Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 29, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/418/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111211375
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Stovičková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2111211375.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu Spolok svätého Vojtecha, Trnava, Radlinského 5, IČO:
00 179 141, zastúpeného advokátskou kanceláriou MAPLE & FISH, s. r. o., Bratislava, Rajská 15/A,
proti žalovanému Západoslovenskému múzeu v Trnave, Trnava, Múzejné námestie 3, IČO: 36 087 017,
zastúpenému PROSMAN a PARTNERI, advokátska kancelária, s. r. o., Trnava, Hlavná 31, IČO : 36 865
281,o vydanie hnuteľných vecí, o návrhu žalobcu na zabezpečenie dôkazu, o odvolaní odporcu proti

uzneseniu Okresného súdu Trnava zo 17. októbra 2012 č. k. 26C/67/2011-392, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením napadnutým odvolaním uložil žalovanému povinnosť, aby v lehote 15 dní
odo dňa doručenia uznesenia predložil Okresnému súdu v Trnave k sp. zn. 26C/67/2011 dokumentáciu
zbierkových predmetov - odbornú evidenciu zbierkového fondu Západoslovenského múzea v Trnave, a

to aj v elektronickej podobe (na CD alebo DVD).

Súd prvého stupňa rozhodnutie odôvodnil ust. § 8 ods. 1 a 2 a § 10 ods. 5 a 13 zákona č. 206/2009 Z.
z. a § 78 ods. 1,2 a 3 a § 102 ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) a
tým, že po začatí konania je potrebné zabezpečiť dôkaz, pretože existuje obava, že neskôr ho nebude
možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami. Vychádzal z toho, že žalobca preukázal existenciu

dôvodnej obavy, že neskoršie predmetný dôkaz bude možné vykonať len s veľkými ťažkosťami a z
toho, že skutočnosti ktoré sa majú zabezpečovaným dôkazom preukázať, sú relevantné pre konanie
vo veci samej. Zohľadnil, že popri zabezpečovacom charaktere má inštitút zabezpečenia dôkazu aj
funkciu preventívnu, ktorá sa prejavuje najmä v tom, že zabraňuje vzniku situácie, keď by sa jeden z
účastníkov konania bez vlastného zavinenia mohol dostať do stavu dôkaznej núdze v dôsledku absencie
relevantného dôkazného prostriedku.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal odvolanie žalovaný, ktorý navrhol jeho zmenu tak, aby
návrh na zabezpečenie dôkazu bol zamietnutý alebo alternatívne, aby uznesenie súdu prvého stupňa
bolo zrušené a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že je
špecializovanou právnickou osobou, ktorá na základe prieskumu a vedeckého výskumu v súlade so
svojím zameraním a špecializáciou nadobúda predmety kultúrnej hodnoty, ktoré ako zbierkové predmety

odborne spravuje, vedecky skúma a sprístupňuje verejnosti najmä na účely štúdia, poznávania,
vzdelávania a estetického zážitku špecifickými prostriedkami múzejnej komunikácie. Ako špecializovaná
právnická osoba bol žalovaný 3.9.2012 zapísaný v registri vedenom Ministerstvom kultúry SR reg. č. RM
34/98, z ktorej skutočnosti vyplýva, že plní všetky povinnosti uložené zákonom, medzi inými aj povinnosť
podľa § 10 ods. 5 zákona o múzeách, t. j. každoročne v elektronickej podobe poskytuje Slovenskému
národnémumúzeuúdajeoodbornejevidenciizbierkovýchpredmetovdocentrálnejevidenciemúzejných

zbierkových predmetov a poskytuje súčinnosť pri digitalizácii zbierkových predmetov, ktoré záznamy
sa v zmysle § 10 ods. 13 zákona o múzeách trvalo uchovávajú. V zmysle § 18 ods. 1 zákona omúzeách vykonáva Ministerstvo kultúry SR dohľad nad činnosťou žalovaného. Pokiaľ by si žalovaný
počas svojej existencie riadne neplnil všetky povinnosti stanovené zákonom, nebol by už zapísaný v
príslušnom registri múzeí. Uviedol, že ani v súčasnosti neprebieha na Ministerstve kultúry SR žiadne

konanie, ktorého predmetom by bolo neplnenie povinností žalovaného podľa zákona o múzeách, ktoré
by malo viesť k výmazu žalovaného z registra múzeí. Zo strany žalovaného neprichádza k žiadnym
machináciám v snahe zatajiť, stratiť alebo inak pozmeniť údaje v odbornej evidencii zbierkových
predmetovakvyraďovaniuzbierkovýchpredmetovzodbornejevidenciemúzeanedošloinýmspôsobom
ako na základe zákona. Vzhľadom k uvedenému, správanie a konanie žalovaného nenasvedčuje

skutočnostiam alebo dôvodnej obave, žeby k takémuto konaniu mohlo dôjsť. Odvolateľ uviedol, že môže
vydať zbierkové predmety iba na základe § 10 ods. 8 písm. f) zákona o múzeách v prípade, že žalobca
preukáže vlastnícke právo k zbierkovým predmetom. Namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol uznesenie súdu prvého stupňa z dôvodu

vecnej správnosti potvrdiť. Uviedol, že zabezpečenie predmetného dôkazu má zásadný význam pre
konanie, nakoľko bez neho nie je možné porovnať súpis zbierkových predmetov predložený v tomto
konaní žalobcom so zabezpečeným zoznamom všetkých zbierkových predmetov, ktoré sa v súčasnosti
nachádzajú u žalovaného. Žalobca tak nie z vlastného pričinenia nemôže ustáliť žalobný petit, určiť
ktoré z predmetov sa u žalovaného nachádzajú a tak odborne špecifikovať zbierkové predmety, ktorých

vydania sa v konaní domáha, čoho dôsledkom môže byť nemožnosť vo veci rozhodnúť súdom. Vyslovil
názor, že samotná skutočnosť že na Ministerstve kultúry SR neprebehlo a ani nebolo začaté žiadne
konanie, predmetom ktorého by bolo neplnenie si povinností žalovaného podľa zákona o múzeách a
ktoré by malo viesť k výmazu žalovaného z registra múzeí a galérii, samo o sebe nemôže byť zárukou
riadneho plnenia si zákonných povinností žalovaného, pretože Ministerstvo kultúry SR je k výmazu

múzea alebo galérie z registra oprávnené, nie však povinné. Poukázal na to, že u žalovaného prebieha
odborná revízia zbierkových predmetov celého fondu, ktorá by mala byť ukončená v roku 2012, pričom
podľa žalobcu práve v tomto období má žalovaný možnosť manipulovať so zoznamom, predovšetkým
s označením, zaradením a špecifikáciou jednotlivých zbierkových predmetov v jeho správe, čo môže
závažne ovplyvniť prácu znalca pri porovnávaní jednotlivých zoznamom.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 O. s. p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je
tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O. s. p.), po zistení, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných

rozsahom a dôvodmi odvolania, bez pojednávania, pretože nešlo o vec samu a ani o žiaden zo zákonom
ustanovených prípadov potreby prejednania veci na pojednávaní (§ 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p.)
a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Predmetom konania je zabezpečenie dôkazu - dokumentácie zbierkových predmetov - odbornej

evidencie zbierkového fondu Západoslovenského múzea v Trnave, aj v elektronickej podobe (na CD
alebo DVD nosiči).

Podľa § 102 ods. 1 prvá veta O. s. p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov
alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými

ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Podľa § 129 ods. 1 a 2 O. s. p. dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca na
pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak súd vo veci nenariaďuje
pojednávanie (ods. 1). Predseda senátu alebo samosudca môže uložiť tomu, kto má listinu potrebnú na

dôkaz, aby ju predložil, alebo ju obstará sám od iného súdu, orgánu alebo právnickej osoby (ods. 2).

Zabezpečene dôkazu je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v občianskom súdnom konaní. Popri
zabezpečovacom charaktere má tento inštitút aj funkciu preventívnu, ktorá sa prejavuje v tom, že
zabraňuje vzniku situácie, kedy by sa jeden z účastníkov konania bez vlastného zavinenia mohol dostať

do stavu dôkaznej núdze v dôsledku absencie relevantného dôkazného prostriedku. Zabezpečenie
dôkazu vykoná súd spôsobom predpísaným pre dôkaz, o ktorý ide (§ 78 ods. 3 O. s. p.).Žalobca vo svojom návrhu vo veci samej z 20.5.2011 si uplatnil vydanie hnuteľných vecí podľa § 80
písm. b) O. s. p. od žalovaného. Vzhľadom k tomu, že uvedené podanie nespĺňalo všetky náležitosti
návrhu podľa § 42 ods. 3 a § 79 O. s. p., súd prvého stupňa uznesením zo 17.6.2011 vyzval žalobcu

doplniť a opraviť podanie v časti petitu návrhu tak, aby bolo z navrhnutého petitu zrejmé čoho sa
domáha, aby bol petit určitý, jasný, zrozumiteľný a vykonateľný (formulácia toho, ako navrhuje aby
súd o jeho návrhu rozhodol) s odôvodnením, že hnuteľné veci, ktorých vydania sa domáha, nie sú v
petite dostatočne špecifikované, nakoľko niektoré z nich sú nečitateľné a aj číslovanie je zmätočné a
je potrebná špecifikácia tak, aby nemohli byť zameniteľné s inými hnuteľnými vecami. Žalobca spresnil

žalobný návrh 13.7.2011 a súd prvého stupňa podanie žalobcu z 19.5.2011 a doplneného podaním z
13.7.2011 uznesením z 23.1.2012 v časti odmietol, ktoré na základe odvolania žalobcu Krajský súd v
Trnave uznesením z 13.6.2012 č. k. 23Co/94/2012-344 odvolací súd zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.

Dňa 5.4.2012 žalobca navrhol zabezpečiť dôkaz dokumentácie predmetov, ktoré sa nachádzajú u

žalovaného. Uvedené podanie bolo spresnené podaním žalobcu z 20.8.2012, v ktorom uviedol, že
cieľom podania návrhu na zabezpečenie dôkazu dokumentácie predmetov, ktoré sa u žalovaného
nachádzajú je získanie úplného zoznamu múzejných predmetov, ktoré má žalovaný v súčasnosti vo
svojom vlastníctve, prípadne v držbe, bez ohľadu na to, či sú tieto predmety vystavené na verejnosti
alebo sa nachádzajú v jeho vlastných depozitároch zbierkových predmetov alebo v depozitároch tretích

osôb. Návrh odôvodnil tým, že podľa § 8 ods. 2 zákona č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách a o
ochrane predmetov kultúrnej hodnoty je žalovaný povinný takýto zoznam zbierkových predmetov viesť.
Pokiaľ by súd tento zoznam všetkých zbierkových predmetov zabezpečil, až do rozhodnutia súdu vo
veci samej by bola znemožnená ďalšia manipulácia s týmto zoznamom a manipulácia so zbierkovými
predmetmi, bolo by možné ustanoveným súdnym znalcom porovnať súpis zbierkových predmetov,

predložený v tomto konaní žalobcom, zo zabezpečeným zoznamom všetkých zbierkových predmetov,
ktoré sa v súčasnosti u žalovaného nachádzajú, a to bez ohľadu na skutočnosť, či ich má vo vlastníctve
alebo v správe a bolo by možné spresniť žalobný petit samotný. Argumentoval tým, že doterajší prístup
a správanie žalovaného navodzuje dôvodnú obavu, že by mohlo dôjsť k zničeniu, utajeniu alebo strate
tejto dokumentácie, a teda neskôr by tento dôkaz nebolo možné vykonať vôbec alebo len s veľkými

ťažkosťami, pričom ide o dôkaz významný pre konanie pre spresnenie petitu a pre rozhodnutie vo veci
samej,nakoľkoibaporovnanímdokumentáciežalovanéhosozoznamomžalobcujemožnéjednoznačne
ustáliť žalobný petit a určiť, ktoré z predmetov sa u žalovaného nachádzajú.

Podľa § 8 ods. 1 a 2 zákona č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej

hodnoty múzeum alebo galéria vykonávaním základných odborných činností sú povinné a) získavať
predmety kultúrnej hodnoty ako zbierkové predmety,
b) odborne spravovať a vedecky skúmať zbierkové predmety, c) prezentovať zbierkové predmety s
využitím informačnej a výpovednej hodnoty zbierkových predmetov pri poskytovaní vybraných verejných
služieb a budovaní vedomostného systému múzea alebo galérie (ods. 1). Základné odborné činnosti

sú a) nadobúdanie zbierkových predmetov podľa § 9, b) odborná evidencia zbierkových predmetov a
vyraďovanie zbierkových predmetov z odbornej evidencie múzea alebo galérie podľa § 10, c) odborná
revízia zbierkových predmetov múzea alebo galérie podľa § 11, d) bezpečnosť zbierkových predmetov
podľa § 12, e) odborná ochrana zbierkových predmetov podľa § 13, f) vedecko-výskumná činnosť
podľa § 14, g) sprístupňovanie zbierkových predmetov a zbierok a historických objektov v správe múzea

alebo galérie podľa § 15.

Podľa § 10 ods. 5 zákona č. 206/2009 Z. z. múzeum je každoročne povinné v elektronickej podobe
poskytovať Slovenskému národnému múzeu údaje o odbornej evidencii zbierkových predmetov
do centrálnej evidencie múzejných zbierkových predmetov a poskytovať súčinnosť pri digitalizácii

zbierkových predmetov.

V danom prípade je predovšetkým potrebným si uvedomiť účel zabezpečovaného dôkazu v konaní
o danej veci. Zabezpečenie dôkazu - dokumentácie zbierkových predmetov - odbornej evidencie
zbierkového fondu žalovaného, je potrebným z dôvodu, že nepochybne v konaní bude potrebné

uvedený dôkaz vykonať za účelom preukázania pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v konaní vo veci
samej, v ktorej sa žalobca domáha vydania hnuteľných vecí, ktoré by sa mali nachádzať vo vlastníctve
žalovaného. S pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, iným spôsobom, než porovnaním zoznamu
žalobcom požadovaných predmetov vydania a zoznamu predmetov tvoriacich zbierku žalovaného, nieje možné dospieť k spravodlivému záverečnému rozhodnutiu vo veci. Vzhľadom k tomu, že žalobca
tvrdí, že ním žiadané predmety vydania sa nachádzajú v súčasnosti u žalovaného, potrebným je
zabezpečiťaktuálnyodbornýevidenčnýzoznam,zktoréhobymoholvychádzaťajžalobcaprišpecifikácii

predmetov, ktoré žiada vydať od žalovaného. Možnosť uložiť vydať dokumentáciu predmetov, dôkazu
v konaní o danej veci vydania hnuteľných vecí žalovanému vyplýva z ustanovenia § 10 ods. 5 zákona
č. 206/2009 Z. z., keďže žalovaný - múzeum je povinné uvedený zoznam každoročne poskytovať
Slovenskému národnému múzeu aj v digitálnej podobe. Dôvodné je predpokladať, že pri zabezpečení
zoznamu predmetov od žalovaného, ktorý by mal byť podkladom pre Slovenské národné múzeum,

môžu vzniknúť komplikácie, ktorý záver vyplýva z toho, že žalovaný doposiaľ nereagoval na výzvu
žalobcu zoznam mu dobrovoľne predložiť. Ukladať povinnosť vydať požadovaný zoznam tretej osobe
- Slovenskému národnému múzeu nie je v záujme hospodárnosti konania, pretože dôkaz možno
zabezpečiť uložením tejto povinnosti samotnému žalovanému v konaní. Pokiaľ súd prvého stupňa
uložil povinnosť žalovanému predložiť mu dokumentáciu zbierkových predmetov - odbornú evidenciu
zbierkového fondu Západoslovenského múzea v Trnave, a to aj v elektronickej podobe (na SD alebo

DVD), postupoval správne.

Odvolací súd podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa z dôvodu vecnej
správnosti. O práve na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí o
veci samej v zmysle § 224 ods. 1 O. s. p. podľa § 145 O. s. p., podľa ktorého účastníkovi, ktorému súd

prizná náhradu trov konania, prizná aj náhradu trov predbežného opatrenia a zabezpečenia dôkazov.

Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.