Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 18, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/198/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114221516
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114221516.3

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: TELERVIS
PLUS a.s., Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769, právne zastúpeného: JUDr. Vratislav
Šteffek,advokát,sosídlomNám.MartinaBenku6,Bratislava,protiodporcom:1.V.P.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom F. X, J., 2. A. P.Á., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. X, J., o zaplatenie 671,00 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní 1. a 2. sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 462 € spolu s

úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 190,02 € od 06.03.2013 až do zaplatenia.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach v Zmluve o spotrebiteľskom
úvere č. 520120945 uzavretej medzi žalobcom a žalovanými uvedená v bode 1 v znení: „RPMN činí pri
splatnosti úveru na 7 mesiacov 66,19 %, 13 mesiacov 67,70 %“, je pre svoju neprijateľnosť neplatná.

IV. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach v Zmluve o spotrebiteľskom

úvere č. 520120945 uzavretej medzi žalobcom a žalovanými uvedená v bode 3 v znení: „Zmluvné strany
sa dohodli, že pokiaľ dlžník/spoludlžník nesplní svoj záväzok podľa článku 2 Zmluvy o úvere, je veriteľ
oprávnený požadovať od dlžníka/spoludlžníka zároveň zmluvnú pokutu za omeškanie vo výške 3,3 %
z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov a vo výške 3,1 % z istiny pri úvere poskytnutom na 7
mesiacov, a to za každý aj začatý mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky. Zmluvná
pokuta je splatná v okamihu, keď sa dlžník dostal do omeškania s úhradou ktorejkoľvek splátky.“, je pre

svoju neprijateľnosť neplatná.

V. Žalovaní sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi v prospech jeho právneho zástupcu
advokáta JUDr. Vratislava Šteffeka náhradu iných trov konania vo výške 12,82 €, a to do 3 dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom došlým súdu dňa 31.07.2014 sa žalobca domáhal na žalovaných 1. a 2. zaplatenia sumy 671
€, zákonného úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 671 € od 06.03.2013 až do zaplatenia

a zmluvnej pokuty spolu vo výške 108,90 € (ako mesačnej zmluvnej pokuty vo výške 18,15 € za 6
mesiacov omeškania od 03/2013 do 08/2013).

Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 26.07.2012 bola medzi žalobcom ako veriteľom a
žalovanými ako dlžníkmi uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 520120945 na čiastku 550 €,
za odplatu vo výške 209 €.Zmluvou sa dlžníci zaviazali celkovú čiastku 759 € uhradiť v 13 mesačných splátkach, a to v prvých troch
mesačných splátkach vo výške 2,75 € a ďalej v pravidelných 10 mesačných splátkach vo výške 75,08 €.

Žalovaní celkove do dňa podania návrhu uhradili 88 €. Vzhľadom na neplnenie záväzku žalovanými,

žalobca im zaslal predžalobnú upomienku zo dňa 22.01.2013, v ktorej ich upozornil na uplatnenie
práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 04.09.2013
žalobca oznámil žalovaným, že celý dlh sa stal splatným ku dňu 05.03.2013. V zmysle bodu 3
Obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sa odporcovia zaviazali uhradiť v
prípade porušenia podmienok zmluvy zmluvnú pokutu vo výške 3,30 % z istiny úveru, a to za každý

začatý kalendárny mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky. Keďže istina úveru je vo
výške 550 €, tak dohodnutá mesačná zmluvná pokuta je vo výške 18,15 €, t.j. 3,30 % z 550 €. Vzhľadom
na uvedené je odporca podľa zmluvy povinný uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 108,90 € za každý začatý
mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky.

Žalovaní sa k žalobe vyjadrili na pojednávaní konanom dňa 18.12.2014, na ktorom uviedli, že v
skutočnosti zaplatili na úver sumu viac ako 88 €, pretože zaplatili aj 3 splátky vo výške 75,08 €, a to p.

H. a ďalšej neznámej osobe, pričom však uvedené preukázať nevedia.

Súd vykonal dokazovanie obsahom spisu, výsluchom svedka a prihliadajúc na tvrdenia účastníkov
konania zistil nasledujúce:

Dňa 26.07.2012 došlo medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanými ako dlžníkmi k uzavretiu Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere č. 520120945.

Podľa bodu 1 tejto zmluvy veriteľ poskytuje dlžníkovi spotrebiteľský úver vo výške 550 €. Úver je
poskytnutý za celkový úrok vo výške 20 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov, pričom za
poskytnutie úveru si veriteľ účtuje odmenu vo výške 18 %. Ďalej sú úrok a odmena spoločne označované
ako odplata.

Podľa bodu 2 zmluvy dlžník má uhradiť veriteľovi istinu vo výške 550 €, odplatu vo výške 209 € a celkovú

čiastku 759 €.

Dlžník sa zaväzuje uhradiť veriteľovi úver riadne a včas, vrátane odplaty v 13 mesačných splátkach, a to
nasledovne: v prvých troch mesačných splátkach vo výške 2,75 € a ďalej v pravidelných rovnomerných
10 mesačných splátkach vo výške 75,08 €.

Podľa zmluvy je veriteľ oprávnený žiadať od dlžníka vrátenie celej dlžnej sumy po uplynutí 3 mesiacov

od omeškania so zaplatením jednotlivej splátky, ak sa zmluvné strany nedohodnú písomne inak.

Priemerná RPMN je pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov 46,52 %.

Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú Obchodné podmienky, ktoré tvoria prílohu tejto zmluvy.

Podľa bodu 1 Obchodných podmienok veriteľ má právo žiadať od dlžníka vrátenie celej dlžnej sumy po
uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky v jej plnej výške. RPMN činí pri

splatnosti úveru na 7 mesiacov 66,19 %, 13 mesiacov 67,70 %.

Podľa bodu 3 Obchodných podmienok zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ dlžník/spoludlžník nesplní
svoj záväzok podľa článku 2 Zmluvy o úvere, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka/spoludlžníka
zároveň zmluvnú pokutu za omeškania vo výške 3,3 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov a
vo výške 3,1 % z istiny pri úvere poskytnutom na 7 mesiacov, a to za každý aj začatý mesiac omeškania

až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky.

Listom zo dňa 22.01.2013 žalobca vyzval žalovaných na zaplatenie dlžnej čiastky vo výške 70,41 €.
Zároveň touto výzvou boli žalovaní upozornení, že v prípade, ak nevykonajú bezodkladnú úhradu svojhodlhu, žalobca si uplatní po uplynutí 15-dňovej lehoty v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka
zosplatnenie úveru a bude žiadať zaplatenie celej dlžnej splátky.

Listomzodňa04.09.2013snázvom„Oznámenieozosplatnenízáväzku“žalobcaoznámilžalovaným,že

pre neplnenie podmienok úverovej zmluvy zosplatňuje ku dňu 05.03.2013 celý úver a žiada zaplatenie
dlžnej sumy 908,05 €.

Na pojednávaní konanom dňa 18.05.2015 svedok p. H. uviedol, že žiadne splátky, ktoré by nebol
odovzdal žalobcovi od žalovaných neprevzal.

Súd prezentoval právnemu zástupcovi žalobcu, že hodlá zmluvné podmienky uvedené vo výroku tohto
rozsudku vyhlásiť za neprijateľné zmluvné podmienky.

Vyššie zistený skutkový stav súd právne posudzoval nasledujúco:

Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka - Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka - Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka - Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka - Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka - Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie

celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 1 ods.2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov - Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo

obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. - na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 9 ods.2 zákona č. 129/2010 Z. z. - Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods.1 zákona č. 129/2010 Z. z. - Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,

b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Podľa rozsudku OS Trnava spis zn. 27C/160/2014 zo dňa 23.10.2014 - súd vyhlasuje zmluvnú

podmienku uvedenú v bode I. Zmluvy, podľa ktorej je úver poskytnutý za celkový úrok vo výške 20%
z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov a vo výške 14% z istiny pri úvere poskytnutom na 7
mesiacov. Za poskytnutie úveru si veriteľ účtuje odmenu vo výške 18% z istiny pri úvere poskytnutom
na 13 mesiacov a vo výške 5% z istiny pri úvere poskytnutom na 7 mesiacov (ďalej úrok a odmena
spoločne označovaná ako odplata) za neprijateľnú,

- súd vyhlasuje zmluvnú podmienku uvedenú v bode 3. Obchodných podmienok, ktorá určuje, že
pokiaľ dlžník/spoludlžník nesplní svoj záväzok podľa článku II. zmluvy o úvere, je veriteľ oprávnený
požadovať od dlžníka/spoludlžníka zároveň zmluvnú pokutu za omeškanie vo výške 3,3 % z istiny pri
úvere poskytnutom na 13 mesiacov, a to za každý aj začatý mesiac omeškania celkovej dlžnej čiastky.
Zmluvné strany sa dohodli, že veriteľ je oprávnený účtovať dlžníkovi/spoludlžníkovi náhradu účelne

vynaložených nákladov za úkony spojené s vymáhaním dlžnej sumy pred začatím súdneho alebo
rozhodcovského konania vo výške 20 % z poskytnutej istiny, najmenej však 67,- €, ktorá nepodlieha
vyúčtovaniu za neprijateľnú.

Podľa názoru procesného súdu, posudzovaná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti
v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z., a to podľa

: § 9 ods.2 písm. f) - termín konečnej splatnosti úveru. Podľa súdu musí byť táto konečná splatnosť v
rámci transparentnosti a jednoduchého a zrozumiteľného jazyka napísaná konkrétnym dátumom tak,
aby nebolo pochybnosti o tom, kedy konečná splatnosť spotrebiteľského úveru nastáva a aby táto
konečná splatnosť bola zrejmá spotrebiteľovi už pred uzavretím zmluvy bez toho, aby tento dátum musel
zisťovať nejakým výpočtom. Konečná splatnosť úveru tak, musí byť dátumovo presne špecifikovaná,

teda musí byť vyjadrená presným dátumom, aby spotrebiteľ mal jasnú predstavuje o presnom časovom
období, dokedy bude úver splácať. Uvedené v prejednávanej veci splnené nebolo.

: § 9 ods.2 písm. j) - RPMN. Otázka vyhlásenia zmluvnej podmienky Obchodných podmienok
obsahujúcej RPMN je uvedená nižšie. Výsledkom uvedeného vyhlásenia a teda neplatnosti zmluvnej
podmienky je záver, že zmluva údaj o RPMN neobsahuje.

: § 9 ods.2 písm. k) - rozpis splátok na istinu, úroky a poplatky. Podľa rozhodnutia:

KS v Trnave, sp. 10Co/158/2013 zo dňa 18.02.2014 - Primárnemu účelu právnej úpravy normami
spotrebiteľského práva potom zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona o
spotrebiteľských úveroch, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termínysplátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru
majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným
poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie

výšky splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (u každej takejto čiastkovej položky), čo je navzdory
odchylnosti takejto (úpravy úročenia spotrebiteľských úverov od úročenia úverov všeobecne) práve
dôkazom zvýšenej pozornosti venovanej ochrane spotrebiteľa, ktorý by takto nemal byť pri rozhodovaní
sa, či zmluvu uzavrie, zavádzaný ani problematickým údajom o úrokoch, z ktorého nebude schopný
vyvodiť, aké bude skutočné navýšenie sumy reálne mu poskytnutej a teda i celková cena, za ktorú si

požičiava a ktorú takto bude povinný veriteľovi vrátiť.

KS v Prešove, sp. zn. 7Co/220/2014 zo dňa 27.11.2014 - Jednou z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vyplývajúcou z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. je i to, že táto zmluva
musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V zmluve absentuje rozlíšenie jednotlivých splátok na

istinu, úroky a iné poplatky a je v nej uvedená len jednotná suma splátky bez tohto rozlíšenia. Tento
nedostatok spôsobuje, že spotrebiteľský úver sa posudzuje ako bezúročný a bez poplatkov.

KS v Trnave sp. zn. 10CoE/313/2010 - ktorý dospel k záveru, že každý z atribútov vyjadrený v zákone
slovami suma, počet a termíny splátok sa viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského
úveru, majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež prípadne iným

poplatkom. Je teda zrejmé, že predložená Úverová zmluva žiadne takéto rozčlenenie neobsahuje, preto
aj z tohto dôvodu je táto Úverová zmluva bezúročná a bez poplatkov.

Súd teda konštatuje, že z dôvodu nedostatku základných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je
poskytnutý úver bez úrokov a poplatkov.

Je už notorietou súdnych rozhodnutí záver, že nevyhnutnosť ochrany spotrebiteľa je daná jeho

nerovným postavením vo vzťahu spotrebiteľ - dodávateľ, vyplývajúcim z nerovnováhy vyjednávacej sily,
nerovnomernosti znalostí a z ekonomickej neúmernosti zdrojov.

Systém ochrany zavedený smernicou 93/13, ktorý bol prebratý aj do Občianskeho zákonníka vychádza z
myšlienky, že sa spotrebiteľ nachádza v nerovnom postavení voči predávajúcemu alebo poskytovateľovi
z hľadiska jeho vyjednávacej sily, z hľadiska úrovni informovanosti, čo vedie k tomu, že pristúpi k

podmienkam vopred vytvoreným predávajúcim alebo poskytovateľom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich
obsah.

V spotrebiteľskom práve je teda dodávateľ vo fakticky výhodnejšom postavení, pretože má odbornú
prevahu nad spotrebiteľom, ktorému svoje služby poskytuje, a preto okrem obmedzení vyplývajúcich
z princípu rovnosti prostriedkov, možno od dodávateľa tiež očakávať, že sa vo vzťahu k spotrebiteľovi

bude chovať v obecnej polohe poctivo.

Ak nepostupuje týmto spôsobom, spreneverí sa dôvere druhého účastníka zmluvného vzťahu v
poctivosť svojho konania a takémuto nepoctivému konaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu. V
praxi sa zásada poctivosti prejavuje mimo iné tým, že text spotrebiteľskej zmluvy obzvlášť, ak sa
jedná o zmluvu formulárovú, má byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný a

logicky usporiadaný. Napríklad zmluvné dojednania musia mať dostatočnú veľkosť písma, nesmú byť
vo výraznejšie menšej veľkosti, než okolitý text, nesmú byť umiestnené v oddieloch, ktoré vzbudzujú
dojem nepodstatného charakteru.

Uvedená zásada poctivosti dopadá i na aplikáciu Všeobecných obchodných podmienok. Treba teda
uviesť, že i v spotrebiteľských zmluvách je možné Všeobecné obchodné podmienky uplatniť, avšak

takáto aplikácia má nielen formálne obmedzenie ale aj obmedzenie obsahové. Je treba zdôrazniť, že
obchodnépodmienkyvspotrebiteľskýchzmluváchnarozdielnapríkladodobchodnýchzmlúvmajúslúžiť
predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického
a vysvetľujúceho charakteru, naopak nesmú slúžiť k tomu, aby do nich často v neprehľadnej, zložiteformulovanej a malým písmenom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa
nevýhodné, o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú. Pokiaľ tak i napriek tomu
dodávateľ urobí, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takémuto konaniu nemožno priznať právnu

ochranu.

Procesný súd je presvedčený, že otázku základných náležitostí spotrebiteľskej zmluvy, otázku sankcií
za nesplnenie záväzkov spotrebiteľa ako aj otázku možného rozhodcovského konania treba považovať
za tak dôležité, že musia byť uvedené v samotných zmluvách a nie vo Všeobecných obchodných
podmienkach, ktorým spotrebiteľ vo všeobecnosti prikladá menší dôraz ako zmluve samotnej. Na tom

nič nemení to, že v prejednávanej veci Obchodné podmienky boli podpísané žalovaným.

V prejednávanej veci existovalo nezanedbateľné nebezpečenstvo, že z dôvodu ukrytia RPMN do
obchodných podmienok, žalovaný nebude schopný posúdiť (ne)výhodnosť spotrebiteľského úveru, čo
sa aj stalo, keďže poskytnutý úver mal RPMN o 20% vyššiu ako bola deklarovaná priemerná RPMN
(nižšia ako RPMN pre posudzovanú zmluvu) uvedená už priamo v zmluve.

RPMN je síce výsledkom matematického výpočtu ale je zároveň zmluvným ustanovením, preto súd

postupoval spôsobom uvedeným vo výroku č. III. tohto rozsudku. Podstatou neprijateľnosti nebolo
samotné ustanovenie RPMN ale jeho umiestnenie v rámci listín stanovujúcich obsah zmluvného vzťahu
účastníkov konania.

Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu, súd túto vyhlásil za neprijateľnú zmluvnú podmienku jednak preto, že bola
súčasťou iba Obchodných podmienok (viď závery vyššie uvedené) a nie zmluvy samotnej, ako aj podľa

§ 53 ods.4 písm. k) Občianskeho zákonníka - Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Zmluvná pokuta mala výšku 3,3% mesačne, čo predstavuje výšku 39,6% ročne. V čase uzavretia
úverovej zmluvy dňa 26.07.2012 už platili nasledujúce ustanovenia NV SR č. 87/1995 Z. z.:

§ 3a ods.1 - Ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi,
sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú spolu prevýšiť
priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa osobitného
predpisu pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť
trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády; za rozhodujúcu sa považuje ročná

percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru.

§ 3a ods.2 - Za sankcie podľa odseku 1 sa považujú úroky z omeškania, zmluvné pokuty a akékoľvek
iné plnenia za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov.

Citované ustanovenia obmedzujú výšku zmluvnej pokuty tak, že táto spolu s úrokmi z omeškania nesmie
byťvyššiaakotrojnásobokúrokovzomeškania.Kudňu26.07.2012maliúrokyzomeškaniavýšku8,75%

ročne a trojnásobok tak predstavuje 26,25% ročne. Je teda zrejmé, že táto výška sankcie je prekročená
aj bez uplatnenia ďalších sankcií, najmä teda bez pripočítania úrokov z omeškania a je teda sankciou
neprimeranou a preto neplatnou.

Keďže žalovaným bola poskytnutá suma 550 € a títo vrátili sumu 88€ (započítanú výlučne na istinu,
pričom zaplatenie vyššej sumy sa im preukázať nepodarilo), zostáva im vrátiť 462 €.

Zaplatené sumy boli započítané na istinu jednotlivých splátok, tak ako ju oznámil žalobca (splátky 1. -
3. vo výške 2,75 € pozostávali z istiny = 1,99 €, úroku = 0,40 € a odmeny = 0,36 €; splátky 4. - 13. vo
výške 75,08 € pozostávali z istiny = 54,41 €, úroku = 10,88 € a odmeny = 9,79 €) a zaplatená tak bola
celá istiny splátok 1. - 4. a istina zo splátky 5. v rozsahu 27,62 €.Žalobca požadoval úrok z omeškania od dňa 06.03.2013 vychádzajúc z toho, že dňom 05.03.2013 došlo
k zosplatneniu úveru.

Tento názor žalobcu je nesprávny. Žalobca dňa 22.01.2013 zaslal žalovaným list s názvom „Predžalobná

upomienka - výzva k úhrade dlžnej sumy“. Dňa 04.09.2013 zaslal žalobca žalovaným list s názvom
„Oznámenie o zosplatnení záväzku“, v ktorom deklaroval zosplatnenie záväzku ku dňu 05.03.2013.

Podľa vyššie citovaných ustanovení § 53 ods.9 a § 565 Občianskeho zákonníka, pozná tento predpis
možnosť tzv. predčasného zosplatnenia úveru, teda stratu výhody splátok.

Strata výhody splátok nemôže predchádzať príslušný právny úkon veriteľa (napr. NS
ČR sp. zn. 21 Cdo 456/2006, podľa ktorého dovolatel správně v této souvislosti

uvádí, že bylo na věřiteli, zda a případně kdy svého oprávnění požadovat
zaplacení celé pohledávky /zůstatku úvěru s příslušenstvím/
využije, a že splatnost celé pohledávky nemůže

nastat dříve, dokud věřitel nepožádá
dlužníka o její zaplacení
z důvodu prodlení se zaplacením splátky (splátek); pro splatnost celé

pohledávky není významné, kdy věřitel mohl dlužníka
z důvodu jeho
prodlení se splátkami o zaplacení celé pohledávky nejdříve
požádat, ale zda a kdy se rozhodl svého oprávnění využít a zda, popřípadě kdy
ho tedy o zaplacení celé pohledávky skutečně

požádal, neboť by jinak měl vůči dlužníku nadále nárok
jen na sjednané splátky).

Je logické, že predčasne (oproti zmluvne dojednaným splátkam) zosplatniť možno len to, čo ešte splatné
nie je. Výzvou k predčasnému splateniu, tak možno zosplatniť iba splátky splatné po tomto úkone

(splátky, ktoré majú byť zaplatené pred týmto úkonom už splatné sú) a nie pred ním ako to urobil žalobca,
pričom listina o zosplatnení záväzku bola vyhotovená až potom, čo už všetky splátky úveru boli splatné
(posledná splátka bola splatná dňa 31.07.2013).

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka - Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy

odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka - Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 3 ods.1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka - Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.Ku dňu 06.03.2013, od ktorého žalobca požadoval úroky z omeškania, tak bola omeškaná istina vo
výške 190,02 € a preto súd priznal úroky z omeškania z tejto sumy (dlžná istina zo splátky č. 5 splatnej
dňa 03.12.2012 = 26,79 €; dlžná istina zo splátky č. 6 splatnej dňa 02.01.2013 = 54,41 €; dlžná istina

zo splátky č. 7 splatnej dňa 02.02.2013 = 54,41 €; dlžná istina zo splátky č. 8 splatnej dňa 04.03.2013
= 54,41 €).

Pokiaľ ide o náhradu trov konania, vychádzal súd z toho, že jeho predmetom boli 2 samostatné nároky (a
preto úspech účastníkov konania treba podľa § 142 ods.1 O.s.p. posudzovať v každej z vecí osobitne),
keďže žalobca požadoval a) zaplatenie sumy 671 € s príslušenstvom a b) zaplatenie zmluvnej pokuty

vo výške 108,90 €. Celkom tak požadoval zaplatenie sumy 779,90 € s prísl..

Pokiaľ ide o zaplatenie sumy 671 €, priznaná bola suma 462 €. Úspech žalobcu tak predstavuje - 68,85
%, jeho neúspech - 31,15 % a čistý úspech - 37,70 %.

Pokiaľ ide o zaplatenie zmluvnej pokuty 108,90 €, priznané bolo 0 € a neúspech žalobcu tak predstavuje
100%.

Podľa § 142 ods.2 O.s.p. - Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Z celkového predmetu konania, tak na predmet konania pod písm.a) pripadá 86% (zo zaplateného
súdneho poplatku 40 € to predstavuje sumu 34,40 €) a na predmet konania pod písm. b) pripadá 14%
(zo zaplateného súdneho poplatku 40 € to predstavuje sumu 5,60 €).

Žalobcovi tak patrí náhrada trov konania v rozsahu 37,70% z 86% zaplateného súdneho poplatku 40 €

(suma 34,40 €), teda suma 12,82 €.

Pokiaľ ide o náhradu trov právneho zastúpenia, k tejto súd uvádza nasledujúce:

NS SR vo veci sp. zn. 4 M Cdo 21/2009 uviedol, že „Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania
podľa § 142 ods. 1 O.s.p. je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených
úspešným účastníkom konania v spore. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa.

Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a
neprekračuje ich medze. Je preto potrebné rozlišovať medzi právom účastníka konania (fyzickej,
právnickej osoby, štátneho orgánu) na právnu pomoc a nárokom na náhradu trov konania za poskytnutú
právnu pomoc. Trovy konania potrebné na účelné vynaloženie alebo na ochranu práv sa však nemôžu
posudzovať ako celok, aj keď účastník má právo na náhradu trov konania, pretože každý úkon alebo

každé plnenie trov treba posudzovať samostatne.“

Procesný súd v danej veci dospel k záveru, že jediným účelným nákladom, ktorý žalobcovi (ktorý
mal v konaní plný úspech) v konaní vznikol, bolo zaplatenie súdneho poplatku. Náhradu nákladov
konania spojených so zastupovaním advokátom procesný súd žalobcovi nepriznal, pretože sa nejednalo
o náklady účelne vynaložené. Procesný súd nijako nespochybňuje právo žalobcu na zastúpenie

advokátom(§25O.s.p.)avpriebehukonaniahorešpektoval.Právoúčastníkanazastúpenieadvokátom
na strane jednej a právo na náhradu nákladov konania s tým spojených na strane druhej sú práva, ktoré
síce spolu úzko súvisia, avšak nie sú nerozlučne spojené. Merítkom účelnosti uvedeným v § 142 ods.1
O.s.p. je preto nevyhnutné pomerovať všetky náklady, ktoré účastníkovi v priebehu konania vznikli, teda
ajnákladyvynaloženéúčastníkomvsúvislostisjehozastúpenímadvokátom.Naposudzovanieúčelnosti

nákladov právneho zastúpenia nemožno rezignovať len preto, že účastník pri zastúpení advokátom
realizuje svoje právo na právnu pomoc.

Procesný súd náklady zastúpenia žalobcu advokátom považuje za neúčelné po zistení, že sa jednalo o
vec zo strany žalobcu typovo jednoduchú po skutkovej i právnej stránke, pričom k uplatňovaniu týchto
nárokov žalobcom dochádza vzorovou žalobou, v ktorej sa menia iba identifikačné údaje žalovanej

strany a výška dlžnej sumy. Vyplňovanie týchto žalôb je rutinnou činnosťou, nevyžadujúcou odborné
znalosti.

Procesný súd ďalej (len ako dodatok) uvádza, že k rovnakému záveru k akému dospel aplikáciou §
142 ods.1 O.s.p., možno dospieť aj aplikáciou § 150 ods.2 O.s.p., podľa ktorého ak sú trovy konaniav drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. Predmetné
ustanovenie je ustanovením s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá ponecháva na súde zváženie,
či trovy konania sú voči uplatnenej pohľadávke neprimerané a čo vôbec pod neprimeranosťou treba

rozumieť.Neprimeranosťoupodľasúdunemožnorozumieťibazjavnýnepomermedzivýškouuplatnenej
drobnej pohľadávky a výškou trov konania ale vôbec aj vznik trov konania, ktorých vznik vo vzťahu k
jednoduchosti sporu je ako taký neprimeraný.

V rámci argumentácie týkajúcej sa náhrady trov konania súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu
ČR z 25. júla 2012, sp. zn. I.ÚS 988/2012, podľa ktorého typový spôsob uplatnenia pohľadávky je

dôkazom toho, že účelom právneho zastúpenia nie je poskytovanie právnej pomoci, ale parazitovanie
na drobných pohľadávkach voči občanom, ktoré sú umelo navyšované do nezmyselnej výšky za účelom
zabezpečenia ľahkého zárobku. Takéto správanie je zneužitím práva na zastúpenie advokátom, resp.
dokonca procesnou šikanou, a preto takéto trovy konania nemožno priznať, hoci bol účastník vo veci
samej úspešný.

AktuálnedospelNSSRpriposudzovaníotázkynáhradytrovkonaniavhromadnýchveciachvrozhodnutí

sp . zn. 6 M Cdo 5/2013, k nasledujúcemu záveru: „Trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom
v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej-ktorej veci a jej
individualizáciu na súdoch v Slovenskej republike nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené
na riadne bránenie práva na súde. V takomto prípade zastupovanie advokátom nezodpovedá účelu,
ktorý sleduje procesné právo inštitútom zastupovania advokátom v súdnom konaní. Treba súhlasiť s

názorom, že právo na právnu pomoc a náhrada trov konania sú dve rozdielne veci, ktoré síce spolu
súvisia, avšak nie sú neoddeliteľné. Právo na náhradu trov konania (včítane tých, ktoré vznikli v súvislosti
so zastupovaním advokátom) totiž závisí od iných predpokladov než možnosť nechať sa zastupovať
advokátom. Správnosť tohto názoru možno dokumentovať aj tými súdnymi konaniami, v ktorých sa
účastníkom náhrada trov konania nepriznáva (napr. rozvod manželstva, kde žiaden z účastníkov nemá

právo na náhradu trov konania a ďalšími) a účastníci konania pritom majú právo nechať sa v súdnom
konaní zastupovať. Ak teda súd neprizná náhradu trov konania úspešnému účastníkovi, keď dospeje
k záveru, že trovy nevynaložil účelne, nejde o porušenie práva na právnu pomoc. Vedľajší účastník sa
preto mohol dať zastupovať v súdnom konaní advokátom, avšak trovy ktoré vynaložil v tejto súvislosti
nemožno považovať za trovy účelné. Pokiaľ teda súdy nižších stupňov dospeli k takémuto záveru a

vedľajšiemu účastníkovi nepriznali náhradu trov konania, ich rozhodnutia (v tomto smere) sú správne.“

Súd má za to, že uvedený právny názor možno uplatniť nielen voči vedľajšiemu účastníkovi
zastúpenému advokátom ale aj voči účastníkovi zastúpenému advokátom.

Na záver súd ešte poukazuje na ďalšie aktuálne rozhodnutie ÚS ČR sp. zn. IV. ÚS 3678/12 - Ústavní
soud ve svém usnesení sp. zn. I. ÚS 3372/11 uvedl, že „Právní řád a jeho interpretace Ústavním soudem

soudům zachovává prostor, aby ve svých rozhodnutích zohlednily nejen okolnosti průběhu řízení, ale i
případné chování účastníků a jejich poměry konstituované ještě před jeho zahájením (viz ustanovení §
143, § 147 odst. 1, § 150 a § 151 odst. 2 o. s. ř.). Soudy při rozhodování o náhradě nákladů řízení jsou
povinny posoudit účelnost právního zastoupení žalobce, zvláště ve specifických případech, kdy jde

-zaprvéořízení,vněmžprotirozsudkunalézacíhosouduneníodvolánípřípustné(řízeníotzv.bagatelní

věci),

- za druhé jednotlivé žaloby se v zásadě liší jen údaji o žalovaných a žalované částce (jde o tzv.
formulářovou žalobu),

- za třetí jde o pohledávky ze smluv, kde jednou ze stran byl spotřebitel,

- za čtvrté jde o smlouvu, nebo podmínky jiného právního důvodu k plnění, při nichž je spotřebitel

fakticky vyloučen z možnosti sjednat si je s jiným obsahem (typicky půjde zejména o smlouvy o přepravě,
dodávce tepla nebo energií, spotřebitelském úvěru, běžném účtu, o poskytování služeb informační
společnosti, o poskytování služeb elektronických komunikací, o pojistné smlouvy, o regulační poplatek
podle zák ona č. 48/1997 Sb., o veřejném zdravotním pojištění a o změně a doplnění některých
souvisejících zákonů).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa

jeho doručenia písomne v 3 vyhotoveniach na Okresný súd Prešov, pričom odvolanie musí mať

náležitosti uvedené v ust. § 205 ods. 1 a 2 O. s. p..

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.