Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 23, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/55/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313011214
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Šramelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2313011214.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Šramelovej a sudcov
JUDr. Janky Klčovej a JUDr. Vladimíra Tencera, v trestnej veci proti obžalovanému Q. S. pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, o odvolaní okresného prokurátora a obžalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 09.02.2015, sp.zn. 29T/254/2013, na verejnom
zasadnutí dňa 23.06.2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolania obžalovaného Q. S., nar. XX.XX.XXXX, a okresného
prokurátora z a m i e t a j ú.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súdu I. stupňa bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia
na zdraví podľa § 158 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 24.05.2012 o 23.55 hod. na miestnej komunikácii v obci Dlhá nad Váhom, pri rodinnom dome
č. XXX, ako vodič osobného motorového vozidla zn. BMW 346 X, striebornej farby, EČ: TT-904-
EU, nevenoval dostatočnú pozornosť riadeniu tohto vozidla a pri rýchlosti jazdy najmenej 70km/h,
neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a poveternostným podmienkam,
stave a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré bolo možné predvídať, v dôsledku čoho v pravotočivej
zákrute prešiel do protismeru a následne zišiel z cesty do záhrady rodinného domu č. XXX, prerazil

oplotenie rodinného domu, polámal ovocné stromy a následne narazil do drevenej kôlne, v dôsledku
čoho jeho spolujazdec Q. B. utrpel zranenia v podobe tupého úrazu pravého oka, oka samotného a
tržnozmliaždenú ranu pravého obočia s malou stratou kúska obočia s následným opuchom a krvnou
podliatinou mihalníc pravého oka, odreniny na nose a čele, ktoré zranenia mu spôsobili podstatné
obmedzenia v obvyklom spôsobe života v trvaní od 24.05.2012 do polovice júla 2012, s dobou liečenia
a práceneschopnosti od 25.05.2012 až do prvej polovice júla 2012, čím porušil ustanovenie § 4 odsek

1 písmeno c/ a § 16 odsek 1, odsek 4 Zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke.

Podľa § 44 Trestného zákona súd upustil od uloženia súhrnného trestu, nakoľko pokladal trest uložený
rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 3T/62/2013, zo dňa 30.05.2013 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 3To/64/2013, zo dňa 24.07.2013 na ochranu spoločnosti a nápravu
páchateľa za dostatočný.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku bola poškodená spoločnosť Sociálna poisťovňa, a.s., Trnava,
IČO: 30 807 484, ul. 29. Augusta č. 10, Trnava s nárokom na náhradu škody odkázaná na konanie o
veciach občianskoprávnych.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie jednak okresný prokurátor a jednak obžalovaný.Okresný prokurátor sa odvolaním domáhal zrušenia napadnutého rozsudku s tým, aby krajský súd
rozhodol sám rozsudkom tak, že obžalovaného uzná vinného v zhode s výrokom o vine z napadnutého
rozsudku a uloží obžalovanému popri upustení od uloženia súhrnného trestu podľa § 44 Trestného

zákona aj primeraný trest zákazu činnosti podľa § 61 odsek 1 Trestného zákona.

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí modifikovala odvolanie okresného
prokurátora tak, že navrhla zrušiť rozsudok vo výroku o treste a uložiť obžalovanému súhrnný trest spolu
s trestom zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkých druhov.

Obžalovaný sa podaným odvolaním domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a následného
oslobodenia spod obžaloby. V písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom obhajcu poukázal na to,
že orgány činné v trestnom konaní ani súd neobjasnili príčiny a okolnosti vzniku dopravnej nehody. V
tejto súvislosti podrobne rozobral svoje tvrdenie, poukázal na nesprávne závery súdu I. stupňa s tým,
že nemôže byť na ujmu obvineného, keď znalec nevie z technického hľadiska odpovedať na otázku, či

dopravnú nehodu spôsobila technická závada alebo porucha vozidla.

Čo sa týka spoluzavinenia poškodeného Q. B., podrobne rozobral ustanovenia zákona č. 8/2009 a to
konkrétne ustanovenie § 8 odsek 1, § 45 odsek 1 s tým záverom, že nie je zrejmé kedy spolujazdec
Q. B. uvoľnil bezpečnostný pás, resp. prečo došlo k jeho uvoľneniu, nakoľko obaja aktéri predmetného

skutku potvrdzujú použitie bezpečnostného pása. Obžalovaný nemohol predvídať, že poškodený Q. B.
nebude pripútaný bezpečnostným pásom v okamihu dopravnej nehody, keď v priebehu jazdy sa riadne
pripútal. V súvislosti s tým je potrebné hodnotiť aj charakter vzniknutých zranení a dobu liečenia, pričom
porušenie zákonnej povinnosti spolujazdcom ako aj charakter vzniknutých zranení a dobu liečenia
pokladá za dôležitú pri objektívnom stanovení okolností predmetnej dopravnej nehody a to s poukazom

na ustanovenie § 10 odsek 2 Trestného zákona, podľa ktorého nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob
vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku
páchateľa je jeho závažnosť nepatrná.

Podľa § 317 odsek l Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek

l alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 odsek l.

Súd I. stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, zistil správne skutočný stav veci, konanie
obžalovaného posúdil v súlade so zákonom a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil v zmysle
ustanovenia § 168 odsek 1 Trestného poriadku.

Sám obžalovaný v priebehu konania k okolnostiam dopravnej nehody uviedol, že vozidlo sa stalo

zrazu neovládateľné, jednoducho zišiel z cesty potom, ako prechádzal zákrutu. Vozidlo nereagovalo na
natáčanie volantom. Potvrdil však, že na začiatku rozjazdu bol on ako aj poškodený pripútaný.

Poškodený Q. B. uviedol, že bol spolujazdcom obžalovaného, obžalovaný išiel rýchlosťou asi 80 až 90
km/hod., pred vjazdom do zákruty pribrzďoval, zrazu dostal šmyk a vyleteli z cesty. Podľa vyjadrenia

poškodeného príčinou šmyku bola pneumatika, ktorá praskla. Tiež potvrdil, že obžalovaný a on boli
pripútaní na začiatku cesty, po náraze sa poškodený odpútal a z vozidla sa obaja dostali sami. V
prípravnom konaní poškodený uviedol, že pri náraze do stromov vystrelili airbagy vozidla a jemu sa
povolil pás.
Znalec Ing. Roman Červinka v písomnom znaleckom posudku ako aj vo výpovedi na hlavnom

pojednávaní uviedol, že nesprávnym prvkom techniky jazdy vodiča a technickou príčinou dopravnej
nehody bola rýchlosť jazdy obžalovaného pred dopravnou nehodou minimálne 70 km/hod. Tiež znalec
vylúčil príčinnú súvislosť medzi defektom a vznikom dopravnej nehody.

Čo sa týka pripútania, resp. nepripútania poškodeného ako spolujazdca bezpečnostným pásom,

uviedol, že spolujazdec nebol pripútaný, nakoľko princíp pyrotechnického náboja a jeho úloha
je pritiahnuť pasažiera k sedadlu prostredníctvom navíjacieho mechanizmu bezpečnostného pásu,
tento je zosynchronizovaný s airbagmi. Žiadne spätné navíjanie sa neudeje ani neudialo, keďže z
fotodokumentácie je zrejmé, že bezpečnostný pás spolujazdca je navinutý v zásobníku a natiahnutý nastredovom stĺpiku. Tak je technicky neprijateľná takáto poloha v prípade aktivácie pyrotechnickej nálože
bezpečnostného pásu. Čo sa týka možnosti, že by sa táto nálož neaktivovala, tak nie je možné zistiť, v
akom technickom stave bola práve táto súčiastka. Ak by bol spolujazdec pripútaný, neprišlo by k nárazu

jeho tela, hlavy do čelného skla alebo pravého predného stĺpika. Znalec upozornil, že ak bol funkčný
airbag, bol funkčný aj bezpečnostný pás. Zároveň by poruchu niektorého z týchto zariadení signalizovala
riadiaca jednotka, ktorej úlohou je kontrolovať funkčnosť všetkých týchto zariadení.

Ohľadne zranenia poškodeného bol vypracovaný znalecký posudok znalcom Doc. MUDr. Vladimírom

Málišom CSc., z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie oftalmológia, zo záverov ktorého vyplýva,
že poškodený Q. B. utrpel tupý náraz v oblasti pravého oka, oka samotného a tržnozmliaždenú ranu
pravého obočia s malou stratou kúska obočia s následným opuchom a krvnou podliatinou mihalníc
pravého oka, odreniny na nose a čele, ktoré zranenia mu spôsobili podstatné obmedzenia v obvyklom
spôsobe života v trvaní od 24.05.2012 do polovice júla 2012, teda práceneschopnosť poškodeného v
trvaní od 25.05.2012 do 01.01.2013 je neadekvátna a mohla byť ukončená v júli roku 2012. Išlo o ľahký

úraz, ktorý neviedol k strate zmyslového orgánu, či strate jeho funkcie, len k prechodnému zhoršeniu
jeho funkcie.

Odvolací súd preto poukazuje v podrobnostiach na jednotlivé časti napadnutého rozsudku a jeho
odôvodnenie, ktoré si osvojuje.

V súlade so zákonom preto súd I. stupňa správne právne kvalifikoval konanie obžalovaného ako prečin
ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona na rozdiel od obžaloby, ktorá konanie obžalovaného
právne posudzovala ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písm. a/ Trestného
zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h/ Trestného zákona.

Pre právne posúdenie konania páchateľa, ktorého následkom je ujma na zdraví, nie je dôležitá dĺžka
práceneschopnosti ale rozhodujúca je práve doba, po ktorú bol poškodený obmedzený v obvyklom
spôsobe života.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd I. stupňa posudzoval kritériá uvedené v ustanovení § 34
odsek 4 Trestného zákona, pričom dospel k správnemu záveru, že vzhľadom na odsúdenie rozsudkom
Okresného súdu Trenčín sp. zn. 3T/62/2013, zo dňa 30.05.2013 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu Trenčín sp. zn. 3To/64/2013, zo dňa 24.07.2013 za obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa

§ 172 odsek 1 písm. a/, písm. c/, odsek 3 písm. c/ Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20
Trestného zákona, za ktorý mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 11 rokov, sú
splnené podmienky na postup podľa § 44 Trestného zákona.

K odvolaniu okresného prokurátora je potrebné uviesť, že nie je možný na jednej strane postup podľa

§ 44 Trestného zákona teda upustenie od uloženia súhrnného trestu, a na druhej strane zároveň uložiť
iný druh trestu. Výrok o treste je v zmysle Trestného zákona jeden celok a ustanovenie § 44 Trestného
zákona rieši prípad postihu viacčinného súbehu trestných činov.

K modifikovanému odvolaniu zástupkyne krajského prokurátora na verejnom zasadnutí je potrebné

uviesť, že vzhľadom na charakter porušenej dôležitej povinnosti ako aj následky spôsobenej dopravnej
nehody a aj samotnú skutočnosť, že obžalovaný je vo výkone trestu odňatia slobody za trest odňatia
slobodyvtrvaní11rokov,jesprávnyzáversúduI.stupňa,ženiejepotrebnéukladaťtrestzákazučinnosti
riadiť motorové vozidlá všetkých druhov.

V rozhodnutí v zmysle ustanovenia § 288 odsek 1 Trestného poriadku tak vo vyhlásenom ako aj v
písomnom je zrejmá nesprávnosť a to v označení poškodenej strany, keď správne má byť Sociálna
poisťovňa, a.s. Bratislava, ul. 29. augusta č. 10, Bratislava, čo však nebolo možné vzhľadom na
nedostatok odvolania v neprospech obžalovaného napraviť.

Keďže krajský súd nezistil dôvod pre zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku, odvolanie
okresného prokurátora ako aj odvolanie obžalovaného zamietol.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.