Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2014

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 3P/25/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3810209303
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Szabo

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2014:3810209303.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske sudcom JUDr. Eduardom Szabom vo veci starostlivosti súdu o maloletého W.

O., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Partizánske, dieťa rodičov: matky T. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., L. č. XXX/XX, štátnej
občianky SR a otca Bc. W. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., L. č. XXX/XX, štátneho občana SR o
zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti a určenie výživného takto

r o z h o d o l :

Súd z v e r u j e maloletého W. O., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok a otca zaväzuje prispievať na výživu maloletého W. Sumou 150,-
eur mesačne vždy do 15- teho dňa daného mesiaca vopred k rukám matky, s účinnosťou od 01.11.2011.

Zročné výživné na maloletého W. za čas od 01.11.2011 do 30.09.2014 v sume 5250,- eur, súd p o v o
ľ u j e otcovi maloletého splácať v mesačných splátkach po 100,- eur spolu s bežným výživným pod
stratou výhody splátok

Súd upravuje styk otca s maloletým W. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým W. každý
párny týždeň v sobotu v čase od 14:00 hod. do 18:00 hod. v mieste bydliska maloletého za prítomnosti

matky maloletého W..

o d ô v o d n e n i e :

Matka maloletého dieťaťa návrhom doručeným na súd dňa 28.06.2010 žiadala, aby súd zveril mal. W.
do jej osobnej starostlivosti a aby otca súd zaviazal na výživné vo výške 450,- eur mesačne s účinnosťou
od 01.06.2010 s tým odôvodnením, že s otcom dieťaťa majú nezhody, ktoré v roku 2009 prešli aj do
oblasti financovania spoločnej domácnosti a výchovy dieťaťa, pričom navrhovateľka a dieťa v júni 2010
opustili spoločnú domácnosť, pričom otec prestal prispievať hotovosťou na dieťa a sám navrhol matke,
aby sa odsťahovali zo spoločnej domácnosti.

Otec dieťaťa so zverením maloletého syna do výchovy matky nesúhlasil, žiadal striedavú starostlivosť
rodičov s mesačnou periodicitou a zároveň navrhol nariadiť predbežné opatrenie pre úpravu styku s
maloletým do rozhodnutia vo veci samej.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletého dieťaťa, výsluchom maloletého W., oboznámil
tiež vyjadrenie kolízneho opatrovníka, oboznámil návrh zo dňa 28.06.2010, doklady predložené rodičmi
maloletého W. č.l. 5 - 9, 26 - 27, správu úradu práce s prílohami č.l. 64, 86, 87, správu Daňového úradu

Nováky č.l. 21 a znaleckým dokazovaním znalca z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia
detí a dospelých.

Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav veci:Maloletý W. O. sa narodil počas manželstva navrhovateľky a odporcu. Dieťa sa nachádza v priamej
starostlivosti matky, s výchovou o dieťa jej pomáhajú rodičia navrhovateľky. Dieťa má vážne zdravotné

problémy, navštevuje viacerých špecializovaných lekárov, matka maloletého bola do dňa 31.03.2011
na predĺženom rodičovskom príspevku a poberala mesačne sumu 190,- eur. Od mesiaca apríl 2011
je navrhovateľka nezamestnaná a bez príjmu. Vyživovaciu povinnosť má navrhovateľka iba voči
maloletému W. a poberá na neho mesačný prídavok na dieťa vo výške 22,01 eur. Podľa posudkového
lekára má maloletý W. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Matka na lieky mesačne dáva cca 30 - 40

eur, pričom s financovaním jej pomáhajú rodičia. Výživné žiada navrhovateľka určiť vo výške 450,- eur
mesačne a to od doby, kedy otec prestal prispievať na výživu maloletého, t. j. odo dňa 01.06.2010.
Otec má podľa matky viacero obchodných spoločností, ktoré postupne necháva zájsť do konkurzu,
pričom podniká aj v mäsopriemysle. Podľa matky maloletý W. nemá vybudovaný vzťah k otcovi, styk bol
určený predbežným opatrením Krajského súdu v Trenčíne, avšak maloletý nechcel ísť s otcom, preto
styk prebiehal v domácnosti matky. Otec maloletého synovi občas kúpil nejaké oblečenie. Podľa matky

otec maloletého na neho nemal ani keď žili v spoločnej domácnosti a preto má maloletý W. takýto vzťah
k otcovi. Uvedené skutočnosti vyplývajú z vyjadrenia matky na pojednávaní.

Otec maloletého dieťaťa k návrhu matky uviedol, že žiada, aby bol maloletý W. zverený do striedavej
starostlivosti oboch rodičov, pokiaľ ide o výživné, tak má možnosť mesačne platiť 100,- eur vzhľadom

na svoje majetkové možnosti a schopnosti. Otec s maloletým sa stretajú, otec chodil tak, ako bol
predbežným opatrením upravený styk, možno 1 - 2 krát neprišiel, avšak prišiel v inom termíne a matka
mu styk s maloletým umožnila. Jediný príjem otca je zo spoločnosti NFC Trade, s.r.o., čo je asi 9000,-
Kč mesačne, iný príjem nemá, vozidlo nemá, a to ani na spoločnosť a žije v dome svojich rodičov. Otec
má záujem participovať na starostlivosti maloletého aj z hľadiska jeho vzdelania. Otec pzná zdravotný

stav maloletého syna, vie, že trpí laringitídou, teda pri väčšej námahe sa dusí, aké konkrétne lieky užíva,
otec uviesť nevie. V čase, keď žili spoločne s matkou maloletého, podieľal sa otec na jeho starostlivosti
aj keď bol chorý, po odídení matky s maloletým so spoločnej domácnosti však nevedel, kedy mal syn
záchvat, matka ho neinformovala, resp. ho informovala až s odstupom času. Navrhovateľka umožňuje
otcovi styk s maloletým, tento neobmedzuje.

Maloletý W. na pojednávaní uviedol, že žije s maminou, učí sa dobre, má jednotky, pár dvojok, mamina
sa o neho stará, chodí s ním na výlety, všetko mu kúpi a občas ho aj vyhreší. S otcom maloletý taký dobrý
vzťah nemá, chodí k nim na návštevu, trochu si s maloletým zahrá hokej a potom odíde. Maloletý nemá
záujem byť zverený do striedavej starostlivosti oboch rodičov, nevie si predstaviť, že by bol raz u otca a

raz u matky. Otec chodí na návštevy do domu matky maloletého, ale maloletý za otcom do jeho bydliska
nechodí. Počas návštev je prítomná aj matka. S otcom mimo domu maloletý nebol. Na výlety s ním chodí
iba matka. Na Oslany, kde maloletý žil v jednej domácnosti s oboma rodičmi, dobré spomienky nemá.

Zo záverov znaleckého posudku č. 2/2014 podaného súdnym znalcom, Doc. PhDr. Miladou

Harinekovou, CSc., z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých, vyplýva, že
maloletý P.je dieťa telesne primerane vyspelé k svojmu veku, intelektová úroveň je lepšia ako priemerná,
s prejavom závislosti na matke. Vzľah maloltého k otcovi je ľahostajný až averzívny a nemá jednoznačný
pozitívny citový vzťah k otcovi, viac - menej ho zo svojho sociálneho kruhu vytesňuje. Matka má na
rozdiel od otca všetky predpoklady, aby výchovu a starostlivosť o maloletého zvládla sama. V prípade

otca, tento by potreboval pomoc, napr. svojich rodičov. Lepšie výchovné podmienky má maloletý W. u
matky ako u otca. Je preto v záujme dieťaťa, aby bolo zverené do osobnej starostlivosti matky. Striedavá
osobná starostlivosť oboch rodičov neprichádza do úvahy a predstavovala by psychotraumatizujúci
zásah do života dieťaťa. Znalec zároveň pripustil, že maloletý preberá postoje k otcovi zo strany matky a
môže ísť o priame i nepriame negatívne poznámky matky na konto otca a starých rodičov, ktoré vytvárajú

pravdepodobne fantastické interpretácie niektorých epizód. Znalec preto striedavú osobnú starostlivosť
neodporúča. Pre úpravu vzťahu otca s maloletých je potrebné úsilie oboch rodičov, záujem o dieťa
zo strany otca nie je dosť intenzívny a efektívny. Bolo by vhodné zo strany matky pomaly a postupne
ovplyvniť v kladnom zmysle názor maloletého na otca, hľadať motiváciu a zdokonaliť komunikáciu.

Matka maloletého aj po vykonanom znaleckom dokazovaní zotrvala na svojom návrhu, a žiadala, aby
súd zaviazal odporcu na výživné vo výške 300,- eur mesačne. Takto určené výživné je otec podľa matky
schopný platiť. Ohľadne styku otca s maloletým, matka žiada, aby tento bol realizovaný v prítomnostimatky. Matka zároveň predložil doklad, z ktorého je zrejmé, že otec maloletého za obdobie rokov 2011
- 2014 uhradil výživné na maloletého spolu vo výške 1700,- eur.

Kolízny opatrovník odporučil zveriť maloletého W. do výchovy matky a určiť výživné otcovi vzhľadom
na potreby a vek dieťaťa a na zárobkové a majetkové schopnosti oboch rodičov. Ohľadne úpravy styku
opatrovník navrhol určiť tento tak, ako bol určený už krajským súdom v rámci nariadeného predbežného
opatrenia a tento realizovať za prítomnosti matky maloletého.

K zárobkovým pomerom otca dieťaťa bolo zistené, že tento je podniká, pričom jeho príjem je zo
spoločnosti NFC Trade, a tento predstavuje sumu 9000,- Kč mesačne.

K zárobkovým pomerom matky dieťaťa súd zistil, že poberá z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
rodičovský príspevok vo výške 190,10 eur mesačne a prídavok na dieťa vo výške 22,01 eur mesačne.

Súd rozhodol podľa nasledovných ustanovení Zákona o rodine:

Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (Zákon o rodine) rodičia
maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských
práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a

povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia §
24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 78 ods. 1 a ods. 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 62 ods. 1 - ods. 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že rodičia v čase podania návrhu na
súd nežili v spoločnej domácnosti, maloleté dieťa sa odsťahovalo s matkou zo spoločnej domácnosti.
Z uvedeného dôvodu bolo potrebné rozhodnúť o zverení dieťaťa jednému z rodičov. Súd vykonaným
dokazovaním nezistil také nedostatky na strane matky, ktoré by jej bránili v starostlivosti o maloleté dieťa.
Matka dieťaťa je schopná v plnom rozsahu zabezpečiť maloletému L. riadnu starostlivosť, a preto súd

maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Pri rozhodnutí o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky súd prihliadol zároveň na znalecké
dokazovanie, zo záverov ktorého jednoznačne vyplýva, že striedavá osobná starostlivosť, ktorú navrhol
otec maloletého, nie je v súčasnej dobe možná, dieťa nemá vybudovaný vzťah s otcom na takej úrovni,
aby bola striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov v záujme maloletého dieťaťa. Hoci nepriaznivejší

vzťah otca s maloletým dieťaťom môže byť v časti vyvolaný nesprávnymi predstavami maloletého
o otcovi, ktoré dieťa preberá od matky, nie je táto skutočnosť dôvodom pre zverenie maloletého do
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. V prípade záujmu otca o striedavú osobnú starostlivosť
v budúcnosti bude potrebné zlepšenie kontaktu s maloletým, komunikácia aj kvalita vzťahu budú musieťbyť pomaly a postupne rozvíjané a zároveň bude potrebná kooperácia oboch rodičov. V súčasnosti však
maloletý nemá vybudovaný citový vzťah k otcovi, ktorý by bol dôvodom pre zverenie maloletého do
striedavej osobnej starosti oboch rodičov bez toho, aby došlo k ujme vo vývine a vývoji maloletého W.,

ktorý by zverením do striedavej osobnej starostlivosti v súčasnosti utrpel. Silný citový vzťah maloletého
s matkou je evidentný a jeho náhlym narušením by došlo k poškodeniu záujmov maloletého.

Pokiaľ ide o výživu dieťaťa súd pri svojom rozhodovaní zobral od úvahy jednak vek maloletého dieťaťa
a s tým spojené potreby. Ďalej súd zohľadnil pri určovaní výšky výživného i tú skutočnosť, že otec sa

v súčasnej dobe iba čiastočne a nepravidelne podieľa na výžive dieťaťa. Z uvedených dôvodov súd
považoval výšku stanoveného výživného pre dieťa tak, ako je toto uvedené vo výroku rozhodnutia za
plne postačujúcu jeho opodstatneným potrebám ako i zárobkovým pomerom otca. Ďalej súd poukazuje
na tú skutočnosť, že otec dieťaťa na jednej strane uvádza, že jeho súčasný príjem nepostačuje na
platenie výživného v matkou požadovanej výške, na druhej strane nepreukázal súdu dostatočným
spôsobom svoje výdavky. Súd pritom poukazuje na to, že výživa maloletého dieťaťa má prednosť pred

inými výdavkami rodičov. Ďalej súd poznamenáva, že na výžive dieťaťa sa musí podieľať aj samotná
matka, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Z uvedených dôvodov súd rozhodol
o výživnom tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

Podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju

splniť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehote dlhšiu, alebo určiť, že peňažné plnenie
sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí.
Zameškané výživné vzniklo otcovi dieťaťa za obdobie od 01.11.2011 do rozhodnutia súdu vo výške
5250,- eur, t.j. 35 mesiacov x 150,- eur. Dlh na výživnom vo výške 5250,- eur súd povolil otcovi splácať
popri bežnom výživnom za použitia § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v mesačných splátkach

po 100,- eur popri bežnom výživnom po právoplatnosti tohto rozhodnutia pod stratou výhody splátok
nezaplatením čo i len jednej z nich, nakoľko nie je v majetkových možnostiach otca zaplatiť dlh naraz.
Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že v prípade uhradenej časti dlžného výživného vo výške 1700,-
eur, si musí byť matka vedomá, že dlžné výživné nie je možné vymáhať. Ide o sumu výživného za
obdobie od 01.11.2011, ktorú otec už uhradil a jej výšku súdu oznámila samotná matka maloletého.

V prípade úpravy styku otca s maloletým D. súd vzal v prvom rade do úvahy skutočnosť, že maloletý
nie je na otca zvyknutý. Uvedené vyplýva nielen zo znaleckého dokazovania, ale tiež z výpovedí otca,
matky aj samotného maloletého pred súdom. Dieťa s otcom nie je dostatočne intenzívne na to, aby bolo
možné umožniť styk častejšie a vo väčšom rozsahu. Nakoľko ide o malé dieťa, ktoré s ohľadom na vek je

viazané na pocit bezpečia v danom prípade vytvorený matkou, bolo zároveň nevyhnuté upraviť styk tak,
aby tento prebiehal za prítomnosti matky, od ktorej je maloletý závislý, a to nielen materiálne a sociálne,
ale najmä citovo. Maloletý W. sa s otcom vidí veľmi málo, jedenkrát za 3 - 7 týždňov, čo neumožňuje
vytvorenie citovejších väzieb. Súd preto v najlepšom záujme maloletého dieťaťa určil styk maloletého s
otcom tak, aby tento bol za prítomnosti matky.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Partizánske na Krajský súd v Trenčíne (trojmo).

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť

podpísané a datované, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené (§ 205a)
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čomu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.