Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, September 5, 2014

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 23P/124/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213213442
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. G.Tomčovčíková Šandalová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2014:7213213442.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci

navrhovateľky H. V., B.. X.X.XXXX, X. B. X. D. Č.. XX P. W., zastúpenej JUDr. Tatianou Vorobelovou,
advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom na Bajzovej ulici č. 2 v Košiciach, proti odporcovi H. V.,
B.. X.X.XXXX, bývajúcemu P. D., XX V. G. X. B. XXX XX, zastúpenému JUDr. Ľudmilou Raffáčovou,
advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom na Mäsiarskej ulici č. 4 v Košiciach, za účasti matky
navrhovateľky T.. U. V., B.. XX.XX.XXXX, bývajúcej B. X. D. Č.. XX P. W., zastúpenej JUDr. Tatianou
Vorobelovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom na Bajzovej ulici č. 2 v Košiciach, v konaní
o zvýšenie a zníženie výživného takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 27C 688/2001 zo dňa 17.5.2004 tak, že zvyšuje výživné
zo strany odporcu voči navrhovateľke H. V., B.. X.X.XXXX, od 1.7.2012 do budúcna zo sumy 100 €
mesačne na sumu 300 € mesačne, ktoré výživné je odporca povinný platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého
mesiaca vopred k rukám navrhovateľky.

Návrh odporcu na zníženie výživného a návrh odporcu na zrušenie vyživovacej povinnosti zamieta.

Dlžné výživné zo strany odporcu voči navrhovateľke za obdobie od 1.7.2012 do 31.8.2014 vo výške
8.400 € zaväzuje odporcu zaplatiť k rukám navrhovateľky do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu sumu 281,57 € z titulu náhrady trov štátu do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka pôvodne ešte maloletej navrhovateľky doručila tunajšiemu súdu dňa 9.3.2011 návrh, ktorým

žiadala súd o zvýšenie výživného zo strany otca, t.j. toho času odporcu, voči maloletej dcére, toho času
navrhovateľke, zo sumy 3.000 Sk mesačne na sumu 300 € mesačne od 1.9.2008 do budúcna.

Po nadobudnutí plnoletosti sa navrhovateľka vo svojom písomnom podaní doručenom súdu dňa
3.10.2011 prostredníctvom svojej právnej zástupkyne k návrhu podanému pôvodne matkou v celom
rozsahu pripojila.Konanie bolo na tunajšom súde pôvodne vedené pod sp. zn. 23P 136/2011 a vo veci bolo rozhodnuté
rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 23P 136/2011 zo dňa 26.6.2012 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Košiciach sp. zn. 7CoP 263/2012 zo dňa 28.2.2013, ktoré rozsudky nadobudli právoplatnosť dňa

28.5.2013 a ktorými rozsudkami bolo zvýšené výživné zo strany odporcu voči navrhovateľke zo sumy
100 € mesačne za obdobie od 1.3.2011 do 30.6.2012 na sumu 300 € mesačne, bolo vyčíslené dlžné
výživné zo strany odporcu voči navrhovateľke za obdobie od 1.3.2011 do 30.6.2012 vo výške 2.360 €,
ktoré bol odporca zaviazaný zaplatiť k rukám navrhovateľky do troch dní od právoplatnosti rozsudku
vo veci, bol zamietnutý návrh odporcu na zníženie výživného za obdobie od 1.3.2011 do 30.6.2012,

a uvedený rozsudok Krajského súdu v Košiciach zároveň zrušil v prevyšujúcej časti rozsudok súdu
prvostupňového vo výroku o zvýšení výživného a zamietnutí návrhu odporcu na zníženie výživného
od 1.7.2012 do budúcna, o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšie konanie súdu
prvého stupňa, ktorému spis vrátil dňa 5.3.2013. Z odôvodnenia predmetného rozsudku Krajského
súdu v Košiciach pokiaľ ide o výrok o zrušení časti rozhodnutia súdu prvého stupňa ako je to
uvedené vyššie, konštatoval, že po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa navrhovateľka ukončila

stredoškolské štúdium v školskom roku 2011/2012 k 30.6.2012 a ďalej pokračovala v štúdiu anglického
jazyka na jazykovej škole v Prahe, vychádzajúc z uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že neboli
splnené podmienky pre potvrdenie ani pre zmenu rozsudku súdu prvého stupňa o zvýšení alebo
znížení výživného od 1.7.2012 do budúcna, keďže skutkový základ zistený súdom prvého stupňa sa
po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa zrejme zmenil a preto právne posúdenie súdu prvého

stupňa už nebolo možné aplikovať od 1.7.2012 a bolo nevyhnutné, aby súd prvého stupňa vykonal
dokazovanie za účelom zistenia nového skutkového základu od uvedenej doby do budúcna a následným
právnym posúdením výsledkov takéhoto dokazovania rozhodol o zvýšení alebo znížení výživného od
odporcu pre navrhovateľku s tým, že odvolací súd zdôraznil, že odporca do rozhodnutia krajského
súdu neupresnil svoj žalobný petit, pričom dovŕšením plnoletosti navrhovateľky, keďže konanie bolo

začaté v čase jej maloletosti, nadobudlo konanie sporový charakter, v ktorom už neplatí tzv. vyšetrovacia
zásada podľa § 120 ods. 2 O.s.p., podľa ktorej je súd povinný vykonávať ďalšie dôkazy potrebné na
zistenie skutkového stavu hoci ich účastníci nenavrhli, ale platí už v ňom tzv. prejednacia zásada, čo
znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré
účastníci navrhnú a táto zásada úzko súvisí s povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou, ktoré

účastníkom sporového konania vyplývajú z ustanovení § 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p., pričom
konštatoval, že dôkazná povinnosť znamená, že účastník musí na preukázanie svojich tvrdení označiť
dôkazy, navrhnuté dôkazy súd vykoná a ak preukážu skutkové okolnosti tvrdené účastníkom je možné
skonštatovať, že účastník uniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení, čo za následok má jeho
úspech v konaní, upozornil odporcu, že keďže tento dlhodobo žije v USA je jeho povinnosťou v konaní

preukázať svoje tvrdenia o osobných, majetkových, príjmových a výdavkových pomeroch, ktoré súd
nemôže považovať za všeobecne známu skutočnosť a táto povinnosť mu vzniká o to viac, že podal
protinávrh na zníženie výživného voči navrhovateľke dňa 12.3.2012, pričom za uvedené obdobie do
1.7.2012 preukázal svoje príjmy od začiatku konania, t.j. od 4.11.2011, od spoločnosti T. S. S. a to 3.334
USD,avšaksvojetvrdenévýdavkyvrozhodnomobdobížiadnymspôsobomnepreukázal,pričomkrajský

súd konštatoval, že súd prvého stupňa správne prihliadal na jeho nutnosť dochádzky do zamestnania
240 míľ denne, čím mu vznikali odôvodnené výdaje, ktoré mu neboli preplácané zamestnávateľom,
prihliadol na primerané náklady na bývanie v sume 1.100 USD mesačne, ktoré korešpondovali i
s vyjadrením manželky odporcu o jeho prispievaní na úhradu týchto nákladov a čiastočne splátok
hypoúveru a na to, že jeho výdaje by boli rovnaké ak by býval sám v prenajatom byte, ako to vyplynulo

z predloženého potvrdenia resp. ponuky realitnej kancelárie, aj odvolací súd sa stotožnil so záverom
súdu prvého stupňa ohľadne úhrady nákladov súvisiacich s prevádzkou motorového vozidla, ktoré
odporca síce nepreukázal, avšak súd prihliadol čiastočne na náklady primerane k využitiu vozidla oboma
manželmi a taktiež krajský súd zdôraznil, že bolo nesporne preukázané, že odporca mal možnosti a
schopnosti plniť si vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke v spornom období od marca 2011 do konca

októbra 2011 vo väčšom rozsahu ako žiadala navrhovateľka, avšak v zmysle ustanovenia § 153 ods. 2
O.s.p. súd bol viazaný jej návrhom, ktorým žiadala zvýšiť výživné len na 300 € mesačne, vzhľadom na
uvedené rozhodnutie súdu prvého stupňa o rozsahu vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľke
vyhodnotil ako správne a zákonné. Ďalej krajský súd konštatoval, že pokiaľ ide o obdobie od 1.11.2011
do 30.4.2012 bol preukázaný príjem odporcu v spoločnosti O. L. H. B. &. B. v období od 13.11.2011

do 13.4.2012, pričom odporca svoj príjem následne od 8.1.2012 do skončenia pracovného pomeru
13.4.2012 nepreukázal. Odvolací súd konštatoval, že stanovené výživné súdom prvého stupňa v tomto
následne vymedzenom období v sume 240 € bolo primerané, zodpovedajúce preukázaným reálnym
možnostiam a schopnostiam odporcu plniť si vyživovaciu povinnosť a reflektoval na zníženie jeho príjmuoproti obdobiu keď bol zamestnaný v spoločnosti T. S. S., v období od skončenia pracovného pomeru v
O.L.H.uňhonedošlokzmenepríjmov,nakoľkomubolavyplácanápodporavnezamestnanostivovýške
zodpovedajúcej jeho príjmu v O. L. H., pričom však zároveň zanikli i jeho výdavky spojené s dochádzkou

do zamestnania, ktoré si on sám vykalkuloval vo výške 320 USD mesačne a nič na uvedenom nemenilo
ani jeho tvrdenie, že dochádzal týždenne 37 km na úrad práce , súd konštatoval, že aj keď bol odporca
nezamestnaným, finančne bol veľmi dobre zabezpečeným a umožňovalo mu to plniť si vyživovaciu
povinnosť v rozsahu 300 € mesačne.

Odvolací súd zdôraznil, že odporca v konaní nepredložil hodnoverné dôkazy o svojich skutočných

príjmoch, ktoré by boli objektívne zistiteľné len z daňového priznania, z ktorého by vyplynuli jeho
skutočné príjmy, povinné dane a odvody s tým, že preddavkovo platená daň neznamená, že uvedená
daňová povinnosť daňovníkovi vznikla, pretože daňová povinnosť (preplatok alebo nedoplatok) je
zistiteľná len z celoročného vyúčtovania daňovej povinnosti. K tvrdeniam odporcu o jeho nákladoch
na zdravotné poistenie odvolací súd konštatoval, že zdravotné poistenie v USA nebolo povinné, šlo
o komerčné poistenie a teda z hľadiska ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine nemohol súd na takýto

výdaj odporcu ako povinného rodiča prihliadať ako na nevyhnutný, ďalej odvolací súd zdôraznil, že
výkaz príjmov a výdajov vystavený účtovníckou firmou aj pokiaľ by šlo o rozhodné obdobie by nebolo
možné považovať za spôsobilý dôkaz na preukázanie v ňom tvrdených skutočností, pretože tieto
je potrebné preukázať príslušnými dokladmi, ako sú zmluvy o poistení, daňové priznanie, vyrúbenie
dane, zmluvy o dodávke elektriny, hypotekárnych úveroch a pod.. K odvolacej argumentácii odporcu

týkajúcej sa plnenia si jeho vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke formou bezplatného užívania jeho
spoluvlastníckeho podielu k bytu, v ktorom navrhovateľka bývala so svojou matkou, odvolací súd dodal,
že uvedenú skutočnosť nie je možné považovať za plnenie vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke,
keďže eventuálne nájomné by u navrhovateľky bolo potrebné zohľadniť ako ďalšie odôvodnené potreby
a u odporcu ako ďalší príjem a uvedené by následne malo byť premietnuté aj do rozhodnutia o rozsahu

vyživovacej povinnosti určením vyššieho výživného, rovnako zdôraznil, že ani navrhovateľka a ani jej
matka nemali žiaden hospodársky prospech z titulu spoluvlastníckeho podielu matky navrhovateľky k
uvedenému bytu.

Krajský súd ďalej poukázal na to, že pri určovaní výživného je potrebné vždy vychádzať z toho,
aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, medzi ktoré potreby patrí

výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt,
potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelávania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb,
prípravu na budúce povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so
zdravotným stavom, ako aj všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život človeka v súčasnosti, pričom
miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu,

pričom ak to možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať
dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možností rodičov, keďže dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni svojich rodičov a pokiaľ ich životná úroveň umožňuje vyšší životný štandard
je možné očakávať, že rovnaký štandard umožnia aj svojmu dieťaťu formou výživného. Výdavky
navrhovateľky, ktorými táto odôvodňovala návrh na zvýšenie výživného súviseli so štúdiom a jeho

športovou a mimoškolskou činnosťou nevybočujúcou z rámca potrieb iných študentov, ktoré možno
považovať za všeobecne známu skutočnosť a preto napriek námietkam otca v jeho odvolaní nebolo
potrebné ich osobitne dokazovať s tým, že dokazovať je potrebné len výdavky vybočujúce z rámca
potrieb iných študentov v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky, zdôraznil, že
navrhovateľkou prezentované výdavky tvoria len časť jej odôvodnených potrieb, keďže ďalšie náklady

má nepochybne na zabezpečovanie stravy, ošatenia a bývania a na strane matky súd vychádzal z
toho, že táto bola zamestnanou s priemerným čistým príjmom 623 € mesačne, ktorý jej bol dopĺňaný
čiastočným invalidným dôchodkom vo výške 193 € mesačne, obe bývali v spoločnej domácnosti, hradili
nájomné 174 € mesačne, inkaso 50 € mesačne, za odvoz odpadu 20 € štvrťročne, poplatok za internet
14,93 € mesačne, matka navrhovateľky splácala pôžičku použitú na kúpu notebooku pre navrhovateľku

v splátkach po 40 € mesačne, pričom možnosti a schopnosti matky navrhovateľky plniť si vyživovaciu
povinnosť voči navrhovateľka boli znížené v dôsledku jej onkologického ochorenia, ktoré si vyžaduje
zvýšené mesačné výdavky na špeciálne stravovanie a lieky v priemere okolo 100 až 130 € mesačne, k
čomu odvolací súd zdôraznil, že výživové doplnky, vitamíny a špeciálna strava nesporne potrebné pre
úspešný priebeh liečby nie sú hradené zo zdravotného poistenia.Krajský súd v Košiciach v uvedenom rozhodnutí uložil súdu prvého stupňa po vrátení veci vykonať
dokazovanie v naznačenom smere so zameraním na skúmanie trvania vyživovacej povinnosti rodičov k
navrhovateľke v kontexte ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že vyživovacia povinnosť

rodičov k deťom trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť, zistiť zmeny pomerov, ktoré nastali
po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa u navrhovateľky, odporcu, ako aj matky navrhovateľky a
rozhodnúť o návrhu navrhovateľky a návrhu odporcu od 1.7.2012 do budúcna, o trovách konania a svoje
rozhodnutie odôvodniť tak, aby bolo preskúmateľné.

Po vrátení veci súdu prvého stupňa uznesením sp. zn. 23P 136/2011 zo dňa 22.5.2013, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 28.5.2013, súd vylúčil návrh na zvýšenie výživného od 1.7.2012 do budúcna, návrh
na zníženie výživného od 1.7.2012 do budúcna a rozhodnutie o trovách konania na samostatné konanie,
ktoré je vedené pod sp. zn. 23P 124/2013.

Súd po vrátení veci z Krajského súdu v Košiciach vykonal doplnenie dokazovania v súlade s pokynmi
KrajskéhosúduvKošiciach uvedenýmivyššie,predovšetkýmvypočutímsamotnejnavrhovateľky,matky
navrhovateľky,prednesmiprávnychzástupcovúčastníkov,listinnýmidôkazmiazistiltentoskutkovýstav:

Vyživovacia povinnosť odporcu voči v tom čase maloletej navrhovateľke bola naposledy upravená
rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 27C 688/2001 zo dňa 17.5.2004, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 29.7.2004, ktorým na čas po rozvode manželstva rodičov v tom čase maloletej navrhovateľky
bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej táto bola zverená do osobnej starostlivosti matky
a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu výživným vo výške po 3.000 Sk mesačne, pričom

pri schvaľovaní tejto rodičovskej dohody súd vychádzal pokiaľ ide o stanovenú výšku výživného zo
zistení, že navrhovateľka navštevovala 5. ročník základnej školy, jej matka ako učiteľka základnej školy
dosahovala príjem 10.000 Sk, otec dieťaťa žil „niekde v USA“, výživné na maloletú zasielal nepravidelne
a občas jej zakupoval oblečenie.

Ako už bolo konštatované, v školskom roku 2011/2012 navrhovateľka ukončila maturitnou skúškou

strednú školu. Na vysokú školu v tuzemsku prijatá nebola, avšak z ňou predloženej zmluvy o zabezpečí
výuky uzavretej so vzdelávacou inštitúciou H. U. U..G..C.. U. U. L. X vyplýva, že predmetom zmluvy bolo
poskytovanie jednoročného denného pomaturitného kurzu - štúdia angličtiny, ktorá výuka trvala jeden
školský rok.

K uvedenému odporca už vo svojom odvolaní voči pôvodnému rozsudku súdu prvého stupňa namietal,

či je možné podľa právneho poriadku SR považovať takéto jednoročné štúdium anglického jazyka za
sústavnú prípravu na povolanie, ktoré je spôsobilé prispieť k nadobudnutiu schopností navrhovateľky
samostatne sa živiť, poukazujúc na právne predpisy Českej republiky, v zmysle ktorých sa pomaturitné
štúdium na v prílohách jednotlivých právnych predpisov ČR uvedených vzdelávacích inštitúciách
považujezaštúdiumnastrednejalebovysokejškolepreúčelyštátnejsociálnejpodporyadôchodkového

poistenia a taktiež poukazoval na to, že slovenský právny poriadok definuje sústavnú prípravu na
povolanie v školskom zákone, právne predpisy sociálnej štátnej podpory, o sociálnom a zdravotnom
poistení používajú a definujú nezaopatrené osoby ako osoby sústavne sa pripravujúce na povolanie
štúdiom, pričom je rozdielna veková kategória pre povinnosť platiť zdravotné poistenie (najneskôr do 30.
roku v zmysle § 11 ods. 7 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení) a sociálne poistenie (najneskôr

do 26. roku - § 9 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení); poukazoval na to, že sústavnou prípravou
na povolanie v zmysle definície v ust. § 27 ods. 3 Zákona č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní
(školskýzákon)aozmeneadoplneníniektorýchzákonovsazasústavnúprípravunapovolaniepovažuje
vzdelávanie v školách podľa odseku 2 písm. b/ až f/ paragrafového ustanovenia, teda v materských
školách, základných školách, gymnáziách, stredných odborných školách, konzervatóriách, školách pre

deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, okrem materských škôl s výchovou a
vzdelávaním detí so zdravotným znevýhodnením, alebo detí s nadaním a výchova a vzdelávanie v
jazykovej škole sa podľa § 27 školského zákona bez záverečnej štátnej skúšky nepovažuje za sústavnú
prípravu na povolanie; poukazujúc na uvedené navrhoval štúdium navrhovateľky v ČR hodnotiť podľa
platných predpisov SR a štúdium anglického jazyka nepovažovať za štúdium s vlastnosťou sústavnej

prípravy na povolanie, keďže podľa dohodnutých zmluvných podmienok vo vyššie uvedenej Zmluveo zabezpečení výuky mal za to, že je v súlade s ním uvádzanými slovenskými právnymi predpismi
potrebné vyhodnotiť ako „formu štúdia v jazykovej škole - kurz“ podľa vyhlášky Ministerstva školstva
SR o jazykovej škole a že takéto jednoročné denné štúdium angličtiny nebude ukončené ani štátnou

záverečnou skúškou ani medzinárodnou jazykovou skúškou, uvedený svoj postoj zdôvodňoval tým,
že nie že by namietal vzdelávanie navrhovateľky, ale takéto štúdium on neschvaľoval, navrhovateľka
sa s ním, ako svojim otcom o takejto zásadnej otázke nerozprávala, ani sa nepokúsila s ním nájsť
iné riešenie k získaniu vzdelávania ku konkrétnemu povolaniu, čím sa on cítil byť ukráteným na
svojich rodičovských právach najmä čo do vplyvu svojej výchovy na vlastnú dcéru a cítil krivdu

spočívajúcu v neodôvodnených nárokoch navrhovateľky, navrhol v rámci odvolacieho konania vykonať
dokazovanie dopytom na príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny za účelom zistenia skutočností
či navrhovateľka bola i naďalej po skončení stredoškolskej dochádzky považovaná za nezaopatrené
dieťa a či mala aj naďalej nárok na výplatu prídavku na dieťa a taktiež vykonať dopyt na zdravotnú
poisťovňu s otázkou, či navrhovateľka bola i naďalej po skončení stredoškolskej dochádzky považovaná
za nezaopatrené dieťa.

Zo spomínaného Potvrdenia o štúdiu P. L. H. Y. S. U..G..C.., Y. Š., U. U. L. X, B. L.W. XX, vyplýva, že
navrhovateľkaod10.9.2012navštevovalajednoročnýkurzanglickéhojazykasdennouvýukouzaradený
do novely prílohy č. 1 vyhlášky MŠMT č. 322/2005 Sb., ktorou bolo stanovené, ktoré ďalšie štúdium, po
prípade výuka, sa pre účely štátnej sociálnej podpory a dôchodkového poistenia považujú za štúdium
na stredných alebo vysokých školách, v znení neskorších predpisov.

K odvolacím námietkam odporcu pokiaľ ide o štúdium navrhovateľky na tejto jazykovej školy
navrhovateľka opakovane konštatovala, že ukončenie takéhoto štúdia ju oprávňuje na medzinárodné
certifikáty a súčasťou štúdia bola i príprava na prijímacie pohovory k medzinárodným skúškam z
anglického jazyka, po absolvovaní štúdia by sa mohla zamestnať už ako prekladateľka, tlmočníčka,
sprievodkyňa v cestovných kanceláriách, preto toto štúdium považovala za prípravu na budúce

povolanie,zdôrazňovalasvojeprávoslobodnesarozhodnúťpreštúdiumvktorejkoľvekkrajine,zvyšovať
svoje vzdelanie a pripravovať sa na budúce povolanie; k námietkam odporcu, že s ním nekonzultovala
výber tohto spôsobu štúdia konštatovala, že odporca sa s ňou nerozpráva, nijako ju nekontaktuje,
ani jej netelefonuje, nepozýval ju nikdy na návštevu do USA, negratuluje jej ani pri jej výročiach ani
len pohľadnicou či telefonátom, nezasiela jej ani príležitostné dary, aj keď bol v Košiciach v čase

pojednávania vo veci s ňou samotnou sa nestretol, poukázala ďalej na to, že sa k nej nespráva ako otec
a preto s ním ani neriešila otázku budúceho povolania.

K štúdiu doložila ako dôkazy o výdavkoch príjmový doklad o úhrade sumy 22.900 Kč z titulu školného,
uhradených v dvoch splátkach dňa 15.6.2012 a 29.8.2012 a zdôraznila nárast jej výdavkov v súvislosti
s týmto štúdiom pokiaľ ide o náklady na bývanie, stravu a cestovné, keďže bývala v podnájme s ďalšími

dvoma študentkami, jej podiel na nájomnom bol 170 € mesačne, na stravu si vynakladala okolo 50 €
mesačne,cestovnýlístokPrahaKošiceaspäťuhrádzalavovýške30€,zalístokMHDvPraheuhrádzala
10 €, mala náklady na literatúru, obliekanie, kultúru a iné menšie výdavky.

Odporca cestou právnej zástupkyne dňa 26.3.2013 doručil súdu „protinávrh, resp. upresnenie petitu
jeho návrhu“, ktorý predniesol v pôvodnom konaní pred súdom prvého stupňa a to návrhu na zníženie

výživného a navrhoval, aby súd znížil výživné z jeho strany na navrhovateľku na sumu 26,64 € mesačne
počnúc dňom 1.7.2012, alternatívne, aby ak by súd dospel k záveru, že jeho vyživovacia povinnosť voči
navrhovateľke zanikla, z dôvodu, že sa táto nepripravuje na budúce povolanie, čím by stratila status
nezaopatreného dieťaťa, aby súd zrušil jeho vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke dňom 1.7.2012.

Navrhovateľka vo svojom písomnom podaní doručenom cestou právnej zástupkyne súdu dňa 23.4.2013

konštatovala, že mala zvýšené výdavky na stravu, ktorú si pripravovala sama, keďže je vegetariánkou
a tieto boli okolo 200 € mesačne, na učebnice na začiatku školského roka 2012/2013 uhradila spolu
830 Kč, naďalej si platila lístok MHD v hodnote v prepočte 11 €, poplatok za internet 10 €, do Košíc
dochádzala v priemere raz za dva mesiace pričom cestovné Praha Košice a späť ju stálo 60 €, všetky
výdavky jej hradila matka, keďže odporcom hradené výživné jej nepostačovalo a navyše tento prestal

platiť výživné, ktoré jej predtým posielal, doplnila, že po ukončení uvedeného štúdia vo vzdelávacomcentre H. U. plánovala pokračovať v štúdiu na vysokej škole, podala si prihlášky na tri vysoké školy,
v súvislosti s čím jej matka uhradila poplatok spolu 110 €, z vyššie uvedených dôvodov uvádzala, že
trvala na podanom návrhu na zvýšenie výživného zo strany odporcu na 300 € mesačne od 1.7.2012 do

budúcna, keďže sa pripravovala a pripravuje na svoje budúce povolanie zvyšovaním si vzdelávania.

Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 14.2.2013 vyplýva, že navrhovateľke,
resp. matke navrhovateľky, bol odňatý prídavok na dieťa, t.j. navrhovateľku od 1.9.2012 v sume
22,54 €, z odôvodnenia ktorého rozhodnutia vyplýva, že úrad vyplácal oprávnenej osobe, t.j. matke
navrhovateľky do 31.8.2012 prídavok na navrhovateľku, pričom oprávnená osoba dňa 9.1.2013

predložilaplatiteľovipotvrdenieoukončenísúdianastrednejškoledňom31.8.2012azároveňprehlásila,
že v školskom roku 2012/2013 nebude pokračovať v sústavnej príprave na povolanie ďalším štúdiom. Z
odôvodneniapredmetnéhorozhodnutiaďalejvyplýva,ževzmysleplatnejprávnejúpravy,sazasústavnú
prípravu dieťaťa na povolanie považuje štúdium na strednej škole okrem štúdia popri zamestnaní,
kombinovaného štúdia a štúdia jednotlivých vyučovacích predmetov, štúdium na vysokej škole a
sústavnou prípravou dieťaťa na povolanie je aj obdobie bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdia

na strednej škole, najdlhšie do skončenia školského roka, v ktorom dieťa ukončilo štúdium na strednej
školy; od konca školského roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole, do zápisu na
vysokú školu vykonaného najneskôr v októbri bežného roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej
škole, po skončení posledného ročníka strednej školy do vykonania skúšky podľa osobitného predpisu,
najdlhšie do konca školského roka, v ktorom malo byť štúdium skončené.

Z informačného listu o pomaturitnom štúdiu angličtiny doloženého navrhovateľkou okrem iného vyplýva,
že toto ňou absolvované štúdium bolo pomaturitným štúdiom angličtiny, s možnosťou prípravy na OSP
Scio testy, toto vzdelávanie bolo koncipované ako jednoročná príprava k medzinárodným skúškam
KET, PET, FCE a CAE, v kombinácií s efektívnou prípravou na tzv. OSP Scio testy, ktoré sú zásadnou
súčasťou prijímacieho konania na celý rad vysokých škôl, že uvedené vzdelávacie centrum - H. U. v

zmysle právnej úpravy v ČR bolo postavené na úroveň štúdia na stredných alebo vysokých školách
a teda sa na študentov vzťahoval klasický štatút študenta, prínosom pre absolventov bol záverečný
certifikát jazykovej školy, štúdium bolo celoročné, organizované v školskom roku v súlade s pokynom
Ministerstva školstva ČR, s realizáciou od pondelka do piatku vždy 4 hodiny denne v dopoludňajších po
prípade v odpoludňajších hodinách, s kapacitou študentov v jednotlivých skupinách 12 - 16 študentov,

výuka začínala v októbri 2012 a končila v júni 2013, kurz bol postavený na úroveň stredoškolského
štúdia, medzi študentské výhody okrem iného patrili rodinné prídavky, zdravotné poistenie hradené
štátom, záverečný certifikát - osvedčenie o absolvovaní štúdia.

Navrhovateľka doložila do spisu vo fotokópii zmluvu o prenájme bytu, z ktorej vyplýva, že od
prenajímateľa si prenajala byt nájomkyňa (nie navrhovateľka)

dňa 1.9.2012 s dohodnutým nájomným 9.500 Kč, k čomu zároveň navrhovateľka pripojila čestné
prehlásenie nájomkyne o tom, že navrhovateľka s ňou v predmetnom byte od 1.9.2012 bývala a každý
mesiac platila nájom vo výške 4.000 Kč. Navrhovateľka taktiež dokladovala náklady na cestovné Praha
Košice a vo fotokópiách dokladovala i úhradu poplatkov za učebnice spolu vo výške 830 Kč.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu cestou právnej zástupkyne dňa 6.5.2013

opakovane namietal, že štúdium navrhovateľky formou štúdia vo vzdelávacom inštitúte H. U. U..G..C..
L. nie je možné podľa právneho poriadku SR považovať za jednoročné štúdium anglického jazyka ako
sústavnú prípravu na povolanie, ktoré je spôsobilé prispieť k nadobudnutiu schopnosti navrhovateľky
samostatne sa živiť, opakovane poukázal na to, že podľa právnych predpisov ČR pomaturitné štúdium
v prílohe právnych predpisov v uvedených vzdelávacích inštitúciách sa považuje za štúdium na strednej

alebo vysokej škole pre účely štátnej sociálnej podpory a dôchodkového poistenia, avšak slovenský
právny poriadok definuje sústavnú prípravu na povolanie v školskom zákone a zopakoval vyššie
uvedené skutočnosti zdôrazňujúc, že výchova a vzdelávanie v jazykovej škole podľa § 27 školského
zákonabezzáverečnejštátnejskúškysanepovažujezasústavnúprípravunapovolanie,pretonavrhoval
vyhodnotiť štúdium navrhovateľky v ČR podľa právnych predpisov SR a toto jej štúdium nepovažovať za

štúdiumsvlastnosťousústavnejprípravynapovolaniedôvodiac,žepojem„oprávnenákmedzinárodnýmcertifikátom“ nie je pojem podaný zrozumiteľne, nie je z neho zrejmé, či súčasťou štúdia je povinnosť
alebo dobrovoľnosť zložiť jazykové skúšky.

K uvedenému podaniu pripojil bez overených prekladov s prekladmi vykonanými jeho právnou

zástupkyňou, doklady a to doklad od spoločnosti Y. O. U. N.. o tom, že odporca poberal v
nezamestnaneckú kompenzáciu od „State of New Jersey“ od 13.4.2012, dvojtýždňová výplata bola
1.016 USD, (celkový príjem 2.032 USD mesačne), z čoho bol povinný platiť federálne dane vo výške
15 %, stále si platil zdravotné poistenie vo výške 272,39 USD mesačne z jeho vlastných zdrojov (po
zdanení), pričom doklad vystavil Y. J., „verejný notár New Jersey“, ktorý vystavil i doklad, v ktorom

udával, že zosumarizoval v nasledujúcom roku konečné vyúčtovanie príjmov a výdavkov pre odporcu
ako „samostatného platiteľa dane“, za obdobie od 1.7.2012 do 15.4.2013, ktorý sumár bol vyhotovený „v
súlade so štandardmi platnými O. H. N. C. S. L. H.“, ku ktorému dokladu bol priložený prehľad sumárov
príjmov a výdavkov za obdobie od 1.7.2012 až 15.4.2013 na základe mesačných kalkulácií, z ktorých
vyplýva hrubý príjem 20.320 USD, t.j. 2.032 USD mesačne a výdaje: federálne dane 304,80 USD
mesačne, pohonné hmoty 82 USD mesačne, hypotéka 900 USD mesačne, ďalšia hypotéka 148 USD

mesačne, daň z nehnuteľnosti 242 USD mesačne, elektrina 53,50 USD mesačne, vykurovací olej 90
USD mesačne, auto 82,50 USD mesačne, poistenie zdravotné 272,39 USD mesačne, výživné 140 USD
mesačne, strava 400 USD mesačne, telefón 57 USD mesačne, TV a pevná linka 73 USD mesačne,
odvoz odpadu 13 USD mesačne, celkové výdaje vyčíslené 2.858,19 USD mesačne, čistý príjem za
sledované obdobie -826,19 USD mesačne.

Odporca zároveň pripojil 6 dokladov v anglickom jazyku o výške jeho príjmov v mesiacoch január
2013 až apríl 2013, výpisy z jeho účtu celkom 22 listov vo fotokópiách v anglickom jazyku s ním
rukou dopísanými poznámkami o druhu výdavkov, fotokópie 2 pokladničných ústrižkov ako dôkazov o
zaslaní odosielateľom Y. R. navrhovateľke sumy 100 € dňa 8.8.2012 a o vrátení tejto platby menovanej
odosielateľke dňa 15.10.2012.

Následne odporca doručil cestou právnej zástupkyne notárom overené čestné prehlásenie jeho
manželky P. „., B.. XX.X.XXXX, v ktorom čestne prehlásila, že jej manžel, t.j. odporca jej prispieva na
bývanie mesačne sumou vo výške jednej polovice splátky hypotéky zhruba 900 USD mesačne, pretože
používa dom, ktorý ona vlastní od roku 2001, na jeho bývanie, sumu ktorú jej dáva na hypotéku ona
považuje za nájomné pretože ak by mal bývať sám v moteli alebo si prenajať apartmán musel by zaplatiť

najmenej 1.200 USD, čo jej oznámila jej realitná agentka pri potvrdení cien za prenájom, motelová izba
by ho stála ešte viacej.

Spolu s overeným prekladom odporca ďalej doručil do spisu potvrdenie vystavené prezidentom
spoločnosti Y. O. U., N.., Y. J. dňa 15.10.2011 o tom, že pre odporcu, ako daňovníka predkladajúceho
daňové priznanie ako „samostatný daňový subjekt“ zostavil v prílohe priložený koncoročný výkaz príjmov

a výdavkov účtovaných na hotovostnej báze, ktorý výkaz pokrýva kalendárny rok 2010 a ktorý bol
zostavený v súlade s normami Amerického inštitútu autorizovaných účtovníkov. K uvedenému súd
konštatuje, že tento doklad sa nevzťahuje k spornému obdobiu, keďže ako už bolo uvedené vzťahuje
sa k roku 2010. Z uvedeného dokladu zároveň vyplýva, že Y. J. je prezidentom spoločnosti Y. O. U. N..
a zároveň notárom povereným vykonávaním notárskej činnosti v štáte New Jersey.

Bez prekladu predložil súdu potvrdenie vystavené rovnako Y. J. dňa 16.4.2013 spolu s prehľadom súm
za obdobie júl 2012 až apríl 2013 a niekoľko ďalších listín vo fotokópiách, obdobne bez prekladu.

Vzhľadom na to, že odporca bol opakovane upozornený, rovnako ako jeho právna zástupkyňa, na
predkladanie listinných dôkazov do spisu s overeným prekladom do slovenského jazyka a túto svoju
povinnosť si nesplnil, k čomu jeho právna zástupkyňa okrem iného konštatovala, že jej klientom,

t.j. odporcom, neboli poskytnuté finančné prostriedky na zabezpečenie overených prekladov, preto
niektoré z nich preložila len „svojpomocne“, súd uznesením sp. zn. 23P 124/2013 zo dňa 31.7.2013,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.8.2013, ustanovil v konaní prekladateľku a tlmočníčku pre
anglický jazyk Mgr. Eriku Hatalovú, ktorej uložil vykonať prekladateľské úkony príslušných odporcom
predložených listinných dôkazov.Prekladateľka doručila súdu dňa 28.8.2013 preklady odporcom predložených listín, z ktorých prekladov
vyplýva, že odporca dokladoval žiadosť podanú cez internet v štáte New Jersey na uplatnenie
nároku na dávku poistenia v nezamestnanosti s dvojtýždňovou periodicitou, z ktorej vyplýva dátum

nároku 4.8.2012, výška týždennej dávky 565 USD, ktorý doklad ale neobsahuje žiadne generálie, je
v ňom uvedené len číslo sociálneho poistenia XXX-XX-XXXX, ďalej tam uvedený „zostatok nároku
13.560 USD a „zrážaná daň - od zač. roka: 114 USD“; ďalej list Odboru ľudských zdrojov, Náboru
zamestnancov a služieb obchodným partnerom spoločnosti O. L. H. C. B. &. B. zo dňa 9.4.2012
adresovaný odporcovi, v ktorom mu spoločnosť oznamuje poďakovanie za dovtedajšiu prácu s tým,

že mu nemohli predĺžiť pracovný pomer uzavretý na dobu určitú, ktorý mu končil pracovným dňom
13.4.2012 s tým, že jeho nemocenské dávky mali pokračovať do konca apríla 2012; ďalej potvrdenia
L. X. určeného „príslušnému adresátovi“ potvrdzujúce, že zdravotné poistenie odporcu bolo zrážané
z jeho účtu vedeného v peňažnom ústave L. X. v období 1.1.2008 - 31.12.2008 - 4.166,40 USD, od
1.1.2009 do 31.12.2009 - 4.569,20 USD, od 1.1.2010 do 31.12.2010 - 4.959,76 USD, od 1.1.2011
do 31.12.2011 - 5.770,85 USD, (ku ktorému dokladu súd zároveň konštatuje, že opätovne nejde o

doklad vzťahujúci sa na toto sporné obdobie); ďalej preklad sobášneho listu, z ktorého vyplýva, že
odporca, t.j. otec navrhovateľky, J. XX.X.XXXX uzavrel manželstvo s nevestou P. „.“ (k uvedenému súd
konštatuje, že v doklade sa nenachádzajú bližšie označenia ženícha a nevesty, napr. dátum narodenia,
rodné číslo, miesto narodenia a podobne); ďalej oznámenia vypracovaného realitnou spoločnosťou s
overením dokladu u notára, ktorým oznamujú odporcovi a P. „.“ 12.6.2012, že na základe vykonaného

prieskumu im zasielajú ceny za prenájom nehnuteľností v okolí mesta X. a to byt s jednou spálňou/
garzónka, priemerná cena 1.190 USD, pričom cena nezahŕňa kúrenie, teplú vodu, elektrinu, káblovú
TV a parkovné, ďalšie požadované platby : mesačný poplatok za údržbu vo výške 280 USD; byt s
dvoma spálňami, priemerná cena 1.700 USD - ďalšie výdavky ako boli uvedené vyššie; menší dom s
dvoma spálňami by priemerne stál 2.200 USD mesačne, bez uvedených ďalších výdavkov a nákladov

na vodu, úpravu okolia, odpratávanie snehu, odvoz odpadkov; ďalej prekladu listu Y. J., riaditeľa, z
12.6.2012, ktorým ako audítor účtov odporcu potvrdzoval správnosť výkazov, v preklade bol chybne
uvedený dátum, z originálu vyplýva, že odporca stratil zamestnanie 13.4.2012 a nie ako chybne
prekladateľka uviedla v tomto preklade 3.4.2013 s tým, že od uvedeného dátumu podľa tohto potvrdenia
odporca poberal dávku v nezamestnanosti z kompenzačného fondu štátu New Jersey každé dva týždne

šekom v sume 1.016 USD, z ktorej sumy bol povinný platiť federálne dane z príjmu vo výške 15 %
(na dávky v nezamestnanosti sa nevzťahovali žiadne odvody do sociálneho poistenia), naďalej si platil
zdravotné poistenie 480 USD mesačne z vlastných zdrojov (po zdanení); dokladu vystaveného taktiež
Y. J., riaditeľom, dňa 12.6.2012 o tom, že „nasledujúci“ výkaz príjmov a výdavkov ku koncu roka bol
zostavený pre „P. W., daňový subjekt - stav: slobodný“ s tým, že výkaz sa vzťahoval na kalendárny rok

2011, z ktorého vyplynul jej hrubý príjem 33.250 USD, výdavky: dane z príjmu 2.834 USD, odvody 939
USD, pohonné hmoty 2.600 USD (v priemere týždennej 50 USD), údržba osobného vozidla 366 USD,
daň z nehnuteľnosti 2.904 USD, splátky hypotéky na dom 11.460 USD, elektrina 648 USD, vykurovanie
797 USD, poistenie vozidla 1.134 USD, poistenie domácnosti 600 USD, poistenie zdravotné 1.805 USD,
lieky 400 USD, potraviny 3.120 USD (v priemere týždenne 60 USD), oblečenie 1.410 USD, mobilný

telefón 840 USD, členský príspevok športového klubu 600 USD, teda výdavky spolu 32.457 USD, čistý
príjem za rok 2011 793 USD.

Za vypracovanie prekladu uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 23P 124/2013 zo dňa 2.9.2013, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 1.10.2013, bola prekladateľke priznaná odmena 119,52 €, ktorá jej bola
vyplatená predbežne zo štátnych prostriedkov.

Dňa9.9.2013odporcacestouprávnejzástupkynedoručil vanglickomjazykudvevýplatnépáskytvrdiac,
že tieto boli predložené na preklad, ktorý následne mal súdu doručiť, pričom oznamoval súdu, že sa
zamestnal, jeho novým zamestnávateľom bol O. L. H. C. B. &. B., u ktorého nastúpil do zamestnania
od začiatku mája 2013 ako pomocný robotník na práce spočívajúce v ručnom čistení a oprave koľajíšť
metra za dohodnutú hrubú odmenu 20,25 USD za hodinu.

Keďže preklad týchto vyššie uvedených výplatných pások odporca súdu ani následne nedoručil,
uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 23P 124/2013 zo dňa 23.1.2014 ustanovenej prekladateľke súd
uložilpreložiťtietodoklady,ktoréprekladyprekladateľkadoručilasúdudňa5.3.2014spolusvyúčtovaním
odmeny a z ktorých prekladov vyplýva, že U. O. L. H. C. B. &. B. vyplatila odporcovi za výplatnéobdobie30.6.2013-6.7.2013čistúmzdu492,76USD(t.j.týždennúmzdu),pričomvkolónkebežnámzda
bolo uvedených 7.776,00 USD, v kolónke celkové zdanenie 2.014,16 USD, v kolónke „od zač. roka k
dnešnému dňu hrubá mzda spolu 8.413,89 USD, zdanenie 2.014,16 USD, zrážky po zdanení 214 USD,

čistá mzda 6.185,73 USD“ a v doklade vzťahujúcom sa na výplatné obdobie 2.6.2013 - 8.6.2013 mu bola
vyplatená čistá mzda 532,29 USD, s údajmi v kolónke bežná mzda 4.698 USD, celkové zdanenie od
začiatku roka ku dňu vystavenia dokladu 1.150,71 USD, s hrubou mzdou od začiatku roka k uvedenému
dňu 4.849,88 USD, zdanenie 1.150,71 USD, zrážka po zdanení 107 USD, čistý príjem 3.592,17 USD.

Za vypracovanie tohto prekladu uznesením sp. zn. 23P 124/2013 zo dňa 6.3.2014, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 10.4.2014, prekladateľke bola priznaná odmena 59,76 €, ktorá jej taktiež bola
vyplatená predbežne zo štátnych prostriedkov.

Na základe výzvy súdu odporcovi, aby vyhotovil prehľad jeho príspevkov na úhradu potrieb
navrhovateľky v spornom období, t.j. od 1.7.2012, odporca cestou právnej zástupkyne na pojednávaní
konanom dňa 11.6.2014 založil do spisu prehľad jeho príspevkov na výživu navrhovateľky, z ktorých
vyplýva, že v mesiacoch júl 2012 až marec 2013 vrátane zasielal na výživu navrhovateľky pôvodne

súdom určené výživné 100 € mesačne, po doručení rozsudku Krajského súdu v Košiciach v mesiaci
marec 2013 z dôvodu zrušenia výroku čo do zvýšenia výživného a zamietnutí návrhu na zníženie
výživného od 1.7.2012, odporca prestal prispievať na výživu, keďže mal za to, že štúdium v Prahe
nezodpovedá štandardom, ktoré by zodpovedali sústavnej príprave na povolanie, následne vo februári
2014 cestou sprostredkovateľky zaslal sumu 100 €, ktorú si navrhovateľka neprevzala, v marci 2014

zaslal sumu 100 € a v apríli 2014 taktiež sumu 100 €, iné plnenia v prospech navrhovateľky v spornom
období neposkytol.

Pokiaľ ide o jeho príjmy konštatoval, že v období od 13.4.2012 do 24.4.2013 bol nezamestnaný,
jeho príjmom bola nezamestnanecká dávka vo výške 2.032 USD mesačne, v období od 24.4.2013
do podania vyjadrenia bol zamestnaný u zamestnávateľa O. L. H. O. kde jeho príjem bol vo výške

3.510 USD mesačne, zhrnul, že v spornom období od 1.7.2012 do 28.4.2013 bol celkovo 10 mesiacov
nezamestnaným, v čase nezamestnanosti poberal dávku z kompenzačného fondu vo výške 2.032 USD
mesačne, od 29.4.2013 je zamestnaný v spoločnosti L. H., O. V. S. B. Y., s príjmom od 16.4.2013 do
31.5.2014 vo výške 47.385 USD, opätovne upresnil svoj návrh, navrhoval, aby súd rozhodol, že neurčuje
výživné z jeho strany voči navrhovateľke od 1.7.2012 do 31.8.2013 a od 1.9.2013 do budúcna ho

zaväzuje prispievať na výživu navrhovateľky sumou 100 € mesačne, k uvedenému pripojil vo fotokópii
s prekladom jeho právnej zástupkyne doklady od Y. J., „certifikovaného účtovníka štátu New Jersey“
o tom, že spracoval koncoročné vyhlásenie o príjmoch a výdavkoch - hotovostný základ pre H. V.,
pokrývajúci časové obdobie od 16.4.2013 do 31.5.2014, s tým, že odporca začal pracovať pre L. H.
O. dňa 29.4.2013, s hodinovou mzdou 20,25 USD a z pripojeného prehľadu odporca ako „samostatný

daňový subjekt“ od 16.4.2013 do 31.5.2014 vykázal hrubý príjem 47.385 USD, čo je mesačne 3.510
USD, pri mesačných výdavkoch; daň z príjmu 833,17 USD, odborárske poplatky 69,50 USD, pohonné
hmoty 520 USD, hypotekárne splátky 830 USD, hypotekárne splátky „vlastného domu“ 148 USD, daň
z nehnuteľnosti 225 USD, elektrina 53,50 USD, vykurovací olej 90 USD, vlastné poistenie 150 USD,
zdravotné poistenie 272,39 USD, výživné 88,15 USD, strava 400 USD, mobilný telefón 57 USD, káblová

televízia a pevná linka 73 USD, odvoz smetia 13 USD, výdavky celkom mesačne 3.822,71 USD, s
vyčísleným čistým príjmom za uvedené obdobie -312,71 USD.

Na uvedenom pojednávaní navrhovateľka založila do spisu Potvrdenie o návšteve univerzity vystavené
D. P. W. o tom, že bola študentkou X. ročníka denného bakalárskeho štúdia na K. fakulte v akademickom
roku 2013/2014, s predpokladaným termínom ukončenia štúdia 30.6.2016, so zápisom do ročníka

2.9.2013.

Matka navrhovateľky poprela tvrdenia vyplývajúce z vyššie uvedeného rozhodnutia úradu práce, že
by ona mala na úrade práce prehlásiť, že navrhovateľka po ukončení strednej školy absolvovaním
maturitnej skúšky by nemala pokračovať v štúdiu, dôvodila, že bola predvolaná na úrad práce za
účelom podania vysvetlenia vo vzťahu k rodinným prídavkom, kde oznámila na akej škole v tom čase

navrhovateľka pokračovala v štúdiu, t.j. na vyššie uvedenej škole v Prahe a pracovníčkou úradu práce
jej bolo oznámené, že takáto škola podľa jej názoru nemá ekvivalent na Slovensku a preto navrhovateľkanebude mať nárok na rodinné prídavky, následne jej malo byť doručené predmetné rozhodnutie, voči
ktorému odvolanie nepodala.

Na pojednávaní konanom vo veci dňa 11.6.2014 na otázku súdu k dokladu založenému odporcom do

spisu a to Y. J. vystaveného výkazu príjmov a výdavkov ku koncu roka 2011 manželky odporcu ako
daňového subjektu, v ktorom bolo uvádzané priezvisko jeho manželky „W.“ a uvedený stav „slobodná“
sa právna zástupkyňa odporcu bližšie vyjadriť nevedela.

Ďalšie výplatné pásky odporcu za sporné obdobie jeho právna zástupkyňa súdu nevedela predložiť
poukazujúc na to, že napriek ňou odporcovi tlmočenej požiadavke súdu, jej odporca tieto neposkytol
dôvodiac tým, že takéto výplatné pásky mu údajne nie sú poskytované, sú mu zasielané len sumy výplat

na účet.

K platbám hypoték odporcom právna zástupkyňa odporcu potvrdila, že naďalej ide o splácanie hypoték
za dom manželky odporcu, tak ako to bolo aj v predchádzajúcom rozhodnom období pre rozhodnutie
súdu prvého stupňa vo veci a upresnila, že došlo k poklesu jednej z týchto splátok hypoték zo sumy
900 USD na sumu 830 USD mesačne, uviedla, že tieto hypotéky odporca a jeho manželka platia

napoly, celková mesačná splátka je 1.800 USD, rovnako odporca a jeho manželka platia napoly daň z
nehnuteľnosti, energie súvisiace s bývaním, poistenie auta si platí každý z manželov sám za auto ktoré
užíva, poplatok za TV a pevnú linku, tvrdila, že platí odporca a jeho manželka taktiež napoly a tieto
platby odporca platil aj v čase keď bol nezamestnaným, pričom manželka odporcu pracuje ako banková
úradníčka, výšku jej príjmov právna zástupkyňa zdokladovať ani uviesť nevedela.

Právna zástupkyňa odporcu na otázku súdu ozrejmila, že odporca ním vykazované straty v jednotlivých
zúčtovacích obdobiach podľa ním predkladaných dokladov hradil z príjmov jeho manželky.

Ďalej na uvedenom pojednávaní bolo súdu oznámené, že sa zmenili majetkové pomery odporcu, ktorý
medzičasom svoj spoluvlastnícky podiel na byte, v ktorom býva navrhovateľka spolu so svojou matkou,
previedol na svoju terajšiu manželku.

Na uvedenom pojednávaní odporcovi, napriek tomu, že bol už upozornený Krajským súdom v Košiciach,
že ide o sporové konanie, účelom objasnenia podstatných skutočností, uložil súd povinnosť cestou
právnej zástupkyne v určenej mu 30 dňovej lehote predložiť doklady o konkrétnej vyplatenej mu podpore
v nezamestnanosti za jednotlivé výplatné obdobia v spornom období, o vyplácanej mu mzde v celom
spornom období, o výške príjmov jeho manželky za celé sporné obdobie, dôkazov o tom, ako sa snažil

nájsť si zamestnanie v čase jeho nezamestnanosti a o prevode jeho spoluvlastníckeho podielu na byte
na ďalšiu osobu, t.j. na jeho terajšiu manželku, s tým, že uvedené doklady mu uložil predložiť súdu spolu
s overenými prekladmi.

Vzhľadom na chyby a na nejasnosti pri predchádzajúcich prekladoch dokladov vzťahujúcich sa k
manželke odporcu pokiaľ ide o termín „single taxpayer“, ktorý termín bol obsiahnutý aj v niektorých

dokladoch samotného odporcu, súd uznesením zo dňa 17.6.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
1.7.2014, pribral do konania nového tlmočníka PhDr. Radoslava Bereckého, ktorému uložil vykonať
prekladateľský úkon.

Prekladateľ spolu s vyúčtovaním odmeny doručil súdu preklady na preklad mu doručených, odporcom
neskôr predložených, dokladov a to „internetových žiadostí v štáte New Jersey na účely požiadania

o dávky poistenia pre prípad nezamestnanosti vyplácané raz za štrnásť dní“ predložených odporcom
v štyroch kusoch, (pričom na preklad tlmočníkovi boli doručené prvé dva takto doložené doklady, a
to z dôvodu hospodárnosti), z prvého takéhoto dokladu vyplýva, že, bez uvedenia generálií odporcu,
žiadosť o dávky poistenia pre prípad nezamestnanosti bola prijatá, platba dávok bola spracovaná, číslo
potvrdeniaboloXXXXXXXXXXXXXX,prečíslosociálnehopoisteniaXXX-XX-XXXX,sdátumomžiadosti

o dávky v nezamestnanosti 8.4.2012, kde bola aktualizovaná informácia o nároku a to hrubá suma
výplaty 1.130 USD, platba na konci týždňa 23.3.2013, 30.3.2013, pri zrazenej dani 114 USD, pri celkovej
dani zrazenej za rok 798 USD, s dátumom výplaty 1.4.2013, čistej sumy 1.016 USD a obdobne čistá
výplata 1.016 USD, ako vyplýva z ďalšieho dokladu na základe žiadosti o dávky v nezamestnanostizo dňa 8.4.2012, bola k vyššie uvedenému číslu sociálneho poistenia po zrazení dane 114 USD, bola
vyplatená 21.1.2013, pri platbe na konci týždňa (týždňov) 12.1.2013, 19.1.2013.

K požadovanému termínu „single taxpayer“, ktorý termín je uvádzaný vo vyššie uvádzaných dokladoch

preukazujúcich prehľady príjmov a výdavkov odporcu v uvedených dokladoch manželky odporcu,
tlmočník skonštatoval, že preklad tohto termínu nie je obsiahnutý v žiadnom z dostupných prekladových
alebo výkladových slovníkov v papierovej podobe vrátane odborných slovníkov z odboru právo,
ekonomika, financie, bolo ho preto možné preložiť iba za pomoci zdrojov uverejnených na internete,
kde podľa „Barronovho obchodného výkladového slovníka“ bola poskytnutá definícia, že je to „ten kto

nemá uzavreté manželstvo v posledný deň fiškálneho roka, platca dane, ktorý je súdne odlúčený od
manžela na základe rozsudku o rozvode alebo výživnom partnera žijúceho oddelene sa považuje na
daňové účely ako v prípade neuzavretého manželstva, ak k rozvodu nedošlo z jediného dôvodu, ktorý
bol motivovaný daňovo. Osobitne na slobodného daňového poplatníka sa vzťahujú sadzby a daňové
tabuľky pre slobodných daňových poplatníkov a mnohé daňové opatrenia“. Podľa voľne dostupného
výkladového slovníka „online“, v americkom daňovom systéme stav právne neženatej / nevydatej osoby,

na ktorú sa iný stav nevzťahuje, inými slovami stav „slobodný“ je východiskovým stavom, môže mať
vplyv na daňovú povinnosť osoby; stav daňového poplatníka, ktorý používa slobodný daňový poplatník,
na ktorého sa nevzťahuje iný status; podľa „wikipédie“ „stav podávateľa daňového priznania je
dôležitým faktorom pri výpočte zdaniteľného príjmu podľa federálnej dane z príjmu v Spojených štátoch
amerických; stavom podávateľa daňového priznania sa vymedzuje typ formulára daňového priznania,

ktorý jednotlivec použije, stav podávateľa daňového priznania sa zakladá na rodinnom stave alebo
rodinnej situácií“; „Slobodný, ak je niekto vo všeobecnosti neženatý / nevydatá, rozvedený, registrovaný
domáci partner alebo právne odlúčený podľa práva jednotlivých štátov k 31. decembru, táto osoba musí
podávaťdaňovépriznaniezadanýrokakoslobodnáosoba,pretožerodinnýstavnakoncirokasavzťahu
na celý fiškálny rok, existujú výnimky, ako napr. hlava domácnosti, pričom v takomto prípade osoby

nepodávajú daňové priznanie ako slobodní daňoví poplatníci. Vo svetle vyššie uvedených definícií a
kontextu listiny, v ktorej sa americký termín „single taxpayer“ nachádza, prekladateľ uviedol, že by tento
prekladal ako slobodný, teda neženatý daňový poplatník / nevydatá daňová poplatníčka.

Za uvedené preklady predkladateľovi bola uznesením zo dňa 17.7.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 12.8.2014 priznaná odmena vo výške 82,37 €, ktorá mu bola vyplatená predbežne zo štátnych

prostriedkov.

Napriek vyššie uvedenej 30 dňovej lehote odporca ani doposiaľ nepredložil súdu požadované vyššie
uvedené doklady.

Z rozhodnutia o výsledku prijímacieho konania na akademický rok 2013/2014 D. W. zo dňa 17.6.2013
vyplýva, že navrhovateľka bola prijatá v akademickom roku 2013/2014 na dennú formu bakalárskeho

štúdia, študijného programu „britské a americké štúdia“ na K. fakultu D. pričom dosiahla z písomného
testu 47,50 bodov a posledný prijatý uchádzač dosiahol z tohto testu 30 bodov.

Zo správy Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR zo dňa 5.12.2013 vyplýva, že uvedené
ministerstvo na žiadosť súdu o posúdenie štúdia navrhovateľky na „. - L. S. U..G..C.. - Y. Š. Praha (ČR)
oznámilo stanovisko, že uvedená vzdelávacia ustanovizeň nie je zaradená do siete škôl a školských

zariadení, ktoré zostavuje ČR a UNESCO, zároveň súd informovali, že posúdenie štúdia na uvedenej
škole a vydanie rozhodnutia ministerstva v súlade so zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(správny poriadok) v znení neskorších predpisov, ktoré sa vyžaduje podľa ust. § 4 ods. 5 písm. a/ v
spojení s § 4 ods. 1 a § 16 ods. 1 zákona č. 600/2003 Z.z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení
zákona č. 461/2004 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, je možné iba na žiadosť

účastníkov konania, ktorým v danom prípade je navrhovateľka, resp. jej zákonný zástupca, ďalšie
skutočnosti ministerstvo súdu neuviedlo.

Na pojednávaní, ktoré bolo vytýčené na 13.8.2014, bola súdu oznámená žiadosť strán o odročenie
pojednávania za účelom mimosúdnej dohody.Následne na pojednávaní vytýčenom na deň 5.9.2014 bolo konštatované účastníkmi, že k uzavretiu
mimosúdnej dohody medzi účastníkmi nedošlo.

Na uvedenom poslednom pojednávaní právna zástupkyňa navrhovateľky k súdom jej uloženej

povinnosti žiadať stanovisko od Ministerstva školstva SR vzhľadom na vyššie uvedené oznámenie
Ministerstva školstva súdu vo veci uviedla, že údajne im bolo oznámené, že ministerstvo ani účastníkom
takéto stanoviská neposkytuje, pri telefonickom kontaktovaní im bolo oznámené, že na Slovensku
neexistuje adekvátna škola k škole ktorú navrhovateľka navštevovala v priebehu sporného obdobia
v Prahe a v zmysle našich sociálnych predpisov takéto štúdium nie je uznané pre účely sociálneho

zabezpečenia.

Z výpovedí navrhovateľky, jej matky, právnych zástupcov účastníkov jednoznačne vyplynulo, že v
období od 1.7.2012 doposiaľ odporca nad rámec ešte pôvodným rozhodnutím súdu určeného výživného
100 € na úhradu potrieb navrhovateľky žiadnymi ďalšími formami neprispel a vyplynulo, že v uvedenom
spornom období neplnil riadne ani pôvodne súdom určené výživné v sume 100 € mesačne a na tomto
mu vznikli podĺžnosti.

Navrhovateľka uviedla a dokladovala, že ukončila medzičasom štúdium na D. v W., z potvrdenia ktorej
univerzity vyplýva, že toto štúdium ukončila dňa 22.8.2014, /študentkou bola od 2.9.2013 formou dennej
formy štúdia/, dôvodom ukončenia bolo vylúčenie v dôsledku nesplnenia požiadaviek § 66 ods. 1
písm. c/ zák. č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách, k čomu navrhovateľka upresnila, že sa jej nepodarilo
vykonať jednu zo skúšok a získať jeden z nevyhnutných zápočtov pre postup do ďalšieho ročníka.

Navrhovateľka zároveň predložila súdu doklad o tom, že od septembra 2014 sa stala študentkou U. Z.
Š. W. a v školskom roku 2014/2015 bude absolvovať štúdium 1. ročníka so zameraním Z. O., pričom
ide o formu nadstavbového štúdia - pomaturitného štúdia, v súvislosti s týmto nástupom do školy,
navrhovateľka uviedla, že uhradila príspevok do školskej rady 20 € na rok, v súvislosti s týmto štúdiom
je potrebné zakúpiť odborné pomôcky ako sú nože na modelovanie a podobne, rovnako bude potrebné

uhradiť doplatky za učebnice, vrátane učebnice anglického jazyka; výuka začala hneď od začiatku
školského roka 2013/2014.

Zo správ Sociálnej poisťovne pobočky Košice zo dňa 2.7.2013 vyplýva, že navrhovateľka ani jej matka
v spornom období zo Sociálnej poisťovne nepoberali žiadne plnenia.

Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice vyplýva, že navrhovateľka nie je a nebola

poberateľkou dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v spornom období, rodinné prídavky boli
vyplácané na jej osobu do 31.8.2012, naposledy vo výške 22,54 € a nikdy nebola vedená v evidencii
uchádzačov o zamestnanie úradu práce.

Na výzvu súdu adresovanú úradu práce, aby objasnil dôvod ukončenia výplaty rodinných prídavkov v
prospech navrhovateľky úrad práce vo svojej správe zo dňa 19.11.2013 uviedol, že matka navrhovateľky

v januári 2013 údajne prehlásila, že navrhovateľka nebude po ukončení strednej školy v školskom
roku 2012/2013 ďalej pokračovať v sústavnej príprave na povolanie štúdiu, preto platiteľ následne
prídavok na dieťa oprávnenej osobe rozhodnutím odňal a v období od 1.9.2012 do 31.8.2013 prídavok
na dieťa neposkytoval a navrhovateľkina matka od 1.9.2013 si uplatnila nárok na prídavok vzhľadom
na skutočnosť, že navrhovateľka nastúpila v akademickom roku 2013/2014 do 1. ročníka denného

bakalárskeho štúdia na D. D. P. W.N., K. K., tento prídavok je jej následne vyplácaný vo výške po 23,10 €.

Zo správy Občianskeho združenia „Z. I., B. J.“ vyplýva, že na základe dohody o vykonaní práce matke
navrhovateľky uvedené združenie vyplatilo v spornom období odmeny v novembri 2012 40,50 € a v
decembri 2012 119,88 €.

Zo správy Š. Š. W. L. W. vyplýva, že v spornom období uvedený klub matke navrhovateľky vyplatil

odmenu v júli 2012 324 € na základe dohody o vykonaní práce.Zo správy spoločnosti S. P. Č. W. vyplýva, že matke navrhovateľky v spornom období na základe dohody
o vykonaní práce centrum vyplatilo odmeny a to v mesiacoch september 2012 až marec 2013 vrátane
v priemernej výške 200 € mesačne.

Zo správy zamestnávateľa matky navrhovateľky Z. Š. T. I. P. W. vyplýva, že od 1.7.2012 jej priemerný
mesačný čistý príjem doposiaľ je 739,28 €.

Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)

(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

(5)Výživnémáprednosťpredinýmivýdavkamirodičov.Priskúmaníschopností,možnostíamajetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

(6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného
prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak,

že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa ust. § 63 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že

výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. 14)

(2) U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy
výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu
v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného
príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

(3) Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno
považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá
je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet
maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

Podľa ust. § 64 Zákona o rodine, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, súd môže rozhodnúť
o povinnosti zložiť peňažnú sumu na výživné, ktoré sa stane splatné až v budúcnosti, na osobitný účet
zriadený v prospech maloletého dieťaťa rodičom, ktorý ho má v osobnej starostlivosti. V rozhodnutí
uvedie spôsob, akým sa z tohto účtu zabezpečí v prospech maloletého dieťaťa pravidelné mesačné
poukazovanie určených súm na výživné.

Podľa ust. § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

(2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť
voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.(3) Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

(2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné
pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné

vždy na mesiac dopredu.

(2) Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide
o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

(3) V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený
právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva.

(4)Plnenievýživnéhopovinnýmsazapočítavanajprvnaistinuaažpouhradenícelejistinysazapočítava
na úroky z omeškania.

Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

(2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce
z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

(2) Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované

výživné sa nevracia.

(3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami,
súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a zvýšil výživné zo strany odporcu
voči navrhovateľke od 1.7.2012 do budúcna zo sumy 100 € na sumu 300 € mesačne, keďže dospel

opätovne k jednoznačnému záveru, že od poslednej úpravy výživného vyššie uvedeným rozsudkom zo
dňa 17.5.2004 došlo k podstatným kvalifikovaným zmenám pomerov odôvodňujúcim rozhodnutie súdu
o zvýšení výživného, takéto zmeny pomerov nastali predovšetkým na strane samotnej navrhovateľky,
ktorá na rozdiel od času ostatnej úpravy výživného, kedy bola žiačkou 5. ročníka základnej školy,
sa medzičasom stala študentkou strednej školy, ktorú školu i úspešne ukončila, následne pokračovala

a pokračuje v ďalšom štúdiu v rámci prípravy na budúce povolanie. Odôvodnenými potrebami
navrhovateľky sú potreby súvisiace s bývaním, ošatením, stravovaním, ako i so vzdelávaním, kultúrnym
i športovým vyžitím, na úhrade ktorých sú povinní podieľať sa obaja rodičia. Na strane rodičov súd
vychádzal z osobných, zárobkových a majetkových pomerov, z ich možností a schopností, pričom
prihliadol na to, že žiaden z rodičov nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť, i k tomu, že matka žije sama

s navrhovateľkou, preto znáša všetky náklady na ich domácnosť sama, na rozdiel od odporcu, ktorý je
ženatý a náklady na domácnosť znáša spolu s manželkou.

Odporca, ako už bolo konštatované, opakovane namietal, že štúdium, ktoré navrhovateľka absolvovala
po ukončení gymnázia maturitnou skúškou vo vzdelávacom inštitúte H. U. U..G..C.. L., L. - L. S.U..G..C.., Y. Š., v školskom roku 2012/2013, podľa jeho názoru nespĺňa predpoklady sústavnej riadnej
prípravy na budúce povolanie, ktoré je spôsobilé prispieť k nadobudnutiu jej schopnosti samostatne sa
živiť z pohľadu zákona o sociálnom poistení, zákona o zdravotnom poistení, i školského zákona.

K uvedeným námietkam odporcu súd konštatuje, že dôvody ktorými odôvodňoval svoj nesúhlas s
pokračovaním jeho vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke v nadväznosti na štúdium navrhovateľky
na uvedenej škole súd vyhodnotil ako irelevantné.

Uvedené štúdium súd na strane navrhovateľky vyhodnocoval v širších súvislostiach a je jednoznačné a
nesporné, že ukončenie gymnázia maturitnou skúškou je ukončením iba určitého stupňa všeobecného
vzdelania, avšak, ako vyplýva zo všeobecne známej skutočnosti na trhu práce v SR, ide o dosiahnutý

stupeň vzdelania, ktorý poskytuje len veľmi obmedzené možnosti zaradenia sa do pracovného pomeru,
vzhľadom na uvedené súd je jednoznačne toho názoru, že každé nadväzujúce vzdelávanie sa
oprávneného dieťaťa je jednoznačne v jeho záujme a predovšetkým v jeho záujme zlepšenia si
pozícií na trhu práce a je jednoznačne nepochybné, že štúdium, ktoré navrhovateľka absolvovala v
uvedenom vzdelávacom inštitúte jej takúto pozíciu na trhu práce za účelom budúceho zamestnania sa

jednoznačne vylepšilo. Samotný odporca vo svojom odvolaní voči 1. rozsudku vo veci konštatoval,
že on sám nenamieta pokračovanie vzdelávania svojej dcéry, iba pociťoval ako istú „diskvalifikáciu“
to, že navrhovateľka sa s ním vopred neporadila o forme takéhoto konkrétneho štúdia, ako však ale
vyplynulo z vykonaných dôkazov dlhodobo medzi navrhovateľkou a odporcom nie sú udržiavané žiadne
kontakty a preto je len určitým, i keď nie šťastným, logickým dôsledkom tejto situácie, podiel na ktorej

jednoznačne nesie aj odporca ako otec navrhovateľky, že navrhovateľka s ním formu ďalšieho štúdia
nekonzultovala, tak ako je tomu aj v súčasnosti, čo ale nič nemení na jej práve pokračovať v štúdiu
a využiť všetky možnosti, ktoré jej umožnia jej lepšie uplatnenie na už spomínanom trhu práce. K
uvedenému súd len poukazuje na to, že navrhovateľka mala záujem v štúdiu pokračovať, podala si
prihlášky na vysoké školy, avšak nebola prijatá pre školský rok 2012/2013 na žiadnu vysokú školu.

V prípade, že by navrhovateľka nebola využila túto možnosť pokračovania v štúdiu potom, čo nebola
úspešná vo využití možností pokračovania v štúdiu na vysokých školách napriek podaným prihláškam v
uvedenomobdobívzťahujúcomsakškolskémuroku2012/2013 mohlodôjsťkjejzaradeniudoevidencie
uchádzačov o zamestnanie úradu práce, ak by si nebola našla zamestnanie, podľa platných právnych
predpisov Slovenskej republiky, takýto uchádzač o zamestnanie nemá nárok na žiaden príspevok zo

strany štátu, z čoho v konečnom dôsledku vyplýva pokračovanie vyživovacej povinnosti voči takémuto
dieťaťu aj v prípade jeho evidencie na úrade práce, keďže je veľmi pravdepodobné, že navrhovateľka by
si vzhľadom na v tom čase ukončený stupeň vzdelania nebola zrejme mohla nájsť primerané pracovné
zaradenie, zvlášť v regióne Východného Slovenska. Súd takéto situácie musí vyhodnocovať v širších
súvislostiach pretože, príkladmo, pokiaľ zákonodarca umožňuje požadovať výživné napr. na manžela,

na rozvedeného manžela, výživné rodičovi od dieťaťa aj v prípadoch, že sa im nedarí riadne sa uplatniť
na trhu práce, bolo by minimálne v rozpore s dobrými mravmi oberať detí, len preto, že tieto nadobudnú
plnoletosť, o právo na pokračovanie vyživovacej povinnosti zo strany ich rodičov a rovnako nemožno
očakávať len od rodiča, s ktorým dieťa po dovŕšení plnoletosti žije v spoločnej domácnosti, aby len
on sám hradil náklady na výživu takéhoto dieťaťa, tým skôr, že nie sú vytvorené vhodné spôsoby

umožňujúce samostatné fungovanie takejto dospelej osoby = dieťaťa, keďže absolventovi do 25. roku
veku neposkytne sa žiadna sociálna dávka v prípade, ak sa im na trhu práce nepodarí uplatniť, čo
v danom prípade súd uvádza na vysvetlenie svojho rozhodnutia vo veci z pohľadu trvania odporcovej
vyživovacej povinnosti.

V danom prípade súd preto dospel k jednoznačnému záveru, že vyživovacia povinnosť oboch rodičov a

teda aj odporcu voči navrhovateľke trvala aj v čase jej štúdia vo vzdelávacom inštitúte H. U. U..G..C..
L., L. - L. S. U..G..C.., Y. Š..

Z vykonaných dôkazov nepochybne vyplynulo, že výdavky navrhovateľky v súvislosti s týmto štúdiom
boli podstatne vyššie, než boli jej výdavky v čase jej štúdia na gymnáziu v W., avšak, keďže
navrhovateľka zotrvávala na pôvodne podanom návrhu a nežiadala určiť vyššie výživné než je výživné

v sume 300 € mesačne, tak ako to vyplýva aj z odôvodnenia Krajského súdu v Košiciach, v dôsledku
toho, že po nadobudnutí plnoletosti navrhovateľkou sa toto konanie stalo sporovým konaním, v súlades už udávaným ustanovením § 153 ods. 2 O.s.p., súd je viazaný návrhom a preto ani pri náraste týchto
jej odôvodnených potrieb, ako ani následne pri začatí štúdia navrhovateľkou na vysokej škole, ktorá
skutočnosť na základe ustálenej súdnej praxe je považovaná sama o sebe za podstatnú kvalifikovanú

zmenu pomerov na strane oprávneného pre rozhodnutie súdu o zvýšení výživného, súd takúto
navrhovateľkou navrhovanú sumu prekročiť nemohol.

Pokiaľ ide o pomery na strane odporcu napriek tomu, že tento nezdokladoval náležite svoje pomery a to
ani potom, čo bol upozornený vyššie uvedeným rozsudkom Krajského súdu v Košiciach na povinnosť
preukazovať svoje pomery súdu v rámci sporového konania ním predkladanými dôkazmi v rámci jeho

dôkaznej povinnosti a následne ani po, napriek uvedenému, danej mu výzve zo strany súdu na
preukázanie jeho pomerov, bolo nesporne možné vyvodiť, že jeho príjmy v čase jeho nezamestnanosti
boli minimálne na úrovni aké dosahoval formou podpory v nezamestnanosti zohľadňovanej mu pri
rozhodovaní súdu vo veci rozsudkom zo dňa 26.6.2012. Následne došlo na jeho strane k zmene
pomerov spočívajúcej v tom, že potom čo sa zamestnal začiatkom mája 2013, došlo k podstatnému
nárastu jeho príjmu, v priemere o 1.478 USD čo v prípade, že by šlo ešte stále o nesporové konanie by

súd bol mohol vyhodnotiť ako titul na zvýšenie výživného z jeho strany voči navrhovateľke, ale vzhľadom
už na opakovane uvedené zotrvávanie navrhovateľky na jej návrhu na stanovenie výšky výživného len
v sume 300 €, súd aj napriek tejto podstatnej kvalifikovanej zmene na strane odporcu bol nútený výživné
aj po jeho zamestnaní sa ponechať v sume 300 € mesačne.

Pokiaľideozmenumajetkovýchpomerovnastraneodporcuprevodomjehopodielunabytenamanželku

súd vyhodnotil jednoznačne ako jeho bezdôvodné vzdanie sa majetkového prospechu, keďže napriek
tomu, že odporca má vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke, jediný svoj majetok, ktorý mal, bez
vážneho dôvodu previedol na svoju manželku, (ktorá už majetkovo zabezpečená je), čím sa vzdal
majetkového prospechu bez vážneho dôvodu.

Pokiaľ ide o navrhovateľkou absolvované štúdium v rámci vzdelávacieho centra H. U. je potrebné

jednoznačne vyhodnocovať ako pokračujúcu prípravu navrhovateľky na jej budúce povolanie formou
štúdia, čo súd vyvodzuje aj z toho, že štúdium v uvedenom vzdelávacom centre podľa predpisov ČR
študentom dáva právo i na štátom poskytované sociálne výhody, ako bolo už uvedené, formou rodinných
prídavkov, štátom plateného zdravotného poistenia a podobne, i keď podľa predpisov v SR tieto sociálne
výhody pri forme tohto štúdia študentovi zo SR nie sú poskytované, avšak odporca si musí uvedomiť,

že otázka týchto príspevkov zo strany štátu nie je podmienkou existencie a pokračovania vyživovacej
povinnosti povinného rodiča voči jeho dieťaťu, navyše je nesporné, že takéto nadštandardné štúdium
cudzieho jazyka konkrétne v prípade navrhovateľky bolo jednoznačne v jej záujme v pokračovaní v
príprave na budúce povolanie, keďže následne nastúpila, ako bolo dokladované, na štúdium v odbore
„britské a americké štúdia“, čo nesporne nadväzovalo a v štúdiu ju zvýhodňovalo. Taktiež povinný rodič,

v danom prípade odporca, si musí byť vedomý toho, že len preto, že dieťa nie je úspešné vo zvolenej si
forme štúdia, (v danom prípade navrhovateľka bola neúspešnou v štúdiu na D. P. W.), uvedené taktiež
automaticky nenavodzuje stav zániku vyživovacej povinnosti rodiča voči dieťaťu, keďže každý rodič, ako
vyplýva zo Zákona o rodine i z morálnych zásad, je povinný urobiť maximum pre čo najlepšie vzdelanie
svojho dieťaťa, tým skôr ak ide o dieťa, ktoré má a malo záujem o vzdelávanie. Je potrebné si uvedomiť,

že nie je možné znevýhodniť navrhovateľku ako dieťa s rozvedenej rodiny, odporca nemôže za uvedené
sankcionovať svoju dcéru snahou zbaviť sa vyživovacej povinnosti voči nej tým, že ak táto pokračuje
napr. v štúdiu na druhu školy, s ktorým on nesúhlasí len z dôvodu, že vopred s ním takýto druh štúdia
nebol odkonzultovaný, nesúhlasí s pokračovaním jeho vyživovacej povinnosti voči nej.

Z vyššie uvedených dôvodov súd návrhy odporcu aj v rámci ním upresnených petitov zamietol, teda bol

zamietnutý návrh odporcu na zrušenie jeho vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke, či na zníženie
tejto jeho vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke, keďže tieto ním podané - upresnené návrhy v
zmysle vyššie uvedeného sú nedôvodnými.

Vzhľadom na spätnú úpravu výživného došlo na strane odporcu voči navrhovateľke k vzniku dlžného
výživného vo výške 5.200 € za obdobie od 1.7.2012 do 31.8.2014 (t.j. rozdiel medzi pôvodne určeným

výživným 100 € mesačne a novostanoveným výživným 300 € mesačne za 26 mesiacov spornéhoobdobia, čo je spolu 5.200 €), ktoré dlžné výživné zaviazal odporcu zaplatiť k rukám navrhovateľky do
troch dní do právoplatnosti tohto rozsudku.

O povinnosti odporcu zaplatiť na účet tunajšieho súdu sumu 281,57 € súd rozhodol v súlade s ust. §

148 O.s.p. a zaviazal odporcu nahradiť trovy štátu, ktoré vznikli vyplatením odmien vo veci ustanoveným
prekladateľom, keďže uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 23P 136/2011 zo dňa 21.11.2011 bola v konaní
ustanovenátlmočníčkapreanglickýjazykMgr.ErikaHatalová,zdôvodu,žeodporcažijeapracujevUSA
a pre potreby konania bolo nutné zabezpečiť preklad písomností predložených odporcom v anglickom
jazyku do slovenského jazyka, uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 23P 136/2011 zo dňa 15.12.2011,

ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 7.2.2012 bola prekladateľke priznaná odmena vo výške 19,92 €,
ktorá jej bola vyplatená predbežne z finančných prostriedkov štátu s tým, že o náhrade týchto trov
štátu bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí, po vylúčení veci uznesením zo dňa 22.5.2013, bola vo
vylúčenom konaní opätovne ustanovená prekladateľka pre anglický jazyk Mgr. Erika Hatalová, ktorej
boli za vykonanie prekladateľských úkonov priznané odmeny vo výške 119,52 € uznesením sp. zn. 23P
124/2013zodňa2.9.2013,ktorénadobudloprávoplatnosťdňa1.10.2013,avovýške59,76€uznesením

sp. zn. 23P 124/2013 zo dňa 6.3.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.4.2014, ktoré odmeny
jej boli vyplatené predbežne z finančných prostriedkov štátu, uznesením sp. zn. 23P 124/2013 zo dňa
17.6.2014 bol v konaní ustanovený nový tlmočník PhDr. Radoslav Berecký, ktorému bola priznaná
odmena za vykonanie prekladateľskej činnosti vo výške 82,37 € uznesením sp. zn. 23P 124/2013 zo dňa
17.7.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.8.2014, ktorá odmena mu bola vyplatená predbežne

z finančných prostriedkov štátu.

Keďžetietotrovyštátuvzniklizdôvodu,žeodporcaopakovanepredkladalsúdulistinnédôkazyvcudzom
jazyku bez overeného prekladu do úradného jazyka a preto súd bol nútený zabezpečiť preklady takýchto
ním predkladaných dôkazov.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z

účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez
návrhu.

K uvedenému súd upresňuje, že v danom prípade nebolo možné vyhovieť žiadosti o priznanie náhrady
trov konania navrhovateľke, keďže v danom prípade podľa ustálenej súdnej praxe a platnej právnej
úpravy ide o konanie, ktoré začalo v čase, keď navrhovateľka bola maloletou, teda ide o konanie, ktoré

mohlo začať i bez návrhu a v súlade s citovaným ust. § 146 O.s.p. v takom prípade žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že po:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1,
2 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na
súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).