Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 3, 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 24C/32/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113202668

Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Čisovská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7113202668.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci navrhovateľa: R. L., W..XX.X.XXXX,
F. U. Q. A.Ž. XX, XXX XX, proti odporcovi: U. S., W..X.X.XXXX, F. U. V., V. X, zastúpeného: JUDr.Marta
Šuvadová, advokátka, so sídlom v Košiciach, Floriánska 16, v konaní o zaplatenie sumy 26.887,07 EUR

s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a.

Odporcovi náhradu trov konania proti navrhovateľovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania doručeným tunajšiemu súdu dňa 4.2.2013, rozšíreným v
zmysle uznesení o pripustení zmeny návrhu domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy spolu vo výške
810.000 Sk, t.j. 26.887,07 EUR

- so 16,5 % úrokom z omeškania zo sumy 3.319,39 EUR od 17.5.2002 do zaplatenia,

- so 16,5 % úrokom z omeškania zo sumy 3.319,39 EUR od 18.6.2002 do zaplatenia,

- so 16,5 % úrokom z omeškania zo sumy 3.319,39 EUR od 6.9.2002 do zaplatenia,

- so 16 % úrokom z omeškania zo sumy 3.319,39 EUR od 8.11.2002 do zaplatenia,

- so 16,5 % úrokom z omeškania zo sumy 3.319,39 EUR od 12.10.2002 do zaplatenia,

- so 16,5 % úrokom z omeškania zo sumy 3.319,39 EUR od 12.10.2002 do zaplatenia,

- s 13 % úrokom z omeškania zo sumy 331,94 EUR od 18.9.2003 do zaplatenia,

- s 13 % úrokom z omeškania zo sumy 331,94 EUR od 15.2.2003 do zaplatenia,

- s 13 % úrokom z omeškania zo sumy 331,94 EUR od 8.9.2003 do zaplatenia,

- s 13 % úrokom z omeškania zo sumy 995,82 EUR od 23.8.2003 do zaplatenia,

- so 16,5 % úrokom z omeškania zo sumy 3.319,39 EUR od 6.7.2002 do zaplatenia,

- so 16,5 % úrokom z omeškania zo sumy 1.659,70 EUR od 8.6.2002 do zaplatenia,

a to na základe:- Zmluvy o pôžičke PZ-RS-2001 05 17/10 1201/OS-OS zo dňa 17.5.2001 na sumu 100.000,- Sk
(3.319,39 EUR)

- Zmluvy o pôžičke PZ-RS-2001 06 18/10 1201/OS-OS zo dňa 18.6.2001 na sumu 100.000,- Sk

(3.319,39 EUR)

- Zmluvy o pôžičke PZ-RS-2001 09 06/05 1201/OS-OS zo dňa 6.9.2001 na sumu 100.000,- Sk (3.319,39
EUR)

-ZmluvyopôžičkePZ-RS-20011108/031201/OS-OSzodňa8.11.2001nasumu100.000,-Sk(3.319,39
EUR)

- Zmluvy o pôžičke PZ-RS-2001 10 12/10 1201/OS-OS zo dňa 12.10.2001 na sumu 100.000,- SK

(3.319,39 EUR)

- Zmluvy o pôžičke PZ-RS-2001 10 12/09 1201/OS-OS zo dňa 12.10.2001 na sumu 100.000,- SK
(3.319,39 EUR)

- Zmluvy o pôžičke PZ-RS-2000 09 18/22 3601/OS-OS zo dňa 18.9.2000 na sumu 10.000,- SK
(331,94 EUR)

- Zmluvy o pôžičke PZ-RS-2000 02 15/10 3601/OS-OS zo dňa 15.2.2000 na sumu 10.000,- SK
(331,94 EUR)

- Zmluvy o pôžičke PZ-RS-2000 09 08/11 3601/OS-OS zo dňa 8.9.2000 na sumu 10.000,- SK
(331,94 EUR)

- Zmluvy o pôžičke PZ-RS-2000 08 23/07 3601/OS-OS zo dňa 23.8.2000 na sumu 30.000,- SK

(995,82 EUR)

- Zmluvy o pôžičke PZ-RS-1999 07 06/04 3601/OS-OS zo dňa 6.7.1999 na sumu 100.000,- SK
(3.319,39 EUR)

- Zmluvy o pôžičke PZ-RS-1999 06 08/10 3601/OS-OS zo dňa 8.6.1999 na sumu 50.000,- SK
(1.659,70 EUR).

Svoj návrh odôvodnil skutočnosťami, že odporca mu svojou nezodpovednou činnosťou spôsobil škodu
v uplatnenej výške, keď nehospodárne nakladal so zverenými finančnými prostriedkami, veľké peniaze
dal na reklamu, vysoké platy manažérov, rôzne sponzorské dary a pod.. Namiesto toho, aby spoločnosť
konsolidoval, zobral peniaze a utiekol do Chorvátska. Nedodržal zmluvné podmienky a obohatil sa
podvodným spôsobom. Pohľadávku na náhradu škody proti odporcovi si uplatnil v trestnom konaní a

následne aj žalobou zo dňa 4.5.2005 na tunajšom súde pod sp.zn. 11 C 84/2005. Jeho návrh bol pre
nesplnenie náležitostí návrhu odmietnutý.

Odporca v prvom rade namietal nedostatok svojej vecnej pasívnej legitimácie v tomto konaní, s
poukazom na skutočnosť, že zmluvy o pôžičke navrhovateľ neuzatvoril s ním, ale s obchodnou
spoločnosťou B.M.G. Invest s.r.o., so sídlom v Košiciach, Južná tr.50, IČO: 317 01 493. Záväzkovo-

právny vzťah z týchto zmlúv teda vznikol medzi navrhovateľom a právnickou osobou a len tento dlžník
môže byť z tohto vzťahu pasívne legitimovaný. Odhliadnuc od vyššie uvedenej obrany, odporca zároveň
vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, s odôvodnením, že navrhovateľ mohol svoje právo
prvý krát uplatniť voči spoločnosti B.M.G. Invest s.r.o. v zmysle článku IV. jednotlivých zmlúv o pôžičke
(najneskôr)18.9.2003. Trojročná premlčacia doba teda uplynula dňa 18.9.2006. Vzhľadom k tomu, že

navrhovateľ podal žalobu na súde až 4.2.2013, jeho nárok je premlčaný.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dokladov tvoriacich obsah spisu a na základe týchto
dôkazných prostriedkov zistil skutkový stav veci.1./Z písomnej zmluvy súd zistil, že navrhovateľ ako veriteľ a spoločnosť B.M.G. Invest s.r.o., so sídlom
v Košiciach, Južná tr.50, IČO: 31 701 493 ako dlžník, uzatvorili dňa 8.6.1999 zmluvu o pôžičke č. PZ-
RS-1999 06 08/10 3601/OS-OS. Z článku II predmetnej zmluvy vyplýva, že navrhovateľ požičal dlžníkovi

finančné prostriedky vo výške 50.000 Sk, ktoré mu vyplatil v hotovosti pri podpise zmluvy. Dlžník sa
zaviazalvrátiťnavrhovateľoviposkytnutúpôžičkusdohodnutýmročnýmúrokomvovýške48%.Zčlánku
III zmluvy vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že zmluva sa uzatvára na dobu 36 mesiacov. Z článku
IV zmluvy vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na výplate úrokov v hotovosti, v pobočke dlžníka,
raz mesačne. Dlžník sa zaviazal navrhovateľovi vrátiť požičanú sumu 50.000,-Sk vrátane úrokov dňa

8.6.2002.

2./Z písomnej zmluvy súd zistil, že navrhovateľ ako veriteľ a spoločnosť B.M.G. Invest s.r.o., so sídlom
v Košiciach, Južná tr.50, IČO: 31 701 493 ako dlžník, uzatvorili dňa 6.7.1999 zmluvu o pôžičke č. PZ-
RS-1999 07 06/04 3601/OS-OS. Z článku II predmetnej zmluvy vyplýva, že navrhovateľ požičal dlžníkovi
finančné prostriedky vo výške 100.000 Sk, ktoré mu vyplatil v hotovosti pri podpise zmluvy. Dlžník sa
zaviazalvrátiťnavrhovateľoviposkytnutúpôžičkusdohodnutýmročnýmúrokomvovýške48%.Zčlánku

III zmluvy vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že zmluva sa uzatvára na dobu 36 mesiacov. Z článku
IV zmluvy vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na výplate úrokov v hotovosti, v pobočke dlžníka,
raz mesačne. Dlžník sa zaviazal navrhovateľovi vrátiť požičanú sumu 100.000,-Sk vrátane úrokov dňa
6.7.2002.

3./Z písomnej zmluvy súd zistil, že navrhovateľ ako veriteľ a spoločnosť B.M.G. Invest s.r.o., so sídlom

v Košiciach, Južná tr.50, IČO: 31 701 493 ako dlžník, uzatvorili dňa 15.2.2000 zmluvu o pôžičke č.
PZ-RS-2000 - 02 15/10 3601/OS-OS. Z článku II predmetnej zmluvy vyplýva, že navrhovateľ požičal
dlžníkovi finančné prostriedky vo výške 10.000 Sk, ktoré mu vyplatil v hotovosti pri podpise zmluvy.
Dlžník sa zaviazal vrátiť navrhovateľovi poskytnutú pôžičku s dohodnutým ročným úrokom vo výške
48 %. Z článku III zmluvy vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že zmluva sa uzatvára na dobu 36

mesiacov. Z článku IV zmluvy vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na výplate úrokov v hotovosti,
v pobočke dlžníka, raz mesačne. Dlžník sa zaviazal navrhovateľovi vrátiť požičanú sumu 10.000,-Sk
vrátane úrokov dňa 15.2.2003.

4./Z písomnej zmluvy súd zistil, že navrhovateľ ako veriteľ a spoločnosť B.M.G. Invest s.r.o., so sídlom
v Košiciach, Južná tr.50, IČO: 31 701 493 ako dlžník, uzatvorili dňa 23.8.2000 zmluvu o pôžičke č.

PZ-RS-2000 - 08 23/07 3601/OS-OS. Z článku II predmetnej zmluvy vyplýva, že navrhovateľ požičal
dlžníkovi finančné prostriedky vo výške 30.000 Sk, ktoré mu vyplatil v hotovosti pri podpise zmluvy.
Dlžník sa zaviazal vrátiť navrhovateľovi poskytnutú pôžičku s dohodnutým ročným úrokom vo výške
48 %. Z článku III zmluvy vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že zmluva sa uzatvára na dobu 36
mesiacov. Z článku IV zmluvy vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na výplate úrokov v hotovosti,

v pobočke dlžníka, raz mesačne. Dlžník sa zaviazal navrhovateľovi vrátiť požičanú sumu 30.000,-Sk
vrátane úrokov dňa 23.8.2003.

5./Z písomnej zmluvy súd zistil, že navrhovateľ ako veriteľ a spoločnosť B.M.G. Invest s.r.o., so sídlom
v Košiciach, Južná tr.50, IČO: 31 701 493 ako dlžník, uzatvorili dňa 8.9.2000 zmluvu o pôžičke č. PZ-
RS-2000 09 08/11 3601/OS-OS. Z článku II predmetnej zmluvy vyplýva, že navrhovateľ požičal dlžníkovi

finančné prostriedky vo výške 10.000 Sk, ktoré mu vyplatil v hotovosti pri podpise zmluvy. Dlžník sa
zaviazalvrátiťnavrhovateľoviposkytnutúpôžičkusdohodnutýmročnýmúrokomvovýške48%.Zčlánku
III zmluvy vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že zmluva sa uzatvára na dobu 36 mesiacov. Z článku
IV zmluvy vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na výplate úrokov v hotovosti, v pobočke dlžníka,
raz mesačne. Dlžník sa zaviazal navrhovateľovi vrátiť požičanú sumu 10.000,-Sk vrátane úrokov dňa

8.9.2003.

6./Z písomnej zmluvy súd zistil, že navrhovateľ ako veriteľ a spoločnosť B.M.G. Invest s.r.o., so sídlom
v Košiciach, Južná tr.50, IČO: 31 701 493 ako dlžník, uzatvorili dňa 18.9.2000 zmluvu o pôžičke č. PZ-
RS-2000 09 18/22 3601/OS-OS. Z článku II predmetnej zmluvy vyplýva, že navrhovateľ požičal dlžníkovi
finančné prostriedky vo výške 10.000 Sk, ktoré mu vyplatil v hotovosti pri podpise zmluvy. Dlžník sa

zaviazalvrátiťnavrhovateľoviposkytnutúpôžičkusdohodnutýmročnýmúrokomvovýške48%.ZčlánkuIII zmluvy vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že zmluva sa uzatvára na dobu 36 mesiacov. Z článku
IV zmluvy vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na výplate úrokov v hotovosti, v pobočke dlžníka,
raz mesačne. Dlžník sa zaviazal navrhovateľovi vrátiť požičanú sumu 10.000,-Sk vrátane úrokov dňa

18.9.2003.

7./Z písomnej zmluvy súd zistil, že navrhovateľ ako veriteľ a spoločnosť B.M.G. Invest s.r.o., so sídlom
v Košiciach, Južná tr.50, IČO: 31 701 493 ako dlžník, uzatvorili dňa 17.5.2001 zmluvu o pôžičke č. PZ-
RS-2001 05 17/10 1201/OS-OS. Z článku II predmetnej zmluvy vyplýva, že navrhovateľ požičal dlžníkovi
finančné prostriedky vo výške 100.000 Sk, ktoré mu vyplatil v hotovosti pri podpise zmluvy. Dlžník sa

zaviazalvrátiťnavrhovateľoviposkytnutúpôžičkusdohodnutýmročnýmúrokomvovýške35%.Zčlánku
III zmluvy vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že zmluva sa uzatvára na dobu 12 mesiacov. Z článku
IV zmluvy vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na výplate úrokov v hotovosti, v pobočke dlžníka,
raz mesačne. Dlžník sa zaviazal navrhovateľovi vrátiť požičanú sumu 100.000,-Sk vrátane úrokov dňa
17.5.2002.

8./Z písomnej zmluvy súd zistil, že navrhovateľ ako veriteľ a spoločnosť B.M.G. Invest s.r.o., so sídlom

v Košiciach, Južná tr.50, IČO: 31 701 493 ako dlžník, uzatvorili dňa 18.6.2001 zmluvu o pôžičke č. PZ-
RS-2001 06 18/10 1201/OS-OS. Z článku II predmetnej zmluvy vyplýva, že navrhovateľ požičal dlžníkovi
finančné prostriedky vo výške 100.000 Sk, ktoré mu vyplatil v hotovosti pri podpise zmluvy. Dlžník sa
zaviazalvrátiťnavrhovateľoviposkytnutúpôžičkusdohodnutýmročnýmúrokomvovýške35%.Zčlánku
III zmluvy vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že zmluva sa uzatvára na dobu 12 mesiacov. Z článku

IV zmluvy vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na výplate úrokov v hotovosti, v pobočke dlžníka,
raz mesačne. Dlžník sa zaviazal navrhovateľovi vrátiť požičanú sumu 100.000,-Sk vrátane úrokov dňa
18.6.2002.

9./Z písomnej zmluvy súd zistil, že navrhovateľ ako veriteľ a spoločnosť B.M.G. Invest s.r.o., so sídlom
v Košiciach, Južná tr.50, IČO: 31 701 493 ako dlžník, uzatvorili dňa 6.9.2001 zmluvu o pôžičke č. PZ-

RS-2001 09 06/05 1201/OS-OS. Z článku II predmetnej zmluvy vyplýva, že navrhovateľ požičal dlžníkovi
finančné prostriedky vo výške 100.000 Sk, ktoré mu vyplatil v hotovosti pri podpise zmluvy. Dlžník sa
zaviazalvrátiťnavrhovateľoviposkytnutúpôžičkusdohodnutýmročnýmúrokomvovýške35%.Zčlánku
III zmluvy vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že zmluva sa uzatvára na dobu 12 mesiacov. Z článku
IV zmluvy vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na výplate úrokov v hotovosti, v pobočke dlžníka,

raz mesačne. Dlžník sa zaviazal navrhovateľovi vrátiť požičanú sumu 100.000,-Sk vrátane úrokov dňa
6.9.2002.

10./Z písomnej zmluvy súd zistil, že Anna Sýkorová, nar.29.6.1934 ako veriteľ a spoločnosť B.M.G.
Invest s.r.o., so sídlom v Košiciach, Južná tr.50, IČO: 31 701 493 ako dlžník, uzatvorili dňa 12.10.2001
zmluvu o pôžičke č. PZ-RS-2001 10 12/09 1201/OS-OS (155 000796 B). Z článku II predmetnej zmluvy

vyplýva, že veriteľ požičal dlžníkovi finančné prostriedky vo výške 100.000 Sk, ktoré mu vyplatil v
hotovosti pri podpise zmluvy. Dlžník sa zaviazal vrátiť veriteľovi poskytnutú pôžičku s dohodnutým
ročným úrokom vo výške 35 %. Z článku III zmluvy vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že zmluva
sa uzatvára na dobu 12 mesiacov. Z článku IV zmluvy vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na výplate
úrokov v hotovosti, v pobočke dlžníka, raz mesačne. Dlžník sa zaviazal veriteľovi vrátiť požičanú sumu

100.000,-Sk vrátane úrokov dňa 12.10.2002.

11./Z písomnej zmluvy súd zistil, že Anna Sýkorová ako veriteľ a spoločnosť B.M.G. Invest s.r.o., so
sídlom v Košiciach, Južná tr.50, IČO: 31 701 493 ako dlžník, uzatvorili dňa 12.10.2001 zmluvu o pôžičke
č. PZ-RS-2001 10 12/09 1201/OS-OS (155 000797 B). Z článku II predmetnej zmluvy vyplýva, že veriteľ
požičal dlžníkovi finančné prostriedky vo výške 100.000 Sk, ktoré mu vyplatil v hotovosti pri podpise

zmluvy. Dlžník sa zaviazal vrátiť veriteľovi poskytnutú pôžičku s dohodnutým ročným úrokom vo výške
35 %. Z článku III zmluvy vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že zmluva sa uzatvára na dobu 12
mesiacov. Z článku IV zmluvy vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na výplate úrokov v hotovosti, v
pobočke dlžníka, raz mesačne. Dlžník sa zaviazal veriteľovi vrátiť požičanú sumu 100.000,-Sk vrátane
úrokov dňa 12.10.2002.12./Z písomnej zmluvy súd zistil, že navrhovateľ ako veriteľ a spoločnosť B.M.G. Invest s.r.o., so sídlom
v Košiciach, Južná tr.50, IČO: 31 701 493 ako dlžník, uzatvorili dňa 8.11.2001 zmluvu o pôžičke č. PZ-
RS-2001 11 08/03 1201/OS-OS. Z článku II predmetnej zmluvy vyplýva, že navrhovateľ požičal dlžníkovi

finančné prostriedky vo výške 100.000 Sk, ktoré mu vyplatil v hotovosti pri podpise zmluvy. Dlžník sa
zaviazalvrátiťnavrhovateľoviposkytnutúpôžičkusdohodnutýmročnýmúrokomvovýške35%.Zčlánku
III zmluvy vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že zmluva sa uzatvára na dobu 12 mesiacov. Z článku
IV zmluvy vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na výplate úrokov v hotovosti, v pobočke dlžníka,
raz mesačne. Dlžník sa zaviazal navrhovateľovi vrátiť požičanú sumu 100.000,-Sk vrátane úrokov dňa

8.11.2002.

Z rozsudku Špeciálneho súdu v Pezinku č.k.PK 2Tš/8/2005-4835 zo dňa 10.1.2007 súd zistil, že
odporca bol uznaný vinným, že od presne nezistenej doby najskôr od 15.8.1997 do 4.2.2002 ako
predseda predstavenstva spoločnosti HORIZONT SLOVAKIA a.s. a od 6.11.1997 aj ako konateľ
spoločnosti B.M.G. Invest s.r.o. spolu s obžalovanými Františkom Matikom a Ing.Mariánom Šebeščákom
po vzájomnej dohode a za vzájomnej súčinnosti v sídlach týchto spoločnosti a sídlach pobočiek

B.M.G. Invest s.r.o. na rôznych miestach v Slovenskej republike, prostredníctvom splnomocnených
zamestnancov, pod zámienkou uzatvárania zmlúv o tichom spoločenstve a zmlúv o pôžičke vylákali
od presne nezisteného počtu osôb finančné prostriedky vo forme vkladov tak, že i prostredníctvom
rozsiahlej reklamy v rôznych elektronických a printových médiách predstierali, že disponujú takými
podnikateľskými projektmi a takým personálnym a materiálnym vybavením, že ich peniaze budú

investované a podnikateľskými aktivitami zhodnotené a že im z toho budú vrátené v dohodnutej dobe i
s úrokmi a s výnosmi zo zisku až do výšky 53 % za rok, hoci vedeli, že vzhľadom na nízku rentabilnosť
ich podnikateľských aktivít a vykazovaný záporný hospodársky výsledok sľubované zhodnotenie z
týchto aktivít nebudú môcť splniť, pričom sa spoliehali, že vklady s dohodnutými úrokmi vrátia z peňazí
vložených ďalšími vkladateľmi, takto získané finančné prostriedky nevrátili, čím na škodu najmenej 123

204 poškodených osôb v prospech seba prostredníctvom vyššie uvedených obchodných spoločností
neoprávnene získali obžalovaní Vladimír Fruni a František Matik na základe celkového počtu uzavretých
zmlúv sumu 14 458 106 289 Sk, a teda, na škodu cudzieho majetku seba a iného obohatili tým, že
uviedli niekoho do omylu a spôsobili tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu, čím spáchali
spolupáchateľstvom trestný čin podvodu podľa § 9 ods.2, § 250 ods.1 a ods.5 Trestného zákona.

Odporca bol odsúdený na trest odňatia slobody 11 rokov a 6 mesiacov a na trest prepadnutia majetku.

Predmetný rozsudok Špeciálneho súdu nadobudol právoplatnosť dňa 30.5.2007.

Z odôvodnenia citovaného rozsudku vyplýva, že Najvyšší súd SR uznesením č.k.Ndt 6/2004 zo dňa
20.12.2004 nepripustil účasť poškodených v tejto trestnej veci. V rámci posúdenia subjektívnej stránky
trestného činu súd konštatoval jednoznačný záver, že úmysel obžalovaných bol priamy, vopred uvážený

a existoval už od počiatku.

Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi
veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu.

Podľa ustanovenia § 658 ods.1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Vykonaným dokazovaním v danom prípade mal súd nepochybne za preukázané, že navrhovateľ ako
veriteľ a obchodná spoločnosť B.M.G. Invest s.r.o., so sídlom v Košiciach, Južná tr.50, IČO: 31 701 493
ako dlžník uzatvorili podľa vyššie citovaného ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka v období od
8.6.1999 (v poradí prvá zmluva) do 8.11.2001 (v poradí posledná zmluva) v písomnej forme 12 zmlúv
o pôžičke, na základe ktorých navrhovateľ požičal spoločnosti B.M.G. Invest s.r.o. finančné prostriedky

spolu vo výške 810.000,- Sk. V súlade s ustanovením § 658 Občianskeho zákonníka sa zmluvné strany
dohodli, že dlžník vráti navrhovateľovi poskytnutú pôžičku spolu s úrokom v dohodnutej výške a to v
lehotách splatnosti, dohodnutých v článku IV. jednotlivých zmlúv.V sporovom konaní sú účastníci konania vymedzení procesným spôsobom, čo znamená, že o tom, kto
bude v konaní vystupovať ako účastník, rozhoduje sám navrhovateľ tým, koho v návrhu na začatie
konania za účastníka označí. Či takto vymedzení účastníci sú skutočne nositeľmi tvrdených práv a

povinností, vyplývajúcich z hmotno-právnych vzťahov, je otázkou tzv. vecnej legitimácie. Nedostatok
vecnej legitimácie znamená, že v žalobe označený účastník konania nie je nositeľom hmotného
oprávnenia (t.j. nie je aktívne vecne legitimovaný) alebo hmotno-právnej povinnosti (t.j. nie je vecne
pasívne legitimovaný), o ktoré v konaní ide.

Súd konštatoval, že obrana odporcu, spočívajúca v námietke nedostatku jeho pasívnej vecnej

legitimácie, je dôvodná. Z navrhovateľom predložených zmlúv o pôžičke jednoznačne vyplýva, že
nositeľom hmotnoprávnej povinnosti vyplývajúcej z týchto záväzkovo-právnych vzťahov, konkrétne
nositeľom povinnosti vrátiť navrhovateľovi požičané finančné prostriedky spolu s úrokom v zmysle ust.
§ 657 Občianskeho zákonníka, je zmluvná strana, označená v týchto zmluvách ako dlžník a teda,
právnická osoba - obchodná spoločnosť B.M.G. Invest s.r.o., ktorá zmluvy s navrhovateľom uzatvorila
a ktorá sa zaviazala splniť svoj záväzok voči navrhovateľovi. Nositeľom tejto povinnosti nie je odporca,

ktorý v tomto konaní vystupuje ako fyzická osoba. Odporca ako fyzická osoba zmluvy o pôžičke s
navrhovateľom neuzatvoril. Skutočnosť, že v čase uzavretia zmlúv vystupoval v pozícii konateľa tejto
právnickej osoby, po právnej stránke nezakladá jeho osobnú povinnosť splniť dlh z pôžičky.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd konštatoval, že odporca v tomto konaní nie je vecne pasívne
legitimovaný a preto návrh ako nedôvodný zamietol.

Súd však mal za to, že nárok navrhovateľa vo vzťahu k odporcovi je možné posúdiť podľa všeobecných
ustanovení Občianskeho zákonníka o náhrade škody, pretože z vykonaného dokazovania nepochybne
vyplýva, že je daná zodpovednosť odporcu za vznik škody.

Podľa ustanovenia § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti.

Podľa ustanovenia § 420 ods.3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že
škodu nezavinil.

Podľa ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo
ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa ustanovenia § 135 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku, súd je viazaný rozhodnutím príslušných

orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt, postihnuteľný podľa
osobitných predpisov a kto ich spáchal.

Predpokladom vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je:

1. protiprávny úkon,

2. spôsobenie škody,

3. príčinná súvislosti medzi protiprávnym úkonom a škodou

4. zavinenie.

Vyššie citované ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka upravuje všeobecnú preventívnu povinnosť
počínať si tak, aby sa nikomu neuškodilo, pričom statky v ňom vymenované sú chránené aj inými
ustanoveniami, či už Občianskeho zákonníka alebo iných právnych predpisov, ktoré s porušením

povinností pri ich ochrane spájajú zodpovednostné následky. Preto, ak bola porušená konkrétnapovinnosť, použijú sa predovšetkým zodpovednostné následky upravené v týchto konkrétnych
ustanoveniach, ak však tieto konkrétne ustanovenia (povinnosti) neboli porušené a určitým konaním
alebo nekonaním sa zasiahlo do vymenovaných chránených statkov a spôsobila sa na nich škoda, je

potrebné skúmať, či ten, kto takto zasahoval, si počínal tak, aby nedochádzalo ku škodám, alebo či si
takto nepočínal a preto porušil povinnosť uloženú mu v § 415 Občianskeho zákonníka a z porušenia
tejto povinnosti mu vznikne zodpovednosť za škodu. Z uvedeného vyplýva, že porušenie uvedenej
preventívnej povinnosti sa tak stáva dôvodom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa § 420
Občianskeho zákonníka.

V danom prípade bola nespornou skutočnosť, že rozsudkom Špeciálneho súdu v Pezinku č.k.PK
2Tš/8/2005-4835 zo dňa 10.1.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.5.2007 bol odporca uznaný
vinným, že od 6.11.1997 aj ako konateľ spoločnosti B.M.G. Invest s.r.o. spolu s obžalovanými
Františkom Matikom a Ing.Mariánom Šebeščákom po vzájomnej dohode a za vzájomnej súčinnosti v
sídlach týchto spoločnosti a sídlach pobočiek B.M.G. Invest s.r.o. na rôznych miestach v Slovenskej
republike,prostredníctvomsplnomocnenýchzamestnancov,podzámienkouuzatvárania zmlúvotichom

spoločenstveazmlúvopôžičkevylákaliodpresnenezistenéhopočtuosôbfinančnéprostriedkyvoforme
vkladov tak, že i prostredníctvom rozsiahlej reklamy v rôznych elektronických a printových médiách
predstierali, že disponujú takými podnikateľskými projektmi a takým personálnym a materiálnym
vybavením, že ich peniaze budú investované a podnikateľskými aktivitami zhodnotené a že im z toho
budú vrátené v dohodnutej dobe i s úrokmi a s výnosmi zo zisku až do výšky 53 % za rok, hoci

vedeli,ževzhľadomnanízkurentabilnosťichpodnikateľskýchaktivítavykazovanýzápornýhospodársky
výsledok sľubované zhodnotenie z týchto aktivít nebudú môcť splniť, pričom sa spoliehali, že vklady s
dohodnutými úrokmi vrátia z peňazí vložených ďalšími vkladateľmi, takto získané finančné prostriedky
nevrátili, čím na škodu najmenej 123 204 poškodených osôb v prospech seba prostredníctvom vyššie
uvedených obchodných spoločností neoprávnene získali obžalovaní Vladimír Fruni a František Matik

na základe celkového počtu uzavretých zmlúv sumu 14 458 106 289 Sk, a teda, na škodu cudzieho
majetku seba a iného obohatili tým, že uviedli niekoho do omylu a spôsobili tak na cudzom majetku
škodu veľkého rozsahu, čím spáchali spolupáchateľstvom trestný čin podvodu podľa § 9 ods.2, § 250
ods.1 a ods.5 Trestného zákona.

Súdna prax vykladá vyššie cit. ustanovenie § 135 ods.1, tretia veta O.s.p. jednoznačne tak, že súd je

viazaný iba výrokom odsudzujúceho trestného rozhodnutia, avšak z výroku o vine je nutné vychádzať
ako z celku a brať do úvahy jeho právnu i skutkovú časť, s tým, že rieši naplnenie skutkovej podstaty
trestného činu konkrétnym konaním páchateľa. Rozsah viazanosti rozhodnutím o tom, že bol spáchaný
trestný čin a kto ho spáchal, je teda daný tým, do akej miery sú znaky skutkovej podstaty trestného
činu zároveň okolnosťami, významnými pre rozhodnutie o náhrade škody. Rozhodnutie o tom, že bol

spáchaný dokonaný trestný čin, neznamená vždy len konštatovanie zavineného protiprávneho konania
určitej osoby, ale i záver o narušení chránených spoločenských vzťahov a o vzniku určitej ujmy, ktorú v
prípade niektorých trestných činov predstavuje škoda na majetku, ktorej odškodnenie právne predpisy
pripúšťajú, ako i záver o existencii príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a zmienenou ujmou.
Nemožno teda stotožňovať rozhodnutie o spáchaní trestného činu vždy len zo záverom o protiprávnom

konaní, ale na základe takého rozhodnutia je potrebné mať za preukázaný i záver o príčinnej súvislosti
medzi protiprávnym konaním a škodou.

So zreteľom na vyššie citované ustanovenie § 135 ods.1 O.s.p. a uvedenej zásady súdnej praxe, je
potrebné preto vychádzať z oboch častí výroku právoplatného rozsudku o spáchaní trestného činu
odporcom, z tzv. skutkovej časti (vety) i z tzv. právnej časti, a teda, treba vychádzať z toho, že k

navrhovateľom tvrdenej škode došlo a to v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním odporcu.

Občiansky zákonník nevymedzuje pojem zavinenie, preto treba pritom vychádzať z toho, že zavinenie
je určitý psychický, vnútorný vzťah škodcu k vlastnému konaniu, priečiacemu sa objektívnemu právu a
ku škode ako k výsledku tohto konania, ktorý je založený na dvoch zložkách: vedomostnej a vôľovej.
Vedomostnou zložkou sa rozumie vnímanie, t.j. odraz predmetov a javov v zmyslových orgánoch, ako

aj predstava predmetov a javov, ktoré subjekt vnímal skôr alebo ku ktorému dospel úsudkom na základe
znalostí alebo skúseností. Vôľovou zložkou sa rozumie predovšetkým chcenie, ale aj uzrozumenie. Priúmyselnom zavinení je zastúpená tak vedomostná, ako aj vôľová zložka zavinenia, pri nedbanlivosti je
daná len vedomostná zložka. Občiansky zákonník rovnako tak nevymedzuje ani formy zavinenia, preto
pri výklade foriem zavinenia sa aj v občianskoprávnej praxi vychádza z ich vymedzenia v Trestnom

zákone,ktorýrozlišujeúmyselnézavinenieanedbanlivostnézavinenieatiesavnútornečlenianastupne
zavinenia; úmyselné na priamy úmysel, pri ktorom konajúci chcel spôsobiť škodu a na nepriamy úmysel,
pri ktorom konajúci vedel, že môže spôsobiť škodu a pre prípad, že ju spôsobí, bol s tým uzrozumený.
Nedbanlivosť môže byť vedomá, pri ktorej konajúci síce nechcel spôsobiť škodu, avšak vedel, že ju
môže spôsobiť a bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že ju nespôsobí. Nedbanlivosť môže byť

aj nevedomá, pri ktorej konajúci nechcel spôsobiť škodu, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje
pomery vedieť mal alebo vedieť mohol.

V danom prípade bola škoda spôsobená úmyselne. Z odôvodnenia odsudzujúceho rozsudku je zrejmé,
že pri posúdení otázky zavinenia ako subjektívnej stránky trestného činu súd konštatoval jednoznačný
záver a teda, že úmysel obžalovaných bol priamy, vopred uvážený a existoval už od počiatku.

Príčinnou súvislosťou treba rozumieť určitý objektívny vzťah medzi skutočnosťou zakladajúcou

zodpovednosť, t.j. medzi porušením právnej povinnosti a výsledkom, t.j. škodou.

Vzhľadom na vyššie citovaný právoplatný odsudzujúci trestný rozsudok, vyššie citované ustanovenia
Občianskeho zákonníka a uvedenú súdnu prax, súd konštatoval, že odporca jednoznačne zodpovedá
za škodu vzniknutú navrhovateľovi a uplatnenú v tomto konaní, pretože ako konateľ spoločnosti, ktorá v
zmluvách o pôžičke vystupovala ako dlžník nezabezpečil, aby navrhovateľovi bola vrátená poskytnutá

pôžička, vrátane dohodnutých úrokov, a tým na škodu jeho majetku seba obohatil.

Vzhľadom na vyššie uvedený záver o naplnení všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti odporcu
za škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi, súd konštatoval, že nárok navrhovateľa na náhradu škody voči
odporcovi je dôvodný. Vzhľadom k tomu, že odporca vzniesol námietku premlčania nároku, súd sa
musel touto námietkou zaoberať a posúdiť, či nárok je alebo nie je premlčaný.

Podľa ust. § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa ust. § 106 ods.1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa ust.§ 106 ods.2 Občianskeho zákonníka, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri
roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda
vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Premlčacia doba všeobecne začína plynúť dňom, kedy vznikla objektívna možnosť podať žalobu alebo
uskutočniť právny úkon ( § 101 Občianskeho zákonníka).

Občianskyzákonníkpreprávonanáhraduškodyustanovujev§106osobitnúpremlčaciudobu.Rozlišuje
pritom dve lehoty; subjektívnu, ktorá je dvojročná a objektívnu, ktorá je buď trojročná alebo desaťročná.

V danom prípade je objektívna premlčacia lehota desaťročná; z vykonaného dokazovania -

právoplatného odsudzujúceho rozsudku totiž nesporne vyplynulo, že škoda bola spôsobená úmyselne.Desaťročná objektívna lehota začína plynúť odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla a teda,
keď k škode skutočne došlo. V danom prípade škoda vznikla v deň, nasledujúci po splatnosti dlhu z
pôžičiek, pretože navrhovateľovi požičané sumy vrátené neboli a teda, došlo k zmenšeniu jeho majetku.

V prípade zmluvy o pôžičke, ktorá bola (z hľadiska dátumu) uzavretá ako posledná - dňa 8.11.2001, sa
dlžník zaviazal navrhovateľovi vrátiť požičanú sumu 100.000 Sk dňa 8.11.2002. Keďže navrhovateľovi
uvedená suma vrátená nebola, došlo k zmenšeniu jeho majetku v uvedenom rozsahu a to počnúc
dňom 9.11.2002. Objektívna desaťročná premlčacia lehota teda uplynula dňa 9.11.2012. Keďže návrh
na začatie konania podal navrhovateľ až dňa 4.2.2013, je zrejmé, že tak učinil po uplynutí objektívnej

premlčacej doby.

Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby musia byť splnené dve podmienky. Sú to vedomosť o
škode a vedomosť o osobe povinnej na jej náhradu. Pre začiatok subjektívnej lehoty je rozhodujúci deň,
kedy sa poškodený skutočne dozvedel o škode a o tom, kto je povinný ju nahradiť. V danom prípade sám
navrhovateľ uviedol, že si nárok na náhradu škody uplatnil voči odporcovi v trestnom konaní a to v štádiu
ešte pred začatím trestného konania pred súdom, ktoré sa začalo podaním obžaloby dňa 8.6.2005. Súd

konštatoval, že navrhovateľ sa dozvedel o škode a o tom, že za ňu zodpovedá odporca, ešte pred 20.
decembrom 2004. Uvedeného dňa totiž Najvyšší súd SR uznesením č.k.Ndt 6/2004 nepripustil účasť
poškodených v trestnom konaní vedenom proti odporcovi a odkázal poškodených, aby si svoj nárok
na náhradu škody uplatnili v občianskom súdnom konaní. Svedčí o tom aj skutočnosť, že navrhovateľ
si svoj nárok uplatnil priamo proti odporcovi žalobou podanou na tunajšom súde dňa 4.5.2005, ktorú

súd v konaní vedenom pod sp.zn.11 C 84/05 odmietol pre nedostatok náležitostí podania. Aj za (pre
navrhovateľa výhodnejšieho) predpokladu, že od uvedeného dňa začala plynúť subjektívna dvojročná
premlčacia doba, je potom zrejmé, že táto uplynula dňa 4.5.2007. Keďže návrh na začatie konania
podal navrhovateľ až 4.2.2013, je zrejmé, že tak učinil dávno po uplynutí premlčacej doby. Je pritom
irelevantné, že objektívna desaťročná premlčacia doba uplynula až 9.11.2012. Subjektívna premlčacia

doba totiž zásadne plynie len v rámci objektívnej, a teda, nepredlžuje objektívnu premlčaciu dobu.
Uplynutím subjektívnej premlčacej doby dôjde k premlčaniu aj vtedy, keď objektívna premlčacia doba
ešte neuplynula.

Na základe tohto záveru, v súlade s vyššie cit.ust. 100 ods.1 Občianskeho zákonníka preto súd
navrhovateľovi nemohol priznať žalobou uplatnený nárok titulom náhrady škody, pretože odporca v

súdnom konaní úspešne namietol jeho premlčanie.

Zhrnúc vyššie uvedené závery súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

Podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. § 151 ods.1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľaust.§151ods.2O.s.p.,akúčastníkvlehotepodľaodseku1trovynevyčísli,súdmupriznánáhradu
trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;
ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu

trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O náhrade trov konania súd v predmetnej veci rozhodol podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p. a odporcovi,
ktorý mal v konaní plný úspech, priznal právo na náhradu trov, potrebných na účelné bránenie svojho
práva proti navrhovateľovi, ktorý vo veci úspech nemal. Rozhodnutie o náhrade trov konania bolo takto

vyhlásené na pojednávaní konanom dňa 3.11.2014. Podľa ust. § 151 ods.1 O.s.p. bol odporca povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Odporca trovykonania (právneho zastúpenia) nevyčíslil, preto súd v súlade s ust. § 151 pods.2 O.s.p. v písomnom
vyhotovení tohto rozsudku vyslovil, že mu náhradu trov konania proti navrhovateľovi nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa

doručenia prostredníctvom súdu proti rozhodnutiu, ktorého odvolanie smeruje

v 3 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (

§ 205 ods.1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo

iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci ( § 205 ods.2 O.s.p.).

Podľa ust. § 251 ods.1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie
o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.