Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, June 22, 2012

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 40Er/3747/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7107222424
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Juhás
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2012:7107222424.2

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO 35 807 598, zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom
so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, proti povinnému: O. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XX, F.,
pre vymoženie 92,94 eur s prísl. a trov exekúcie, v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, pod. sp. zn. EX 3553/2007, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu zastavuje.

II. O trovách exekúcie rozhodne súd samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Nazákladenávrhuoprávnenéhonavykonanieexekúciezodňa1.9.2007aexekučnéhotitulu-rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., zo dňa 15. 6.

2007, č. k. SR 4077/07, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 2. 7. 2007 a stal sa vykonateľným dňa 5. 7.
2007, súd vyhovel žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenej
súdu dňa 17. 9. 2007 a dňa 24. 9. 2007 vydal poverenie na vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX *,
ktorým poveril exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vykonaním exekúcie.

Podľa§57ods.2zák.č.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti(Exekučnýporiadok)

a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, exekúciu môže súd zastaviť aj
vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona..

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej

len ZRK), rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky
k zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 ZRK, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná
forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými
stranami alebo vo vzájomne výmenných listoch, ak je dohodnutá v telefaxom alebo pomocou iných

telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie
osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa § 31 ods. 3 ZRK, rozhodcovský súd rozhoduje v súlade so zmluvou uzatvorenou medzi
účastníkmi rozhodcovského konania a vezme do úvahy obchodné zvyklosti vzťahujúce sa na spor,
zásady poctivého obchodného styku a dobrých mravov. Rozhodcovský súd použije rovnako ako súd

ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa.Podľa § 45 ods. 1 písm. c) ZRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných
predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku,
konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje

účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo
odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 ZRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon
rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní

nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov,
spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,
ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 52 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy,
t. j. 8. 9. 2006 (ďalej len OZ), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné
odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú
na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah

dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa§52ods.3OZ,spotrebiteľomjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvynekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti..

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od

tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v
dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 1 ods. 2 písm. e) zákona č. 258/2001 Z. z. (ďalej ZSU) účinného v čase podpisu zmluvy o úvere,
zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru do 200 EUR a nad hodnotu 20 000 EUR; ak je na

rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom,
súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver.Podľa § 2 písm. a) ZSU účinného v čase podpisu zmluvy o úvere, spotrebiteľským úverom je dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 4 ods. 2 písm. j) ZSU účinného v čase podpisu zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase
uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 3 ZSU účinného v čase podpisu zmluvy o úvere, ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov.

Súd podľa § 45 ods. 1 psím. c) ZRK v spojení s ust. § 45 ods. 2 ZRK a § 57 ods. 2 Exekučného poriadku

je oprávnený a zároveň povinný v každom štádiu exekúcie preskúmať, či exekučný titul, na podklade
ktorého sa vykonáva exekúcia, má formálne a materiálne predpoklady na to, aby bol spôsobilým
exekučným titulom. Preto v danom prípade skúmal, či exekučný titul je materiálne vykonateľný a či
nezaväzuje k plneniu, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo v rozpore s dobrými
mravmi, pričom dospel k nasledovným záverom.

Pri preskúmavaní rozhodcovského rozsudku exekučný súd vychádzal z exekučného titulu a z kópie
zmluvy o úvere, ktorú uzavrel oprávnený s povinným dňa X. X. XXXX, č. XXXXXXX. Súčasťou uvedenej
zmluvy sú aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru.

Exekučným titulom - rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a.s., zo dňa 15. 6. 2007, č. k. SR 4077/07, bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému
sumu 2.800,- Sk (92,94 eur) spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne (91,25 % p. a.)
zo sumy 2.560,- Sk (84,97 eur) od 15. 3. 2007 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 2.986,-
Sk (99,11 eur). Rozhodca sa v odôvodnení rozhodnutia pri priznaní úroku z omeškania odvolal na bod

6. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou úverovej zmluvy, podľa ktorého sa
zmluvné strany dohodli, že v prípade, ak s stane celý dlh splatný, zaväzuje sa dlžník zaplatiť veriteľovi
úrok z omeškania vo výške 0,25 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa, keď sa stal celý
dlh splatným, až do dňa jeho uhradenia.

Podľa zmluvy o úvere zo dňa 8. 9. 2006 sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver v sume 5.000,-
Sk a dlžník sa zaväzuje zaplatiť túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 2.680,- Sk, teda
celkovo vráti dlžník sumu 7.680,- Sk v 6 mesačných splátkach po 1.280,- Sk. Nakoľko oprávnený ako
žalobca žiadal zaplatenie sumy 2.800,- Sk, ktorá pozostávala z istiny vo výške 2.560,- Sk a poplatku
za upomienku vo výške 240,- Sk, je nepochybné, že povinný ešte pred podaním žaloby oprávneným

zaplatil štyri splátky á 1.280,- Sk, spolu vo výške 5.120,- Sk.

Súd nemá žiadne pochybnosti o tom, že v tomto prípade zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou,
ktorú uzavrel dlžník ako fyzická osoba, ktorá pri jej uzavretí nekonala v rámci svojej podnikateľskej
činnosti, s veriteľom, ktorý ako právnická osoba poskytuje úvery v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Teda ide o zmluvu, ktorú medzi sebou uzavreli dodávateľ so spotrebiteľom a navyše zmluva je vopred
jednostranne formulovaná veriteľom, ktorej obsah povinná nevedela žiadnym spôsobom ovplyvniť. Aj
keď zákonodarca vymedzil v § 52 ods. 1 OZ štandardné zmluvy užšie, ak medzi spotrebiteľské zmluvy
zaradil len zmluvy uzavreté podľa OZ, zákon o ochrane spotrebiteľa, účinný v tom čase, považoval
za spotrebiteľské zmluvy aj zmluvy uzavreté podľa obchodného zákonníka, a preto sa aj na uvedenú

zmluvu vzťahujú ust. OZ o spotrebiteľských zmluvách (§ 53 a nasl. OZ). Taktiež uvedená zmluva
o úvere je spotrebiteľským úverom v zmysle § 2 písm. a) ZSU, nakoľko jej predmetom je dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme úveru. Súd zohľadnil aj to, že výška poskytnutého úveru
je menej ako 200,- €, avšak povinný uzavrel s oprávneným opakovanú zmluvu o úvere dňa XX. XX.
XXXX, č. XXXXXXX (kópia zmluvy sa nachádza v súdnom spise zn. 37Er/2745/2007), na základe

ktorej bol povinnému poskytnutý úver vo výške 265,55 €. Podľa § 1 ods. 2 písm. e) ZSU, sa majú
na účely posúdenia, či ide o úver podľa tohto zákona, posudzovať oba poskytnuté úvery ako jediný
spotrebiteľský úver. Z uvedeného vyplýva, že poskytnutý úver je nepochybne spotrebiteľským úverom,
nakoľko poskytnutá suma presahuje zákonné limity stanovené v citovanom zákonnom ustanovení. Nazmluvu o úvere, ktorú uzavrel dodávateľ so spotrebiteľom, sa preto vzťahujú aj ustanovenia ZSU, ktoré
demonštratívne vymedzujú, aké náležitosti musí obsahovať každá zmluva o spotrebiteľskom úvere. V
zmluve o úvere zo dňa 8. 9. 2006 chýbajú, okrem iných, údaje o ročnej percentuálne miere nákladov

(RPMN) a ďalšie náležitosti, ktoré zákon vymenováva v § 4 ods. 2 s tým, že ak zmluva neobsahuje
náležitosti uvedené v písm. a), b), d) - l) postihuje tento nedostatok v § 4 ods. 3 tým, že poskytnutý
úver je bezúročný a bez poplatkov. Na uvedený nedostatok mal prihliadnuť aj rozhodcovský súd vo
svojom rozhodnutí, čo však prehliadol a v rozhodnutí uvedenú skutočnosť opomenul. Súd má za to, že
vzhľadom na chýbajúci údaj o RPMN, je poskytnutý úver bez poplatkov, preto oprávnený nemá nárok na

zaplatenie poplatku za úver, ktorý predstavuje sumu 2.680,- Sk (88,96 eur) a na poplatok za upomienku
vo výške 240,- Sk (7,97 eur). V tejto časti považuje súd plnenie, ku ktorému zaväzuje rozhodcovský
rozsudok, v rozpore zo zákonom a tým aj v rozpore s dobrými mravmi ako spoločensky uznávanými
zásadami konania v právnom styku. Ak každý prijatý zákon musí byť v súlade s dobrými mravmi, je
potom samozrejmé, že konanie, ktoré je v rozpore so zákonom, sa musí priečiť obvyklému, poctivému
a spravodlivému konaniu, ktoré prekračuje medze základných v spoločnosti prevládajúcich morálnych

zásad.

Za neprijateľnú podmienku považuje súd bod 6. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, na ktorý
sa v odôvodnení rozhodnutia odvolával rozhodcovský súd, pokiaľ ide o dohodu zmluvných strán o
úroku z omeškania, čo má za následok jeho absolútnu neplatnosť, ktorá pôsobí od počiatku. Oprávnený

sa nesmie odchýliť pri spotrebiteľských zmluvách od ustanovení Občianskeho zákonníka, teda ani
od tých kogentných ustanovení, ktoré sa týkajú úrokov z omeškania, iba ak by takýto odklon bol v
prospech spotrebiteľa. Nie je možné zaviazať dlžníka k úhrade úroku z omeškania, ktorý by prevyšoval
zákonný úrok (v tom čase predstavoval zákonný úrok z omeškania výšku 12,75 % p. a.). V odôvodnení
rozhodcovského rozsudku sa rozhodcovský súd nezaoberal, prečo v danom prípade na právny vzťah

neaplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ak v danom prípade
kogentné ust. § 54 OZ striktne zakazuje odchýliť sa od ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v
neprospech spotrebiteľa. V tomto smere považuje súd za neplatný aj bod 19. Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru, ktorým boli vopred vylúčené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách v neprospech
spotrebiteľa, čo je v priamom rozpore s vyššie citovaným ustanovením. Súd považuje dohodu zmluvných

strán o úroku z omeškania za neprijateľnú podmienku z dôvodu, že v súlade s generálnou klauzulou
obsiahnutou v § 53 ods. 1 OZ, vytvára úrok z omeškania, ktorý má dlžník platiť za každý deň omeškania
vo výške niekoľkonásobne prevyšujúcej zákonný úrok z omeškania, značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán. Napriek tomu oprávnený má právo požadovať zákonný úrok z
omeškania s poukazom na § 517 ods. 2 OZ, v danom prípade súd zistil, že nedošlo k omeškaniu

povinného, nakoľko výška poskytnutého úveru predstavovala 165,97 eur (5.000,- Sk) a povinný ešte
pred podaním žaloby na rozhodcovský súd zaplatil oprávnenému 169,95 eur (štyri splátky á 1.280,- Sk,
spolu vo výške 5.120,- Sk), teda viac, ako bol povinný vrátiť, preto súd exekúciu zastavil v celom rozsahu
aj s poukazom na § 57 ods. 3 Exekučného poriadku.

Podľa § 51 ods. 3 ZRK, ak tento zákon neustanovuje inak, na rozhodcovské konanie sa primerane
vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi.

Podľa § 42 ods. 2 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len O. s. p.), ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Vprípadezákonnéhopostupurozhodcovskéhosúdubymal,podľanázoruexekučnéhosúdu,oprávnený
pomerný úspech nižší ako 50 % a teda rozhodcovský súd by mu právo na náhradu trov nepriznal. Z
uvedeného dôvodu exekučný súd zastavil exekúciu aj v časti trov rozhodcovského konania v celom

rozsahu.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, má súd za to, že sú splnené všetky podmienky na zastavenie
exekúcie podľa § 45 ods. 2 ZRK, nakoľko rozhodcovským súdom bolo priznané plnenie, ktoré je v
rozpore s dobrými mravmi a ustanoveniami právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľov, preto

rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.O trovách exekúcie rozhodne súd samostatným uznesením potom, čo súdny exekútor oznámi súdu,
či si v tomto exekučnom konaní uplatňuje trovy exekúcie, vyčísli ich výšku a spolu s vyúčtovaním trov
exekúcie doručí súdu exekučný spis, resp., potom, ako oznámi súdu, že si trovy exekúcie neuplatňuje.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice I, v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O .s. p.,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.