Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, June 27, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/230/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111208452
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2111208452.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: Diners Club CS, s.r.o., Námestie Slobody 11, Bratislava,
IČO 35 757 086, zastúpený advokátom JUDr. Júliusom Brichtom, Grösslingova 6-8, Bratislava, proti
žalovaným: 1) MERIT MARK spol. s r.o., Saratovská 2, Bratislava, IČO 34 139 826, 2) G. G., nar.
XX.X.XXXX, T. XXXX, O., Česká republika, o zaplatenie 8.603,41 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 9Cb/60/2011-186 zo dňa 21.6.2013 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie
konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním uložil žalovanému 1) povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 7.117,78 eur s 8%-ným úrokom z omeškania zo sumy 6.374,96 eur od 15.11.2010 do zaplatenia
a trovy konania vo výške 108,- eur za zaplatený súdny poplatok za návrh a 356,79 eur trovy právneho
zastúpenia, keď vo zvyšnej časti žalovanej istiny návrh zamietol rovnako ako i žalobu voči žalovanému
2), ktorému náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli.

Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým sa žalobca domáhal uloženia
povinnosti žalovanému 1) a 2) uhradiť mu sumu 8.603,41 eur s 8%-ným úrokom z omeškania zo sumy
6.374,96 eur od 15.11.2010 do zaplatenia a úhrady zmluvnej pokuty vo výške 16% ročne zo sumy
6.374,96 eur od 15.11.2010 do vydania rozhodnutia vo veci samej s tým, že súd k tejto povinnosti zaviaže
žalovaných solidárne. Žalobca žalobu odôvodňoval žiadosťou žalovaného 1) o vydanie kreditnej karty,
na základe akceptovania ktorej vznikol medzi žalobcom a žalovaným 1) zmluvný vzťah a žalovanému 1)
bola vydaná kreditná karta, ktorej prevzatie potvrdil žalovaný 2). Zmluvný vzťah sa na základe dohody
účastníkov riadil právnou úpravou uvedenou v Obchodnom zákonníka a Všeobecnými obchodnými
podmienkami (VOP), ktoré boli súčasťou žiadosti. Žalovaný 2) odpísal ručiteľské vyhlásenie, ktorým sa
zaviazal uspokojiť pohľadávky žalobcu voči žalovanému 1) v prípade, ak si tento svoje záväzky, ktoré
mu zo zmluvného vzťahu vyplynú, nesplní. Keďže žalovaný 1) nezaplatil všetky vyúčtované čiastky a
dostal sa do omeškania, bol k ich úhrade vyzvaný žalovaný 2), ktorý dlh žalovanej spoločnosti neuhradil,
preto sa ho žalobca domáhal voči obom žalovaným spoločne a nerozdielne.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie a o veci rozhodoli v neprítomnosti žalovaných 1) a 2)
postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p.

Súd považoval za preukázané, že žalobca poskytol žalovanému 1) kreditnú kartu, čím došlo k vzniku
obchodnoprávneho záväzkového vzťahu medzi týmito účastníkmi. Zmluvný vzťah medzi účastníkmi
vznikol na základe žiadosti žalovaného 1) o vydanie kreditnej karty zo dňa 2.7.2008, ktorej žiadosti
žalobca vyhovel v súlade so VOP, ktoré boli súčasťou žiadosti o vydanie kreditnej karty, a ktoré žalovaný

1) prijal a bol s nimi oboznámený. Žalovaný 1) vykonával kartou vo svoj prospech transakcie, ale dlžnú
sumu, k úhrade ktorej sa zaviazal, nezaplatil, čím vznikla žalobcovi voči žalovanému 1) pohľadávka
vyplývajúca zo zmluvného vzťahu predstavujúca neuhradené transakcie vykonané prostredníctvom
kreditnej karty v sume 6.374,96 eur v období od 15.3.2009 do 15.10.2010 a suma 742,82 eur je vyčíslený
úrok z omeškania žalobcom z dlžnej sumy ku dňu 30.10.2010. Sumu v časti istiny vo výške 7.117,78 eur
súd označil za dôvodnú a v tejto časti žalobe vyhovel. Žalobca si žalobou uplatňoval i nárok na zmluvnú
pokutu vo výške 1.485,63 eur, vyčíslenú ako 16% z dlžnej sumy ku dňu 30.10.2010, ktorému návrhu súd
nevyhovel s poukazom na to, táto nie je dohodnutá vzhľadom na obsah článku 4.6. VOP platne, pretože
nespĺňa náležitosti a podmienky vyžadované zákonom pre platnosť dohody o zmluvnej pokute. Súd
poukázal na znenie VOP, v ktorých bola zmluvná pokuta uvedená ako nárok podradený pod označenie
poplatok z omeškania, ktorý mal pozostávať z úroku z omeškania a zmluvnej pokuty. V tejto súvislosti
prvostupňový súd vzal do úvahy znenie ust. § 121 ods. 3 Obč. zák., ktoré platí aj pre obchodnoprávne
záväzkové vzťahy a definuje príslušenstvo pohľadávky. Nárok na poplatok z omeškania však môže
vzniknúť iba v prípade, ak ho zákon výslovne ustanovuje. Zákon ale v prípade omeškania povinného so
splnením peňažného záväzku nárok na poplatok z omeškania nespája, preto takáto dohoda je v rozpore
so zákonom a súd v tejto časti nárok nepriznal. Okrem toho poukázal i na to, že podľa VOP poplatok z
omeškania pozostáva zo zmluvnej pokuty a úroku z omeškania, čo sú ale osobitné právne inštitúty, a táto
skutočnosť tiež zakladá jeden z dôvodov neurčitosti samotného dohodnutého nároku takto formulovanej
sankcie. Za sporné označil súd tak určenie výšky zmluvnej pokuty ako i úroku z omeškania, keď sa
odkazuje iba na sadzobník poplatkov, hoci zmluva na ne neodkazovala a VOP sadzobník uvádzajú iba
v článku 4.6., čím nie je jednoznačne splnená písomná podmienka dohody o výške prípadnej zmluvnej
pokuty ako i dohody o úroku z omeškania. Z uvedeného dôvodu súd v tejto časti návrh ako právne
neopodstatnený zamietol a žalobcovi priznal k žalovanej istine úrok z omeškania podľa § 369 ods. 1
Obchod. zák., keď poukázal na to, že hoci by žalobcovi vznikol nárok na vyšší úrok z omeškania, súd
nemohol presiahnuť jeho návrh a priznal ho iba vo výške požadovanej žalobou.

Zároveň súd prvého stupňa zamietol žalobu voči žalovanému 2), ktorý mal v prejednávanej veci v
súvislosti s uzatvoreným záväzkovým vzťahom postavenie ručiteľa. Právny úkon vykonaný v súvislosti
s prehlásením súd označil za neplatný pre neurčitosť, k čomu vychádzal z ust. § 37 ods. 1 Obč. zák. ,
podľa ktorého takéto ručiteľské prehlásenie je neurčité a nezrozumiteľné, odkazuje na neurčitý záväzok
a hoci písomná forma ručiteľského záväzku, ktorý je upravený i v § 304 ods. 1, 2 Obchod. zák. bola
dodržaná a označenie veriteľa je jasné a zrejmé, z ručiteľského vyhlásenia zo dňa 10.7.2008 nie je
možné presne špecifikovať záväzok dlžníka, ktorý sa ručením zabezpečuje vzhľadom na formuláciu,
ktorá je nekonkrétna, nakoľko odkazuje na „akékoľvek záväzky“, čo nezakladá určitosť a zrozumiteľnosť
takto vykonaného právneho úkonu.

Z hľadiska právneho posúdenia súd prvého stupňa poukázal na všeobecné obchodné podmienky a
ustanovenie § 261 ods. 6 v spojení s § 269 ods. 2 Obchod. zák., na posúdenie zmluvnej pokuty aplikoval
právnu úpravu uvedenú v § 544 ods. 1, 2 Obč. zák. a na vyhlásenie ručiteľa právnu úpravu uvedenú
v § 303 a § 304 Obchod. zák. v spojení s § 37 ods. 1 Obč. zák. Úroky z omeškania priznal podľa §
369 ods. 1 Obchod. zák

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., takže v konaní úspešnému žalobcovi priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu jeho úspechu priznanej istiny voči žalovanej sume a vo vzťahu
k žalovanému 2).

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalobca v časti zamietajúcej a v časti náhrady trov konania
odvolanie a žiadal odvolací súd, aby predmetné rozhodnutie zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel.

V dôvodoch odvolania poukázal na to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci a súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Zamietnutej časti nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty odvolateľ uviedol, že akceptovaním
VOP došlo k uzatvoreniu dohody o sankciách pre prípad omeškania platieb zo strany žalovaných, ktoré
sú označené súhrnným pojmom „Poplatok z omeškania“, pričom sa jedná súbežne o úrok z omeškania
ako aj zmluvnú pokutu a hoci tieto sankcie sú označené ako poplatok z omeškania, z jazykového

vyjadrenia je zrejmé, že sa jedná o úrok z omeškania a zmluvnú pokutu a nejedná sa o poplatok
z omeškania, na ktorý v ustanoveniach príslušných pre tento nárok odkazuje Občiansky zákonník.
Odvolateľ mal za to, že súd prvého stupňa mal pri posudzovaní tohto nároku vychádzať z obsahu
dojednaných sankcií a nie z toho, ako sú pomenované, pričom v kombinácii s definíciou pojmu uvedenou
v bode 1.2. VOP sú zrejmé a vyjadrenia sú dostatočne určité a zrozumiteľné. Odvolateľ poukázal na
rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR, podľa ktorej všeobecné súdy majú preferovať výklad právneho
úkonu zakladajúci platnosť právneho úkonu oproti výkladu, ktorý zakladá jeho neplatnosť, ak sú oba
možné, pričom pri dojednaní o zmluvnej pokute sa o neplatný právny úkon nejedná. K tejto časti
ešte odvolateľ poukázal na to, že i v prípade zvýšenej úrovne ochrany spotrebiteľských vzťahov je
akceptovaná kumulácia sankcií z omeškania s peňažným záväzkom, pričom sa limituje iba maximálna
výška sankcií za omeškanie. Zmluvná pokuta obsahuje všetky obligatórne náležitosti vyžadované
zákonom, preto prvostupňový súd nesprávne rozhodol keď tak nárok na žalobcovi nepriznal.

K neurčitosti ručiteľského vyhlásenia odvolateľ uviedol, že záväzok žalovaného 1) ako spoločnosti bol
zabezpečený ručením konateľa tejto spoločnosti, ktorý bol súčasne i jediným spoločníkom, a ktorý za
žalovaného 1) ako i za seba ako žalovaného 2) podpísal žiadosť o vydanie kreditnej karty, ktorá bola
vydaná na meno žalovaného 2) ako držiteľa karty. V čase podpísania ručiteľského vyhlásenia žalovaným
2) ale ešte ručiteľské vyhlásenie nemohlo obsahovať informáciu o čísle karty, pretože toto bolo
vygenerované až neskôr. Takýto postup je i v súlade s § 304 ods. 2 Obchod. zák., podľa ktorého je možné
ručením zabezpečiť aj záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti, alebo ktorého vznik závisí od splnenia
podmienky. Súčasne bola žalovanému 2) ako i žalovanému 1) známa vôľa všetkých strán zúčastnených
na tomto záväzkovom vzťahu, pretože žalovaný 2) ručiteľské vyhlásenie podpísal dobrovoľne bez
nátlaku a žalovaný 2) ako účastník tohto záväzkového vzťahu bol informovaný o všetkých transakciách,
ktoré boli vykonané, pretože ich sám realizoval. Okrem toho žalovaní 1) a 2) nenamietali neplatnosť
ručiteľského vyhlásenia, na ktoré prvostupňový súd poukázal, k čomu dal odvolateľ do pozornosti i
rozhodnutie Krajského súdu v Nitre ako súdu odvolacieho, ktorý zrušil rozhodnutie Okresného súdu
Nové Zámky, ktorý rovnako ako Okresný súd Trnava rozhodol o neurčitosti ručiteľského znenia, s ktorým
právnym posúdením sa ale Krajský súd Nitra ako súd odvolací nestotožnil. V tejto súvislosti za relevantný
dôkaz označil pre rozhodnutie vo veci odvolateľ i nález Ústavného súdu SR sp. zn. 242/07 o výklade vôle
pri uzatváraní zmlúv. V závere odvolateľ napadol i rozhodnutie o trovách konania a žiadal, aby vzhľadom
na vyššie uvedené odvolacie dôvody bolo i v tejto časti rozhodnutie zmenené a priznaný odvolateľovi
nárok na náhradu trov konania v plnej výške ako úplne úspešnému účastníkovi.

Žalovaní 1) a 2) sa k odvolaniu nevyjadrili.

Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je rozsahom a dôvodmi odvolania
viazaný a podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania keď dospel k záveru, že
rozhodnutie prvostupňového súdu nie je možné potvrdiť ani zmeniť.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa v zamietajúcej časti svojho rozhodnutia vec nesprávne
právne posúdil keď nedostatočne zistil skutkový stav a nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu.

Súd prvého stupňa označil ručiteľské prehlásenie vykonané žalovaný 2) za neplatný právny úkon
z dôvodu jeho neurčitosti podľa § 37 ods. 1 Obč. zák., s ktorým právnym názorom sa odvolací
súd nestotožňuje. Žalovaný 2), ktorý podpísal ručiteľské vyhlásenie podľa § 303 Obchod. zák. je
podľa výpisu z Obchodného registra jediným spoločníkom a jediným konateľom žalovaného 1), ako
konateľ tejto spoločnosti vykonával úkony prislúchajúce štatutárnemu zástupcovi spoločnosti s ručením
obmedzeným, z čoho vyplýva, že ručiteľské vyhlásenie bolo vykonané tou istou fyzickou osobou
označenou dátumom narodenia i bydliskom, ktorá v mene žalovaného 1) ako konateľ podpísala žiadosť
o vydanie kreditnej karty a ktorá s ňou disponovala a vykonávala oprávnenia, ktoré jej z kreditnej karty
vyplývali. Predmetné skutočnosti preto nemožno vyhodnotiť ako neurčitý prejav vôle s neurčitým a
neistým obsahom práve vzhľadom na to, že sa jednalo o tú istú osobu, preto nemožno mať za to, že by
nebolo ručiteľovi zrejmé aký záväzok ručením zabezpečuje a aký záväzok a v akom rozsahu sa zaväzuje
ho uspokojiť. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorým bol návrh
zamietnutý voči žalovanému 2) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom prvostupňový súd

musí vziať do úvahy vyššie uvedené skutočnosti, ručiteľské vyhlásenie nemôže považovať za neurčitý
záväzok a na základe následne zisteného skutkového stavu o veci rozhodne.

V súvislosti so zamietnutou časťou nároku na zmluvnú pokutu, ktorá podľa názoru prvostupňového súdu
nie je dohodnutá platne, pretože je vo VOP podradená pod označenie Poplatok z omeškania, ktorý je v
danom prípade nenárokovateľný, preto ani dohoda o zmluvnej pokute nemôže byť platná, odvolací súd
uvádza, že tento záver nepovažuje za správny, pretože zmluvná pokuta dohodnutá vo výške 16% ročne
je podradená pod časť „Režijné poplatky“ vymenované v časti zoznamu poplatkov, na ktoré odkazuje i
článok 4.6. VOP pre používanie kariet Diners Club platný od 1.1.2009. Samotná skutočnosť, že zmluvná
pokuta je uvedená ako časť poplatku z omeškania nezakladá jej neurčitosť, z toho dôvodu takéto právne
posúdenie neobstojí. Súd prvého stupňa preto doplní dokazovanie vo vzťahu k zmluvnej pokute, ktorá
nemôže iba z dôvodu jej označenia ako súčasť poplatku z omeškania byť vyhodnotená ako neplatná, ale
musí posúdiť, či pri jej dohode sú splnené ostatné náležitosti vyžadované právnou úpravou uvedenou v
ustanovení § 544 Obč. zák. vzhľadom na určitosť jej výšky.

Vo vzťahu k žalovanému 2) súd prvého stupňa jeho ručiteľské prehlásenie vyhodnotil ako neurčitý prejav
vôle podľa § 37 ods.1 Obč. zák. Odvolací súd ani toto právne posúdenie nepovažuje za správne, a to
vzhľadom na špecifickosť osoby ručiteľa ako konateľa žalovanej spoločnosti, u ktorého nemožno mať
za to, že by mu nebolo zrejmé, aké záväzky svojim ručením zabezpečoval, z toho dôvodu nemožno
ručiteľské vyhlásenie kvalifikovať ako neplatný právny úkon.

S odkazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1
písm. h) O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. mu vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom prvostupňový
súd vykoná potrebné dokazovanie, vec správne právne posúdi a rozhodne s tým že súčasne rozhodne
i o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.