Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Gabriela Világiová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/72/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813204829
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8813204829.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia
s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so
sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanému: E. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. č. XXX, za účasti
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, Nám.
Josipa Andriča 1, Chorvátsky Grob, o zaplatenie 118,76 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudkuOkresnéhosúduVranovnadTopľouč.k.4C/367/2013-43zodňa19.11.2013jednohlasnetakto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozsudok súdu 1. stupňa v jeho napadnutej časti. t. j. okrem výroku o zaviazaní
žalovaného uhradiť žalobcovi sumu 70,96 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
50,19 Eur od 12.05.2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 20,77 Eur
od 12.06.2010 do dňa zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi sumu 70,96 Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 50,19 Eur od 12.05. 2010 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 20,77 Eur od 12.06.2010 do dňa zaplatenia a to
všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobcu čo do zvyšku zamietol.
Určil, že zmluvná podmienka dojednaná v bode. 4 Dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 14.8.2009 v
časti: „v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1. písm. b) alebo v bode 3 tohto
Dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) Všeobecných
podmienok) v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany podniku, je účastník
povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku“ je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou.
Vyslovil, že žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi trovy konania vo výške 3,22 Eur k rukám žalobcu a
trovy právneho zastúpenia vo výške 11,42 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu a to všetko do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 43 ods. 1, 2, ods. 5 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z. o
elektronických komunikáciách, §§ 39; 52 ods. 2 až 4; 53 ods. 1, 4 písm. r), ods. 5; 54 ods. 1, 2; 517 ods.
1, 2; 524 ods. 1, 2; 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka. § 153 ods. 3, 4 Občianskeho súdneho poriadku,
§ 3 ods. 1, 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. a aplikoval Smernicu Rady 93/13/EHS.Konštatoval, že na základe zisteného skutkového stavu vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi ako
spotrebiteľskú zmluvu, ktorá bola uzavretá dňa 14.08.2009 za účinnosti Občianskeho zákonníka, ktorý v
ustanovení § 52 ods. 1 definoval spotrebiteľskú zmluvu ako každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať
za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, nakoľko ide
o zmluvu, ktorú uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy ako
aj Všeobecných podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu.
Tento výklad je v súlade s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/
EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Vychádzajúc z dôkazov predložených zo strany žalobcu mal súd prvého stupňa za dostatočne
preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená dňa 14.08.2009
zmluva o pripojení, na základe ktorej právny predchodca žalobcu dodal žalovanému služby a žalovaný
bol povinný platiť cenu za poskytnuté služby.
K zmluve o pripojení dňa 14.08.2009 bol uzatvorený aj dodatok, na základe ktorého právny predchodca
žalobcu poskytol žalovanému benefit spočívajúci v poskytnutí zľavy na zvolený mesačný paušál s
dvojnásobným počtom voľných minút.
Keďže právny predchodca žalobcu na základe uzatvorenej zmluvy dodal žalovanému služby, tento bol
povinný platiť cenu za poskytnuté služby. Cena služieb bola jasne a zrozumiteľne dohodnutá a súd
nezistil ani iné okolnosti, ktoré by indikovali vadnosť právneho úkonu v časti ceny služieb.
Preto žalobe v časti zaplatenia ceny za dodané služby 70,96 Eur vyhovel konštatujúc, že žalovaný ako
dlžník má povinnosť z platného záväzku zaplatiť cenu služby, a to v prospech žalobcu, na ktorého bola
pohľadávka postúpená. Výška úhrad za služby bola preukázaná jednotlivými faktúrami, pričom zároveň
žalovaný cenu služieb nenamietal.
Je nepochybné, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 70,96 Eur,
a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania z tejto sumy.
Súd prvého stupňa priznal žalobcovi podľa ustanovenia § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka úrok z
omeškania,ktoréhovýškajevsúladesustanovením§3ods.1nariadeniavládySRč.87/95Z.z.tak,ako
si ho žalobca uplatňoval, a to s prihliadnutím na splatnosť jednotlivých faktúr (odo dňa 12.05.2010 - deň
nasledujúci po splatnosti faktúry č. 7003975605 do zaplatenia a odo dňa 12.06.2010 - deň nasledujúci
po splatnosti faktúry č. XXXXXXXXXX do zaplatenia).
Nárok uplatnený žalobcom v sume 47,80 Eur predstavoval nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty tak,
ako bola žalovanému vyúčtovaná faktúrou č. XXXXXXXXXX., ktorý nárok žalobca v žalobnom návrhu
odvodzoval od skutočnosti, že žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce pre neho z dojednaného
zmluvného záväzku, konkrétne, že riadne a včas neuhradil cenu za poskytnuté služby, v dôsledku čoho
došlo k vypojeniu jeho SIM karty, pričom v ostatnom písomnom vyjadrení uviedol aj ďalšie skutočnosti
odôvodňujúce jeho nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty.
Žalobca právo na zmluvnú pokutu odvíja od zmluvy o pripojení, ktorá je ako typová zmluvu uzatváraná
vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy, a teda i dojednanie o zmluvnej pokute
podstatnýmspôsobomneovplyvňuje,apretosanejednáoindividuálnedojednanézmluvnéustanovenie.
Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože
zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách a žalobca menil len výšku
zmluvnej pokuty.
Právny vzťah medzi účastníkmi konania na základe zmluvy vznikol v dobe, kedy Slovenská republika
už transformovala do právneho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Základným
princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné
dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky.Súd pri hodnotení dojednaných zmluvných podmienok v súlade s ust. § 53 Občianskeho zákonníka bral
zreteľ na povahu tovaru, na ktorý zmluva bola uzavretá, keď predmetom bolo poskytovanie služieb v
rámci dohodnutého programu, pričom cena za poskytované služby bola stanovená cenníkom a zmluva
bola uzavretá na dobu neurčitú s tým, že žalovaný sa zaviazal zotrvať po dobu 24 mesiacov v zmluvnom
vzťahu s podnikom a že po celú túto dobu bude bez prerušenia tieto služby využívať v súlade s jej
záväzkami.
Zmluvná pokuta bola dojednaná pre porušenie povinností tak, ako boli uvedené v jednotlivých
ustanoveniach vyplývajúcich pre žalovaného zo zmluvy o pripojení. Súd bral na zreteľ aj okolnosti
súvisiace s uzavretím predmetnej zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy, keď zmluva bola uzavretá na
predtlači spoločnosti, jednotlivé údaje boli vpísané zástupcom spoločnosti.
Dodávateľ z hľadiska času vôbec nerozlišuje, kedy ku skutočnosti zakladajúcej nárok dodávateľa na
zmluvnú pokutu dôjde s tým, že zmluvná pokuta by mu patrila aj v prípade, že by žalovaný len uskutočnil
nejaký úkon smerujúci k ukončeniu platnosti zmluvy, teda bez ohľadu na to, či by k ukončeniu platnosti
aj došlo.
Ďalším aspektom je aj samotná výška zmluvnej pokuty, ktorá bola určená jednotnou sumou za porušenie
viacerých pre žalovaného zo zmluvy a všeobecných podmienok vyplývajúcich povinností. Obsahom
ustanovenia zmluvy, ktoré vymedzuje, za akých okolností možno zmluvnú pokutu požadovať, bolo
porušenie povinností zo strany žalovaného, a to nielen vymenovaných povinností v dodatku, ale aj vo
všeobecných obchodných podmienkach. Zmluvná pokuta pre právneho predchodcu žalobcu však v
zmluve dohodnutá nebola. Práve táto skutočnosť spôsobuje nielen nerovnováhu v zmluvných vzťahoch,
ale aj neprijateľnosť a v ďalšom dôsledku aj neplatnosť, pretože nie je možné akceptovať stav, v rámci
ktorého jedna zo zmluvných strán zneužíva svoje postavenie na to, že diktuje zmluvné podmienky, ktoré
spotrebiteľ buď bezvýhradne príjme, alebo s ním dodávateľ neuzavrie zmluvu. Spotrebiteľ má objektívne
iba veľmi nejasnú predstavu o obsahu zmluvných podmienok, a to nielen vzhľadom na veľmi drobné
a nečitateľné písmo, akým sú podmienky v dodatku k zmluve o pripojení uvedené, ale aj pre slovnú
formuláciu jednotlivých zmluvných dojednaní a ich množstvo v jednom súvislom texte.
Zaplatenie zmluvnej pokuty bolo medzi účastníkmi konania dohodnuté v prípade porušenia hoci len
jednej povinnosti žalovaným pri následnom vyradení SIM-karty z prevádzky a okrem prípadu, keď došlo
k zániku zmluvy, bol právny predchodca žalobcu oprávnený pri ďalšom porušení niektorých z povinností
žalovaného uplatňovať takúto zmluvnú pokutu opätovne, pokiaľ nedošlo k zániku zmluvy. Vypnutie SIM-
karty účastníka z prevádzky totiž automaticky neznamenalo zrušenie alebo zánik zmluvy.
S ohľadom na vyššie uvedené mal súd prvého stupňa za to, že dojednanie o zmluvnej pokute je
neprijateľnou podmienkou upravenou v spotrebiteľskej zmluve, preto je neplatné. Žalobca nemá právo
na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 47,80 Eur, keďže ju uplatnil na základe neprijateľnej zmluvnej
podmienky. Nemá právo ani na uplatňované úroky z omeškania, ktoré tvoria jej príslušenstvo.
Preto žalobu v časti, ktorá sa týka tejto zmluvnej pokuty ako nedôvodnú zamietol.
Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku ďalej konštatoval, že skutočnosť, že právny
predchodca žalobcu sprístupnil žalovanému služby za zvýhodnenú akciovú cenu (11,81 Eur mesačne,
hoci plná hodnota poskytovaných služieb sa rovnala v tom čase sume 14,58 Eur mesačne), resp.
poskytol benefit na zvolený mesačný paušál spočívajúci v dvojnásobnom počte voľných minút, ide o
prejav jeho marketingovej a obchodnej stratégie na trhu mobilných operátorov, keď je nepochybné, že
k takémuto kroku, resp. k ponuke služieb za takýchto podmienok nebol nijako donucovaný, bolo to jeho
dobrovoľné rozhodnutie zamerané výhradne na účel získania klientov.
Z rovnakých dôvodov neobstojí preto ani tvrdenie žalobcu o preventívnej funkcii dojednanej zmluvnej
pokuty a prijateľnosti výšky zmluvnej pokuty.
Pokiaľ ide o žalobcom uvádzanú možnosť žalovaného ovplyvniť výšku zmluvnej pokuty výberom balíka
služiebvplnejhodnotebezzáväzkuviazanosti,zdodatkukzmluveopripojenínevyplýva,žebyžalovaný
pri uzatváraní zmluvy a dodatku k zmluve bol oboznámený so skutočnou, reálnou cenou služieb. Pokiaľ
ide o rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 19.3.2013 sp.zn. 9Co/31/2012, na ktoré žalobcaodkazuje, v danom rozhodnutí sa rieši konkrétny prípad opodstatnenosti a primeranosti sankcie tvorenej
dohodnutou zmluvnou pokutou, kedy došlo k poskytnutiu technologického zariadenia, pričom však
kupujúci spotrebiteľ neuhradí nič ani za zakúpené technologické zariadenie a ani z titulu minimálnej ceny
služby za dobu viazanosti. Uvedené nie je možné celkom stotožňovať s okolnosťami v prejednávanej
veci.
Súd rozhodol s poukazom ustálenú judikatúru vyššieho súdu, v ktorej bola predmetná zmluvná
pokuta judikovaná ako neprijateľná rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 15.3.2012 sp.zn.
16Co/32/2012, zo dňa 23.5.2012 sp.zn. 3Co/26/2012 a sp.zn. 6Co/219/2011 zo dňa 20.12.2012.
Vo svetle imperatívu zdržania sa ďalšieho používania predmetnej zmluvnej pokuty (§ 53a OZ) žalobca
v podstate ďalším uplatňovaním tejto zmluvnej pokuty voči iným spotrebiteľom vytvára protiprávny
stav. Právoplatne zakázanú neprijateľnú zmluvnú pokutu súd za žiadnych okolnosti priznať nemôže,
a to aj keby bol iného názoru na otázku jej neprijateľnosti. Inak by sa nedal naplniť cieľ smernice
Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zabrániť súvislému používaniu
neprijateľných podmienok (čl. 6 ods. 1, čl. 7 ods. 1).
Žalobca v priebehu konania nepreukázal individuálne vyjednanie predmetných zmluvných pokút zo
strany žalovaného spotrebiteľa.
Predmetná zmluvná pokuta je zjavne súčasťou štandardnej formulárovej zmluvy. Zároveň je
nepravdepodobné, že by si nezávisle od seba viacerí spotrebitelia individuálne vyjednali rovnakú
zmluvnú pokutu (odhliadnuc od absurdnej predstavy, že by tak konali vo svoj neprospech).
S ohľadom na vyššie uvedené súd prvého stupňa vyhodnotil zmluvnú pokutu ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku, a preto absolútne neplatnú s poukazom na § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka a neplatnú
pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
Zmluvnú pokutu posúdil ako neprimeranú sankciu, ktorú znáša spotrebiteľ.
Preto žalobu žalobcu v časti nároku na zaplatenie pokuty vo výške 48,70 eur spolu s jej príslušenstvom
zamietol.
Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku.
Konštatoval, že žalobca si vyčíslil trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo
výške 16,50 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 58,58 Eur.
Z uplatnenej sumy 118,76 Eur s príslušenstvom žalobcovi bolo priznaných 70,96 Eur spolu s
príslušenstvom. Žalobcov úspech tak predstavoval 59,75 % a neúspech 40,25 %.
Po odrátaní neúspechu žalobcu od jeho úspechu (59,75 % - 40,25 %), žalobca má právo na náhradu
trov vo výške 19,50 %.
Právnemu zástupcovi žalobcu vznikli trovy právneho zastúpenia podľa vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb (ďalej len „vyhlášky“), ktoré sú vyčíslené takto:
odmena v sume 79,68 eur za 2 úkony právnej služby podľa § 10 ods.1 § 14 ods. 1 písm. a), b) vyhlášky.
Paušálna náhrada je v roku 2013 vo výške 7,81 Eur.
príprava a prevzatie zastúpenia .............................................. 16,60 eur + RP 7,81 Eur
podanie návrhu na začatie konania..........................................16,60 eur + RP 7,81 Eur
Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a
náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného
právneho predpisu.Právnemu zástupcovi žalobcu by pri plnom úspechu patrila DPH v sume 9,76 Eur vo výške 20 % zo
sumy 48,82 Eur.
Právnemu zástupcovi žalobcu priznal odmenu a náhrady podľa vyhlášky spolu s DPH v sume 58,58 Eur.
Ďalej žalobcovi vznikli trovy konania za súdny poplatok za návrh vo výške 16,50 Eur.
Keďže žalobca má právo na náhradu 19,50 % zo súdneho poplatku 16,50 Eur, čo vo finančnom vyjadrení
predstavuje čiastku 3,22 Eur a 19,50 % z trov právneho zastúpenia vo výške 58,58 Eur, čo vo finančnom
vyjadrení predstavuje čiastku 11,42 Eur, na vyššie uvedenú náhradu trov súd zaviazal v prevažnej miere
neúspešného žalovaného.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že
napáda rozsudok vo výroku, ktorým súd prvého stupňa určil neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Z obsahu odvolania žalobcu však nepochybne vyplýva a uviedol to aj žalobca, že odvolanie smeruje aj
proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.
Predmetom odvolacieho konania bol preto rozsudok okrem výroku v jeho vyhovujúcej časti.
Žalobca v odvolaní namietal, že s rozhodnutím súdu prvého stupňa zamietnuť nárok žalobcu čo do
zmluvnej pokuty a jej označenie za neprijateľnú zmluvnú podmienku nesúhlasí. Uvedené rozhodnutie
nemá zákonnú oporu. Zmluvná pokuta ako bola dojednaná medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným spĺňa všetky náležitosti v zmysle ust. § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Bola dojednaná
písomne a zároveň bol dojednaný aj spôsob určenia výšky zmluvnej pokuty a možnosť jej uplatnenia
pre prípad porušenia povinností zmluvnej strany. Preto je takto dojednaná zmluvná pokuta platná.
Z ustanovenia bodu 4 dodatku k zmluve o pripojení č. XXXXXXXXX zo 14.08.2009 jednoznačne
vyplýva,porušeniektorýchzmluvnýchpovinnostížalovanéhovyplývajúcichmuzozáväzkovo-právneho
vzťahu založeného predmetnou zmluvou má za následok vznik práva žalobcu, resp. jeho právneho
predchodcu na zaplatenie dojednanej zmluvnej pokuty. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva
zákaz zjednania zmluvnej pokuty v spotrebiteľskej zmluve pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
spotrebiteľom. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím inštitútom upraveným zákonom a nárok na jej
zaplatenie vznikol z dôvodu neplnenia so zmluvných povinností žalovaným. Právny predchodca žalobcu
si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o pripojení riadne a včas plnil a žalovanému riadne v
zmysle zmluvných dojednaní sprístupnil požadované služby. Žalovaný porušil svoj záväzok viazanosti
24 mesiacov. Dojednanie o zmluvnej pokute so žalovaným bolo dojednaním individuálnym, a preto
ani prípadná aplikácia § 53 ods. 1 OZ vo vzťahu k dojednanej zmluvnej pokute by neprichádzala do
úvahy. Zmluvné strany k dojednaniu zmluvnej pokuty dospeli na základe vzájomnej predzmluvnej
komunikácie a zohľadnenia potrieb žalovaného. Ak by bol žalovaný chcel, mohol uzavrieť zmluvu
aj bez dojednania pokuty, teda mohol ovplyvniť obsah vo vzťahu k tejto zmluvnej podmienke. Každý
spotrebiteľ má možnosť voľby - neprijať dojednanie o zmluvnej pokute a viazanosti a uzavrieť zmluvu s
právnym predchodcom žalobcu bez viazanosti. Právny predchodca žalobcu mal a stále má v ponuke
viac variantov služieb a dojednaní zmluvy o pripojení. V prípade žalovaného vyhovel jeho žiadosti
o uzavretie zmluvy o pripojení s cenovými výhodami v podobe zvýhodneného mesačného poplatku
služby Relax 60+, čomu zodpovedal protizáväzok v podobe 24 mesačnej dohodnutej doby viazanosti
užívať tento program zabezpečený zmluvnou pokutou. Preto je potrebné dojednanie o zmluvnej
pokute považovať za individuálne. Zmluvná pokuta nespôsobuje značnú nerovnováhu medzi zmluvnými
stranami. Odzrkadľuje výšku pokutou zabezpečovaných plnení. Zákonná úprava zmluvnej pokuty
nepredpokladá zohľadňovanie intenzity porušenia či časových súvislostí, ktoré sa týkajú zmluvných
pokút. Zároveň zo žiadneho ustanovenia právneho predpisu nevyplýva povinnosť zaťažovať zmluvnou
pokutou obe zmluvné strany pre prípad jej riadneho dojednania v zmluve. Právny predchodca žalobcu
poskytol žalovanému benefit v podobe dvojnásobku počtu voľných minút pre príslušný program služieb
počas 24 mesiacov nasledujúcich po uzavretí zmluvy za nezmenenú cenu. Cieľom zmluvnej pokuty
nie je dosiahnuť finančné plnenie od dlžníka, ale prinútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie plniť
si zmluvné povinnosti. Zmluvná pokuta plní aj funkciu paušalizovanej náhrady škody a právo na jej
zaplatenie vznikne veriteľovi aj v prípade, že spotrebiteľ poruší svoju zmluvnú povinnosť aj za len
posledný mesiac doby jeho viazanosti. Dojednanie o zmluvnej pokute chráni pred zneužívaním kúpy
mobilnéhotelefónuzaakciovúcenu,resp.predzískanímzľavnenejcenyvolaní zostranyšpekulatívnychzákazníkov. Ak má zmluvná pokuta plniť prevenčnú funkciu, jej výška musí byť vyššia ako je skutočná
hodnota výhody, ktorú zákazník získava. Inak by sa zákazníkovi neoplatilo záväzky plniť. Postavenie
žalovaného ako spotrebiteľa sa dojednaním zmluvnej pokuty nijako nezhoršilo. Nárok žalobcu na
zaplatenie zmluvnej pokuty by nevznikol, ak by si žalovaná plnil svoje povinnosti. Žalovanému nič
nebránilo vybrať si balík služieb v plnej hodnote bez záväzku doby viazanosti. Tak by mal žalovaný
možnosť uzavrieť dodatok bez viazanosti a benefitu, samozrejme bez zmluvnej pokuty. Žalovaný dal
prednosť výhodnejším cenám, čomu zodpovedal protizáväzok žalovaného spočívajúci v 24 mesačnej
dobe viazanosti. To žalovaný porušil, pričom si v pozícii priemerného spotrebiteľa musel byť a bol
vedomý následkov prípadného porušenia zmluvných povinností. Žalovaný uzavrel dodatok k zmluve
14.08.2009, Do omeškania sa dostal za služby poskytnuté v období od 22.03.2010 do 21.04.2010.
Následne nezaplatil ani ďalšie faktúry. Nezaplatenie fakturovanej ceny za poskytnuté služby malo za
následok vznik povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi dojednanú zmluvnú pokutu, ktorú v takom
prípade nie je možné označiť za neprimeranú pri náležitom a riadnom posúdení všetkých okolností, ktoré
viedli predchodcu žalobcu k vyúčtovaniu zmluvnej pokuty. V prípade označenia zjednanej zmluvnej
podmienky za neprijateľnú podmienku sa vytvára neudržateľný stav, kedy súdna ochrana je poskytnutá
nezodpovednému a ľahkovážnemu spotrebiteľovi na úkor poctivého dodávateľa. Uvedenú zmluvnú
pokutu je potrebné považovať za spravodlivú, primeranú a plniacu svoj účel. V prípade, ak by sa
aj odvolací súd stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa o zamietnutí nároku žalobcu na
zaplatenie zmluvnej pokuty, bolo by vyslovenie neprijateľnej zmluvnej podmienky z úradnej moci
nadbytočné.
Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd odvolaniu v celom rozsahu vyhovel a rozsudok
v žalobcom napadnutej časti zmenil tak, že zmluvná podmienka dojednaná v ust. bodu 4 dodatku k
zmluve o pripojení uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 14.8.2009 nie je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou a teda je platným zmluvným dojednaním, alternatívne aby odvolací
súd zrušil napadnutý výrok, ktorým súd prvého stupňa určil, že zmluvná podmienka dojednaní v ust.
bodu 4 dodatku k zmluve o pripojení uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným
dňa 14.8.2009 je neprijateľnou podmienkou.
Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci svojich kompetencií vyplývajúcich mu z ustanovenia §
10 ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p. vo veci nenariadil odvolacie
pojednávanie, čo je v súlade s ustanovením § 214 ods. 1, 2 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia
rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 07.05.2015 a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
V odvolacom konaní oznámilo svoj vstup do konania ako vedľajší účastník Občianske združenie
slovenských spotrebiteľov AZ, so sídlom v Chorvátskom Grobe. Združenie žiadalo o doručenie návrhu
na začatie konania s prílohami a prípadnými vyjadreniami účastníkov konania.
Oznámenie odvolacieho súdu o vstupe vedľajšieho účastníka do konania na strane žalovaného bolo
právnemu zástupcovi žalobcu a žalovanému oznámené obom dňa 11.03.2015, pričom žalovanému
súčasne s výzvou, aby sa vyjadril, či so vstupom vedľajšieho účastníka na jeho strane súhlasí.
Žalovaný na výzvu nereagoval, čo odvolací súd považoval za nevyjadrenie nesúhlasu.
Vo vzťahu k napadnutému rozsudku odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa na základe
vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na
týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ako aj s dôvodmi tam uvedenými.
K odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd na doplnenie konštatuje:
Podľa § 43 ods. 1, 2 zákona NR SR č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v účinnom ku
dňu uzavretia zmluvy o pripojení a dodatku (ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách“), zmluvou
o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k
inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania
a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude
poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa ustanovenia § 42 ods. 4 písm. b) zákona o elektronických komunikáciách, účastník je povinný
platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby
umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa ustanovenia § 43 ods. 5 písm. b) zákona NR SR č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách
v znení neskorších predpisov, podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu
za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.
Podľa ustanovenia § 52 ods. 2 až 4 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú
sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania
alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti. ti.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ).
Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa ustanovenia § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj
bez súhlasu dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou
pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia
zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť,
aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa ustanovenia § 153 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, súd môže v rozsudku, ktorý sa
týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v
spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná.
Podľa ustanovenia § 153 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, ak súd určil niektorú zmluvnú
podmienkuvspotrebiteľskejzmluvealebovšeobecnýchobchodnýchpodmienkachzaneplatnúzdôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo
mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie,nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie
túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.
Odvolací súd zo spisu zistil, že žalobca sa žalobou podanou na súde prvého stupňa dňa 13.05.2013
domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 118,76 Eur titulom sprístupnenia verejných elektronických
komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s.,
a to právnym predchodcom žalobcu.
Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný v rozpore so zmluvnými dojednaniami zmluvy o pripojení
dohodnutú cenu za poskytnuté služby neuhradil riadne a včas, čím sa dostal do omeškania.
Žalovaná suma pozostávala zo súm neuhradených faktúr, a to faktúry č. XXXXXXXXXX s dátumom
splatnosti 11.05.2010, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 50,19 Eur,
faktúry č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti do 11.06.2010, ktorej dlžná suma ku dňu postúpeniu
pohľadávky predstavovala sumu 20,77 Eur a zo zmluvnej pokuty vo výške 47,80 Eur.
Žalobca pripojil k žalobe Zmluvu o pripojení uzavretú medzi T-Mobile Slovensko a.s. a žalovaným
dňa 14.08.2009, Dodatok k Zmluve o pripojení zo dňa 14.08.2009, Identifikačné údaje Účastníka
pri uzatváraní zmluvných dokumentov zo spoločnosťou T-Mobile Slvoensko, a.s. zo dňa 14.08.2009,
faktúru vystavenú dňa 22.04.2010 na sumu 51,85 Eur, faktúru vystavenú dňa 22.05.2010 na sumu 22,43
Eur, faktúru vystavenú dňa 22.07.2011 na sumu 47,80 Eur, faktúru vystavenú dňa 22.06.2010 na sumu
2,50 Eur a Zmluvu o postúpení pohľadávok uzavretú medzi T-Mobile Slovensko a.s. Bratislava a Intrum
Justitia Slovakia s.r.o., Bratislava zo dňa 03.10.2012.
Z citovaného ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka vyplýva, že účastníci si môžu pre prípad
porušenia zmluvnej povinnosti dojednať zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta zabezpečovacím inštitútom
a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, ak poruší svoju zmluvnú
povinnosť a súčasne je sankciou, postihujúcou toho, kto povinnosť porušil.
Odvolací súd nepopiera argumentáciu žalobcu, v zmysle ktorej je zmluvná pokuta zabezpečovacím
prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, ak poruší
svoju zmluvnú povinnosť a súčasne je sankciou, postihujúcou toho, kto povinnosť porušil.
Žalobca v priebehu konania nijako nepreukázal svoje tvrdenie, že možnosťou voľby a prispôsobenia
si zmluvných podmienok podľa vlastných možností a podmienok je jednoznačne zabezpečená
individuálnosť dohody medzi účastníkmi, kedy spotrebiteľ mal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných
podmienok.
Odvolací súd konštatuje, že žalobca vo vzťahu k predmetnej zmluvnej pokute ani nepreukázal právo
na plnenie.
V súlade s platným právom je možné dojednať zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci súdnej kontroly
neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, a to so zreteľom na povahu, obsah a všetky
osobitosti dotknutého právneho úkonu. Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie
jej výšky alebo spôsobu určenia. Výška zmluvnej pokuty nie je síce zákonom limitovaná, nemôže však
byť v rozpore so zásadou, zakotvenou v ustanovení § 3 Občianskeho zákonníka, teda nemôže byť v
rozpore so dobrými mravmi.
Súd je povinný takéto dojednanie preskúmať, zobrať do úvahy aj ostatné podmienky a okolnosti, za
ktorých bola zmluva uzavretá.
Odvolací súd k odvolacím námietkam žalobcu uvádza, že súd už určil zmluvnú pokutu za neprijateľnú
podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Žalobca má zo zákona zakázané takéto podmienky v zmluve
používať.
Nemožno sa stotožniť s argumentom žalobcu, že nerovnováha, založená samotným uzavretím
dodatkov, je v prospech spotrebiteľa, s prihliadnutím na výhody, ktoré uzatvorením dodatkov získal.
Aj v prípade, že spotrebiteľ, vstupujúci so žalobcom do zmluvného vzťahu získa nejakú výhodu, jenepravdepodobné, že by žalobca ako podnikateľ vyvíjal svoju činnosť za iným účelom, ako za účelom
dosiahnutia svojho zisku.
Žalobca v priebehu konania nepreukázal, že by v danej veci bola zabezpečená voľba a prispôsobenie
si zmluvných podmienok podľa vlastných možností, a teda že by bola jednoznačne zabezpečená
individuálnosť dohody medzi účastníkmi, kedy spotrebiteľ má možnosť ovplyvniť obsah zmluvných
podmienok.
Tak, ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia, žalobcovi bolo priznané právo na zaplatenie poplatkov za
služby. Vo vzťahu k neplatnej zmluvnej podmienke, týkajúcej sa zmluvnej pokuty, však žalobca nemôže
očakávať poskytnutie ochrany a priznanie nároku tam, kde konal v rozpore s právom. Pokiaľ žalobca
ako dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a požadovaná
sankcia je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. Ustanovenia § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka
sú vyjadrením snahy, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v
súlade s dobrými mravmi. Zmluvné podmienky dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve sa môžu odchýliť
od podmienok upravených v Občianskom zákonníku len v prospech spotrebiteľa. Akákoľvek dohoda
v spotrebiteľskej zmluve, ktorá zhoršuje postavenie spotrebiteľa, alebo ktorou sa spotrebiteľ vopred
vzdáva svojich práv, nie je možná. Spotrebiteľské zmluvy by mali byť vyvážené a nemožno akceptovať,
aby spotrebiteľ mal menej práv ako dodávateľ.
Žalobca v konaní nepreukázal, že žalovaný mal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok.
Zmluvné pokuty sú zjavne v štandardných formulároch. Sotva by odvolací súd uveril, že by právny
predchodca žalobcu zvládol s takým množstvom spotrebiteľov osobitne vyjednávať prostredníctvom
svojich zamestnancov všetky zložky zmluvy a sotva by uveril, že dodávateľ - žalobca už vopred
predvídal, že spotrebiteľ - žalovaný bude súhlasiť so zmluvnou pokutou pre prípad porušenia zmluvných
povinností v žalobcom určenej výške, a preto žalobca zmluvnú pokutu predformuloval do Dodatku.
Žalobca nepreukázal, že by v danom prípade bola jednoznačne zabezpečená individuálnosť dohody
medzi účastníkmi. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno.
Osobitné vyjednanie zmluvnej podmienky totiž znamená, že spotrebiteľ si osobitne vymieňuje nejakú
zmluvnú klauzulu, ktorá má pre neho osobitný význam, čo v prejednávanej veci žalobca nepreukázal.
Žalobca si v danom prípade zmluvnou pokutou zabezpečoval záväzok žalovaného zotrvať v zmluvnom
vzťahu s predchodcom žalobcu po určenú dobu, v zmysle Dodatku k zmluve 24 mesiacov. Pre prípad
porušenia povinnosti bola v zmysle Dodatku k Zmluve o pripojení č. XXXXXXXXX dohodnutá zmluvná
pokuta vo výške 47,80 Eur (440,02 Sk). Suma uplatňovaných poplatkov za služby bola žalobcom
vyčíslená vo výške 70,96 Eur a na zmluvnej pokute bola uplatnená suma vo výške 47,80 Eur.
Tak, ako správne konštatoval prvostupňový súd, „dojednanie“ o zmluvnej pokute požadovalo od
žalovaného zaplatiť túto v plnej výške pri porušení akejkoľvek povinnosti. Takéto „dojednanie“
predstavuje neprimerané zvýhodnenie právneho predchodcu žalobcu na úkor žalovaného.
Ak súd takéto dojednanie preskúmava, musí brať do úvahy aj ostatné podmienky a okolnosti, za ktorých
bola zmluva uzavretá.
Odvolací súd sa stotožnil s názorom prvostupňového súdu, podľa ktorého za rozhodujúce pre vyslovenie
záveru o neprijateľnosti podmienok v predmetnej zmluva je potrebné považovať aj tú skutočnosť, že
„dojednaná“ zmluvné pokuty zaväzovala žalovaného k jej zaplateniu v prípade porušenia zmluvy počas
celej doby viazanosti, teda 24 mesiacov. To znamená aj v prípade, ak by si žalovaný ako účastník zmluvy
plnil svoju povinnosť do času krátko pred uplynutím doby viazanosti, bol by povinný zmluvnú pokutu
zaplatiť v plnej výške. Právny predchodca žalobcu tak nerozlišoval čas, po ktorý spotrebiteľ plnil, a ktorý
zostával do konca doby viazanosti. Spotrebiteľ by bol viazaný rovnakou zmluvnou pokutou bez ohľadu
na obdobie, za ktoré povinnosť porušil.
Pokiaľ žalobca argumentoval, že žalovaný si mohol vybrať telefón na základe svojich možností,
schopností a potrieb, napr. za riadnu maloobchodnú cenu bez akejkoľvek hrozby sankcie, odvolací
súd uvádza, že týmto žalobca jednak sám potvrdzuje, že ani v danej veci nebola zabezpečená voľba
a prispôsobenie si zmluvných podmienok podľa vlastných možností, a teda že nebola jednoznačne
zabezpečená individuálnosť dohody medzi účastníkmi, kedy spotrebiteľ má možnosť ovplyvniť obsahzmluvných podmienok a zároveň takýto argument žalobcu považuje za neprijateľný (ak nie absurdný)
v tom smere, že spotrebiteľ bude nútený vyberať, to znamená uskutočňovať voľbu medzi produktmi v
závislosti od toho, s akou zmluvnou pokutou sú späté, t. j. jednostranne vopred určené dodávateľom.
Už aj vzhľadom na uvedené preto nemožno považovať za relevantnú odvolaciu námietku žalobcu, že
nie je možné odobriť porušovanie základných zmluvných povinností a pripustiť, že neplniť si zmluvné
záväzky sa oplatí.
V súlade s uvedeným preto odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd správne vyhodnotil za
neprijateľnú podmienku nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 47,80 Eur, ktorú vyhodnotil
za neprijateľnú, a teda neplatnú. Vo vzťahu k dôvodom, pre ktoré prvostupňový súd nepriznal žalobcovi
právo na zaplatenie zmluvných pokút, odvolací súd konštatuje, že sa plne stotožňuje so záverom súdu
prvého stupňa, ako aj s dôvodmi tam uvedenými.
Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o zamietnutí žaloby v
prevyšujúcej časti a vo výroku o určení, že zmluvná podmienka dojednaná v bode. 4 Dodatku k zmluve o
pripojení zo dňa 14.8.2009 v časti: „v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1. písm.
b) alebovbode3tohtoDodatkualebovčl.3bod3.6Všeobecnýchpodmienokalebovčl.5bod5.2písm.
a) až c) Všeobecných podmienok) v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany
podniku, je účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku“ je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou, podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania nebolo rozhodnuté, a to v súlade s ust. § 224 ods. 1 O. s. p. za použitia
ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a § 151 ods. 1 O. s. p. Aj keď v odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, tento
nepodalnávrhnanáhradutrovodvolaciehokonania.Návrhnanáhradutrovkonanianepodalanivedľajší
účastník. Neúspešný žalobca takýto návrh tiež nepodal, ale ani vzhľadom na výsledok odvolacieho
konania by mu náhrada trov konania nemohla byť priznaná. Keďže ide o návrhové konanie, súd bez
návrhu o trovách odvolacieho konania sám nemohol rozhodovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.