Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 13, 2014

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 11C/142/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7514203263
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Mlejová

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2014:7514203263.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Dagmar Mlejovou v právnej veci žalobcu Orange

Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, so sídlom Metodova č. 8, 821 08 Bratislava, proti žalovanej: G. O.,
L..X.X.XXXX, J. T. T. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenie - Pomoc
a ochrana spotrebiteľa „POS" Nám. Legionárov 5, Prešov, IČO: 42 343 828, zast., JUDr. Monikou
Marjanovič, advokátkou Advokátskej kancelárie, Urbánkova 1562/6, Košice, IČO: 35 561 734 v konaní
o zaplatenie 305,54 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 75,54 eur spolu s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo
sumy 75,54 eur od 19.10.2012 až do zaplatenia, všetko do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti 230 eur žalobu zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Vedľajšiemu účastníkovi trovy konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobným návrhom podaným na tunajší súd dňa 17.2.2014 domáhal, aby žalovaná bola
zaviazaná zaplatiť mu 305,54 eur s prísl. a trovy konania.

V žalobnom návrhu uviedol, že so žalovanou uzavrel zmluvu o pripojení č. A6304611, na
základektorejžalovanejvypožičal1ksSIMkarty,ktorážalovanejumožňovalavyužívaťtelekomunikačné
služby poskytované žalobcom.

Žalobca ďalej uviedol, že pri uzavretí Dodatku k zmluve č. A6304611, odpredal žalovanej 1 ks mobilného
telefónu značky ZTE Ligt Tab 2 za kúpnu cenu 19 euro, pričom cena mobilného telefónu bola 249 eur.

Žalovaná nezaplatila riadne a včas cenu poskytnutých služieb vyfakturovaných za obdobie jún 2012 až
júl 2012.

Nárokžalobcupretovtomtokonanípodľažaloby pozostávaz nárokunazaplateniefaktúrzaposkytnuté
služby v sume 75,54 eur a z nároku na náhradu škody vo výške 230 eur, ktorá bola vyčíslená ako rozdiel
medzi predajnou a akciovou cenou mobilného telefónu.Listom doručeným súdu dňa 28.04.2014 oznámilo Združenie - Pomoc s ochrana spotrebiteľa POS vstup
do konania ako vedľajší účastník na strane žalovanej a poukázalo na neprijateľné a teda absolútne
neplatné zmluvné podmienky.

Súd za splnenia podmienok uvedených v ust. § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol v
neprítomnosti žalovanej.

Žalobca a právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane žalovanej svoju neúčasť na pojednávaní
ospravedlnili.

Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a zistil tento skutkový stav:

Z dokladov predložených žalobcom bolo zistené, že dňa 14.5.2012 uzavreli účastníci konania Zmluvu o

pripojení č. A6304611 a v ten istý deň aj Dodatok k zmluve o pripojení. Predmetom zmluvy o pripojení
Č..S. bolo zapožičanie SIM karty Č..XXXXXXX XXXXXXXXXXXX, ktorá umožňovala
žalovanejvyužívaťtelekomunikačnéslužbyposkytovanéžalobcom.SIMkartebolopriradenéúčastnícke
číslo 0907 910 554. Dohodnutý bol účastnícky program Internet na doma Premium +.

Z Dodatku (bod 1.2) ku zmluve o pripojení je zrejmé, že žalovanej bol žalobcom predaný mobilný telefón

ZTE Ligt Tab 2 so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu 19 eur.

Z písomných dokladov predložených žalobcom - faktúry č.XXXXXXXXXX zo dňa 8.7.2012 splatnej
22.7.2012 vyplýva, že žalovaná mala zaplatiť žalobcovi sumu 22,99 eur, z faktúry č.XXXXXXXXXX zo
dňa 8.7.2012 splatnej 22.7.2012 vyplýva, že žalovaná mala zaplatiť žalobcovi sumu 2,33 eur, z faktúry
č.XXXXXXXXXX zo dňa 8.6.2012 splatnej 22.6.2012 vyplýva, že žalovaná mala zaplatiť žalobcovi sumu

201,22 eur.

Žalovaná v lehote splatnosti faktúry nezaplatila, čím porušila svoje povinnosti vyplývajúce jej z platne
uzavretej zmluvy.

Pokusom o pokonávku zo dňa 4.10.2012 žalobca žalovanú vyzval k úhrade pohľadávky vzniknutej
neuhradením vyššie uvedených faktúr, zmluvnej pokuty a poplatku za mimosúdne vymáhanie v celkovej

výške 329,98 eur, ktorú žalobca žiadal zaplatiť najneskôr do 18.10.2012.

Žalobca uviedol, že žalovaná na pokus o pokonávku nereagovala.

Vedľajší účastník vystupujúci na strane žalovanej, Združenie Pomoc s ochrana spotrebiteľa POS,
vo svojom vyjadrení uviedlo, že žalobca uplatnil voči žalovanej dva samostatné nároky, a to sumu
75,54 eur za nezaplatené telekomunikačné služby a sumy 230 eur titulom náhrady

škody. Samostatný uplatnený nárok žalobcu titulom nezaplateného hovorného vedľajší účastník
nespochybňoval, namietal však opodstatnenosť nároku na náhradu škody. Poukázal na to, že žalobca
si už neuplatňuje nárok titulom zmluvnej pokuty, uvedomujúc si zákonnú prekážku podľa § 53a OZ,
ktorú predstavujú právoplatné rozsudky vo vzťahu k žalobcovi formulovaným ustanoveniam o zmluvnej
pokute v Dodatkoch k zmluve o pripojení a ktoré sú postihnuté absolútnou neplatnosťou ako neprijateľné

zmluvné podmienky. Z uvedených dôvodov si uplatňuje nárok na náhradu škody, pričom škodu vyčíslil
ako rozdiel medzi trhovou cenou a poskytnutou zľavnenou cenou mobilného zariadenia. Samotný
žalobca sa však dopustil protiprávneho konania tým, že konal v rozpore s § 4 ods. 3 zák. č. č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa, tretia veta, podľa ktorej predávajúci nesmie viazať predaj výrobkov alebo
poskytovať služby ( ďalej len „viazanie predaja“ ) na predaj iného výrobku alebo na poskytnutie služby.

Podľa ust. § 4 ods. 3 písm. a) zák. č. 250/2007 Z.z.; za viazanie predaja sa nepovažuje, ak predávajúci
predáva tieto výrobky aj samostatne. Podľa názoru vedľajšieho účastníka však žalobca iba vytvára
zdanie, že predáva mobilné telefóny samostatne, aby obišiel zákaz viazaného predaja a poskytovanie
služieb, čo predstavuje svojou podstatou nekalú obchodnú praktiku. Ďalej uviedol, že súd sa musívyporiadať s existenciou jednotlivých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, ktorých skúmanie je
potrebné pre uplatnenie nároku na náhradu škody. Tvrdenie žalobcu, že škodu predstavuje poskytnutá
zľava za mobilný telefón nemôže obstáť ani z hľadiska skúmania príčinnej súvislosti ako predpokladu

zodpovednosti za škodu, nakoľko zľavu poskytol žalobca dobrovoľne ešte pred konaním žalovaného.
Vznik škody u žalobcu vedľajší účastník nepoprel, avšak táto nemôže predstavovať rozdiel medzi
trhovou a akciovej cenou mobilného zariadenia.

Vedľajšíúčastníknamietallensamostatnýnárokžalobcunazaplatenienáhradyškodynienezaplatených
telekomunikačných služieb, preto navrhol, aby v časti hovorného v sume 75,54 eur s príslušenstvom súd

žalobe vyhovel, v prevyšujúcej časti, t.j. o zaplatenie náhrady škody v sume 230 eur žalobu zamietol.
Zároveň žiadal o náhradu trov konania.

Z Dodatku k zmluve o pripojení bolo ďalej zistené, že zmluvní účastníci sa dohodli, že žalovaná po
dobu 24 mesiacov zostane v zmluvnom vzťahu so žalobcom. V prípade porušenia niektorej z povinností
účastníka, najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku uvedeného v
bode 2.2 dodatkov, jednostranné ukončenie platnosti zmluvy pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie

úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu
na skutočnosť, či naozaj došlo k ukončeniu jeho platnosti, je účastník - žalovaná, povinná zaplatiť
zmluvnú pokutu 230 eur (bod 2.5). Podľa dodatkov právo na zmluvnú pokutu vznikne samotným
porušením povinnosti účastníka, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo
strany podniku, napr. odstúpením od zmluvy. Zmluvnú pokutu je účastník povinný zaplatiť bez ohľadu na

dĺžku doby, ktorá ešte zostávala do uplynutia doby viazanosti. Účastník - žalovaná je zároveň povinná
uhradiť podniku náhradu škody, ktorej výška presahuje výšku dohodnutej zmluvnej pokuty.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého
veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo

spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 491 ods. 1 OZ záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu
však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky
rôznych zmlúv.

Podľa§491ods.2OZ nazáväzkyvznikajúcezozmlúvvzákoneneupravenýchtrebapoužiťustanovenia

zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak.

Podľa § 491 ods. 3 OZ na záväzky zo zmiešanej zmluvy treba primerane použiť ustanovenia zákona
upravujúce záväzky, ktoré sa zmluvou zakladajú, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak.

Podľa § 494 OZ z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo
trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

Podľa § 43 ods. 1 písm. a/, ods. 12 písm. b/ zákona č.351/2011 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy
podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu. Účastník je povinný platiť za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na
základe predloženej faktúry. Podľa § 43 ods. 1 písm.d citovaného zákona, podnik má právo dočasne
prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu nezaplatenia splatnej sumy za verejnú

službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do
zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno
iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie.Podľa čl. 2 bod 2.2 Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných
služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko a.s. /ďalej len
VPPVEKS/zmluvajedvojstrannýprávnyúkonmedzispoločnosťouOrangeSlovenskoa.s.aúčastníkom,

ktorým sa spoločnosť Orange Slovensko zaväzuje účastníkovi zriadiť prístup k jej VTS a sprístupniť
účastníkom požadované služby a účastník sa zaväzuje platiť cenu za zriadenie prístupu a poskytovanie
dohodnutých služieb.

Podľa čl. 4 bod 4.4 písm. a/ VPPVES spoločnosť Orange Slovensko je oprávnená odstúpiť od zmluvy,
ak účastník nezaplatil splatnú cenu za poskytnutú službu do 45 dní po dni jej splatnosti.

Podľa čl. 4 bod 4.5 odstúpením sa zmluva zrušuje dňom nasledujúcim po dni, v ktorom odstupujúca

zmluvná strana doručí druhej zmluvnej strane písomné oznámenie o odstúpení.

Podľa čl. 4 bod 4.10 ukončením platnosti zmluvy nezaniká povinnosť účastníka uhradiť cenu
poskytnutých služieb ako aj uhradiť všetky iné peňažné záväzky voči spoločnosti Orange Slovensko a
súčasne vyrovnať všetky svoje ostatné záväzky voči spoločnosti Orange Slovensko. Spoločnosť Orange
Slovensko po zániku zmluvy zašle účastníkovi konečné vyúčtovanie, ktoré je účastník povinný uhradiť.

Doloženými listinnými dokladmi mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania bol platne založený
záväzkový vzťah týkajúci sa poskytovania telekomunikačných služieb v mobilnej sieti žalobcu. V
zmysle ujednaní vyplývajúcich z uzavretej zmluvy, ako aj zo Všeobecných podmienok poskytovania
verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti
Orange Slovensko, bola žalovaná povinná hradiť cenu poskytnutých služieb vyúčtovaných žalobcom za

dohodnuté zúčtovacie obdobie.

Faktúry žalovaná nezaplatila v lehote splatnosti, preto jej bola uložená povinnosť zaplatiť sumu
vyúčtovanú faktúrami za poskytnuté služby v sume 75,54 eur.

Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania,

výšku úroku z omeškania stanovuje vykonávací predpis.

Pokiaľ ide o výšku úrokov, súd ich priznal v zmysle ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., účinného do
31.1.2013, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu. Podľa § 10 c. cit. zákonného ustanovenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013,

výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania
po 31. januári 2013.

Žalovaná podľa pokusu o pokonávku mala platiť najpozdejšie do 18.10.2012, preto odo dňa 19.10.2012
sa dostala do omeškania a od tohto dňa súd žalobcovi priznal úroky z omeškania v zákonnej výške zo
sumy eur.

Žalobca v žalobnom návrhu uviedol, že zmluvná pokuta dohodnutá účastníkmi v Dodatku k zmluve
o pripojení, mala ako občianskoprávny inštitút plniť funkciu paušalizovanej náhrady škody v prípade
porušenia zmluvy o pripojení, ktorá by žalobcovi prípadne mohla vzniknúť tým, že žalobca si svoje
povinnosti poskytnúť zvýhodnené služby a mobilný telefón za akciovú cenu splnil, avšak žalovaná si
svoju základnú povinnosť (t.j. zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti a riadne a

včas uhrádzať svoje splatné záväzky) nesplnila. Zmluvná pokuta nebola dojednaná zo strany žalobcu
s úmyslom privodiť žalovanej neprimerané podmienky za trvania zmluvného vzťahu ani pre prípad
keď dôjde k porušeniu povinnosti žalovanej a ani sebe zabezpečiť neprimeraný majetkový prospech.
Zmluvná pokuta mala byť preventívnym a uhradzovacím nástrojom pre prípad porušenia základnéhozmluvného záväzku žalovanej. V snahe predísť procesnej neistote, pri posudzovaní nároku žalobcu
z titulu zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody, s tým, že ustanovenie Dodatkov zmlúv o
pripojení, v ktorom je dohodnutá zmluvná pokuta, bolo v inom súdnom konaní označené za neprijateľnú

zmluvnú podmienku, domáha sa žalobca v tomto konaní svojho nároku proti žalovanej z titulu náhrady
škody za odpredaný mobilný telefón ZTE Light tab 2 vo výške 230 eur. Škoda predstavuje rozdiel
medzi predajnou cenou mobilných telefónov a ich akciovou cenou. Ide o škodu žalobcu, ktorú mu
žalovaná spôsobila tým, že získala mobilný telefón za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že
podpisom Dodatku k zmluve o pripojení sa zaviazala používať služby, za tieto platiť po dobu viazanosti

a následne porušila svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby a platiť
riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Žalovaná si bola vedomá, že mobilný telefón je jej predávaný
za cenu uvedenú v čl. 1 bod 1.2 Dodatku k zmluve o pripojení, ktorého výška sa rovná rozdielu medzi
spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že sa žalovaná zaviazala
užívať služby po dobu dohodnutú v Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že
žalobcovi vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu).

Právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou je potrebné posúdiť ako občianskoprávny vzťah, preto aj pre
údajnú náhradu škody je nutné použiť ust. Občianskeho zákonníka o škode.

Podstatou vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 OZ je protiprávny úkon,
spôsobenie škody, príčinná súvislosť a zavinenie. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné
kumulatívne splnenie všetkých uvedených predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich,

zodpovednosť za škodu nie je daná.

V sporovom konaní, akým je aj toto konanie, je povinnosťou žalobcu, ktorý uplatňuje náhradu škody,
preukázať existenciu všetkých predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, musí teda
uniesťsvojedôkaznébremeno(zmluvnápokutyplníajfunkciupaušalizovanejnáhradyškodyaveriteľovi
uľahčuje dôkaznú situáciu v tom, že nemusí preukazovať vznik škody ani jej výšku).

Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody vyplýva, že zaplatenie škody vo výške
230 eur sa domáha za odpredanie mobilného telefónu žalovanej, pričom škodu vyčíslil ako rozdiel medzi
predajnou cenou a akciovou cenou zariadenia.

V danom prípade boli medzi účastníkmi konania uzavretá štandardne formulovaná spotrebiteľská
zmluva, ktorá bola vopred koncipované žalobcom a žalovaná ako spotrebiteľ bola slabšou zmluvnou

stranou či už z dôvodu informovanosti alebo vyjednávacej pozície pri pokusoch domáhať zmenu už
vopred naformulovanej, predtlačenej zmluvy. Podľa typu zmluvy, išlo o zmenu zmiešanú, obsahujúcu
aj kúpnu zmluvu.

Podľa § 588 OZ z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať
a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. V

zmluve uzavretej medzi žalobcom a žalovanou bola dohodnutá kúpna cena za zariadenia 19 euro.
Dohodnutú kúpnu cenu žalovaná riadne zaplatila. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany
žalobcu následne menený z dôvodu nesplnenia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so
žalovanou vkladal a preto ani rozdiel vzniknutý medzi trhovou cenou a akciovou cenou mobilného
zariadenia nie je škodou v zmysle občianskoprávnej zodpovednosti za škodu. Len na dôkaz súd

poukazuje na to, že sa odškodňuje „skutočná“ škoda a výška tejto v danom prípade nemôže v žiadnom
prípade zodpovedať len matematickému rozdielu medzi trhovou a akciovou cenou zariadenia.

Pretože žalobca v konaní neuniesol svoje dôkazné bremeno a nepreukázal zákonom požadované
predpoklady, resp. náležitosti pre občianskoprávnu zodpovednosť za škodu, súd v tejto časti nárok ako
nedôvodný zamietol.O trovách konania rozhodol súd podľa §142 ods. 2 O.s.p. podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na
náhradu trov právo (žalovaná bola v prevažnej časti v sume 230 eur úspešná, ale žiadne trovy si v

rámci konania neuplatnila), súd rozhodol, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznáva.

O nepriznaní trov právneho zastúpenia právnemu zástupcovi žalobcu, súd rozhodol v súlade s § 150
ods. 2 O.s.p. a s poukazom na rozhodnutie NS SR vo veci sp. zn. 4 M Cdo 21/2009 a rozsudok OS
Revúca, sp. zn. 6C/67/2012.

Vedľajší účastník na strane žalovaného si uplatnil trovy právneho zastúpenia. Súd má za to, v danej veci

ide o rutinnú záležitosť, ktorá je zvládnuteľná prostredníctvom administratívy vedľajšieho účastníka a
na ktorú nebola potrebná odborná pomoc zvoleného advokáta. Trovy konania vzniknuté zastupovaním
advokátom v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej
- ktorej veci a jej individualizáciou na súdoch v Slovenskej republike nemožno považovať za trovy
nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie práva na súde. V takomto prípade zastupovanie advokátom
nezodpovedá účelu, ktorý sleduje procesné právo inštitútom zastupovania advokátom v súdnom konaní.

Je potrebné rozlišovať, že právo na právnu pomoc a náhrada trov konania sú dve rozdielne veci, ktoré
síce spolu súvisia, avšak nie sú neoddeliteľné. Právo na náhradu trov konania ( vrátane tých, ktoré
vznikli v súvislosti so zastupovaní advokátom ) totiž závisí od iných predpokladov než možnosť nechať
sa zastupovať advokátom. Správnosť tohto názoru možno dokumentovať aj tými súdnymi konaniami,
v ktorých sa účastníkom náhrada trov konania nepriznáva ( napr. rozvod manželstva, kde žiaden z

účastníkovnemáprávonanáhradutrovkonaniaaďalšími)aúčastnícikonaniapritommajúprávonechať
sa v súdnom konaní zastupovať. Ak teda súd neprizná náhradu trov konania úspešnému účastníkovi,
keď dospeje k záveru, že trovy účelne nevynaložil, nejde o porušenie práva na právnu pomoc. Vedľajší
účastník sa preto mohol dať zastupovať v súdnom konaní advokátom, avšak trovy, ktoré vynaložil v tejto
súvislosti, nemožno považovať za trovy účelné. Preto súd s poukazom na vyššie uvedené vedľajšiemu

účastníkovi náhradu trov konania nepriznal ( viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 MCdo/5/2013
zo dňa 19.03.2014 ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice - okolie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny

a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 O.s.p.).