Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, May 31, 2012

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6CoPr/1/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111236772
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5111236772.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: Z. H., nar. XX.X.XXXX, bytom Y., I.
č. XXX, zastúpený advokátkou Mgr. Janou Krakovskou, so sídlom H., P. č. X, proti odporcom: TuCon,
a.s., so sídlom Žilina, Priemyselná č. 2, IČO: 44 082 030, o zaplatenie odstupného, v konaní o odvolaní
navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 7Cpr/1/2011-35 zo dňa 27. marca 2012, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd uznesenie okresného zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením odmietol podľa § 43 ods. 2 O.s.p. podanie navrhovateľa. O trovách
konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p, tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

V dôvodoch svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že rozhodnutie súdu medzitýmnym rozsudkom,
ktorého vydania sa navrhovateľ domáhal, je fakultatívnou možnosťou a vyplýva z procesnej situácie,
ktorá nastane v konaní, pričom zákon ponecháva účelnosť takéhoto postupu na zvážení súdu. Pokiaľ
ide o neurčitosť návrhu v časti vymedzenia výšky uplatňovaného doplatku odstupného, okresný súd mal
za to, že navrhovateľ disponuje výplatnými páskami, resp. môže požiadať odporcu o vydanie ich kópií, z
ktorého dôvodu môže stanoviť výšku uplatňovaného nároku. Na základe uvedeného dospel súd prvého
stupňa k záveru, že podanie navrhovateľa trpí vadami, pre ktoré nie je možné pokračovať v konaní.

Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal
prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že návrh na vydanie
medzitýmneho rozsudku podal z dôvodu, že mu nebola známa presná celková výška odstupného, preto
navrhol, aby súd určil, že základom pre určenie priemerného zárobku v zmysle ustanovenia § 134
ods. 1 Zákonníka práce má byť jeho priemerný zárobok za prvý štvrťrok 2010 zo mzdy zúčtovanej
zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v
rozhodujúcom období; o samotnej výške doplatku odstupného, ako aj o trovách konania by súd rozhodol
v konečnom rozhodnutí. Žiadal teda, aby po nadobudnutí právoplatnosti medzitýmneho rozsudku súd
následne rozhodoval o výške doplatku odstupného, ako aj o náhrade trov konania, pričom presnú
výšku doplatku odstupného ponechal na konečné rozhodnutie vo veci. Okresný súd svojím postupom
odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom. Vôbec sa totiž nezaoberal obsahom návrhu, ale len
jeho formuláciou. Mal za to, že petit návrhu nemusí byť v návrhu úplne doslovne a presne v žalobe
uvedený. Súd neprihliadol na znenie § 152 ods. 2 O.s.p., ktoré umožňuje, aby súd rozhodol najskôr len
o časti prejednávanej veci alebo o jej základe. Súd prvého stupňa mal vyhodnotiť všetky skutkové a
právne otázky, od ktorých posúdenia závisí uplatnený nárok. Zdôraznil, že nemožnosť určenia presnej
sumy žalovaného nároku bola v návrhu riadne odôvodnená. Spornou otázkou je v danom prípade
určenie priemerného zárobku podľa § 134 Zákonníka práce, ktorý môže ozrejmiť len zamestnávateľ
alebo znalec. Odvolateľ poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu ČR, z ktorej vyplýva, že požiadavka
vymedzenia žalobného petitu neznamená, že by bol žalobca povinný urobiť súdu návrh na znenie
výroku jeho rozsudku. Z obsahu návrhu na začatie konania je zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha, a

preto neuvedenie výšku požadovaného odstupného nemôže byť dôvodom odmietnutia podania. Dal do
pozornosti fakt, že v návrhu tiež navrhol uložiť odporcovi - zamestnávateľovi povinnosť predložiť výpočet
priemerného zárobku za prácu, ktorú dosiahol. V návrhu jednoznačne vyjadril, že otázku výšky doplatku
odstupného necháva na konečné rozhodnutie súdu, pretože doterajší skutkový stav nedáva dostatočný
podklad pre rozhodnutie o celom uplatnenom nároku, ale len o jeho spornom základe. Kým táto sporná
otázka nie je vyriešená, nie je možné pristúpiť k presnej špecifikácii výšky, ktorá bude predmetnom
konečného rozhodnutia. Prekvapivá je úvaha súdu o možnosti spočítania súm na výplatných páskach,
pretože navrhovateľovi jedna chýba. Pre správne určenie priemerného zárobku sa navyše vyžadujú
odborné znalosti z oblasti ekonómie a účtovníctva.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. toto rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil a vec vrátil okresnému
súdu na ďalšie konanie.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, ak sa účastníkovi konania postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožní účastníkovi konania
realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia a
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí však ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych
procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku
nesprávneho postupu súdu vylúčený.

Ak súd prvého stupňa v konaní postupoval v rozpore s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku
tým, že účastníkovi konania odoprel alebo znemožnil uplatnenie procesných práv, odvolací súd musí v
každom prípade jeho rozhodnutie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí
byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť
podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 79 ods. 1 O.s.p. veta prvá a druhá konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných
náležitostí (§ 42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt,
bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich
skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa
navrhovateľ domáha.

Návrh na začatie konania predstavuje v občianskom súdnom konaní podanie, ktorým navrhovateľ žiada
o poskytnutie ochrany jeho právam, resp. navrhuje začať súdny proces v iných prípadoch, v ktorých
je súd podľa zákona povinný konať. V sporovom konaní zároveň týmto návrhom vymedzuje rámec,
v ktorom bude konanie prebiehať. Pre začatie konania, ako aj jeho riadne pokračovanie sa vyžaduje
podanie úplného návrhu s jeho náležitosťami v súlade s § 79 ods. 1 O.s.p. v nadväznosti na § 42 ods.
3 O.s.p. Z návrhu musia byť zrejmé základné skutkové okolnosti prípadu a požiadavka navrhovateľa
na poskytnutie ochrany jeho zákonným právam. Nie je potrebné, aby účastník svoj uplatnený nárok aj
právne kvalifikoval. Z návrhu však musí byť minimálne zrejmé, v čom bude spočívať základný predmet
konania.

Treba zdôrazniť, že zákonnou podmienkou pre odmietnutie podania je existencia takého nedostatku
návrhu, ktorý bráni súdu pokračovať v konaní. Bude tomu tak najmä v prípade, ak z obsahu návrhu
nemožno zistiť, čoho sa navrhovateľ domáha, alebo ak neobsahuje uvedenie skutočností, z ktorých

odvodzuje svoje právo, ktorého ochrany sa domáha, a to aspoň v takom rozsahu, aby bolo možné
posúdiť totožnosť veci.

Podaním doručeným okresnému súdu dňa 11.11.2011 navrhovateľ tvrdil, že odporca (zamestnávateľ)
mu vyplatil odstupné v sume 9.970,50 eur. Táto suma nebola určená správne, pretože zamestnávateľ
mal vychádzať z jeho priemerného zárobku za obdobie prvého štvrťroka 2010 a mal do základu pre
výpočet zahrnúť aj mzdu, ktorú navrhovateľ dosiahol v zahraničí. Presnú výšku priemerného zárobku
nevedel určiť, pretože túto mohol stanoviť zamestnávateľ, resp. mala byť určená dokazovaním v konaní.
Navrhol, aby bola odporcovi uložená povinnosť predložiť výpočet priemerného zárobku navrhovateľa v
rozhodnom období prvého štvrťroka 2010. Nakoľko navrhovateľ nevedel určiť presnú sumu žalovaného
nároku, žiadal vydať medzitýmny rozsudok, v ktorom mal súd určiť, že nárok navrhovateľa na doplatenie
odstupného je čo do základu opodstatnený, že odporca je povinný pre výpočet priemerného zárobku
použiť rozhodné obdobie prvý štvrťrok kalendárneho roka 2010 a následne konečným rozhodnutím
uložiť odporcovi povinnosť doplatiť navrhovateľovi odstupné vo výške určenej v rozsudku vo veci samej.

Následne na základe výzvy na odstránenie vád zo dňa 10.2.2012 navrhovateľ zotrval na svojich
tvrdeniach vyjadrených v pôvodnom návrhu na začatie konania. Žiadal, aby súd najprv určil, že základom
pre výpočet priemerného zárobku je prvý štvrťrok roku 2010 zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na
výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.

Z obsahu návrhu na začatie konania v znení jeho doplnenia je zrejmé označenie účastníkov konania, je
v ňom popísaný skutkový stav veci, ako aj vymedzený výrok, ktorým sa navrhovateľ domáha určenia,
že nárok navrhovateľa čo do základu je opodstatnený a základom pre určenie priemerného zárobku
je priemerný zárobok navrhovateľa za prvý štvrťrok roku 2010. V ďalšej časti je formulácia návrhu na
začatie konania neurčitá, pretože účastník nevymedzil výšku žalovaného nároku.

Nakoľko návrh na začatie konania v určovacej časti splnil základné formálne náležitosti návrhu
vymedzené v ustanovení § 42 ods. 3 v spojení s § 79 ods. 1 O.s.p., nemal odvolací súd inú možnosť
ako prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Na uvedenom závere nemohol nič
zmeniť fakt, že účastník formuloval svoj návrh ako požiadavku na vydanie medzitýmneho rozsudku.
Obsah návrhu v uvedenej časti obsahuje určovací výrok, ktorého prejednanie je s ohľadom na jeho
obsah možné. Po vrátení veci bude preto okresný súd pokračovať v konaní o časti návrhu, ktorá spĺňa
kritéria vymedzené v § 79 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 42 ods. 3 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.