Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 28, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/483/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5110227480
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5110227480.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava

Jamricha a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci
navrhovateľa: O. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX/XX, R., právne zastúpený JUDr. Vierou Perutkovou,
advokátkou, so sídlom S. X, N., proti odporcom v rade: 1/ Mesto Žilina, 010 01 Žilina, 2/ Ústav na výkon
väzby, so sídlom Hlboká cesta 21, Žilina, o určenie vlastníckeho práva a o nahradenie vôle súdnym
rozhodnutím, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 27C/197/2010-213 zo
dňa 22.novembra 2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu, ktorým návrh v celom rozsahu zamietol

p o t v r d z u j e .

O trovách odvolacieho konania r o z h o d n e súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žilina napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa. O trovách konania bude
rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci.

Súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ, ktorý žiada nahradenie prejavu vôle
na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu vo vzťahu k odporcovi 1/, nepreukázal splnenie základnej
podmienky na uzavretie zmluvy, a to nájomný vzťah s odporcom 1/. Bolo nesporne preukázané, že na
základe rozhodnutia a následne uzavretej dohody mu bol pridelený byt s tým, že rozhodnutie o pridelení
bytu bolo dňa 22.04.1992 a byt pridelil navrhovateľovi Ústav zboru väzenskej a justičnej stráže SR Žilina.
Následne bola uzavretá dohoda o odovzdaní a prevzatí predmetného bytu, a to už medzi navrhovateľom

a Podnikom bytového hospodárstva Žilina. Navrhovateľ listom zo dňa 25.07.2001 spoločne so svojou
vtedajšou manželkou adresoval Byttermu a.s. Žilina žiadosť o odpredaj bytu v zmysle zákona č.
182/1993 Z.z.. Navrhovateľ vo svojej výpovedi výslovne uviedol, že ide o jedinú žiadosť o odpredaj bytu
a ďalšie podania sú len urgenciami pôvodnej žiadosti. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania sa
súd stotožnil s podanou námietkou odporcom 1/ a dospel k záveru, že dvojročná zákonná lehota na
uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu uplynula dňa 25.07.2003, kedy začala plynúť premlčacia
trojročná doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka a táto uplynula dňa 25.07.2006. Uplynutím tejto

premlčacej doby zaniklo právo navrhovateľa domáhať sa nahradenia prejavu vôle na uzavretie zmluvy o
prevode vlastníctva bytu. V danom prípade aj keď nebolo jednoznačne preukázané splnenie podmienok
§29a)ods.1vetaprvázákonaovlastníctvebytovanebolpodanýnávrhnadoplneniedokazovania,atak
nebolo jednoznačne preukázané kedy 50 % nájomcov bytu podalo žiadosť o prevod vlastníctva, ale ako
vplýva z predloženého listu vlastníctva obytného domu, je zrejmé, že viac ako 50% vlastníkov nadobudlovlastníctvo k bytu podľa zmlúv uzavretých v roku 2001, 2002, 2003, a tak možno dôvodne predpokladať,
že v čase podania návrhu na začatie súdneho konania je právo navrhovateľa na uzavretie zmluvy o
prevodevlastníctvabytupremlčané.Niesúsplnenépodmienkypreaplikáciuust.§3ods.1Občianskeho

zákonníka. V danom prípade by muselo ísť o výnimočný prípad, kedy by z dôvodu aplikácie § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka, súd priznal aj premlčané právo, a to v tomto prípade splnené nebolo. Dospel
k záveru, že nedošlo k prerušeniu plynutia premlčacej doby ani počas konania, vedeného na OS Žilina
27C/84/2009, nakoľko navrhovateľ sa domáhal nahradenia prejavu vôle na uzavretie zmluvy o prevode
vlastníctva bytu voči odporcovi Slovenská republika - Ústav na výkon väzby a z dôvodu nedostatku

pasívnej vecnej legitimácie bol návrh zamietnutý. Pretože navrhovateľovi nevzniklo právo na uzavretej
zmluvy o prevode vlastníctva bytu, nemôže mať ani naliehavý právny záujem na určení, že odporca
1/ je výlučným vlastníkom bytu a že hospodárska zmluva z roku 1991 uzavretá medzi odporcom 1/ a
2/ je neplatná. Určenie neplatnosti hospodárskej zmluvy by súd v každom prípade posudzoval len ako
predbežnúotázkuvkonaníourčenievlastníckehopráva. Navrhovateľalenemôžemaťnaliehavýprávny
záujem ani na jednom z týchto určovacích výrokov, a to z dôvodu, že aj v prípade, že by bol úspešný,

nedošlo by k žiadnej pozitívnej zmene v právnom postavení navrhovateľa, tak ako to predpokladá výklad
ust. § 80 písm. c) O.s.p.. Tá skutočnosť či hospodárska zmluva zo roku 1991 je platná alebo neplatná a
zároveň tá skutočnosť či vlastníkom bytu je odporca 1/ alebo 2/ nič nemení na tom, že navrhovateľ nemá
právo domáhať sa uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva bytu, a to vo vzťahu k odporcovi 1/ alebo 2/,
pretože jeho právo je premlčané, a tak nedôjde k žiadnej zmene jeho právneho postavenia.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal
zmeny napadnutého rozsudku, tak že návrhu navrhovateľa vyhovie a prizná mu náhradu trov konania.

Uviedol, že v konaní bolo preukázané, že odporca 1/ s predmetným bytom právne nakladal aj napriek
údajne uzavretej Hospodárskej zmluve, čím vystupoval a musel vystupovať ako vlastník. Odporcu 1/
je za vlastníka nevyhnutné považovať aj z dôvodu, že hospodárska zmluva je neplatná pre rozpor so

zákonom, nakoľko obsahovala nespôsobilý predmet i subjekt prevodu. Právne si nemohol byt prenajať
od niekoho, kto nebol ani nemohol byť vlastníkom. Ak teda prvostupňový súd dôvodí, že nebola splnená
podmienka § 16 v spojení s§ 29a zákona č. 182/1993 Zb. o existencii nájomného vzťahu medzi
navrhovateľom a odporcom 1/ uvedená situácia síce formálne medzi navrhovateľom a odporcom 1/
uzavretá nebola, avšak obsahovo/skutkovo sa za ňu mohol považovať nájomný vzťah s odporcom 2/.

Iným pohľadom na vec môže byť aj to, že odporca 2/ mohol nakladať s bytom ako oficiálne majetkom
odporcu 1/ aj nepriamo delegované(dôkazom uvedeného môže byť aj formálne podpísaná hospodárska
zmluva ako aj list spol. BYTTERM a.s. zo dňa 30.11.2006). Uviedol, že užívateľom a nájomcom
predmetného bytu bol a bola by to neprimeraná tvrdosť predmetného zákona vyžadovať striktne
formálne uzavretie nájomného vzťahu v situácii, keď by sa takýmto interným postupom odporcu 1/ a

2/ mal pripraviť o svoje právo byť do vlastníctva nadobudnúť. Existenciu vzťahu medzi navrhovateľom
a odporcom 1/ možno konštatovať obsahovo z formálne uzavretého vzťahu navrhovateľa a odporcu 2/
čím prichádzame k naplneniu podmienok § 29a zákona č. 182/1993 Zb., a teda aj k práve podať podaný
návrhnasúd.Vzťahmedzinavrhovateľomaodporcom1/niejeslužobnýmvzťahom,čímanibytnemôže
mať charakter služobného bytu. Tvrdil, že naliehavý právny záujem preukázaný bol, pretože bez určenia

zmluvy za neplatnú a tým bez určenia skutočného a jediného oprávneného vlastníka bytu (odporcu1/)
nie je možné nahradiť vôľu tohto subjektu a tým nadobudnúť majetok. Pokiaľ ide o námietku premlčania,
opäť poukázal predovšetkým na to, že evidentný stav právnej neistoty vlastníctva predmetného bytu
nezapríčinil navrhovateľ, čím je dovolávanie sa premlčania v situácii, dovolávateľ sám spôsobil, podľa
jeho názoru v rozpore s dobrými mravmi. Uviedol, že odporca 1/ zmluvu s navrhovateľom a jeho

manželkou uzavrieť mohol, no zjavne vzhľadom na informáciu o rozvodovom konaní túto neuzavrel
ani mu ju uzavrieť neumožnil, čím mohlo dôjsť k jeho diskriminácii. Vyjadril názor, že za prvotný
začiatok plynutia premlčacej doby nemožno považovať list navrhovateľa z 25.07.2001, ale až žiadosť zo
06.10.2006,ktoráobsahovospĺňalavšetkynáležitostiriadnehoplnohodnotnéhoprávnehoúkonupotom,
ako kataster nehnuteľností formálne zapísal odporcu 2/ ako vlastníka bytu v roku 2004. Poukázal pritom

na list spol. BYTTERM a.s. zo dňa 30.11.2006, ktorý vylúčil, aby sa navrhovateľ domáhal nárokov voči
odporcovi 1/ ako aj na ďalšie okolnosti, najmä pridelenie bytu odporcom 2/, uzavretie nájomnej zmluvy
s odporcom 2/ (ktoré dokazujú, že navrhovateľ nemohol ani predpokladať, že si má právo na odkúpenie
bytu uplatňovať voči odporcovi 1/, keď celú agendu voči nemu viedol a všetky úkony uplatňoval odporca
2/). Uviedol, že z uvedeného vyplýva, že rozsudok súdu prvého stupňa je postihnutý vadami podľa §

205 ods. 2 písm. a) O.s.p.Odporca 1/ k odvolaniu uviedol, že v priebehu konania sa odporcovia viackrát podrobne vyjadrili k
námietkam navrhovateľa ohľadom platnosti hospodárskej zmluvy č. 13/právne/91 zo dňa 29.11.1991.
S poukazom na doposiaľ učinené prednesy a podania zotrval na stanovisku, že Hospodárska zmluva

bola uzatvorená platne v súlade s dobovými právnymi predpismi, so spôsobilým predmetom ako aj
subjektmi prevodu. Vecnoprávne účinky prevodu nastali už v čase uzatvorenia Hospodárskej zmluvy a
teda vlastníkom predmetného bytu sa stal už v tomto období odporca 2/. Zápis na list vlastníctva bol
vykonaný záznamom, teda nemal konštitutívne účinky. Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne
preukázané, že neboli splnené základné predpoklady pre vznik nároku navrhovateľa podľa § 29a ods. 1

č. 192/1993 Zb., nakoľko vlastníkom predmetného bytu nebola v čase podania žiadosti obec, t.j. odporca
1/, navrhovateľ nemal s obcou, t.j. odporcom 1/ uzatvorenú nájomnú zmluvu. Konštatoval, že pokiaľ by aj
boli uvedené podmienky splnené, nárok navrhovateľa by bol premlčaný, pretože na súde bol uplatnený
po uplynutí premlčacej lehoty.

Odporca 2/ k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že obec, v danom prípade Mesto Žilina, bola oprávnená
nakladať s majetkom vo svojom vlastníctve, a teda v súlade s právnymi predpismi uskutočnila zmluvný

prevod vlastníctva nehnuteľného majetku - predmetných bytov, pričom sa riadila HZ, tak ako to v
tom čase predpokladalo ust. § 12 zákona o majetku obcí. Nestotožnil sa s tvrdením navrhovateľa, že
hospodárska zmluva obsahuje nespôsobilý predmet prevodu - aj byty mohli byť predmetom prevodu
a nespôsobilý subjekt prevodu - aj právnické osoby mohli nadobúdať byty do svojho vlastníctva.
Navrhovateľ má právo žiadať o prevod vlastníctva, ale nemá naň právny nárok. Majetok vo vlastníctve

štátu môže byť predmetom prevodu vlastníctva až potom ako správca tohto majetku rozhodne o
prebytočnosti majetku a na prevod sa okrem toho vyžaduje aj súhlas zriaďovateľa. Ústav nie je povinný
uzatvoriť s navrhovateľom zmluvu o prevode vlastníckeho práva. Na prevod vlastníckeho práva sa
vzťahuje režim zákona o správe majetku štátu. Kedže byt je vo vlastníctve štátu a nakladanie s ním
zastrešuje zákon o správe majetku štátu, nie je možné podľa jeho názoru robiť si právny nárok na prevod

vlastníctva k nemu. Oznámenie ústavu zo dňa 04.06.2001 č. ÚVV-25/50-01 o tom, že dáva súhlas s
odkúpením bytu a že týmto súhlasom predmetný byt stráca povahu služobného bytu, nemohol vyvolať
žiadne právne následky, nemá žiadny právny význam pre určenie či byt stráca alebo nestráca povahu
služobného bytu. Tento režim bol síce štandardný, ale uplatňoval sa len pri odpredaji bytov, ktoré mali
síce povahu služobných bytov, ale neboli vo vlastníctve ústavu. Týchto bolo cca 63 a všetky boli vo

vlastníctve obce, resp. mesta. Konštatoval že navrhovateľ nemal a nemá nárok na prevod vlastníctva
služobnéhobytuvzmyslezákonač.182/1993Z.z.ovlastníctvebytovanebytovýchpriestorov,zhľadiska
právnej istoty, pokiaľ sa odvolací súd nestotožní s predmetným tvrdením, priklonil sa k odôvodneniu
prvostupňového súdu a názoru odporcu 1/, že nárok navrhovateľa je premlčaný.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu mu danom

ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení
s § 156 ods. 3 O.s.p.) napadnutý rozsudok okresného súdu v súlade s § 219 ods. 1,2 O.s.p. ako vecne
správny potvrdil.

V zmysle § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

V zmysle § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového
materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedli účastníci v odvolacom konaní, sa v plnom rozsahu stotožnil

so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd
v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol
a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie rozhodnutia okresného
súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov
sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia tak, ako vyplýva z citovaného ust. § 219 ods. 2 O.s.p.Odporca 1/ úspešne vzniesol námietku premlčania práva o nahradenie prejavu vôle na uzavretie
právneho úkonu, vychádzajúc zo zistenia, že navrhovateľ listom zo dňa 25.07.2001 spoločne so
svojou vtedajšou manželkou ako nájomníci bytu požiadali podľa zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve

bytov a nebytových priestorov o odpredaj predmetného bytu, Byttermu a.s. Žilina. Navrhovateľ vo
svojej výpovedi výslovne uviedol, že ide o jedinú žiadosť o odpredaj bytu a ďalšie podania sú len
urgenciami pôvodnej žiadosti, a preto tvrdenie navrhovateľa v odvolaní, že prvotný začiatok plynutia
premlčacej doby nemožno považovať list z 25.07.2001, ale až žiadosť zo 06.10.2006, ktorá obsahovo
spĺňala všetky náležitosti riadneho plnohodnotného právneho úkonu po tom, ako kataster nehnuteľností

formálne zapísal odporcu 2/ ako vlastníka bytu v roku 2004 považuje krajský súd nedôvodný. Podľa
názoru krajského súdu je v danom prípade rozhodujúce, kedy podal navrhovateľ žiadosť prvýkrát.
Dňa 25.07.2003 začala plynúť všeobecná 3 ročná premlčacia doba, v ktorej mal navrhovateľ možnosť
domáhať sa pred súdom nahradenia prejavu vôle s uzavretím zmluvy o prevode vlastníctva bytu.
Žaloba o nahradenie prejavu vôle bola podaná 17.09.2010, potom čo márne uplynula premlčacia doba
(25.07.2006), odporca 1/ sa premlčania účinne dovolal, preto okresný súd rozhodol správne podľa

§ 100 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 101 Občianskeho zákonníka. Krajský súd rovnako ako
prvostupňový súd nevidí dôvod pre aplikáciu ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v plnom rozsahu
sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku.

V zmysle ust. § 80 písm. c/ O.s.p. je z hľadiska procesného základným predpokladom úspešnosti
žaloby o určenie skutočnosť, že navrhovatelia majú na požadovanom určení naliehavý právny záujem.

Existenciu naliehavého právneho záujmu musia v konaní preukázať navrhovatelia, pričom naliehavý
právny záujem musí existovať (byť preukázaný) nielen v čase začatia konania, ale aj v čase, kedy bol
rozsudok súdu vyhlásený (§ 154 ods. 1 O.s.p.). Vo všeobecnosti platí, že naliehavý právny záujem je
daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo právo navrhovateľov ohrozené alebo kde by
bez tohto určenia sa stalo ich právne postavenie neistým. Existencia naliehavého právneho záujmu na

požadovanom určení môže byť daná aj vtedy, keď určenie existencie práva alebo právneho vzťahu,
o ktoré v konaní ide, priaznivo (prípadne nepriaznivo) ovplyvní právne postavenie navrhovateľov voči
odporcovi. Toto priaznivé (nepriaznivé) ovplyvnenie môže spočívať nielen v odstránení spornosti,
či neistoty právneho postavenia navrhovateľov voči odporcovi (samozrejme vo vzťahu k predmetu
sporu), ale aj v založení možnosti uplatnenia vlastného, zo zákona, prípadne zo záväzkového vzťahu,

vynútiteľného práva voči odporcovi k predmetu určenia (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4 Cdo
56/2009 z 22.09.2010). Žaloba o určenie v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. spravidla nemá opodstatnenie
vtedy, ak požadované určenie je len povahou predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či je tu alebo nie
je právny vzťah alebo právo, a to najmä vtedy, ak takáto predbežná otázka nerieši alebo nemôže riešiť
celý obsah alebo dosah sporného právneho vzťahu alebo práva. V danom prípade okresný súd posúdil

správne, že navrhovateľ nemôže mať naliehavý právny záujem na určení, že odporca 1/ je výlučným
vlastníkom bytu ani na určení, že hospodárska zmluva z roku 1991 uzavretá medzi odporcom 1/ a 2/ je
neplatná. K zmene právneho postavenia navrhovateľa nemôže dôjsť, nakoľko jeho právo je premlčané.

O trovách odvolacieho konania rozhodne podľa § 224 ods. 4 O.s.p. súd prvého stupňa.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.