Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, October 22, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/10/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2110208009
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2110208009.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v právnej veci navrhovateľov: 1. J. K., nar. X.X.XXXX, bytom J. E. X, J., 2. D. K.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom J. E. X, J., proti odporcovi: Mgr. A. A., nar. XX.X.XXXX, adresa na doručovanie:
G. XXXX/XX, J., zastúpený advokátom: JUDr. Dušan Slanina, Kollárova 34, Trnava, o zaplatenie 5.000,-
Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľov 1 a 2 proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č.k.
17C/175/2010-99 zo dňa 7. februára 2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c
i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľov v 1. a v 2. rade zamietol.
Navrhovateľom v 1. a v 2. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi náhradu trov
konania v sume 714,94 Eur, titulom trov právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu odporcu, v

lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

Rozhodnutie prvostupňový súd s poukazom na § 50a ods. 1 a 3, § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
vecne odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania nemal za preukázané, že navrhovateľom v 1. a
2. rade v zmysle článku II. bodu 2 Zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, uzavretej dňa 3.3.2010
medzi navrhovateľmi v 1. a 2. rade a odporcom, vzniklo právo na zmluvnú pokutu vo výške 10.000,-

Eur, pretože odporca s nimi neuzavrel v lehote do 31.3.2010 kúpnu zmluvu k nehnuteľnostiam, podľa
článku I. bodu 2, pretože stavba - garáž, s.č. XXXX, postavená na parcele č. XXXX, už k 31.3.2010
neexistovala a taktiež stavba - rozostavaná rodinný dom na parcele č. XXXX/X v čase od uzavretia
budúcej kúpnej zmluvy z 3.3.2010 do doby 31.3.2010, kedy mala byť k nej uzavretá Kúpna zmluva,
nebola evidovaná v Katastri nehnuteľnosti, ako vlastníctvo navrhovateľov v 1. a 2. rade, preto v čase,
kedy mala byť predmetná Kúpna zmluva k predmetnej stavbe - rozostavaný rodinný dom uzavretá,

nemohla byť ani platne prevedená táto stavba na odporcu, pretože v zmysle § 133 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom
do katastra nehnuteľností, preto súd mal za to, že Kúpna zmluva, ak ako to vyplýva zo Zmluvy o
uzavretí budúcej kúpnej zmluvy z 3.3.2010, nemohla na základe uvedeného byť ani takto uzavretá do
31.3.2010 účastníkmi konania, preto súd mal za to, že tento záväzok na uzavretie kúpnej zmluvy podľa
§ 50a ods. 3 Občianskeho zákonníka odporcovi zanikol, preto súd návrh navrhovateľa zamietol ako

nedôvodný. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
a úspešnému odporcovi súd priznal právo na náhradu trov konania a to za nasledovné úkony právnej
pomoci: prevzatie zastúpenia 20.3.2012, vyjadrenie k návrhu 31.1.2013, ďalšia porada s klientom v
rozsahu 2 hod. 5.2.2013, účasť na pojednávaní 7.2.2013, v uplatnenej výške za jeden úkon 170,97
Eur x 4 úkony = 683,88 Eur, režijný paušál 1 x 7,63 Eur = 7,63 Eur, 3 x 7,81 Eur = 23,43 Eur, spolu
v sume 714,94 Eur, podľa § 10, 16 Vyhlášky MSSR č. 655/2004 Z.z., ktorá výška uplatnenej odmeny

zodpovedala rozsahu výške stanovenej odmeny podľa § 10 tejto vyhlášky.Proti tomuto rozsudku podali odvolanie navrhovatelia 1 a 2, ktorým navrhli napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa zmeniť a ich návrhu v celom rozsahu vyhovieť, alebo ho zrušiť a vec mu vrátiť na
ďalšie konanie, uplatniac odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.. Odvolatelia sa

nestotožnili s aplikáciou § 50a ods. 3 OZ a záverom súdu prvého stupňa, že záväzok zo zmluvy o
budúcej zmluve zanikol, keď toto ustanovenie sa vzťahuje na prípade zániku záväzku pod vplyvom
okolností, ktoré existovali v čase uzavretia zmluvy o budúcej zmluve a zmenili sa do takej miery, že
nemožno spravodlivo požadovať uzavretie zmluvy. V danom prípade takýmito okolnosťami nemôže
byť neexistencia garáže, ktorá neexistovala už v čase uzavretia zmluvy o budúcej zmluve, jej status

sa preto nezmenil, rovnako ako sa nezmenila okolnosť, že stavba - rozostavaný rodinný dom nebol
zapísaný v katastri nehnuteľností. Nesprávny je tiež záver súdu prvého stupňa o nemožnosti prevodu
vlastníckeho práva k nedokončenej (neskolaudovanej), resp. rozostavanej stavbe, poukazujúc na ust.
§ 3 ods. 15 zákona č. 162/1995 Z.z., rozostavaná stavba sa môže stať predmetom prevodu právnych
vzťahov. Súd prvého stupňa sa nedôsledne zaoberal zmluvou o budúcej zmluve, neskúmal jej jednotlivé
ustanovenia vo vzájomných súvislostiach a v súlade s jej účelom. Nezohľadnil čl. II. ods. 1 zmluvy,

podľa ktorého účastníci predpokladali zabezpečenie kompletnej dokumentácie potrebnej na vydanie
kolaudačného rozhodnutia v lehote do 30 dní od jej podpisu, ako aj čl. IV. ods. 4, podľa ktorého
odporca bol oboznámený s právnym i fyzickým stavom nehnuteľnosti. Zo žiadneho ustanovenia zmluvy
nevyplýva, že rozostavaný rodinný dom mal byť do 30 dní od uzavretia zmluvy o budúcej zmluve aj
zapísaný do katastra nehnuteľností. Navrhovateľom vzniklo právo na zmluvnú pokutu vo výške 10.000,-

Eur, nakoľko odporca svoju zmluvnú povinnosť nesplnil. Navrhovatelia považujú za nesprávne tiež
rozhodnutie o trovách konania, keď súd mal aplikovať § 150 ods. 1 O.s.p. z dôvodu danosti dôvodov
hodných osobitného zreteľa. Namietajú tiež výšku prisúdených trov, keď za neúčelné úkony považuje
vyjadrenie k návrhu z 31.1.2013 ako aj ďalšiu poradu s klientom z 5.2.2013, správna výška trov konania
je 357,38 Eur za dva úkony.

Odporca odvolanie nepodal, k dourčenému odvolaniu navrhovateľov sa písomne vyjadril
prostredníctvom advokáta, navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť a
uplatnil si trovy odvolacieho konania vo výške 357,56 Eur. Bolo nepochybné, že pri podpísaní zmluvy
o budúcej zmluve ako aj v čase, kedy malo prísť k podpísaniu kúpnej zmluvy 31.3.2010, bola na LV

č. XX pre k.ú. J. zapísaná neexistujúca garáž s.č. XXXX a nebola zapísaná stavba rozostavaného
rodinného domu na parc. č. XXXX/X, preto táto stavba nemohla byť platne prevedená na odporcu.
Súd neuzavrel, že rozostavanú stavbu nie je možné previesť na nového navrhovateľa, táto môže byť
evidovaná v katastri nehnuteľností podľa ust. § 3 ods. 15 zákona č. 162/1995 Z.z. V čase ku dňu
31.3.2010 nebolo predložené kolaudačné rozhodnutie a ani príslušná kompletná dokumentácia pre

jeho vydanie. Odporcovi ako budúcemu kupujúcemu nikdy nebola predložená riadna kúpna zmluva
s príslušným znaleckým posudkom. Odporca preto dňa 30.3.2010 písomne odstúpil od zmluvy o
uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy, nesplnenie povinností budúcich predávajúcich spôsobilo absolútnu
neplatnosť zmluvy o budúcej zmluve. Odporca poukázal tiež na zistenia z konania Okresného súdu
Trnava, sp. zn. 15Cb/139/2010, kde navrhovateľ 1 vystupoval ako svedok, a tiež na rôzne termíny

uzavretia riadnej kúpnej zmluvy. Odporca považuje za správne tiež rozhodnutie o trovách konania.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom

predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 205 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), po vykonaní odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 1 O.s.p.), a dospel
k záveru, že odvolanie navrhovateľov 1 a 2 je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné rozsudok súdu
prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Z obsahu spisu vyplýva, že podľa Zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy uzavretej dňa 3.3.2010
medzi navrhovateľmi 1 a 2 a odporcom, predmetom zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy je záväzok
navrhovateľovakobudúcichpredávajúcichaodporcuakobudúcehokupujúceho uzavrieťKúpnuzmluvu
podľa prílohy č. 1, ktorej predmetom bude v zmysle článku I. bodu 2 predmetnej zmluvy odplatný prevod

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území J., zapísaných na LV č.
XX, Katastrálneho úradu Trnava, ako pozemok parc. č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o celkovej
výmere 22 m2, pozemok parc. č. XXXX/X, záhrada o výmere 368 m2, stavba - garáž, s.č. XXXX,
postavenánaparceleč.XXXX,stavba-rozostavanýrodinnýdom,postavenánaparc.č.XXXX/X,pričombližšia špecifikácia a rozdelenie parciel bude definovaná na základe geometrického plánu, ktorý bude
neoddeliteľnou súčasťou kúpnej zmluvy. V čl. II. bode 1 bolo dohodnuté, že budúci predávajúci a budúci
kupujúci uzavrú najneskôr do 31.3.2010 riadnu kúpnu zmluvu. Ďalej bolo dohodnuté medzi účastníkmi

zmluvného vzťahu, v čl. II. bode 2, že pokiaľ niektorá zo zmluvných strán v rozpore s touto zmluvou
neuzavrie v lehote uvedenej v odseku 1 Kúpnu zmluvu, podľa podmienok dohodnutých v zmluve, je
povinná zaplatiť druhej zmluvnej strane zmluvnú pokutu vo výške 10.000,- Eur, uhradením zmluvnej
pokuty záväzok uzavrieť kúpnu zmluvu zaniká. Nárok na náhradu škody tým nie je dotknutý. V prípade
uplatnenia zmluvnej pokuty voči budúcemu kupujúcemu zo strany budúcich predávajúcich, sú budúci

predávajúci oprávnení započítať zmluvnú pokutu s už zloženou zálohou na kúpnu cenu.

Podľa Geometrického plánu na zameranie domu na parc. č. XXXX/X, ku kolaudácii, vyhotoveného
vyhotoviteľom TT-GEO, s.r.o., dňa 28.2.2010 a úradne overeného Správou katastra Trnava dňa
10.3.2010, pod č. 214/2010, doterajší stav zapísaný na LV č. XX, parcela č. XXXX o výmere 22 m2 zast.
plochy bol zmenený na nový stav parc. č. XXXX o výmere 236 m2 zastavané plochy, a doterajší stav

parc. č. XXXX/X záhrady o výmere 368 m2, bol zmenený na nový stav parc. č. XXXX/X o výmere 154
m2 zastavané plochy.

Obrana odporcu bola založená na tom, že v čase podania návrhu boli navrhovatelia podľa LV č. XX k.ú.
J. iba vlastníkmi parc. č. XXXX o výmere 22 m2, na ktorom je postavená garáž, s.č. XXXX, ktorá však v

skutočnosti dávno neexistovala, nakoľko bola bez povolenia príslušného úradu odstránená a pozemku
parc. č. XXXX o výmere 381 m2 záhrady, z čoho vyplýva, že navrhovatelia nemohli byť výlučnými
vlastníkmi nehnuteľností pod bodom c/ d/, čl. II. návrhu, a to stavby - garáž, ktorá bola zbúraná a
stavba - rozostavaný rodinný dom v katastri zapísaná nebola a za tejto situácie došlo dňa 3.3.2010 k
podpísaniu zmluvy o budúcej zmluve, keď súbežne plynula lehota na rezervačnej zmluve podpísanej

dňa 24.2.2010 s dobou trvania rezervácie 30 dní medzi PublicBusinessServices, s.r.o. Trnava, týkajúcej
sa rovnakých nehnuteľností, keď aj v tejto zmluve sú rezervované rovnaké nehnuteľnosti ako v zmluve
o budúcej zmluve, ktorý spor je vedený pod č.k. 15Cb/139/2010 a zatiaľ nie je právoplatne skončený.
Obsah zmluvy o budúcej kúpnej zmluve nebolo možné pre prekážky spôsobené budúcimi predávajúcimi
vecne ani právne naplniť, preto budúci kupujúci od tejto zmluvy dňa 14.4.2010 písomne odstúpil. Podľa

odporcu bolo nepochybné po celý čas plynutia 30 dňovej lehoty na uzavretie kúpnej zmluvy, že nie
je možné pristúpiť k podpísaniu kúpnej zmluvy, čo sa potvrdilo aj tým, že rodinný dom bol až po
vykonanom kolaudačnom konaní zapísaný do Katastra nehnuteľností, keď kolaudačné rozhodnutie je z
7.4.2011, t.j. po viac ako jednom roku. Podľa odporcu zmluva o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy sa svojim
obsahom prieči aj ust. § 39 Občianskeho zákonníka, pretože je od počiatku nejasná, nepresná, neurčitá

atedaabsolútneneplatná.Odporcanezavinilsvojímkonanímneuzavretiekúpnejzmluvy,pretoževšetky
dôkazy preukazujú, že zavinenie je na strane navrhovateľov, preto má za to, že nárok navrhovateľov na
priznanie zmluvnej pokuty 5.000,- Eur nie je dôvodný.

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie založil výlučne na aplikácii ust. § 50a ods. 3 Obč. zákonníka, podľa

ktorého záväzok zo zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci pri
vzniku záväzku vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva
uzavrela.

Odvolací súd sa stotožňuje s odvolacou námietkou navrhovateľov 1 a 2, ktorí odôvodnene poukázali na

to, že súdom prvého stupňa aplikované ust. § 50a ods. 3 Obč. zákonníka sa na daný prípad nevzťahuje,
nakoľko v danom prípade nedošlo k žiadnej takej zmene okolností, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku
vychádzali, a ktoré sa do tej miery zmenili, že nemožno od odporcu spravodlivo požadovať, aby sa
zmluva uzavrela. Ako na to správne poukázali odvolatelia, podstatné okolnosti, ktoré tvorili základ
odmietnutia odporcu uzavrieť kúpnu zmluvu, spočívali v tom, že predmetom zmluvy o budúcej zmluve

bola neexistujúca garáž a stavba - rozostavaný dom nezapísaný v katastri nehnuteľností, pričom tieto
okolnosti boli rovnaké v čase uzavretia zmluvy o budúcej zmluve, ako aj v čase, kedy malo dôjsť k
uzavretiu zmluvy, preto nemožno hovoriť o žiadnej zmene. Právne posúdenie súdom prvého stupňa je
preto nesprávne.

Súd prvého stupňa sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s argumentáciou odporcu, ktorý poukazoval na
absolútnuneplatnosťzmluvyobudúcejzmluve.Súdprvéhostupňamalakoprvoradúotázkuriešiťotázku
platnosti zmluvy o budúcej zmluve, nakoľko navrhovateľmi uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej
pokuty môže byť daný len za podmienky platného uzavretia zmluvy. Súd prvého stupňa sa vôbecnezaoberal otázkou odstúpenia od zmluvy zo strany odporcu, pričom odporca časť svojej argumentácie
založil práve na tom, že od zmluvy o budúcej zmluve odstúpil. Právne posúdenie odstúpenia od zmluvy a
jeho následkov má zásadný vplyv na danosť navrhovateľmi uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej

pokuty. Súd prvého stupňa vo veci nevykonal dostatočné dokazovanie, keď sa neoboznámil s obsahom
spisu Okresného súdu Trnava, sp. zn. 15Cb/139/2010, ktoré konanie má priamu vecnú súvislosť s
prejednávanou vecou, odporca vo svojej obrane viackrát poukazoval na zistenia z tohto konania, súd
prvého stupňa sa s touto argumentáciou nijako nevysporiadal.

Zároveň je tiež potrebné prisvedčiť odvolateľom v tom, že súd prvého stupňa sa nedôsledne zaoberal
zmluvou o budúcej zmluve, neskúmal jej jednotlivé ustanovenia vo vzájomných súvislostiach a v súlade
s jej účelom. Nezohľadnil čl. II. ods. 1 zmluvy, podľa ktorého účastníci predpokladali zabezpečenie
kompletnej dokumentácie potrebnej na vydanie kolaudačného rozhodnutia v lehote do 30 dní od jej
podpisu, ako aj čl. IV. ods. 4, podľa ktorého odporca bol oboznámený s právnym i fyzickým stavom
nehnuteľnosti. Zo žiadneho ustanovenia zmluvy nevyplýva, že rozostavaný rodinný dom mal byť do 30

dní od uzavretia zmluvy o budúcej zmluve aj zapísaný do katastra nehnuteľností.

V zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku, a v spojení s ust. § 167 ods. 2 O.s.p. i
uznesenia (použitých s odkazom na § 251 ods. 4 O.s.p.), súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca)
domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania,

stručne, jasne a výstižne vysvetlí ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Z ust. § 157 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia má obsahovať výklad opodstatnenosti,

pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti samotného výroku rozsudku. Súd sa v odôvodnení svojho
rozhodnutiamusívysporiadaťsovšetkýmirozhodujúcimiskutočnosťamiajehomyšlienkovýpostupmusí
byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným
dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Účelom odôvodnenia rozhodnutia
predovšetkým je preukázať správnosť rozhodnutia a jeho odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom

kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia, t.j. musí byť preskúmateľné.

Spravodlivým prejednaním veci je súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy,
ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Podľa Nálezu Ústavného súdu SR I. ÚS
26/94 obsah práva na súdnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v tom, že osobám

nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní.
Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v
rozpore so zákonom je potom porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod odňatím
možnostikonaťpredsúdomtrebapotomrozumieťzávadnýprocesnýpostupsúdu,ktorýmsaúčastníkovi
znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom

ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 36
ods. 1 Listiny je potom aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom

súdnej ochrany. Vyjadruje to aj znenie vyššie citovaného ust. § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7 Cdo 148/2011,
ktorý konštatuje, že podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť
v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné
konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými
zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (II. ÚS 85/06). Právo na spravodlivý proces je naplnené

tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnym noriem
rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v
zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikyvosvojejjudikatúreopakovanezdôraznil,ženezávislosťrozhodovaniavšeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom
rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu,
ako vyplývajú z čl. 46 a nasl. ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jedným z týchto princípov predstavujúcich

súčasťprávanaspravodlivýproces(čl.46ods.1ústavy,čl.6ods.1dohovoru)avylučujúcichľubovôľupri
rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite
odôvodniť (§ 132 a § 157 ods. 1 O.s.p., m. m. I. ÚS 243/07), pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§
157 ods. 2 O.s.p.) musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov

na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii
obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda, inými
slovami, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto
premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom
radeajspravodlivéapresvedčivé.Všeobecnýsúdpritommusísúčasnevychádzaťzmateriálnejochrany
zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§

1 O.s.p.; obdobne napr. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09). Z práva na spravodlivé
súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi
a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS
76/07). Za arbitrárny, resp. nie dostatočne zdôvodnený treba považovať rozsudok všeobecného súdu aj
vtedy, keď popri jednoznačnom právnom závere dospeje bez akéhokoľvek vysvetlenia či zdôvodnenia

aj k protichodnému právnemu záveru. Rovnako treba kvalifikovať aj situáciu, keď všeobecný súd svoj
právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 154/05 z 28. februára 2006).

Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia prvostupňového súdu s vyššie uvedenými

kritériami, je zrejmé, že prvostupňový súd sa nimi dôsledne neriadil, keď svoje rozhodnutie s poukazom
na vyššie uvedené, zo všetkých relevantných hľadísk dostatočným spôsobom právne ani vecne
neodôvodnil. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočným spôsobom nevysporiadal s
argumentáciou účastníkov konania, čo spôsobuje nepresvedčivosť odôvodnenia. Tvrdenia zo strany
oboch účastníkov boli rozhodne takými významnými argumentmi, pričom konajúci súd sa s nimi

nijakým spôsobom nevysporiadal. Ide o vadu rozhodnutia, ktorá má za následok nepreskúmateľnosť
a nezákonnosť rozhodnutia, rozsudok súdu prvého stupňa je nedostatočne odôvodnený, arbitrárny a
nepreskúmateľný.

Z ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom.

Podľa § 1 O.s.p. - Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom
konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj

výchova na zachovanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúca
povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť
stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto

postaveniavyplývajú(viďnálezyÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyII.ÚS14/2001 a II.ÚS132/2002).

Právo na súdnu ochranu, okrem Ústavy Slovenskej republiky (čl. 46 ods. 1), Listiny základných práv a
slobôd(čl.36ods.1)aDohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd(čl.6ods.1)zabezpečujú
a vykonávajú aj jednotlivé ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (napr. § 41 O.s.p., § 123 O.s.p., §

115O.s.p.apod.).Obsahomprávanasúdnuochranuvrámcispravodlivéhoprocesujeiprávoúčastníka,
aby sa jeho vec, ak to zákon pripúšťa, prejednala v dvojinštančnom konaní.

Ak by odvolací súd svoje rozhodnutie nepredvídateľne založil na iných právnych záveroch než súd
prvého stupňa, porušil by právo účastníkov na spravodlivý proces a v skutočnosti by im odňal právo

namietať správnosť právneho názoru súdu na inštančne vyššom súde. K novým právnym záverom
odvolacieho súdu by sa účastníci nemali možnosť vyjadriť, prípadne predložiť nové dôkazy, ktoré
z hľadiska doterajších záverov súdu prvého stupňa, sa nejavili významné. Ak odvolací súd dospel
k iným právnym záverom pri posúdení zisteného skutkového stavu súdom prvého stupňa, musírozhodnutie prvostupňového súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. K požiadavke dôsledného
rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania tak odvolací súd
mohol učiniť zadosť iba kasačným rozhodnutím. Inak by odvolací súd znemožnil účastníkom realizáciu

ich procesných práv, lebo by im odoprel možnosť prieskumu nových, z pohľadu záverov súdu prvého
stupňa dosiaľ bezvýznamných, avšak z hľadiska posúdenia odvolacím súdom rozhodujúcich záverov,
čím by účastníkom odňal možnosť konať pred súdom (mutatis mutandis porovnaj rozhodnutie NS SR,
sp. zn. 2 Cdo 276/2007).

V dôsledku vyššie uvedeného, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa s použitím ust. §
221 ods. 1 písm. f) O.s.p., keďže takýmto postupom súdu sa odňala účastníkom možnosť konať pred
súdom,ipreto,žesúdprvéhostupňavecnesprávneprávneposúdilapretonevykonalďalšienavrhované
dôkazy (§ 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.), zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní bude zodpovedať všetky relevantné právne otázky,
na ktoré bolo poukázané vyššie, najmä vysporiadať sa s otázkou platnosti zmluvy o budúcej zmluve,
ako aj s otázkou platnosti odstúpenia od tejto zmluvy zo strany odporcu, oboznámiť sa s obsahom
spisuOkresnéhosúduTrnavasp.zn.15Cb/139/2010,vykonaťriadnedokazovanie,jehovýsledkyriadne
vyhodnotiť, vysporiadať sa so všetkými relevantnými argumentmi účastníkov konania a vo veci opätovne

rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodniť.

V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd aj o trovách konania, vrátane trov tohto odvolacieho
konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.