Rozsudok Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Trnava

Judgement was issued by JUDr. Renáta Mihalíková

Judgement form – Rozsudok

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 6Cb/30/2008
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2105221087

Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Mihalíková

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2015:2105221087.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou, v právnej veci navrhovateľa:
Československá obchodná banka, a. s., so sídlom Michalská 18, Bratislava, IČO: 36 854 140 proti
odporcom: 1. K. R., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom I. XXXX/XX, H. a 2. I. R., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom

I. XXXX/XX, H., o zaplatenie 4 306,26 eur (pôvodne 129 730,26 Sk) s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporcovia 1. a 2. sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 3 059,94 eur s
úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne od 26.09.2005 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Odporca 1. je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 79,91 eur s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne
od 01.08.2005 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Odporcovia 1. a 2. sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo
výške ako bude uvedená v písomnom vyhotovení tohto rozsudku, a to do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, doručeným pôvodne Okresnému súdu Trnava, dňa 28.09.2005 sa navrhovateľ domáhal
od odporcov zaplatenia sumy 4 306,26 eur (pôvodne 129 730,45 Sk) s prísl. titulom nesplateného
úveru, ktorý poskytol odporcom na základe zmluvy o ČSOB spotrebiteľskom úvere č. 244123 zo dňa

26.03.2004.

Uznesením tunajšieho súdu č.k. 6Cb/30/2008 - 168 zo dňa 12.09.2014 súd konanie v časti o zaplatenie
úroku z omeškania prevyšujúceho 9 % ročne zo sumy 3 168,85 eur od 26.09.2005 do zaplatenia a úroku
z omeškania prevyšujúceho 9 % ročne zo sumy 591,84 eur od 26.09.2005 do zaplatenia, zastavil a
zároveň pripustil zmenu návrhu.

V dôsledku reorganizácie súdnictva, je predmetné konanie od 01.01.2008 vedené na Okresnom súde
Piešťany.Okresný súd Trnava vydal vo veci dňa 02.11.2005 platobný rozkaz č.k. 23Rob/40/2005 - 24, ktorým v
plnom rozsahu vyhovel podanému návrhu. V dôsledku včas podaného odporu bol uvedený platobný
rozkaz zrušený a vo veci bolo nariadené pojednávanie.

Odporcovia v podanom odpore s podaným návrhom nesúhlasili a namietali existenciu predmetného
nároku navrhovateľa, ktorý považovali za nepreukázaný a nedôvodný. Uviedli, že dňa 26.04.2005
podal odporca 1. oznámenie na W. W. a K. C.W., o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol
spáchaný trestný čin na základe ktorého podľa odporcov existuje dôvodné podozrenie, že menovaní
vylákali peňažné prostriedky poskytnuté z predmetného spotrebiteľského úveru od odporcov na základe

trestného činu. Výsledok tohto konania, tak bude podľa odporcov, závislý na výsledku uvedeného
trestného konania, preto navrhli prerušenie vedeného konania do právoplatného skončenia trestného
konania.

Odporkyňa 2. na pojednávaní konanom dňa 26.09.2006 uviedla, že nie je ochotná tento úver splácať
z dôvodu, že si tieto peniaze vôbec neužila, pretože len čo vyšli z banky už tam boli tí ľudia, ktorí sú
obžalovaní a zobrali im peniaze. Tieto osoby to v banke podľa nej aj vybavovali, boli tam prichystané

papiere a ona s manželom (odporcom 1.) to len podpísali. Trestné oznámenie podali až po vyše roku,
pretože odporca 1. jej tvrdil, že to splatia.

Súd dopytom zo dňa 19.07.2010 vyzval odporcov, aby súdu oznámili v akom štádiu je trestné konanie
v trestnej veci vydierania, ktorého sa mali podľa odporcov dopustiť nimi menované osoby, t.j. W. W. O.
K. C. a zároveň, aby predložili listinné dôkazy týkajúce sa uvedeného trestného konania. Na túto výzvu

odporcovia nereagovali.

Následne písomným podaním zo dňa 28.07.2010 navrhovateľ uviedol, že trestné konanie je vedené na
Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom a to voči odprcom, pod sp. zn. 2T/144/2008, pre trestný čin
úverového podvodu.

Z pripojeného rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 2T/144/2008 - 647 zo dňa

04.07.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.07.2013, súd zistil, že odporca 1. bol uznaný vinným
zo spáchania trestného činu úverového podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 odsek 2, § 250a odsek
1, odsek 3 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 04.02.2004 v pobočke Istrobanka,
a.s. v Novom Meste nad Váhom spoločne s odporkyňou 2., ktorej trestná vec bola vylúčená na
samostatné konanie, požiadali o poskytnutie spotrebného účelového úveru vo výške 400 000 Sk a k tejto

žiadosti predložili falošné výplatné pásky. Následne dňa 01.03.2004 predložili k žiadosti falošný doklad o
účelovosti použitia úveru, na základe žiadosti došlo k uzavretiu úverovej zmluvy č. 85366-338140/4900 a
k následnému vyplateniu hotovosti obvineným, pričom obvinení riadne a včas neplnili dohodnuté splátky
úveru čím Istrobanke a.s. (v súčasnosti ČSOB, a.s.), spôsobili škodu vo výške 431 412,10 Sk. Zároveň
súd poškodenú spoločnosť ČSOB, a.s. (právny nástupca Istrobanky, a. s.), s nárokom na náhradu škody

odkázal na občianske súdne konanie.

Z uvedených skutočností vyplýva, že predmetné trestné konanie sa týkalo inej úverovej zmluvy (iné
číslo úverovej zmluvy) ako aj inej výšky poskytnutého úveru než je predmetom tohto konania, pričom
skutočnosti tvrdené odporcami o tom, že mali byť vydieraní pri poskytovaní resp. uzavretí zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, ktorý je predmetom tohto konania, neboli preukázané žiadnym spôsobom.

Zo zmluvy o ČSOB spotrebiteľskom úvere zo dňa 26.03.2004 vyplýva, že odporcovia ju uzavreli ako
spoludlžníci, a na jej základe im bol poskytnutý úverový limit do výšky 100 000 Sk (3 319,39 eur) s tým,
že peňažné prostriedky sa mohli čerpať ku dňu 26.03.2004 a jednalo sa o bezúčelový úver. Podľa bodu
IV. zmluvy vyčerpaný a nesplatený úver alebo jeho časť sa bude úročiť pevnou úrokovou sadzbou vo
výške 13,90 % ročne a RPMN bola uvedená vo výške 8,60 % ročne. Zároveň bol dohodnutý poplatok za

spracovanie úveru vo výške 1 000 Sk a poplatok za správu úveru vo výške 30 Sk mesačne. Splácanie
úveru bolo v zmysle bodu V. dohodnuté v 36-tich mesačných splátkach vždy 26. deň v mesiaci, prvá
splátka bola splatná 26.04.2004 a posledná splátka mala byť splatná 26.03.2007. Prvá až predposledná
splátka bola vo výške 3 412,91 Sk a posledná splátka mala byť vo výške 3 412,82 Sk. Podľa článku VI.zmluvy v prípade, že klient nedodrží termíny a výšku splátok alebo nesplatí ostatné peňažné záväzky z
tejto zmluvy, dohodli sa účastníci na úroku z omeškania vo výške 15 % ročne. Súčasťou úverovej zmluvy
boli obchodné podmienky veriteľa pre spotrebiteľské úvery.

V zmysle bodu 9.1 písm. a) zmluvy, v prípade, že nastane niektorá zo skutočností, ktorá znamená, či
vyvolá podstatnú zmenu podmienok, za ktorých bola zmluva uzavretá a ktorá môže podľa posúdenia
ČSOB ohroziť včasné a úplné splnenie záväzkov najmä: a) klient bude v omeškaní so splatením
akejkoľvek sumy voči ČSOB, prípadne inému subjektu, ktorý mu poskytol úver alebo vyhlásenia
klienta uvedené v zmluve sa ukážu ako nepravdivé, či nepresné alebo sa takými stanú, je ČSOB

oprávnená kedykoľvek potom oznámením odoslaným klientovi písomne vyhlásiť, že všetky pohľadávky
z poskytnutých úverov sú splatné ku dňu uvedenému v oznámení a po b) odstúpiť od zmluvy, čím sa
stávajú všetky záväzky klienta voči banke okamžite splatnými.

Z výpisu z úverového účtu odporcov vyplýva, že uplatnená pohľadávka pozostáva z istiny vo výške 95
464,73 Sk, úrokov vo výške 16 829,68 Sk, úrokov z omeškania vo výške 14 028,64 Sk, a rôznych
poplatkov vo výške 1 000 Sk.

Navrhovateľ poukázal nato, že nakoľko odporcovia poskytnutý úver nesplácali a boli v omeškaní s
vrátením viac než dvoch splátok a súčasne aj jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, úver
zosplatnil. Na bežnom účte odporcu 1. bol ku dňu 30.07.2005 debetný zostatok vo výške 2 407,40 Sk,
ktorý je úročený 20 % úrokom z omeškania ročne.

Z predloženej zmluvy o bežnom účte a balíku produktov služieb ČSOB pohoda súd zistil, že ju dňa

26.03.2004 uzavrel navrhovateľ s odporcom a na jej základe sa navrhovateľ zaviazal počnúc dňom
26.03.2004 zriadiť a viesť pre majiteľa účtu bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX a majiteľ účtu sa zaviazal
čerpať peňažné prostriedky a vystavovať platobné príkazy len do výšky voľných peňažných prostriedkov
na účte resp. do výšky zmluvne povoleného prečerpania. V prípade zmluvne nepovoleného prečerpania
bude vzniknutý debetný zostatok úročený debetnou úrokovou sadzbou vyhlasovanou ČSOB.

Uznesením č.k. 6Cb/30/2008 - 60 zo dňa 16.06.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť 10.07.2014, súd
pripustil, aby z konania vystúpil pôvodný navrhovateľ a na jeho miesto vstúpil súčasný navrhovateľ.

Z písomnej špecifikácie uplatnenej pohľadávky ku dňu 25.09.2005 ako bola tunajšiemu súdu doručená
11.02.2015 súd zistil, že odporcovia doposiaľ z poskytnutého úveru zaplatili sumu 259,45 eur (7 816,19
Sk).

Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z. z., o spotrebiteľských úveroch v znení platnom do 30.06.2006
(ďalej len zák. č. 258/2001 Z. z. v rozhodnom znení), veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2. zák. č. 258/2001 Z. z. v rozhodnom znení, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol

poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z. z. v rozhodnom znení, zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o
spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 2 písm. zák. č. 258/2001 Z. z. v rozhodnom znení, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem

všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmäa) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,

b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby

d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa,

g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,

i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej

miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z., pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o
spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa článku 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
zo dňa 05.04.1993 (ďalej len Smernica), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v

zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho
práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre
strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

V zmysle čl. 2 písm. b/ a c/ Smernice, spotrebiteľ znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách
podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo

povolaniu. Predajca alebo dodávateľ znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá v
zmluváchpodliehajúcichtejtosmernicikonáscieľomvzťahujúcimsakjehoobchodom,podnikaniualebo
povolaniu bez ohľadu na to či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

S poukazom na vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenia, súd právny vzťah medzi
účastníkmi, založený predmetnou zmluvou o ČSOB spotrebiteľskom úvere, posudzoval podľa zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, keďže túto zmluvu

uzavrelprávnypredchodcanavrhovateľaakoveriteľresp.dodávateľ,ktorýkonalvrámcipredmetusvojejobchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a odporcovia ako - fyzické osoby spotrebitelia, ktorí pri
uzatváraní predmetnej zmluvy nekonali v rámci podnikateľskej, či obchodnej činnosti.

Z formy a obsahu zmluvy je zrejmé, že ide o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára i

obchodné podmienky mal právny predchodca navrhovateľa vopred pripravené a dopisovali sa do nej
iba konkrétne údaje týkajúce sa odporcov, pričom odporcovia obsah zmluvy i všeobecných podmienok
nemohli ovplyvniť ani neovplyvnili. S poukazom na vyššie uvedené, je nevyhnutné právny vzťah medzi
účastníkmi posudzovať v zmysle právnej úpravy zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý stanovuje
špecifické náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 2 a 3 cit. zák.) .

Súd v predmetnú úverovú zmluvu skúmal aj z hľadiska, či obsahuje všetky náležitosti, ktoré vyžadujú

vyššie uvedené ustanovenia zákona 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. V zmluve absentuje
uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. a/ cit. zák.).
V zmluve samotnej je uvedená len výška mesačnej splátky úveru, bez rozčlenenia splátok úveru na
istinu, úroky a iné poplatky. Zároveň je v predmetnej zmluve uvedená úroková sadzba, ktorou je úver
úročený vo výške 13,90 % ročne a ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) je uvedená vo výške

8,60 % ročne.

Ročná percentuálna miera nákladov predstavuje celkové náklady spotrebiteľa vrátane úrokov a
iných poplatkov priamo spojených s úverom. Inak povedané, ročná percentuálna miera nákladov
predstavuje celkové náklady úveru pre klienta, ktoré obsahujú prvok úrokovej sadzby a prvok ostatných
súvisiacich nákladov. Pod ostatnými súvisiacimi nákladmi sa rozumejú náklady na zisťovanie informácií,

administratívu, prípravu dokumentov, záruky, poistenie úverov a pod.. Z uvedeného je zrejmé, že výška
RPMN nikdy nemôže byť nižšia ako výška úrokovej sadzby. V ideálnom prípade by sa hodnota RPMN
mala rovnať hodnote úrokovej miery. Ročná percentuálna miera nákladov je dôležitým kritériom pre
spotrebiteľa pri porovnaní úverov z hľadiska ich výhodnosti. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje

ako povinnú osobitnú náležitosť písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere ročnú percentuálnu mieru

nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zmyslom
uvedenej zákonnej úpravy je jednoznačne ochrana záujmov spotrebiteľa, ktorý na základe uvedeného
údaju vie zistiť cenu úveru a porovnávať medzi viacerými úvermi. Nie je naplnený zmysle uvedeného
zákon, ak je výška RPMN v zmluve síce uvedená, ale v nesprávnej výške v neprospech spotrebiteľa,
ako tomu bolo aj v prejednávanom prípade.

Z uvedených skutočností je zrejmé, že formulácia výšky ročnej percentuálnej miery nákladov uvedená v
zmluve vo výške 8,60 % ročne, pri súčasnej ročnej úrokovej sadzbe úveru 13,90 % ročne, nie je v súlade
s citovaným ustanovením zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko výpočet ročnej percentuálnej miery
nákladov pri spotrebiteľských úveroch nebol vykonaný v súlade s prílohou k citovanému zákonu. Pri
zisťovaní výšky ročnej percentuálnej miery nákladov je zrejmé, že ročná percentuálna miera nákladov pri

spotrebiteľskom úvere nemôže byť nižšia ako je úroková sadzba úveru, naviac keď zo zmluvy zároveň
vyplývajú ďalšie poplatky, a to za napr. za spracovanie úveru vo výške 1 000 Sk (33,19 eur), za správu
úveru vo výške 30 Sk (1 euro) mesačne. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že predmetná
zmluva, na základe ktorej poskytol spotrebný úver navrhovateľ odporcovi, nie je v súlade s ustanovením
§ 4 ods. 1 písm. g/ citovaného zákona, aj keď formálne je RPMN v zmluve uvedená avšak v nesprávnej

výške v neprospech spotrebiteľa. Na základe uvedeného nedostatku sa predmetný spotrebiteľský úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 4 ods. 2, písm. g/ zákona o spotrebiteľských úveroch).

So zreteľom na tento skutkový stav, vyhovel návrhu v časti o zaplatenie 3 059,94 eur ako výšky
samotného úveru t. j. sumy, ktorú odporcovia vyčerpali, ktorá v danom prípade predstavuje rozdiel
medzi poskytnutou finančnou hotovosťou 3 319,39 eur (100 000 Sk) a zaplatenými splátkami vo výške

259,45 eur, ktoré odporcovia uhradili. V prevyšujúcej časti súd podaný návrh ako nedôvodný zamietol.
Zároveň súd uložil odporcom povinnosť zaplatiť navrhovateľovi aj úrok z omeškania v zmysle 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka vo výške 6 % ročne o 26.09.2005 t.j. odo dňa nasledujúceho po zosplatnení
úveru, a vo zvyšku (výšky úrokov z omeškania) podaný návrh ako nedôvodný zamietol.Odporcovi 1. súd súčasne uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 79,91 eur, titulom debetného
zostatku na jeho bežnom účte, s úrokom z omeškania určeným podľa § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, a to odo dňa 01.08.2005 t.j. odo dňa nasledujúceho po vypovedaní zmluvy o bežnom

účte (30.07.2005) do zaplatenia a vo zvyšku (výšky úroku z omeškania) podaný návrh ako nedôvodný
zamietol.

Výšku úrokov z omeškania súd v podanom konaní posudzoval podľa § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. k prvému dňu omeškania, keďže medzi
účastníkmi sa (s poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie) jedná o spotrebiteľský právny vzťah.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia

jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu

v Trnave, trojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať

označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený

skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( §
205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny

nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.