Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, March 25, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/728/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5413207676
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5413207676.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd Žilina, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku

a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci navrhovateľa:
Spoločenstvo vlastníkov bytov "Spoločenstvo Na Sihoti 1162", IČO: 36138614, so sídlom Na Sihoti
1162, Dolný Kubín, právne zastúpené JUDr. Petrom Škerlíkom, advokátom so sídlom v Y. M., J. Q.
XXXX/X, proti odporcom: 1/ P. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. M. - X. V., O. F. XXXX/XX, zastúpený
splnomocneným zástupcom Jánom Škyvrom nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. M. - X. V., O. F. XXXX/XX,
2/ mal. R. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. M. - X. V., X. XXXX/XX, zastúpený zákonným zástupcom L.
X. nar. XX.XX.XXXX, Y. M. - X. V., O. F. XXXX/XX, o zaplatenie 1.195,76 EUR s príslušenstvom, na

odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín, č. k. 8C/4/2014-85 zo dňa 15.
mája 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, pokiaľ zamietol návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy
200 Eur p o t v r d z u j e .

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, pokiaľ zamietol návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy
380,71 Eur s príslušenstvom a poplatku z omeškania 0,05 % denne zo sumy 112 Eur od 01.01.2013

do 28.01.2013, zo sumy 98 Eur od 01.04.2013 do 30.04.2013, zo sumy 210 Eur od 01.05.2013 do
31.05.2013 a zo sumy 322 Eur od 01.06.2013 do 06.06.2013 z r u š u j e a v tomto rozsahu mu vec
v r a c i a na ďalšie konanie.

Rozsudok okresného súdu v ostatnej časti nenapadnutej odvolaním z o s t á v a n e d o t k n u t ý .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal odporcov v rade 1/ a 2/ zaplatiť navrhovateľovi spoločne a
nerozdielne sumu 615,05 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne a so zmluvnou pokutou
vo výške 0,05 % denne zo sumy 322 Eur od 07.06.2013 do 30.06.2013, zo sumy 434 Eur od 01.07.2013

do 11.07.2013, zo sumy 741,71 Eur od 12.07.2013 do 17.07.2013, zo sumy 134 Eur od 18.07.2013 do
31.07.2013, zo sumy 230,21 Eur od 01.08.2013 do 31.08.2013, zo sumy 326,42 Eur od 01.09.2013 do
30.09.2013, zo sumy 422,63 Eur od 01.10.2013 do 31.10.2013, zo sumy 518,84 Eur od 01.11.2013 do
30.11.2013 a úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne spolu so zmluvnou pokutou 0,05 % denne zo
sumy 615,05 Eur od 01.12.2013 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O trovách konania si
vyhradil, že bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Pokiaľ ide o výrok, ktorým vyhovel návrhu navrhovateľa, svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že za rok

2013 boli preddavkové platby (do fondu opráv a na úhradu za plnenia) týkajúce sa bytu odporcov určené
za obdobie mesiacov 01/2013 až 07/2013 vo výške 112 Eur a od 01.08.2013 vo výške 96,21 Eur. V
roku 2013 zaplatili dve platby vo výške 350 Eur dňa 28.01.2013 a 300 Eur dňa 17.07.2013. Odporcovia
preddavkové mesačné platby za byt neplatili riadne a včas ani v predošlých rokoch. Pri úhradách platiebza byt, ako to vyplýva z výpisu účtu spoločenstva neuvádzali, že ide o platbu za konkrétny mesiac či
mesiace, resp. inú konkretizáciu poukázanej platby. V prípade, že platba takto nie je špecifikovaná,
priradí sa na najstaršie splatný záväzok, čo je navrhovateľom zavedený dlhoročný postup a zároveň aj

logický, aby nenabiehala pre vlastníkov bytov penalizácia. Z vyúčtovania za rok 2012 vyplýva, že za
uvedený rok odporcovia celkovo uhradili 1.150 Eur a skutočné náklady na byt na základe vyúčtovania
predstavovali výšku 1.064,01 Eur. Do skutočných nákladov v sumarizácii bol zarátaný aj nedoplatok
vo výške 393,70 Eur za predchádzajúci rok 2011, na základe vyúčtovania, teda celkovo nedoplatok
činil 1.457,71 Eur. Do vyúčtovania boli zahrnuté aj penále za omeškanie platieb pri použití sadzby

0,05 % denne vo výške 73 Eur, čo je neoprávnená pohľadávka, a preto ju nezohľadňoval vo vzťahu k
uplatnenému nároku na príslušenstvo za čas od 12.07.2013 do 17.07.2013. Predmetný nedoplatok sa
stal v zmysle úpravy uvedenej v článku IX. bod 4 štatútu splatný 11.07.2013, keď predmetné vyúčtovanie
bolo zástupcovi odporcov doručené 11.06.2013. Odporcovia boli povinní v roku 2013 zaplatiť mesačné
preddavkové platby za byt vo výške 1.265,05 Eur (7 x 112 Eur, 5 x 96,21 Eur) + nedoplatok za rok
2012 vo výške 307,71 Eur (bez penále 73 Eur), t.j. spolu 1.572,76 Eur. Celkovo zaplatili 650 Eur.

Úhrada vo výške 350 Eur zo dňa 28.01.2013 bola súdom zohľadnená na úhradu zálohových platieb za
rok 2013 za mesiace 01/2013 až 03/2013 a zostávajúca časť vo výške 14 Eur na úhradu za mesiac
04/2013. Platba vo výške 300 Eur z 17.07.2013 bola priradená, na rozdiel od navrhovateľa, ktorý ju
započítal na nedoplatok za rok 2012, na úhradu zálohových platieb, s ktorými boli odporcovia v čase jej
úhrady už v omeškaní, t. j. na úhradu časti splátky za mesiac 04/2013 vo výške 98 Eur, časti splátky za

mesiac 05/2013 splatnej do 30.04.2013 vo výške 112 Eur a časti splátky za 06/2013 splatnej 31.05.2013
vo výške 90 Eur, nakoľko splatnosť nedoplatku za rok 2012 nastala až 11.07.2013. Preto nedoplatok
za rok 2012 ostal neuhradený, rovnako aj časť zálohových mesačných platieb za mesiac 06/2013 v
zostávajúcej výške 22 Eur, za mesiac 07/2013 vo výške 112 Eur a za mesiace 08 až 012/2013 vo výške
481,05 Eur (5 x 96,21 Eur). Celková výška neuhradených zálohových platieb za rok 2013 predstavuje

sumu 615,05 Eur. Preto v tejto časti súd návrhu navrhovateľa vyhovel. Rovnako priznal z omeškaných
úhrad na zálohových platbách (z tých, ktoré neboli uhradené vôbec, resp. boli hradené v omeškaní ich
zúčtovaním s platbami vo výške 350 Eur a 300 Eur) úroky z omeškania v zákonnej výške podľa § 517
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.. Úroky z omeškania
uplatňované nad rámec ich zákonnej výšky zamietol, nakoľko ich nemožno priznať. Rovnako priznal

podľa § 544 Občianskeho zákonníka aj zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne, nakoľko táto sankcia
bola schválená od 06.06.2013 potrebnou väčšinou vlastníkov bytov, a to v zmysle článku VII. ods. 1
písm. d/ Štatútu spoločenstva upravujúceho sankcie v dôsledku omeškania vlastníka bytu, a to tak, že
vlastník je povinný v prípade omeškania s platbami zaplatiť spoločenstvu úrok z omeškania vo výške
0,025 % denne z dlžnej čiastky a zároveň je v prípade omeškania s platbami povinný zaplatiť aj zmluvnú

pokutu vo výške 0,05 % denne z dlžnej čiastky za každý deň omeškania.
V zmysle obsahu žaloby a doplňujúcich prednesov zástupcu navrhovateľa uplatnená pohľadávka v
celkovej výške 1.195,76 Eur pozostáva z nároku na zaplatenie neuhradených zálohových platieb
za byt za rok 2013 vo výške 995,76 Eur (predmetom žaloby nie je neuhradený nedoplatok za rok
2012 vo vyúčtovanej výške 380,70 Eur, nakoľko tento navrhovateľ považoval za splatený z platieb

odporcov hradených v roku 2013 vo výške 350 Eur a 300 Eur) a z nároku na zaplatenie sankcií
vyúčtovaných upomienkami v celkovej výške 200 Eur. Nárok v rozsahu 380,71 Eur zamietol, nakoľko
ho navrhovateľ považoval za zaniknutý započítaním s úhradami odporcov uskutočnených v roku 2013.
Rovnako zamietol zaplatenie sankcií vo výške 200 Eur za spoplatnené upomienky zo dňa 12.08.2013,
11.09.2013 a 15.10.2013, doručené zástupcovi odporcov, nakoľko sa jedná o nárok uplatnený v rozpore

s dobrými mravmi, predstavujúci neprimerane vysokú sankciu za omeškanie vlastníka bytu s peňažným
plnením. Úprava sankcie vôbec nezohľadňuje výšku dlhu, môže predstavovať niekoľkonásobok výšky
plnenia, s ktorým je vlastník bytu v omeškaní. V prípade omeškania vzniká navrhovateľovi nárok na
zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške a zároveň, na základe uznesenia navrhovateľa z
06.06.2013 aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % denne, t.j. 18,25 % ročne. Tieto

sankcie vo forme úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty, si navrhovateľ voči odporcom v tomto konaní
aj uplatnil. Sankcia vo forme spoplatnených upomienok by bola treťou formou sankcie postihujúcou
rovnaké protiprávne konanie. Príslušenstvo pohľadávky predstavujúce poplatok z omeškania vo výške
0,05 % denne uplatnený z omeškaných plnení za obdobie od 01.01.2013 do 06.06.2013 v celom rozsahu
zamietol, nakoľko poplatok z omeškania je možné priznať podľa § 697 Občianskeho zákonníka v spojení

s § 4 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. len v prípade omeškania nájomcu s úhradou nájomného a
spojených úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a pri všetkých ostatných pohľadávkach z
dôvodu omeškania s peňažným plnením, je možné priznať sankciu vo forme úrokov z omeškania. Ztýchto istých dôvodov nebol priznaný ani poplatok z omeškania vyčíslený vo vyúčtovaní za rok 2012
vo výške 73 Eur.

V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku vo výroku, ktorým vo zvyšku súd návrh navrhovateľa
zamietol, podal odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že súd nesprávne vyhodnotil skutkový stav, keď
konštatoval, že predmetom žaloby nie je neuhradený nedoplatok za rok 2012 v sume 380,71 Eur. Nie
je pravda, že navrhovateľ sumou 300 Eur kompenzoval dlh vo výške 380,70 Eur. V žalobnom petite je
18.07.2013 suma 814,71 Eur znížená na sumu 514,71 Eur z dôvodu prijatej úhrady 300 Eur, a nie z

dôvodu úhrady, či započítania zostatku nedoplatku vyúčtovania v roku 2012. Že sa jedná o nepresnosť,
je zrejmé aj zo žalobného návrhu a príloh k žalobnému návrhu. Že si uplatňuje úroky z omeškania z
nedoplatku za rok 2012 len od 12.07.2013 s istinou a uplatneným nárokom, nemá nič spoločné. Úroky
uplatnil pre neho nevýhodnejšie, teda dovolené, čo v tomto prípade považuje za podstatné. Krajné
posúdenie je vždy výlučne vecou súdu, ak teda žalobou evidentne uplatňoval sumu, ktorá vzhľadom na
započítaný nedoplatok bola dotknutá vyúčtovaním roku 2012, ak súd mal taký názor, aký prezentoval

v odôvodnení rozsudku, potom mal priznať predmetný nedoplatok titulom nedoplatku za rok 2012. Zo
žaloby je totiž zrejmé, že sumu, ktorá je uplatnená, mu odporcovia jednoznačne dlhovali a dlhujú, čo je
preukázané vykonaným dokazovaním.
Uplatnenie poplatku z omeškania vo výške 73 Eur za rok 2012 je zákonné, pretože bol uplatnený na
základe jeho štatútu, ktorý bol schválený ako interná norma vlastníkmi bytov a nebytových priestorov.

Vlastníkom bytov a nebytových priestorov dáva právny poriadok SR a osobitne Zákon č. 182/1993 Z. z.
značnúmieruautonómieajprirozhodovaníotom,akésankciebudúuplatňovanévočinedisciplinovaným
vlastníkom bytov. Ak si takéto sankcie vlastníci bytov riadne schvália, potom sú príjmom a možno ich
považovať za príjem podľa § 10 ods. 2 písm. e/ Zákona o vlastníctve bytov. To, že prostredníctvom
zhromaždenia vlastníkov bytov zhodou okolností bola schválená sankcia v štatúte v takej istej výške,

ako bola pre nájomcov určená Nariadením vlády č. 87/1995 Z. z., tak to bolo učinené len a len z
dôvodu, aby demonštroval, že výška sankcie je primeraná. Zmluvná pokuta sa pred prijatím uznesenia
06.06.2013uvádzalapodnázvompoplatokzomeškania.Tátoskutočnosťaleničnemenínaskutočností,
že poplatok plnil rovnakú funkciu, bol rovnakým spôsobom schválený a bol prejavom kvalifikovanej
väčšiny vlastníkov bytov. Či už sankciu nazveme poplatok z omeškania, alebo zmluvná pokuta - právny

princíp nároku je ten istý.
Pokiaľ ide o poplatky za upomienky, zhromaždenie vlastníkov bytov dňa 06.06.2013 prijalo uznesenie č.
4, ktorým sa rozhodlo stimulovať vlastníka bytu, ktorý neplatí zálohové platby do fondu. Prvá upomienka
je bezplatná (každý môže opomenúť a tak náklady na jej vyhotovenie a doručenie idú na vrub všetkých),
druhá je spoplatnená sumou 30 Eur, tretia sumou 70 Eur a štvrtá sumou 100 Eur. Pritom druhá a

ďalšie upomienky sa zasielajú len tomu, kto absolútne na prvú a následne ďalšie upomienky nereaguje.
Nestotožňuje sa s názorom, že ich priznanie by bolo v rozpore s morálnymi pravidlami, resp. že
by išlo o konanie treťou sankciou. Predchádzajúce sankcie sú za omeškanie s plnením peňažného
dlhu, upomienky sú prostriedkom na upozorňovanie, že vlastník bytu nezaplatil a že je potrebné riešiť
uhrádzanie príspevkov a najmä nedoplatkov na príspevkoch do fondu prevádzky, údržby a opráv.

Cieľom upomienok je primäť dlžníka aspoň ku komunikácii, majú motivovať vlastníka bytu, aby situáciu
riešil. Takto sa snaží predísť zbytočnému navyšovaniu dlhov o súdne trovy, exekučné poplatky, trovy
právneho zastúpenia a podobne. Poplatok za upomienku má do istej miery sankčný charakter, ako
majú upomienky peňažných ústavov, mobilných operátorov a iných subjektov, kde sa tieto poplatky
pohybujú nezriedka do 50 Eur za jednu upomienku. Akákoľvek sankcia, ktorá je symbolická sa spravidla

míňa účinku. Z uvedených dôvodov navrhuje v napadnutej časti rozsudok okresného súdu zrušiť a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie, prípadne zmeniť napadnutý prvostupňový rozsudok tak, že žalobe bude
vyhovené v celom rozsahu.

Odporcovia sa vyjadrili k odvolaniu navrhovateľa, ktorí uviedli, že súd správne vyhodnotil skutkový stav,

keď konštatoval, že predmetom žaloby nie je neuhradený nedoplatok za rok 2012 v sume 380,71 Eur.
Poukázali nato, že navrhovateľ nesprávne vždy robil vyúčtovanie za kalendárne roky 2009 až 2012, keď
do vyúčtovania kumuloval aj platby z predchádzajúcich období ako nedoplatky. Uvedený nedoplatok
považujú za premlčaný. Rovnako sa stotožňujú s názorom súdu, že suma 73 Eur je neoprávnená
pohľadávka navrhovateľa. Uvedenú sumu totiž navrhovateľ nijakým spôsobom nedokladoval, z akých

dôb a súm vychádzal pri tomto výpočte. K poplatkom za upomienky uviedli, že práva a povinnosti
vlastníkov bytov a prípadné sankcie majú byť uvedené v zmluve o spoločenstve vlastníkov bytov.
Navrhovateľ nemôže podľa právnych predpisov platných v Slovenskej republike určovať práva a
povinnosti vlastníkom bytov nad rámec určenej zmluvou o spoločenstve a Zákonom č. 182/1993 Z. z..Preto ako dôkaz nezohľadňujú tzv. štatút spoločenstva, ktorý je voči nim neúčinný, nakoľko v Zákone č.
182/1993 Z.z. nie je zmienka, že spoločenstvo ako právny subjekt si bude vydávať štatút. Do skutočného
omeškania zálohových platieb sa môžu dostať až doručením vyúčtovania za príslušný kalendárny rok, v

ktorom je uvedená skutočná spotreba a suma zaplatených záloh. Navrhovateľ nemá nárok na vyplatenie
takých sankcií, ako uvádza vo svojom žalobnom návrhu. Navrhovateľ sa vo svojich vyúčtovaniach
dopustil matematických a logických chýb, preto jeho návrhy na vyplatenie sankcií by mal odvolací súd v
celom rozsahu zamietnuť. Podľa ich názoru návrh navrhovateľa je zmätočný, nejasný, neurčitý, a preto
navrhujú tento zamietnuť, alebo vec zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Tiež poukázali

na vyúčtovanie za rok 2013, ktorý im bol doručený dňa 02.06.2014, pričom nedoplatok predstavoval
sumu 251,74 Eur. Z výpisu registra navrhovateľa vyplýva, že členská schôdza naozaj nie je orgánom
navrhovateľa. Majúc zato, že W. M. nie je oprávnená konať v mene spoločenstva - navrhovateľa.

Krajský súd ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
proti rozhodnutiu proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie okresného súdu
v rozsahu ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok okresného súdu v
napadnutej časti, pokiaľ zamietol návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 200 Eur potvrdil. V napadnutej
časti, pokiaľ zamietol návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 380,71 Eur s príslušenstvom a poplatku z
omeškania 0,05 % denne zo sumy 112 Eur od 01.01.2013 do 28.01.2013, zo sumy 98 Eur od 01.04.2013

do 30.04.2013, zo sumy 210 Eur od 01.05.2013 do 31.05.2013 a zo sumy 322 Eur od 01.06.2013 do
06.06.2013 zrušil a v tomto rozsahu mu vec vrátil na ďalšie konanie. V ostatnej časti nenapadnutej
odvolaním zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Odvolací súd sa nestotožnil s názorom okresného súdu, že predmetom žaloby nebol nedoplatok za

rok 2012 v sume 380,71 Eur, a preto v tomto rozsahu žalobu navrhovateľa zamietol. Pri uplatňovaní
nároku navrhovateľa je potrebné vychádzať z celého obsahu žalobného návrhu. Navrhovateľ v žalobe v
časti označenej III. uviedol, že odporcovia za obdobie od 31.12.2012 do 30.11.2013 boli povinní zaplatiť
zálohový predpis v celkovej výške 1.645,76 Eur (12 mesačných zálohových predpisov a nedoplatok
vyúčtovania roku 2012 v sume 380,71 Eur), pričom vykonali úhrady dňa 28.01.2013 vo výške 350 Eur

a 17.07.2013 vo výške 300 Eur. Z uvedeného kontextu je zrejmé, že predmetom žalobného návrhu bol i
nedoplatok za rok 2012, ako to navrhovateľ aj v priebehu celého konania vo veci do zápisnice uvádzal a
prezentoval. To, že okresný súd uhradené platby vo výške 350 a 300 Eur započítal na preddavky na rok
2013 na rozdiel od navrhovateľa, ktorý mal predmetné platby započítať aj na nedoplatok v roku 2012
na veci nič nemení. V tejto sume nedoplatku je i suma 73 Eur ako zmluvná pokuta, ktorú okresný súd

nepriznal aj z nižšie uvedených dôvodov.

Rovnako sa odvolací súd nestotožnil so záverom okresného súdu, že navrhovateľovi nepripadá nárok
na priznanie sankcie, ktorú mal vo svojom štatúte do 06.06.2013 označenú ako poplatok z omeškania.
Zmluvná pokuta je jedným z právnych prostriedkov slúžiacim na zabezpečenie zmluvnej povinnosti.

Zo štatútu navrhovateľa platného do 06.06.2013 je zrejmé, že išlo o sankciu, ktorá bola dojednaná
určite, bola jasne vymedzená zmluvná povinnosť a výška zmluvnej pokuty, ktorá bola dojednaná v
percentách z dlžnej sumy, a to 0,05 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania. Uvedený štatút
bol prijatý a schválený zhromaždením vlastníkov dňa 13.05.2014. V zmysle článku III. tohto štatútu
najvyšším orgánom spoločenstva je zhromaždenie spoločenstva a tvoria ho všetci vlastníci bytov a

nebytových priestorov. Do výlučnej pôsobnosti zhromaždenia patrí okrem iného najmä schvaľovať
a meniť štatút spoločenstva. Pri posudzovaní platnosti prijatej sankcie v predmetnom štatúte nie je
rozhodujúce jeho označenie, ale jeho obsah a vôľa toho, kto ho urobil. Aj keď v štatúte navrhovateľa bola
predmetná sankcia označená ako poplatok z omeškania, neznamená to bez ďalšieho, že dojednanie
majetkovej sankcie za porušenie konkrétnej povinnosti bez tohto označenia nespĺňa podmienky, ktoré

zákon vyžaduje pre platné dojednanie zmluvnej pokuty. Podľa názoru odvolacieho súdu v článku VII.
bod 2 písm. d/ štatútu navrhovateľa boli vymedzené povinnosti, nesplnenie ktorých bude sankcionované
určitým majetkovým postihom. Podľa § 10 ods. 1 zák.č. 182/1993 Z.z., vlastníci bytov a nebytových
priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy
poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa

mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Podľa § 10 ods. 3
veta prvá zák.č. 182/1993 Z.z. z fondu prevádzky, údržby a opráv sa predovšetkým financujú výdavky
spojené s nákladmi na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu,
spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu,modernizáciu a rekonštrukciu domu. Z uvedeného je zrejmé, že tieto preddavky musia byť hradené
zálohovo vopred, aby do vyúčtovania bola zabezpečená prevádzka spoločných priestorov, výťahu a pod.
(napr. platenie zálohu za elektriku). Preto bolo na vôli všetkých spoluvlastníkov schváliť si určitú sankciu

voči osobám, ktoré si uvedenú povinnosť nebudú riadne plniť. To, že v štatúte bola daná sankcia iba
nesprávne pomenovaná svedčí aj skutočnosť, že vo vyúčtovaní za rok 2012 na druhej strane tohto
dokumentu je rozúčtovaná sankcia podľa dní omeškania odporcov s platením zálohových platieb a je
pomenová ako zmluvná pokuta.

Pretožeokresnýsúdvychádzalzinéhoprávnehonázoru,apretoneskúmalsplnenievecnýchpodmienok
pre vznik uplatneného práva, odvolací súd jeho rozhodnutie v tejto časti podľa § 221 ods. 1 písm. h/
O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní sa bude musieť okresný súd zaoberať, či
boli splnené podmienky pre vznik uplatnenej sankcie navrhovateľom a rovnako vyúčtovaním nedoplatku
za rok 2012.

Na druhej strane odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením okresného súdu, pokiaľ
ide o uplatnenú sankciu - 200 Eur za písomné upomienky zasielané odporcom. V danom prípade by
sa jednalo o tretiu sankciu za porušenie tej istej povinnosti, čo by bolo v rozpore s dobrými mravmi tak,
ako to odôvodnil okresný súd vo svojom rozhodnutí. Navrhovateľovi by v tomto prípade pripadal nárok
na zaplatenie skutočných vecných nákladov na predmetné upomienky, ktoré náklady však navrhovateľ

v konaní nepreukázal. Preto okresný súd v tejto časti správne rozhodol, keď jeho žalobu zamietol a
odvolací súd rozhodnutie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako vecne správne a v
plnom rozsahu poukazuje na odôvodnenie okresného súdu, s ktorým sa stotožňuje.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.