Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 21, 2013

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 9Cb/60/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111208452
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2013:2111208452.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrnavasamosudkyňouJUDr.MartinouValentovouvprávnejvecinavrhovateľa:DinersClub

CS, s.r.o., Námestie slobody 11, Bratislava, IČO: 35 757 086, zastúpeného JUDr. Júliusom Brichtom,
advokátom, so sídlom Grösslingova 6-8, 811 09 Bratislava proti odporcom: 1. MERIT MARK, spol. s r.o.,
Saratovská 2, Bratislava, IČO: 34 139 826, 2. G. G., nar. XX.XX.XXXX, T. XXXX, O., W. A., o zaplatenie
8.603,41 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca v 1. rade j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 7.117,78 eur spolu s 8 %-ným ročným
úrokom z omeškania zo sumy 6.374,96 eur od 15.11.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume
108 eur za súdny poplatok za návrh a v sume 356,79 eur trovy právneho zastúpenia k rukám právneho

zástupcu navrhovateľa, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd návrh vo vzťahu k odporcovi v 1. rade vo zvyšnej časti z a m i e t a .

Súd návrh vo vzťahu k odporcovi v 2. rade v celom rozsahu z a m i e t a .

Odporcovi v 2. rade súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom súdu doručeným dňa 15.4.2011 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
zaviazal odporcov zaplatiť mu sumu 8.603,41 eur spolu s 8 %-ným ročným úrokom z omeškania zo
sumy 6.374,96 eur od 15.11.2010 do zaplatenia a zmluvnou pokutou vo výške 16 % ročne zo sumy
6.374,96 eur od 15.11.2010 do dňa vydania rozhodnutia vo veci samej tým, že plnením jedného z
odporcov zanikne v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého odporcu. Uplatnená pohľadávka vznikla zo
zmluvy uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom v 1.rade na základe žiadosti o vydanie kreditnej

karty zo dňa 2.7.2008, keď odporca v 2.rade dňa 10.7.2007 podpísal ručiteľské vyhlásenie, ktorým
sa zaviazal, uspokojiť pohľadávky navrhovateľa voči odporcovi v 1.rade, v prípade, že tento nesplní
akékoľvek záväzky voči navrhovateľovi, ktoré mu vznikli alebo vzniknú z právneho vzťahu založeného
žiadosťami o vydanie kreditných kariet alebo v súvislosti s nimi.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu navrhovateľa, oboznámením sa s
predloženýmilistinnýmidokladmiakoajcelýmobsahomspisu,keďpojednávalvneprítomnostiodporcov
v súlade s § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a zistil nasledovný skutkový a právny stav:Právny zástupca navrhovateľa v konaní uviedol, že navrhovateľ na podanom návrhu trvá v zmysle jeho
písomného vyhotovenia a žiada zaviazať oboch odporcov zaplatiť mu uplatnenú pohľadávku v sume
8.603,41 eur spolu s 8 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 6.374,96 eur od 15.11.2010 do

zaplatenia a so zmluvnou pokutou 16 % ročne z tej istej sumy od 15.11.2010 do vydania rozhodnutiu
súdu vo veci samej s tým, že splnením jedného z odporcov zanikne v rozsahu tohto plnenia povinnosť
druhého odporcu. Podaný návrh odôvodňuje tým, že na základe žiadosti o vydanie kreditnej karty
zo dňa 2.7.2008 odporcom v prvom rade vznikol medzi účastníkmi zmluvný vzťah, v rámci ktorého
navrhovateľ vychádzajúc z obsahu tejto žiadosti, ktorú prijal a všeobecných obchodných podmienok, na

ktorú sa odkazovalo poskytol odporcovi v 1. rade služby dojednaného rozsahu, teda odporcovi v prvom
rade bola vydaná kreditná karta, ktorej prevzatie potvrdil a prostredníctvom nej navrhovateľ zaplatil
transakcie odporcu v 1.rade prostredníctvom tejto karty s tým, že všetky transakcie využívané odporcom
v 1.rade u predajcov, u ktorých sa kartou dalo platiť navrhovateľ zaňho zaplatil a podľa zmluvy ich
mal odporca navrhovateľovi dohodnutým spôsobom vrátiť, čo však v rozhodnom období popísanom
v návrhu a aj vo vyjadrení zo dňa 14.6.2013 odporca v 1.rade nevykonal. Odporca je preto povinný

navrhovateľovi zaplatiť sumu 6.374,96 eur ako plnenie za poskytnuté služby a nakoľko sa odporca
dostal do omeškania so zaplatením platieb navrhovateľovi, navrhovateľ si uplatnil úrok z omeškania vo
výške 8 % ročne a zmluvnú pokutu vo výške 16 % ročne, ktorá dohoda o týchto nárokoch vyplýva zo
všeobecnýchobchodnýchpodmienoknavrhovateľa,kdesúoznačenéakopoplatokzomeškania,neskôr
to bolo uvedené ako sankčný poplatok s tým, že ako aj vyplýva z písomného vyjadrenia, navrhovateľ

odkazuje na bod 4.6. všeobecných obchodných podmienok, kde vyplýva povinnosť odporcu zaplatiť
navrhovateľovi poplatok z omeškania pozostávajúci z úroku z omeškania a zmluvnej pokuty vo výšky
uvedenej v zozname poplatkov a to od dátumu splatnosti. Výška poplatku z omeškania bola 24 % ročne
z toho výška úroku z omeškania 8 % ročne a zmluvná pokuta vo výške 16 % ročne. Ku dňu 30.10.2010
navrhovateľ tak vyčíslil úrok z omeškania vo výške 742,82 eur a zmluvnú pokutu vo výške 1.485,63 eur,

ktoré sumy sú súčasťou istiny a ďalej navrhovateľ žiada priznať úrok z omeškania vo výške 8 % ročne
aj percentuálne z nezaplatených platieb v sume 6.374,96 eur od 15.11.2010 do zaplatenia a rovnako z
uvedenej sumy od 15.11.2010 priznať aj 16 %-nú ročnú zmluvnú pokutu, ktorý nárok ohraničuje do dňa
vydania rozhodnutia v tejto veci. Pokiaľ ide o odporcu v 2.rade, tento ako osoba oprávnená konať za
odporcu v 1.rade, vyhlásením zo dňa 10.7.2008 prevzala ručiteľský záväzok za odporcu v 1.rade, preto

ho navrhovateľ žiada zaviazať zaplatiť uplatnenú pohľadávku spolu s odporcom v 1.rade v postavení
ručiteľa.

Z predloženej žiadosti o vydanie kreditnej karty odporcu v 1.rade zo dňa 2.7.2008, ktorá odkazovala aj
na všeobecné obchodné podmienky navrhovateľa, oboznámenie sa s ktorými odporca v 1.rade potvrdil,
vyplýva žiadosť odporcu v 1.rade o vydanie kreditnej karty.

Z článku 1.1 všeobecných obchodných podmienok navrhovateľa vyplýva, že predmetom jeho činnosti
je vydávanie a správa nebankových platobných kariet, vykonávanie obchodných transakcií z použitia
kreditných kariet.

Podľačlánku2všeobecnýchobchodnýchpodmienoknavrhovateľavyplýva,žedržiteľkartyjeoprávnený
po predložení karty uskutočňovať prostredníctvom nej platby kdekoľvek na svete za tovary zakúpené,

resp. za služby poskytnuté zmluvným partnerom a to do výšky limitu, ako aj prostredníctvom karty vybrať
hotovosť z bankomatov, od oprávnených osôb do výšky hotovostného limitu.

Podľačlánku4.1všeobecnýchobchodnýchpodmienoknavrhovateľavyplýva,žespoločnosťDinersClub
Slovakia, s.r.o. uhradí zmluvným partnerom všetky pohľadávky, ktoré vzniknú v súvislosti s realizovaním
transakcií prostredníctvom karty v príslušnom zúčtovacom období.

Podľa článku 4.2 všeobecných obchodných podmienok navrhovateľa vyplýva, že žiadateľ je povinný
dlžnú sumu vyplývajúcu z výpisu transakcií, prípadne zo súhrnného vyúčtovania uhradiť do dátumu
splatnosti, najneskôr však do piatich dní od dátumu splatnosti.Podľa článku 4.6 všeobecných obchodných podmienok navrhovateľa vyplýva, že ak sa žiadateľ dostane
do omeškania so zaplatením dlžnej sumy z výpisu transakcií, je povinný uhradiť spoločnosti Diners Club
Slovakia, s.r.o. najmä poplatok z omeškania pozostávajúci z úroku z omeškania a zmluvnej pokuty vo

výške uvedenej v zozname poplatkov od dátumu splatnosti, iné poplatky podľa zoznamu poplatkov, napr.
poplatky za vystavenie upomienok, všetky náklady, ktoré spoločnosti vznikli v súvislosti s vymáhaním
dlžnej sumy, napr. súdne a notárske poplatky a náklady právneho zástupcu.

Z ručiteľského vyhlásenia zo dňa 10.7.2008 vyplýva vyhlásenie a záväzok odporcu v 2.rade, že uspokojí
pohľadávky navrhovateľa voči dlžníkovi, ak dlžník - odporca v 1.rade nesplní akékoľvek záväzky voči

veriteľovi, ktorému vznikli alebo vzniknú z právneho vzťahu založeného žiadosťami o vydanie kreditných
kariet Diners Club Slovakia, s.r.o. alebo v súvislosti s nimi.

Z preberacieho protokolu vyplýva, že odporca v 2.rade prevzal dňa 11.7.2008 kartu č.
XXXXXXXXXXXXXX.

Z výpisu z obchodného registra odporcu v 1.rade vyplýva, že odporca v 2.rade bol v období od 1.5.2008
do 29.4.2011 spoločníkom a konateľom odporcu v 1.rade.

Podľa ustanovenia § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá
nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva
nie je uzavretá.

Podľa ustanovenia § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch
1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom

zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a
týmto zákonom.

Podľa ustanovenia § 1 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov,
obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené
v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto

ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto
predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento
zákon.

Podľa ustanovenia § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia
zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný túto pokutu

zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu
možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej
určenia.

Podľa ustanovenia § 303 Obchodného zákonníka, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak
dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

Podľaustanovenia§304Obchodnéhozákonníka,ručenímmožnozabezpečiťlenplatnýzáväzokdlžníka
alebo jeho časť. Vzniku ručenia však nebráni, ak záväzok dlžníka je neplatný len pre nedostatok
spôsobilosti dlžníka brať na seba záväzky, o ktorom ručiteľ v čase svojho vyhlásenia o ručení vedel.
Ručením možno zabezpečiť aj záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti alebo ktorého vznik závisí od
splnenia podmienky.

Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka (v znení v čase uzatvorenia zmluvného vzťahu
účastníkov), ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinnýplatiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná
úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho
polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v

prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas celého tohto polroka.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi navrhovateľom a odporcom v 1.rade vznikol obchodno-
právny záväzkový vzťah, na základe ktorého navrhovateľ poskytol odporcovi v 1.rade kreditnú kartu,
ktorú tento riadne prevzal a prostredníctvom ktorej vykonával vo svoj prospech transakcie popísané
vo všeobecných obchodných podmienkach navrhovateľa, s ktorými bol oboznámený, pričom sa

zaviazal k povinnosti dlžnú sumu vyplývajúcu z výpisu transakcií, prípadne zo súhrnného vyúčtovania
uhradiť navrhovateľovi, čo však v danom prípade v rozhodnom období neurobil. Pohľadávka, ktorá je
predmetom konania vyplýva z popísaného zmluvného vzťahu účastníkov a predstavuje vyčíslený podľa
navrhovateľadohodnutý8%-nýročnýúrokzomeškaniazdlžnejsumykudňu30.10.2010vsume742,82
eur, vyčíslenú podľa navrhovateľa dohodnutú zmluvnú pokutu vo výške 1.485,63 eur ustálenú ako 16
% ročne z dlžnej sumy ku dňu 30.10.2010 a nezaplatenú istinu vo výške 6.374,96 eur ako neuhradené

položky - transakcie vykonané prostredníctvom kreditnej karty za obdobie od 15.3.2009 do 15.10.2009.
Odporca v 2.rade podpísal ručiteľské vyhlásenie a nakoľko odporca v 1.rade vyúčtované čiastky riadne
a včas nezaplatil a odporca v 2.rade ako ručiteľ bol vyzvaný na ich zaplatenie za hlavného dlžníka,
ktorý rovnako neplnil, navrhovateľ žiada uplatnenú istinu pohľadávky spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8 % ročne a zmluvnou pokutou vo výške 16 % ročne z nezaplatenej istiny ako neuhradených

transakcií vykonaných prostredníctvom kreditnej karty v sume 6.374,96 eur od 15.11.2010 v prípade
úroku z omeškania do zaplatenia a v prípade zmluvnej pokuty do rozhodnutia vo veci samej zaplatiť
od oboch odporcov.

Pokiaľ ide o uplatnenú istinu pohľadávky v rozsahu sumy 6.374,96 eur predstavujúcu neuhradené
transakcievykonávanéprostredníctvomkreditnejkarty,vtejtočastisúdpovažovalnávrhnavrhovateľaza

dôvodný, vychádzajúc z existencie obchodno-právneho záväzkového vzťahu účastníkov, podľa ktorého
si navrhovateľ svoju zmluvnú povinnosť splnil a zrealizoval platby za odporcu v 1.rade prostredníctvom
vydanej karty, pričom odporca v 1.rade si nesplnil svoju zmluvnú povinnosť a dlžnú sumu v súvislosti
s realizovaním transakcií prostredníctvom karty navrhovateľovi nezaplatil a nakoľko v konaní nebola
zistená skutočnosť, ktorá by odporcu v 1.rade zbavovala tejto povinnosti, zaviazal ho súd túto časť

uplatnenej pohľadávky navrhovateľovi zaplatiť.

Časť istiny pohľadávky predstavujúcu vyčíslenú zmluvnú pokutu ku dňu 30.10.2010 vo výške 1.485,63
eur, súd nemohol považovať za nárokovateľnú a to z nasledujúcich dôvodov.

Uplatnená zmluvná pokuta pre prípad, že sa odporca v 1.rade dostane do omeškania so zaplatením
dlžnej sumy z výpisu transakcií, ku ktorej sa mal tento podľa navrhovateľa zaviazať vychádzajúc

zo znenia článku 4.6 všeobecných obchodných podmienok navrhovateľa, nie je podľa názoru súdu
dohodnutá platne.

Obsahovými náležitosťami dohody o zmluvnej pokute (inak uzatvorenej v písomnej forme ako súčasť
všeobecných obchodných podmienok navrhovateľa s potvrdením oboznámenia sa s nimi odporcom v
1.rade) pri splnení podmienky platnosti tejto dohody v písomnej forme, ktoré majú obligatórny charakter,

sú určenie povinnosti, ktorej splnenie má zmluvná pokuta zabezpečovať a zároveň určenie výšky
zmluvnej pokuty.

Podmienkou platnosti dohody o zmluvnej pokute je určenie povinnosti, ktorá má ňou byť zabezpečená,
resp. porušením ktorej vznikne nárok na jej zaplatenie. Pri výklade prejavu vôle obsiahnutom v zmluve je
potrebné vychádzať predovšetkým z obsahu listiny a takýto prejav vôle sa vykladá predovšetkým vôľou

strán v okamžiku uzatvárania zmluvy, avšak za podmienky, že táto vôľa nie je v rozpore s tým, čo vyplýva
z jazykového vyjadrenia úkonu. Z citácie tvrdenej dohody o zmluvnej pokute tak vyplýva, že účastníci
si pre prípad „ak sa žiadateľ dostane do omeškania so zaplatením dlžnej sumy z výpisu transakcií, jepovinný uhradiť spoločnosti najmä poplatok z omeškania pozostávajúci z úroku z omeškania a zmluvnej
pokuty vo výške uvedenej v zozname poplatkov od dátumu splatnosti“.

Ustanovenie § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré platí aj pre obchodno-právne záväzkové

vzťahy definuje príslušenstvo pohľadávky, ktorým je aj poplatok z omeškania, na ktorý však vzniká
nárok len vtedy, keď to zákon výslovne ustanovuje, teda že v danom konkrétnom prípade vzniká
dlžníkovi povinnosť ho zaplatiť. Je preto potrebné skonštatovať, že platná právna úprava nespája pre
prípad omeškania so zaplatením ceny povinnosť platiť poplatok z omeškania. Pokiaľ si potom zmluvné
strany dohodli pre prípad omeškania poplatok z omeškania, na tento navrhovateľovi nevznikol nárok

aj napriek dohode zmluvných strán pre rozpor so zákonom. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že
podľa všeobecných obchodných podmienok je dohodnutý poplatok z omeškania následne definovaný
ako pozostávajúci zo zmluvnej pokuty a úroku z omeškania, teda z iných právnych inštitútov, čo v
konečnom dôsledku spôsobuje neurčitosť dohodnutého nároku bez možnosti výkladového odstránenia
tohto jazykového vyjadrenia, pretože dohoda - prejav vôle je tak v rozpore s jeho jazykovým vyjadrením.
Pri takto formulovanej dohode o sankcii pre prípad omeškania nemohlo dôjsť k platnému dojednaniu,

ktoré by mohlo spôsobiť právne následky (poplatok z omeškania je pre daný prípad nenárokovateľný a
dohoda o zmluvnej pokute ako aj výške úroku z omeškania neurčitá). Tu zostáva sporným aj určenie
výšky či už zmluvnej pokuty alebo úroku z omeškania vzhľadom na odkaz len na sadzobník poplatkov,
na ktorý osobitne zmluva neodkazovala, všeobecné obchodné podmienky ho spomínajú len v čl. 4.6,
čím nie je podľa názoru súdu ani splnené písomná forma dohody o výške prípadnej zmluvnej pokuty

ako aj dohodnutého úroku z omeškania

Vzhľadom na uvádzané tak súd návrh navrhovateľa voči odporcovi v 1 rade ako zmluvnej strane v časti
vyčíslenej zmluvnej pokuty ako aj uplatnenej zmluvnej pokuty do rozhodnutia vo veci pri percentuálnom
uplatnení z dlžnej sumy ako nedôvodný zamietol. Uplatnený vyčíslený úrok z omeškania nakoľko bol
v rozsahu jeho zákonnej výšky ako aj ďalej jeho percentuálne uplatnenie z dlžnej sumy do zaplatenia

navrhovateľovi priznal, nakoľko nepresahoval výšku zákonného úroku z omeškania podľa § 369 ods. 1
Obchodného zákonníka, na ktorý navrhovateľovi vznikol nárok zo zákona, tu bol súd viazaný návrhom,
i keď v rozhodnom období bola jeho výška vyššia než uplatnená.

Pokiaľ ide o pasívnu legitimáciu odporcu v 2.rade v prejednávanej veci ako ručiteľa, súd zaujal právne
stanovisko, podľa ktorého je prehlásenie ručiteľa zo dňa 10.7.2008 neplatným právnym úkonom pre

jeho neurčitosť.

Sankcia neplatnosti právneho úkonu sa podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka viaže k náležitostiam
prejavu vôle; prejav vôle je neurčitý, ak je neistý jeho obsah, t.j. - okrem prípadov, kde vôbec chýba určitá
vôľa - keď sa konajúcemu nepodarilo obsah vôle jednoznačným spôsobom určiť a je nezrozumiteľný,
ak konajúci nedosiahol - vadným slovným alebo iným sprostredkovaním - jasného vyjadrenia tejto vôle.

Záver o neurčitosti alebo nezrozumiteľnosti právneho úkonu predpokladá, že ani jeho výkladom nie je
možné dospieť k nepochybnému poznaniu, čo chcel účastník prejaviť (to napokon platí aj pre uvádzané
vyššie o dohode o zmluvnej pokute a výške úroku z omeškania).

Podľa ustáleného výkladu podávaného súdnou praxou je vôľa, vtelená do právneho úkonu, svojim
prejavom určitá a zrozumiteľná, ak je výkladom objektívne pochopiteľná, t.j. ak môže typicky účastník

túto vôľu bez rozumných pochybností o jej obsahu adekvátne vnímať.

Posúdenie ručiteľského prehlásenia ako neplatného právneho úkonu je založené na názore o jeho
neurčitosti, nezrozumiteľnosti, ktoré súd považuje v tom, že ručiteľské prehlásenie odkazuje na neurčitý
záväzok.

Z obsahu § 304 ods. 1,2 Obchodného zákonníka vyplýva, že ručiteľský záväzok môže vzniknúť

ako akcesorický záväzok na zabezpečenie platného záväzku dlžníka, pričom § 304 ods. 2 umožňuje
uskutočniť platne aj ručiteľské vyhlásenie na zabezpečenie záväzku dlžníka, ktorý vznikne v budúcnosti.Pokiaľ ide o ručiteľské vyhlásenie odporcu v 2.rade, súd konštatuje, že písomná forma vyhlásenia
dodržaná bola, ako aj zrejmé a jasné označenie veriteľa, voči ktorému sa vyhlásenie robí, zrejmé
označenie ručiteľa ako aj dlžníka, súd však nemohol konštatovať určitosť záväzku vyjadrenú jeho

presnou identifikáciou, právnym dôvodom tak, aby tento nebolo možné zameniť za inú pohľadávku. Z
obsahu vyhlásenia potom nie je zrejmé, ktorý presne špecifikovaný záväzok dlžníka ručiteľ zabezpečuje,
pretože táto skutočnosť z formulácie „akékoľvek záväzky voči veriteľovi, ktorému vznikli alebo vzniknú z
právneho vzťahu založeného žiadosťami o vydanie kreditných kariet Diners Club Slovakia, s.r.o. alebo
v súvislosti s nimi“ nevyplýva. To znamená, že ručiteľské vyhlásenie odkazuje na „akékoľvek záväzky“,

ako aj na to, že tieto záväzky majú vzniknúť alebo vznikli z právneho vzťahu založeného „žiadosťami
o vydanie kreditných kariet“ - vo vzťahu k odporcovi v 1.rade podľa obsahu spisu bola vydaná len
jedna karta, a napokon vyhlásením mali byť zabezpečené aj záväzky „súvisiace s vydanými kreditnými
kartami“, pričom z takejto formulácie skutočne nie je zrejmé aké sú to súvisiace záväzky, na ktoré sa
ručiteľské vyhlásenie malo tiež vzťahovať.

Podľa uvádzaného potom nemohlo vzniknúť platný ručiteľský záväzok odporcu v 2 rade a tým jeho

povinnosť byť zaviazaný v prejednávanej veci k zaplateniu uplatnenej pohľadávky spolu s dlžníkom -
odporcom v 1 rade a súd návrh vo vzťahu k nemu ako nedôvodný zamietol.

Onáhradetrovkonanianavrhovateľarozhodolsúdsodkazomnaustanovenie§142ods.2Občianskeho
súdneho poriadku vo vzťahu k odporcovi v 1 rade a úspešnejšiemu navrhovateľovi priznal náhradu
trov konania, keď jeho úspech ustálil na 16 %. Tu súd zohľadnil rozsah uplatnenej pohľadávky, ktorú

navrhovateľovi nepriznal (t.j 1 485,63 eur zmluvná pokuta ako súčasť istiny pohľadávky a zmluvná
pokuta uplatnená percentuálne z dlžnej sumy do rozhodnutia súdu vo veci - 2651,98 eur) v pomere
s jej priznaným rozsahom, čo predstavuje percentuálnu neúspešnosť navrhovateľa 42 % (11255,39
eur uplatnená istina spolu s vyčíslenou percentuálne uplatnenou zmluvnou pokutou oproti neúspechu
v časti 4737,61 eur ako nepriznaná vyčíslená zmluvná pokuta, ktorá bola súčasťou istiny a vyčíslená

percentuálne uplatnená zmluvná pokuta do rozhodnutia súdu) a tým celkovú úspešnosť 58 % úspešnosť
mínus 42 % neúspešnosť, čo predstavuje celkovú úspešnosť navrhovateľa 16 %, v ktorom rozsahu
súd priznal navrhovateľovi voči odporcovi v 1 rade uplatnenú náhradu trov konania za súdny poplatok
za podaný návrh v sume 675 eur a trovy právneho zastúpenia 2229,96 eur za nasledujúce úkony
právnej služby: prevzatie zastúpenia, podanie návrhu na súd vyjadrenie zo dňa 24.5.2011, účasť na

pojednávaní dňa 8.7.2011, ktoré bolo odročené bez otvorenia (1/4 odmeny), účasť na pojednávaní
dňa 14.12.2012, ktoré bolo odročené bez otvorenia (1/4 odmeny), účasť na pojednávaní dňa 5.4.2013,
ktoré bolo odročené bez otvorenia (1/4 odmeny), písomné podania na súd zo dňa 14.6.2013, účasť na
pojednávaní dňa 21.6.2013 á 304,73 vrátane 20% DPH, 4 krát režijný paušál 7,41 eur, 1 krát 7,63 eur,
3 krát 7,81 eur, čo spolu vrátane 20% DPH predstavuje sumu 72,85 eur, cestovné náklady v súvislosti s

účasťou na pojednávaniach dňa 8.7.2011, 14.12.2012, 5.4.2013, 21.6.2013 v celkovej sume 155,70 eur,
náhrada za stratu času v súvislosti s účasťou na vyššie popísaných pojednávaniach spolu s 20% DPH v
celkovej sume 247,93 eur. Súd tak priznal navrhovateľovi náhradu za súdny poplatok za návrh v sume
108 eur (16% zo sumy 675 eur) a za trovy právneho zastúpenia 356,79 eur (16% zo sumy 2229,96 eur),
ktoré zaviazal odporcu v 1 rade zaplatiť k rukám právnemu zástupcovi navrhovateľa v súlade s § 149

ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Úspešnému odporcovi v 2 rade vznikol nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľovi s odkazom
na § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ktoré mu však súd nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy
nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Trnave.Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.