobníku

súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „sadzobník“), ktorý tvorí prílohu tohto
zákona. V uvedenom ustanovení sa definujú tzv. poplatkové úkony, ktorými sú úkony alebo konanie
súdov, ak sa vykonávajú na návrh a úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry výslovne
uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkov. Za poplatkový
úkon sa vyberá súdny poplatok.

Podľa položky 1 písm. a) sadzobníka z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná
sadzba, sa vyberá poplatok z ceny (z úhrady) predmetu konania vo výške 6 %, najmenej 16,50 Eur.
Podľa poznámky pod bodom 5 k položke č. 1 sa podľa položky 1 písm. a) platí poplatok
pri návrhu na vydanie platobného rozkazu, pri návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu,
pri návrhu na vydanie zmenkového (šekového) platobného rozkazu. Podľa rovnakej sadzby sa platí

poplatok za námietky v zmenkovom a šekovom konaní, za odpor proti platobnému rozkazu, za odpor
proti európskemu platobnému rozkazu, ak súd námietky nezamietol alebo odpor neodmietol.

Poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu
(§ 2 ods. 1 písm. a) citovaného zákona).

Poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového

úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ (§ 5 ods. 1 písm. a) citovaného
zákona).

Podľa ust. § 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho
návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je
tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o

neplatnosti manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak
uloží náhradu trov konania poplatníkovi.

V predmetnej veci na základe podanej žaloby bol súdom prvého stupňa vydaný platobný rozkaz dňa
13.07.2012, č.k. 22Ro/74/2012-16. Proti tomuto platobnému rozkazu podal odpor vedľajší účastník
dňa 24.07.2012. Podanie vedľajšieho účastníka so sebou spája poplatkovú povinnosť v zmysle vyššie

citovaných ustanovení zákona o súdnych poplatkoch. Vedľajší účastník je však v zmysle § 4 ods. 2
písm. c) zákona o súdnych poplatkoch oslobodený od platenia súdnych poplatkov. Odvolací súd však
na rozdiel od súdu prvého stupňa je toho názoru, že v danom prípade nie je možné navrhovateľovi uložiť
povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odpor podaný vedľajším účastníkom, nakoľko nejde o poplatok
z návrhu tak, ako to má na mysli ust. § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch

a poplatku za výpis z registra trestov. Keďže ide o predpis, ktorý analógiu nepripúšťa, nemožno ust. § 2
ods. 2 citovaného zákona aplikovať na prípad súdneho poplatku za odpor, kde poplatníkom je výlučne
navrhovateľ tohto poplatkového úkonu, t. j. poplatníkom za podaný odpor je odporca
a túto povinnosť nie je možné preniesť na navrhovateľa.Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku
IV., ktorým bola navrhovateľovi uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odpor, zrušil
podľa § 221 ods. 1 písm. i) O.s.p. z dôvodu, že nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré

bolo vydané, neexistovali.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151 ods. 1
O.s.p. tak, že úspešnému vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške
16,11 Eur. Predmetom odvolacieho konania bola suma 58,42 Eur, predstavujúca náhradu
trov prvostupňového konania, a preto vedľajšiemu účastníkovi patrí náhrada trov odvolacieho konania,

spočívajúca v odmene za právne zastúpenie podľa § 10 ods. 1, § 13 ods. 2 písm. b), § 16 ods. 3 vyhlášky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom
znení, vypočítaná z tejto hodnoty za 1 úkon právnej pomoci 16,60 Eur, znížená na polovicu základnej
sadzby, t. j. 8,30 Eur za podanie odvolania, doručené súdu prvého stupňa dňa 15.12.2013, režijný paušál
7,81 Eur, t. j. spolu trovy odvolacieho konania vo výške 16,11 Eur.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .