Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 20, 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 40C/126/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114234869
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Miháliková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5114234869.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou Mgr. Annou Mihálikovou, v právnej veci navrhovateľa:
Š. Š., V.. XX.XX.XXXX, P. Ž., K.Á. XXXX/X2, prechodný pobyt: T. Č.. XXX, štátny príslušník SR, proti
odporkyni: R. Š., Y., I.. X., V.. XX.XX.XXXX, P. Ž., K. XXXX/XX, o návrhu na rozvod manželstva, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo účastníkov - navrhovateľa Š. Š., V.. XX.XX.XXXX, a odporkyne R. Š.Q., Y., I.. X., V..
XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX pred Matričným úradom R. Ž., zapísané v knihe manželstiev
Matričného úradu Ž., vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XXX, pod poradovým číslom XXX,

r o z v á d z a .

Účastníci n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Tunajšiemu súdu bol dňa 29.10.2014 doručený návrh so žiadosťou o rozvod manželstva účastníkov
konania, pričom v zmysle návrhu trovy tohto konania bude znášať každý účastník sám. Z návrhu
vyplýva, že navrhovateľ a odporkyňa uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX na Mestskom úrade Ž..
U navrhovateľa ide o druhé manželstvo, u odporkyne o tretie manželstvo. Z manželstva sa nenarodili
žiadne deti, obaja sú občania Slovenskej republiky a posledným spoločným bydliskom bola Ž., K.
XXXX/XX. Vzťahy medzi manželmi sú rozvrátené. Z podstatných dôvodov návrhu, pre ktoré má byť
manželstvo rozvedené vyplýva, že manželstvo nemôže plniť spoločenský účel, a nie je nádej na
obnovenie spolužitia. Odporkyni išlo len o majetkový prospech a obohatenie, čo sa prejavilo až ku koncu
spolužitia, keď sa navrhovateľovi zhoršil zdravotný stav a mohla na seba prepísať polovicu rodinného
domu z jeho prvého manželstva, pod nátlakom a vyhrážkami, že ho vyhodí z bytu, čo aj nakoniec urobila.
Neplatila za neho minimum do zdravotnej poisťovne, hoci u nej pracoval ako dobrovoľne nezamestnaný
14 až 16 hodín denne. Počas jeho choroby neprejavila o nič záujem, počas manželstva mala nadviazané
viaceré dôverné známosti, ktoré musel tolerovať a nevidieť. K návrhu pripojil kópiu sobášneho listu, z
ktorého vyplývajú základné tvrdené skutočnosti účastníkov o uzavretí manželstva a jeho zápis v knihe
manželstiev Matričného úradu Ž. vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XXX. Tieto
skutočnosti mal súd preukázané aj originálom sobášneho listu, ktorý je súčasťou prílohovej obálky na
č. l. 32 spisu.

K návrhu na začatie konania sa písomne vyjadrila odporkyňa podaním doručeným súdu dňa 02.03.2015
(č. l. 38). V písomnom vyjadrení sa odporkyňa dotkla viacerých oblastí, ktorými poskytla svoju obranu
proti skutkovým tvrdeniam navrhovateľa. Uviedla, že s navrhovateľom manželstvo uzatvorila z lásky, z
akého dôvodu navrhovateľ s ňou uzatvoril manželstvo, si netrúfla po toľkých rokoch povedať. Manželstvo
opísala ako roky plné opileckých scén, nadávok a vyhrážok. Dôvody uvádzané v návrhu o rozvod
manželstva sú podľa nej vykonštruované obvinenia, vymyslené navrhovateľom na ospravedlnenie a

zakrytie jeho alkoholizmu, nezodpovednosti a príživníctva. V tejto súvislosti poukázala aj na rozsudok
o rozvode navrhovateľovho prvého manželstva, príčinou ktorého bol alkoholizmus navrhovateľa.
Tento Rozsudok Okresného súdu Čadca sp. zn. XC/XXX/XX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatný a
vykonateľný dňa XX.XX.XXXX, je súčasťou tohto vyjadrenia. V období, keď navrhovateľ u nej pracoval,
mala niekoľko kontrol vykonaných Inšpektorátom práce, pričom neboli zistené žiadne nedostatky.
Všetky povinnosti si ako zamestnávateľka vždy riadne a včas plnila. Po celý čas bol navrhovateľov
zdravotný stav dobrý a mohol pracovať. Umožnila mu pracovať vo svojej firme, keďže nechcela trpieť
jeho lenivosť, neprispôsobivosť a živiť ho, avšak nebol schopný vykonávať ani jednoduchú prácu.
Pre alkoholizmus nebol schopný sa pravidelne hlásiť ani na úrade práce, preto bol pre nespoluprácu
vyradený z evidencie. Absolútne popiera tvrdenia o majetkovom prospechu. Navrhovateľ ju neustále
ohovára a krivo obviňuje. Takéto jeho správanie bolo riešené Okresným i Krajským súdom v Žiline.
Odchod navrhovateľa zo spoločnej domácnosti v auguste 2008 bol spojený s tým, že ide podstúpiť
protialkoholické liečenie a v tom čase bol jeho zdravotný stav dobrý. Naopak odporkyňa v čase spolužitia
s navrhovateľom (rok 2005) ochorela a on neprejavil žiaden záujem jej pomôcť v tejto situácií, keď
potrebovala chodiť k lekárom, nebol toho schopný, pretože bol pod vplyvom alkoholu. Bola odkázaná
na pomoc rodinných príslušníkov, t. č. je už na invalidnom dôchodku. Počas manželstva nemala žiadne
dôverné známosti, naopak navrhovateľ obťažoval jej kamarátky rôznymi sexuálnymi návrhmi. Záverom
prejavila ľútosť, že navrhovateľ sa takto rozhodol. Bola by rada, ak by si to ešte premyslel a žiadosť
o rozvod manželstva vzal späť. Na preukázanie svojich tvrdení poskytla súdu Rozsudok Krajského
súdu v Žiline o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti č. k. XCo/XXX/XXXX-XXX a rozhodnutie
Okresného úradu v Žiline č. k. XX/XXXX/XXX/X/X X.. Označeným rozhodnutím správneho orgánu zo dňa
08.02.2008 bol navrhovateľ uznaný vinným zo spáchania priestupku voči občianskemu spolunažívaniu
podľa §-u 49 ods. 1 písm. d) Zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, že dňa 01.01.2007 (je
tu prepísaný dátum z roku 2007 na rok 2008) na adrese trvalého pobytu pod vplyvom alkoholu sa
vyhrážal svojej manželke a napadol popísaným konaním manželkine deti. V predloženom rozhodnutí
bola práve veta pod vplyvom alkoholu sa vyhrážal svojej manželke, na preukázanie tvrdenia odporkyne,
že navrhovateľ požíval alkohol počas ich manželského spolužitia.

Na základe vyššie uvedeného písomného vyjadrenia odporkyne k návrhu na rozvod manželstva,
navrhovateľ zaslal súdu dňa 15.04.2015 opätovné písomné vyjadrenie s nesúhlasom nad tvrdeniami
odporkyne. Do manželstva vstupoval z lásky, s úmyslom zotrvať v ňom do konca života, s vedomím,
že odporkyňa uzatvára tretie manželstvo a medzitým žila vo viacerých partnerských vzťahoch. V tomto
období, ako aj počas manželstva nemal problémy s alkoholom, hoci jeho prvé manželstvo po vzájomnej
dohode s exmanželkou súd rozviedol s jeho priznaním, že trpí alkoholizmom. Počas trvania manželstva
pracoval. Jeho pracovná zmluva, ako aj zmluvy ostatných zamestnaných boli len na 4 hodiny denne,
napriek tomu pracoval 13 až 15 hodín, pracoval aj v zahraničí. Celý jeho príjem zobrala odporkyňa,
aby mala dostatočné finančné prostriedky na podnikanie. Rovnako zobrala finančné prostriedky z
predaja rodičovského domu, pričom do dnešného dňa má súdny spor s novým majiteľom. Odporkyňa
ho bez osobných vecí vyhodila zo spoločného bývania. Zobrala mu všetok hnuteľný majetok a finančné
prostriedky. Odporkyni sa nechcelo pracovať a na základe jeho snahy fungovala večierka a novinový
stánok. Odmietol tvrdenia, že by obťažoval jej kamarátky, keďže návštevy k nim nechodili. S odporkyňou
dlhodobo nežije v spoločnej domácnosti - 6 rokov, nekomunikujú, ich manželstvo je rozvrátené, o čom
svedčí aj fakt, že po jeho vyhodení, sa nasťahovala k milencovi na adresu: P. XX, R.. Navrhovateľ
predložil súdu aj návrh na rozvod manželstva, ktorý podala jeho manželka tunajšiemu súdu dňa
17.09.2010. Z jeho dôvodov vyplýva, vážne narušenie manželských vzťahov z dôvodu stále častejšieho
požívania alkoholických nápojov zo strany odporcu. Správanie odporcu voči manželke je ľahostajne a
agresívne. Z dôvodu, že bol dlhodobo nezamestnaný, neprispieval ani na domácnosť. Často sa zdržiaval
mimo domácnosti, až v auguste 2008 sa odsťahoval do svojho súčasného bydliska T. XXX. Keďže
odporca požíval alkoholické nápoje a jeho agresívne správanie sa čoraz viac stupňovalo, začal sa
vyhrážať nielen jej, ale aj jej deťom, jej city k nemu ochladli, tieto opilecké výtržnosti vyvrcholili dňa
01.01.2008, keď musela privoliť policajnú hliadku, lebo ju fyzicky napadol. Od času, kedy sa odsťahoval,
obaja majú každý svoj život a v súčasnej dobe už nadviazala dôvernú známosť s iným mužom. Konanie
o tomto návrh bolo zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku.

V priebehu konania o návrhu na rozvod manželstva obaja účastníci prezentovali svoje stanoviská k ich
manželskému spolužitiu v písomnej podobe.

Odporkyňa sa pojednávaní v predmetnej veci nezúčastňovala vždy pre nejaký ňou prezentovaný dôvod.
K neprítomnostiam odporkyne v stanovených termínoch pojednávaní pre správanie sa odporkyne
samosudkyňa uvádza: - z č. l. 27 bolo súdu predložené potvrdenie o pracovnej neschopnosti odporkyne
zo dňa 21.02.2012 s tým, že odo dňa 25.09.2012 mala pacientka povolené vychádzky neobmedzene. V
súvislosti na predložené potvrdenie o pracovnej neschopnosti, súd vyzval ošetrujúcu lekárku R.. Y. (č. l.
34), aby sa vyjadrila k vystavenému potvrdeniu o pracovnej neschopnosti a oznámila súdu, či zdravotný
stav je natoľko vážny, že jej bráni účasti na pojednávaní. Táto výzva zostala bez odpovede. Na termín
ďalšieho pojednávania dňa 02.03.2015 nemala odporkyňa vykázané doručenie predvolania. Doručenie
predvolania nemala vykázané z nasledovných dôvodov:
Súd z výpisu z poštovej knihy na č. l. 61 zistil, že zásielka s predvolaním bola na žiadosť adresáta
dňa 02.03.2015 preposlaná na adresu: P. XX, R.. K spôsobu, akým mala byť táto zásielka preposlaná,
súd vyžiadal vyjadrenie od príslušného poštového úradu prepravujúceho súdnu zásielku a (z č. l. 58)
zistil, že zásielka bola doposlaná na základe telefonického požiadania adresáta. Keďže zásielka bola
podaná na pošte dňa 16.02.2015 a bola prevzatá na doručenie dňa 20.02.2015 a odporkyňa požiadala
o doposlanie, musela mať vedomosť o tejto zásielke a takýmto spôsobom zmarila prevzatie predvolania
na pojednávanie. Z č. l. 52 vyplýva, že na pojednávanie dňa 20.04.2015 predvolanie prevzala odporkyňa
dňa 23.03.2015 spolu aj s výzvou z č. l. 54, aby dodatočne súdu zaslala potvrdenie odborných lekárov, u
ktorých absolvovala vyšetrenie, ako aj vyjadrenie, či jej zdravotný stav dovoľuje v súčasnom období, aby
sa zúčastnila pojednávania. Na prevzatie predvolania odporkyňa reagovala listom zo dňa 23.03.2015
(č. l. 67 a 68), pričom vyjadrenie odborných lekárov o zdravotnom stave nepredložila. Na obsah tohto
oznámenia súd reagoval spôsobom, že nie je na účastníčke, aby posúdila svoj zdravotný stav, pre ktorý
sa nemôže dostaviť na súdne pojednávanie, ale tento zdravotný stav musí posúdiť jej lekár a ona musí
o tejto skutočnosti zaslať potvrdenie súdu. Súd opätovne vyzval aj ošetrujúcu lekárku R.. J. Y. (č. l. 56),
aby sa vyjadrila k zdravotnému stavu odporkyne. Táto zostala nečinná.

Z uvedeného vyplýva, že do termínu pojednávania posledného pojednávania vo veci, súd s odkazom na
výzvy adresované odporkyni, ako aj jej ošetrujúcej lekárky nedisponuje odborným lekárskym potvrdením
o zdravotnom stave odporkyne, ktorý by jej bránil zúčastniť sa na pojednávaní, tým nemá preukázané
vážne dôvody neúčasti odporkyne na pojednávaní, uvádzané skutočnosti neakceptoval, pretože
ospravedlnenie nespĺňa náležitosti jeho vykonania riadne a včas a súčasne súd konštatuje s odkazom
na ustanovenie §-u 119 ods. 1 až 3 OSP, že neexistoval žiadny právny dôvod, pre ktorý by súd opätovne
odročil pojednávanie, pretože musí byť v záujme odporkyne, aby tvrdené dôvody súdu preukázala, preto
konanie dňa 20.04.2015 prebehlo v neprítomnosti odporkyne aj s rozhodnutím vo veci.

Navrhovateľ na pojednávaní zotrval na podanom návrhu, uviedol, že v návrhu, ako aj v písomných
podaniach uviedol dostatočné skutočnosti, aby manželstvo bolo rozvedené.

Vo svojej výpovedi doplnil ďalšie skutkové tvrdenia, ale aj opakovane zdôraznil súdu už známe - pomáhal
manželke vychovávať jej 2 maloleté deti, pričom on nemohol navštevovať svoje vlastné deti, čo mu
manželka zakazovala. V spoločnej domácnosti nežijú už 6 rokov. Po celú dobu manželstva pracoval a
všetky finančné prostriedky, ktoré zarobil, išli do domácnosti. Po dobu manželského spolužitia nemal k
dispozícií finančnú hotovosť, ktorú si zarobil. Jeho manželka stále nariekala, že má málo peňazí. Jedna
dobrá vlastnosť odporkyne je, že sa vedela pekne zalíškať. Ku konca manželstva im to nefungovalo ani
po sexuálnej stránke, keďže vznikali rozpory ohľadom prepísania domu. Keď prepísal na ňu polovicu
domu z prvého manželstva, začala sa k nemu správať arogantne, namyslene, dávala mu najavo,
že prestal byť pre ňu zaujímavý. Hádky začali vznikať aj z maličkostí, napr. keď sa vrátil neskoro
domov z práce a dal si trochu piva. Potom ho začala obviňovať, že pije, jednoducho vyvolávala takúto
konfliktnú situáciu. Počas manželstva dostal cukrovku, na ktorú sa neliečil pre nedostatok času. Zo
spoločnej domácnosti odišiel preto, že ho manželka vyhodila, nemala z neho žiaden úžitok len to, že
pracoval, robil pre ňu šoféra - zásobovača, predavača v novinovom stánku. Robil to ako dobrovoľne
nezamestnaný. Tieto zlé vzťahy vyvrcholili udalosťou, ktorú popisovala aj jeho manželka v písomnom
vyjadrení a bolo to správanie, na základe ktorého bol postihnutý za priestupok proti občianskemu
spolunažívaniu správnym orgánom. Škaredo manželke nepovedal, nenadával jej. Ako už uviedol,
pomáhal jej s výchovou jej maloletých detí, chodieval s nimi k lekárovi, podpisoval im žiacke knižky,
chodil na rodičovské združenia. Synovi pomáhal na strednej škole, len aby mohol v škole zostať. Keď
odchádzal zo spoločnej domácnosti, syn nikde nepracoval, mal problémy s drogami, deti mal rád. Keď
ochorel - navrhovateľ je onkologickým pacientom - a túto skutočnosť sa manželka dozvedela cez rodinu,
ani sa mu neozvala, ani ho nenavštívila. O jeho chorobe sa mohla dozvedieť v roku 2010, 2011. Pokiaľ

ide o dôverné známosti jej manželky počas manželského spolužitia, nepriamo mu to naznačovali jej
kamarátky, susedia tak, že chodia k nim mužské návštevy, keď je mimo domu. Manželka monitorovala
jeho príchod do domu a nakoniec takúto skutočnosť uviedla ešte v roku 2012, keď podala návrh na
žiadosť o rozvod. S týmto návrhom sa oboznámil aj súd, ako uviedol vyššie. Dôvodom ich hádok bolo
aj požičanie peňazí manželky od jeho sestry a tento spor medzi nimi nebol ukončený dobre. Tak, ako
6 rokov žijú každý vo vlastnej domácnosti, tak za tento čas sa nijakým spôsobom nekontaktovali s
výnimkou pojednávaní, ktoré absolvujú na súde.

Z vykonaného dokazovania predovšetkým z tvrdení oboch účastníkov konania, ktoré boli v mnohých
otázkach manželského spolužitia protichodné, čiastočne boli tieto tvrdenia podložené aj predloženými
listinnými dôkazmi, s ktorými sa súd oboznámil, súd vyhovel návrhu navrhovateľa a manželstvo
účastníkov konania rozviedol, konštatujúc splnenie zákonných podmienok konkrétne ustanovenie §-u
22, §-u 23, ktorých splnenie posudzoval v spojení s článkom I. základných zásad, § 1 ods. 2, § 18 a 19
ods. 1 Zákona č. 36/2005 Zbierky zákonov o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej Zákon o rodine).
Vychádzajúc zo zhodne tvrdenej skutočnosti oboma účastníkmi konania, že od roku 2008 manželia
nežijú v spoločnej domácnosti, nijakým spôsobom sa nekontaktujú, teda nemôžu viesť spoločnú
domácnosť a spoločne hospodáriť, mať vytvorený základ pre manželské spolužitie, pričom následné
zlyhávajú aj ďalšie funkcie manželstva, ktoré má takéto spolužitie poskytovať obom jeho účastníkom.
V tomto období aj vzhľadom na zdravotný stav oboch manželov by bolo treba zdôrazniť predovšetkým
povinnosť manželov vzájomne si pomáhať, poskytovať si nielen materiálnu podporu, ale predovšetkým
citovú, morálnu a osobnú pomoc pre toho druhého manžela, porozumenie pri životných problémoch,
osobitne pomoc v chorobe.
Základné požiadavky na správanie oboch manželov počas manželského spolužitia vyjadrené citovanými
ustanoveniami Zákona o rodine sú predpokladom, k tomu, aby manželstvo bolo plne funkčné.
Nedodržiavanie týchto elementárnych požiadaviek na vzájomné správanie sa oboch manželov,
neplnenie základných povinností, vyplývajúcich z manželstva ako povinnosť žiť spolu, byť si verný,
vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, vzájomne si pomáhať, vytvárať zdravé rodinné prostredie
aj pre výchovu detí, zákonite vedú alebo majú za následok rozvrat manželstva. Zistené skutkové
okolnosti posudzovaného prípadu jednoznačne poukazujú na to, že obaja manželia si tieto povinnosti
v manželstve neplnili a ich neplnenie malo za následok vzájomné odcudzenie, oddelenie domácnosti,
oddelenie hospodárenia a výsledkom je formálne fungujúce manželstvo bez akejkoľvek možnosti a
vzájomného nezáujmu obnoviť toto manželské spolužitie do budúcnosti tak, ako sa k tomuto vyjadril
navrhovateľ.
Treba však podotknúť aj samotné správanie odporkyne, ktorá na jednej strane v písomnom
vyjadrení k návrhu deklarovala alkoholizmus, nezodpovednosť a príživníctvo svojho manžela. Nežije s
navrhovateľom v spoločnej domácnosti, naopak ako deklarovala aj súdu viac - menej sa zdržiava na
inej adrese v R.. Sama v minulosti podala už jeden návrh na rozvod, aj napriek všetkým negatívnym
tvrdeniam, ako uvádza v písomnom vyjadrení zo dňa 02.03.2015 vyzýva navrhovateľa „ ... bola by som
rada, ak by si to ešte premyslel a svoju žiadosť o rozvod manželstva vzal späť.“ V súvislosti s jej tvrdenými
skutočnosťami, je takýto záver prekvapujúci a pre súd vyznieva nelogicky.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §-u 144 OSP tak, že účastníci nemajú právo na
náhradu trov konania o rozvod. Navrhovateľovi po splnení zákonných podmienok bolo priznané plné
oslobodenie od súdneho poplatku, iné trovy si navrhovateľ neuplatnil a z obsahu spisu ani nevyplývajú
iné trovy účastníkov konania, o ktorých náhrade by mal súd rozhodnúť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t. j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak:
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. v platnom znení).