Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 27, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/100/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113231040
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8113231040.6

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcov: 1. A. D., rod.
D.Á., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. G. XX, 040 16 D. - A., zastúpená A. J., bytom MyS. Č.. XXX, Q.. Z. G.
Č.. XX, XXX XXX D. 2. O. D., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. G. XXX/XX, XXX XX D.-A., 3. O. D.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, XXX XX F., 4. Z. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/X, XXX XX D., 5.
K. E., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/X, XXX XX Z., zastúpená žalobcom v 3. rade, 6. A. S.,

rod. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, XXX XX G., 7. O. O., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. X.
A.Á. XX/XX, XXX XX K. E. J., 8. W. A., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. X, XXX XX Z.F., 9. O. D.D.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, XXX XX G., žalobkyne 6. - 9. zastúpené A. D., G. Č.. XXX, XXX XX S.
proti žalovaným: 1. A. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/X, XXX XX D.-S. A., 2. A. K., rod. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/X, XXX XX D.-S. A., 3. L. A., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. B. XXX,
XXX XX Š. B., všetci žalovaní zastúpení JUDr. Tomášom Záletom, advokátom, so sídlom Ťahanovské

riadky 25, 040 01 Košice, IČO: 36 578 291 o určenie, že žalobcovia sú dedičmi po por. A. Kolpákovi, takto

r o z h o d o l :

I. Určuje, že:

X. A. D., E.. XX.XX.XXXX,

X. Janka Kolesárová, nar. 22.09.1947,

X. Jozef Kolpák, nar. 20.06.1949,

X. Pavol Kolpák, nar. 13.05.1958,

X. Veronika Nováková, nar. 15.03.1963,

X. Mária Sabová, nar. 21.03.1973,

X. Jaroslava Jevčáková, nar. 31.07.1974,

X. Anna Minárová, nar. 28.09.1977,

X. Jana Kolpáková, nar. 21.08.1982,

sú dedičmi po poručiteľovi W. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX.

II. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcom v 1. - 9. rade a to každému zvlášť náhradu trov
konania vo výške 99,50 € a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :O d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia 1. - 9. sa žalobou došlou súdu dňa 23.10.2013 v zmysle zmeny vykonanej dňa 12.11.2013
domáhali určenia, že sú dedičmi po poručiteľovi W. D., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom dňa XX.XX.XXXX.

Žalobcovia v návrhu uviedli, že dôvody vydedenia tak ako sú uvedené v listine o vydedení neexistovali
nielen v čase spísania listiny o vydedení ale neboli dané ani ku dňu smrti ich otca. Všetci žalobcovia
otca pravidelne navštevovali, pomáhali mu a prejavovali mu patričnú úctu.

Všetko sa zmenilo potom, čo sa k otcovi nasťahovala ich sestra, žalovaná v 2. rade, A. K.. Táto
vyvolávala konflikty v rodine, keď prišli k otcovi na návštevu, úmyselne vyvolávala hádky a robila
nepríjemnosti za tým účelom, aby tam viackrát neprichádzali. Viditeľne dávala najavo, že si nepraje,

aby tam chodili. Všemožnými spôsobmi sa snažila narúšať vzťahy medzi otcom a ostatnými deťmi,
ovplyvňovala nebohého otca, aby odmietal pomoc ostatných súrodencov, čo sa jej napokon aj podarilo.

V takejto napätej atmosfére, ktorú úmyselne vytvorila sa jej podarilo ovplyvniť nebohého otca do tej
miery, aby celý hnuteľný aj nehnuteľný majetok odkázal závetom dcére žalovanej 2. A. K. a aby všetky
ostatné deti okrem nej vydedil.

Žalované sa k žalobe vyjadrili písomne podaním doručeným súdu dňa 04.11.2014, v ktorom uviedli, že
žalobou uplatnený nárok neuznávajú, a to ani čiastočne. Žalovaní ďalej uviedli, že z ich pohľadu došlo
v otázke starostlivosti o zosnulého otca v roku 2000 k tomu, že poručiteľ a jeho manželka boli v tom
čase po zdravotnej stránke na tom stále horšie a horšie. Nutne potrebovali pomoc svojich detí, ktoré by
im pomohli so starostlivosťou o nich samých, o dom a hospodárstvo. Zákonite sa najprv obrátili na tie

deti, ktoré bývali najbližšie, a to konkrétne na Z. D., ktorý býval priamo v obci ako poručiteľ. Pomoci sa
však nedočkali, preto sa o rodičov začala starať p. A. K., ktorá do Krivian dochádzala z Košíc. Následne
od roku 2002 sa situácia ešte viac zhoršila, zdravie pána D. a jeho manželky slablo a bolo nevyhnutné
sa o nich starať permanentne. Keďže nebolo možné domôcť sa pomoci od ostatných detí, p. A. K. sa
presťahovala natrvalo do Krivian a poskytovala svojim rodičom opateru a pomoc.

Od roku 2004 po smrti manželky poručiteľa sa situácia so zdravotným stavom poručiteľa len zhoršovala.
Samotná p. A. K. sa približne od tohto obdobia napriek svojmu veku a zdravotnému stavu, starala o
poručiteľa takmer permanentne. So starostlivosťou jej pomáhala jej dcéra A. K..

V priebehu roku 2010-2013 sa stav poručiteľa postupne zhoršoval. Od roku 2013 sa zosnulý stal takmer
úplne imobilný. Keďže ostatní príbuzní poručiteľa odmietli pomoc poskytovať, p. A. K. sa starala o

poručiteľa s pomocou svojej dcéry A. K., ktorá sa vzdala zamestnania v Košiciach a pomáhala mame
so starostlivosťou o zosnulého až do jeho smrti.

Poručiteľ sklamaný z postoja svojich detí sa v roku 2010 rozhodol spísať závet, ktorým vydedil všetkých
svojichpotomkov.Poručiteľsanazákladesvojhovlastnéhorozhodnutiarozhodolakoprimárnehodediča
ustanoviť svoju vnučku A. K. a A. K. ustanovil do pozície náhradného dediča.

Zosnulý mal od spísania listiny o vydedení do svojej smrti 3 roky čas zmeniť svoje rozhodnutie, nestalo
sa tak však. Vydedené deti svoje správanie voči zosnulému neupravili.

Žalovaní žiadajú, aby sa písomné svedectvo poručiteľa pretavené do notárskej zápisnice považovalo
za prvý a najdôležitejší dôkaz, ktorý má byť v konaní braný do úvahy. Je to svedectvo človeka, ktorý
najbezprostrednejšie vnímal relevantné správanie svojich detí. Podľa ich názoru, žiaden iný navrhovanýalebo predložený dôkaz sa nemôže svojou preukaznou silou merať s obsahom zápisnice obsahujúcu
vôľu zosnulého.

Žalovaní ďalej poukazujú na skutočnosť, že splnenie formálnych ako aj materiálnych podmienok pre

aplikáciu inštitútu vydedenia je potrebné skúmať pri každom jednom z vydedených subjektov osobitne,
zároveň pri každom jednom z týchto vydedených subjektov je potrebné skúmať splnenie podmienok
vydedenia z oboch tam uvedených dôvodov.

Podľa názoru žalovaných, žalobcovia namiesto toho, aby preukázali svoj záujem o zosnulého, uvádzajú
len výhovorky, prečo sa o neho údajne nemohli starať. Pokiaľ ide o tvrdenie, že syn zosnulého W. D. ml.
ako aj jeho dcéra A. D.Á. mali zdravotné ťažkosti, zastávajú názor, že tieto neboli zdokumentované, a

pokiaľ by aj nebola možná z ich strany pomoc poručiteľovi, predsa mohli prejavovať opravdivý záujem
telefonicky a pod..

Súd vo veci opakovane pojednával, vykonal dokazovanie obsahom listín tvoriacich súdny spis,
výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov, výsluchom notárky a zistil nasledovné:

Z notárskej zápisnice spísanej dňa 24.09.2010 notárkou A.. W. D. za prítomnosti svedkov A. D., rod. K.

a A. D., rod. D. súd zistil, že obsahom tejto notárskej zápisnice je závet a listina o vydedení.

Poručiteľ W. D. v tejto notárskej zápisnici závetom odkázal všetok svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok,
kdekoľvek sa nachádzajúci, ktorý bude v čase svojej smrti vlastniť, svojej vnučke A. K., a v prípade, ak
by táto z akéhokoľvek dôvodu nededila, tak jej matke a zároveň svojej dcére A. K..

Bod 2. tejto notárskej zápisnice predstavuje listina o vydedení, v ktorej poručiteľ uviedol, že vydeďuje zo

všetkého svojho majetku hnuteľného a nehnuteľného, ktorý bude v čase svojej smrti vlastniť svoje deti
- Z. D., A. D., O. D., O. D., L. A., K. E., W. D., a taktiež vydeďuje aj všetkých ich právnych nástupcov
z týchto dôvodov:

a) v rozpore s dobrými mravmi, neposkytujú mu potrebnú pomoc v starobe, chorobe a iných závažných
prípadoch,

b) trvalo neprejavujú o neho opravdivý záujem, ktorý by ako deti prejavovať mali.

Podľa súdu je zrejmé, že pokiaľ ide o vnukov (žalobcovia 6. - 9.) malo by sa ich týkať iba vydedenie
podľa dôvodu uvedeného v písm. a), keďže dôvod vydedenia uvedený v písm.b) sa výslovne týka detí
poručiteľa.

Pokiaľ ide o žalobkyňu v 1. rade, tá bola v konaní zastúpená svojou dcérou p. A. J.. Táto súdu predložila

psychiatrickú správu od A.. D. Q. s tým, že podľa jej názoru jej matku nie je možné vypočuť, pretože táto
už zrejme nie je schopná rozumného zmýšľania a zodpovedania otázok súdu.

V psychiatrickej správe sa uvádza, že p. D., teda žalobkyňa v 1. rade trpí

- Alzheimerovou demenciou zmiešaného typu stredne ťažkej formy,

- depresívnou poruchou stredne ťažkou a

- psychotickým stavom v séniu.

-Zástupkyňažalobkyne1.ďalejuviedla,žetátomáproblémysamasosebou,nosíplienkyajeumiestnená
v domove sociálnych služieb.

Čo sa týka vzťahu žalobkyne v 1. rade a jej otca, jej zástupkyňa uviedla, že mama jej stále uvádzala,

že mala ťažké detstvo, pretože rodičia mali veľký statok, a teda všetky deti sa museli svojou prácou
podieľať na jeho obhospodarovaní. Neuvádzala však žiadne negatívne poznatky alebo skúsenosti voči
svojim rodičom, naopak, vzťah medzi rodičmi a deťmi sa javil ako normálny.

Žalobkyňa v 1. rade býva v Košiciach už 47 rokov. Potom ako sa odsťahovala do Košíc, zástupkyňa,
čiže jej dcéra s ňou pravidelne chodila starých rodičov navštevovať, trávila tam prázdniny. Neskôr z
dôvodu zdravotného stavu, nebolo možné ďalej, aby žalobkyňa v 1. rade sa o otca starala, prípadne

ho osobne navštevovala.

Zástupkyňa uviedla, že potom ako matka v čase keď ešte mohla, išla otca osobne navštíviť, tak jej p.
A. K. neumožnila prespať v rodičovskom dome a preto musela spať u svojho brata. Vzhľadom na to
zástupkyňa ako jej dcéra uviedla, že si ďalej nepriala, aby chodila svojho otca navštevovať a teda aby
musela vzhľadom na svoje zdravotné problémy strpieť to, čo sa udialo.

Čo sa týka záujmu žalobkyne v 1. rade o svojho otca, táto sa o svojho otca zaujímala sprostredkovane,
či už prostredníctvom zástupkyne alebo prostredníctvom súrodencov. Mala teda informácie o tom, ako
sa poručiteľ má.

Zástupkyňa žalobkyne v 1. rade teda zastáva názor, že skutočne osobná pomoc poskytovaná nemohla
byť, a aj keby to vzhľadom na zdravotný stav žalobkyne 1. možné bolo, bránila by v tom p. K.,

ktorá potrebuje robiť všetko iba svojim spôsobom a nebola schopná so žiadnym z detí poručiteľa
spolupracovať.

Čo sa týka možného telefonického kontaktu, tak zástupkyňa žalobkyne v 1. rade uviedla, že poručiteľ
telefón nemal a zástupkyňa si neželala, aby sa jej matka kontaktovala s otcom prostredníctvom telefónu
p. A. K..

Zástupkyňa žalobkyne v 1. rade na záver uviedla, že ona a jej brat boli tým faktorom, ktorý si neprial
bližší styk žalobkyne v 1. rade s jej otcom, a to práve pre prekážku, ktorú videli na strane A. K., a ktorej
správanie voči ostatným súrodencom nepovažovali za vhodné.

Pokiaľ ide o žalobkyňu v 2. rade, táto uviedla, že boli viacerí súrodenci, detstvo bolo ťažké, pretože mali
veľký statok, bolo treba pracovať. Deti však rodičov rešpektovali, nepovažovali ich za zlých a jednoducho

akceptovali situáciu taká ako bola.

Žalobkyňa 2. uviedla, že svojich rodičov mala veľmi rada a aj potom, keď sa odsťahovala do Košíc,
pravidelne chodila niekoľkokrát do roka k rodičom a neskôr k otcovi, starala sa o nich, nikdy neprišla s
prázdnymi rukami, doniesla im obuv, oblečenie, stravu a všetko čo potrebovali.

Ďalej uviedla, že o rodičov sa chodila starať ešte skôr ako to robila p. A. K.. Neskôr sa v starostlivosti

chvíľu striedali. Situácia sa podľa jej názoru zhoršila po smrti ich matky v roku 2004, keď sa p. K. trvalo
nasťahovala k poručiteľovi a vtedy vznikol problém ostatných detí vo vzťahu k otcovi, k starostlivosti a k
záujmu o neho, pretože ostatné deti boli presvedčené, že jeho správanie bolo ovplyvňované p. A. K..

Žalobkyňa 2. uviedla, že vždy, keď prišla na návštevu k otcovi, p. A. K. na ňu útočila, necítila sa teda
dobre v rodičovskom dome, preto žiadala aj svojho manžela, aby na návštevy chodil s ňou.Žalobkyňa v 2. rade ďalej uviedla, že aj v prípade, ak otec alebo ešte matka boli operovaní na oči,
tak pobývali v Košiciach u nej alebo u druhej sestry. Žalobkyňa v 2. rade zároveň na záver uviedla, že
napriek tomu, že vzťahy sa zhoršili po smrti matky a aj napriek problémom vo vzťahu k p. A. K., spolu

so svojím manželom chodila poručiteľa pravidelne navštevovať pri príležitosti jeho sviatkov, Vianoc a
vždy, keď to bolo možné.

Žalobca v 3. rade, rovnako ako jeho predchodkyne uviedli, že detstvo bolo ťažké ale rodičov mali radi,
rešpektovali ich, pretože sa pracovalo na spoločnom. Žalobca v 3. rade bol zamestnaný od 18-tich rokov
a všetky svoje peniaze dával do výstavby rodičovského domu. K rodičom chodil pravidelne aj potom,

keď sa oženil a pomáhal im v tom, čo potrebovali. Podľa jeho názoru, taktiež problémy nastali po smrti
matky, keď sa k poručiteľovi nasťahovala p. A. K.. Problém bol pri každej návšteve, nadávala im, urážala
ich, čo u nich vzbudzovalo nechuť, aby na tieto návštevy ďalej chodili.

Žalobca v 4. rade opísal detstvo rovnakým spôsobom ako jeho súrodenci. Ďalej uviedol, že sa oženil v
roku 1983 a 8 rokov býval s rodičmi, avšak vzhľadom na nevyhovujúce podmienky, pretože obýval dve
zadné izby, hoci boli voľné dve predné izby, o ktorých však otec hovoril, že patria bratovi O., pretože

tento prispel svojimi peniazmi na výstavbu domu, musel sa zariadiť inak.

Odsťahoval sa teda s manželkou a v Krivanoch v susedstve si vybudovali v roku 1991 vlastný dom. Od
roku 1991 však ďalej v dokončovaní domu nepokračoval, pretože stále pracoval na hospodárstve svojich
rodičov. Po návrate z práce znova vždy pracoval na hospodárstve svojich rodičov. Zároveň investoval
10 000,-Sk do výstavby vodovodu, aby rodičia žili na úrovni. Ďalej tvrdil, že otcovi a mame bol vždy

nápomocný, vždy aj keď potrebovali odviesť k lekárovi do Prešova, tak chodil s nimi. Podľa jeho názoru
sa tiež vzťah s otcom menil po matkinej smrti.

Žalobca v 4. rade ďalej uviedol, že sa mu zdá vydedenie čudné, keďže otec im stále hovoril, že po
krčmách nechodil, že gazdoval a teda každému dieťaťu chce niečo zanechať. Zároveň potvrdil, že k
poručiteľovi po roku 2009 chodil len párkrát do roka, a to práve z dôvodu správania p. A. K.. Zároveň

uznal, že p. A. K. sa o otca starala riadne, v domácnosti bolo čisto avšak malo to aj negatívnu stránku
v tom, že v podstate ostaných súrodencov odcudzila od otca.

Žalobkyňa v 5. rade - K. E., uviedla, že súhlasí s tým, čo uviedli žalobcovia v 1. - 4. rade ohľadom
ich detstva. Dodáva, že ona bola najmladšia, fyzicky sa toľko nenarobila ale pomáhala mame pri
upratovaní domu, pri varení a pod.. Rodičov mala rada, myslí si, že rodičia mali radi ju a mali absolútne

bezproblémový vzťah. Po vydaji odišla bývať do Prešova v roku 1982. Napriek tomu chodila rodičov
bežne navštevovať, vždy keď sa dalo, teda nie len počas sviatkov. Chodila rodičov navštevovať spolu s
manželom. Otca chodila navštevovať až do času jeho smrti s výnimkou roku 2012, keď mala zdravotné
problémy, bola trikrát v nemocnici. V tomto období však chodil otca navštevovať jej manžel, ktorý mu
pomáhal s rôznymi robotami.

Zároveň uviedla, že pre ňu je taktiež záhadou, prečo vzhľadom na bezproblémový vzťah k otcovi došlo
k jej vydedeniu a chcela by poznať skutočný dôvod, prečo sa tak stalo. Rovnako ako žalobcovia v 1.
- 4. rade, uviedla, že čo sa týka navštevovania otca, dôvodom pre ktorý rozmýšľala, či ísť alebo neísť
na návštevu, bola prítomnosť sestry A. K. a jej nálady. Bála sa nepríjemnosti a výčitiek z jej strany. Čo
sa týka otca, tento jej nikdy nič nevyčítal, naopak, bola prekvapená, keď pred ňou začal nadávať na

žalobkyňu v 2. rade, napriek tomu, že žalobkyňa v 5. rade vedela, že táto sa na hospodárstve rodičov
značne narobila, a to dokonca aj keď skončila vo svojom zamestnaní, išla pomáhať. Žalobkyňa v 5. rade
podotkla, že nevedela čo bolo dôvodom zmeny správania sa zo strany otca.

Zástupkyňa žalobkýň v 6.-9. rade uviedla, že jej manželom bol nebohý syn poručiteľa p. W. D. ml..
Tento sa priženil do Hlinného v roku 1972 a žili tam spolu so svojimi deťmi. Čo sa týka vzťahu vnúčat k

poručiteľovi ako k dedovi, tento bol bežný, dobrý, nie však nejako výnimočný. Deti tam boli možno raz
- dvakrát na prázdniny a chodili navštevovať deda aj vzhľadom na vzdialenosť Hlinného od Krivian vspoločnostirodičov.ČosatýkazomreléhosynaporučiteľaW.D.,tedajejmanžela,tentobolodroku1996
na invalidnom dôchodku z dôvodu problémov s krížami. Neskôr bol postihnutý aj nádorovým ochorením,
na ktoré zomrel, čiže jeho pomoc otcovi mohla byť len obmedzená.

Čo sa týka jej detí ako vnúčat poručiteľa, ktoré boli tiež vydedené, tak k týmto uvádza, že O. D. bola
15 rokov v Čechách, čiže na území Slovenska sa nezdržiavala. Čo sa týka W. A., táto sa vydala do
Hermanoviec a do Prešova dochádzala do práce, čiže nemala čas chodiť pomáhať dedovi. Čo sa týka
O. O., táto býva vo Vranove, má vlastný život a vlastné problémy, to isté sa týka aj A. S., ktorá býva
v Hlinnom.

Zástupkyňa žalobkýň v 6.-9. rade žiadnym spôsobom netvrdí, žeby jej deti nejakým spôsobom dedovi

chodili pomáhať, avšak zároveň uvádza, že na to nemali ani možnosť. Čo sa týka A. K., uviedla, že táto
sa k nej správala slušne, pravidelne si s ňou telefonovala a zaujímala sa o dedov stav. Zároveň uviedla,
že p. A. K. sa o poručiteľa starala riadne.

Pokiaľ ide o to, či p. A. K. na svojich súrodencov, teda žalobcov v 1.-5. rade, pred ňou niekedy nadávala
na svojich súrodencov, uviedla, že nie, avšak návštevy boli veľmi krátke, vzhľadom na vzdialenosť 80

km od Krivian, pričom chceli navštíviť ešte aj súrodencov zomrelého manžela, takže nebolo veľa času
zdržiavať sa u poručiteľa a rozprávať sa s p. A. K.. Ďalej uviedla, že čo sa týka žalobkýň v 6. - 9. rade
ako jej dcér, tieto z dedičstva nič nechcú.

Z výsluchu notárky O.. W. D. vyplynulo, že čo sa týka notárskej zápisnice, ktorej obsahom je závet a
listina o vydedení, išlo o štandardný prípad. Kontaktovala ju vnučka poručiteľa, p. A. K., ktorá uviedla, že

má starého otca, ktorý má takmer 90 rokov, problémy s mobilitou, a ktorý by chcel urobiť takéto právne
úkony. Zároveň notárska zápisnica bola spísaná pred dvoma svedkyňami a notárka mala k dispozícii
aj lekárske potvrdenie o tom, že poručiteľ p. W. D. je psychický spôsobilý na urobenie takéhoto úkonu.

Na pojednávaní konanom dňa 16.2.2015, právny zástupca žalovaných zároveň uviedol, že dňa
24.09.2010, keď bola spísaná notárska zápisnica, ktorej obsahom je závet a listina o vydedení, zároveň

tá istá notárka O.. W. D. spísala aj notársku zápisnicu, ktorou p. W. D., teda poručiteľ, daroval svoj
nehnuteľný majetok svojej vnučke A. K.. Zároveň však podotkol, že ku vkladu tejto darovacej zmluvy na
katastri nehnuteľnosti nedošlo, a preto nedošlo ani k prevodu tohto majetku darovaním.

Z výsluchu žalovanej v 1. rade A. K. vyplynulo, že táto kontaktovala notárku na základe intenzívnej
niekoľkoročnej vôle jej deda, ktorý ju opakovane prosil, aby zavolala notára, že chce urobiť prejav vôle

najprv v tom, že jej daruje všetok majetok, a to preto, že ako jediná vnučka sa o neho riadne starala a
bola prítomná pri svojej matke, ktorá ju doopatrovala.

Darovaciu zmluvu na katastri nehnuteľností nedala registrovať preto, že ju o to prosila jej matka A.
zo strachu pred ostatnými súrodencami, ktorí sa jej mali opakovane vyhrážať a útočiť na ňu ohľadom
majetku, ktorý prichádzal do úvahy po poručiteľovi.

Žalovaná v 1. rade ďalej uviedla, že chodila svojej matke, p. A. K., z Košíc do Krivian pomáhať so
starostlivosťou o otca. Záujem ostatných súrodencov o starostlivosť nezaznamenala, naopak, má za to,
že títo jej matke nadávali a žalobca v 3. rade sa jej aj vyhrážal. Nikdy však nebola osobne prítomná
týchto udalostí, vie o nich sprostredkovane od svojej matky. Ďalej uviedla, že poručiteľ bol nešťastný z
toho, že má toľko detí a tieto o neho neprejavujú záujem ani tým, aby sa prišli s ním čo len porozprávať.

Žalovaná v 3. rade uviedla, že ona voči žalovanej v 2. rade, p. A. K. nemá žiadne námietky, že táto sa o
zomrelého otca riadne starala. Vždy, keď žalovaná v 3. rade prišla na návštevu, nemala žiaden problém.
Navštevovať otca chodila pravidelne do roku 2012, od toho času má rakovinu, takže má problémy sama
so sebou.Čosatýkaotcovhorozhodnutiaotom,ževydedilajju,totorešpektuje,boltojehomajetok,čiženeskúma,
či dôvod skutočne existoval alebo nie, ona sa nad tým zamýšľať nechce.

Žalovaná v 3. rade ďalej uviedla, že otec pred ňou nikdy nekritizoval alebo nenadával na ostatných

súrodencov, iba povedal, že vie, čo sú zač, čím myslel to, že v podstate im nezanechá žiadny majetok
a radšej svoj majetok dá na charitu.

Zároveňuviedla,žebolaprítomnáusvojhootcavtedy,akprišielniektorýzinýchsúrodencovnanávštevu
a nezaznamenala žiadne prieky zo strany p. K.. Pokiaľ ide o to, či pred ňou niektorí ostatní súrodenci
nadávali na p. A. K., uviedla, že sa s týmito súrodencami nestretávala, takže nevie. Zároveň uviedla, že
si nevie vysvetliť, prečo sú žalobcovia v 1. - 5. rade negatívne zameraní voči p. A. K..

Čo sa týka návštev ostatných súrodencov u otca, tieto sa diali pri príležitosti životného jubilea, alebo pri
sviatkoch, pri dni Všetkých svätých, a pod. s tým, že žalovaná v 3. rade zdôraznila, že ona nemá žiadne
negatívne pocity, ani voči sestre, ani voči ostatným súrodencom. Čo sa týka toho, ako videla svojho
otca v roku 2010, keď spisoval závet a listinu o vydedení, uvádza, že otec bol v stave normálnom, bol
mobilný, dokázal ísť sám na záchod a mal jasnú myseľ.

Pokiaľ ide o výsluch žalovanej v 2. rade, p. A. K., tá v ňom uviedla, že do rodičovského domu sa
presťahovala v roku 2001. Spočiatku so starostlivosťou o rodičov pomáhala p. D., neskôr to však už
z jej strany prestalo, pretože táto vravela, že má rodinu a manžela. Otcov stav začal byť vážnejší
po smrti manželky, teda matky žalobcov v roku 2004. Čo sa týka záujmu žalobcov v 1. - 5. rade o
poručiteľa, k tomu uviedla, že tak od roku 2004-2005 ho prišli navštíviť na narodeniny a meniny, čo bolo

spojené s dňom Všetkých svätých, doniesli nejaké víno, bonboniéru a to bolo všetko. V podstate sa o
poručiteľa extra nezaujímali, bavili sa viac-menej medzi sebou. Pokiaľ ich požiadala o nejakú pomoc so
starostlivosťou o poručiteľa, táto jej bola odmietnutá. Uviedla, že otec bol smutný z toho, že keď deti
prišli na návštevu, tak o neho nejaký záujem neprejavovali.

Pokiaľ ide o jej možnosti uviedla, že vdovou je od roku 1999, k rodičom sa presťahovala v roku 2001. V

Košiciach zanechala byt, v ktorom ostala bývať jej dcéra. Má tri dospelé dcéry, ktoré majú vlastné rodiny.

Z výsluchu svedkyne K. U. žijúcej v susedstve poručiteľa vyplynulo, že táto registrovala, že o poručiteľa
sa starala jeho dcéra p. A. K.. Ďalej uviedla, že pokiaľ sa týka ostatných súrodencov, tak za posledných
9-10 rokov pred jeho smrťou, boli ich návštevy veľmi zriedkavé. Zároveň si všimla, že p. A. K. chodí so
starostlivosťou o poručiteľa pomáhať aj dcéra A.. P. A. K. vníma ako nekonfliktnú osobu.

Pokiaľ ide o výpoveď svedka Z. I., žijúceho taktiež v susedstve zomrelého poručiteľa, tento uviedol, že
čo sa týka starostlivosti žalobcov o neho vie, že ho Z. D. chodil holiť. Ďalej však uviedol, že pracuje
na zmeny, strieda sa mu denná a nočná služba, nestál pri okne domu a nepozoroval kto chodí alebo
nechodí k p. D. ako zomrelému poručiteľovi na návštevu. Registroval však, že sa o neho stará p. A. K..

Pokiaľ ide o výpoveď svedkyne A. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorá bola prítomná spisovania listiny o

vydedení, táto uviedla, že poručiteľ odpovedal na otázky notárky, ona s dcérou (druhou svedkyňou) do
toho nijako nezasahovala, iba to na záver podpísala. Na otázku, či p. D. ako poručiteľ pri spisovaní
závetu vyjadroval nejaký smútok alebo iné pocity vo vzťahu k deťom, že mu nepomáhajú, že sa k nemu
nestarajú, táto uviedla, že nič také tam nebolo.

Žalovaná v 2. rade A. K. súdu predložila listinu podpísanú obyvateľmi obce Krivany preukazujúcu jej

individuálnu opateru p. W. D., teda poručiteľa, v ktorej sa uvádza, že „keď v roku 2004 zomrela manželka
W. D. a jej matka, žiadny z jej siedmich súrodencov neprejavil záujem postarať sa o otca. Mali svoje
rodiny, prácu a trvalý pobyt mimo Krivian. Pod vplyvom tejto skutočnosti a vdovského stavu sa rozhodladobrovoľne postarať o otca, dochovať ho do posledných chvíľ a počas celého obdobia, poskytnúť mu
starostlivosť a opateru so všetkým, čo k životu starého človeka patrí.“

Žalobkyňa v 2. rade, p. O. D. predložila súdu svoje vyjadrenie aj v písomnej forme, v ktorom uviedla,

že má za to, že dôvody vydedenia vo vzťahu k nej nie sú dané, pretože rodičom vždy pomáhala, ctila
si ich a po smrti matky sa frekvencia návštev znížila z dôvodu správania p. A. K., ktorá ich neustále
slovne napádala.

Pre vznik možnosti vydediť neopomenuteľného dediča musí existovať jeden z dôvodov vymedzený v §
469a ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to už v dobe pred okamžikom spísania listiny o vydedení.

Vprejednávanejveciboliuplatnenédôvodyvydedeniauvedenév§469aods.1Občianskehozákonníka,

a) potomok v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe
alebo v iných závažných prípadoch,

b) potomok o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať.

Dôvod vydedenia je možno v listine o vydedení uviesť akýmkoľvek spôsobom. Do úvahy pripadajú tri
možnosti, a to:

a) presný popis konania potomka s odkazom na konkrétne ustanovenia Občianskeho zákonníka, pod
ktoré spadá,

b) popis konania potomka, ktoré podľa názoru poručiteľa zakladá dôvod vydedenia bez toho, aby bolo
podradené pod určité zákonné ustanovenie,

c) a nakoniec možnosť posledná avšak najmenej vhodná, uvedenie dôvodu iba odkazom na príslušné

ustanovenie Občianskeho zákonníka.

Iba odkaz na dôkaz uvedený v § 469a Občianskeho zákonníka napriek tomu, že je zo zákona možný a
v praxi veľmi bežný, treba považovať za nevhodný a nedostačujúci, pretože významne sťažuje pozíciu
dedičov, ktorých si poručiteľ za svojich dedičov prial tým, že na nich po smrti poručiteľa uvaľuje dôkazné
bremeno preukázať, že sa vydedený dedič, konania skutočne dopustil. Tým, že „korunný svedok“, teda

poručiteľ bude už po smrti, nebude pre dediča ľahké toto preukázať a často tak dochádza k prehláseniu
listiny za neplatnú, čo poručiteľ v dobe, keď ju spisoval, určite v úmysle nemal.

Z uvedeného vyplýva, že konanie uvedené ako dôkaz spísania listiny o vydedení nie je nutné
subsumovať pod konkrétne zákonné ustanovenie avšak doporučuje sa v listine o vydedení uviesť ho čo
najpresnejšie, s presnými dátumami a vymedzením konkrétnych udalostí, aby listina o vydedení splnila

svoj účel.

Nesporné je, že dôvod pre vydedenie musí existovať už v dobe spísania listiny o vydedení. Okolnosti,
ktoré nastali po jej spísaní, teda nemožno pri prejednávaní toho, či potomok dedičom je alebo nie je, a
teda, či bol vydedený oprávnene, brať do úvahy.

Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci vydedené boli aj deti jedného z detí poručiteľa, teda vnuci, je

potrebné upozorniť na to, že je veľmi dôležité rozlišovať, či poručiteľ vydedil potomkov svojich detí na
základe vydedenia ich samotných alebo ich vydedil samostatne bez súvislosti s vydedením ich rodičov,
prípadne prarodičov.Správne posúdenie má zásadný význam pre platnosť vydedenia, pretože ak ich vydedil podľa § 469a
ods. 2 Občianskeho zákonníka, nie je dôležité, či by proti ním samotným bolo možné uplatniť niektorý z
dôvodov vydedenia. Ak ich však vydedil samostatne, dôvod vydedenia sa bude u každého jednotlivého

vydedeného posudzovať osobitne podľa § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka.

V prejednávanej veci má súd za to, že došlo k vydedeniu potomkov zomrelého syna Andreja Kolpáka
ml. postupom podľa § 469a ods. 1 O. z. a nie postupom podľa § 469a ods. 2 Občianskeho zákonníka,
čo nepochybne vyplýva z listiny o vydedení.

Pokiaľ ide o dôvod vydedenia obsiahnutý v § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka, tento je
svojím vymedzením najkomplikovanejší, obtiažne definovateľný a prináša najväčšie interpretačné aj

aplikačné problémy.

Tak ako sa uvádza v článku Vydedenie: Právna úprava a prax, uverejnenom v časopise Ad Notam 1999,
č. 4 na str. 73, jeho autor J. Kawulok - „Ak vezmeme do úvahy súčasnú judikatúru súdov, vidíme, že
spísanie listiny o vydedení je veľmi neistým úkonom, pri ktorom nemožno zaručiť výsledok tohto úkonu
sledovaný poručiteľom.“

Pojem trvalé neprejavovanie opravdivého záujmu je natoľko široký a obecný, že si pod ním môže každý
predstaviť niečo iného. Na obtiažny výklad a aplikáciu ustanovenia § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho
zákonníka, je treba vždy pozerať z dvoch uhlov pohľadu a nezabúdať nielen na to, že ustanovenie
má slúžiť hlavne poručiteľovi ale ani na tradičný inštitút ochrany neopomenuteľného dediča, ktorý
môže byť extrémnymi požiadavkami alebo predstavami dotknutého poručiteľa poškodený. Ako vodítko

k spravodlivému riešeniu a nachádzaniu práva, bude treba vždy na každý jednotlivý prípad aplikovať
kritérium dobrých mravov.

Posudzovaná otázka totiž významne zasahuje do rodinných vzťahov, vymedzenie osôb a situácii, ku
ktorým sa vzťahuje z nej robí otázku veľmi citlivú a viac než čokoľvek iného je treba pri nej zohľadniť
morálku ako materiálny prameň práva a dobré mravy, teda to, čo spoločnosť považuje za slušné morálne

a eticky správne.

Pre správne vymedzenie pojmu trvale neprejavovanie opravdivého záujmu je potrebné definovať
pojmy trvalosť, opravdivosť a záujem. Ustanovenie predpokladá, že medzi členmi rodiny existujú určité
citové väzby a absenciu trvalého a skutočného záujmu vyjadrujúceho citovú náklonnosť potomkov k
poručiteľovi sankcionuje možnosťou ich vydedenia.

Pod prejavovaním záujmu je treba si predstaviť písomný alebo osobný kontakt potomka s poručiteľom.
Písomný kontakt môže byť realizovaný vo forme komunikácie prostredníctvom e-mailov, listov, alebo
aspoň pravidelne zasielaných pohľadníc pri významných udalostiach ako sú Vianoce, sviatok alebo
narodeniny. Osobný kontakt potom predstavujú najmä občasné návštevy, stretávanie sa pri významných
udalostiach, či telefonické rozhovory.

Dostatočnosť takéhoto záujmu by mala byť vždy posudzovaná v súvislosti s troma významnými faktormi.

Prvým z týchto faktorov, ktorý je pri rozhodovaní treba vziať do úvahy, je skutočná reálna možnosť
potomka ako často a v akej forme môže svoj skutočný záujem o poručiteľa prejavovať.

Druhým faktorom, ktorý má zásadný význam pri posudzovaní dostatočnosti záujmu, je samotný záujem
poručiteľa o potomka.Tretím faktorom neustále sa opakujúcim je opäť zhodnotenie dostatočnosti záujmu kritériom dobrých
mravov, ktoré sa premietajú do celého rozhodovacieho procesu a sú hlavným vodítkom sudcu pri
objektívnom rozhodovaní o tak subjektívnych skutočnostiach a výklade tak obecných a abstraktných

termínov.

Skutočnosti odôvodňujúce záver, že potomok o poručiteľa trvalo neprejavuje skutočný záujem, ktorý
by ako potomok prejavovať mal, môžu spočívať ako v pasivite (nezáujme) potomka vo vzťahu k
poručiteľovi, tak rovnako aj v chovaní, ktorým potomok síce o poručiteľa záujem prejavuje, avšak
spôsobom nezodpovedajúcim riadnemu chovaniu potomka k rodičovi, teda napr. spôsobom trvale

prekračujúcim zásady spoločenskej slušnosti.

Neprejavovanie skutočného záujmu, aby mohlo viesť k vydedeniu, musí napĺňať znak trvalosti. Dočasný
nezáujem potomka o poručiteľa z určitej momentálnej príčiny ustanovenie § 469a ods. 1 písm. b)
nenaplní. Je však veľmi obtiažne posúdiť, aký veľký časový úsek môže potomkov nezáujem naplňovať,
aby mu ešte nehrozila sankcia vydedenia. Hrozbou vydedenia istotne nebude možné postihnúť iba
potomkove nahodilé správanie. Rovnako je možné uviesť, že potomok svojim konaním znak trvalosti

nenaplní, ak bude po určitú dlhšiu dobu, napr. v zahraničí alebo z dôvodu svojho zdravotného záujmu
prejavovanie záujmu nebude z jeho strany možné.

Ďalšou otázkou, ktorou je potrebné pri skúmaní existencie dôvodu na vydedenie podľa § 469a ods. 1
písm. d) Občianskeho zákonníka skúmať, je otázka vzťahu poručiteľa ku svojmu potomkovi. Ak teda
potomok trvalo neprejavuje o poručiteľa záujem preto, že poručiteľ neprejavoval záujem o potomka,

nemožno bez ďalšieho dospieť k záveru, že by neprejavovanie tohto záujmu potomkom mohlo byť
dôvodom k jeho vydedeniu. Súdna judikatúra dospela k záveru, že pre posúdenie dôvodov vydedenia
podľa ustanovenia § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka, je potrebné zisťovať, či potomok
poručiteľamáreálnumožnosťoporučiteľaprejavovaťskutočnýzáujem,ktorýbyakopotomokprejavovať
mal, a teda, či poručiteľ mal sám záujem sa s dieťaťom stýkať a udržiavať s ním bežné príbuzenské

vzťahy. Vydedenie prichádza do úvahy iba tam, kde poručiteľ o tento blízky príbuzenský vzťah stojí, kde
sa o nezáujem potomka osobne citovo dotýka, kde mu tento stav vadí a nie pri situácii, keď mu je tento
stav ľahostajný, prípadne, ak k nemu i sám podstatne prispel.

Možno teda tvrdiť, že neplatným bude také vydedenie, keď poručiteľ vydedí potomka, pretože sa s
ním dlhodobo nestýka, neprejavuje o neho záujem, a z tohto dôvodu pochopiteľne neprejavuje záujem

potomok o poručiteľa.

Pokiaľ ide o dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka, tento dopadá
na 3 možné situácie, a to:

1. na neposkytnutie potrebnej pomoci v chorobe,

2. neposkytnutie potrebnej pomoci v starobe,

3. neposkytnutie potrebnej pomoci v iných závažných prípadoch.

Potrebnosť pomoci je veľmi ťažké posúdiť a preukázať, a rozhodovať sa o nej bude na základe
subjektívnych kritérií poručiteľa a objektívneho korektívu dobrých mravov. Dôležité je, čo slovo
„potrebná“ znamená a kedy u konkrétneho poručiteľa táto potrebnosť nastáva.

J.Šubertová v článku „Dôvody vydedenia“ uverejneného v časopise Ad Notam č. 5/1999 uviedla, že:

„Potrebnej pomoci od potomka nebude potrebné pokiaľ si vie poručiteľ pomoc zaistiť sám alebo mu ho
zaistí iná osoba, či ústav, ak mu môže pomôcť napr. sused, brat vydedeného, ktorý žije bližšie k domovu
poručiteľa,personálvnemocnici,čidomovedôchodcov.Potrebnápomocvyžadovanáporučiteľommôže
byť ako charakteru trvalého, tak aj charakteru jednorazového.“Dobré mravy sa uplatnia okrem posúdenia potrebnosti pomoci, potrebnej pomoci a okamžiku vzniku
potrebnej pomoci, taktiež pri posúdení, či a v akej miere ju môže potomok poskytnúť. Pokiaľ vydedený
potomok o stave núdze poručiteľa nevedel, alebo ten jeho pomoc odmietol, nebude sa jednať o platné

vydedenie. Môžu však nastať aj situácia, keď potomok poručiteľov pomôcť skutočne nemohol, napr. z
dôvodu svojho pobytu na vzdialenom mieste alebo z dôvodu vlastného problematického zdravotného
stavu, a pod..

Tak napr. NS ČR v rozhodnutí sp. zn. 21Cdo 3772/2007 uviedol, že pre platnosť vydedenia z dôvodu
uvedeného v § 469a ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka je nevyhnutné, aby sa poručiteľ ocitol v

situácii, keď pre zdravotné, či iné problémy vzniknuté v dôsledku ochorenia alebo veku, prípadne pre
problémy spôsobené inými okolnosťami (napr. prírodnou katastrofou, požiarom) potrebuje pomoc a keď
nie je schopný sám si bez cudzej pomoci obstarať svoje základné životné potreby (zdravotné, hygienické
a pod.). Súčasne musí ísť o situáciu, keď o uvedené potreby u poručiteľa nie je postarané inak. Možno
teda uzavrieť, že platne nemožno potomka vydediť z dôvodu neposkytnutia pomoci, pokiaľ on skutočne
potrebnú pomoc, ktorú si nemôže zaistiť inak reálne nepotrebuje, čo je zo strany poručiteľov spisujúcich

listiny o vydedení málokedy brané v úvahu.

Pokiaľ ide o dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka, súd považuje
za nesporné, že počas gazdovania poručiteľa mu všetky deti pomáhali.

Na škodu listiny o vydedení je to, že obsahuje iba citáciu zákona o ustanovení bez toho, aby poručiteľ
špecifikoval, či mu potrebná pomoc nebola poskytnutá v starobe alebo v chorobe, alebo pri inej závažnej

udalosti.Nebolotedamožnéaniidentifikovaťvrámci,ktorejztrochzákonnýchmožností,malporučiteľza
to, že mu potrebná pomoc zo strany vydedených potomkov poskytnutá nebola. Zároveň je však potrebné
uviesť, že pokiaľ ide o potrebnú pomoc vo forme starostlivosti o neho v starobe, prípadne chorobe, tak
z vyššie oboznámených dôkazov vyplýva, že tento bol minimálne do roku 2010 (keď došlo k spísaniu
listiny o vydedení) mobilný, v relatívne dobrom zdravotnom stave a osobne o neho bolo postarané jeho

dcérou A. K., pričom táto starostlivosť ako uviedli aj účastníci stojaci na protiľahlej strane sporu, bola
komplexná a dostatočná. Zároveň nebolo preukázané, že by o nejakú pomoc zo strany poručiteľa boli
vydedení žalobcovia v 1.- 9. rade požiadaní, žeby sa žiadosť týkala potrebnej pomoci a žeby takúto
potrebnú pomoc, aj keď mali žalobcovia predpoklady na jej poskytnutie, odmietli.

Je teda zrejmé, že poručiteľ tým, že bližšie tento dôvod vydedenia nezadefinoval, sám neumožnil

preskúmať, či skutočne došlo k takej situácii, ktorú by bolo možné skutkovo subsumovať pod toto právne
ustanovenieazároveňajžalovanínemalireálnumožnosťdôvodnosťvydedeniapodľatohtoustanovenia
preukazovať.

Pokiaľ ide o dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka, súd má za to,
že znova nebolo zadefinované akým spôsobom zo strany vydedených potomkov nebol prejavovaný o

poručiteľa trvalý záujem, aký by potomkovia o neho prejavovať mali.

V konaní vyšlo najavo, že deti poručiteľa (žalobcovia 1. - 5.) v čase svojej mladosti, ako aj dospelosti
rodičompomáhalisichstatkomaajneskôr,keďsizaložilivlastnérodiny ataktiežprišlidostaršiehoveku,
poručiteľa pravidelne navštevovali v čase jeho životných jubileí, narodenín, prípadne iných sviatkov.
Zároveň bolo preukázané, že minimálne u žalobkyne v 1. rade bola možnosť poskytovania pomoci a

prejavovania skutočného záujmu obmedzená jej zdravotným stavom.

Ďalej je potrebné konštatovať, že súdne konanie bolo v podstate škriepkou medzi žalobcami v 1. - 5.
rade a žalovanými v 1. a 2. rade. Zástupkyňa žalobcov v 6. - 9. rade ako ich matka, ktorá však nie
je vydedenou dedičkou, zaujala vo veci neutrálny postoj, rovnako neutrálny postoj zaujala aj žalovaná
v 3. rade. Tieto zhodne uviedli, že neboli účastné nejakých sporov medzi žalobcami v 1. - 5. rade a

žalovanými v 1. - 2. rade, teda z hľadiska pravdivosti alebo nepravdivosti výpovede jednej alebo druhej
strany, nevniesli do konania žiadne podstatné skutkové zistenia.Súd musí reflektovať na výpovede žalobcov v 1. - 5. rade, vzhľadom na to, že nebol preukázaný opak,
že frekvencia ich návštev v rodičovskom dome sa znížila po smrti matky a potom ako sa začala o
otca pravidelne a osobne starať žalovaná v 2. rade tým, že tam začala bývať a v starostlivosti jej mala

pomáhať aj žalovaná v 1. rade. Zároveň zo strany žalobcov v 1. - 5. rade nebolo vyvrátené tvrdenie, že

- podstatou ich mladosti bola práca na rodinnom statku,

- v dospelosti sa poručiteľ nezaujímal o ich životy, nesnažil sa ich nejako kontaktovať, neblahoželal im
pri ich životných jubileách, narodeninách a pod..

Naopak chladný vzťah poručiteľa k deťom vyplynul aj zo zhodného tvrdenia, že tento si nechal zaplatiť
za mäso so zabitej kravy, napriek tomu, že na hospodárstve sa pracovne podieľali aj vydedené deti.

Vzhľadom na zdravotný stav žalobkyne v 1. rade, súd nemal jej výsluch za potrebný, preto takýto
dôkazný návrh zo strany žalovaných zamietol.

Súd má na základe vykonaného dokazovania hľadiac na prejednávanú vec aj optikou dobrých mravov
a ochranou neopomenuteľných dedičov za to, že dôvody vydedenia preukázané neboli.

Súd znovu opakuje, že poručiteľ postavil závetných dedičov do ťažkej úlohy, preukázať dôvodnosť

vydedenia tým, že dôvody, pre ktoré mal vydedenie za dané, žiadnym spôsobom skutkovo neupresnil.

Potom, ak sa vydedení potomkovia preukázateľne nedopustili vo vzťahu k nemu žiadneho konania, ktoré
by už prima facie (na prvý pohľad) preukazovalo naplnenie dôvodov uvedených v listine o vydedení,
nebolo zrejmé, akým (ne)konaním sa poručiteľ zo strany žalovaných cítil dotknutý do takej miery, že
ich vydedil.

Tieto dôvody nevyjavil ani pri spisovaní závetu a listiny o vydedení, čo vyplynulo z výpovede notárky
a svedkyne týchto úkonov.

Súd mal za preukázané, že vydedené deti poručiteľa sa prácou podieľali na jeho hospodárení. Výsledok
bol ten, že museli platiť za mäso.

Súd mal rovnako za preukázané, že vydedení synovia investovali do rodičovského domu finančné

prostriedky.

Tiež bolo preukázané, že vydedení žalobcovia poručiteľa príležitostne navštevovali v rámci jeho
narodenín, sviatkov a pod., čo pri zohľadnení toho, že bývali mimo obce poručiteľa, mali vlastnú prácu,
zdravotnéproblémyarodiny,trebapovažovaťzabežnývzťahotcaadospelýchdetí.Záujemvydedených
detí na strane žalobcov podľa ich zhody ustal s nasťahovaním žalovanej v 2. rade k poručiteľovi, pričom

ani táto netvrdila, že vydedení žalobcovia sa o otca nezaujímali a nepomáhali mu pred jej príchodom.
Potom stála prítomnosť žalovanej a potreba robiť si veci po svojom, bola na strane žalobcov tým
faktorom, ktorí viedol k zníženiu frekvencií ich návštev u poručiteľa. Iný dôvod, ktorý by to mal spôsobiť,
nebol zo strany žalovaných tvrdený a už vôbec nie za preukázaný.

Samotné vydedené deti boli prekvapené z postupu poručiteľa - svojho otca, keďže vzťah s ním

považovali za štandardný.Zohľadniac potom vzťah vydedených žalobcov (najmä detí) k poručiteľovi počas celého jeho života
(nielen po nasťahovaní sa žalovanej 2.), má súd za to, že vydedenie z oboch prezentovaných dôvodov
je rozporné s dobrými mravmi a ochranou neopomenuteľného dediča.

Naopak preukázané nebolo, žeby poručiteľ stál o širší kontakt, aby sa o svoje dospelé deti alebo vnukov
zaujímal, kontaktoval ich aspoň pri príležitosti narodenín a pod.

Taktiež bolo preukázané, že žalovaná v druhom rade mu za prispenia svojej dcéry poskytovala
plnohodnotnú dennú starostlivosť a preto potrebnosť potrebnej pomoci vo vzťahu k vydedeným
žalobcom tu daná nebola. Na poskytovanie starostlivosti mala žalovaná v 2. rade aj najlepšie
predpoklady, nakoľko bola vdovou a jej pomery umožňovali presťahovať sa do Krivian. Túto jej

starostlivosť napriek vzájomnej averzii prejavujúcej sa aj na súdnom pojednávaní, ocenili aj všetci
vydedení žalobcovia.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného má súd za to, že na vydedenie žalobcov zákonné dôvody neboli a
preto určili, že títo sú dedičmi po poručiteľovi W. D..

V konaní úspešným žalobcom priznal súd náhradu trov podľa § 142 ods.1 O.s.p. vo výške zaplateného

súdneho poplatku 99,50 € každým zo žalobcov.

Zaplatenie náhrady trov konania neuložil súd žalovanej 3., ktorá bola účastníčkou konania iba z
procesných dôvodov (nerozlučné spoločenstvo dedičov) a ktorá v konaní nebola aktívna. Uvedené pre
súd predstavuje dôvod použitia § 150 ods.1 O.s.p. (Ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí
súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti,

či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone,
ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.).

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v
7 vyhotoveniach na Okresný súd Prešov, pričom odvolanie musí mať náležitosti uvedené v ust. § 205

ods. 1 a 2 O. s. p..

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupň

a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.