Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 30, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/91/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213213442
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7213213442.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a

členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci navrhovateľky H. V.
nar. X.X.XXXX bývajúcej v W. na X. ul. č. XX zastúpenej JUDr. Tatianou Vorobelovou advokátkou
Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Bajzovej ul. č. 2 proti odporcovi H. V. nar. X.X.XXXX
bývajúcemu v D. XX V. G. X. B. XXX XX zastúpenému JUDr. Ľudmilou Raffáčovou advokátkou
Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Mäsiarskej ul. č. 4 za účasti matky navrhovateľky
Mgr. U. V. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v W.Š. na X. ul. XX zastúpenej JUDr. Tatianou Vorobelovou
advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Bajzovej ul. č. 2 v konaní o zvýšenie a

zníženie výživného o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 5.9.2014 č.k. 23P
124/2013-201 v spojení s opravným uznesením z 29.9.2014 č.k. 23P 124/2013-232 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením zvýšil výživné od odporcu
pre navrhovateľku naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Košice II zo 17.5.2004 sp.zn. 27C
688/2001 zo 100 € mesačne na 300 € mesačne od 1.7.2012 do budúcna, ktoré výživné je odporca
povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred navrhovateľke. Návrh odporcu na zníženie
výživného a zrušenie vyživovacej povinnosti zamietol. Dlžné výživné od odporcu pre navrhovateľku za

obdobie od 1.7.2012 do 31.8.2014 vo výške 5.200 € zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. Odporcu zaviazal zaplatiť na účet súdu 281,57 € z titulu náhrady trov štátu do 3
dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca z dôvodov podľa § 205 ods. 2
písm.c/, d/ a f/ O.s.p. a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že návrh
navrhovateľky na zvýšenie výživného zamietne a jeho vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke zruší,
alternatívne, aby zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. K odvolaciemu

dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm.c/ O.s.p. uviedol, že súd nedostatočne zistil skutkový stav,
nakoľko vo veci nevykonal dostatočné dokazovanie. Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa
vyplynulo, že navrhovateľka v školskom roku 2011/ 2012 ukončila maturitnou skúškou strednú školu, na
vysokú školu prijatá nebola. Od 10.9.2012 navštevovala jednoročne kurz anglického jazyka s dennou
výukou do júna 2013. Ďalej od 2.9.2013 do 22.8.2014 navštevovala dennou formou bakalárske štúdium
študijného programu britské a americké štúdiá na Filozofickej fakulte UPJŠ a od septembra 2014 je
študentkou Strednej zdravotníckej školy v Košiciach v prvom ročníku nadstavbového pomaturitnéhoštúdia so zameraním zubný technik. Z charakteru štúdia vo forme jednoročného kurzu anglického
jazyka súd vyvodil, že sa jedná o pokračujúcu prípravu navrhovateľky na budúce povolanie aj preto,
že podľa predpisov ČR dáva študentom právo i na štátom poskytované sociálne výhody vo forme

rodinných príspevkov a štátom poskytovaného zdravotného poistenia. K nadštandardnému štúdiu
cudzieho jazyka súd uviedol, že to bolo v jej záujme, keďže nastúpila, ako bolo dokladované,
na denné vysokoškolské štúdium v odbore britské a americké štúdiá, čo nesporne navrhovateľku
zvýhodňovalo. Následne vysokoškolské štúdium navrhovateľka podľa potvrdenia ukončila 22.8.2014.
Na pojednávaní 11.6.2014 už navrhovateľka vedela, že formálne je vedená ako študentka vysokej

školy, hoci nenavštevuje prednášky ani semináre, pretože neurobila zápočet v mesiaci máj 2014. Až
na pojednávaní 5.9.2014 uviedla, že od septembra 2014 je študentkou nadstavbového pomaturitného
štúdia na Strednej zdravotníckej škole v Košiciach v odbore zubný technik. K preukázaniu svojich
výdavkov uviedla, že uhradila príspevok do školskej rady vo výške 20 € a bude potrebovať sadu
nožov na vykrajovanie a uhradiť doplatky za učebnice. Odporca vyjadril názor, že u navrhovateľky
zmenou typu štúdia z vysokoškolského na nadstavbové stredoškolské nastala aj zmena pomerov v

jej výdajoch, pričom súd prvého stupňa nemal žiadne výdavky navrhovateľky preukázané. Zároveň
poukazuje na to, že v čase od mája 2014, kedy bola študentkou vysokej školy len formálne, nemohla
mať náklady súvisiace so zadovažovaním učebných pomôcok ani náklady na školskú dochádzku.
Navrhovateľka nijako nešpecifikovala, akými činnosťami trávila čas od posledného zápočtu do doby,
kedy nastúpila na nadstavbové štúdium, neuviedla, ani nešpecifikovala, či mala možnosť sa zamestnať

sezónne či brigádnicky. Domnieva sa, že v dôsledku nedostatočne a neúplne zisteného skutkového
stavu je rozsudok súdu prvého stupňa v časti o určení vyživovacej povinnosti od 1.6.2014 do budúcna
nepreskúmateľný. Dodáva, že nepreskúmateľnosť rozsudku v tejto časti je daná aj nerešpektovaním
hmotnoprávnych ustanovení Zákona o rodine, najmä § 75 ods. 1 vety prvej, kde súd pri určení
výživného prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové

pomery povinného. K odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm.d/ O.s.p. uviedol, že súd prvého
stupňa pri posudzovaní existencie jeho vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke izoloval jednotlivé
študijné obdobia navrhovateľky, pritom pri poslednom z nich vzal za preukázané, že navrhovateľka
je stále študentkou, aktuálne na nadstavbovom štúdiu strednej zdravotníckej školy. Obdobia, kedy
navrhovateľka študovala, nevzal pri svojom rozhodovaní do úvahy ako celok, teda neposúdil, ani sa

vo svojich hodnotiacich úvahách nezaoberal tým, že navrhovateľka v priebehu troch nasledujúcich
rokov trikrát zmenila školské zariadenie, ktoré navštevovala. Súd vyhodnotil štúdium navrhovateľky v
jednoročnom kurze anglického jazyka ako pokračujúcu prípravu navrhovateľky na budúce povolanie,
hoci súčasne mal preukázané, že splnomocnená zástupkyňa prehlásila, že navrhovateľka nebude
pokračovať v sústavnej príprave na budúce povolanie štúdiom. Prehláseniu splnomocnenej zástupkyne

zodpovedá aj forma a typ zvolenej školy na území iného štátu než je Slovenská republika, v škole,
ktorá nie je zaradená do siete školských zariadení na území SR a ktoré štúdium Ministerstvo školstva,
vedy, výskumu a športu SR neuznalo. V odpovediach Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu
nie je zmienka o možnosti podať žiadosť o posúdenie uvedeného štúdia ako štúdia, ktorým sa dieťa
pripravuje na budúce povolanie, ministerstvo dokonca uviedlo, že uvedená vzdelávacia inštitúcia nie je

zaradená do siete škôl a školských zariadení Českej republiky a UNESCO. Ministerstvu školstva, vedy,
výskumu a športu zo strany navrhovateľky alebo jej právnej zástupkyne nebola adresovaná žiadosť o
posúdenie štúdia a vydanie rozhodnutia na účely priznania prídavku na dieťa, čo je možné vyhodnotiť aj
tak, že ani samotná navrhovateľka nechápala návštevu kurzu v Českej republike ako svoju prípravu na
budúce povolanie. Bakalárske štúdium na Filozofickej fakulte UPJŠ v Košiciach navrhovateľka ukončila

predčasne po prvom absolvovanom semestri a následne sa prihlásila na pomaturitné nadstavbové
štúdium v odbore zubný technik. V súvislosti s vyhodnocovaním snahy navrhovateľky navštevovať po
ukončení stredoškolského štúdia ďalšiu školu súd nevzal do úvahy, že štúdiá nemajú súvislosť a že na
sebanenadväzujú.Snahunavrhovateľkynavštevovaťškoluformoudennéhoštúdiapovažujezaúčelovú
v snahe zadovážiť si finančné prostriedky, ktoré by inak musela dosahovať prácou. Navrhovateľka v

troch po sebe nasledujúcich rokoch navštevuje iné vzdelávacie zariadenie, počas voľna, ktoré jej vzniklo
medzi júnom až septembrom 2014 nevyužila svoje vedomosti a schopnosti k získaniu zamestnania,
ktorébyjejpriniesloprostriedkynavýživu.Napojednávaní11.6.2014naopakzatajila,ženavysokúškolu
nechodí, pretože neurobila zápočet. Súd prvého stupňa mu vyčíta, že sa vzdal majetkového prospechu,
ak previedol 1/2 bytu na O. U., v ktorom navrhovateľka spolu so svojou matkou bývajú, pritom ale

neprihliadol na to, že v zrušujúcom rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 28.2.2013 7CoP 263/2012
súd konštatoval, že ak odporca poskytuje navrhovateľke bezplatné bývanie, uvedenú skutočnosť nie je
možné považovať za plnenie vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke, pretože eventuálne nájomné
by bolo potrebné zohľadniť ako odôvodnenú potrebu a u odporcu ako príjem. Navrhovateľka tiež súduneuviedla, ale v skutočnosti ani nezaradila nájomné do kategórie svojich odôvodnených potrieb, že aj
po prevode 1/2 spoluvlastníckeho podielu na byte nie je povinná platiť nájomné. Po tom, čo previedol
svoj spoluvlastnícky podiel na svoju manželku, navrhovateľka podala návrh na vyslovenie neplatnosti

tejto darovacej zmluvy, ktoré konanie je vedené na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 17C 169/2013,
kde ho žaluje o vyslovenie neplatnosti tejto darovacej zmluvy z dôvodu rozporu s dobrými mravmi,
keď v prípade, ak nebude mať zaplatené výživné, nebude mať možnosť exekučne uspokojiť svoje
nároky voči nemu. Uviedol, že navrhovateľka nemá dôvod sťažovať sa na nezaplatené výživné, nakoľko
po čiastočnom potvrdení rozsudku súdu prvého stupňa Krajským súdom v Košiciach rozsudkom z

28.2.2013sp.zn.7CoP263/2012navrhovateľkeuhradildlžnévýživné.Uviedol,žezodbornejbibliografie
ajudikovanýchrozhodnutívsúdnejpraxijeustálenýzáveroposudzovaníschopnostisamostatnesaživiť
ajpodľaspôsobuaobsahuprípravynabudúcepovolanieacelkovéhouplatnenievspoločenskomživote.
Z doposiaľ absolvovanej prípravy navrhovateľky na budúce povolanie nemožno vyvodiť záver o jej
konzistencii, prípadne cieľavedomosti alebo lepšieho uplatnenia v praktickom živote. Aj s prihliadnutím
na možnosti pracovného uplatnenia v regióne východného Slovenska, ktoré súd prvého stupňa v

odôvodňujúcich úvahách hodnotí, si navrhovateľka z doposiaľ absolvovanou sústavnou prípravou na
budúce povolanie nenájde lepšie platenú prácu, prípadne si nenájde prácu ľahšie. K odvolaciemu
dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm.f/ O.s.p. argumentuje tým, že súd prvého stupňa vec nesprávne
právne posúdil, ak konštatoval, že u neho sú dané dôvody na ponechanie vyživovacej povinnosti voči
navrhovateľke. V období od 1.7.2012 do 1.9.2013, teda v období, kedy navrhovateľka absolvovala kurz

anglického jazyka v Českej republike, evidentne nešlo o systematickú prípravu na budúce povolanie,
čo napokon vyplynulo aj z dôkazu, ktorý súd oboznámil - informačného listu o pomaturitnom štúdiu
angličtiny. Z obsahu tohto listinného dôkazu vyplynulo, že sa jedná o prípravu na skúšku KET, PET, FCE
a CAE v kombinácii s efektívnou prípravou na OSP Scio testy. Z vykonaného dokazovania nevyplýva a
ani navrhovateľka netvrdila, že by po absolvovaní kurzu anglického jazyka využila efektívnu prípravu a

zložila skúšky z niektorého z vymenovaných testov, prípadne testu, ku ktorému by príprava mohla slúžiť.
V období, kedy bola formálne vedená ako študentka vysokej školy, hoci si povinnosti študenta neplnila
od 1.6.2014 do 1.9.2014, nie je daná vyživovacia povinnosť rodiča, nakoľko formálny zápis študenta
vysokej školy, ktorý v skutočnosti školu nenavštevuje, k určeniu vyživovacej povinnosti vo výške 300 €
mesačneneobstojí,keďženiejeprávnezdôvodniteľný.Štúdiumvoformenadstavbovéhopomaturitného

štúdia v odbore zubný technik nenadväzuje ani na jedno z predchádzajúcich štúdií, ide v poradí o tretie
štúdium, u ktorého výdavky navrhovateľky nie je možné identifikovať.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.
2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ust.
§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne
zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p.

vyhodnotil dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo
vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je rozsudok presvedčivý a s
jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Vo vzťahu k odvolacím námietkam odporcu
odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny

základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny
základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo
účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces
však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a
hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp.

nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní
dôkazov a ich vyhodnotení skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne
za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté
v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. O
svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu súdom by bolo možné uvažovať len vtedy, ak

by svoj názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel alebovýznam. Súd prvého stupňa sa dôsledne a precízne vyporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami
týkajúcimi sa predmetu konania, ako aj s námietkami odporcu, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu
konania na súde prvého stupňa.

Vznik a trvanie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom upravuje ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, z
ktorého vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá
trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Kedy nastane takýto faktický stav závisí od
okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťa patrí jeho vek,
zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a

potreby, majetkové pomery a podobne. Len samotná skutočnosť, že dieťa nadobudlo pracovnoprávnu
spôsobilosť, nemá vplyv na zánik vyživovacej povinnosti. Rovnako nestačí preukázanie skutočnosti, že
dieťa je už schopné nejakej - hocijakej - zárobkovej činnosti. Zákon uprednostňuje záujem oprávneného,
preto v prípade, ak sa dieťa rozhodne pokračovať v ďalšom vzdelávaní, hoci už ukončilo prípravu na
konkrétne povolanie, povinnosť rodičov vyživovať dieťa nezaniká. Dôležitým faktorom v takomto prípade
je aj skutočnosť, či existuje reálna možnosť dieťaťa zamestnať sa vo vyštudovanom odbore. Nie je

vylúčené, aby vyživovacia povinnosť rodičov trvala aj v prípade, keď sa dieťa po skončení strednej
odbornej školy rozhodne pokračovať v štúdiu na vysokej škole, hoci aj iného zamerania. Vyživovacia
povinnosť z uhla pohľadu prípravy dieťaťa na povolanie končí dosiahnutím prvého najvyššieho stupňa
vzdelania v bežnom vzdelávacom procese (prvá ukončená vysoká škola alebo univerzita). Z uvedeného
vyplýva, že dieťa je schopné samé sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby.

Povinnosť rodičov živiť svoje dieťa netrvá, ak dieťa už ukončilo prípravu na povolanie, má primeraný
zdravotný stav, existujú pre neho pracovné príležitosti, avšak dieťa o ne nemá záujem a z vlastnej vôle
nepracuje.

V tomto prejednávanom prípade súd prvého stupňa správne konštatoval, že navrhovateľka po ukončení
gymnázia, ktoré štúdium je koncipované ako príprava na ďalšie štúdium, predovšetkým vysokoškolské,

keďže absolvent takéhoto štúdia nenadobúda žiadnu konkrétnu odbornosť a vzhľadom na to, že nebola
prijatá na vysokoškolské štúdium, nenadobudla schopnosť sama sa živiť. Štúdium cudzieho jazyka
- angličtiny dennou výukou správne považoval za prípravu na budúce povolanie, keďže kontinuálne
po ukončení tohto štúdia bola prijatá na Filozofickú fakultu UPJŠ odbor britské a americké štúdiá, v
ktorom štúdiu je nepochybne potrebná dobrá znalosť anglického jazyka. V tomto smere odvolací súd

poznamenáva, že odporca napriek skutočnosti, že dlhodobo žije v USA, nejavil záujem o zabezpečenie
akejkoľvekpomociprenavrhovateľkuzvýšiťsijazykovéznalostivanglickomjazykuprípadnýmštudijným
pobytom svojej dcéry v USA, ktoré pobyty rodičia bežne zabezpečujú svojim deťom aj napriek tomu,
že nemajú žiadne kontakty v cudzej krajine a dieťa posielajú v podstate do neznámeho prostredia
a k neznámej rodine. Je všeobecne známou skutočnosťou, že študijné pobyty v zahraničí výrazným

spôsobom zlepšujú komunikačné schopnosti detí v cudzom jazyku a vytvárajú im širokú škálu možnosti
štúdia alebo uplatnenia v živote. Neúspech navrhovateľky v štúdiu na vysokej škole vo zvolenom
odbore nemožno pripisovať len samotnej navrhovateľke, ale aj podmienkam, ktoré jej zabezpečovali
rodičia s prihliadnutím na príjem matky a odporcom uhrádzané výživné 100 € mesačne, z čoho zjavne
nebolo možné uspokojovať všetky odôvodnené potreby navrhovateľky tak, aby si mohla priebežne

zabezpečiť ďalšie štúdium jazyka tak, aby nebola diskvalifikovaná oproti iným študentom, ktorým rodičia
zabezpečujú podmienky pre zdarné absolvovanie štúdia. Odvolacia námietka odporcu, že súd prvého
stupňa neskúmal, čím sa navrhovateľka zaoberala v období od mája 2014 do augusta 2014, kedy
bola vylúčená zo štúdia, je irelevantná vzhľadom na to, že študentkou vysokej školy bola až do
22.8.2014 a následne nastúpila na nadstavbové štúdium Strednej zdravotníckej školy v Košiciach v

odbore zubný technik. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby navrhovateľky v rámci nadstavbového štúdia,
odvolací súd zdôrazňuje, že odôvodnenými potrebami oprávneného dieťaťa nie sú len potreby súvisiace
s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, ale medzi tieto potreby patrí aj výživa vo vlastnom
zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, obuv, náklady na bývanie, náklady súvisiace s
rozvojom jeho záujmov a potrieb, ale aj kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace

so zdravotným stavom, pričom miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí od veku dieťaťa a jeho
zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať
dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí
v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v
konkrétnom prípade zvýšené z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa, prípadne súvisia s

nadštandardným vzdelávaním dieťaťa a podobne, teda ide o všeobecne známe skutočnosti, ktoré nieje potrebné osobitne dokazovať, pričom dokazovať je potrebné len odôvodnené potreby, ktoré vybočujú
z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky. Z uvedeného
dôvodu je teda nepochybné, že odôvodnené potreby navrhovateľky boli minimálne na rovnakej úrovni

ako v čase stredoškolského štúdia, pričom v uvedenom období bolo určené výživné zo strany odporcu k
navrhovateľke 300 € mesačne rozsudkom Okresného súdu Košice II z 26.6.2012 sp.zn. 23P 136/2011
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 28.2.2013 sp.zn. 7CoP 263/2012 s tým, že
navrhovateľka sa vyššieho výživného nedomáhala ani za obdobie, v ktorom bola študentkou vysokej
školy. Zároveň je potrebné skonštatovať, že pomery odporcu sa od uvedeného rozhodnutia súdu o

zvýšení výživného podstatným spôsobom nezmenili tak, aby odôvodňovali určenie výživného v menšom
rozsahu. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že snaha navrhovateľky dosiahnuť odborné vzdelanie aspoň
nadstavbovým štúdiom jej nepochybne umožní lepšie uplatnenie na trhu práce oproti možnostiam, ktoré
by mala ako nekvalifikovaná pracovná sila s ukončeným všeobecným vzdelaním. Hodnotiace úvahy
odporcu v tomto smere vyznievajú značne ironicky. Pretože súd prvého stupňa správne a zákonne vo
veci rozhodol, rovnako správne rozhodol aj o trovách konania účastníkov a trovách štátu, odvolací súd

rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto
ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 146 ods. 1
písm.a/ O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal, nakoľko konanie začalo v
čase maloletosti navrhovateľky, teda ide o konanie, ktoré sa mohlo začať aj bez návrhu, v ktorom konaní

žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.