Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 27, 2014

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 9C/99/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412212931
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Valent

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2014:6412212931.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom pred samosudcom JUDr. Igorom Valentom v právnej veci navrhovateľa

Pohotovosť s.r.o. so sídlom Bratislava Ul. Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Fridrich Palko
s.r.o. IČO: 36 864 421 Bratislava Grösslingova 4 proti odporcovi Slovenská republika v mene, ktorej
koná Ministerstvo spravodlivosti - SR so sídlom Bratislava Župné Námestie č. 13 o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu - SR
o ústavnej sťažnosti navrhovateľa pre porušenie jeho práva na zákonného sudcu a nestranný súd z
a m i e t a .

Súd návrh navrhovateľ, ktorým sa domáhal náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z a m i e t a.

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhomnazačatiekonaniasanavrhovateľdomáhalnáhradymajetkovejškodyanáhradynemajetkovej
ujmy s odkazom na Zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci. Podľa navrhovateľa škoda mu vznikla pre nesprávny úradný postup Okresného súdu v Žiari
nad Hronom v exekučných konaniach, ktorý podľa navrhovateľa spočíval v porušení procesných

pravidiel exekučného súdu tým, že nerozhodoval bez zbytočných prieťahov napriek tomu, že exekučné
konania nevykazovali prvky nadmernej právnej zložitosti a tiež nevyžadovali spoluprácu s účastníkmi
konania. Neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a
so zbytočnými prieťahmi tak, že o žiadostiach súdneho exekútora o udelenie poverenia súd rozhodol
po uplynutí zákonnej doby a to až po veľmi dlhej dobe. Navrhovateľ tvrdil, že takýto nesprávny úradný
postup exekučného súdu spôsobilo, že bol vystavený možným rizikám práve pre neskoré rozhodnutie
exekučného súdu a to riziku zániku povinného, riziku zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s

povinným a tiež navrhovateľ ako oprávnený v exekučnom konaní bol vystavený riziku insolventnosti
povinného. Keďže nebolo rozhodnuté v zákonnej lehote v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov,
uplatňoval navrhovateľ nárok na priznanie majetkovej škody a tiež nárok na priznanie nemajetkovej
ujmy.

Strana odporcu žiadala návrhy ako nedôvodné zamietnuť, s procesnými námietkami, že návrhy na
začatie konania nie sú jasné, naopak odporca ich považoval za zmätočné, s nepreukázaním akejkoľvek

existencie prieťahov v exekučných konaniach, dôvodiac tým, že existenciu prieťahov v súdnom konaní
môže konštatovať len Ústavný súd - SR a prieťahy v konaní neboli konštatované ani predsedom
príslušného súdu / I. ÚS 476/2012 /. Okrem týchto dôvodov odporca namietal absenciu splnenia
esenciálnych zákonných podmienok pre priznanie náhrady škody v zmysle Zák. č. 514/2003 Z. z. apovažoval za nedôvodnú a neopodstatnenú tiež vyčíslenú materiálnu škodu a tiež uplatňovaný nárok
na priznanie nemajetkovej ujmy.

Súd určil pojednávanie v danej veci na deň 27.3.2014, predvolanie na pojednávanie bolo riadnym
spôsobom doručené všetkým účastníkom konania, pre navrhovateľa dňa 13.2.2014, pre právneho
zástupcu navrhovateľa 13.2.2014 a pre odporcu dňa 13.2.2014.

Navrhovateľ, právny zástupca navrhovateľa elektronickým podaním zo dňa 20.03.2014 a odporca

podaním 21.3.2014 neúčasť na pojednávaní ospravedlnili. Odporca vyjadril súhlas s vykonaním
pojednávania v jeho neprítomnosti.

Právny zástupca navrhovateľa podal návrh na zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu
objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu, zaslal súdu sťažnosť na porušenie
základného práva zaručené čl. 46 ods. 1. Ústavy - SR ako aj základného práva na spravodlivý súdny

proces podľa čl. 6 ods. 1. Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a navrhol
súdu prerušiť konanie až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu - SR o ústavnej sťažnosti.

Súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania nepovažoval za dôvodný ani v zmysle § 109 ods. 1.
písm. b/ OSP, ani s odkazom na ustanovenie § 109 ods. 2. písm. c/ O. s. p. Je nutné uviesť, že

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením 2NcC 356/2012 rozhodol na základe vznesených námietok
navrhovateľa o tom, že z prejednávaných vecí sudca Okresného súdu Žiar nad Hronom JUDr. Igor
Valent nie je vylúčený. Takéto rozhodnutie je právoplatné a keďže o námietkach bolo rozhodnuté, nič
nebráni Okresnému súdu aby vo veci konal a rozhodoval ďalej, napriek podanej ústavnej sťažnosti,
pretože otázku či vo veci rozhoduje vylúčený sudca, môže preskúmavať súd vyššieho stupňa v riadnom

inštančnom postupe na základe riadnych a mimoriadnych prostriedkov a nie Ústavný súd v konaní o
ústavnej sťažnosti.

Aj s odkazom na vyššie uvedené, súd preto realizoval pojednávanie v zmysle ustanovenia § 101 ods.
2. O. s. p. v neprítomnosti účastníkov.

V rámci dokazovania sa súd oboznámil s listinnými dôkazmi a to s jednotlivými návrhmi na začatie
konania, s vyjadreniami odporcu, predloženou kópiou ústavnej sťažnosti ako i s pripojeným exekučným
spisom sp. zn. XEr XXX/XXXX, žiadosťou o poverenie, uznesením XEr XXX/XXXX-XX zo dňa
XX.X.XXXX, uznesením o zastavené exekučného konania XEr XXX/XXXX zo dňa 22.3.2011, na

základe čoho súd zistil nasledovný skutkový stav veci:

Súdu je z jeho činnosti známe, že navrhovateľ podal pred uplatneným nárokom na príslušnom súde
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na Ministerstvo spravodlivosti SR o ktorých
príslušný orgán v lehote určujúcej zákonom / 6 mesiacov / nerozhodol.

Zo spisu XC XX/XXXX, ktorému zodpovedá exekučný spis S. R. Ž. X. P.om XEr XXX/XXXX mal súd
za preukázané, že navrhovateľ ako oprávnený podal návrh na začatie exekúcie dňa 25.8.2010 voči
povinnému Z. G. na podklade exekučného titulu /Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti
Slovenská rozhodcovská a. s. Bratislava R. XXXXX/XXXX/. Súdu bola doručená žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie 25.8.2010. Súd o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie rozhodol uznesením 28.1.2011 tak, že žiadosť na vykonanie exekúcie zamietol. Následne
súd uznesením zo dňa 22.3.2011 v zmysle ustanovenia § 44 ods. 3. Exekučného poriadku exekučné
konanie zastavil. Pokiaľ súd rozhodol o žiadosti na vykonanie exekúcie tak, že túto zamietol, osvojil si
konštatovanie a závery vyplývajúce z viacerých rozhodnutí krajských súdov / uznesenia KS J. Č..F..

XCoE XX/XXXX, XXCoE X/XXXX/, ktoré závery neskôr boli konštatované i v nálezoch Ústavného súdu
SR..

Podľa § 44 ods. 2. Exekučného poriadku platného od 1.2.2002 do 31.5.2010, súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd

nezistí rozpor o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti, alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť oudelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 2. Exekučného poriadku, platného v čase od 1.6.2010 do 31.5.2011,
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo návrhu
na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods.

2. písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti v návrhu, alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Podľa § 3 ods. 1. písm. d/ Zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za

škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej
moci nesprávnym úradným postupom. Podľa ods. 2. vyššie citovaného ustanovenia zodpovednosti
podľa ods. 1. sa nemožno zbaviť.

V zmysle § 9 ods. 1, vyššie citovaného zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym

úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránený záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje
postup, alebo výsledok postupu Národnej rady - SR pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a/ a

písm. d/ Ústavy - SR a postup, alebo výsledok postupu vlády - SR pri výkone jej pôsobnosti podľa čl.
119 písm. b/ Ústavy - SR.

Podľa § 9 ods. 2. Zák. č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1. Zák. č. 514/2003 Z. z.. nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného
predbežné prerokovanie nároku / ďalej len žiadosť / s príslušným orgánom podľa § 4.

Podľa § 16 ods. 1. č. 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo jeho
časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo
jeho neuspokojenia časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1. Zák. č. 514/2003 Z .z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

Podľa § 17 ods. 2. Zák. č. 514/2003 Z .z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenie práva
nie je dostatočným zadosťučineným vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Aj keď zodpovednosť štátu s odkazom na vyššie uvedený Zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, je zodpovednosťou
objektívnou bez zreteľa na zavinenie a nemožnosť sa jej zbaviť, k podstatným / esenciálnym /
predpokladom takejto zodpovednosti patrí nesprávny úradný postup, existencia škody a príčinná

súvislosť medzi nesprávnym úradnom postupom a škodou. Je potrebné, aby pre vznik takejto
zodpovednosti kumulatívne boli splnené všetky tri základné predpoklady a keďže navrhovateľ
nepreukázal ani primárny predpoklad a to nesprávnosť úradného postupu konajúceho súdu v rámci
exekučných konaní, tak ako to namietal bez ďalšieho t.j. bez absencie prvého predpokladu a to
nesprávneho úradného postupu, súd návrh zamietol a nezaoberal sa dôvodnosťou a skúmaním

existencie vzniku škody ako majetkovej, či nemajetkovej ujmy, resp. príčinnej súvislosti medzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, tak ako to tvrdil v konaní navrhovateľ.Zákonná 15 - dňová lehota uvedená v ustanovení § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je lehotou
procesnou, ktorá má poriadkový charakter bez určenia akejkoľvek sankcie pre prípad jej nedodržania. I
keď je pravdou, že v exekučnom konaní podľa takýchto procesných pravidiel je určená povinnosť súdu

konať a rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie, avšak
len pokiaľ súd nezistí žiadosti, návrhu a exekučného titulu so zákonom. V opačnom prípade súd návrh
zamietne.
Samotná skutočnosť nedodržania takejto zákonnej lehoty, nemá za dôsledok nesprávny úradný postup,
tak ako to v konaní tvrdil navrhovateľ. Je nutné zohľadniť objektívne skutočnosti, ktoré viedli exekučný

súd k tomu, že zákonná lehota 15 dní na vydanie poverenia nebola dodržaná. V exekučnej veci bolo
rozhodnuté po uplynutí zákonnej lehoty 15 dní, avšak súd žiadosť o udelenie poverenia zamietol a to
z dôvodu skúmania a zisťovania či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Právny poriadok i v
zmysle ustálenej judikatúry nielenže umožňuje ale priamo ukladá v niektorých prípadoch aj bez návrhu
zastaviťexekúciuvedenúnazákladerozhodcovskéhorozsudku,ktorýbolvydanývrozporesozákonom.
Exekučný súd je povinný v takýchto prípadoch preskúmavať exekučný titul / rozhodcovský rozsudok /

za účelom zisťovania neprijateľných podmienok a pokiaľ zistí nedostatky takéhoto titulu pre rozpor so
zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne / Nález ÚS - SR I. ÚS 38/2013/.

Pokiaľ teda vo vyššie uvedenom exekučnom konaní súd skutočne nedodržal zákonom stanovenú

lehotu na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie / 15 dní od doručenia
žiadosti súdu, neurobil tak svojvoľne tým, že by vo veci vôbec nekonal, naopak v súlade s Exekučným
poriadkom zabezpečoval si podklady potrebné pre svoje rozhodnutie a dôsledne skúmal, či sú splnené
formálne a materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Skúmanie takýchto podmienok si vyžaduje
osobitnú právnu úvahu o to viac, že sa týka právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských

zmlúv. Keďže bolo potrebné citlivo posúdiť zákonnosť vyššie uvedenej exekúcie zodpovedá tomu
aj dĺžka samotného rozhodovania exekučného súdu. Exekučný poriadok v citovom ustanovení § 44
ods. 2., určuje len zákonnú lehotu 15 dní od doručenia žiadosti o udelenie poverenia, pokiaľ súd
takejto žiadosti vyhovie. Preskúmaním exekučného titulu exekučný súd dospel k záveru, že neexistuje
vykonateľnérozhodnutienapodkladektoréhomožnoviesťexekúciu/neprijateľnépodmienkydohodnuté

v rozhodcovskej zmluve /. Práve z dôvodu preskúmavania exekučného titulu súd rozhodol o žiadosti
udelenia poverenia po uplynutí 15 - dňovej zákonnej lehoty, ktorá výslovne zákonom je určovaná len
pokiaľ súd takejto žiadosti vyhovie, nie však pokiaľ žiadosť o udelenie poverenia zamietne.

Z dôvodov vyššie uvedených potom mal súd za dokázané, že postupom exekučného súdu pri

rozhodovaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nedošlo k nesprávnemu úradnému
postupu spočívajúcemu podľa tvrdení navrhovateľa v zavinených prieťahoch, súd postupoval v súlade
s exekučným poriadkom, správne rozhodol o takejto žiadosti a to bezodkladne.

Súd nemal preto za preukázaný akýkoľvek nesprávne úradný postup spočívajúci tak, ako to navrhovateľ

v konaní tvrdí v existencii prieťahov vo vyššie uvedených exekučných konaniach, čo je primárnym
predpokladom pre založenie zodpovednosti vzniku za škodu štátu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Bez skúmania splnenia ďalších atribútov/ ako sú príčinná súvislosť, vznik škody/ súd návrh
ako nedôvodný zamietol.

I keď odporca bol v konaní úspešný a o trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1. OSP, súd
odporcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože v rámci konania mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretoženevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí. Toto právo strácajú
tí účastníci konania, ktorí sa po vyhlásení rozhodnutia vzdali práva podať proti nemu odvolanie a to
výslovne do zápisnice súdu.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Z.č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti),

ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.