Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 28, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/14/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614206145
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6614206145.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Sninskej, v právnej veci
navrhovateľaCDConsultings.r.o.,sosídlomNaganoOfficeCentersosídlomPolitickýchvěznů1272/21,
Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o. so
sídlom Gr?sslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi S. O., narodený XX.X.XXXX,
O. XXX/XX, XXX XX S., zastúpenému JUDr. Elenou Matulovou, advokátkou so sídlom Železničná 5,
987 01 Poltár, o zaplatenie 612,06 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného
súdu Lučenec č. k. 12C/64/2014-117 zo dňa 25. septembra 2014 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 12C/64/2014-117 zo dňa 25. septembra 2014 potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu vo výške 612,06 Eur, zmenkový
úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 676,11 Eur od 22.07.2009 do 30.08.2011, čo predstavuje sumu
1 301,51 Eur, zo sumy 657,91 Eur od 31.08.2011 do 30.10.2011, čo predstavuje sumu 100,33 Eur ,zo
sumy 646,71 Eur od 31.10.2011 do 17.11.2011, čo predstavuje sumu 29,10 Eur, zo sumy 634,81 Eur
od 18.11.2011 do 12.12.2011, čo predstavuje sumu 39,68 Eur, zo sumy 622,91 Eur od 13.12.2011 do
11.01.2012, čo predstavuje sumu 46,72 Eur, zo sumy 612,06 Eur od 12.01.2012 do zaplatenia ,a 6 %
ročný úrok zo zmenkovej sumy 676,11 Eur od 25.11.2009 do 30.08.2011 čo predstavuje sumu 71,69

Eur, zo sumy 657,91 Eur od 31.08.2011 do 30.10.2011, čo predstavuje sumu 6,60 Eur, zo sumy 646,71
Eur od 31.10.2011 do 17.11.2011, čo predstavuje sumu 1,91 Eur, zo sumy 634,81 Eur od 18.11.2011
do 12.12.2011, čo predstavuje sumu 2,61 Eur, zo sumy 622,91 Eur od 13.12.2011 do 11.01.2012, čo
predstavuje sumu 3,07 Eur, zo sumy 612,06 Eur od 12.01.2012 do zaplatenia, a zmenkovú odmenu vo
výške 1/3% zo zmenkovej sumy vo výške 2,25 Eur a trovy konania vo výške 36,50 Eur a trovy právneho
zastúpenia vo výške 302,64 Eur.

V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovateľ návrhom na uplatnenie pohľadávky v
súlade s článkom 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ( ES ) č. 861/2007/ES, ktorým sa
ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa domáhal voči odporcovi zaplatenia
sumy a príslušenstva na tom skutkovom základe, že navrhovateľ ako indosatár je nadobúdateľom
všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil odporca dňa 31.3.2009 so zmenkovou sumou 676,11 Eur a
zaviazal sa k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 22.7.2009. Indosovaná zmenka
je vista zmenka opatrená doložkou „ na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Do textu

zmenky bol poňatý záväzok odporcu zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa
zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom od 22.7.2009. Za miesto splatenia bolo určené sídlo
prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ
zaplatil sumu 64,05 Eur, a to na zmenkovú sumu a na úroky uhradil 0,-Eur. Zmenková listina je opatrenádoložkou „ bez protestu“. Navrhovateľ ako písomné dôkazy na podporu svojej pohľadávky predložil
originál zmenky, výpis z obchodného registra navrhovateľa a plnomocenstvo pre právneho zástupcu,
vrátane osvedčenia na registráciu na daň z pridanej hodnoty. Súčasne uviedol, že nechce aby sa

nariadilo pojednávanie. Súd zaslal odporcovi kópiu tlačiva ( návrhu ) na uplatnenie pohľadávky spolu
s vyplneným „ C“ tlačivom na odpoveď. Odporca zásielku prevzal dňa 29.5.2014, pričom v stanovenej
lehote vyplnené tlačivo „C“ súdu doručil a uviedol v ňom, že pohľadávku neakceptuje a žiada, aby súd
vo veci nariadil ústne pojednávanie z dôvodov, že sa chce brániť. Súd vo veci nariadil pojednávanie
na deň 22.7.2014, na ktoré sa navrhovateľ nedostavil, ospravedlnil svoju neúčasť, pričom v písomnom

vyjadreníuviedol,žepredmetomkonaniajevýlučnezmenkaanieinýzáväzkovo-právnyvzťah.Zmenka
jesamostatnýmabstraktnýmzáväzkom,neakcesorickejpovahyaniejemožnéjuspájať,čipodmieňovať
inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Zároveň uviedol, že odporca vo všeobecnosti nie je
oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s
pôvodným majiteľom zmenky.

Odporca na pojednávaní prostredníctvom svojej právnej zástupkyne poukázal na prekážku rozhodnutej
veci v zmysle § 159 ods. 3 O. s. p., nakoľko už v predmetnej veci bol vydaný rozhodcovský rozsudok
sp. zn. SR 23124/2009 zo dňa 21.1.2010. a taktiež vzniesol námietku premlčania, nakoľko mal za to, že
zmenka bola vydaná 31.3.2009, pričom jej splatnosť bola 4 roky a návrh bol podaný v apríli 2014, teda
po uplynutí premlčacej doby. Predmetnú zmenku mal navrhovateľ predložiť na platenie do 31.3.2013

a začala plynúť jednoročná premlčacia lehota, ktorá uplynula 31.3.2014 a keďže návrh bol podaný
17.04.2014 bol podaný po uplynutí premlčacej lehoty. Odporca v písomnom vyjadrení doručenom súdu
dňa 3.9.2014 poukázal na to, že predmetná zmenka bola vystavená ako zabezpečovací prostriedok
z poskytnutého úveru, ktorý má povahu spotrebiteľského úveru. Pôvodne bola zmenka vystavená
spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o., ktorá ju následne indosovala na navrhovateľa, ako zahraničnú

právnickú osobu. Základný právny vzťah medzi pôvodným majiteľom zmenky a odporcom má teda
spotrebiteľskú povahu. Predložená zmenka zabezpečuje hlavný záväzkový vzťah, ktorým bola Zmluva o
úvere číslo XXXXXXX uzavretá medzi odporcom, ako dlžníkom a spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o.,
ako veriteľom, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 350,-Eur. Odporca tvrdil, že zmenka
bola vystavená v rozpore so zákonom a keďže zmenka bez ohľadu na jej abstraktnosť je právnym

úkonom, každý právny úkon, ktorý odporuje zákonu je absolútne neplatným právnym úkonom, pričom
na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd v rámci občianskeho súdneho konania prihliadne ex offo.
Odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od spotrebiteľského vzťahu nie je možné. Odporca tiež
považuje Dohodu o vyplnení zmenky za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Taktiež namietol, že údaj o
splatnosti zmenky je neurčitý údaj, resp. zakotvuje splatnosť postupnú a v zmysle § 33 ods. 2 zákona č.

191/1950 Zb. sa takáto zmenka považuje za neplatnú. Z uvedených dôvodov považoval odporca návrh
navrhovateľa za nedôvodný a žiadal ho zamietnuť.

Okresný súd v rozsudku ďalej uviedol, že keďže zmenka bola odporcom, ako vystaviteľom podpísaná na
zabezpečenie peňažného záväzku, ktorý mu vznikol ako dlžníkovi zo Zmluvy o úvere, ktorú uzatvoril s

veriteľom, spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. na sumu 350,-Eur, súd sa oboznámil s Zmluvou o úvere.
Po jej preskúmaní mal za to, že odporcovi, ako dlžníkovi bol poskytnutý úver za účelom zamestnania.
Uvedená skutočnosť vylučuje použitie ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
podľa ktorého § 3 ods. 2, uvádza, že spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský
úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. K vznesenej námietke

premlčania súd konštatoval, že premlčacia doba môže začať plynúť až odo dňa splatnosti zmenky,
nie od momentu jej vystavenia. V danom prípade mal súd za preukázané, že zmenka bola vystavená
dňa 31.3.2009 so splatnosťou „ na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, čo predstavuje
prípustnú modifikáciu lehoty na predloženie zmenky k plateniu v zmysle § 34 ods. 1 tretia veta Zákona
zmenkového a šekového. Najneskôr nastala teda splatnosť zmenky 31.3.2013 a od tohto dňa začala

plynúť v zmysle § 70 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového premlčacia lehota, ktorá je 3 ročná, a teda
uplynie 31.3.2016. Keďže návrh navrhovateľa bol podaný na súd dňa 17.4.2014, súd mal za to, že nebol
uplatnený po premlčaní. Tiež uviedol, že preukázanie skutočnosti, že splatnosť zmenky nastala skôr,
teda že aj premlčanie uplatneného nároku zo zmenky nastalo, je v danom prípade na strane odporcu.

K obrane odporcu, že v danom prípade je prekážka res iudicata súd uviedol, že Rozhodcovský rozsudok,
ktorý bol ako exekučný titul uplatnený v exekučnom konaní proti odporcovi, ako povinnému je nulitným
právnym aktom, ktorý nevyvoláva žiadne právne účinky a je nutné na neho pozerať akoby neexistoval.
Súdy sú povinné prihliadať na neplatnú rozhodcovskú doložku a vyvodiť záver, že rozhodcovskýrozsudok vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky je nulitným právnym aktom majúcim
účinky paktu. Neexistujúci právny akt teda nemôže zakladať prekážku res iudicata. Okresný súd tiež
nesúhlasil s názorom odporcu, že zmenka predložená navrhovateľom je neplatným právnym úkonom,

pretože bola vyplnená v rozpore s ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, pretože presahovala maximálnu zmenkovú sumu v zmysle tohto zákonného ustanovenia
Uviedol, že vyplnenie zmenky v rozpore s § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. však nespôsobuje
neplatnosť zmenky, ako cenného papiera.

Súd ďalej uviedol, že v danej veci je predmetom konania uplatnenie práv zo zmenky predloženej
navrhovateľom. Zdôraznil, že predmetom sporu nie je nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, ale nárok zo
zmenky, ktorá indosáciou charakter zabezpečovacej zmenky stratila a nadobudla charakter zmenky
na platenie. Poukázal na ustanovenie § 17 Zákona zmenkového a šekového, ktoré vyjadruje zásadu
abstraktnosti zmenkových záväzkov, čo znamená, že v prípade zmenky ide o záväzky celkom oddelené
od všeobecných záväzkových vzťahov, ktoré viedli k jej vzniku, čo platí aj pre zmenky zabezpečovacie.

Dlžník preto nemôže namietať voči povinnosti zaplatiť zmenku, ktorá vyplýva z jeho pôvodného vzťahu
s POHOTOVOSŤOU s.r.o., a to práve z toho dôvodu, že došlo k jej indosácií. Z ustanovenia §
17 Zákona zmenkového a šekového jednoznačne vyplýva prekážka prenesenia kauzálnych námietok
na ďalšieho nadobúdateľa zmenky, ktorým je navrhovateľ, čo je práve dôsledkom abstraktnosti a
nespornosti záväzku zo zmenky. Táto prekážka môže byť prelomená len v tom prípade, ak dlžník zo

zmenky preukáže, že nový majiteľ nadobudol zmenku nepoctivo. Odporca však ako dlžník zo zmenky
žiadne kauzálne námietky nevzniesol, teda nedošlo k prelomeniu základnej zásady obsiahnutej v § 17
Zákona zmenkového a šekového. Súd ďalej konštatoval, že predložená zmenka je zmenkou platnou,
pričom odporca na svoju obranu neuviedol žiadne skutočnosti, ani nepredložil súdu žiadne dôkazy, z
ktorých by vyplynulo, že posledný majiteľ zmenky pri jej nadobúdaní konal vedome na škodu dlžníka. Z

uvedených dôvodov súd návrhu navrhovateľa vyhovel.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal navrhovateľovi, ktorý bol v konaní
úspešný trovy konania vo výške 36,50 Eur za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia
vo výške 302,64 Eur.

Proti rozhodnutiu okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie odporca a navrhol, aby odvolací
súd návrh navrhovateľa zamietol v celom rozsahu z dôvodu vystavenia zmenky v rozpore s dobrými
mravmi na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky a predmetnú zmenku vyhlásil za neplatnú a
nevykonateľnú, alebo alternatívne aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na

ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 47,88 Eur.

Odporca v odvolaní uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci a zároveň súd dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu. Zdôraznil, že podal
vyjadrenie podľa čl. 5 ods. 2 a 3 Nariadenia na tlačive „C“ , v ktorom neakceptoval pohľadávku, žiadal

nariadiť pojednávanie, aby sa mohol proti nároku navrhovateľa brániť a toto jednoznačne považuje za
námietky proti povinnosti zaplatiť zmenku. Záväzok odporcu zo zmenky vznikol v súvislosti so zmluvou
o úvere, pričom úver bol poskytnutý fyzickej osobe, ako spotrebiteľovi. K všeobecným obchodným
podmienkam úveru, najmä k bodu 17 ohľadom Dohody o vyplnení zmenky uviedol, že takéto dojednanie
má nepochybne charakter nekalej zmluvnej podmienky, je značne v neprospech spotrebiteľa, teda

odporuje dobrým mravom a zákonnej úprave obsiahnutej v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Zmluvné dojednanie o vyplnení zmenky za stavu, že ide o spotrebiteľský vzťah a ktoré zmluvné
dojednanie mení vzťah medzi účastníkmi zo zmluvného dojednania na vzťah zo zmenky, ktorý nie
je zásadne kauzálny a nepožíva žiadnu ochranu spotrebiteľa, treba považovať za neprijateľné a tým
podľa Občianskeho zákonníka za neplatné, pretože takéto dojednanie vyznieva výrazne v neprospech

spotrebiteľa a sleduje cieľ obísť právne predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Odporca v konaní
vzniesol námietku proti vyplneniu zmenky, pretože podľa § 4 ods. 6 a 7 zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v čase uzatvorenia zmluvy v súvislosti s poskytnutím úveru od spotrebiteľa
alebo inej osoby sa zakazuje splniť sľub zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku
alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu

zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného
spotrebiteľského úveru a príslušenstva maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru.
Keďže výška úveru bola 350,-Eur, príslušenstvom v rámci zmenkovej sumy mohla byť maximálne
suma vo výške 105,-Eur, teda 30 % istiny poskytnutého úveru, a teda maximálna zmenková sumapozostávajúca zo spotrebiteľského úveru a príslušenstva mohla byť maximálne vo výške 455,-Eur.
V danom prípade však zmenková suma v čase vyplnenia zmenky bola výške 676,11 Eur, teda
presahuje maximálnu zmenkovú sumu upravenú ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z.

Zároveň odporca tvrdí, že posudzovanie základného vzťahu má veľký význam, lebo odporca ako
spotrebiteľ vzniesol voči majiteľovi zmenky námietky a to tie, že k idnosácií došlo na jeho škodu a tiež
podal relevantné kauzálne námietky týkajúce sa úverovej zmluvy a zmenky. Nový majiteľ nadobudol
zmenku nepoctivo, čím dochádza k prelomeniu prekážky uvedenej v § 17 Zákona zmenkového a
šekového. Odporca tiež uviedol, že úverová zmluva neobsahuje údaj o RPMN, teda ju treba považovať

za bezúročnú a bez poplatkov. Keďže exekúcia č. 5Er 88/2010 bola zastavená, nový majiteľ -
navrhovateľ konal pri nadobúdaní zmenky nepoctivo a na škodu odporcu, lebo zmenku nadobudol
len preto, aby zbavil odporcu, ako dlžníka možnosti vzniesť voči pôvodnému majiteľovi kauzálne
námietky. V tomto prípade bola zmenka prevedená na iného majiteľa a z uvedeného je zrejmé, že
nadobúdateľ zmenky - navrhovateľ pri jej nadobúdaní konal v zlej viere, alebo sa previnil aspoň hrubou
nedbanlivosťou. Odporca tiež tvrdí, že zmenka bez ohľadu na jej abstraktnosť je právnym úkonom

a každý právny úkon, ktorý odporuje zákonu je absolútne neplatným právnym úkonom, pričom na
absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd v rámci občianskeho súdneho konania prihliadne ex offo.
Naviac odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od spotrebiteľského vzťahu nie je možné, pretože
právo v spotrebiteľských vzťahoch bolo použitím zmenky regulované a obmedzené.

Odporca v odvolaní uviedol, že vzhľadom na to, že ide o konanie, ktoré sa týka indosovanej zmenky,
ktorá je formálne bezchybná, odporca žiada súd, aby predložil prejudiciálnu otázku Európskemu súdu
v znení: „ Či sa má v článku 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách a článku 4 smernice Rady 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácií zákonov,
iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru,

vykladať v tom zmysle, že jej odporuje právna úprava členského štátu, akou je právna úprava dotknutá
vo veci samej, ktorá vnútroštátnemu súdu rozhodujúcemu o právach z indosovanej zmenky, neumožňuje
v zásade v žiadnej fáze konania ex offo preskúmať zmluvu a kauzu právneho vzťahu a prípadnú nekalú
povahu zmluvnej podmienky a tiež prípadné porušenie zákona upravujúceho dôsledky neuvedenia
RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere, z ktorej zmenka vznikla“. Podľa názoru odporcu je tiež otázne,

či ide v danom prípade o konanie s nízkou hodnotou sporu.

Navrhovateľvovyjadreníkodvolaniuodporkyneuviedol,že súdupredložilakodôkazosvojichnárokoch
platnú zmenku, ktorou dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy aj
príslušenstva.Vočiformeajobsahuzmenkyzostranyodporkynenebolivznesenéžiadnenámietky.Ďalej

vo vyjadrení poukázal na ust. § 17 zákona zmenkového a šekového, z ktorého jednoznačne vyplýva
prekážka prenesenia kauzálnych námietok na ďalšieho nadobúdateľa zmenky, ktorým je navrhovateľ, čo
je práve dôsledkom abstraktnosti a nespornosti záväzku zo zmenky. Táto prekážka môže byť prelomená
len v tom prípade, ak dlžník zo zmenky preukáže, že nový majiteľ nadobudol zmenku nepoctivo.
Podľa zákona zmenkového a šekového bol súd oprávnený skúmať len to, či zmenka obsahuje všetky

náležitosti, ktoré sa musia pre jej splatnosť zo zákona povinne do nej uviesť, nie však podmienky jej
vystavenia ani jej prípustnosť. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
okresného súdu potvrdil a uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania, a to vo výške 39,84
Eur bez DPH za vyjadrenie k odvolaniu a 8,04 Eur bez DPH režijný paušál.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací prejednal odvolanie v rozsahu podľa ust. § 212 ods. 1 O.
s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s .p. a dospel k záveru, že odvolaniu nie je
možné vyhovieť.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že odporca vystavil blankozmenku, ktorú ako vystaviteľ riadne
podpísal. Identifikoval sa ako fyzická osoba, nie ako podnikateľ. Na zmenke je uvedené číslo zmluvy,
záväzok odporcu zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.
zmenkovú sumu. Zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkového úroku pri vystavení zmenky
neboli vyplnené. Doplnil ich pôvodný majiteľ zmenky. Zmenka bola vystavená ako zmenka na videnie

splatná v sídle pôvodného majiteľa zmenky s tým, že na zmenke bolo určené na platenie predložiť
v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená bez protestu. Na rubovej strane zmenky je
uvedený indosament, ktorým bola zmenka prevedená z pôvodného vlastníka zmenky na navrhovateľa.Prvostupňový súd zaslal odporcovi tlačivo C tlačivo na odpoveď. Odporca súdu doručil vyplnené tlačivo
C, v ktorom poprel oprávnenosť uplatneného nároku a žiadal vytýčiť pojednávanie.

Podľa čl. 5 ods.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES č. 861/2007 z 11.07.2007 o európskom
konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej Nariadenie) európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné
alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa
domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé

vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o
odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa čl. 5 ods.2 Nariadenia po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky
súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III. Kópia
tlačivanávrhunauplatneniepohľadávkyavprípadepotrebypodpornýchdokumentovspolusvyplneným

tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní
od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

Podľa čl. 5 ods.3 Nariadenia odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade

potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo
akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

Podľa čl. 5 ods.6 Nariadenia akákoľvek protipohľadávka, ktorá sa má podať na vzorovom tlačive
A, a akékoľvek príslušné podporné dokumenty sa doručia navrhovateľovi v súlade s článkom 13.

Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní od doručenia. Navrhovateľ je povinný odpovedať na akúkoľvek
protipohľadávku do 30 dní odo dňa jej doručenia.

Podľa čl. 7 ods.3 Nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v
lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo

protipohľadávke.

Podľa čl. 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Podľa čl. I, § 5 ods. 1 zák. č. 191/1950 Sb., Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov
vo zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie
zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa ods. 2 cit. ust. úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka

za nenapísanú.

Podľa ods. 3 cit. ust. úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľa čl. I, § 10 cit. zák., ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo

dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ
nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa čl. I, § 11 ods.1 cit. zák. každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť
indosamentom (rubopisom).

Podľa čl. I, § 17 cit. zák., kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú
najehovlastnýchvzťahochkvystaviteľovialebokpredošlýmmajiteľom,okremakmajiteľprinadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa čl. I, § 34 ods. 1 cit. zák. je zmenka na videnie zročná pri predložení. Musí byť predložená na
platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu.
Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.Podľa čl. I, § 48 ods.1 cit. zák. majiteľ môže postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané;
2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti;

3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa čl. I, § 75 cit. zák., vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto

listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;

7. podpis vystaviteľa.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Odporca v odvolacom konaní žiadal, aby súd položil Súdnemu dvoru EÚ prejudiciálnu otázku, ktorej
znenie presne špecifikoval.

Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že vnútroštátna úprava zmenkového práva je natoľko

komplexná a vyčerpávajúca, že konajúci súd nemá dôvod takúto otázku položiť. Rovnako by výsledok
prejudiciálneho konania nebol pre prejednávanú vec relevantný.

Odporca v odvolaní navrhol, aby v odvolací súd predložil Európskemu súdnemu dvoru prejudiciálnu
otázku, ktorej znenie presne špecifikoval.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je
v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,
že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo
medzinárodnouzmluvou,ktoroujeSlovenskárepublikaviazaná;vtomprípadepostúpinávrhústavnému

súdu na zaujatie stanoviska.

Podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych
spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

Podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej ZFEU) Súdny dvor Európskej únie má právomoc
vydať predbežný nález o otázkach, ktoré sa týkajú: a) výkladu zmlúv; b) platnosti a výkladu aktov
inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie.

Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom a tento súdny orgán usúdi, že

rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny dvor Európskej
únie, aby o nej rozhodol.

Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti rozhodnutiu ktorého nie
je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť sa

na Súdny dvor Európskej únie.

Súdny dvor v rozsudku zo dňa 6. októbra 1982 vo veci CILFIT, C-283/81 v bodoch 9 a 10 odôvodnenia
uviedol, že článok 177 ZEHS (teraz článok 267 ZFEÚ) nepredstavuje ďalší opravný prostriedok pre
účastníkov konania pred vnútroštátnym súdom. Nepostačuje teda tvrdenie niektorého z účastníkov

konania, že zo sporu vyplýva otázka výkladu práva Spoločenstva na to, aby bol dotknutý súd povinný
usúdiť, že ide o otázku položenú v zmysle článku 177. Naproti tomu prináleží vnútroštátnemu súdu
obrátiť sa na Súdny dvor prípadne i bez návrhu.V druhom rade zo vzťahu medzi druhým a tretím odsekom článku 177 vyplýva, že súdy, na ktoré sa
vzťahuje tretí odsek, majú rovnakú právomoc posúdenia ako všetky ostatné vnútroštátne súdy vo veci
zistenia, či rozhodnutie o otázke práva Spoločenstva je potrebné na vydanie ich rozhodnutia. Tieto

súdy teda nie sú povinné postúpiť im položenú otázku výkladu práva Spoločenstva, ak otázka nie je
relevantná, to znamená v prípadoch, keď odpoveď na túto otázku, nech by bola akákoľvek, nemôže mať
nijaký vplyv na vyriešenie sporu.

Súdny dvor môže v rámci výkonu právomoci výkladu práva Únie, ktorá mu je zverená v článku 267

ZFEÚ vykladať všeobecné kritériá používané normotvorcom Únie na účely definovania pojmu nekalá
podmienka. V rámci konania podľa článku 267 ZFEÚ Súdny dvor nie je oprávnený uplatniť právne
predpisy Únie na konkrétny prípad, ale môže sa iba vyjadriť k výkladu Zmluvy a aktov prijatých
inštitúciami Únie (uznesenie Súdneho dvora zo dňa 16. novembra 2010, C-76/10, bod 60 a 79).

Odvolací súd v zmysle vyššie uvedeného dospel k záveru, že otázka v znení ako ju navrhuje odporca,

nie je pre rozhodnutie vo veci samej relevantná a nemá vplyv na vyriešenie sporu. Slovenská právna
úprava zmenkového práva je kompaktná a za podmienok upravených v čl. I § 17 Zákona zmenkového
a šekového umožňuje súdu preskúmať kauzu právneho vzťahu a vyhodnotiť jej dopad na povinnosť
vystaviteľa zmenky zaplatiť zmenkovú sumu aj v prípade indosovanej zmenky. Pokiaľ zo znenia otázky
vyplýva zmysel, že by v prípade, ak kauzálny vzťah má spotrebiteľský charakter, mal súd postupovať

odlišne ako pri iných druhoch kauzálnych vzťahov, potom je nutné upozorniť, že zmenka je abstraktným
právnym úkonom, oddeleným od dôvodov kauzy, pre ktoré je vystavená. V danom prípade odvolací súd
dospel k záveru, že položenie prejudiciálnej otázky Európskemu súdnemu dvoru v znení, ako ju odporca
v odvolaní navrhol, by nemalo vplyv na rozhodnutie vo veci samej, preto návrhu navrhovateľa nevyhovel.

Pokiaľ odporca namietal, že nie sú splnené podmienky na rozhodnutie vo veci samej, keďže o veci bolo
právoplatne rozhodnuté rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu, odvolací súd uvádza, že uvedené
rozhodnutie neupravuje právne vzťahy medzi navrhovateľom a odporcom.. Rozhodnutie Stáleho
rozhodcovského súdu bolo vydané v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s. r. o. proti odporcovi a
netýkalo sa povinnosti odporcu zaplatiť zmenkovú sumu súčasnému majiteľovi zmenky, a preto nemôže

tvoriť prekážku res iudicata. Rozhodnutie vydal subjekt, ktorý na to nebol oprávnený, preto takéto
rozhodnutie nemôže mať atribúty vykonateľného rozhodnutia a nemohlo by založiť prekážku res iudicata
ani za predpokladu, že by sa týkalo rozhodnutia v tej istej právnej veci (obdobne uznesenie NS SR sp.
zn. 6 M Cdo 9/2012 zo dňa 16. 1. 2013).

Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého súdneho spisu odvolací súd dospel k záveru, že
súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci a na základe vykonaných dôkazov vec správne
právne posúdil.

Prvostupňový súd správne zistil, že navrhovateľ si uplatňuje svoj nárok z indosovanej zmenky, ktorá

bola v čase vystavenia blankozmenkou, do ktorej boli údaje o výške zmenkovej sumy a o začiatku
úročenia dohodnutou zmenkou s úrokovou sadzbou doplnené prvým majiteľom zmenky. Zmenka bola
následneindosovanánasúčasnéhomajiteľazmenky,ktorýjenavrhovateľomvkonaní. Platnosťzmenky
ako takej odporca v konaní nenamietal a prvostupňový súd správne zistil, že zmenka obsahuje všetky
zákonom požadované náležitosti v zmysle čl. I § 75 Zákona zmenkového a šekového. Pokiaľ dlžník sám

vystavil zmenku, v ktorej pri vystavení uviedol výšku dohodnutého zmenkového úroku 0,25 % denne,
týmto právnym úkonom sa zaviazal pre prípad nesplnenia svojej povinnosti splatiť zmenkovú istinu pri
predložení majiteľovi zmenky aj výšku zmenkových úrokov 0,25 % denne. Túto výšku nedopisoval do
zmenky prvý majiteľ zmenky ani iný majiteľ zmenky, dohodnutá výška zmenkového úroku ako sankcie
pre prípad nezaplatenia zmenkovej sumy bola súčasťou vystavenej zmenky, a teda vystaviteľ svojim

podpisom na zmenke túto povinnosť na seba dobrovoľne prevzal. Odporca v priebehu prvostupňového
konania a tiež v odvolaní poukazoval na spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere uzavretej medzi
dlžníkom a prvým majiteľom zmenky. Vzhľadom na skutočnosť, že zmenka je abstraktným právnym
úkonom oddeleným od dôvodov (kauzy), pre ktoré je vystavená, prvostupňový súd po zhodnotení
úverovej zmluvy dospel k záveru, že zo zmluvy o úvere vyplýva, že finančné prostriedky boli odporcovi

poskytnuté na výkon zamestnania, preto podľa ust. § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. nebolo na
danú vec možné aplikovať ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch a príslušné ustanovenia
Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa a vec bola posúdená, ako právo vyplývajúce zo zmenky.Predmetom tohto konania nie sú nároky spotrebiteľa zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy, a preto ani
nebol dôvod posudzovať platnosť tejto zmluvy a skúmať, či táto zmluva obsahuje prijateľné podmienky
tak, ako je uvedené v odvolaní odporcu.

Predmetom konania je uplatnenie nároku zo zmenky. Správne okresný súd poukázal na to, že ak bola
zmenka prevedená na iného majiteľa tak, ako je tomu v prejednávanej veci, musí dlžník preukázať, že
nový majiteľ bol pri nadobudnutí zmenky v zlej viere, alebo že sa previnil aspoň hrubou nedbanlivosťou.
Podľanázoruokresnéhosúdudlžníknepreukázal,ženovýmajiteľzmenkykonalprinadobúdanívedome

na jeho škodu a nepodal relevantné námietky vyplývajúce z jeho vzťahu k navrhovateľovi a ani zo
záväzkovo-právneho vzťahu, ku ktorému sa zmenka viazala.

Odporca v konaní namietal, že zmluvné dojednanie o vyplnení zmenky je neprijateľnou a neplatnou
zmluvnou podmienkou. Podľa jeho názoru dohoda o vyplnení zmenky je neplatná. Prvostupňový súd v
napadnutom rozhodnutí správne uviedol, že v prejednávanej veci došlo k zmene majiteľa zmenky s tým,

ženavrhovateľ, akoindosatárnenadobudolprávaapovinnostisvojhopredchodcu,aleprávozozmenky.
Pokiaľ odporca vznáša námietku, že pôvodný majiteľ vypĺňal zmenku na základe neplatnej dohody
o vyplnení zmenky, mohol by tak urobiť výlučne za predpokladu vznesenia dôkazného bremena po
vznesení námietky v zmysle čl. I § 10 Zákona zmenkového a šekového, podľa ktorého ak blankozmenka
nebola vyplnená tak, ako bolo dojednané, poslednému majiteľovi zmenky je možné namietať, že dohoda

o vyplňovacom práve nebola dodržaná iba za predpokladu, že súčasný majiteľ nadobudol zmenku
zlomyseľne, alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou. Dôkazné bremeno pri
preukázaní zlomyseľného nadobudnutia pritom spočíva na dlžníkovi, ktorý v priebehu konania uvedenú
námietku síce vzniesol, ale ju nepreukázal.

Odporca tiež v konaní vzniesol námietku premlčania nároku navrhovateľa, pričom odvolací súd sa
stotožnil s právnou argumentáciou súdu prvého stupňa ohľadne nepremlčania nároku.
Z uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd dostatočným spôsobom zistil
skutkový stav veci, preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 O. s. p. ako vecne správny
potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodoval odvolací súd podľa čl. 16 Nariadenia v nadväznosti na
čl. 19 Nariadenia a ust. § 224 ods. 1 a § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Navrhovateľ bol
v odvolacom konaní úspešný a vo vyjadrení k odvolaniu si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania
vo výške 39,84 Eur bez DPH a 8,04 Eur bez DPH režijný paušál. Pri vyhodnotení, či trovy právneho

zastúpenia boli v odvolacom konaní navrhovateľom vynaložené účelne, vychádzal odvolací súd z
aktuálnej judikatúry Najvyššieho súdu SR, ktorý v odôvodnení svojich rozhodnutí 6MCdo/5/2013 zo
dňa 19.03.2014 a 6MCdo/9/2013 zo dňa 20.06.2014 uviedol, že trovy konania vzniknuté zastupovaním
advokátom v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej
ktorej veci a jej individualizáciu na súdoch v SR, nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené

na riadne bránenie práva na súde.

Akoodvolacísúdzistil,podanianavrhovateľavprejednávanejvecimajúcharakterformulárovýchpodaní,
ktoré sa v jednotlivých konaniach vedených na súdoch v Slovenskej republike riešia individualizáciou
odporcu a výšky uplatňovanej pohľadávky, avšak čo do obsahu vyjadrení ostávajú totožné. Úkony

právneho zástupcu tak neobsahujú špecifický individuálny vklad poskytovateľa právnej služby a ostávajú
vo forme čisto administratívnej záležitosti. Ako je uvedené aj v cit. rozhodnutiach Najvyššieho súdu
SR, v konaniach v ktorých účastník podáva všeobecne formulované (formulárové) vyjadrenia sú súdy
povinné konštatovať neúčelnosť nákladov vynaložených na právne zastúpenie, a teda ich nepriznanie
účastníkovi, ktorý by inak na ich náhradu mal právo, čím nie je účastníkovi odňatá možnosť zvoliť si v

konaní právneho zástupcu. Rozhodnutie o neúčelnosti trov konania sa týka posúdenia skutočnosti, či
účelom vykonaných úkonov právnej služby bolo nadobudnutie práva na zaplatenie právneho zastúpenia
alebo účelom bolo primárne poskytnutie právnej služby zastúpenému účastníkovi, ktorý by bez využitia
týchto služieb v konaní nebol úspešný. V prípade tzv. hromadných vecí (konaní v skutkovo a právne
totožných právnych sporoch) sa účelným javí poskytnutie právnej služby v tých prípadoch, kedy je

vyjadrenie vypracované právnym zástupcom účastníka individualizované, osobitne reaguje na špecifiká
prebiehajúceho konania a obsahuje nové skutočnosti, ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie vo veci
samej. V prejednávanej veci malo podanie právneho zástupcu navrhovateľa v odvolacom konanícharakter všeobecných formulárových vyjadrení, preto ho nie je možné označiť ho za individualizované.
Z týchto dôvodov odvolací súd navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné