Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 25, 2014

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 12C/64/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614206145
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Šulajová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2014:6614206145.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Renátou Šulajovou v právnej veci navrhovateľa CD
Consulting s.r.o. so sídlom Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, Praha 3, Česká
republika, IČO: 26429705, zast. advokátska kancelária Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Bratislava,
Grösslingova 4, IČO: 36864421, proti odporcovi S. O., J. XX.XX.XXXX, G. S., O. XXX/XX, štátny občan
SR, zast. JUDr. Elena Matulová, advokátka so sídlom Poltár, Železničná 5, v konaní o zaplatenie 612,06

Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu vo výške 612,06 Eur, zmenkový
úrok vo výške 0,25 % denne
- zo sumy 676,11 Eur od 22.07.2009 do 30.08.2011, čo predstavuje sumu 1 301,51 Eur,
- zo sumy 657,91 Eur od 31.08.2011 do 30.10.2011, čo predstavuje sumu 100,33 Eur,
- zo sumy 646,71 Eur od 31.10.2011 do 17.11.2011, čo predstavuje sumu 29,10 Eur,
- zo sumy 634,81 Eur od 18.11.2011 do 12.12.2011, čo predstavuje sumu 39,68 Eur,

- zo sumy 622,91 Eur od 13.12.2011 do 11.01.2012, čo predstavuje sumu 46,72 Eur,
- zo sumy 612,06 Eur od 12.01.2012 do zaplatenia,
a 6 % ročný úrok zo zmenkovej
- sumy 676,11 Eur od 25.11.2009 do 30.08.2011 čo predstavuje sumu 71,69 Eur,
- zo sumy 657,91 Eur od 31.08.2011 do 30.10.2011, čo predstavuje sumu 6,60 Eur,
- zo sumy 646,71 Eur od 31.10.2011 do 17.11.2011, čo predstavuje sumu 1,91 Eur,

- zo sumy 634,81 Eur od 18.11.2011 do 12.12.2011, čo predstavuje sumu 2,61 Eur,
- zo sumy 622,91 Eur od 13.12.2011 do 11.01.2012, čo predstavuje sumu 3,07 Eur,
- zo sumy 612,06 Eur od 12.01.2012 do zaplatenia,
a zmenkovú odmenu vo výške 1,3% zo zmenkovej sumy vo výške 2,25 Eur spolu s trovami konania vo
výške 36,50 Eur na účet právneho zástupcu číslo XXXXXXXXXX/XXXX, VS XXXXXXX a spolu s trovami
právneho zastúpenia vo výške 302,64 Eur, všetko v lehote do 3 dní od doručenia tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie zmenkovej sumy

vovýške612,06Eur,zmenkovéhoúroku0,25%dennezosumy676,11Eurod22.07.2009do30.08.2011
čo predstavuje sumu 1 301,51 Eur, zo sumy 657,91 Eur od 31.08.2011 do 30.10.2011 čo predstavuje
sumu 100,33 Eur, zo sumy 646,71 Eur od 31.10.2011 do 17.11.2011 čo predstavuje sumu 29,10 Eur, zo
sumy 634,81 Eur od 18.11.2011 do 12.12.2011 čo predstavuje sumu 39,68 Eur, zo sumy 622,91 Eur od
13.12.2011do11.01.2012čopredstavujesumu46,72Eurazosumy612,06od12.01.2012dozaplatenia
a 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy 676,11 Eur od 25.11.2009 do 30.08.2011 čo predstavuje

sumu 71,69 Eur, zo sumy 657,91 Eur od 31.08.2011 do 30.10.2011 čo predstavuje sumu 6,60 Eur, zo
sumy 646,71 Eur od 31.10.2011 do 17.11.2011 čo predstavuje sumu 1,91 Eur, zo sumy 634,81 Eur
od 18.11.2011 do 12.12.2011 čo predstavuje sumu 2,61 Eur, zo sumy 622,91 Eur od 13.12.2011 do11.01.2012 čo predstavuje sumu 3,07 Eur a zo sumy 612,06 od 12.01.2012 do zaplatenia. Taktiež sa
domáhal zaplatenia zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 2,25 Eur.

Uviedol, že navrhovateľ ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil
odporca dňa 31.03.2009 na zmenkovú sumu 676,11 Eur, pričom sa zaviazal aj na úhradu zmenkového
úroku vo výške 0,25 % denne od 22.07.2009. Indosovaná zmenka je vista zmenkou opatrenou doložkou
"na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Zmenka bola vystavená dňa 31.03.2009 na sumu
676,11 Eur, pričom do jej textu bol poňatý záväzok odporcu zaplatiť za túto zmenku pri predložení na

rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom od 22.07.2009. Za miesto
splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu,
pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil sumu 64,05 Eur, pričom na zmenkovú sumu uhradil 64,05 Eur a na
úroky uhradil 0,--Eur. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou "bez protestu" indosant nenechal
uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.

Navrhovateľ podal návrh na vzorovom tlačive "A" Návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1
Nariadenia 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.
Ako písomné dôkazy na podporu svojej pohľadávky navrhovateľ uviedol a predložil originál zmenky,
výpis z obchodného registra navrhovateľa a plnomocenstvo pre právneho zástupcu, vrátane osvedčenia
na registráciu na daň z pridanej hodnoty. Súčasne navrhovateľ uviedol, že nechce, aby sa nariadilo

pojednávanie.

Keďže účastníkom konania na strane navrhovateľa je zahraničná právnická osoba, právomoc súdu
Slovenskej republiky v tejto veci je daná s poukazom na čl. 2 bod 1 Nariadenia rady (ES) č. 44/2001.

Súd v zmysle čl. 5 ods. 2 Nariadenia 861/2007/ES doručoval odporcovi kópiu tlačiva (návrhu) na
uplatnenie pohľadávky spolu s vyplneným "C" tlačivom na odpoveď. Odporca zásielku prevzal dňa
29.05.2014. Odporca v stanovenej lehote súdu Tlačivo na odpoveď doručil. Odporca vo vyplnenom
Tlačive uviedol, že pohľadávku neakceptuje, že chce, aby súd vo veci nariadil ústne pojednávanie z
dôvodov, že sa chce brániť.

Podľa čl. 19 Nariadenia č. 861/2007/ES, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo
veciachsnízkouhodnotousporusariadiprocesnýmprávomčlenskéhoštátu,vktoromsakonanievedie.

Keďže toto súdne konanie sa vedie v Slovenskej republike, riadi sa zákonom č. 99/1963 Zb. - Občiansky

súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 22.07.2014. Navrhovateľ svoju neúčasť ospravedlnil, a v
písomnom vyjadrení doplnil svoju právnu argumentáciu v predmetnom konaní, v ktorom poukázal na
rozsudok Najvyššieho súdu SR spisová značka 5Obo/3/2008 zo dňa 22.10.2008, v zmysle ktorého z

povahy zmenky ako abstraktného a nesporného záväzku vyplýva, že majiteľ zmenky nemusí pri jej
predložení k zaplateniu, prípadne vymáhaniu preukazovať, že mu odporca zmenkovú sumu aj skutočne
dlhuje. Uviedol, že disponuje len indosovanou zmenkou, ktorá je podpísaná odporcom a nemá k
dispozícii iné primerané a presné údaje alebo listiny, ktoré by mohol nad rámec už v návrhu uvedeného
súdu oznámiť alebo predložiť. Zdôraznil, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový

právny vzťah. Súdu predložil originál zmenky, ktorá je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine
ako takej samo právo navrhovateľa. Voči forme a obsahu zmenky zo strany odporcu neboli vznesené
žiadne námietky. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie je možné
ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Poukázal na ustanovenie §
17 Zákona šekového a zmenkového, podľa ktorého kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi

námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom,
okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Z uvedeného jednoznačne
vyplýva, že odporca vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať takzvané kauzálne námietky voči
majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporom
konaní nemôže činiť odporca, tým menej tak môže činiť sám súd. Oprávnenosť námietok musí odporca

preukázať. Dôkazné bremeno teda spočíva na odporcovi a nie na navrhovateľovi. Taktiež poukázal na
uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica spisová značka 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013, ktoré
bolo vydané v skutkovo a právne zhodnej veci navrhovateľa, a ktoré potvrdzuje jeho závery.Odporca na pojednávaní súdu prostredníctvom svojej právnej zástupkyne poukázal na prekážku
rozhodnutej veci v zmysle § 159 ods. 3 O. s. p., nakoľko už v predmetnej veci bol vydaný rozhodcovský
rozsudok spisová značka SR 23124/2009 zo dňa 21.01.2010. Taktiež vzniesol námietku premlčania,

nakoľko má za to, že zmenka bola vydaná 31.03.2009, pričom jej splatnosť bola 4 roky a návrh bol
podaný v apríli 2014, teda po uplynutí premlčacej doby. Predmetnú zmenku mal navrhovateľ predložiť
na platenie do 31.03.2013 a začala plynúť jednoročná premlčacia lehota, ktorá uplynula 31.03.2014 a
keďže návrh bol podaný 17.04.2014 bol podaný po uplynutí premlčacej lehoty.

Odporca v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 03.09.2014 poukázal na to, že predmetná
zmenka bola vystavená ako zabezpečovací prostriedok z poskytnutého úveru, ktorý má povahu
spotrebiteľského úveru. Pôvodne bola zmenka vystavená spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o., ktorá
ju následne indosovala na navrhovateľa ako zahraničnú právnickú osobu. Základný právny vzťah
medzi pôvodným majiteľom zmenky a odporcom má teda spotrebiteľskú povahu. Predložená zmenka
zabezpečuje hlavný záväzkový vzťah, ktorým bola Zmluva o úvere číslo 6561749 uzavretá medzi

odporcom ako dlžníkom a spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. ako veriteľom, ktorej predmetom bolo
poskytnutie úveru vo výške 350,--Eur. Zmluvu o úvere uzatváral odporca ako občan fyzická osoba.
Poukázal na ustanovenie § 4 ods. 6, 7 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v čase
uzatvorenia zmluvy, z ktorého vyplýva, že keďže výška úveru v predmetnej veci bola 350,--Eur,
príslušenstvom v rámci zmenkovej sumy mohlo byť maximálne suma vo výške 105,--Eur, teda 30 %

istiny poskytnutého úveru a teda maximálna zmenková suma pozostávajúca zo spotrebiteľského úveru
a príslušenstva mohla byť maximálne vo výške 455,--Eur. V danom prípade zmenková suma v čase
vyplnenia zmenky bola vo výške 676,11 Eur, teda presahovala maximálnu zmenkovú sumu upravenú
ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. Teda zmenka bola vystavená v rozpore so zákonom.
Keďže zmenka bez ohľadu na jej abstraktnosť je právnym úkonom, každý právny úkon, ktorý odporuje

zákonu je absolútne neplatným právnym úkonom, pričom na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd
v rámci občianskeho súdneho konania prihliadne ex offo. Odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu
od spotrebiteľského vzťahu nie je možné, pretože právo spotrebiteľských vzťahov bolo použitím zmenky
regulované a obmedzené, a keďže sa jedná o kogentnú úpravu, je nutné zo zákona skúmať podmienky
vystavenia zmenky a jej prípustnosť. Navyše dohodu o vyplnení zmenky obsiahnutú vo všeobecných

podmienkach úveru považuje za nekalú podmienku hlavného záväzkového vzťahu, keďže umožňuje
požadovať od spotrebiteľa neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s neplnením jeho záväzku,
a to zmenkový úrok 0,25 % denne. Dohoda o vyplnení zmenky je súčasťou všeobecných obchodných
podmienok poskytnutia úveru. Dohodu o vyplnení zmenky považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Bez platnej dohody o vyplňovacom práve niet platnej zmenky (NS SR vo veci 4Obo/161/2007). Tiež má

za to, že údaj o splatnosti zmenky je neurčitý údaj, resp. zakotvuje splatnosť postupnú a v zmysle §
33 ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb. sa takáto zmenka považuje za neplatnú. Návrh navrhovateľa preto
považuje za nedôvodný a žiada ho zamietnuť.

Navrhovateľ sa k vznesenej námietke premlčania odporcom vyjadril tak, že predmetom tohto konania nie

je nárok vyplývajúci zo zmluvy, ale výlučne nárok uplatnený zo zmenky. Odporca tak vznáša námietky
k inému právnemu vzťahu, než je predmetom tohto konania. Tieto námietky sú preto irelevantné a
súd na ne nemôže v tomto konaní prihliadať. Vo vzťahu k námietkam odporcu je potrebné poukázať
na abstraktnosť a samostatnosť záväzku odporcu za zmenku zaplatiť a absenciu akcesority k inému
záväzku. Uplatnená pohľadávka zo zmenky nie je premlčanou. Premlčacia doba môže začať plynúť

až odo dňa splatnosti zmenky, nie od momentu jej vystavenia. Odporca vystavil zmenku ako tzv. vista
zmenku, teda jej splatnosť nastáva predložením na platenie. Z uvedeného je zrejmé, že splatnosť
zmenky nastáva v momente predloženia, pričom predložiť je ju možné v lehote 4 rokov od jej vystavenia.
Premlčacia doba tak začína plynúť až v momente predloženia zmenky na platenie. Ku dňu podania
návrhu na uplatnenie pohľadávky na súde nebol nárok zo zmenky premlčaný, pretože odo dňa

predloženia zmenky na platenie neprešla dlhšia doba ako 3 roky. Preukázanie skutočností, že nastalo
premlčanie uplatneného nároku zo zmenky je na strane odporcu.

K prekážke rei iudicate navrhovateľ uviedol, že rozhodcovský rozsudok, ktorý bol ako exekučný
titul uplatnený v exekučnom konaní proti odporcovi ako povinnému je nulitným právnym aktom,

ktorý nevyvoláva žiadne právne účinky a je nutné na neho pozerať akoby neexistoval. Súdy sú
povinné prihliadať na neplatnú rozhodcovskú doložku a vyvodiť záver, že rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky je nulitným právnym aktom majúcim účinky paktu.Neexistujúci právny akt nemôže zakladať prekážku res iudicate. Súdy je preto povinný na túto nulitnosť
rozhodcovského rozsudku prihliadnuť aj v tomto konaní a uplatnený nárok zo zmenky riadne prejednať.

Z predložených a označených dôkazných prostriedkov súd zistil, že zmenka bola vystavená dňa
31.03.2009 s tým, že "zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35
807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava
I., oddiel Sro, vložka č. 23636/B zmenkovú sumu a zmenkový úrok 0,25 % denne", keď zmenka bola
vystavená s doložkou "bez protestu" a "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Zmenka

obsahuje zmenkovú sumu 676,11 Eur a dátum začiatku úročenia 22.07.2009. Na zmenke je uvedený
aj údaj - číslo zmluvy XXXXXXX.

Pri rozhodovaní o uplatnenom nároku súd ako rozhodné právo aplikoval právo Slovenskej republiky,
keďže pôvodným majiteľom zmenky bola spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava ako slovenská
právnická osoba a prípadná voľba iného právneho poriadku súdu tvrdená, ani preukázaná nebola.

Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z., účinný k 31.03.2009, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo

podnikania.

Keďže zmenka bola odporcom ako vystaviteľom podpísaná na zabezpečenie peňažného záväzku, ktorý
mu vznikol ako dlžníkovi zo Zmluvy o úvere, ktorú uzatvoril s veriteľom spoločnosťou POHOTOVOSŤ,
s.r.o. na sumu 350,--Eur, súd sa oboznámil so Zmluvou o úvere, ktorá bola súčasťou pripojeného spisu

Okresného súdu Lučenec spisová značka 5Er/888/2010. Po preskúmaní Zmluvy o úvere mal súd za to,
že odporcovi ako dlžníkovi bol poskytnutý úver za účelom zamestnania. Uvedená skutočnosť vylučuje
použitie ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého § 3 ods. 2,
spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 70 ods. 1, 2, 3 zákona č. 191/1950, účinný k 31.03.2009, zmenečné nároky proti prijímateľovi
sa premlčujú v troch rokoch odo dňa sročnosti zmenky. Nároky majiteľa proti indosantom a proti
vystaviteľovi sa premlčujú v jednom roku od dáta protestu včas urobeného alebo pri doložke "bez trov"
v jednom roku odo dňa sročnosti zmenky. Nároky indosantov proti iným indosantom a proti vystaviteľovi

sa premlčujú v šiestich mesiacoch odo dňa, keď indosant zmenku vyplatil, alebo keď bol nárok proti
nemu súdne uplatnený.

Keďže zo strany odporcu bola vznesená námietka premlčania, súd sa v prvom rade zaoberal tým, či
právo uplatnené žalobou nie je premlčané. Premlčacia doba môže začať plynúť až odo dňa splatnosti

zmenky nie od momentu jej vystavenia. V danom prípade má súd preukázané, že zmenka bola
vystavená dňa 31.03.2009 so splatnosťou "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia" čo
predstavuje prípustnú modifikáciu lehoty na predloženie zmenky k plateniu v zmysle § 34 ods. 1 tretia
veta Zákona zmenkového a šekového. Najneskôr nastala teda splatnosť zmenky 31.03.2013. Od tohto
dňa začala plynúť v zmysle § 70 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového premlčacia lehota, ktorá je

trojročná a teda uplynie 31.03.2016. Keďže návrh navrhovateľa bol podaný na súd dňa 17.04.2014, súd
mal za to, že nebol uplatnený po premlčaní. Preukázanie skutočnosti, že splatnosť zmenky nastala skôr,
teda že aj premlčanie uplatneného nároku zo zmenky nastalo je v danom prípade na strane odporcu.

K obrane odporcu čo sa týka prekážky rei iudicate súd uvádza, že Rozhodcovský rozsudok, ktorý bol

ako exekučný titul uplatnený v exekučnom konaní proti odporcovi ako povinnému je nulitným právnym
aktom, ktorý nevyvoláva žiadne právne účinky a je nutné na neho pozerať akoby neexistoval. Súdy
sú povinné prihliadať na neplatnú rozhodcovskú doložku a vyvodiť záver, že rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky je nulitným právnym aktom majúcim účinky paktu.
Neexistujúci právny akt nemôže zakladať prekážku res iudicate. Súdy je preto povinný na túto nulitnosť

rozhodcovského rozsudku prihliadnuť aj v tomto konaní a uplatnený nárok zo zmenky riadne prejednať.Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec spisová značka 5Er/888/2010 súd zistil, že exekučným
titulom bolo rozhodnutie Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a. s.,
Karloveské rameno 8, Bratislava, spisová značka SR 23124/09 zo dňa 21.02.2010, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 08.02.2010 a vykonateľnosť 11.02.2010. Účastníkmi konania bol navrhovateľ
POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35807598 a odporca S.. Predmetom
rozhodnutia stáleho rozhodcovského súdu bol zaplatenie sumy 676,11 Eur s príslušenstvom. Súd má
preukázané, že uznesením číslo konania 5Er/888/2010-12 zo dňa 13.12.2011 bola exekúcia vykonaná
napodkladeuvedenéhoexekučnéhotituluvyhlásenázaneprípustnúazastavená.Uznesenienadobudlo

právoplatnosť dňa 10.07.2012 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Banská Bystrica spisová značka
2CoE/149/2012. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že posudzoval rozhodcovskú doložku, pričom
posúdil jej absolútnu neplatnosť, pretože nebola individuálne dojednaná a je neprijateľnou podmienkou
v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
neplatná. Rozhodcovský súd teda nemal právomoc na vydanie rozhodcovského rozsudku a teda
takéto rozhodnutie ani nezakladá prekážku rozhodnutej veci (rozhodnutie NS SR spisová značka

6MCdo/9/2012).

Súd nesúhlasí s názorom odporcu, že zmenka predložená navrhovateľom je neplatným právnym
úkonom, pretože bola vyplnená v rozpore s ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, pretože presahovala maximálnu zmenkovú sumu v zmysle tohto zákonného

ustanovenia. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že pokiaľ aj Zákon o spotrebiteľských úveroch
číslo 258/2001 Z. z. v ustanovení § 4 ods. 6 v znení účinnom pre posúdenie tejto veci určoval pravidlá
pre vyplnenie zabezpečovacích zmeniek súvisiacich so spotrebiteľskými úvermi, ktoré boli podľa vtedy
platnej legislatívy prípustné, porušenie týchto pravidiel nemalo za následok sankciu neplatnosti zmenky.
Podľa § 4 ods. 7 Zákona o spotrebiteľských úveroch v prípade porušenia tejto povinnosti zodpovedá

veriteľ za škodu vzniknutú spotrebiteľom, a to aj v prípade zmeny majiteľa zmenky. Ak pôvodný veriteľ
zo zmenky, teda ten, na rad ktorého bola zabezpečovacia zmenka pri poskytnutí spotrebiteľského úveru
vystavená, porušil povinnosti ustanovené v § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. a zmenku postúpil
indosamentom na ďalšieho nadobúdateľa, zodpovedal spotrebiteľovi za škodu, ktorá by mu týmto
spôsobom vznikla. Vyplnenie zmenky v rozpore s § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. však nespôsobuje

neplatnosť zmenky ako cenného papiera.

Pri posudzovaní nároku navrhovateľa je preto potrebné vyhodnotiť platnosť zmenky ako cenného
papiera, posúdiť, či obsahuje všetky náležitosti vlastnej zmenky stanovené v § 75 a § 76 Zákona
zmenkového a šekového.

Odporca nedoručil súdu žiadnu žalobnú odpoveď v súlade s čl. 5 ods.3 alebo 6 Nariadenia, preto bol
súd povinný postupovať podľa čl. 7 ods.3 Nariadenia a vydal rozsudok o pohľadávke tak, ako to vyplýva
z čl. 5 ods.3, 6 a 7 cit. Nariadenia. Navrhovateľ v konaní predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch
platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zák. č. 191/1950

Zb. a odporca voči forme a obsahu zmenky ani nenamietal. Neexistovala tak žiadna okolnosť, ktorá by
odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci.

Súd nemal oprávnenie na vykonávanie iných, účastníkmi nenavrhnutých dôkazov a toto nevyplynulo ani
na základe prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania, u ktorej je potrebné rešpektovať

koncentračnú zásadu podľa čl. 5 Nariadenia. Odporca mohol na základe čl. 5 ods.3 a 6 Nariadenia
vzniesť námietky voči zmenke, ak však tak neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to
z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením.

NávrhbolpodanýnavrhovateľomnapredtlačenomformuláriApodľabodu4.4.2.NariadeniaEurópskeho

parlamentu a rady ES č. 861/2007 z 11.07.2007 o európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou
sporu, ku ktorému priložil zmenku.

Podľa čl. 5 ods.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES č. 861/2007 z 11.07.2007 o európskom
konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej Nariadenie) európske konanie vo veciach s nízkou

hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné
alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa
domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivévedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o
odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa čl. 5 ods.2 Nariadenia, po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky
súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III. Kópia
tlačivanávrhunauplatneniepohľadávkyavprípadepotrebypodpornýchdokumentovspolusvyplneným
tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní
od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

Podľa čl. 5 ods.3 Nariadenia, odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade
potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo
akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

Podľa čl. 5 ods.6 Nariadenia, akákoľvek protipohľadávka, ktorá sa má podať na vzorovom tlačive
A, a akékoľvek príslušné podporné dokumenty sa doručia navrhovateľovi v súlade s článkom 13.
Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní od doručenia. Navrhovateľ je povinný odpovedať na akúkoľvek
protipohľadávku do 30 dní odo dňa jej doručenia.

Podľa čl. 7 ods.1 Nariadenia do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v lehotách
ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:
a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti
týkajúce sa pohľadávky;
b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo

c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

Podľa čl. 7 ods.3 Nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v
lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo
protipohľadávke.

Podľa čl. 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Podľa čl. I, § 5 ods. 1 zák. č. 191/1950 Sb., Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov

vo zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie
zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa § 5 ods. 2 cit. ust. úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková
doložka za nenapísanú.

Podľa § 5 ods. 3 cit. ust. úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľa čl. I, § 10 cit. zák., ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo
dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ

nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa čl. I, § 11 ods.1 cit. zák. každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť
indosamentom (rubopisom).

Podľa čl. I, § 17 cit. zák., kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú
najehovlastnýchvzťahochkvystaviteľovialebokpredošlýmmajiteľom,okremakmajiteľprinadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa čl. I, § 34 ods. 1 cit. zák. je zmenka na videnie zročná pri predložení. Musí byť predložená na

platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu.
Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa čl. I, § 48 ods.1 cit. zák. majiteľ môže postihom žiadať:1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané;
2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti;
3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;

4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa čl. I, § 75 cit. zák., vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;

2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Podľa § 495 OZ platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe ktorého je dlžník
povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku, s výnimkou cenných papierov hromadne
vydaných alebo iných cenných papierov, pre ktoré je zákonom ustanovené, že veriteľ túto povinnosť
nemá.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd zaručujú, že každý má právo na to, aby sa v jeho veci v konaní pred všeobecnými súdmi
rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku
Slovenskej republiky alebo takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a

boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci
vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne súladne
interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci (IV. ÚS 77/02, III.ÚS63/06).

V tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že nárok zo zmenky je uplatnený navrhovateľom ako zahraničnou

právnickou osobou podľa Nariadenia EP a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa zaviedlo
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu na tlačive A podľa čl. 4 ods.1 Nariadenia, ktorú
v origináli priložil k návrhu spolu s výpisom z obchodného registra a plnomocenstvom pre právneho
zástupcu. Podľa čl. 5 ods.1 Nariadenia je európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v
zásade písomné a súd vec prejedná ústne len vtedy, ak to považuje za potrebné alebo ak to navrhne

niektorá zo strán.

Súd preto podľa čl. 5 ods. 3 a čl. 7 Nariadenia vychádzal z uplatneného nároku zo zmenky. Pretože
pre takto uplatnený nárok stačí, ak je zmenka, ktorá je v origináli predložená navrhovateľom platná a
obsahuje všetky náležitosti vlastnej zmenky upravené v § 75 Zákona zmenkového a šekového.

Z dokazovania vykonaného okresným súdom úverovou zmluvou a všeobecnými obchodnými
podmienkami, ako aj zmenkou je zrejmé, že medzi pôvodným majiteľom zmenky, spoločnosťou
Pohotovosť, s.r.o. a odporcom bola uzavretá úverová zmluva, na základe ktorej poskytol navrhovateľ
odporcovikonkrétnusumu,ktorejnávratnosťzabezpečilvystavenímblankozmenkyakovlastnejzmenky,

vktorejnebolavyplnenásumaaanisplatnosť,pretožesanatakomtovyhotovenízmenkyzmluvnéstrany
dohodli. Dohoda o vyplňovacom práve je obsiahnutá v čl. 14 Všeobecných obchodných podmienok
(VOP), na základe ktorej bola spoločnosť Pohotovosť s.r.o. ako pôvodný majiteľ - remitent oprávnená
dopísať do zmenky takú výšku sumy, s ktorou odporca meškal ku dňu splatnosti zmenky.

Včl.I§10Zákonazmenkovéhoašekového,jeobsiahnutáprávnaúpravapreblankozmenku,vystaveniu
ktorej predchádza dohoda o vyplňovacom práve. Blankozmenka je v čase jej vystavenia zmenkou
neúplnou a zmenkou skutočnou sa stane až potom, keď ju neskôr doplní iná osoba než jej vystaviteľ,
ktorý do nej dopíše dlžnú sumu a splatnosť. Až po jej doplnení nastanú účinky zmenky ex tunc tak, akokeby bola táto listina od začiatku uvedená do obehu ako dokonalá zmenka. Vyplňovacím vyhlásením
sa udeľuje právo k dotvoreniu zmenky práve na základe vyplňovacieho práva, pričom udeliť toto právo
formálnečineformálnemôželenten,ktouvádzatakútolistinudoobehu.Vyplňovacievyhláseniesmeruje

preto na prvého majiteľa zmenky, ktorá nie je ešte vyplnená.

Zmenka je cenným papierom vydaným v zákonom stanovenej forme, ktorým sa zmenkový dlžník
zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a čase uvedenom v zmenke čiastku v nej určenú. Ide tak
o záväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. Zákon dáva dlžníkom z takejto

zmenky len možnosť podať námietku proti majiteľovi, avšak neupravuje, že by takáto listina nebola
platnou zmenkou. S tým potom súvisí aj dôkazná povinnosť na strane dlžníkov, ktorí musia namietať a
preukázať,žešlopôvodneoblankozmenku,ktorámalabyťvyplnenáinak,atedamusiapreukázaťobsah
vyplňovacieho práva, ako aj to, že blankozmenka bola vyplnená v rozpore s vyplňovacím vyhlásením, a
teda aj s udeleným vyplňovacím právom, čo sa v prejednávanej veci nestalo. Ak by bola zmenka stále v
dispozícii pôvodného majiteľa, ktorému bola na vyplnenie odovzdaná, bol by odporca na takéto námietky

oprávnený, avšak len voči nemu. Ak však bola zmenka prevedená na iného majiteľa tak, ako je tomu v
prejednávanej veci, musí dlžník preukázať, že nový majiteľ bol pri nadobúdaní zmenky v zlej viere alebo
že sa previnil aspoň hrubou nedbanlivosťou. Zlou vierou budú najmä tie prípady, kedy majiteľ nechá na
seba previesť nevyplnenú zmenku, pričom vie ako má byť vyplnená, ale má za cieľ zneužiť túto listinu
tak, že ju vyplní nesprávne príp. že ju nadobudol len preto, aby zbavil odporcu ako dlžníka možnosti

vzniesť voči pôvodnému majiteľovi, remitentovi kauzálne námietky.

Pri vystavení blankozmenky nie je možné určiť, ktorým dňom nastane jej splatnosť, pretože takéto
rozhodnutie je na majiteľovi zmenky, ktorý v rámci lehoty na predloženie môže kedykoľvek zmenku na
platenie označenej osobe predložiť. Zmenku je potrebné zaplatiť bez zbytočného omeškania, pretože

sa táto stáva splatnou ihneď potom, ako ju ten, komu je predložená podľa § 34 Zákona zmenkového a
šekového, uvidí. Aj keď ust. § 34 cit. zák. upravuje povinnosť predložiť zmenku na platenie do jedného
roka od dátumu vystavenia, môže ten, kto zmenku vystavil túto lehotu skrátiť alebo určiť dlhšiu lehotu.
Lehota, ktorá je uvedená na zmenke plynie od dátumu, kedy bolo možné najskôr zmenku predložiť na
platenie, a nie tak, ako je to bežné, od dátumu vystavenia uvedeného na zmenke - § 77 ods.1 Zákona

zmenkového a šekového.

Práve pri zmenkách na videnie - vista zmenka a zmeniek splatných v určitej lehote po videní - lehotná
vista zmenka, ktoré nemajú pri ich vystavení splatnosť exaktne stanovenú, z dôvodu, že táto je závislá
na majiteľovi zmenky, sa pripúšťa úročenie zmenky podľa § 5 ods.1 ZZŠ. V zmenke predloženej

navrhovateľom je stanovená úroková miera, ako aj obdobie úročenia. Obdobie úročenia je spravidla
určené dňom vystavenia zmenky, pričom tento údaj zo zmenky priamo vyplýva, resp. na zmenke
môže byť určený aj iný deň, ako začiatok úročenia zmenky, nie však skorší, než je dátum vystavenia
zmenky. Zo Zákona zmenkového a šekového nevyplýva žiadne pravidlo, ktoré by stanovovalo, dokedy
sa zmenková suma úročí. Nevyplýva to ani z čl. I § 48 ods.1 v nadväznosti na čl. I § 77 ods.2 Zákona

zmenkového a šekového. Ak je úrok odmenou za poskytnutie určitých finančných prostriedkov, potom
patrí až do zaplatenia, t.j. do doby, dokedy sú finančné prostriedky používané napriek tomu, že sa tak
deje po splatnosti zmenkovej sumy a súbežne vzniká právo na sankčný úrok. Nejde o vadu zmenky,
ak výstavca, pokiaľ ide o koniec doby úročenia stanovil dátum, do ktorého najneskôr je možné zmenku
úročiť, aj keby sa pre nepredloženie nestala do tejto doby splatnou.

Súd považuje z vyššie uvedených dôvodov zmenku predloženú navrhovateľom, z ktorej vyplýva
jednoznačne doba splatnosti, pretože obsahuje údaj "zaplaťte pri predložení" za zmenku platnú, splatnú
na videnie tak, ako to vyplýva z § 33 ods.1 Zákona zmenkového a šekového. Splatnosť zmenky nastáva
v momente jej predloženia, pričom predložiť ju je možné podľa § 34 ods. 1 Zákona zmenkového a

šekového v lehote 4 rokov od jej vystavenia a až po jej predložení v lehote 4 rokov nastáva jej splatnosť.

Podľa § 11 Zákona zmenkového a šekového, je každú zmenku možné previesť indosamentom a v
prípade, že k takémuto prevodu dôjde, nadobudne nový majiteľ všetky práva zo zmenky. Nestáva sa
však právnym nástupcom, ale novým nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, nie však z úverového

vzťahu, ktorý zmenka pôvodne zabezpečovala. Práve z tohto dôvodu môže odporca ako priamy dlžník
namietať voči navrhovateľovi ako poslednému majiteľovi zmenky, že vedome konal na jeho škodu, čo
ale neznamená námietku nedostatku práv k zmenke, ale len obranu dlžníka proti platnému zmenkovémuzáväzku. Skutočnosť, že majiteľ konal protiprávne môže tak mať za následok jeho povinnosť nahradiť
škodu, ktorá by v dôsledku toho dlžníkovi zo zmenky vznikla.

Dlžník nepreukázal , že nový majiteľ zmenky konal pri jej nadobúdaní vedome na jeho škodu a nepodal
žiadne námietky vyplývajúce z jeho vzťahu k navrhovateľovi a ani zo záväzkovo-právneho vzťahu, ku
ktorému sa zmenka viazala. Navrhovateľ v konaní uplatňuje záväzok odporcu, že za zmenku zaplatí
sumu, ktorú doplnil do zmenky pôvodný majiteľ, pričom súd musí posudzoval návrh navrhovateľa v
danom prípade ako nárok zo zmenky.

Súd nemá výhrady k právnemu posúdeniu zmenky vyhotovenej za účelom splatenia spotrebiteľského
úveru ako zabezpečovacej zmenky. Je však treba zdôrazniť, že sa jedná o dva samostatné, vedľa seba
existujúce záväzky, pričom aj zabezpečovacia zmenka má nespornú a abstraktnú povahu.

Súd zdôrazňuje, že predmetom sporu nie je nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, ale nárok zo zmenky,

ktorá indosáciou charakter zabezpečovacej zmenky stratila a nadobudla charakter zmenky na platenie.
Posudzovanie základného vzťahu by malo význam len vtedy, keby odporca ak by bol spotrebiteľ vzniesol
voči majiteľovi námietky, že k indosácii došlo na jeho škodu alebo ak by podal relevantné kauzálne
námietky týkajúce sa úverovej zmluvy, príp. zmenky, čo by však musel v konaní aj preukázať.

Ustanovenie § 17 Zákona zmenkového a šekového, vyjadruje zásadu abstraktnosti zmenkových
záväzkov, čo znamená, že v prípade zmenky ide o záväzky celkom oddelené od všeobecných
záväzkových vzťahov, ktoré viedli k jej vzniku, čo platí aj pre zmenky zabezpečovacie. Dlžník
preto nemôže namietať voči povinnosti zaplatiť zmenku, ktorá vyplýva z jeho pôvodného vzťahu s
Pohotovosťou s.r.o., a to práve z toho dôvodu, že došlo k jej indosácii. Podľa názoru súdu je to výlučne

odporca, kto je povinný tvrdiť na svoju obranu proti platobnej povinnosti zo zmenky všetky skutočnosti,
ktoré považuje za významné. Ak má v tomto smere povinnosť tvrdenia odporca, potom má podľa ust. §
120 ods.1 O.s.p. tiež dôkaznú povinnosť, a to na všetky svoje tvrdenia.

Z ustanovenia § 17 Zákona zmenkového a šekového, jednoznačne vyplýva prekážka prenesenia

kauzálnych námietok na ďalšieho nadobúdateľa zmenky, ktorým je navrhovateľ, čo je práve dôsledkom
abstraktnosti a nespornosti záväzku zo zmenky. Táto prekážka môže byť prelomená len v tom prípade,
ak dlžník zo zmenky preukáže, že nový majiteľ nadobudol zmenku nepoctivo. V tejto súvislosti je treba
zdôrazniť, že práve ustanovenie § 17 Zákona zmenkového a šekového slúži na ochranu dlžníka zo
zmenkyprotinepoctivémunadobúdateľovizmenky,atobezohľadunato,čijealeboniejespotrebiteľom.

Aj keď sú zmenkový dlžník a aj zmenkový veriteľ podľa Zákona zmenkového a šekového v rovnakom
postavení, nie je vylúčené, že dôjde k situácii, keď sa zmenka použije voči subjektom, od ktorých
je len ťažko možné očakávať znalosť zmenkovej úpravy. Práve preto je potrebné rozlišovať situáciu,
kedy vstupuje do zmenkového právneho vzťahu podnikateľ, ktorý je profesionálom s nepodnikateľom,
väčšinou spotrebiteľom a kedy vstupujú do právneho vzťahu dvaja podnikatelia. Takéto posúdenie

má nesporne význam najmä z dôvodu zistenia, či nedochádza k zneužívaniu zmenkového práva a
či nedochádza aj k neprimeranému zvýhodneniu jednej zo zmluvných strán na úkor druhej. Takéto
zisťovanie má však svoj význam len v tom prípade, ak sú zo strany dlžníka vznesené námietky proti
povinnosti zaplatiť zmenku, o platnosti a záväznosti ktorej nie sú inak žiadne pochybnosti. Dlžník preto
musí takéto námietky nielen uplatniť, ale v súdnom konaní ich musí najmä zdôvodniť a podložiť dôkazmi,

pretože majiteľ zmenky je dostatočne legitimovaný už zmenkou samotnou (§ 495 OZ) bez toho, že by
musel preukazovať dôvod vzniku zmenky, dôvod jej prijatia, indosácie a pod.

Záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných záväzkov, sú záväzkami samostatnými.
Ak je návrhom uplatnený nárok zo zmenky, nie je možné bez ďalšieho v takomto konaní rozhodovať o

záväzkoch zo zmluvy, ani keď je nepochybné, že s danou zmenkou súvisia.

Odporca ako dlžník zo zmenky žiadne kauzálne námietky nevzniesol, na prelomenie základnej zásady
obsiahnutej v § 17 Zákona zmenkového a šekového nestačia.

Zásadu nespornosti a abstraktnosti zmenkových záväzkov môže prelomiť len taká skutočnosť, že sám
majiteľ nekonal pri nadobúdaní zmenky poctivo a že konal na škodu dlžníka. V takom prípade sa
navodzuje stav, kedy dlžník nadobudne presvedčenie, že v dôsledku prevodu zmenky nemá možnosť
námietky kauzálnej povahy vznášať, pretože vychádza z toho, že ide o nového originálneho majiteľazmenky a vtedy má dlžník právo uplatniť obranu námietkami aj proti tomuto novému majiteľovi. Samotná
námietka nepoctivého nadobudnutia zmenky ďalším majiteľom ku škode dlžníka musí byť ako relatívna
námietka dlžníkom vznesená a musí byť ním tiež preukázaná. Podľa zákona zmenkového a šekového

bol preto súd oprávnený skúmať len to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa musia pre jej
platnosť zo zákona povinne do nej uviesť, nie však podmienky jej vystavenia a ani jej neprípustnosť.

Nárok zo zmenky uplatnený navrhovateľom súd posúdil podľa Zákona zmenkového a šekového s tým,
že navrhovateľom predložená zmenka je zmenkou platnou, a to aj pokiaľ ide o určenie doby splatnosti

pre zmenkovú sumu, ako aj o obdobie úročenia zmenkovej sumy a aj dohody o vyplňovacom práve.

V roku 1931 bola na konferencii o zjednotení dohôd šekového práva prijatá dohoda o jednotnom
Zákone šekovom, ktorú podpísalo aj Československo, pričom zmluvné strany sa zaviazali zaviesť na
svojich územiach Jednotný zákon v súlade s prílohami k nemu. Obsah ustanovenia § 17 Zákona
zmenkového a šekového je zhodný s čl. 17 Jednotného zákona zmenkového, ku ktorému nebola

prijatá Československom, ale ani Slovenskou republikou žiadna výhrada (Dohoda o Jednotnom zákone
zmenkovom s Prílohou I. Jednotný zákon zmenkový zo dňa 17.06.1930, súčasťou ktorého je aj Príloha
II).

Zákon zmenkový a šekový č. 191/1950 je výsledkom dlhodobého historického vývoja zmenkového

práva a z vyššie uvedených medzinárodných dohôd, ktorými je Slovenská republika viazaná, vychádza.
Od začiatku slúžili zmenky ako prostriedok úveru a v tejto funkcii zostali až doteraz, aj keď niekedy
plnia funkciu zabezpečovacieho prostriedku, ktorá však nemá povahu záväzku akcesorického, závislého
svojou existenciou na existencii iného záväzkového vzťahu. Nie je preto možné, vyňať dlžníkov, ktorí ak
by aj boli spotrebiteľmi z pôsobnosti tohto ustanovenia, ak žiadne relevantné námietky predpokladané

§ 17 Zákona zmenkového a šekového voči indosatárovi nevzniesli, pretože sa tak vytvára situácia,
za ktorej by pre iných dlžníkov zo zmenky, ktorí sú tiež fyzickými osobami, avšak nie sú spotrebiteľmi
nebol výklad § 17 Zákona zmenkového a šekového, cez ktorý by sa poskytla ochrana spotrebiteľovi ako
slabšej zmluvnej strane, pre týchto použiteľný. Presadeniu takého výkladu, ktorý pripúšťa prelomenie §
17 Zákona zmenkového a šekového tak bránia hranice platného práva, pretože takýto extenzívny výklad

by mohol viesť už k takému dotváraniu práva, ktoré je neprípustné. Bez relevantných námietok dlžníka,
aj keď by bol spotrebiteľom, je preto výklad prelomenia zásady stanovenej v § 17 Zákona zmenkového
a šekového v zrejmom rozpore s jeho výslovným znením.

Odporca bol v predmetnom konaní pasívny, na svoju obranu neuviedol žiadne skutočnosti, ani

nepredložil súdu žiadne dôkazy. Napriek tomu, súd vykonal vo veci dokazovanie za účelom zistenia, či
navrhovateľom predložená zmenka je platná a či je alebo nie je vystavená v súlade so zákonom číslo
191/1950 Zb. zmenkovým a šekovým.

Súd má preukázané, že zmenka vystavená odporcom spĺňa všetky náležitosti vlastnej zmenky v zmysle

§ 75 Zákona zmenkového a šekového a odporca zmenkovú sumu doteraz neuhradil.

Zmenka je cenným papierom vydaným v zákonom stanovenej forme, ktorým sa konkrétna osoba
(zmenkový dlžník) zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a čase vyplývajúcom zo zmenky čiastku
zmenkou určenú s tým, že ide o záväzky priame, bezpodmienečne, nesporné a abstraktné.

Abstraktnosť záväzku zo zmenky má za dôsledok, že zákon neviaže vznik zmenkových nárokov na
žiadne iné okolnosti, než na splnenie formalít, ktoré predpisuje. Jedná sa teda o záväzok platobný, ktorý
nie je viazaný na iné vzťahy, a teda ani na hospodárske dôvody jej vzniku.

Nespornosť záväzku zo zmenky je daná tým, že majiteľ zmenky nemusí pri predkladaní zmenky na
zaplatenie, ani neskôr pri jej vymáhaní, preukazovať nič iného, než to, že je vlastníkom zmenky. Nemá
dôkaznú povinnosť preukazovať, že mu povinný zo zmenky skutočne dlží zmenkovú sumu. Zmenka
samotná, pokiaľ je platná, je dostatočným dôvodom pre vznik nároku na čiastku v nej uvedenú. Je
výlučne na dlžníkovi zo zmenky, aby tento v rámci prípadného súdneho konania vzniesol svoje námietky

a tieto v súdnom konaní aj preukázal, pokiaľ podanie takýchto námietok nevylučuje § 17 Zákona
zmenkového a šekového.Vznikom zmenky sa zakladá celkom samostatný záväzkový vzťah, ktorý existuje nezávislé na
hospodárskom dôvode jeho vzniku. Zmenkové záväzkové vzťahy nemajú pôvod v predchádzajúcich
kauzálnych pohľadávkach, tie len vytvárajú potrebu založenia zmenkových záväzkov. V prípade

vystavenia zabezpečovacej zmenky tak existujú vedľa seba dva záväzky, a to jednak pôvodný záväzok
všeobecno-právnej povahy a popri ňom záväzok zmenkový. Účelom zabezpečovacej zmenky je v
prípade omeškania s plnením záväzku všeobecno-právnej povahy, zabezpečiť plnenie zo zmenky. Aj
takáto zabezpečovacia zmenka má skôr uvedenú abstraktnú a nespornú povahu.

Zásada abstraktnosti zmenkových záväzkov sa zvyšuje v prípade, že remitent ako prvý majiteľ zmenky
indosamentom (rubopisom) prevedie zmenku na nového majiteľa - indosatára. Tento získava všetky
práva zo zmenky, a to nie ako právny nástupca predchádzajúceho majiteľa, ale ako celkom originálny
nadobúdateľ týchto práv. V dôsledku toho priamy zmenkový dlžník môže voči takémuto poslednému
majiteľovizmenkyrobiťlentakénámietky,ktorésazakladajúnaichvlastnýchvzťahoch.Ust.§17Zákona
zmenkového a šekového v tejto súvislosti hovorí, že ten, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť

majiteľovi zmenky námietky, ktoré zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k výstavcovi alebo neskorším
majiteľom, okrem prípadu, keď majiteľ pri nadobúdaní zmenky jedná vedome na škodu dlžníka.

Výnimku zo zásady takto zvýšenej nespornosti a abstraktnosti zmenkového záväzku tvorí preukázaná
námietka dlžníka, že posledný majiteľ zmenky pri jej nadobúdaní konal vedome na škodu dlžníka (napr.

v prípade dôverníckeho - fiduciálneho indosamentu). Len v prípade, že zmenkový dlžník takúto námietku
vznesie a preukáže, môže následne na svoju obranu vzniesť aj kauzálne námietky vyplývajúce z jeho
vzťahu k remitentovi, či iným skorším majiteľom zmenky.

Dokazovanie na preukázanie dôvodnosti takýchto kauzálnych námietok je totiž možné vykonať výlučne

len za predpokladu, že odporca v lehote do 30 dní po doručení tlačiva a návrhu na uplatnenie
pohľadávky, ako aj tlačiva na odpoveď, sa vyjadrí k podanému návrhu, či už tak, že vyplní časť II.
vzorového tlačiva písm. C a pripojí všetky príslušné
podporné doklady, alebo sa vyjadrí akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo
na odpoveď. V zmysle ods. 12 Preambuly Nariadenia ďalšie dôkazy by

mohol tak navrhovateľ, ako aj odporca predkladať v priebehu celého prvostupňového konania. Pokiaľ
však samotná odpoveď odporcu k podanému návrhu na uplatnenie pohľadávky nie je doručená súdu
v lehote 30 dní po doručení tlačiva návrhu odporcovi, musí súd vydať rozsudok o pohľadávke alebo
protipohľadávke, teda rozhodnúť vo veci samej. Ustanovenie v čl. § 7 ods. 3 Nariadenia, ktorý stanovuje
takúto koncentračnú zásadu, má za dôsledok, že v prípade pasivity odporcu, ktorý napriek riadnemu

doručeniu návrhu v uvedenej lehote nedoručil súdu odpoveď, musí súd rozhodnúť len na základe
dôkazov predložených navrhovateľom, a teda nevykonáva dokazovanie uvedené v čl. § 7 ods. 1
Nariadenia. Tento záver vyplýva z prvej vety uvedeného článku, ktorý podmieňuje vykonávanie tam
uvedených dôkazov doručením odpovede odporcu.

Súdopakovaneupozorňujenaustanovenie§17Zákonazmenkovéhoašekového,podľaktoréhoten,kto
je žalovaný zo zmenky nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch
k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem toho, ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal
vedome na škodu dlžníka. Navrhovateľom predložená zmenka je zmenkou indosovanou, navrhovateľ
ju nadobudol rubopisom od pôvodného veriteľa spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o., Bratislava, na rad

ktorého bola zmenka vystavená. Vlastná zmenka je cenným papierom, na ktorom vystaviteľ zmenky
sľubuje zaplatiť určitú peňažnú sumu majiteľovi zmenky, ktorým je v prvom rade remitent, teda osoba
na rad ktorej bola zmenka vystavená, ďalej sú to osoby, na ktoré bude zmenka prevedená. Kauzálne
dôvody, pre ktoré bola zmenka vystavená, strácajú pri indosamente svoju relevanciu. Pokiaľ aj pôvodne
bola zmenka odporcom vystavaná ako takzvaná zabezpečovacia zmenka v súvislosti s poskytnutím

spotrebiteľského úveru od spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, indosáciou stratila charakter
zabezpečovacej zmenky, preto aj dôvody, ktoré viedli k jej vystaveniu, nie sú z hľadiska posúdenia
nároku navrhovateľa ako indosatára právne relevantné. Voči poslednému majiteľovi zmenky, v tomto
prípade voči navrhovateľovi je možné vznášať aj kauzálne námietky, týkajúce sa vzťahu dlžníka s
predchádzajúcim majiteľom zmenky, avšak len za predpokladu splnenia podmienok, uvedených v § 17

Zákona zmenkového a šekového, teda len na základe námietok, ktoré uplatní a preukáže dlžník zo
zmenky.Vdanejprávnejvecisúdvychádzalzprávnehonázoru,ktorývskutkovoaprávnetotožnejveciužvyslovil
Krajský súd Banská Bystrica vo svojom uznesení spisová značka 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013,
ako aj v uznesení spisová značka 43Cob/157/2014 zo dňa 19.06.2014.

Podľa § 142 ods. 1 O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Navrhovateľ bol v konaní úspešný, preto mu súd priznal náhradu trov konania, ktoré mu vznikli z titulu

zaplateného súdneho poplatku vo výške 36,50 Eur a z trov právneho zastúpenia právneho zástupcu
navrhovateľa vo výške 302,64 Eur s DPH. Právny zástupca navrhovateľa si uplatnil a vyčíslil trovy
právneho zastúpenia za päť úkonov právnej pomoci (prevzatie a prípravy, písomné podanie na súd,
vyjadreniami zo dňa 15.07.2014, 25.07.2014, 17.09.2014), pričom hodnota právneho úkonu je vo výške
39,84 Eur bez DPH. Taktiež si uplatnil aj režijný paušál vo výške 8,04 Eur za päť úkonov právnej
pomoci. Súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa trovy právneho zastúpenia v súlade s vyhláškou

č. 655/2004 Z. z.

Podľa § 149 ods. 1 O. s. p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa článku 15 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) číslo 861/2007 bod 1, rozsudok je
vykonateľný bez ohľadu na akýkoľvek možný opravný prostriedok.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984

37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát,h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.