Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Thursday, May 20, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/292/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113216016
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5113216016.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a

členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: CD Consulting
s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29
705, zastúpeného zástupcom Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO:
36 864 421, proti žalovanej: L. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. Q. XXXX/XX, XXX XX F., v konaní o
zmenkové plnenie, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 8C/162/2013-57
zo dňa 31. marca 2014 vo výroku II., ktorým vo zvyšku bola žaloba zamietnutá a o čiastočnom späťvzatí
odvolania žalobcom, takto

r o z h o d o l :

Konanie o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 8C/162/2013-57 zo dňa 31.
marca 2014 vo výroku II., ktorým vo zvyšku bola žaloba zamietnutá, z a s t a v u j e v časti žalovanou
uhradenej sumy 1.077,52 Eur, a to na zmenkový úrok vo výške 0,25% denne:

- zo sumy 976,13 Eur od 14.04.2010 do 21.03.2011, čo predstavuje sumu 834,58 Eur,

- zo sumy 966,13 Eur od 22.03.2011 do 17.04.2011, čo predstavuje sumu 65,21 Eur,

- zo sumy 956,13 Eur od 18.04.2011 do 18.05.2011, čo predstavuje sumu 74,10 Eur,

- zo sumy 946,13 Eur od 19.05.2011 do 19.06.2011, čo predstavuje sumu 75,69 Eur,

- zo sumy 936,13 Eur od 20.06.2011 do 20.07.2011, čo predstavuje sumu 27,94 Eur.

Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 8C/162/2013-57 zo dňa 31. marca 2014 vo výroku II., ktorým
vo zvyšnej časti okresný súd žalobu zamietol a v závislom výroku III., ktorým žalovanej náhrada trov

konania nebola priznaná, p o t v r d z u j e .

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi čiastku 886,13
Eur spolu so 6 % ročným úrokom zo zmenkovej sumy:

- zo sumy 976,13 Eur od 07.09.2010 do 21.03.2011, čo predstavuje sumu 31,54 Eur,

- zo sumy 966,13 Eur od 22.03.2011 do 17.04.2011, čo predstavuje sumu 4,30 Eur,

- zo sumy 956,13 Eur od 18.04.2011 do 18.05.2011, čo predstavuje sumu 4,89 Eur,- zo sumy 946,13 Eur od 19.05.2011 do 19.06.2011, čo predstavuje sumu 4,99 Eur,

- zo sumy 936,13 Eur od 20.06.2011 do 20.07.2011, čo predstavuje sumu 4,78 Eur,

- zo sumy 926,13 Eur od 21.07.2011 do 21.08.2011, čo predstavuje sumu 4,89 Eur,

- zo sumy 916,13 Eur od 22.08.2011 do 19.09.2011, čo predstavuje sumu 4,38 Eur,

- zo sumy 906,13 Eur od 20.09.2011 do 19.10.2011, čo predstavuje sumu 4,48 Eur,

- zo sumy 896,13 Eur od 20.10.2011 do 20.11.2011, čo predstavuje sumu 4,73 Eur,

- zo sumy 886,13 Eur od 21.11.2011 do zaplatenia,

ako aj zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda sumu 3,25 Eur, to všetko do troch
dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (I.). Vo zvyšku okresný súd žalobu zamietol (II.). O trovách

prvostupňového konania rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal (III.). Okresný súd v
odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že žalobou doručenou na okresný súd dňa 28.03.2013
si žalobca na vzorom tlačive A podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu (ďalej len „Nariadenie“), uplatnil voči žalovanej zmenkovú pohľadávku vo výške 886,13 Eur

s príslušenstvom, a to pozostávajúcim zo zmenkového úroku 0,25 % denne zo súm uvedených vo
vzorovom tlačive a úroku 6 % ročne zo súm uvedených vo vzorovom tlačive A, ako aj zmenkovej odmeny
v sume 3,25 Eur a trovy konania. Žalobca poukázal na to, že ako indosatár nadobudol všetky práva z
pripojenej zmenky, ktorú žalovaná vystavila dňa 03.06.2009 na zmenkovú sumu 976,13 Eur a v ktorej
sa zaviazala k úhrade zmenkového úroku 0,25 % denne od 14.04.2010, pričom išlo o vistazmenku s

doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ a s doložkou „bez protestu“. Okresný súd
zaslal žalovanej podľa čl. 5 ods. 2 Nariadenia tlačivo C na odpoveď spolu s návrhom a prílohami, ktoré
žalovaná prevzala dňa 13.12.2013. Žalovaná v odpovedi akceptovala pohľadávku, nežiadala nariadiť
ústne pojednávanie a nežiadala ani o náhradu trov konania.

Okresný súd uviedol, že vo veci rozhodol verejným vyhlásením rozsudku, pričom termín verejného

vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a internetovej stránke okresného súdu dňa 24.03.2014.
V súvislosti s uvedeným postupom okresný súd poukázal na čl. 5 ods. 1 Nariadenia. Zo žalobcom
predloženej zmenky okresný súd zistil, že ju vystavila žalovaná v Ružomberku dňa 03.06.2009 na
zmenkovú sumu 976,13 Eur. Zmenka obsahovala bezpodmienečné prehlásenie, že uvedenú sumu
žalovaná zaplatí pri predložení zmenky na rad spoločnosti Pohotovosť, s.r.o.. Zmenka obsahovala

dojednanie o zmenkovom úroku 0,25 % denne od 14.04.2010, doložku „bez protestu“ a doložku „na
platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Ako miesto platenia bolo uvedené sídlo spoločnosti
Pohotovosť, s.r.o., pričom zmenka neobsahovala dátum zročnosti (splatnosti). Celý text zmenkovej
listiny bol krytý podpisom žalovanej ako vystaviteľa, nad ktorým sa nachádzajú jej identifikačné údaje v
rozsahu meno, priezvisko, trvalé bydlisko a rodné číslo. Podľa rubovej strany bola zmenka spoločnosťou

Pohotovosť, s.r.o. indosovaná na rad žalobcu.

Okresný súd poukázal na ust. § 75, § 76 ods. 1, 2 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb.
(ďalej len „zákon č. 191/1950 Zb.“) a dospel k záveru, že žalobcom predložená zmenka obsahovala
všetky náležitosti vyžadované ust. § 75 zákona č. 191/1950 Zb. okrem údaja zročnosti (splatnosti).
Absenciu tohto údaja však zákon č. 191/1950 Zb. nesankcionuje neplatnosťou, pretože podľa ust. §

76 ods. 1 a 2 zákona č. 191/1950 Zb. sa v prípade zmenky, v ktorej nie je uvedený dátum splatnosti,
jedná o zmenku splatnú na videnie tzv. vistazmenku, ktorú musí vystaviteľ preplatiť pri jej predložení.
Z predloženej zmenky nepochybne vyplynulo, že bola vystavená žalovanou. Zmenka bola indosovaná
žalobcovi, ktorý tým nadobudol všetky práva zo zmenky a ktorý bol oprávneným majiteľom. Žalobca ako
oprávnený majiteľ sa preto dôvodne domáhal voči žalovanej ako vystaviteľke zmenky zaplatenia zvyšku

neuhradenej zmenkovej sumy 886,13 Eur s úrokmi vo výške 6 % tak, ako boli špecifikované vo výroku
rozsudku okresného súdu vrátane zmenkovej odmeny, ktoré nároky žalobcu akceptovala aj žalovaná.
Uvedené nároky žalobcu boli dané podľa § 43 ods. 1 zákona č. 191/1950 Z., podľa ktorého ak nebola
zmenka zaplatená, môže majiteľ pri zročnosti zmenky vykonať postih proti vystaviteľovi, pričom podľa
§ 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. platí, že majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľnebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané; 2. šesťpercentné úroky odo dňa
zročnosti; 3. trovy protestu z podaných správ, ako aj ostatné trovy a 4. odmenu vo výške jednej tretiny
percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Okresný súd však zamietol žalobu, pokiaľ išlo o žalobcom požadovaný úrok 0,25 % denne zo súm
špecifikovaných v žalobcom vyplnenom vzorovom tlačive A. V prípade vistazmenky zákon č. 191/1950
Zb. umožňuje úročenie zmenkovej sumy, no takáto úroková doložka obsiahnutá na zmenke musí
svojim obsahom zodpovedať kritériám vyžadovaným zákonom pre platnosť právneho úkonu i z hľadiska
jeho súladu s dobrými mravmi. Inak môže byť časť zmenky obsahujúca úrokovú doložku postihnutá

absolútnou neplatnosťou podľa § 39 Občianskeho zákonníka v spojení s § 41 Občianskeho zákonníka,
ktoré určujú, že je neplatným právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom, a ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť
právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu
alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného
obsahu. Aj keď Občiansky zákonník neobsahuje definíciu dobrých mravov, opierajúc sa o doterajšie

vymedzenie dobrých mravov právnou teóriou i súdnou praxou možno podľa záveru okresného súdu
zhrnúť, že za dobré mravy treba považovať spoločensky všeobecne uznávané nepísané pravidlá
morálky a slušnosti v medziľudských vzťahoch. Právny úkon, ktorý je v rozpore s týmito zásadami je
podľa § 39 Občianskeho zákonníka postihovaný absolútnou neplatnosťou, ktorá nastáva bez ďalšieho
priamo zo zákona a na absolútne neplatný právny úkon sa hľadí akoby nebol urobený. Na absolútnu

neplatnosť prihliada súd z úradnej povinnosti. Na predloženej zmenke bol dojednaný úrok vo výške
0,25 % denne, čo v ročnom vyjadrení predstavoval úrok vo výške 91,25 %. Podľa verejne dostupného
štatistického prehľadu priemerných úrokových mier z úverov, ktorý publikuje NBS, v roku 2009, v ktorom
bola zmenka vystavená a aj v roku 2010, v ktorom bol stanovený začiatok úročenia, najvyššia priemerná
úroková miera pri nových úveroch iba mierne presahovala 15 % ročne. Dojednaná úroková miera 91,25

% ročne prevyšovla teda šesťnásobne najvyššiu priemernú úrokovú sadzbu v uvedených obdobiach, a
preto podľa názoru okresného súdu bola v rozpore s pravidlami morálneho charakteru, a tým aj v rozpore
s dobrými mravmi. Svojou neprimeranosťou totiž podstatne prevýšila v tom čase obvyklú úrokovú mieru
vyjadrujúcu primeranú a štandardnú odplatu za poskytnutie peňazí. Takáto úroková doložka, ktorá sa
nachádzala na zmenke, bola podľa ust. § 39 a § 41 Občianskeho zákonníka absolútne neplatnou, a

preto nezakladala záväzok žalovanej zaplatiť žalobcom požadovaný úrok 0,25 % denne a v tejto časti
okresný súd žalobu zamietol.

Pri rozhodovaní o trovách prvostupňového konania okresný súd postupoval v zmysle ust. § 142 ods. 2
O.s.p.. Zistil, že žalovaná bola úspešná v prevažnej časti (keď len kapitalizované úroky 0,25 % denne
predstavovali približne 1.400 Eur) v porovnaní s úspechom žalobcu v sume približne 1.085 Eur (istina +

úroky 6 % počítané do dňa vyhlásenia rozsudku). Žalovaná náhradu trov konania nepožadovala, preto
jej ich náhrada nebola priznaná.

Proti tomuto rozsudku, a to vo výroku II., ktorým vo zvyšnej časti bola žaloba žalobcu zamietnutá a
v závislom výroku III., ktorým sa žalovanej náhrada trov konania nepriznala, podal v zákonnej lehote
odvolanie žalobca. Žalobca v podanom odvolaní zo dňa 22.05.2014, ktorým napadol výrokovú časť

rozhodnutia okresného súdu o zamietnutí zvyšku podanej žaloby, ktoré zamietnutie sa týkalo 0,25%
úroku denne, poukázal na ust. § 205 ods. 2 písm. a), b), f) O.s.p.. Vo vzťahu k záveru prvostupňového
súdu, že dohodnutý zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne je v rozpore s dobrými mravmi, a teda v tejto
časti považoval zmenku za čiastočne neplatnú, poukázal na to, že zmenku vystavila žalovaná a túto
dobrovoľne podpísala, pričom išlo o prejav jej slobodnej vôle. Sadzba zmenkového úroku je napísaná

na zmenke a bola jej známa v čase vystavenia zmenky. V tejto súvislosti poukázal i na závery v rozsudku
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo 3/2008 zo dňa 22. októbra 2008, rozsudok Najvyššieho súdu ČR
sp. zn. 25Cdo 1839/2000 zo dňa 22.8.2002. Žalobca zvýraznil predovšetkým nespornosť záväzku
žalovanej za zmenku zaplatiť, ktorá nespornosť sa nepochybne vzťahuje na celý záväzok obsiahnutý
na zmenke, zmenkový úrok nevynímajúc. Záväzok žalovanej zaplatiť aj zmenkový úrok je tak platný

a mal byť priznaný v súdnom konaní, o to viac, ak žalovaná žiadne námietky voči uplatnenej zmenke
neformulovala. Zároveň žalobca poukázal i na rozhodnutia okresných súdov a rozsudok Krajského súdu
Nitra zo dňa 3.2.2010, sp. zn. 5Co/16/2010, v ktorom vyslovil, že zmluvná pokuta vo výške 0,25 % z istiny
zakaždýdeňomeškanianiejeneprimeranávzhľadomnaúčel,ktorýzmluvnápokutaakozabezpečovacíinštitút zabezpečuje. Napriek tomu, že uvedený rozsudok sa síce týka inštitútu zmluvnej pokuty, avšak
ide o majetkovú sankciu, ktorá má zabezpečiť, aby zmluvná strana zaplatila riadne a včas, a v prípade,
ak sa tak nestane, slúžila ako sankcia za nedodržanie zmluvných podmienok. V zmenke napísaný

zmenkový úrok má rovnakú funkciu ako zmluvná pokuta, a preto je uvedené rozhodnutie aplikovateľné
na predmetný spor. Ďalej žalobca poukázal na charakter a účel zmluvnej pokuty. Zvýraznil, že zmluvná
pokuta 0,25% z istiny za každý deň omeškania vo výške 533 Eur predstavuje 1,33 Eur denne, čo nie
je neprimerané účelu, ktorý bol dohodou o zmluvnej pokute účastníkmi konania sledovaný, teda včasné
plnenie si povinností vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. V odvolaní žalobca

poukázal aj na rozsudky Okresného súdu Lučenec zo dňa 13.2.2014, sp. zn. 13C 88/2013, Okresného
súdu Revúca zo dňa 6.3.2014, sp. zn. 3C 153/2013, rozsudok Okresného súdu Martin zo dňa 11.2.2014,
sp. zn. 8C 198/2013. Žalobca žiadal rozsudok okresného súdu v napadnutej výrokovej časti zmeniť
tak, že žalobe žalobcu o zaplatenie 0,25% úroku denne bude vyhovené spolu s náhradou trov súdneho
konania.

Žalovaná v podaní zo dňa 28.05.2014 uviedla, že uhradila svoj dlh voči žalobcovi, a to v sume 2.169,75

Eur.

Vzhľadom k uvedenému vyjadreniu žalovanej o vykonanej platbe bola uskutočnená výzva zo strany
Krajského súdu v Žiline na žalobcu prostredníctvom jeho zástupcu, aby sa žalobca vyjadril, či k tejto
platbe, ktorú uskutočnila žalovaná v sume 2.169,75 Eur, robí nejakú dispozíciu so žalobou, a to vo
vzťahu k zamietavému výroku rozsudku okresného súdu, v spojení so závislým výrokom o trovách

prvostupňového konania. Na výzvu krajského súdu zo dňa 20.08.2014 reagoval žalobca v podaní zo
dňa 19.09.2014 (č.l. 95 spisu) čiastočným späťvzatím odvolania, ktoré na ďalšiu výzvu krajského súdu
zo dňa 23. septembra 2014 (č.l. 96 a 97 spisu) a urgenciu výzvy krajského súdu zo dňa 27.10.2014
(č.l. 100 - 101 spisu) bolo podaním žalobcu zo dňa 24.10.2014, špecifikované vo vzťahu k 0,25% úroku
denne vo väzbe na špecifikáciu požadovaného úroku žalobcom vo vzorovom tlačive A.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) za aplikácie čl. 19 Nariadenia Európskeho
parlamentu a rady (ES) č. 861/2007 zo dňa 11. júla 2007, prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1
O.s.p.beznariadeniapojednávaniapodľa§214ods.2O.s.p.zarešpektovaniaust.§156ods.1,3O.s.p.
a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bolo odvolacie konanie proti rozsudku okresného
súdu čiastočne zastavené a vo zvyšnej časti bol rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku II. v

spojení so závislým výrokom III. potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.
v spojení s ust. § 219 ods. 2 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu proti rozsudku okresného
súdu bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na Čl. 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady
(ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej

len „Nariadenie“) v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p., keď na základe uznesenia Krajského súdu v
Žiline č.k. 13Cob/292/2015-104 zo dňa 01.04.2015 a doručovania upovedomenia o termíne vyhlásenia
rozsudku žalobcovi prostredníctvom zástupcu a žalovanej podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bolo miesto
a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5
dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 12.05.2015, na základe

čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline v spojení s
ust. § 211 ods. 2 O.s.p..

Krajský súd dodáva, že mal splnené zákonné podmienky k prejednaniu odvolania žalobcu aj bez
nariadenia pojednávania, pretože ust. § 214 ods. 1 písm. b) O.s.p. k nariadeniu pojednávania vyžaduje
kumulatívne splnenie obidvoch podmienok, t.j. že súd prvého stupňa rozhodol podľa ust. § 115a Os.p.

bez nariadenia pojednávania a je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie. V tejto veci nebola
splnená druhá podmienka, pretože nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie, a tým sa
odvolacia vec mohla prejednať bez nariadenia pojednávania.

Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.Krajský súd uvádza, že za aplikácie ust. § 212 ods. 1 O.s.p., § 205 ods. 3 O.s.p. posudzoval rozsudok
okresného súdu v napadnutom výroku II., ktorým vo zvyšku bola žaloba zamietnutá a v závislom výroku
III., ktorým sa žalovanej náhrada trov konania nepriznala, len v medziach odvolacích dôvodov žalobcu,

obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 22.05.2014, za viazanosti skutkovým stavom tak,
ako ho zistil súd prvého stupňa (§ 213 ods. 1 O.s.p.).

V súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalobcu odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že
rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním, podľa ktorého
jeodvolacísúdviazanýnávrhomodvolateľa,ktorýzahrňujevsebejednakkvalitatívnu,akoikvantitatívnu
stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, ako má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom

preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.

Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

Bolo zrejmé, že odvolaním žalobcu zo dňa 22.05.2014, podaným v zákonnej lehote, bol napadnutý
rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 8C/162/2013-57 zo dňa 31. marca 2014 vo výroku II., ktorým
vo zvyšku bola žaloba zamietnutá, a to, čo sa týka 0,25% úroku denne zo súm tak, ako špecifikoval
žalobca vo vzorovom tlačive A podaného návrhu, v spojení aj so závislým výrokom III., ktorým o trovách

prvostupňového konania bolo rozhodnuté tak, že žalovanej sa náhrada trov konania nepriznala. Z titulu
vykonanej platby žalovanou v sume 2.169,75 Eur, o ktorej platbe informovala okresný súd podaním zo
dňa 28.05.2014, na základe výziev Krajského súdu v Žiline žalobca prostredníctvom zástupcu v podaní
zo dňa 24.10.2014 (č.l. 102 spisu) uskutočnil čiastočné späťvzatie odvolania v špecifikácii 0,25% úroku
denne tak, ako je vyjadrená vo výrokovej časti rozsudku krajského súdu.

Podľa ust. § 207 ods. 2 O.s.p., dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak niekto
vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa ust. § 207 ods. 3 O.s.p., ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd
odvolacie konanie zastaví.

Za aplikácie vyššie citovaných zákonných ustanovení v spojení s čiastočným späťvzatím odvolania,

uskutočneným žalobcom prostredníctvom zástupcu v podaní zo dňa 24.10.2014, krajský súd konanie o
odvolaní žalobcu proti rozsudku okresného súdu v napadnutom výroku II., ktorým vo zvyšku bola žaloba
žalobcu zamietnutá, čiastočne zastavil, o zaplatenie 0,25% zmenkového úroku denne zo sumy 976,13
Eur od 14.04.2010 do 21.03.2011, čo predstavuje sumu 834,58 Eur, zo sumy 966,13 Eur od 22.03.2011
do 17.04.2011, čo predstavuje sumu 65,21 Eur, zo sumy 956,13 Eur od 18.04.2011 do 18.05.2011, čo

predstavuje sumu 74,10 Eur, zo sumy 946,13 Eur od 19.05.2011 do 19.06.2011, čo predstavuje sumu
75,69 Eur, zo sumy 936,13 Eur od 20.06.2011 do 20.07.2011, čo predstavuje sumu 27,94 Eur. K tejto
čiastočnejdispozíciizostranyžalobcu,t.j.kčiastočnémuspäťvzatiuodvolaniadošlovštádiu,keďkrajský
súd nerozhodol o tejto časti podaného odvolania, preto boli splnené podmienky vyplývajúce z ust. § 207
ods. 2, 3 O.s.p., aby mohlo dôjsť k čiastočnému zastaveniu odvolacieho konania.

Po čiastočnom späťvzatí odvolania žalobcom, žalobca súčasne v podaní zo dňa 24.10.2014 uviedol, že
žiada v napadnutom výroku II. rozsudku okresného súdu, ktorým vo zvyšnej časti bol zmenkový úrok
0,25% denne zamietnutý, prvostupňové rozhodnutie zmeniť tak, že v odvolacom konaní bude žalobcovi
priznaný zmenkový úrok vo výške 0,25% denne: zo sumy 936,13 Eur od 20.06.2011 do 20.07.2011,
čo predstavuje sumu 44,61 Eur, zo sumy 926,13 Eur od 21.07.2011 do 21.08.2011, čo predstavujesumu 74,09 Eur, zo sumy 916,13 Eur od 22.08.2011 do 19.09.2011, čo predstavuje sumu 66,42 Eur,
zo sumy 906,13 Eur od 20.09.2011 do 19.10.2011, čo predstavuje sumu 67,96 Eur, zo sumy 896,13
Eur od 20.10.2011 do 20.11.2011, čo predstavuje sumu 71,69 Eur, zo sumy 886,13 Eur od 21.11.2011

do 28.05.2014, čo predstavuje sumu 2.035,88 Eur, ako aj náhrada trov súdneho konania, a to súdny
poplatok vo výške 53 Eur a trovy právneho zastúpenia 142,22 Eur.

V súvislosti s odvolacími dôvodmi žalobcu, ktoré smerovali k záveru okresného súdu, podľa ktorého
bol dohodnutý zmenkový úrok vo výške 0,25% denne vyhodnotený ako dohodnutý v rozpore s dobrými
mravmi, z ktorého titulu prvostupňový súd zmenku vyhodnotil za čiastočne neplatnú a žalobu čiastočne

vo zvyšku zmenkového úroku 0,25% denne výrokom II. zamietol, krajský súd primárne poukazuje na
ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ktoré sa stalo základom rozhodnutia odvolacieho súdu. Odvolací súd sa
stotožňuje s právnymi vyhodnoteniami, ktoré uskutočnil okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku a v
podrobnostiach na tieto zhodnotenia krajský súd odkazuje. Práve z titulu aplikácie ust. § 219 ods. 2
O.s.p. nebolo podľa názoru krajského súdu potrebné, aby odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku
zopakoval tie právne zhodnotenia, ktoré vykonal okresný súd a ktoré sa viazali k posúdeniu zmenkového

úroku vo výške 0,25% denne. Z titulu aplikácie ust. § 219 ods. 2 O.s.p. bolo postačujúce, aby sa krajský
súd obmedzil len na skonštatovanie správnosti záverov rozhodnutia okresného súdu, ktorý postup je
v súlade aj s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009. Práve v
zmysle tohto uznesenia Ústavného súdu SR vyplýva, že ak rozhodnutia okresného súdu a krajského
súdu tvoria jeden celok, tak k požiadavke riadneho odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu ako súdu

odvolacieho je postačujúce odkázať na závery rozsudku okresného súdu, s ktorými sa odvolací súd
stotožňuje a len k zvýrazneniu vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia môžu byť uvádzané ďalšie
dôvody.

Krajský súd prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav nezistil v postupe
súdu prvého stupňa žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu

po skutkovej a právnej stránke sa stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku
prvostupňového súdu vo výroku II., ktorým vo zvyšku bol 0,25% zmenkový úrok denne zamietnutý,
v ktorom súd prvého stupňa dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky relevantného
charakteru.

Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia krajský súd uvádza nasledovné.

K poukazu odvolateľa na nespornosť záväzku žalovanej za zmenku zaplatiť, ktorá sa nepochybne
vzťahuje na celý záväzok obsiahnutý na zmenke, zmenkový úrok nevynímajúc, pričom žalovaná žiadne
námietky voči uplatnenej zmenke neformulovala, odvolací súd poukazuje na ust. čl. I. § 5 ods. 1 zákona
č. 191/1950 Zb., podľa ktorého v zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ
ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa čl. I § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb.

1/ majiteľ môže postihom žiadať zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s
úrokmi, ak boli dojednané.

2/ šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti;

3/ trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;

4/ odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Vo všeobecnosti však krajský súd uvádza, že prvý odsek citovaného § 48 zákona č. 191/1950 Zb.
vymedzuje, aké nároky má majiteľ zmenky pri postihu v prvom stupni, ktoré môže viesť proti všetkým
zmenkovým dlžníkom bez výnimky. Majiteľ má vždy právo žiadať to, na čo zmenka znie, t.j. zmenkový
peniaz, nominálnu hodnotu zmenky. Pokiaľ je prípustné úročenie zmenky podľa čl. I § 5 ods. 1 zákona č.

191/1950 Zb., možno požadovať aj úroky zo zmenky vyplývajúce. Len zmenky na videnie (vistazmenky)a zmenky splatné v určenej lehote po videní (lehotné vistazmenky), nemajú pri vystavení splatnosť
exaktne stanovenú, pretože tá je závislá na činnosti majiteľa zmenky v budúcnosti. Preto len tu sa
pripúšťa úročenie. Úroková sadzba musí zo zmenky vyplývať, a to od počiatku.

Dikciu vyplývajúcu z ust. čl. I § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. „boli dojednané“ nemožno brať doslova,
a nie je dôvod predstavovať si za tým určitú zmluvu, ale len skutočnosť, že výstavca zmenku na videnie
alebo lehotnú zmenku vystavil s úrokovou doložkou a remitent ju prevzal. Z uvedeného sa nestotožnil
odvolací súd s názorom odvolateľa, že úroková doložka obsiahnutá na zmenke spĺňa rovnakú funkciu
ako zmluvná pokuta.

K odvolacej námietke nesprávneho právneho posúdenia okresným súdom v závere, že dohodnutý

zmenkový úrok vo výške 0,25% denne je v rozpore s dobrými mravmi, uvádza odvolací súd, že
aj keď zákon č. 191/1950 Zb. výšku úrokovej miery neobmedzuje, nie je jej stanovenie celkom na
ľubovôli výstavcu alebo doplňovateľa zmenky. Pri uplatnenom nároku je potrebné skúmať a zhodnotiť,
či úroková požiadavka zmenkového veriteľa vyjadrená v úrokovej doložke je primeraná, t.j. či je v súlade
s dobrými mravmi, resp. s poctivým obchodným stykom tak, ako to správne vykonal prvostupňový

súd. Stotožňuje sa odvolací súd so záverom prvostupňového súdu, že úroková doložka plnila funkciu
odmenyzaposkytnutépeňažnéprostriedky,pretojejvýškamusízodpovedaťdanémuúčelu.Kžalobcom
požadovanému úroku 0,25 % denne, čo ročne predstavuje 91,25 %, tento bol odvolacím súdom, v
zhode s prvostupňovým súdom vyhodnotený ako neprimerane vysoký, prevyšujúci úrokové sadzby
uplatňované bankami, a tým v rozpore s dobrými mravmi, čo vyústilo do správneho záveru okresného

súdu o neplatnosti úrokovej doložky podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Z tohto záveru bol preto
rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust.
§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p..

Výrok o trovách prvostupňového konania nebol osobitne napadnutý a tento bol rovnako krajským súdom
potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p..

Krajský súd v súvislosti so svojim rozhodovaním prihliadal aj k rozhodnutiu pod sp. zn. 13Cob/365/2014
zo dňa 28.01.2015, ktorým sa rovnakým spôsobom zhodnotila otázka zmenkového úroku 0,25% denne
vo vyvolanom odvolacom konaní, preto v záujme aj právnej istoty krajský súd postupoval tak, že v
danom odvolacom konaní rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku potvrdil. Z titulu početnosti
sporov, v ktorých vystupuje žalobca, vo väzbe k rozhodovacej činnosti Krajského súdu v Žiline ako

súdu odvolacieho je potrebné uviesť, že sa vychádza vždy z konkrétnosti tvrdení a zistení toho -
ktorého sporového prípadu, a pokiaľ odvolací návrh žalobcu v tejto veci bol na priznanie zmenkového
úroku 0,25% denne, ktorému odvolaciemu návrhu krajský súd vzhľadom k vyššie uvedenému nemohol
vyhovieť, tak aj za rešpektovania ust. § 212 ods. 1 O.s.p., ust. § 205 ods. 3 O.s.p. bolo možné rozsudok
okresného súdu v napadnutom výroku len potvrdiť ako vecne správne rozhodnutie.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p., § 142 ods. 2, § 151
ods. 1, 8 O.s.p. v spojení s čl. 16 Nariadenia. K čiastočnému späťvzatiu odvolania žalobcom, a to sumy
1.077,52 Eur, došlo z dôvodu úhrady tejto sumy žalovanou v zmysle jej vyjadrenia dňa 28.05.2014, t.j. po
rozhodnutíokresnýmsúdom.Vyčíslenýnavrhovanýodvolacípetitžalobcom,ktorýmsažalobcadomáhal
zmeny výrokovej časti rozsudku okresného súdu o čiastočnom zamietnutí žaloby v 0,25% zmenkovom

úroku denne (II.), predstavoval sumu 2.360,65 Eur. Bolo zrejmé pri porovnaní čiastočného späťvzatia
odvolania z titulu úhrady žalovanou a odvolacieho petitu žalobcom, ktorému v odvolacom konaní nebolo
vyhovené, pretože napadnutý výrok II. rozsudku okresného súdu, ktorým vo zvyšnej časti bol zmenkový
úrok 0,25% denne zamietnutý, bol potvrdený, že prevažnú úspešnosť mala žalovaná. Z tohto dôvodu
žalovaná mala právo na náhradu trov odvolacieho konania. Ak žalovaná si náhradu trov odvolacieho

konania neuplatnila, tak krajský súd z titulu absencie návrhu žalovanej náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal. V konečnom dôsledku ani vznik takýchto trov zo spisového materiálu nevyplýval.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.