Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, April 29, 2013

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3Er/908/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6108211997
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr.PhDr. Anna Muchová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2013:6108211997.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného GE Money, a.s., so sídlom Bottova 7, 811
09 Bratislava, IČO: 17 324 220, zast. advokátskou kanceláriou MCGA legal, s.r.o., so sídlom Partizánska
2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 715 662, proti M. T. H., C.. XX.XX.XXXX, S. O. XXXX/XX, XXX XX S.
S., Š. L. O., pre vymoženie pohľadávky vo výške 228,31 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym
exekútorom Mgr. Kamilom Líškom, so sídlom Exekútorského úradu Bratislava, ul. 29. augusta 2, 811 03

Bratislava, pod sp. zn. EX 487/2008, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a z a s t a v u j e j u.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému
na vymoženie pohľadávky vo výške 228,31 Eur s príslušenstvom, a to na základe rozhodnutia -
rozhodcovského rozsudku STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadenom pri ROZHODCOVSKEJ,

ARBITRÁŽNEJ A MEDIAČNEJ, a.s., Trnavská cesta 7, Bratislava (ďalej len "rozhodcovský súd"), sp.zn.
1007108 zo dňa 01.02.200 (ďalej len "rozhodcovský rozsudok").

Okresný súd Banská Bystrica poverením číslo: 5601 034965 zo dňa 02.07.2008 poveril vykonaním
exekúcie súdneho exekútora Mgr. Kamila Líšku, so sídlom Exekútorského úradu Bratislava, ul. 29.
augusta 2 (predtým Partizánska 2), 811 03 Bratislava, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 70/08.

Exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania skúmať, či sú splnené všetky
predpoklady na vedenie takéhoto konania, a ak kedykoľvek v priebehu konania zistí, že podmienky
núteného vymáhania pohľadávky nie sú splnené, rozhodne o zastavení exekúcie.

Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a

materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne
nariadená, musí byť v každom štádiu konania zastavená (z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3 Cdo 164/1996).

Podľa § 58 ods. 1, zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a
doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok"), súd exekúciu

zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona.

Z pripojených listinných dôkazov, najmä zmluvy o úvere a ďalších úverových produktoch, obchodných

podmienok úverových produktov - verzia 2/2006 ("ďalej len "obchodné podmienky"), sadzobníkapoplatkov k produktom oprávneného, výzvy na zaplatenie dlžnej sumy pred začatím súdneho konania,
žaloby oprávneného a rozhodcovského rozsudku zistil nasledovné:

Oprávnený a povinný uzavreli dňa 01.09.2006 Zmluvu o úvere a ďalších úverových produktoch č.
XXXXXXXX v spojení s obchodnými podmienkami úverových produktov a sadzobníka poplatkov k
produktom GE Money, a.s., a súvisiacim Doplnkovým službám (ďalej spolu len "zmluva"). V zmysle bodu
2.1 zmluvy si povinný požičal od oprávneného sumu 211,58 Eur a zaviazal sa ju vrátiť oprávnenému
v 20. pravidelných mesačných splátkach po 12,02 Eur. V zmysle bodu 5.37 obchodných podmienok

sa zmluvné strany dohodli na použití obchodného zákonníka ako rozhodného práva a v bode 5.38
na rozhodcovskej doložke tak, že "všetky medzi nimi vzniknuté spory z právnych vzťahov na základe
zmluvy alebo s ňou súvisiacich, vrátane sporov o platnosť, výklad alebo zánik zmluvy, predložia na
rozhodnutie Stálemu rozhodcovskému súdu zriadenému pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s.,
Bratislava IČO: 35 862 882, podľa jeho základných vnútorných predpisov. Zmluvné strany sa podrobia
rozhodnutiu tohto súdu. Jeho rozhodnutie bude pre zmluvné strany záväzné. Zároveň sa zmluvné strany

môžu písomne dohodnúť v lehote 30 dní odo dňa doručenia návrhu niektorej zmluvnej strany na tom,
že všetky medzi nimi vzniknuté spory z právnych vzťahov na základe zmluvy alebo s ňou súvisiacich,
vrátane sporov o platnosť, výklad alebo zánik zmluvy, predložia na rozhodnutie (v zmysle zákona č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní) pred iný rozhodcovský súd."

Nakoľko povinný oprávnenému dlžnú sumu v lehote splatnosti nezaplatil, oprávnený podal na
rozhodcovský súd žalobu.

Rozhodcovským rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 240,32
Eur, úrok z omeškania vo výške 0,1 % denne zo sumy 12,02 Eur odo dňa 10.10.2006 do zaplatenia,

zo sumy 12,02 Eur odo dňa 10.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 12,02 Eur odo dňa 10.12.2006
do zaplatenia, zo sumy 204,28 Eur odo dňa 10.12.2006 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške
48,06 Eur, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 33,19 Eur a právnemu zástupcovi
oprávneného zaplatiť náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 82,45 Eur, všetko do troch dní odo
dňa právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len "ZoRK") súd
príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov (§ 45 zákona č. 233/1995
Z.z.) na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie
o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka

rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom.

Podľa ods. 2 vyššie citovaného zákonného ustanovenia súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v

rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia súd aj bez návrhu účastníka skúmal rozhodcovskú
doložku, berúc do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a
teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje hrubý

nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Rozhodcovský rozsudok síce nadobúda účinky rozsudku súdu, ale zákonodarca upravil postup ako
zabrániť, aby sa plnenie priznané arbitrom nevymohlo, ak zaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Nič na veci nemení ani
skutočnosť, že vo veci už bolo súdom vydané poverenie na vykonanie exekúcie.

Jenesporné,žezmluvauzavretámedziúčastníkmikonaniajezmluvouspotrebiteľskou. Vtejtosúvislosti
súd poukazuje na to, že na posúdenie okolnosti, či sa jedná o tzv. spotrebiteľský úver nie je rozhodujúce
akou právnou formou sa spotrebiteľský úver poskytuje, dôležité je len, či sa jedná o poskytnutie
peňažných prostriedkov v prospech spotrebiteľa za odplatu. Klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka

teda nie je žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, medzi
ktoré patria aj ustanovenie § 52 a nasledujúcich týkajúce sa ochrany spotrebiteľa vychádzajúc zo
subsidiarity Občianskeho zákonníka.Základným právnym aktom ochrany spotrebiteľa bola smernica Rady 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5.apríla 1993. Táto bola do nášho právneho poriadku
prebratá zákonom č. 150/2004 Z.z. (účinného od 1. apríla 2004 okrem § 60, ktorý nadobudol

účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii), ktorý
novelizoval Občiansky zákonník a okrem toho má smernica aj tzv. nepriame účinky, takže je záväzná pre
Slovenskú republiku a slúži aj ako interpretačné pravidlo pre výklad spotrebiteľských právnych vzťahov.
V spotrebiteľskom práve je princíp zmluvnej slobody potrebné konfrontovať s princípom zmluvnej
spravodlivosti. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo

fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých
dochádza ku kontraktu , s ohľadom na vyššiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť
práva a jednoduchšiu dostupnosť právnych služieb a nakoniec aj so zreteľom na možnosť určiť zmluvné
podmienky jednostranne prostredníctvom formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické,
že podnet k zmluvnému rokovaniu vychádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na
toto rokovanie dostatočne pripravený, pri kontrakte je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti

spotrebiteľa. Spotrebiteľ koná právny úkon s dôverou v určitý, druhou stranou prezentovaný skutkový
stav, pretože dôveru je potrebné považovať za elementárnu kategóriu sociálneho štátu. Spoločným
znakom právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa je snaha prostredníctvom práva vyrovnať túto
faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle. Takýto postup nie je v rozpore z čl. 2
ods. 3 Listiny základných práv a slobôd. Ochrana autonómie vôle totiž nemôže byť absolútna tam, kde

existuje iné základné právo jednotlivca alebo ústavný princíp či iný ústavne aprobovaný verejný záujem,
ktoré sú spôsobilé autonómiu vôle proporcionálne obmedziť. V uvedených prípadoch subjektívne právo
jednotlivca (dodávateľa) je obmedzené za účelom presadenia iného práva (spotrebiteľa), pričom toto
obmedzeniejeprimeranésledovanémucieľu,ktorýmábyťdosiahnutý(ochranaspotrebiteľa)-viďNález
Ústavného súdu ČR I. ÚS 342/09 zo dňa 15.06.2009.

Podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Asturcom C 40/08, smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla
1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že
vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý
bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami

potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve
uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných
pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej
povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného
vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

V bode 34 odôvodnenia rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Cofidis C-473/00, súd uviedol, že
ochrana, ktorú smernica poskytuje spotrebiteľom, sa rozširuje na prípady, keď spotrebiteľ, ktorý uzavrel
s predajcom alebo dodávateľom zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, nenamieta nekalý charakter
tejto podmienky, pretože buď nepozná svoje práva, alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov,

ktoré by súdne konanie predstavovalo.

Treba tiež uviesť, že Súdny dvor EÚ v bode 38 rozsudku Mostaza Claro C-168/05 rozhodol, že povaha
a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú smernica zaručuje spotrebiteľom,
odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, a tým

vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.

Spotrebiteľské zmluvy sú v Občianskom zákonníku upravené v § 52 a nasl..

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení platnom ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy)

spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Pokiaľ je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej
strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy (vzťah fakticky nerovný a nevyvážený),

niet žiadnych pochybností o tom, že taká zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak by takouto
neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v
takomto prípade ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu,
ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svojuprávomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm. c), ods.
2 ZRK). Iba tak môže súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 smernice - postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé
podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali.

Rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul,
znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Už túto skutočnosť je
potrebné považovať za neprijateľnú podmienku a to v neprospech spotrebiteľa. Pritom rozhodcovskú
doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými

štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým
Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. To je pravdepodobne aj
najčastejšia situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať exekučný titul. Rozhodcovský súd je pritom
paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej
zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istou, že si ho môže do zmluvy uvádzať.

V záujme rešpektovania medzinárodnej zmluvy (č.l. 7 ods. 2 Ústavy) a naplnenia cieľa Európskej
únie vylúčiť zo života spotrebiteľov nekalé podmienky v spotrebiteľských vzťahoch, v záujme vyššej
kvality života bežných ľudí, nevidí súd iné východisko ako záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky,
pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom
v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom

osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. V tomto
smere súdu dáva za pravdu aj neskoršie prijatá novela Občianskeho zákonníka, ktorá zákonom č.
568/2007 Z.z. účinným od 1. januára 2008, ktorá zaviedla do § 53 ods. 4 písm. r) v znení: "za
neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve sa považuje ustanovenie, ktoré vyžaduje
v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v

rozhodcovskom konaní".

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlási za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Nakoľko rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluve o úvere a ďalších úverových produktoch v
spojení s obchodnými podmienkami úverových produktov - verzia 2/2006, bola v čase jej uzatvárania
neprijateľnou podmienkou, a ako taká bola od počiatku neplatnou, z tohto dôvodu aj rozhodcovský
rozsudok, vydaný v takomto konaní, nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie.
Keďžerozhodcovskýrozsudokvydanývpredmetnejvecijezvyššieuvedenýchdôvodovnulitnýmaktom,

ktorý nikoho nezaväzuje a na ktorý sa hľadí akoby neexistoval (3 MCdo 20/2008 z 22. 04. 2009), súd z
dôvodu absencie vykonateľného exekučného titulu, podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku
vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,

kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Súd upovedomuje o tom, že o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením tohto súdu, a to po
nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia v danej veci.

Podľa § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších
predpisov, ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§171 ods. 3), uvedie
dôvody pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.

Keďže v danom prípade už bola exekúcia zastavená (proces konania už neprebieha), niet žiadneho

dôvodu pre to, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia, na tunajší
súd, písomne v troch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 OSP). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré
vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutiesa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na
rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP).

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri
odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.