Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2015

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 7C/197/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2614205671
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Sláviková

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2015:2614205671.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Vierou Slávikovou v právnej veci navrhovateľa: TELERVIS PLUS

a.s., so sídlom Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769, zastúpený advokátom JUDr. Alanom
Strelákom, so sídlom advokátskej kancelárie Na vŕšku 12, 811 01 Bratislava, IČO: 31 819 702 proti
odporcovi: P. D., nar. X.X.XXXX, bytom Š. XXXX/XX, X., o zaplatenie 650,- € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom podaným na Okresnom súde Senica dňa 16.6.2014 domáhal, aby súd
zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 650,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne od
3.3.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že s odporcom

dňa 20.8.2009 uzavrel Zmluvu o úvere č. 220091728, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi
úver vo výške 500,- € za poplatok za správu úveru 345,- €. Poskytnutý úver sa odporca zaviazal splatiť
v 13 mesačných splátkach vo výške 65,- €. Odporca uhradil do podania návrhu celkovo 195,- €.

Súd v zmysle ustanovenia § 115a ods. 1 a 2 Zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O.s.p.“) rozhodol vec bez nariadenia pojednávania, na základe listinných dôkazov
predložených navrhovateľom a dňa 31.3.2015 v danej veci verejne vyhlásil rozsudok.

Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o úvere č. 220091728, predžalobnou upomienkou zo dňa 19.1.2010,
oznámením o zosplatnení záväzku zo dňa 13.4.2010, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento stav
veci:

Súd mal zo Zmluvy o úvere č. 220091728 preukázané, že navrhovateľ s odporcom ako dlžníkom

a Drahomírou Lisou ako spoludlžníkom uzatvoril dňa 20.8.2009 zmluvu o úvere, na základe ktorej
navrhovateľ poskytol odporcovi a spoludlžníkovi úver v sume 500,- €, ktorý bol poskytnutý za odplatu a
úrok vo výške 20 % z istiny za celú dobu splácania úveru, čiže celkový poplatok za správu úveru bol vo
výške 345,- €. Spolu sa odporca spolu so spoludlžníkom zaviazali zaplatiť navrhovateľovi sumu 845,-
€ v 13 mesačných splátkach vo výške 65,- €, pričom prvá splátka bola splatná 10. deň po uzatvorení
zmluvy a každá ďalšia 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Priemerná RPMN bola 37,93 %.Predžalobnou upomienkou zo dňa 19.1.2010 navrhovateľ vyzval odporcu na úhradu dlžnej sumy
najneskôr do 5 dní od obdržania výzvy a upozornil ho že v prípade, ak neuhradí dlžnú sumu navrhovateľ
bude žiadať o zaplatenie celej pohľadávky v súlade s § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka. Oznámením

o zosplatnení záväzku zo dňa 13.4.2010 navrhovateľ oznámil odporcovi, že záväzok vyplývajúci z
predmetnej zmluvy bol dňa 2.3.2010 zosplatnený.

Úverová zmluva, z ktorej navrhovateľ svoj nárok vyvodzuje, je zmluva o úvere upravená v § 497 a
nasledujúcich Obchodného zákonníka. Táto zmluva patrí v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného
zákonníka medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez

ohľadu na povahu účastníkov. Zároveň, keďže odporca uzavrel s navrhovateľom zmluvu o úvere ako
spotrebiteľ, na daný právny vzťah sa vzťahuje aj zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 2 písm. a/, b/ zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 1.1.2009

do 30.11.2009, teda ku dňu uzavretia zmluvy, (ďalej len zákon č. 258/2001 Z.z.), na účely tohto zákona
sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so

spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zák. 258/2001 Z.z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov v znení
účinnom od 1.11.2008 do 28.2.2010, teda v čase uzavretia zmluvy (ďalej len Občiansky zákonník),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné

ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1. mája 2014, orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú

zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť
premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrhu navrhovateľa
nie je možné vyhovieť a je potrebné ho zamietnuť. Je nepochybné, že medzi navrhovateľom a odporcom
vznikol na základe Zmluvy o úvere č. 220091728 úverový vzťah. Predmetnú úverovú zmluvu predloženú

v tomto konaní uzatvoril navrhovateľ s odporcom podľa § 497 Obchodného zákonníka a zároveň je
potrebné na danú zmluvu aplikovať zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, keďže odporca
uzatváral zmluvu ako spotrebiteľ. Takisto uvedenú zmluvu ako spotrebiteľskú definuje Občiansky
zákonník, ktorý medzi spotrebiteľské zmluvy zaraďuje všetky zmluvy bez ohľadu na právnu formu, ktoré
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Keďže zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. v znení

účinnom od 1. mája 2014, ktorý je špeciálnym zákonom vo vzťahu k Občianskemu zákonníka a má pred
ním prednosť, zaviedol povinnosť súdu prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských zmluvách ex offo, tak
súd musel posúdiť či pohľadávka navrhovateľa nie je premlčaná. Je nutné poukázať na to, že uvedený
zákon neobsahuje žiadne prechodné ustanovenia k uvedenému zákonnému ustanoveniu a preto je
ho potrebné aplikovať s účinnosťou od 1. mája 2014 vo všetkých konaniach. V návrhu navrhovateľ

uviedol, že dňa 2.3.2010 sa stal splatným celý dlh. V súlade s § 103 Občianskeho zákonníka, ak sa
pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba
odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Premlčacia doba teda začala plynúť najneskôr nasledujúci deň
po dni, v ktorom bola vyhlásená splatnosť úveru, teda začala plynúť najneskôr dňa 3.3.2010, keďže
z návrhu ani z príloh nie je možné určiť presný dátum splatnosti splátky, na základe ktorej došlo k

vyhláseniu splatnosti úveru. Vzhľadom na to, že ide o spotrebiteľský vzťah, tak súd dĺžku premlčacej
doby posudzoval podľa Občianskeho zákonníka, keďže Občiansky zákonník stanovuje všeobecnú
trojročnú premlčaciu dobu, ktorá je pre spotrebiteľa nepochybne výhodnejšia ako všeobecná štvorročná
premlčacia doba obsiahnutá v Obchodnom zákonníku. Trojročná premlčacia doba teda uplynula pred
tým ako si navrhovateľ uplatnil právo na súde podaním návrhu dňa 16.6.2014, teda návrh podal v dobe,

kedy pohľadávka navrhovateľa už bola premlčaná a aj keď právo navrhovateľa na úhradu pohľadávky
nezaniklo, tak súd mu toto právo v súdnom konaní nemôže priznať a návrh navrhovateľa preto zamietol
v celom rozsahu.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo

veci úspech nemal.O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a odporcovi náhradu
trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, dvojmo.

Základnýmináležitosťamiodvolaniasú:všeobecnénáležitosti(Zpodaniamusíbyťzjavné,ktorémusúdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie
treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet

rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205
a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.