Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, March 14, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/52/2009
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5109208151
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5109208151.8

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľky:
EV. A., N.. XX.XX.XXXX, A. Ž. R. XX, XXX XX Ž., štátny občan SR, zastúpená splnomocneným
zástupcom Viliamom Beňom, nar. 19.12.1948, bydliskom Žilinská Lehota 90, 010 01 Žilina, proti
odporcovi: Mesto Žilina, Námestie obetí komunizmu 1, 011 33 Žilina, IČO: 00 321 796, o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnosti - pozemku nachádzajúcemu sa
v k. ú. Žilinská Lehota evidovanému na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Žilina, Katastrálny odbor
ako parcela KN-E č. XX - záhrady o výmere 646 m2 a

zároveň toto vyporiadava tak, že nehnuteľnosť - pozemok nachádzajúci sa v k. ú. Žilinská Lehota
evidovaný na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Žilina, Katastrálny odbor ako parcela KN-E č. XX
- záhrady o výmere 646 m2 p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva odporcovi.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke primeranú náhradu vo výške 13.000,- eur do 30 dní
od právoplatnosti rozsudku.

O trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 02.04.2009 podaným na Okresnom súde Žilina dňa 06.04.2009 zmeneným podaním
zo dňa 07.12.2012 doručeným súdu dňa 10.12.2012 v spojení s podaním zo dňa 28.01.2013 doručeným
súdu dňa 29.01.2013 a napokon podaním urobeným ústne do zápisnice súdu dňa 05.03.2013, ktorá
zmena návrhu bola pripustená podľa ust. § 95 ods. 1 O.s.p. uznesením č. k. 6C/52/2009-128 zo
dňa 27.12.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.02.2013, sa navrhovateľka domáhala vydania
rozsudku, ktorým by súd zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnosti uvedenej vo výroku
tohto rozsudku, a to s poukazom na to, že rokovania s odporcom ohľadom mimosúdneho vysporiadania
ich vzťahov súvisiacich s podielovým spoluvlastníctvom predmetnej nehnuteľnosti skončili neúspešne
z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na strane odporcu. Navrhovateľka tak žiadala v ďalšom
vyporiadať podielové spoluvlastníctvo, a to tak, že by predmetná nehnuteľnosť bola prikázaná do
výlučného vlastníctva odporcu, pričom tento by bol zaviazaný vyplatiť jej hodnotu jej spoluvlastníckeho
podielu na predmetnej nehnuteľnosti o veľkosti 4/6 v sume 21.102,64 eur. Navrhovateľka poukázala na
to, že predmetná nehnuteľnosť sa nachádza v strede obce, je zastavaná objektom kultúrneho domu,
predajne a pohostinstva vo vlastníctve odporcu. Zvyšná nezastavaná časť pozemku tvorí k uvedenému
objektu zabetónovanú prístupovú a obslužnú plochu. Nehnuteľnosť tak nemôže užívať a neúspešne sa

domáha od roku 2008 náhrady za ňu. Zároveň sa navrhovateľka voči odporcovi domáhala náhrady trov
konania.

Pokiaľ ide o zmenený návrh, odporca sa k tomuto na pojednávaní dňa 03.05.2013 vyjadril, že
so zrušením podielového spoluvlastníctva účastníkov k spornej nehnuteľnosti a jeho vyporiadaním
prikázaním spornej nehnuteľnosti do jeho výlučného vlastníctva súhlasí, avšak nemá dostatok
peňažných prostriedkov na poskytnutie peňažnej náhrady navrhovateľke. Súčasne rozporoval hodnotu
nehnuteľnosti, ako je navrhovateľka udávala v prepočte na 1 m2 vo výške 49,- eur. Rovnako ako
navrhovateľka si uplatňoval voči nej právo na náhradu trov konania.

Súd tak vo veci vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise,
ktoré produkovali účastníci a ktoré zabezpečil súd a súčasne dokazovaním znalcom, pričom zistil pre
svoje rozhodnutie postačujúci nasledovný skutkový stav.

Z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXX vedeného pre k. ú. Žilinská Lehota Okresným úradom
Žilina, Katastrálnym odborom zo dňa 27.09.2013 súd zistil, že na tomto LV je v časti A LV evidovaný
pozemok parc. KN-E č. XX - záhrady o výmere 646 m2. V časti B LV sú ako podieloví spoluvlastníci
evidovaní: pod B1 odporca v podiele o veľkosti 2/6 a pod B2 navrhovateľka v podiele o veľkosti 4/6.
Pozemok sa nachádza v zastavanom území obce.

Pozemok parc. KN-E č. XX, k. ú. Žilinská Lehota je čiastočne zastavaný stavbou kultúrneho domu súp. č.
112 (vyplýva z rozhodnutia Mesta Žilina o určení súpisného čísla č. k. C-14854/2008 zo dňa 29.04.2008),
pričom rozsah zastavanej plochy touto stavbou je podľa geometrického plánu č. 17/2008 vyhotoveného
Miroslavom Brodňanom dňa 05.03.2008 autorizačne overeného Ing. Milanom Kubáňom dňa 06.03.2008
a úradne overeného Správou katastra Žilina pod č. 423/08 o výmere 408 m2. Medzi účastníkmi nebolo
sporné, že uvedená stavba je vo výlučnom vlastníctve odporcu.

Podľa znaleckého posudku č. 2/2014 zo dňa 11.01.2014 podaného ustanovenou znalkyňou z odboru
stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností Doc. Ing. Danielou Kuchárovou,
PhD. bola určená všeobecná hodnota pozemku parc. KN-E č. XX, k. ú. Žilinská Lehota vo výške 19.500,-
eur. Navrhovateľka podaním zo dňa 28.01.2014 a odporca ústne do zápisnice o pojednávaní dňa
14.03.2014 sa zhodne vyjadrili, že súhlasia pre účely vyporiadania s cenou pozemku, ako bola určená
znaleckým posudkom.

Podľa ust. § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

Podľa ust. § 136 ods. 2 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové.
Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

Z vykonaného dokazovania tak vyplynula skutočnosť, že účastníci konania sú podielovými
spoluvlastníkmi sporného pozemku každý v spoluvlastníckom podiele, ako bolo vyššie uvedené.

Podľa ust. § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná.

Podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Právo každého spoluvlastníka obrátiť sa kedykoľvek na súd s návrhom na zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva vyplýva zo zásady, že nikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby zotrval v
spoluvlastníckom vzťahu (zásada nemo in communione potest invitus detineri). Dôvodom pre podanie
tohto návrhu na súd je v zásade skutočnosť, že buď nedošlo medzi spoluvlastníkmi k dohode ohľadom
hospodárenia so spoločnou vecou, prípadne, že sa spoluvlastníci nedohodli o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva podľa ust. § 414 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V takomto konaní nie je
súd návrhmi spoluvlastníkov viazaný. Predmetné ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje

tri spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva, pričom súčasne stanovuje ich poradie, ktoré
je pre súd záväzné. Prvý spôsob - reálne rozdelenie predmetu spoluvlastníctva podľa výšky podielov
medzi jednotlivých spoluvlastníkov prichádza do úvahy, ak je vec reálne deliteľná. Samotná možnosť
reálneho rozdelenia veci ešte sama o sebe nie je postačujúca, lebo okrem nej treba zvážiť aj to, do
akej miery možno od spoluvlastníkov spravodlivo požadovať vynaloženie nákladov spojených s reálnym
rozdelením veci. Ak by napríklad reálne rozdelenie vyžadovalo vynaloženie neprimeraných nákladov
najmä vzhľadom ku hodnote veci, je potrebné na vec nahliadať ako na reálne nedeliteľnú.

Druhý spôsob prichádza do úvahy vtedy, ak je reálne rozdelenie nemožné, teda v tomto prípade súd vec
prikáže do výlučného vlastníctva jedného alebo podielového spoluvlastníctva viacerých spoluvlastníkov
za primeranú náhradu odstupujúcim spoluvlastníkom. Súd pri tomto prihliada najmä na účelné využitie
veci. Pri obytných domov sa tak skúma bytová potreba spoluvlastníkov, prihliada sa k tomu, kto dom
doposiaľ obýval, udržoval ho, opravoval, prípadne investoval a kto je schopný sa aj naďalej starať o
jeho údržbu. Druhým zákonom stanoveným kritériom je veľkosť podielov jednotlivých spoluvlastníkov.
Súdna prax sa v ďalšom vyjadrila aj k otázke, či pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je možné
povedľa zákonom uvedených kritérií zohľadniť aj iné okolnosti. Judikatúra túto možnosť akceptovala. V
rámci posudzovania účelného využitia je tak možné zohľadniť aj celý rad skutočností rozhodných pre
záver o tom, ktorému zo spoluvlastníkov bude vec prikázaná do spoluvlastníctva.

V poradí tretím spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva je nariadenie predaja veci a
rozdelenie výťažku z tohto predaja medzi spoluvlastníkov v pomere podľa veľkosti ich spoluvlastníckych
podielov, čo môže prísť do úvahy vtedy, ak vec ani jeden zo spoluvlastníkov nechce. Pri zvažovaní
ktoréhokoľvek spôsobu vyporiadania súd musí prihliadať na veľkosť podielov a možnosť účelného
využitia veci (ust. § 142 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka).

Súd sa tak pri rozhodovaní v tejto veci riadil vyššie uvedenými zásadami, pričom v prvej časti výroku
tohto rozsudku na návrh navrhovateľky, s ktorým odporca súhlasil, zrušil spoluvlastníctvo účastníkov k
predmetnej nehnuteľnosti.

Pri svojom rozhodovaní o vyporiadaní tohto zrušeného spoluvlastníctva sa tak v prvom rade súd
zaoberal možnosťou vyporiadania predmetného spoluvlastníctva účastníkov reálnym rozdelením veci.
Súd dospel v prejednávanej veci k záveru, že predmetný pozemok parc. KN-E č. XX - záhrady o výmere
646 m2, k. ú. Žilinská Lehota je nutné chápať pre účely vyporiadania podielového spoluvlastníctva
účastníkov za reálne nedeliteľnú, a to z dôvodu, že tento pozemok je z väčšej časti zastavaný
nehnuteľnosťou vo výlučnom vlastníctve odporcu - kultúrny dom súp. č. XXX, teda táto stavba zaberá
z vyporiadavného pozemku oveľa väčšiu plochu - 408 m2, ako zodpovedá výmere z tohto pozemku
pripadajúcej na spoluvlastnícky podiel odporcu - 215,33 m2 (646 m2 / 3). Reálnym rozdelením sporného
pozemku podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov účastníkov by sa vytvoril stav, že dotknutá stavba
vo výlučnom vlastníctve odporcu by sa tak nachádzala sčasti na cudzom pozemku. Teda rozhodnutím
súdu by sa v zásade vytvoril protiprávny stav. Súd ďalej na tomto mieste z hľadiska tejto možnosti
vyporiadania spoluvlastníctva k spornému pozemku poukazuje na to, že z vyjadrenej vôle oboch
účastníkov nevyplynulo, že by títo mali vôľu smerujúcu k tomu, aby súd vyporiadal spoluvlastníctvo k
spornému pozemku jeho reálnom deľbou. Zo strany oboch účastníkov bola prezentovaná vôľa, aby súd
vyporiadal spoluvlastníctvo k tomuto pozemku jeho prikázaním jednému z nich (odporcovi) za primeranú
náhradu druhému z nich (navrhovateľke). V tomto kontexte súd primerane poukazuje na právny názor
Najvyššieho súdu ČSR vyslovený v odôvodnení rozsudku spis. zn. 3 Cz 18/88, uverejneného v Zbierke
súdnych rozhodnutí a stanovísk najvyšších súdov pod č. R 45/1991, v zmysle ktorého: „Pred prípadným
rozdelením je však nutné vylúčiť domnienku nedeliteľnosti ešte z ďalšieho hľadiska: je potrebné zistiť,
či doterajší spoluvlastníci či niektorý (niektorí) z nich sú ochotní náklady na rozdelenie uhradiť. Ak by
totiž žiadny z účastníkov nebol ochotný v súvislosti s vykonaním nevyhnutných stavebných úprav nič
vynaložiť, pričom by súčasne bolo možné dôvodne vylúčiť prípadnú účelovosť takéhoto tvrdenia, musela
by i z tohto hľadiska byť stavba považovaná za nedeliteľnú. Tento záver nie je v rozpore s okolnosťou,
že súd nie je ohľadom požadovaného spôsobu vyporiadania viazaný návrhom, a nemení nič na tom, že
prikázanie veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom prichádza do úvahy len
potom, ak je možnosť jej reálneho rozdelenia vylúčená. Navyše sa opiera rovnako o skutočnosť, že súd
musí rešpektovať dispozičnú zásadu a nemôže teda svojím rozhodnutím proti vôli účastníkov založiť
stav, za ktorého obaja účastníci na zrušení spoluvlastníctva vôbec nemali záujem.“.

Súd tak vyporiadal spoluvlastníctvo účastníkov konania podľa druhého spôsobu vyporiadania, a to
prikázaním veci jednému z účastníkov za primeranú náhradu druhému z účastníkov. Pre potreby
prikázania veci jednému (alebo viacerým zo spoluvlastníkov) za primeranú náhradu ustupujúcemu
spoluvlastníkovi (spoluvlastníkom) ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka vymedzuje nasledovné
kritériá. Súd má prihliadať na veľkosť podielov jednotlivých spoluvlastníkov, ďalej na to, aby sa
vec mohla účelne využiť a napokon na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným
spoluvlastníkom. V zmysle ustálenej judikatúry však pre rozhodnutie súdu, komu nehnuteľnosť prikázať,
nie je absolútne rozhodujúca ani výška podielov, ani účelné využitie veci, ale ide o súhrn skutočností,
ktoré sú v danej veci relevantné (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 22Cdo
1644/2005). Súd pre svoje rozhodnutie v danej veci považoval účelnosť využitia sporného pozemku za
najrelevantnejšie kritérium. Opätovne s poukazom na to, že sporný pozemok je sčasti zastavaný stavbou
vo výlučnom vlastníctve odporcu, nie je z hľadiska účelného využitia sporného pozemku absolútne
prijateľné prikázať tento do výlučného vlastníctva navrhovateľke, ktorá vlastníkom dotknutej stavby
nie je. Opätovne by sa, ako už bolo vyššie uvedené, prikázaním sporného pozemku do výlučného
vlastníctva navrhovateľky vytvoril nežiadaný stav, a to stav stavby postavenej na cudzom pozemku. V
podstate by sa tým negovala vôľa oboch účastníkov vyporiadať ich podielové spoluvlastníctvo práve
z dôvodu, že na spornom pozemku, ktorého podielovou spoluvlastníčkou s väčšinovým podielom je
práve navrhovateľka je postavená stavba vo výlučnom vlastníctve odporcu, ktorá zaberá so sporného
pozemku, ako už bolo vyššie uvedené, väčšiu výmeru ako zodpovedá veľkosti spoluvlastníckeho podielu
odporcu. Navrhovateľka by tak následne po nadobudnutí sporného pozemku do svojho výlučného
vlastníctva tento pozemok nemohla užívať. Súd tak prikázal sporný pozemok do výlučného vlastníctva
odporcu prihliadajúc súčasne na zhodné návrhy účastníkov konania.

Súd napokon zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke primeranú náhradu za jej spoluvlastnícky podiel v
sume 13.000,- eur, ktorá zodpovedá spoluvlastníckemu podielu navrhovateľky na spornom pozemku o
veľkosti 4/6 z celkovej hodnoty sporného pozemku určenej znalcom a medzi účastníkmi nespornej, t. j.
zo sumy 19.500,- eur (19.500,- eur / 6 x 4 = 13.000,- eur), pričom odporcovi vzhľadom na výšku plnenia
určil s poukazom na ust. § 160 ods. 1 O.s.p. dlhšiu lehotu 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku..

Podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov
konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa
nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p. vzhľadom na väčšiu zložitosť prípadu s
poukazom na to, že predmetom konania boli spočiatku iné navrhovateľkou uplatňované nároky súvisiace
s podielovým spoluvlastníctvom účastníkov k spornému pozemku.