Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2014

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 6C/181/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1407202602
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Ondrejáková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2014:1407202602.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky rozhodol samosudkyňou JUDr. Katarínou Ondrejákovou v právnej veci žalobkyne:

H. zastúpená advokátkou JUDr. Martou Vícenovou, AK Záhorácka 15B, Malacky, proti žalovanej: X. o
zaplatenie 4.315,21 Eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobkyne z a m i e t a.

Súd žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa svojím návrhom domáhala pôvodne proti žalovanej, ktorá podnikala na základe
živnostenského oprávnenia, podnikajúcej pod obchodným menom Pes pre teba, vrátenia kúpnej ceny
130.000,- Sk s 8,8% úrokom z omeškania od 01.09.2006 do zaplatenia a trov konania. Návrh zdôvodnila

tým, že dňa 30.03.2006 uzavrela so žalovanou ako podnikateľkou kúpnu zmluvu o kúpe psa so
špeciálnymvýcvikomvhodnote130.000,-Sk.IšloocvičenéhopsamenomO.,plemenonemeckýovčiak,
ktorý sa narodil v roku 2004 s preukazom totožnosti. Žalobkyňa ako nevidiaca požiadala Úrad práce
sociálnych vecí a rodiny v Detve o schválenie a zaplatenie kompenzačnej pomôcky. Následne zistila,
že predmetný pes má nedostatky a neslúži účelu, ku ktorému mal slúžiť. Nedokázala ho ovládať, pes
bol agresívny a nebol bezpečný pre okolie, napádal iných psov, vytrhol sa a pod. Uvedené skutočnosti
hneď po zistení telefonicky reklamovala u žalovanej, ktorá ju ubezpečovala, že pes sa časom zmení.

Keďže situácia sa nezlepšovala žalobkyňa chovanie psa opätovne reklamovala s tým, že psa chce vrátiť
a oznámila žalovanej, že požiadala o objektívne posúdenie jeho vlastností dve nezávislé inštitúcie a
to Občianske združenie „R.“ a C.h Y. Preskúšanie vykonal H., ktorý je inštruktor cvičiteľov oddelenia
výcviku vodiacich psov. Bolo vypracované podrobné hodnotenie v spolupráci s občianskym združením
„R.“ so záverom hodnotenia, že predmetný pes nespĺňa podmienky pre vodiaceho psa a je nevhodný
pre nevidiaceho ako vodiaci pes. Žalovaná si tohto psa po oboznámení sa s výsledkom preskúšania
neprevzala a kúpnu cenu nevrátila. Pes bol umiestnený v karanténnej stanici pre zvieratá vo Zvolene.

6C 181/2008
- 2 -
Žalovaná vo svojom vyjadrení uviedla, že s návrhom žalobkyne nesúhlasí. Nie je vedomá skutočnosti,
že by kompenzačná pomôcka podľa kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bol vodiaci pes O., bola
nevyhovujúca. Pes sa pri odovzdaní choval tak, ako pri výcviku a spolupracoval. Žalobkyňa bola
oboznámená s dvojmesačnou záručnou dobou, ktorá sa vzťahovala na zdravotný stav a vycvičenosť
vodiaceho psa za podmienky, že bude pes precvičovaný na pokyny, na ktoré má poslúchať a poskytovať

služby. Žalobkyňa jej pri telefonickej reklamácii a to po uplynutí reklamačnej doby uviedla, že psa
nepoužívaprekaždodennépotreby.Ztohodôvoduneuznalareklamáciutohtovodiacehopsa.Žalobkyňa
jej vodiaceho psa priviezla dňa 20.08.2006 pred rodinný dom žalovanej, kde ho prehodila cez plot,
čím porušila psychiku psa a spôsobila mu traumu. Dňa 20.09.2006 jej doručila písomnú reklamáciu,ktorú žalovaná neuznala, keďže bola uplatnená po reklamačnej dobe a so psom bolo nevhodne
zaobchádzané. Ďalšia reklamácia jej bola doručená dňa 01.12.2006 s vypracovaným hodnotením o
skúške vodiaceho psa pre nevidiacich, kde výsledok bol nevhodný pre vodenie nevidiacich. Aj túto

reklamáciu odporkyňa neuznala, pretože navrhovateľka nezvolila správny postup pri reklamácii, psa
ako výrobok najprv poškodila, porušila povinnosti majiteľa vodiaceho psa v tom, že ho musí neustále
precvičovať.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov prostredníctvom dožiadaných
súdov a to G., Z. G., H. N., U. F., oboznámil sa so žiadosťou o poskytnutie príspevku na kompenzácie,

rozhodnutím o priznaní peňažného príspevku na zaobstaranie pomôcky, dohodou o vrátení peňažného
príspevku, kúpnou zmluvou, faktúrou žalovanej č. 2006002, preukazom vodiace psa, odovzdávacím
a preberacím protokolom vodiaceho psa, povinnosťami vodiaceho psa, reklamáciou kompenzačnej
pomôcky, sťažnosťou na vodiaceho psa, živnostenským oprávnením žalovanej, oznámením o ukončení
podnikania, výzvou na prevzatie psa a vrátenie peňazí, výsledkami hodnotenia dvojice vodiaci pes a
nevidiaca, CD nosičom o preskúšaní, dokladom o umiestnení psa do karanténnej stanice, usmernením

Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, vyjadrení Inšpektorátu Slovenskej obchodnej
inšpekcie v Banskej Bystrici, potvrdeniami o členstve odporcu v združeniach, stanoviskom občianskeho
združenia „R.“ a C., spisom a zistil nasledovný skutkový stav.

Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, pracovisko Detva, č. D/2006/02036/7KA zo

dňa 17.03.2006 bol žalobkyni priznaný peňažný príspevok na zaobsta- ranie pomôcky v sume 130.000,-
Sk. Súčasťou rozhodnutia bola aj dohoda o vrátení peňažného príspevku, podľa ktorej sa žalobkyňa
zaviazala vrátiť pomôcku - psa so špeciálnym výcvikom, alebo peňažný príspevok na zaobstaranie
pomôcky alebo jeho pomernú časť, ak pomôcku pred uplynutím piatich rokov od poskytnutia peňažného
príspevku nebude využívať z dôvodu, že prestala plniť svoj účel. Pomôcku je povinná vrátiť, ak je

funkčná. V prípade, že pomôcku pred uplynutím piatich rokov od poskytnutia príspevku predá alebo
daruje je povinná vrátiť peňažný príspevok na zaobstaranie pomôcky alebo jeho časť. Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Zvolen uložil žalobkyni túto podmienku splniť
a akékoľvek iné nakladanie alebo prevod pomôcky je žalobkyňa povinná nahlásiť každú zmenu úradu
do 8 dní.

6C 181/2008
- 3 -

Dňa 30.03.2006 účastníčky podpísali kúpnu zmluvu, podľa ktorej sa žalovaná zaviazala dodať ako

predávajúca žalobkyni ako kupujúcej psa so špeciálnym výcvikom -
vodiaceho psa a kupujúca sa zaviazala zaplatiť predávajúcej dohodnutú kúpnu cenu 130.000,- Sk
(4.315,21 Eur). Ďalej bolo v kúpnej zmluve dohodnuté, že predávajúca sa zaviazala dodať psa do
konca januára 2006 s tým, že presný termín si účastníčky zmluvy spresnia. Ďalej sa v zmluve dohodli,
že predávajúca umožní kupujúcej vodiaceho psa riadne vyskúšať a fyzicky prevziať za prítomnosti

veterinárneho lekára. Právo na zaplatenie kúpnej ceny vznikne predávajúcej riadnym a včasným
splnením záväzku. Kupujúca nadobudne vlastníctvo k predmetu kúpy zaplatením kúpnej ceny.

Zároveň v ten istý deň podpísali odovzdávací a preberací protokol, podľa ktorého žalobkyňa ako
preberajúca prevzala od žalovanej ako odovzdávajúcej vodiaceho psa O. aj s preukazom pôvodu,

pasom spoločenského zvieraťa a služobným preukazom. V preberacom protokole je uvedené, že
žalovaná poskytuje žalobkyni dvojmesačnú záruku za vycvičenosť psa a jeho zdravotný stav a
poradenskú činnosť vždy na požiadanie žalobkyne.

Faktúru na úhradu kúpnej ceny žalovaná vystavila dňa 28.03.2006 a táto bola splatná dňa 11.04.2006.

Ku kúpnej zmluve žalovaná vystavila preukaz vodiaceho psa na meno O., nemecký ovčiak, nar.
XX.XX.XXXX, s uvedením dátumu skúšky dňa XX.XX.XXXX v Bratislave rozhodcom U. s poznámkou
„spôsobilý“ a listinu nazvanú práva a povinnosti držiteľa vodiaceho psa.

Podľa živnostenského listu žalovaná podnikala v čase od 01.12.2004 do 28.02.2011 pričom predmetom
jej živnosti bol výcvik psov, kúpa tovaru na účelu jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod)
a sprostredkovateľskej činnosti.Žalovaná pracovala ako cvičiteľka vodiacich psov pre nevidiacich od roku 1996 do roku 2003 v C. vo
výcvikovej škole pre vodiacich psov a vycvičila celkom 16 psov. Od roku 2003 až do konca roku 2005
pracovala ako cvičiteľka pre občianske združenie R..

V mesiaci august 2006 žalobkyňa spolu s pánom A. a jeho manželkou doviedli vodiaceho psa O. pred
dom žalovanej a aj napriek odmietnutiu jeho prevzatia nechali jej ho v predzáhradke domu.

Z potvrdenia o prevzatí psa súd zistil, že psa od žalovanej prevzali dňa 14.09.2006 G. a W..

V liste zo dňa 20.09.2006 nazvaným „ reklamácia kompenzačnej pomôcky o vrátenie vodiaceho psa“,
ktorý žalobkyňa zaslala žalovanej uviedla, že pes dobre nevodí, je agresívny
na psov a keď vidí psa, je pre žalobkyňu neovládateľný. Niekoľkokrát sa jej vytrhol z ruky a utekal za
psom. Na privolanie nereaguje. Z toho dôvodu predmetného psa reklamuje.
Dňa 29.09.2006 spísali obyvatelia bloku, v ktorom žalobkyňa bývala, sťažnosť na

6C 181/2008
- 4 -

vodiace psa O., ktorého vlastní z dôvodu, že je agresívny a bezdôvodne napáda okoloidúcich.

Dňa 12.11.2006 bol vodiaci pes O. preskúšaný rozhodcom H. podľa skúšobného poriadku občianskeho
združenia R.. Maximálny počet bodov za plnenie jednotlivých cvikov, ktoré mohol pes dosiahnuť bolo
345, minimálny počet, ktoré mal pes dosiahnuť bolo 276. Vodiaci pes dosiahol počet bodov 177
s výsledkom - nespôsobilý. Výsledkom celkového hodnotenia bol záver, že O. rozhodne nespĺňa
podmienky na vodiaceho psa a je nevhodný ako vodiaci pes pre nevidiaceho. V hodnotení je

uvedené, že pes O. nevodí ani pomaly, ani plynule - nevidiacu za sebou neprimerane ťahá, je nepozorný,
ľahko sa rozptyľuje. Tým, že nezastavuje kraje, okraje chodníkov, schody, je pre ňu nebezpečný.
Žalobkyňa má problém udržať jeho tempo a brzdiť ho. Je to náročné aj na jej fyzickú zdatnosť. Vzhľadom
na jej zdravotný stav nebude vôbec schopná
ho používať v zimných mesiacoch. O. má silne vyvinuté lovecké pudy - rozbehne sa za každý psom

a chová sa agresívne.

Na základe predmetného preskúšania bol dňa 15.11.2006 vodiaci pes O. umiestnený do karanténnej
stanice pre zvieratá vo Zvolene.

Žalobkyňa listom zo dňa 01.12.2006 vyzvala žalovanú na prebratie psa a vrátenie finančných
prostriedkov. V liste sa uvádza, že žalovaná na reklamáciu zo septembra 2006 žalobkyni oznámila,
že reklamácia je neopodstatnená. Oznámila žalovanej, že požiadala o posúdenie vlastností psa, a to
občianske združenie „R.“ , pričom preskúšanie psa vykonal H.. Bolo vypracované podrobné hodnotenie
vodiaceho psa a žalobkyne ako nevidiacej s výsledkom hodnotenia , že O. nespĺňa podmienky na

vodiaceho psa, je nevhodný ako vodiaci pes pre nevidiaceho. Z týchto dôvodov žiadala žalovanú o
prebratie psa a o vrátenie finančných prostriedkov v lehote 30 dní od doručenia listu.

Žalovaná listom z dňa 03.01.2007 oznámila žalobkyni, že jej reklamáciu neuznáva, keďže vodiaceho
psa nepoužívala pre potreby každodenného života, čím ho neprecvičovala, pričom skúšky poukázali na

nespôsobilosť psa. Okrem toho poukázal na uplynutie reklamačnej lehoty.

Žalobkyňa vo výpovedi uviedla, že už keď bol pes O. u nej na týždeň pred kúpou, upozornila žalovanú,
že ju nepočúva a snaží sa utekať za psami. Pri kúpe psa O. nebola upozornená na dvojmesačnú
reklamačnú dobu a nedostala žiadne poučenie ohľadne starostlivosti o psa. Kúpna zmluva a preberací

protokol jej neboli prečítané. Kúpnu cenu uhradil Úrad práce, sociálny vecí a rodiny v Detve priamo
na účet žalovanej. Žalobkyňa doposiaľ kúpnu cenu úradu práce nevrátila. Pokiaľ bola prvých 5 dní po
odovzdaní psa u nej v byte žalovaná, tak pes O. sa neprejavil. Po jej odchode, keď s ním išla von sa
vytrhol a ušiel za inými psami a vrátil sa až za pomoci iných ľudí. Z toho dôvodu psa precvičovala tak
každý druhý deň, chodievali s ním vonku, doma sa mu venovala každý deň. Taktiež na sústredení a

majstrovstvách vo výkone v júli 2006 sa Charon neprejavil, pretože tam bola odporkyňa. Aj tak však
nebol v poriadku, čo sa prejavilo na jeho umiestnení na majstrovstvách. Viackrát žalovanej volala, že
má s týmto psom problémy. Žalovaná ju6C 181/2008
- 5 -

upokojovala, že pes je mladý, že z toho vyrastie. Boli s ním však čoraz väčšie problémy, sťažovali sa
susedia. Na základe toho jej pán A. z C. odporučil vodiaceho psa O. vrátiť žalovanej nakoľko neslúži na
účel,naktorýbymal.PsabolaodovzdaťspoluspánomA..Žalovanáneboladoma,ajkeďjejniekoľkokrát
volala a jej manžel odmietol psa prevziať. Preto ho nechali v predzáhradke ich rodinného domu dňa
20.08.2006.

Pre problému s týmto psom sa žalobkyňa psychicky zrútila a v septembri 2006 bola hospitalizovaná.
Úrad práce ju upozornil, že nekonala správne a nemôže psa vrátiť bez rozhodnutia úradu a musí psa
opäť prevziať. Psa bola preto prevziať jej asistentka pani O.. Keď žalobkyňa zistila, že pes je opäť u
nej doma, opäť sa zrútila a bola opäť
hospitalizovaná. Po návrate z nemocnice dala psa preskúšať a keďže výsledok bol, že je nespôsobilý,
so súhlasom úradu práce odovzdala psa do karanténnej stanice. Asi dva týždne pred Vianocami v roku

2006 dostala nového vodiaceho psa a to veľkého pudla, ktorého má doposiaľ. Je s ním spokojná, vyhrali
viaceré súťaže a majstrovstvá.

Žalovanávovýpovedipotvrdilaskutočnosti,ktoréuviedlavovyjadreníaktorévyplývalizkorešpondencie
medzi účastníčkami konania. Ďalej uviedla, že štandardný postup pri odovzdávaní psa je taký, že

žalovaná príde na 7 dní do bytu nevidiacej, kde denne precvičuje potrebnú trasu a na viac tento pes bol
špeciálne cvičený nielen ako vodiaci, ale poskytoval žalobkyni aj oporu, keďže žalobkyňa ako nevidiaca
mala ešte francúzsku barlu. Tento pes bol už pred odovzdaním na týždeň u žalobkyne a potom v
priebehu výcviku ešte na jeden týždeň. V júli 2006 na sústredení držiteľov vodiacich psov v Bratislave
bola žalobkyňa aj s O. a nevyskytli sa s ním počas jedného týždňa žiadne problémy. Sústredenie sa

končilo majstrovstvami vo výkone vodiacich psov a O. skončil na poslednom mieste. Nepozastavovali
sa nad tým, lebo ho žalobkyňa mala krátko. Dňa 20.08.2006 navrhovateľka aj s pánom A. a pani A.
priviezli O. k jej rodinnému domu a prehodili psa cez jej plot. Pes bol u žalovanej do 14.09.2006 a nebol
precvičovaný. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny potom donútil žalobkyňu, aby si psa zobrala naspäť.
Keďže žalobkyňa bola v nemocnici, psa v Bratislave prevzali asistentky W. a G..

Svedkyňa G. vo výpovedi uviedla, že býva spolu so žalobkyňou a sú kamarátky. Bola prítomná, keď
žalovaná priviezla psa k žalobkyni. Pokiaľ bola so psom prítomná žalovaná, tak pes žalobkyňu počúval.
Keď však odišla, tak ju nepočúval a bol nezvládnuteľný. Žalobkyňa sa o psa riadne starala, chodili ho
venčiť, mal kvalitné granule a zdravotnú starostlivosť. Pes však bol neposlušný, viackrát sa vytrhol a

vrátil sa až keď tam bolo veľa ľudí, viackrát žalobkyňa aj spadla. Po tom, ako psa vrátila žalovanej bola
hospitalizovaná pre zlý zdravotný stav. Potom išli pre psa z podnetu úradu práce aj s pani R.. Pes bol
zanedbaný, ale tešil sa. Obidve podpísali protokol o jeho prevzatí. Už počas cestu sa však vytrhol a
nechcel sa vrátiť. Keďže bol nezvládnuteľný, chodievala s ním svedkyňa von len kvôli venčeniu mimo
paneláku na lúku. Potom žalobkyňa dala psa preskúšať, aby sa preukázalo, že je nezvládnuteľný a

pretože sa táto skutočnosť potvrdila, bol odovzdaný do karanténnej stanice.

SvedkyňaZ.,pracovníčkaÚradupráce,sociálnychvecíarodiny,pracoviskoDetva,uviedla,žežalobkyni
na základe jej žiadosti a vypracovaného posudku
odporučili pomôcku v podobe psa so špeciálnym výcvikom a následne jej bol priznaný

6C 181/2008
- 6 -

peňažný príspevok 130.000,- Sk, ktorý bol zaslaný priamo na účet žalovanej v apríli 2006. Všetky
doklady, ktoré žalobkyňa ku kúpe doložila, boli v poriadku. Kúpnu zmluvu žalobkyňa doložila úradu už

podpísanú. Náhodne sa dozvedeli, že žalobkyňa psa vrátila žalovanej. Kontaktovali ju a poučili ju, že psa
si musí zobrať naspäť, nakoľko jej postup nebol správny. Taktiež ju poučili, že vo veci bude ďalej konať
úrad práce, keďže žalobkyňa svoje konanie zdôvodnila nespokojnosťou so psom, ktorý neplní svoj
účel. Mali vedomosť aj o petícii občanov na nevhodné správanie sa psa. Okrem toho ich kontaktovala
psychiatrička žalobkyne, ktorá žiadala úrad práce, aby situáciu riešil, pretože je z vodiaceho psa vo veľmi

zlom stave a nechce sa vrátiť domov. V tejto veci kontaktovali ústredie a Ministerstvo práce, sociálnych
vecí a rodiny, odkiaľ im bolo doporučené, aby bol pes preskúšaný dvoma nezávislými organizáciami a
ak sa preukáže, že pes je nespôsobilý, môže byť umiestnený do útulku ako voľný pes. Tento postup sa
bude považovať za vrátenie pomôcky úradu práce v zmysle zák. č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci.Zároveň sa obrátili na Slovenskú obchodnú inšpekciu, z dôvodu neuznania reklamácie psa. Bolo im
odporučené, aby si žalobkyňa vyžiadala vrátenie peňazí súdnou cestou. Z toho dôvodu žalobkyni pri
podaní na súd poskytli pomoc. V súčasnosti má žalobkyňa opäť psa a to vodiaceho a asistenčného,

na ktorého jej bol poskytnutý jednorazový príspevok na kúpu psa so špeciálnym výcvikom. V danom
prípade ide o ojedinelý prípad a zákon o sociálnej pomoci nerieši vrátenie psa a príspevku.

Svedkyňa G. vypovedala zhodne ako svedkyňa Z..

Svedkyňa H. uviedla, že je osobnou asistentkou žalobkyne. Pomoc jej poskytuje podľa potreby. Ráno
jej pomáha pri venčení psa, pripravuje raňajky, pomáha jej s nákupmi, pri návšteve lekára a pod.

Svedok N. vo výpovedi uviedol, že raz k ním domov prišiel pán A. s manželkou a žalobkyňa. Manželka
nebola doma. Chceli, aby zobral psa O., ktorého mali zo sebou a ktorého cvičila jeho žena. Psa im
odmietol prevziať. Následne zistil, že predmetného psa mu menovaní nechali v predzáhradke. Museli

ho tam spustiť cez 1,20 metrov vysoký plot. Pes bol ustráchaný a odmietal prijať vodu a stravu.

Svedok U. uviedol, že pracoval ako asistent pani A. pri cvičení vodiacich psov a osobitne pre psa
O., ktorý mal ísť pani M.. Tento pes jej mal poskytnúť nielen vodenie ale aj oporu. Svedok sa zúčastnil
celého výcviku a nakoniec pre psa O. vydal na požiadanie pani A. preukaz vodiaceho psa. Oprávnenie

na vydávanie takýchto preukazov nemal. Podľa živnostenského oprávnenia mal povolenie len na výcvik
vodiacich psov. Tento pes fakticky nemal žiadny doklad o tom, že spĺňa kritéria pre vodiaceho psa.
Takéto potvrdenie by malo vydať len príslušné združenie. V roku 2006 už nebol registrovaný v združení
„R.“, ktoré vydávalo osvedčenia o tom, či pes je vhodný a môže byť pomôckou pre ľudí. V združení bola
pani M., aj pán A.. Toho psa potom svedok videl ešte po polroku na majstrovstvách, kde bola aj pani

M. s psom O. a povedala, že je so psom spokojná.
Svedkyňa G. uviedla, že žalobkyňu pozná, zúčastnila sa s ňou jeden týždeň majstrovstiev vodiacich
psov. Na izbe boli ubytované tri nevidiace, žalovaná ako
6C 181/2008
- 7 -

výcvikárka a 7 psov. Pes O. bol pokojný a reagoval na privolanie žalobkyne. Nemal problémy s inými
psami. Boli aj na prechádzke aj v meste a pes nemal žiadne problémy. Podľa svedkyne nebol agresívny.
Žalobkyňa bola so psom spokojná. Svedkyňa má od tej istej vycvikárky už druhého psa a je s ním
spokojná.

Svedkyňa G. poznala žalobkyňu z majstrovstiev vodiacich psov v roku 2006. Bývali na jednej izbe a
bola tam aj pani A.. Žalobkyňa tam bola so psom O., ktorý sa správal veľmi dobre. Pes bol poslušný a
na každé zavolanie „ku mne alebo „ k nohe“ sa zdvihol a išiel k žalobkyni. V izbe bolo 7 psov a vždy
jedna z nevidiacich zostávala so psami v izbe a nemala s nimi problém. Pes O. neprejavoval žiadne

známky agresivity ani voči psom a ani voči ľuďom. Žalovaná zvládla všetkých psov, aj keď boli pri vode
pri Dunaji. Od žalovanej už má druhého psa a je s ním spokojná.

Svedok H. uviedol, že žalovaná bola členkou ich združenia „R.“ so sídlom v Banskej Bystrici
a vykonávala cvičiteľku psov. Toto združenie poskytovalo službu nevidiacim osobám, združovalo

tieto osoby, poriadalo akcie pre tieto osoby a cvičilo psov pre nevidiacich. Združenie vykonávalo aj
precvičovanie psov v priebehu ich pôsobenia s nevidiacimi a to jeden týždeň v roku. Keď si nevidiaci
chcel zabezpečiť psa, tak vždy musel byť členom združenia. Združenie potom požiadal o zabezpečenie
jemu vyhovujúceho psa s tým, že cvičiteľ združenia podľa požiadaviek nevidiaceho, takéhoto psa
zakúpil, vychoval, vycvičil a následne dochádzalo k odpredaju takýchto vodiacich psov pre nevidiaceho.

Nevidiaci si vybavil peňažný príspevok na kúpu psa ako pomôcku, ktorý sa potom na účet združenia
uhradil za psa. Združenie po odpočítaní nákladov istú čiastku vyplatilo cvičiteľovi. Svedok nemal
vedomosť o tom, či žalobkyňa bola členkou združenia, keď kupovala psa. Pani A. v tom období už nebola
členkou združenia. Obe účastníčky sa stretli mimo združenia a dohodli sa, že pani A. žalobkyni vycvičí
vodiaceho psa. Výcvik prebiehal mimo združenia a žalobkyňa si psa kupovala tiež mimo združenia.

Pes O. sa v tom období zúčastnil majstrovstiev Slovenska a predseda súťaže - český cvičiteľ sa vtedy
vyjadril o O., že nie je vodiacim psom a nespĺňa kritéria pre vodiacich psov. Tento pes skončil na
poslednom mieste. Nebol riadne vycvičený, pretože vodiaci pes nemôže prejavovať známky agresivity,
musí človeka počúvať na povel a nemôže sa človeku vytrhnúť a utiecť mu tak, ako to urobil tento pes.Na majstrovstvách bol tento pes psychicky vystresovaný. Pokiaľ pri tomto psovi bola pani A., tak tento
pes nezaútočil a počúval ju, pokiaľ však s týmto psom nebola, tak si robil čo chcel. Sám svedok si na
majstrovstvá všimol, že tento pes má nejaké psychické problémy a je nervózny. Po majstrovstvách sa

im v združení ozvala žalobkyňa, že má s týmto psom problémy. Keďže bol v kontakte s pani A., požiadal
ju, aby s tým psom niečo spravila. Pani A. psa zobrala a opätovne ho precvičila. Pes však mal stále
problémy. V združení to prebieha tak, že pes sa zacvičuje asi týždeň s nevidiacim tak, aby si vzájomne
na seba zvykli. Pokiaľ pes nepočúva nevidiaceho, alebo je problémový, tak sa dá precvičiť. Pokiaľ je
však pes agresívny a prejavuje tieto znaky, tak takýto pes sa docvičiť nedá a musí sa vyradiť. V takom

prípade sa nevidiacemu poskytne iný pes. V tomto zmysle aj hovoril s pani A., avšak táto mu uviedla,
že to je problém pani M. a odmietla tohto psa prevziať. Keď svedkovi opäť volala pani M., ponúkol sa,
že pôjde s ňou tohto psa vrátiť. Keď prišli k rodinnému domu pani A., tak doma bol len jej manžel N.
ktorého svedok poznal. Uviedli mu, že psa vracajú na docvičenie, ale pán A. psa odmietol prevziať.
6C 181/2008
- 8 -

Preto svedok psa položil do predzáhradky domu a nechali ho tam. Potom volali z Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny v Detve, že žiadajú tohto psa preskúšať. Svedok spoločne s riaditeľkou a
vedúcim združenia pánom U. vycestovali do F. a psa preskúšali. Všetci zhodne potvrdili, že tento pes
nespĺňa kritéria vodiaceho psa a to z povahových dôvodov. Tieto psychické problémy sa mimo cvičiteľky

môžu prejaviť. Tento pes mal agresívnu povahu, skákal do iných psov, vybehával za nimi a strhával pani
M.. V takom prípade už nevidiaca nedokáže takéhoto psa zvládnuť. Nemôže sa to stať napr. v dôsledku
zanedbávaniapsapoistúdobu.Svedokďalejuviedol,ževrámcizdruženiažiadnudvojmesačnúzáručnú
dobu, ani reklamačnú dobu v rámci kúpnych zmlúv na psa nedávajú a ani o tom nepočul. Podľa jeho
názoru to ani v takýchto prípadoch a pri psoch na takýto účel nie je možné. V združení akceptujú asi

dobu 6 mesiacov, pokiaľ sa pes zžije s nevidiacim. Pokiaľ k tomu nedôjde, tak pes sa berie nevidiacemu
a buď sa poskytne inému nevidiacemu, alebo sa vyradí. Nevidiacemu sa potom poskytne iný pes.
Z výpovedí svedkov H., J. st. a J. ml., ktorí bývajú v susedstve žalobkyne v F. súd zistil, že v podstate
zhodne potvrdili, že niekedy v minulosti mala navrhovateľka psa - vlčiaka, ktorý bol agresívny voči iným
psom, napádal ich, pričom na jeho chovanie sa sťažovalo viacero žien s menšími psami. Museli si svoje

psy brať na ruky. Majiteľku nepočúval a aj keď na neho volala, tak pes sa k nej nevrátil. Svedkyňa
F. upozorňovala žalobkyňu, aby s tým psom niečo robila. Svedkovia petíciu nepodpisovali. Svedok J.
navrhovateľku nepoznal a nevedel sa vyjadriť k problémom s jej vodiacim psom.

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého

postihnutia, Bratislava podalo vo veci pre Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen k žiadosti o
metodické usmernenie uviedlo, že v uvedenom prípade ide o špecifickú situáciu, ktorú nie je možné riešiť
v zmysle § 59 zák. č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov a vec postúpilo
Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Bratislava.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR v rámci usmernenia uviedlo, že v danom prípade
je potrebné postupovať podľa § 22 (správne § 23) zák. č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci, podľa
ktorého občan s ťažko zdravotným postihnutím je povinný vrátiť pomôcku alebo peňažný príspevok
na zaobstaranie pomôcky alebo jeho pomernú časť, ak pomôcku pred uplynutím piatich rokov od
poskytnutia tohto peňažného príspevku nevyužíva z dôvodu, že prestala plniť svoj účel; pomôcku je

povinný vrátiť, ak je funkčná. V prípade navrhovateľky možno psa považovať za nefunkčného, nakoľko
tento úlohy vyplývajúce z jeho zaradenia nezvláda a nároky na neho kladené nespĺňa. Keďže pes je pre
klientku nevyhovujúci a zároveň z dôvodu agresivity je pre okolie nebezpečný, túto špecifickú situáciu
je potrebné riešiť tak, že pes bude dvoma nezávislými inštitúciami t. j. občianskym združením „R.“ a C.
preskúšaný a zároveň sa urobí kamerový záznam. Výsledok preskúšania bude písomne zaznamenaný

a o tomto výsledku bude pani A. informovaná. Ak sa zistí, že pes je pre klientku nevyhovujúci, bude pani
A. vyzvaná na prevzatie psa a vrátenie peňažného
6C 181/2008
- 9 -

príspevku. Ak cvičiteľka o prevzatie psa neprejaví záujem, tento bude umiestnený v útulku ako „voľný“
pes t. j. za jeho umiestnenie nebude potrebné platiť úhradu. Zároveň odporučili klientke riešiť tento
občiansko-právny spor podaním žaloby na súd a požiadať pani A. o vrátenie peňažného príspevku.Zároveň požiadali Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Detva o poskytnutie pomoci pre
klientku pri vypracovaní žaloby a ostatných náležitosti.

Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie v Banskej Bystrici na žiadosť Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny, pracovisko v Detve o usmernenie vo veci reklamačného konania uviedlo, že v danom
prípade bola reklamácia vybavená v zákonom stanovenej lehote a inšpekcia nemá oprávnenie prijímať
žiadne ďalšie opatrenia. Aj keď podnikateľka neporušila zákon o ochrane spotrebiteľa, jej konanie bolo
prinajmenšom nekorektné. Na základe informácie pracovníka občianskeho združenia „R.“, aj keď nie

sú žiadne právne predpisy na to, ako sa má správne chovať vodiaci pes, vykonávajú opakovane jeho
preskúšanie a vydajú posudok, či je resp. nie je schopný vykonávať túto službu. Občiansky zákonník
osobitne neupravuje spôsob či použitie živých zvierat, no v danom prípade sa nespochybniteľne jedná
o kompenzačnú pomôcku pre nevidiaceho a teda z tohto pohľadu sa dá hovoriť aj o živom psovi ako
o veci, predmete kúpy, teda o tovare. Z toho dôvodu prichádza do úvahy použitie § 597 ods. 1, ods.
2 Občianskeho zákonníka

Občianske združenie R. vo svojom stanovisku uviedlo, že počas dvojročnej spolupráce pani A. vycvičila
4 vodiacich psov. Po zvýšení náročnosti skúšky pre vodiaceho psa a stanovení podmienky, že skúška
sa bude absolvovať v pre psa neznámom prostredí a bude trvať jednu hodinu sa pani A. rozhodla ďalej
nespolupracovať so združením R.. Obdobie spolupráce bolo poznačené konfliktami, keďže s väčšinou

ňou vycvičených psov boli zdravotné alebo povahové problémy, ktoré sa museli riešiť. Navrhovateľka
absolvovala v združení počiatočný zácvik na používanie kompenzačnej pomôcky - vodiaceho psa.
V priebehu výcviku vodiaceho psa združenie ukončilo spoluprácu s cvičiteľkou (žalovanou), ktorú si
žalobkyňa vybrala, o čom bola riadne informovaná. Zrejme z nedostatku skúseností sa napriek tomu
rozhodla, nechať si vycvičiť psa pani A. a potom si ho od nej kúpiť. Odovzdaný pes sa združeniu

už počas výcviku javil ako nevhodný. Bol nevyrovnanej, psychicky labilnejšej povahy nezlučiteľnej s
vysokými nárokmi na vodiaceho psa. Celkovo sa vodiaci pes O. k žalobkyni nehodil. Predmetný pes
bol hodnotený na majstrovstvách vodiacich psoch troma nezávislými rozhodcami, pričom žalobkyňa
sa so svojim vodiacim (už vycvičeným) psom umiestnila na poslednom mieste. Vodenie psa nebolo v
žiadnom prípade bezpečné a nie je ospravedlniteľné, že táto dvojica bola spolu len krátko. Nezlučiteľná

s prácou vodiaceho psa je skutočnosť, že predmetný pes nebol absolútne bezpečný pre svoje okolie,
napádal iných psov a bol pre majiteľku neovládateľný. Na dotaz súdu združenie uviedlo, že v ich kúpnych
zmluvách rozhodne neuvádzajú žiadnu reklamačnú dobu. Problémy klienta vždy riešia v spolupráci s
klientom a ak nebola vhodne zvolená dvojica, združenie vodiaceho psa vymení.

Žalobkyňa vo svojom záverečnom stanovisku poukázala na § 504 Obč. zákonníka, podľa ktorého
nadobúdateľ môže nárok zo zodpovednosti za vady uplatniť len za podmienky, ak tieto vady vytkol bez
zbytočného odkladu po tom, čo mal možnosť vec prevziať. Vždy však musí kupujúci preukázať, že
vada existovala v čase uzavretia kúpnej zmluvy. Žalobkyňa teda neuniesla dôkazné bremeno, pretože
v konaní nepreukázala, že vada u psa existovala už v čase predaja. Práve naopak, svojím správaním

sa k veci t. j. psovi, ktorý je cítiaca bytosť,
6C 181/2008
- 10 -

sama spôsobila, že vec sa stala neupotrebiteľnou. Pokiaľ v auguste 2006 pri vrátení psa so psom hrubo

zaobchádzala, nemožno ňou predložené dôkazy v novembri 2006 vyhodnotiť tak, že správanie psa
bolo v príčinnej súvislosti s vadou, ktoré mal mať pes pri uzatváraní kúpnej zmluvy. Potvrdzuje to aj
skutočnosť, že v auguste 2006 na majstrovstvách vodiacich psov bola žalobkyňa so psom spokojná,
a teda pes nemohol mať v tom čase vadu. Nemožno tiež tvrdiť, že vada má taký charakter , ktorý
sa nemusel prejaviť bezprostredne po kúpe. Jediný svedok, ktorý tvrdil, že pes mohol mať vady je

svedok A.. Na jeho podnet došlo k vráteniu psa a prostredníctvom neho psa prehodili cez plot. Na takom
konaní mal svedok A. záujem, pretože navrhovateľke cvičil ďalšieho psa, a teda tento svedok je vo
vzťahu k odporkyni zaujatý. Pokiaľ pes aj reagoval na žalobkyňu negatívne, za toto nenesie žalovaná
zodpovednosť. Ďalej uviedla, že žalobkyňa spoločne s opisom vád neuviedla dostatočne presne, určito
a zrozumiteľne voľbu práva t. j. aké právo zo zodpovednosti za vady si uplatňuje, resp. žiadne právo

si neuplatnila a to ani v žalobe a v zákonom stanovenej premlčacej lehote. Je potrebné, aby kupujúci
súčasne s vytknutím vád oznámil predávajúcemu aj to, aké právo zo zodpovednosti za vady si uplatňuje,
či zľavu z kúpnej ceny alebo odstúpenie od zmluvy. Z toho dôvodu je kúpna zmluva stále platná a účinnáa návrh na začatie konania je predčasný a právne nezdôvodniteľný, keďže návrhu na vrátenie kúpnej
ceny musí predchádzať právny úkon odstúpenia od zmluvy. Z týchto dôvodov žiadala žalobu zamietnuť.

Podľa § 588 Obč. zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy
kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.

Podľa § 508 ods. 2 Obč. zákonníka vada, ktorá sa prejaví do šiestich mesiacov odo dňa prevzatia

plnenia, sa považuje za vadu, ktorá bola už v deň prevzatia, ak to neodporuje povahe veci alebo ak
scudziteľ nepreukáže opak.

Podľa § 599 ods. 1 Obč. zákonníka vady musí kupujúci uplatniť u predávajúceho bez zbytočného
odkladu. Práva zo zodpovednosti za vady sa môže kupujúci domáhať na súde, len ak vady vytkol
najneskôr do 24 mesiacov od prevzatia veci.

Podľa § 619 ods. 1 Obč. zákonníka predávajúci zodpovedá za vady, ktoré má predaná vec pri prevzatí
kupujúcim. Pri použitých veciach nezodpovedá za vady vzniknuté ich použitím alebo opotrebením. Pri
veciach predávaných za nižšiu cenu nezodpovedá za vadu, pre ktorú bola dojednaná nižšia cena.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak nejde o veci, ktoré sa rýchlo kazia, alebo o
použité veci, zodpovedá predávajúci za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci v záručnej dobe
(záruka).

Podľa § 620 ods. 1 Obč. zákonníka záručná doba je 24 mesiacov. Ak je na predávanej veci, jej obale

alebo návode k nej pripojenom vyznačená lehota na použitie, neskončí sa záručná doba pred uplynutím
tejto lehoty.

Podľa § 623 ods. 1 Obč. zákonníka ak ide o vadu, ktorú nemožno odstrániť a ktorá bráni tou, aby sa
vec mohla riadne užívať ako vec bez vady, má kupujúci právo na výmenu

6C 181/2008
- 11 -

veci alebo má právo od zmluvy odstúpiť. Tie isté práva prislúchajú kupujúcemu, ak ide síce o
odstrániteľné vady, ak však kupujúci nemôže pre opätovné vyskytnutie sa vady po oprave alebo pre

väčší počet vád vec riadne užívať.

Podľa § 59 ods. 1 zák. č. zák. č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci občanovi s ťažkým
zdravotným postihnutím, ktorý je podľa posudku vydaného podľa § 57 ods. 1,2 odkázaný na pomôcku,
možno poskytnúť peňažný príspevok na zaobstaranie pomôcky, ak sa táto pomôcka neposkytuje ani

nepožičiava na základe verejného zdravotného poistenia s výnimkou druhého mechanického vozíka
alebo druhého elektrického vozíka. Za druhý mechanický vozík sa považuje aj druhý jednoduchý kočík
alebo druhý špeciálne upravený kočík.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia peňažný príspevok na zaobstaranie pomôcky

možno poskytnúť na
a) kúpu pomôcky,
b) zácvik (výcvik) pomôcky alebo zácvik (výcvik) používania pomôcky,
c) úpravu pomôcky.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia za pomôcku sa považuje hnuteľná vec, ktorá
slúži na zmiernenie alebo na prekonanie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Za
pomôcku sa považuje aj pes so špeciálnym výcvikom. Skutočnosť, že ide o psa so špeciálnym výcvikom,
preukazuje občan s ťažkým zdravotným postihnutím osobitným potvrdením.

Podľa ods. 11 citovaného ustanovenia peňažný príspevok na zaobstaranie pomôcky možno poskytnúť
na základe dokladu o cene pomôcky alebo na základe dokladu o kúpe pomôcky vyhotoveného
právnickouosoboualebofyzickouosobou,ktorejpredmetomčinnostijezaobstarávaniepomôcokaktorá
má na túto činnosť oprávnenie, alebo na základe zmluvy o vykonaní zácviku pomôcky medzi občanoms ťažkým zdravotným postihnutím a právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorej predmetom
činnosti je vykonanie zácviku pomôcky a ktorá má na túto činnosť oprávnenie, alebo na základe zmluvy
o úprave pomôcky medzi občanom s ťažkým zdravotným postihnutím a právnickou osobou alebo

fyzickou osobou, ktorej predmetom činnosti je úprava pomôcky a ktorá má na túto činnosť oprávnenie.
Zaobstaranie pomôcky, ktoré môže byť predmetom činnosti právnickej osoby alebo fyzickej osoby, je
výroba, predaj, distribúcia alebo úprava pomôcok.

Podľaods.22citovanéhoustanoveniaobčansťažkýmzdravotnýmpostihnutímjepovinnývrátiťpeňažný
príspevok na zaobstaranie pomôcky alebo jeho pomernú časť, ak pomôcku pred uplynutím piatich rokov
alebo ak ide o druhý elektrický vozík pred uplynutím desiatich rokov od poskytnutia tohto peňažného
príspevku predá alebo daruje.

Podľa ods. 23 citovaného ustanovenia občan s ťažkým zdravotným postihnutím je povinný vrátiť
pomôcku alebo peňažný príspevok na zaobstaranie pomôcky alebo jeho pomernú časť, ak pomôcku
pred uplynutím piatich rokov alebo ak ide o druhý elektrický vozík pred uplynutím desiatich rokov od
poskytnutia tohto peňažného príspevku nevyužíva z dôvodu, že prestala plniť svoj účel; pomôcku je
povinný vrátiť, ak je funkčná. Lehota piatich

6C 181/2008
- 12 -

rokov alebo desiatich rokov začína plynúť prvým dňom v mesiaci, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom
rozhodnutie o poskytnutí peňažného príspevku na zaobstaranie pomôcky nadobudlo právoplatnosť.

V prejednávanej veci išlo zo strany žalobkyne o uplatnenie si zodpovednosti za vady vyplývajúce z
uzavretej kúpnej zmluvy, ktorú účastníčky uzavreli. Súd mal v konaní preukázané, že k uzavretiu zmluvy
došlo platne a účinne, aj keď obsahovala niektoré nezrovnalosti (napr. záväzok žalovanej dodať psa do
konca januára 2006, hoci kúpna zmluva bola uzavretá dňa 30.03.2006, kedy aj došlo k odovzdaniu psa
zo strany predávajúcej a k prevzatiu psa zo strany kupujúcej). Zmluva obsahovala podstatné

náležitosti kúpnej zmluvy a akceptoval ju aj Úrad práce, sociálnych veci a rodiny, pobočka v Detve, ktorý
na základe zmluvy uhradil žalovanej kúpnu cenu vo forme peňažného príspevku na obstaranie pomôcky
(zák. č. 195/1998 Z. z. ). Neplatnosť tejto zmluvy ani jedna zo strán neuplatnila.
Za neplatný považoval súd len preberací a odovzdávací protokol v časti, v ktorej žalovaná poskytuje
žalobkyni dvojmesačnú záruku za vycvičenosť psa a jeho zdravotný stav, keďže takto poskytnutá

záručná doba bola v rozpore so zákonom (§ 620 ods. 1 Obč. zákonníka v znení platnom ku dňu
podpísania protokolu, § 39 Obč. zákonníka).

V danom prípade išlo o spotrebiteľskú kúpnu zmluvu, ku ktorej dochádza pri podnikateľskej činnosti
(predávajúca bola fyzická osoba podnikajúca na základe živnostenského oprávnenia a kupujúca si

tovar kupovala na uspokojovanie svojich potrieb), na ktorú sa vzťahujú všeobecné ustanovenia o kúpnej
zmluve a ustanovenia § 613 až 627 o predaji tovaru v obchode. Aj keď Občiansky zákonník osobitne
neupravuje spôsob či použitie živých zvierat, v danom prípade sa jednalo o kompenzačnú pomôcku pre
nevidiaceho, a teda z tohto pohľadu sa dá hovoriť aj o živom psovi ako o veci, predmete kúpy, teda
o tovare.

Predmet kúpnej zmluvy bol špecifický a išlo o kúpu psa so špeciálnym výcvikom t. j. vodiaceho psa,
ktorý mal žalobkyni ako osobe ťažko zdravotne postihnutej slúžiť ako kompenzačná pomôcka a okrem
toho jej mal poskytovať aj oporu, vzhľadom k tomu, že používala francúzske barly.

Zhodne s tvrdením žalobkyne mal súd v konaní preukázané, že predmet kúpnej zmluvy a to vodiaci

pes so špeciálnym výcvikom nespĺňal podmienky na vodiaceho psa a bol nevhodný ako vodiaci pes
pre nevidiaceho. Vodenie psa nebolo bezpečné a predovšetkým predmetný pes nebol bezpečný pre
svoje okolie, napádal iných psov a bol pre majiteľku neovládateľný. Túto skutočnosť mal súd preukázanú
predovšetkým vykonaným preskúšaním tohto vodiaceho psa pracovníkmi C. a občianskym združením
R., ktoré inštitúcie sa výslovne venovali špeciálnemu výcviku takýchto vodiacich psov a mali podmienky

takéhoto výcviku zakotvené v cvičebných poriadkoch so stanovením presných podmienok, ktoré takýto
psi museli splniť. Zhodne túto skutočnosť potvrdila aj väčšina vypočutých svedkov a to najmä H., G.,
ktorá bývala spolu so žalobkyňou, poznala vodiaceho psa od jeho prevzatia a spolupodieľala sa nastarostlivosti o tohto psa, svedkovia H.., ktorí bývali neďaleko bytu žalobkyne a pamätali si, že pes
žalobkyne bol agresívny. Vyplýva to aj z umiestnenia vodiaceho psa na majstrovstvách
6C 181/2008

- 13 -

vodiacich psov v júli 2006, kde skončil na poslednom mieste. V neposlednom rade to vyplýva ja so
samotných reklamácií, ktoré písomne listom v septembri 2006 a v decembri 2006 zaslala žalobkyňa
žalovanej a ktorými reklamovala predmetného vodiaceho psa.

Tvrdenie žalovanej, že pes nebol riadne precvičovaný žalobkyňou a ako vec sa stal neupotrebiteľný z
dôvodu, že s ním v auguste 2006 pri vrátení hrubo zaobchádzala (prehodenie cez plot), súd považoval
len za účelovú obranu žalovanej, keďže psa odovzdávala osoba (svedok H.), ktorá s vodiacimi psami
dlhodobo pracovala, pričom pes bol vrátený do prostredia žalovanej, kde bol cvičený a žalovanú i jej
manžela dobre poznal. Otázka precvičovania psa bola v danom prípade irelevantná, keďže, ako vyplýva

z výpovede H. a zo stanoviska Občianskeho združenia R., kde začal počiatočný zácvik psa s nevidiacou
žalobkyňou na používanie kompenzačnej pomôcky - vodiaceho psa, pes bol nevyrovnanej, psychicky
labilnejšej povahy nezlučiteľnej s nárokmi na vodiaceho psa a bol tak pre nevidiacu nezvládnuteľný.

Z tohto pohľadu sú výpovede G. a G. o spokojnosti žalobkyne so psom na majstrovstvách vodiacich

psov a o tom, že vodiaci pes sa im nejavil ako agresívny nedôveryhodné, keďže na majstrovstvách
vodiacich psov bola prítomná žalovaná, ktorú pes jednoznačne akceptoval a počúval a za jej prítomnosti
akceptoval aj pokyny žalobkyne a okrem toho mali od žalovanej ako nevidiace samé vodiacich psov.

Zodpovednosť za vady nepredpokladá zavinenie. Ide o zodpovednosť objektívnu, vyplývajúcu už zo

skutočnosti, že plnenie je vadné. Vzťahuje sa iba na vady existujúce v čase plnenia /nie v čase uzavretia
zmluvy). Predávajúci teda zodpovedá jednak za vady, ktoré mala vec pri prevzatí, jednak za vady, ktoré
sa vyskytli po jej prevzatí v záručnej dobe.

Vada,ktorásaprejavídošiestichmesiacovododňaprevzatiavecikupujúcim,sapovažujezavadu,ktorá

bola už v deň prevzatia; opak musí preukázať predávajúci (znenie Obč. zákonníka platné od 01.04.2004)
Kupujúci musí vytknúť vadu dostatočne určitým spôsobom. Nestačí len všeobecné oznámenie, že
kúpená vec má vady, ale treba, aby kupujúci výslovne uviedol, aké konkrétne vady vytýka. Ďalej je
nutné, aby kupujúci súčasne s vytknutím konkrétnych vád oznámil predávajúcemu aj to, aké právo zo
zodpovednosti za vady uplatňuje, či zľavu z dojednanej kúpnej ceny alebo odstúpenie od zmluvy, alebo

zľavu z ceny (R 2/1978, R 17/1978). V opačnom prípade nedochádza k účinnému uplatneniu práva zo
zodpovednosti za vady veci predanej v obchode.

Keďže pes žalobkyne nespĺňa kritéria vodiaceho psa a to z povahových dôvodov tým, že mal agresívnu
povahu, skákal do iných psov, vybehával za nimi a strhával žalobkyňu,. ktorá ho nedokázala zvládnuť,

čo sa zjavne prejavilo na majstrovstvách vodiacich psov v júni 2006, možno konštatovať, že u tohto
vodiaceho psa išlo o neodstraniteľnú vadu, pretože žalobkyňa nemohla vodiaceho psa riadne používať
ako vec bez vady. Nič na veci nemení ani skutočnosť, že prvú reklamáciu vybavila žalovaná riadne
a včas precvičením vodiaceho psa (viď stanovisko Inšpektorátu Štátnej obchodnej inšpekcie). Možno
dôvodiť, že ani opätovným precvičením psa by nedošlo k zmene povahových vlastností psa, pre ktoré

nespĺňal kritéria vodiaceho psa.
6C 181/2008
- 14 -

Z toho dôvodu mala žalobkyňa právo na výmenu veci alebo na odstúpenie od zmluvy (§ 623 ods. 1 OZ).

Ani jednu z týchto druhov práva zo zodpovednosti za vady však žalobkyňa spolu s vytknutím vád
neuplatnila. Zaslala žalovanej síce reklamáciu (20.09.2006, 01.12.2006) s tým, že v reklamácii popísala
vady, ktoré spočívali v povahových vlastnostiach psa, pre ktoré bol nevhodný ako vodiaci pes, avšak ani
v jednej písomnej reklamácii neuviedla, aké konkrétne právo zo zodpovednosti si zároveň uplatňuje.

Volba práva spočívala výlučne na žalobkyni ako kupujúcej. Keďže žalobkyňa svoju reklamáciu nazvala
„reklamácia o vrátenie psa“, malo dôjsť zrejme k uplatnenie práva na odstúpenie od zmluvy. Až účinné
uplatnenie práva na odstúpenie od kúpnej zmluvy by malo za následok zánik vzájomného vzťahu medzi
žalobkyňou ako kupujúcou a žalovanou ako predávajúcou z uzavretej kúpnej zmluvy. Spolu so zánikomich vzájomného vzťahu by zaniklo aj vlastnícke právo kupujúcej k veci nadobudnutej na základe zrušenej
zmluvy a zodpovednosť predávajúcej za vady predanej veci (R 22/1983) . Následne by si účastníci boli
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa zmluvy dostali (§ 457 Obč. zákonníka).

Je potrebné poukázať na stanovisko Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v Banskej Bystrici,
ktoré prešetrovalo predmetnú reklamáciu žalobkyne a v podstate zhodne
odporučilo Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, pracovisku v Detve postupovať ohľadne reklamácie
a uplatnenia práva na vrátenie poskytnutého peňažného príspevku zo strany žalobkyne podľa

všeobecných ustanovení o kúpnej zmluve - § 597 Obč. zákonníka (toto ustanovenie taktiež obsahuje
právozozodpovednostizavadyodstúpenímodzmluvy).ZostranyÚradupráce,sociálnychvecíarodiny
v Detve však v rámci poskytnutia právnej pomoci žalobkyni k usmerneniu žalobkyne v týchto intenciách
nedošlo.

Na základe týchto skutočností súd návrh žalobkyne zamietol ako nedôvodný, keď mal preukázané, že

v rámci reklamácie vád veci kúpenej nedošlo zo strany žalobkyne k účinnému uplatneniu práva zo
zodpovednosti za vady, aj keď reklamácia bol uplatnená riadne a včas v zákonnej záručnej lehote.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Odporkyni, ktorá mala vo veci plný úspech
však súd náhradu trov konania nepriznal, pretože si žiadne trovy neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta
O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden

rovnopis ak je to potrebné.

6C 181/2008
- 15 -

Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods.
3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších

predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.

1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,

4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.)