Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 27, 2015

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 1C/49/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614209510
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Gargulová
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7614209510.6

Uznesenie

Okresný súd Spišská Nová Ves v právnej veci žalobcu U. F., N.. V.. Q.., E. XXXX/X, K. X, Č. V., F.: XXX
XX XXX zastúpeného advokátom Mgr. Petrom Starinským, Panenská 13, Bratislava, proti žalovanému
Z. Z., J.. XX. X. XXXX, J. G. O. XXX/XX, E., t. č. na neznámom mieste, zastúpeného opatrovníkom pre
konanie Obcou Harichovce, Harichovce, v konaní o zaplatenie 28 196,23 CZK s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd konanie zastavuje.

Súd vyslovuje, že na prejednanie veci nemá právomoc.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Žalobca má právo na vrátenie súdneho poplatku v usme 61,50 eur prostredníctvom prevádzkovateľa
platobného systému E - Kolok, Slovenská pošta, a. s., CVFT OSA, Thurzova 1, Košice v lehote do 30
dní od doručenia odpisu tohto právoplatného rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal na tunajšom súde návrh na zaplatenie žalovanej sumy z nároku žalobcu - subjektu

v Českej republike, ktoré smeruje proti odporcovi žijúcemu v Slovenskej republike za poskytnutý
spotrebiteľský úver v Českej republike.

Vo veci bol vydaný platobný rozkaz 1 Ro 49/2015-49 zo dňa 2.10.2014, ktorý však žalovanému nebol
doručený, pretože podľa oznámenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Spišskej Novej Vsi,
Odboru poriadkovej polície Obvodného oddelenia Policajného zboru v Spišskej Novej Vsi zo dňa
21.10.2014 z č.l. 54, ktorého súd požiadal o doručenie platobného rozkazu žalovanému, sa žalovaný

dlhodobo v mieste bydliska nezdržiava, ale sa zdržiava v Českej republike - v Prahe na bližšie nezistenej
adrese.

Súd ustanovil odporcovi opatrovníka pre konanie a vo veci nariadil pojednávanie.

Zástupca žalobcu nevedel uviesť, či sa žalovaný sa zdržiava na území Slovenskej republiky s úmyslom
sa tu trvale zdržiavať.

Opatrovník žalovaného sa na pojednávaní nezúčastnil, doručenie predvolania mal súd riadne vykázané,
svoju neprítomnosť ospravedlnil, preto podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v jeho neprítomnosti.Z jeho písomného podania z č.l. 63 spisu mal súd preukázané, že žalovaný je síce v ich obci prihlásený
k trvalému pobytu bezdomovca, ale dlhodobo sa zdržiava v Českej republike.

6

Súd v prvom rade skúmal či môže na riešenie predmetnej otázky aplikovať Nariadenie Brusel I. Na
aplikáciu nariadenia je nevyhnutné, aby bol spor o ktorom sa vedie konanie, sporom s medzinárodným
prvkom, pretože Nariadenie Brusel I. bolo výslovne prijaté ako opatrenie v oblasti súdnej spolupráce
v občianskych veciach s cudzím prvkom, v zmysle čl. 65 písm.a/ tretia zarážka ZES. Medzinárodný
prvok je v predmetnom spore daný tým, že žalobca je právnickou osobou so sídlom v Českej republike
a svoju žalobu uplatnil pred súdom Slovenskej republiky. Tým bola vytvorená situácia, v ktorej môže

vyvstať otázka medzinárodnej právomoci, ako podmienka prítomnosti cudzieho prvku v danom konaní
(rozhodnutie SD ES vo veci C-281/02 Owusu ).

Z toho istého dôvodu je splnená i podmienka teritoriálnej pôsobnosti Nariadenia, keď má byť Nariadenie
Brusel I. aplikované v členských štátoch EÚ ( Česká republika a Slovenská republika), v ktorých je ho
možné aplikovať (podľa článku 1 ods. 3 ho nie je možné doposiaľ aplikovať len v Dánsku). Splnená

je tiež podmienka časovej pôsobnosti Nariadenia, keďže konanie bolo začaté po tom, čo nariadenie
vstúpilo do platnosti v oboch uvedených členských štátoch, pre Slovenskú republiku dňom 1.5.2004
kedy sa Slovenská republika stala členom Európskej únie (viď čl. 66 ods.1). A nakoniec, splnená je i
podmienka vecnej pôsobnosti Nariadenia, keďže ide o spor z úverovej zmluvy, ktorá je typickým civilným
ev. obchodným kontraktom. Na základe horeuvedeného dospel súd k záveru, že na jeho medzinárodnú

právomoc je potrebné aplikovať režim Nariadenia Brusel I.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi

vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa čl. 3 bod 1 Nariadenia Rady ES č. 44/2001 - BRUSEL 1 osoby s bydliskom na území členského
štátu možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe princípov upravených v oddieloch
2 až 7 tejto kapitoly

Podľa čl. 15 bod 2 Nariadenia Rady ES č. 44/2001 vo veciach týkajúcich a zmluvy uzavretej
spotrebiteľom na účely, ktorý nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa
právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 4 a článku 5 bod 5, ak ide

a) o zmluvu o predaji tovaru na splátku, alebo

b) o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má

financovať predaj tovaru, alebo

c) vo všetkých ostatných prípadoch, o zmluvu uzavretú s účastníkom, ktorý obchoduje alebo podniká
v členskom štáte bydliska spotrebiteľa, alebo akýmkoľvek spôsobom smeruje takto činnosti do tohto
členského štátu alebo do viacerých štátov, vrátane tohto členského štátu, a zmluva spadá do rozsahu
týchto činností.

Podľa čl. 16 bod 2 Nariadenia Rady ES č. 44/2001 druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa
len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.Podľa čl. 26 ods. 1 Nariadenia Rady ES č. 44/2001 ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom
štáte, žalovaná na súde iného členského štátu a nezúčastní sa konania, súd aj

bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc, ak si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto

nariadenia.

Podľa čl. 26 ods. 1 Nariadenia Rady ES č. 44/2001 súd preruší konanie dovtedy, kým sa nepreukáže,
že žalovaný mal možnosť prevziať písomnosť, ktorou sa začalo konanie, alebo rovnocennú písomnosť
v dostatočnom čase, aby mohol pripraviť svoju obhajobu alebo na tento účel sa prijali všetky potrebné
kroky.

Podľa čl. 59 Nariadenia Rady ES č. 44/2001 na určenie, či má účastník bydlisko v členskom štáte,

ktorého súdom vo veci napadla žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu. Ak účastník nemá
bydlisko v členskom štáte, ktorého súdom vo veci napadla žaloba, potom na určenie, či má účastník
bydlisko v inom členskom štáte, súd použije právny poriadok tohto členského štátu.

Podľa § 84 O.s.p. na konanie je príslušný všeobecný súd účastníka, proti ktorému návrh smeruje
(odporca), ak nie je ustanovené inak.

Podľa § 84 zák. č. 69/2001Sb. (Občiansky súdny poriadok Českej republiky) na konanie je príslušný
všeobecný súd účastníka, proti ktorému návrh smeruje (odporca), ak nie je ustanovené inak.

Podľa § 85 ods. 1 cit. zák. ak nestanoví zákon inak, je všeobecným súdom fyzickej osoby okresný súd,
v ktorého obvode má bydlisko, a ak nemá bydlisko, okresný súd, v ktorého obvode sa zdržuje. Ak má
fyzická osoba bydlisko na viacerých miestach, sú ich všeobecným súdom všetky okresné súdy, v ktorých

obvode bývajú s úmyslom trvalo sa tam zdržiavať.

Na zistenie okolnosti bydliska žalovaného súd vykonal dokazovanie a zistil, že žalovaný sa už viacero
rokov zdržiava v Českej republike na bližšie nezistenej adrese.

V danom prípade ide o spor z uzavretej spotrebiteľskej zmluvy - o spotrebiteľskom úvere, ktorý smeruje
voči spotrebiteľovi s bydliskom na území Českej republiky, kde sa zdržiava už niekoľko rokov, a teda v

Českej republike žije s úmyslom trvalo sa tam zdržiavať.

ESD vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil, že Nariadenie (teda Bruselský dohovor) vo všetkých
svojich ustanoveniach, a to tak tých, ktoré sa týkajú súdnej príslušnosti, ako i tých, ktoré sa týkajú
uznania a výkonu rozsudkov, smeruje k zachovaniu práva žalovaného účinne sa v konaní brániť. Iba
vďaka týmto zárukám, poskytovaným žalovanému, môže byť uznávanie a výkon súdnych rozhodnutí

v režime Nariadenia tak liberálne (porovnaj C-125/79 Denilauler v. Couchet Erérers, C-474/93 Hengst
v. Campese, C-166/80 Klomps v. Michel). Súčasťou práva účinne sa brániť je prirodzene i právo byť
žalovaný na vhodnom súde. Tým je v zmysle článku 2 Nariadenia súd štátu, v ktorom má žalovaný
bydlisko. Tento princíp je ďalej v čl. 16 ods. 2 Nariadenia posilenný tak, že súdy daného štátu sú v
sporoch zo spotrebiteľských zmlúv medzinárodne výlučne príslušné. Z uvedeného je zrejmé, že tam, kde

je namieste aplikovať Nariadenie Brusel I., má právo žalovaného sa v konaní účinne brániť, prednosť
pred právom žalobcu na súdnu ochranu.

Nariadenie Brusel I. neumožňuje viesť konanie proti osobe neznámeho pobytu. Článok 59 Nariadenia
síce ponecháva otázku určenia bydliska účastníka konania na národnom práve, ktoré ho môže podľa
poznatkov procesného súdu chápať ako miesto faktického pobytu fyzickej osoby, rovnako ako právo

české, alebo ako miesto jej fiktívneho pobytu, avšak s tým, že sa daná osoba zdržuje na inom známom
mieste(napr.Upríslušníkovvojenskýchjednotiekpôsobiacichdočasnenazahraničnýchmisiáchalebou
členov lodných posádok). Podľa názoru súdu však nepokrýva prípady, keď odporca žiadne súdu známebydlisko nemá. Znenie § 29 ods. 2 OSP ani fikciu bydliska účastníka odporcu nevytvára, počíta s tým,
že bydlisko ale aj pobyt odporcu sú neznáme. Vedenie konania proti osobe neznámeho pôvodu preto
nie je medzerou v zákonnej úprave, ale stojí úplne mimo nej. Okrem toho, v každom inom členskom

štáte by rozhodnutie vydané v konaní podľa slovenského procesného práva, kde je odorca zastúpený
procesným opatrovníkom, bolo posúdené v rozpore s verejným poriadkom a nemohlo by byť preto v
zmysle článku 34 ods. 1 Nariadenia uznané.

Pretože nedostatok právomoci súdu je neodstrániteľnou prekážkou konania, súd musí v zmysle § 104
ods. 1 OSP konanie v plnom rozsahu zastaviť.

V zmysle vyššie citovaných ustanovení nie je preto daná právomoc tunajšieho súdu na konanie vo veci.

Súd preto rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a konanie zastavil.

O vrátení súdneho poplatku rozhodol súd podľa § 11 ods. 1,4,6 Zákona o súdnych poplatkoch.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a ich náhradu účastníkom
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.